Uznesenie – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101C/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126201128
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126201128.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, D., zastúpený
právnym zástupcom: JUDr. Zuzana Loffayová, advokátka so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce,
proti žalovanému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, A. D., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov, s výnimkou účasti žalovaného na procesných úkonoch trestného konania, civilného konania
alebosprávnehokonania,naktorébudežalovanýpredvolaný,atolenvrozsahunevyhnutnompreriadnu
účasť žalovaného pri týchto úkonoch.

II. Neodkladné opatrenie podľa výroku I. nariaďuje na obdobie 6 mesiacov od vydania tohto uznesenia.

III. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

IV. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú

dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

V. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne
výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

VI. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 03.02.2026, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 09.02.2026, sa žalobca
domáhalnariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúdtretímosobámblízkymžalovanémuzakázal
vstup do nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. D., a to rodinného domu so
súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440 m2,
pozemku s parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440 m2, na ktorom je postavený

rodinný dom so súp. č. XXX a pozemku s parc. č. XXX/XX, záhrada o výmere 394 m2. Zároveň sa
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa
k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný

sú podielovými vyššie špecifikovaných nehnuteľností, každý v podiele 1. Predmetné nehnuteľnosti sú
zaťažené záložným právom v prospech VÚB, a.s., nakoľko žalobca a žalovaný si na kúpu domu bralihypotekárny úver, na ktorom obaja figurujú ako dlžník a spoludlžník, a to v čase, keď tvorili pár. Žalobca
so žalovaným tvorili pár, a to od roku 2009 do roku 2024, kedy sa žalovaný z predmetnej nehnuteľnosti
odsťahoval a so žalobcom sa rozišli. Od tej doby - cca 2 roky do nehnuteľnosti nechodil, žiadnym

spôsobom neprispieval na splátky hypotekárneho úveru, napriek svojim povinnostiam podielového
spoluvlastníka, nijako sa o nehnuteľnosti - nestaral, neopravoval ich, nezveľaďoval ani sa inak na výkone
vlastníckeho práva nepodieľal. Žalovaný má sestru - F. D., nar. X.X.XXXX, bytom C. G. XX,XXX XX H.
H., ktorej žalobca na naliehanie žalovaného počas ich vzťahu požičal na rekonštrukciu bytu v Banskej
Bystrici sumu 15.000,- eur a to v troch splátkach, pričom prvú časť pôžičky v sume 5.000,- eur jej

poslal na jej účet dňa 31.5.2022, druhú časť vo výške 5.000,- eur jej poslal dňa 27.6.2022 a tretiu časť
pôžičky vo výške 5.000,- eur jej poslal dňa 8.9.2022. V danom čase žalobca žil so žalovaným v spoločnej
domácnosti a tento spolu s jeho sestrou ho požiadali o finančnú pomoc za účelom rekonštrukcie
predmetného bytu na C. G. XX, XXX XX H. H., ktorý si žalovaná zakúpila. V roku 2023 si žalobca
so sestrou žalovaného dohodol stretnutie na káve v City aréne Trnava, kde sa jej spýtal, ako a kedy
mu chce tých požičaných 15.000,- eur vrátiť. Odpovedala mu, že musí počkať, pokiaľ niečo zdedí po

svojej babke, potom mu peniaze vráti. Do dnešného dňa mu však ani časť požičaných financií nevrátila.
Sestra žalovaného si žalobou zablokovala na sociálnych sieťach a so žalobcom nekomunikuje. Dňa
15.5.2025 jej poslal žalobca SMS správu s výzvou na vrátenie sumy 15.000,- eur, pričom žalovaná do
dnešného dňa na SMS nereagovala. Dňa 19.5.2025 žalobca poslal sestre žalovaného ďalšiu SMS s
termínom požiadavky na vrátenie sumy 15.000,- eur, a to do 22.5.2025. Na SMS žalovaná nereagovala

