Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 31T/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011746
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Harangozo

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125011746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Radoslavom Harangozom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 25. februára 2026 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okr. D., trv. bytom C. XX, okr. Svidník

je vinný, že

dňa 18.03.2025 v čase o 07.12 hod. viedol ako vodič MHD autobus zn. D. s ev. č.: A. XXXXX v A. A. D.
E. v smere od F. G. E. H. G. vo vyhradenom jazdnom pruhu pre autobusy, kde jazdil vyššou rýchlosťou,
ako bola primeraná jeho rozhľadu na vyznačený priechod pre chodcov vzhľadom k aktuálnej dopravnej
situácii, ľavým predným rohom vozidla narazil do pravej časti tela chodkyne I. J., ktorá v tom čase
prechádzalaporiadnevyznačenomneriadenompriechodeprechodcovzľavadopravazpohľaduvodiča,
pričomvdôsledkunárazuanáslednýmdopadomtelanavozovkupoškodenáI.J.utrpelaťažkézranenia,
a to poranenie mozgu, hrudného koša pľúc a zlomeninu panvy, kde týmto zraneniam dňa 27.03.2025

vo FNsP v Prešove podľahla, čím obvinený ako vodič týmto svojim konaním porušil ustanovenie § 4
ods. 1 písm. f), § 16 ods. 1, s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), t) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona

č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h)
Tr. zákona

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. j), písm. l) Tr, zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného K. A. J., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B. L. XXXX/XX,
M., o d k a z u j e s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade podanej obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný a na tom skutkovom základe, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku, urobil obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zodpovedajúcej
právnej kvalifikácii. Súd ho teda uznal za vinného a uložil mu trest odňatia slobody tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku. Po vyhlásení rozsudku sa prokurátor, ako aj obžalovaný vzdali práva podať
odvolanie proti vyhlásenému rozsudku. V zmysle § 172 ods. 2 Tr. poriadku teda rozsudok neobsahuje
odôvodnenie vo vzťahu k výroku o vine a treste a súd odôvodnil zostávajúci výrok o náhrade škody.

O uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného K. A. J. (ktorý v konaní vystupoval ako poškodený

a konal aj za ostatných poškodených) súd rozhodol tak, že ho podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku
poškodeného odkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poškodený ako pozostalý po nebohej si prostredníctvom splnomocnenca, za seba, ako aj za pozostalú
B. H. D. a vnuka nebohej mal. A. J., uplatnili škodu spočívajúcu v náhrade nemajetkovej ujmy a to za

seba vo výške 30.000,- eur, rovnako aj za B. D. a za vnuka mal. A. J. 15.000,- eur. Uplatnil si tiež nárok
na náhradu zvyšných výdavkov súvisiacich s pohrebom nebohej v zostávajúcej sume 1.650,- eur. Škodu
v celkovej sume 76.650,13 eur žiadal uhradiť na svoj účet a to za všetky poškodené osoby.

K náhrade škody súd vykonal dokazovanie oboznámením písomne uplatneného nároku spolu

s prílohami a to faktúrami a pokladničnými blokmi preukazujúcimi reálne vynaložené otázky súvisiace
s pohrebom a ďalšími s tým súvisiacimi vecami, ďalej oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva
plnenie v sume 1.457,34 eur od poisťovne, kde poisteným subjektom v rámci PZP je Dopravný podnik
mesta Prešov, a.s. Súd tiež oboznámil rodný list maloletého poškodeného preukazujúceho jeho rodinný
vzťah k poškodenému K. A. J. a teda aj k nebohej I. J., ktorá bola jeho starou mamou. V súvislosti

svýrokomonáhradeškodyjepotrebnéeštespomenúťoboznámenúevidenčnúkartuvozidla–autobusu
MHD, ktoré riadil v čase nehody obžalovaný s tým, že vlastníkom vozidla je Dopravný podnik mesta
Prešov, a.s. a tiež pracovnú zmluvu s dodatkom, z ktorých okrem iného vyplýva, že v čase spáchania
skutku bol obžalovaný zamestnancom Dopravného podniku mesta Prešov, a.s.

