Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Štefan Hrvola
Legislation area – Trestné právo – Majetok
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/17/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011045
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011045.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 28.11.2025, sp. zn. 38Nt/27/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.
februára 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na povolenie obnovy konania v trestnej veci
pôvodne vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/60/2022, ktoré skončilo trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/60/2022 zo dňa 22.09.2022, doručeným odsúdenému dňa 03.10.2022,
právoplatným dňa 12.11.2022, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. V jej písomných dôvodoch,
prostredníctvom obhajcu, namietal, že súd návrh nesprávne právne posúdil a rozhodnutie odôvodňuje
skutkovými okolnosťami, resp. skutočnosťami, ktoré nezodpovedajú predloženým dôkazom. Na
povolenie obnovy stačí, ak skutočnosti by mohli k inému rozhodnutiu viesť. Ak by boli skutočnosti
o tom, že bol odsúdený v čase výsluchov, policajtmi týraný a nútený k priznaniu, súd by sa nimi
musel zaoberať. Fakt, že sa uvedené zistilo až následne alebo, že páchatelia neboli za uvedené ešte
právoplatne odsúdení, nemôže byť v tejto fáze bez ďalšieho na ťarchu odsúdenému. Je objektívne
vysoko pravdepodobné, že k nátlaku, resp. týraniu došlo aj XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Súd trestným
rozkazom, rozhodol aj, ak nie práve, na podklade výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorej sa mal
odsúdený priznať. Ak je tento dôkaz teraz objektívne spochybnený, je nepochybné, že táto skutočnosť
by mohla sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie o vine. Navrhol, aby odvolací súd (správne „nadriadený“ alebo sťažnostný“) napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnuté uznesenie zmenil
a obnovu v právoplatne skončenej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/60/2022 povolil.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou – odsúdeným, v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Na základe sťažnosti podanej oprávnenou osobou – odsúdeným, nadriadený súd z predloženého
spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa postupoval správne, keď na verejnom zasadnutí
kontradiktórnym spôsobom vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie
v merite veci – o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, to všetko za dodržania všetkýchprocesných práv všetkých procesných strán – vrátane odsúdeného a ustanovenia procesnoprávnych
predpisov.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia výstižne poukázal na všetky rozhodné skutočnosti,
vrátane citácie zákonných ustanovení a uviedol právne úvahy, na základe ktorých správne zistil, že
v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v § 394 Tr. por. na povolenie obnovy konania a to
bez akýchkoľvek pochybností. S uvedenými dôvodmi a právnymi úvahami sa nadriadený súd v celom
rozsahu stotožnil, preto na ne, ako vecne správne a zákonné, v podrobnostiach odkazuje.
Posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. v posudzovanom
prípade a na základe aj dokazovanie pred súdom I. stupňa bolo determinované podaným návrhom
odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci právoplatne skončenej. Súd I. stupňa
správne konštatoval, že v návrhu uvedené skutočnosti nie sú novými skutočnosťami, ktoré neboli súdu
v pôvodnom konaní známe a ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie vo veci, prípadne že by uložený
trest bol uložený v rozpore s jeho účelom, alebo by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo
pomerom odsúdeného.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí tzv.
revízny princíp, ale toto sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené
v citovanom zákonnom ustanovení, súdu skôr neznáme bez ohľadu na to, či o nich vedel navrhovateľ,
alebo iná procesná strana v trestnom konaní. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd
nemôže preskúmavať zákonnosť postupu súdu ani orgánov činných v trestnom konaní v pôvodnom
konaní, nakoľko ako je zrejmé aj z § 394 ods. 1 Tr. por., inštitút obnovy konania ako mimoriadneho
opravného prostriedku slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené
na základe nesprávnych skutkových zistení práve pre zistenie nových dôkazov a skutočností súdu skôr,
t. j. v pôvodnom konaní, neznámym. Hodnotenie v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov prichádza
do úvahy pri posudzovaní podmienok obnovy konania len v rovine ich vzťahu k novo-predloženému
dôkazu súdu skôr neznámemu a to v tom zmysle, či tento dôkaz, či už sám osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu známymi, môže odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine
alebo treste.
Obnova konania nie je „akýmsi tretím prieskumným konaním“, v ktorom by sa mohol skúmať postup
organov činných v trestnom konaní (policajta a prokurátora) a súdu I. stupňa v rámci trestného
stíhania. Trestné stíhanie sa končí vydaním právoplatného rozhodnutia súdu, či už o vine, alebo iným
rozhodnutím. Takéto konanie je možné preskúmavať už len na základe tzv. mimoriadnych opravných
prostriedkov - a v ich zákonne vymedzenom rozsahu - medzi, ktoré patrí aj inštitút obnovy konania, ale
za presne v zákone stanovených podmienok. Medzi ne v žiadnom prípade nepatrí to, že sa odsúdený
nestotožňuje s rozhodnutím o vine a treste, alebo s jeho odôvodnením, alebo že toto nespĺňa jeho
predstavy alebo jeho požiadavky.
Z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že v pôvodnom konaní bol odsúdený vypočúvaný
ako svedok dňa 12.08.2021 v prítomnosti C. D. D. E. a D. D. F. B., pričom uviedol, že ku skutku sa
priznáva a konanie ľutuje, čo verifikoval vlastnoručným podpisom.