a peniaze nevrátila. Žalobca uvedené finančné prostriedky potrebuje a nemal inú možnosť, ako podať
návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, pričom konanie je vedené na Okresnom
súdeBanskáBystricapodsp.zn.21C/59/2025Vydanímplatobnéhorozkazu,následnepodanímodporu
zo strany sestry žalovaného a žalobcom podaného návrhu na pokračovanie v konaní začalo medzi
žalobcom a žalovaným dochádzať k výrazným nezhodám a nadmernému obťažovaniu, sledovaniu a

ubližovaniu žalobcovi zo strany žalovaného, a to úmyselným a nepovoleným blokovaním SIM kariet,
notebooku a platobných účtov. Ďalej uviedol, že dňa 12.1.2026 bol na dovolenke v Egypte, pričom
nehnuteľnosť bola po jeho odchode riadne uzamknutá a monitorovaná kamerovými systémom. V ten
deň bol žalobca prostredníctvom whats app kontaktovaný žalovaným, ktorý mu písal, aby mu diaľkovo
otvoril vstupnú bránu na pozemok domu alebo bránu preskočí. Žalobca žalovanému oznámil, že je

mimo SR a nedokáže takto na diaľku bránu otvoriť. Žalovaný však - ako spoluvlastník - vždy disponoval
diaľkovým ovládaním od brány a toto ovládanie aj mal, nakoľko sa nachádzal vo dvore pri rodinnom
dome a podľa správania žalovaného tento chcel len zistiť, či je žalobca doma. Keďže sa žalobca obával,
že žalovaný dom vykradne a odnesie mu jeho veci, resp. firemné veci, ktoré v dome má, požiadal
telefonicky svojich rodičov, aby sa išli k domu pozrieť. Žalovaný rodičov žalobcu vyhadzoval preč, na

pozemku bol s neznámym mužom, pričom sa tvárili, že sú pár. V tento deň sa žalovaný do domu
nedostal, nakoľko žalobca vymenil zámky na vstupných dverách, nakoľko žalovaný 2 roky v dome nebol
a žiadnym spôsobom na starostlivosti o dom ani na splátkach hypotekárneho úveru neparticipoval. Na
druhý deň 13.1.2026 žalobca zistil, že mu nefungujú bezpečnostné kamery, preto požiadal rodičov o
pomoc a poslal ich na pozemok, pričom tí žalobcovi oznámili, že na bočnej ceste stojí auto - BMW, na

ktorom boli žalovaný aj s neznámym mužom už deň predtým pri dome. Rodičia zavolali aj hliadku polície,
žalobca iná vedomosť, že žalovaný aj s neznámym mužom boli vo vnútri domu. Už v danej chvíli bolo
viditeľné, že dvere do domu boli vypáčené a poškodené. Čo sa týka predmetnej nehnuteľnosti, všetky
poplatky - vrátane hypotéky - hradí žalobca, je si vedomý, že žalovaný je spoluvlastník nehnuteľností
a toto chce riešiť zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nikdy nedal povolenie

k tomu, aby predmetnú nehnuteľnosť užíval žalovaný s treťou osobou a to len s úmyslom žalobcovi
ublížiť a znepríjemňovať život vypínaním bezpečnostných kamier, blokovaním telefónnych čísiel žalobcu
a jeho rodičov (telefóny sú vedené na firmu) a tieto opakovane žalovaný cez internet v O2 blokoval,
zneužitím dát v notebooku žalobcu a pod. Žalobca taktiež zistil, že 13.1.2026 žalovaný vymenil zámky
na vstupných dverách do domu. Po návrate z dovolenky, dňa 16.1.2026, išiel žalobca do domu vo A. D. a

po príchode zistil, že jeho osobný notebook, ktorý mal zaheslovaný, je celý preinštalovaný, chýba v ňom
množstvo dokumentov, ktoré mal žalobca v pláne použiť v spore so sestrou žalovaného ako dôkaz.
Súčasne mal žalobca v notebooku firemné údaje - žalovaný s priateľom mu odstránili dve diagnostiky
na autá - licencie platí žalobca, firemné účtovníctvo, inventúry a pod. Žalobca tiež zistil, že zmizli aj
kľúče od bagra a elektronická karta od motorového vozidla Audi, ktoré žalobca vlastní. Od 13.1.2026 do