Pri rozhodovaní o náhrade škody v tomto prípade súd v prvom rade poukazuje na ust. § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

V danom prípade vykonával obžalovaný činnosť ako zamestnanec DPMP, a.s., pri ktorej došlo
k predmetnej dopravnej nehode a to v pracovnom čase, pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, na
vozidle vo vlastníctve DPMP, a.s., pričom aj časť škody uhradenej zo strany poisťovne, bola vyplatená
zPZPdopravnéhopodniku,ktorýjejednakvlastníkomvozidlaajednakajpoistenouosobouvrámciPZP.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda osobou, vo vzťahu ku ktorej v predmetnom prípade
je potrebné, z hľadiska vecnej legitimácie, žiadať náhradu škody, Dopravný podnik mesta Prešov, a.s.
ako právnická osoba. Uvedené podľa názoru súdu bráni tomu, aby súd zaviazal k náhrade škody osobu
obžalovaného, ktorý je osobou, ktorú na výkon svojej činnosti použil dopravný podnik ako právnická
osoba a to aj za predpokladu, že by bola výška škody jednoznačne preukázaná.Len okrajom, mimo uvedeného, ešte k uplatneným nárokom na náhradu škody v časti nemajetkovej
ujmy súd naviac dodáva, že ide o nárok zložitejší na dokazovanie a posúdenie, keďže preukazovanie
jednak samotného nároku, teda právneho základu a jednak a to najmä jej následnej výšky, pokiaľ súd

dospeje k záveru, že základ daný je, si vyžaduje vykonanie ďalších dôkazov, zameraných výsostne
na preukázanie tejto otázky, ktoré by nebolo schopné pokryť dokazovanie vykonané v tomto trestnom
konaní, obzvlášť za situácie, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, dokazovanie vo vzťahu k vine sa
teda nevykonávalo a súd v takomto prípade mohol rozhodnúť o vine a treste bez ďalšieho odročovania
hlavného pojednávania (§ 247 ods. 5 Tr. poriadku). Na tomto mieste súd uvádza, že za účelom

dokazovania týchto okolností by bolo nevyhnutné vykonať také dôkazy, ktoré prevyšujú účel a potreby
trestného konania a konanie by predĺžilo (§ 288 ods. 1 Tr. poriadku), pričom by bolo potrebné vypočuť
ako svedkov minimálne poškodených A. J., H. D. a aj mal. A. J., ktorých sa náhrada nemajetkovej
ujmy týka, prípadne podľa potreby aj vykonať ďalšie dôkazy, aby súd mohol o tomto nároku spravodlivo
rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť, kde takéto pomerne rozsiahle dokazovanie nad
rámec dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2026 by viedlo k neprimeranému

predlžovaniu trestného konania, keďže náhrada nemajetkovej ujmy je veľmi citlivou otázkou pre
pozostalých a súdna prax je v uvedenom nároku výrazne nejednotná. Je tiež otázkou, či aj tento nárok
by nemal byť priznaný poisťovňou v rámci plnení z PZP.

Z uvedených dôvodov preto súd s poukazom na ust. § 288 ods. 1 Tr. poriadku napriek tomu, že

obžalovaného uznal vinným, poškodených odkázal s ich uplatneným nárokom na náhradu škody na
civilný proces (prípadne konanie pred iným príslušným orgánom).

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť aj zákonný zástupca mladistvého, obhajca, obidvaja aj proti jeho vôli a aj orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej
jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Písomné vyhotovenie tohto rozsudku neobsahuje, s výnimkou výroku o náhrade škody, v zmysle ust.
§ 172 ods. 2 Tr. poriadku odôvodnenie, pretože obžalovaný a prokurátor sa tohto práva po vyhlásení

rozsudku výslovne vzdali.