Po vznesení obvinenia bol vypočúvaný dňa 13.04.2022 ako obvinený, v prítomnosti C. D. D. E. a C. D.
G. H., uviedol, že ku skutku sa priznáva tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, ďalej
využíva svoje právo podľa § 121 ods. 2 Tr. por. a vo veci odmieta vypovedať, je ochotný nahradiť škodu,
ktorú svojim skutkom spôsobil, rád by sa s poškodeným mimosúdne vyrovnal, je mu to ľúto, zápisnicu
opäť vlastnoručne podpísal.
Odsúdený nebol prítomný pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 30.05.2021.
V pôvodnom konaní, za splnenia podmienok podľa § 353 ods. 1 Tr. por., keďže skutkový stav bol
spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi, vydala samosudkyňa Okresného súdu Nitra trestný rozkaz
sp.zn.5T/60/2022zodňa22.09.2022,ktorýbolodsúdenémudoručenýdovlastnýchrúkdňa03.10.2022,
spolu s obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2Pv 410/21/4403 zo dňa 20.09.2022
a výzvou súdu. Proti uvedenému trestnému rozkazu nepodal v zákonnej lehote odsúdený odpor, teda
trestný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným. Obnova konania nemôže slúžiť ako náhrada zaprocesnú pasivitu odsúdeného. V tomto smere zvýrazňuje nadriadený súd zásadu „vigilantibus iura
scripta sunt“ (práva patria bdelým a ostražitým a majú sa uplatniť v momente kedy môžu a majú byť
uplatnené).
Trestné konanie, ktoré prebieha na odbore inšpekčnej služby Západ útvaru inšpekčnej služby pod
ČVS: I./0-OPOZ-2023, sa týka obvinených D. D., A. J. a K. L. a to skutku, ktorý sa mal stať dňa
XX.XX.XXXX a nie je právoplatne ukončené, nedošlo k odsúdeniu páchateľov a je potrebné rešpektovať
zásadu prezumcie neviny. Nadriadený súd zvýrazňuje, že podľa obsahu pripojeného spisového
materiálu uvedení obvinení príslušníci PZ neboli prítomní pri tých procesných úkonoch, pri ktorých
došlo k priznaniu viny odsúdeným v konaní, v ktorom sa domáha povolenia obnovy konania. Tvrdenie
odsúdeného, že k priznaniu viny bol v prípravnom konaní donútený, nebolo preukázané, ani žiadnym
relevantným dôkazom spochybnené. Relevantný dôkaz je dôkaz, ktorý je závažný, podstatný a priamo
sa týka prejednávanej veci. Ide o informáciu, ktorá pomáha preukázať, alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť
a je dôležitá pre dosiahnutie objektívneho záveru.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný výlučne za splnenia zákonných
podmienok. Aj podľa názoru nadriadeného súdu zistil súd I. stupňa správne, že znalecký posudok
č. 15/2025, č. 9/2025, vypracovaný D. M. N., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a konzultantkou D. G. D., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých, ktorý odsúdený predložil ako novoobjavený dôkaz, nie je opodstatneným dôvodom na
povolenie obnovy konania. Znalecký posudok bol vypracovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mal stať
v iný deň a je predmetom iného trestného konania. Tvrdenie, že údajné násilie, následkom ktorého
má byť posttraumatická stresová porucha odsúdeného, malo a mohlo ovplyvniť priznanie v prípravnom
konaní, je výlučne jeho subjektívny názor a zo záverov znaleckého posudku nevyplýva. Absentuje
príčinná súvislosť medzi traumatizáciou a týmto procesným úkonom. To, že znalkyňa konštatuje, že
posttraumatická stresová porucha sa vyvíjala na podklade sledu traumatizujúcich udalostí (čo môže byť
aj udalosť legálna), neznamená, že týmito udalosťami malo byť vynútenie priznania.
Čo sa týka sťažnostnej argumentácie odsúdeného, túto nepovažoval nadriadený súd za dôvodnú,
je založená na subjektívnom posúdení odsúdeným tvrdených skutočností. Nadriadený súd nezistil
žiadne pochybenie v postupe súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie
obnovy konania, pokiaľ ide o hodnotenie odsúdeným uvedených argumentov. Súd I. stupňa
sa dôsledne zaoberal všetkými dôvodmi odsúdeného, ktoré uviedol v návrhu, ako aj každým
argumentom obhajoby na verejnom zasadnutí a následne v odôvodnení napadnutého uznesenia
vyčerpávajúcimalogickýmspôsobomuviedolsvojezávery,prektorénávrhnapovolenieobnovykonania
zamietol. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplývajú všetky relevantné skutočnosti, ktoré jasne,
zrozumiteľne a postačujúco objasňujú skutkové a právne závery súdu I. stupňa.
Ani nadriadený súd nezistil žiadny dôvod na povolenie obnovy konania, pretože sa nejedná o prípad
predpokladaný v § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Niet žiadnych podkladov ani na aplikáciu ods. 5
citovaného ustanovenia.
Nadriadený súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.