17.1.2026 mal každý deň - 3x denne - blokované karty z O2 - a to v počte 5 ks. Podotýkame, že notebook
bol zabezpečený heslom, ktoré vedel len žalobca a preto má podozrenie, že preinštalovanie notebooku
vykonal žalovaný alebo jeho priateľ - žalobcovi neznámy muž. Následne dňa 17.1.2026 podal žalobca
na žalovaného a neznámeho páchateľa na OR PZ Trnava - obvodné oddelenie PZ Piešťany trestnéoznámenie, ktoré prikladáme ako dôkaz. Žalovaný s neznámym mužom bývali v dome cca týždeň,
následne prišli zasa a zdržali sa asi 3 dni. Dňa 1.2.2026 žalobca prišiel domov na adresu E. XXX/XX, A.
D.asiokolo20.00hod.,kdesichcelnaložiťsvojevecidoauta,ktorépotrebujenavýkonsvojhopovolania

(kufrík s náradím) a chcel ísť spať. V tom čase sa na adrese zdržiaval opäť aj žalovaný s neznámou
mužskou osobou. Títo sa na adrese zdržiavali od 31.1.2026 od skorých ranných hodín. Kufrík s náradím
našiel doma, vzal ho a vkladal si ho do batožinového priestoru auta, keď prišiel k nemu žalovaný a chcel
mu kufrík zobrať. Začal vyťahovať z kufra auta predmetný kufrík a chcel ho žalobcovi vziať. Žalobca mu
ho chcel vziať nazad. nakoľko ide o jeho osobný majetok. Ako obaja držali kufor, žalovaný fyzicky päsťou

napadol žalobcu do tváre, pričom zasiahol peru, na ktorej mu spôsobil tržnú ranu z vnútornej strany
úst. Žalobca sa bránil tým, že žalovaného od seba odtláčal. Žalovaný následne kufrom udrel žalobcu do
hlavy. Počas roztržky žalovaný vykrikoval na žalobcu, že ho zabije. Žalobca následne volal 158 a privolal
policajnú hliadku, žalovaný však odišiel a povedal, že sa ide dať ošetriť na pohotovosť do I., kde aj so
svojim kamarátom odišiel. Žalobca po odchode polície tiež navštívil pohotovosť v B. a vrátil sa domov.
Žalovaný sa opäť chcel dostať po návrate do domu, avšak žalobca sa ho bál, boli dvaja a v presile, po

bitke a vyhrážkach sa bál o svoj život. Žalobca teda opakovane privolal hliadku PZ. V dome prespal
žalobca v prítomnosti svojich rodičov, nakoľko sa bál o svoj život. Žalobca opäť podal dňa 2.2.2026 0
00.40 hod. ďalšie trestné oznámenie, kde žiadal políciu o vykázanie žalovaného z obydlia na obdobie 14
dní, keďže toto je v ich kompetencii a žalobca sa žalovaného bojí, nakoľko do domu nechodí sám, ale v
prítomnosti svojho priateľa.. Po bitke žalobcu bolela hlava a zuby, preto navštívil dňa 3.2.2026 aj zubára,

kde sa potvrdilo, že úderom do hlavy sa žalobcovi uvoľnil celý predný mostík, zuby sa mu hýbali a musel
ísť na zubné ošetrenie, kde mu utiahli uvoľnený mostík následkom úderu žalovaného pričom mu zubár
povedal, že mal šťastie, že mal zatvorené ústa, ak by ich mal otvorené, mohol by dopadnúť horšie.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil žalobca informatívny výpis z LV č. XXXX pre

kat.úz.A.D.,predvolanienapojednávanienaOSBBvkonanísp.zn.21C/59/2025,zápisnicuotrestnom
oznámení zo dňa 17.01.2026, potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Piešťanoch
o trestnom oznámení zo dňa 17.01.2026, záznam o podaní oznámenia zo dňa 02.02.2026, potvrdenie
Obvodného oddelenia Policajného zboru Vrbové o oznámení zo dňa 02.02.2026, správa z lekárskeho
ošetrenia žalobcu po napadnutí zo dňa 02.02.2026, správa zubného lekára zo dňa 03.02.2026.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s

výrokom vo veci samej.

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a

predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

14. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov
(spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte
nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá
aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva, a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že

nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného
opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril
nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov
(spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola

neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

15. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť

bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa
spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda žeho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby

neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.

16. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy

strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),
ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu

dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny
stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a
právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného

účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však
vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva

plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby
mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť
poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Z obsahu neodkladného opatrenia súd usúdil, že žalobca sa ním domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP, keďže navrhol, aby súd uložil tretím osobám
blízkym žalovanému povinnosť nevstupovať do predmetného rodinného domu, ktorého sú žalobca
so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi, a zároveň sa domáhal žalobca ochrany svojej telesnej

a duševnej integrity aj mimo domova vo forme uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nemu
na vzdialenosť menšiu než 10 metrov.

20. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne

dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom
prostredí obete alebo v kontakte s takouto osobou.21. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla osvedčuje navrhovateľ neodkladného
opatrenia lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby ako svedka
incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. V danom prípade predložil

žalobca súdu lekársku správu zo dňa 02.02.2026 a správu zubného lekára zo dňa 03.02.2026,
potvrdenia o trestných oznámeniach.

22.ZinformatívnehovýpisuzLVč.XXXXprekat.úz.A.D.vyplýva,žežalobcaažalovanýsúpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX, pozemku

sparc.č.XXX/XX,záhradaovýmere394m2apozemkusparc.č.XXX/XX,zastavanáplochaanádvorie
o výmere 440 m2.

23. Zo zápisnice o trestnom oznámení vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Piešťanoch,
odborom poriadkovej polície zo dňa 17.01.2026 vyplýva, že žalobca sa dostavil za účelom podania
trestného oznámenia na osobu žalovaného z dôvodu podozrenia z neoprávnenej manipulácie

s notebookom žalobcu. V čase keď bol žalobca na dovolenke v Egypte žalovaný s neznámou osobou
vstúpili do rodinného domu, kde býva žalovaný a ktorého je spolu so žalovaným (ktorý však nemal kľúče
od domu) podielovými spoluvlastníkmi. Žalovaný na predmetnom dome vymenil zámku na vstupných
dverách. Po príchode z dovolenky žalobca zistil, že jeho osobný notebook, ktorý mal zaheslovaný je
celý preinštalovaný, chýba tam množstvo dokumentov.

24. Zo záznamu Obvodným oddelením Policajného zboru Vrbové o podaní oznámenia zo dňa
02.02.2026 vyplýva, že dňa 01.02.2026 v čase asi 0 20:00 hod. žalobca prišiel domov na adresu E. XXX/
XX, A. D., kde si chcel naložiť veci, ktoré potrebuje na výkon povolania a chcel ísť spať. V tom čase sa
na adrese nachádzal aj žalovaný s ďalšou žalobcovi neznámou osobou. Dňa 01.02.2026 večer, keď si

žalobca nakladal svoje kufre s vecami, hľadal jeden konkrétny, ktorý našiel v kuchyni domu, zobral ho a
vkladal ho do batožinového priestoru svojho osobného motorového vozidla, prišiel k žalobcovi žalovaný
a chcel kufrík zobrať. V tom ako obaja držali kufor, udrel žalovaný žalobcu rukou zovretou v päsť do
oblasti tváre, pričom zasiahol peru, na ktorej mu z vnútornej strany spôsobil tržné zranenie o veľkosti asi
0,5 cm. Následne žalovaný ešte kufrom udrel žalobcu po hlave. Po tomto žalobcu bolela hlava, nemal

žiadne viditeľné rany, len malý opuch na temene hlavy. Počas roztržky žalovaný povedal menovanému
že ho zabije.

25. Z lekárskych správ predložených žalobcom vyplýva, že následkom napadnutia žalobcu zo strany
žalovaného došlo u žalobcu k uvoľneniu zubného mostíka.

26. V čase vydania uznesenia konajúceho súdu o nariadení neodkladného opatrenia nedisponoval súd
s informáciou, akým spôsobom rozhodol orgán činný v trestnom konaní o trestnom oznámení žalobcu
zo dňa 17.01.2026 ani o oznámení v priestupkovom konaní proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa
02.02.2026.

27. Žalobca osvedčil dostatočným spôsobom konajúcemu súdu, že podal proti žalovanému trestné
oznámenie pre podozrenie z neoprávnenej manipulácie s notebookom žalobcu ako aj oznámenie
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom správanie žalovaného popísala ako agresívne

spojené s vyhrážkami zabitím a fyzickým útokom, v dôsledku ktorého utrpel zranenie a musel sa
podrobiť zubnému ošetreniu. Žalobca podrobným popisom správania žalovaného, ktoré vykazuje prvky
psychického aj fyzického násilia, zo správania ktorého má žalobca dôvodný strach o svoj život a zdravie,
osvedčil aj naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Na základe vyššie uvedených
skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobcovi vyhovel (§ 328 ods. 1
CSP) tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

28. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobcovi na
to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na

dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobcom (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd
pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky,
na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadneorgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobcov zabezpečená prítomnosťou
úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

29. Súd mal za to, že lehota 6 mesiacov, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil vo
výroku II. tohto uznesenia, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobcom žiadaného pocitu
bezpečia, pričom má za to, že počas nasledujúcich mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov,
stabilizácii situácie. V prípade, ak by ohrozenie žalobcu aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má
možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými

dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jeho ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje
za dostačujúce na ochranu jeho záujmu.

30. Výrokom III. tohto uznesenia zamietol súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
prevyšujúcej časti, keďže žalobca sa domáhal zákazu vstupu do rodinného domu, ktorého je podielovým
spoluvlastníkom, a to vo vzťahu k tretím osobám blízkym žalovanému. Súd má za to, že návrh

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie zákazu vstupu tretím osobám blízkym
žalovanému do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, je potrebné ako nedôvodný
zamietnuť jednak z dôvodu, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej a naliehavej úpravy pomerov
medzi žalobcom a tretími osobami blízkymi žalovanému, keďže súd nemá osvedčené, že v čase
podania návrhu, či rozhodovania súdu, že existuje také násilné či ohrozujúce správanie práve zo strany

tretích osôb blízkych žalovanému, ktoré odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem toho
petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie zákazu vstupu do nehnuteľnosti
tretím osobám blízkym žalovanému nemožno považovať za úplný a vykonateľný, pretože neobsahuje
bližšiu identifikáciu tretích osôb. Zároveň zamietol súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v prevyšujúcej časti, keďže sa žalobca domáhal absolútneho zákazu priblíženia žalovaného na

vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, teda bez výnimky (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré
sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať), ako aj v časti navrhovaného časového obmedzenia trvania
nariadených neodkladných opatrení, teda v rozsahu prevyšujúcom obdobie 6 mesiacov od vydania tohto
uznesenia.

31. V súlade s § 337 CSP poučil súd žalovaného o možnosti podania návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia (IV. výrok) a o možnosti podania žaloby proti žalobcovi v pozícii žalovaného o náhradu škody,
resp. ujmy, ktorá by žalovanému mohla vzniknúť výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné
opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo
nariadené (V. výrok), napríklad, ak by mu vznikla škoda výkonom neodkladného opatrenia nariadeného

na základe tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by sa neskôr
preukázali ako nepravdivé.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255
ods. 1 a 2 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o neodkladnom opatrení) priznal
súd úspešnému žalobcovi, ktorý mal v konaní o neodkladnom opatrení neúspech iba v nepatrnom

rozsahu (vymedzením výnimiek konajúcim súdom, na ktoré sa nebude vzťahovať zákaz priblíženia,
aobmedzenímtrvanianeodkladnýchopatrenínakratšieobdobie,nežnavrhovaližalobcovia),nárokproti
žalovanémunanáhradutrovkonaniaoneodkladnomopatrenívplnomrozsahu(VI.výrok),ovýškektorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade
s § 262 ods. 2 CSP.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.