Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Pc/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725204537
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6725204537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpená Advokátska
kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO, s.r.o., so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 56542623, proti
otcovi ako osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, XXX XX D., prechodne bytom F. B. XXX, štátny občan SR, o zvýšenie výživného pre plnoleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec E. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletej dcéry A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou 260,- EUR mesačne, počnúc dňom 03.12.2025, a to tak, že výživné splatné na

mesiac dopredu je otec navrhovateľky povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa mesiaca, na ktorý sa
výživné poskytuje, k rukám navrhovateľky.

II. Zameškané výživné za obdobie od 03.12.2025 do 31.01.2026 vo výške 243,- EUR, ktoré predstavuje
rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným, je otec p o v i n n ý platiť
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- EUR, splatných spolu s bežným výživným, s tým, že
neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stane splatným celé zameškané výživné.

III. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2025 domáhala toho,
aby súd rozsudkom zaviazal jej otca prispievať na jej výživu zvýšeným výživným v sume 400,- EUR
mesačne, a to od dovŕšenia jej 18.narodenín, t.j. od septembra 2025 na tam uvedený bankový účet.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že jej otec na základe ústnej dohody uzavretej medzi ním a jej matkou G.

E. uhrádzal od 19.09.2022 vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nej vo výške 130,- EUR na jej osobný
účet. Nakoľko otec neakceptoval ústny návrh jej matky o zvýšenie výživného, podala tento návrh
na súd, keďže žije v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou, a doterajšia suma výživného
nepokrýva jej súčasné náklady na život, keď reálne mesačné náklady sú v aktuálnej výške: strava
300,- EUR, náklady na bývanie (nájom, elektrina, voda, plyn, internet, televízia) 95,- EUR, školné
89,- EUR, drogéria a hygienické potreby 20,- EUR, vreckové 80,- EUR, doprava 40,- EUR, oblečenie
a obuv 40,- EUR, školské potreby 10,- EUR, poplatok za komunálny odpad 4,- EUR, zdravotné

náklady 60,- EUR, príležitostné poistenie 10,- EUR, poplatok za telefón 20,- EUR, splátky na stužkovú
20,- EUR, voľný čas a kultúra 10,- EUR. Polovica z týchto súm predstavuje čiastku 399,- EUR, čím
odôvodnila požadovanú výšku výživného. Taktiež poukázala na to, že je v 4.ročníku 1.Súkromného
banskobystrického gymnázia, kde platí mesačné školné a kvôli dochádzaniu zo ZV do BB má tiežzvýšené náklady na cestovanie. Ďalším výdavkom sú splátky na stužkovú, ktorú má mať koncom
roka 2026, s tým, že po skončení strednej školy by chcela ďalej študovať na vysokej škole. Okrem
toho uviedla, že výdavky na voľnočasové aktivity, kultúru, oblečenie, obuv, kozmetiku, si väčšinou

platí z vreckového sama a z príležitostných brigád vo firme jej matky. Tiež uviedla, že časť výživného
a rodičovský príspevok od sociálnej poisťovne odchádzal mesačne na investičný účet, ktorý v roku
2024 zrušila a peniaze z neho použila na dvojmesačný jazykový pobyt v zahraničí. Do výdavkov voľný
čas zahrnula aj príležitostné poplatky za výlety, na ktoré chodí s mamou, s tým, že otec žiadne výlety,
kultúru, ani dovolenky neorganizuje, okrem víkendov na rodinnej chate. Ako ďalší významný výdavok

za posledný rok uviedla zubára, keďže po zložení zubného strojčeka boli jej zuby v zlom stave, s tým,
že výdavky na zubné ošetrenia sa v období od septembra 2024 do novembra 2025 vyšplhali približne
na sumu 1.000,- EUR, pričom boli tiež uhradené jej sporením. Na záver uviedla, že vie, že ani finančná
situácia jej otca nie je jednoduchá, ale matka vynakladá na jej výchovu a život omnoho viac námahy
a finančných prostriedkov ako otec, a nakoľko v poslednom období nastal výrazný pokles v príjmoch
z podnikania jej matky, je voči nej nespravodlivé, že otec považuje sumu 130,- EUR za dostačujúcu

na financovanie všetkých jej životných potrieb. Situáciu v súvislosti s podaním tohto návrhu vo vzťahu
k svojej osobe pociťuje ako nepríjemnú.

2. Dňa 02.01.2026 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie otca navrhovateľky zo dňa 30.12.2025,
v ktorom uviedol, že vzhľadom na jeho príjem ako samoživiteľ nemôže prispievať na výživu

v požadovanej sume, s tým, že je schopný zvýšiť doterajšie výživné o 50,- EUR. Zároveň špecifikoval
svoje životné náklady a priložil výplatné pásky zo zamestnania, keď ako svoje základné výdavky uviedol:
poplatok za byt 160,- EUR, pôžička – hypotéka + poistka 65,- EUR, výživné 130,- EUR, komunálny
odpad ročne 52,- EUR, daň za byt ročne 28,- EUR, telefón 22,- EUR, spolu 457,- EUR.

3. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 19.01.2026, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ako
aj jej právny zástupca a tiež otec navrhovateľky, pričom tak navrhovateľka, ako i otec navrhovateľky
mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd právneho zástupcu
navrhovateľky nepredvolával, nakoľko plnomocenstvo na zastupovanie bolo doručené súdu až
16.01.2026, s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľky na dotaz súdu pred otvorením pojednávania

vyjadrila napriek tejto skutočnosti súhlas s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo. S poukazom na tieto
skutočnosti súd na tomto pojednávaní vec meritórne prejednal a vo veci rozhodol.

4.Súdnapojednávanívykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,ktorédoložilidosúdnehospisuúčastníci
konania, resp. ktoré si súd vyžiadal z úradnej moci a to: rodný list navrhovateľky z č.l.4, potvrdenie

o výške dane z č.l.5, pokladničné doklady z č.l.8-14, faktúru z č.l.15, výpisy z účtu Tatra banka z č.l.16-17,
správu Mesta Zvolen z č.l.27-28, správu G. E. z č.l.31-32, potvrdenie o mzde firma INDEX NOSLUŠ,
s.r.o. z č.l.34-35, správu firmy AUMOVIO Slovakia, s.r.o. z č.l.37, daňové priznanie z č.l.42-44, zmluvu
o poskytovaní služieb z č.l.59-60, potvrdenie o návšteve školy z č.l.61, potvrdenie o príjme firma KOGA
Bau, s.r.o. z č.l.63, a tiež vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a otca navrhovateľky, a zároveň

sa oboznámil s prednesom právnej zástupkyne navrhovateľky, pričom zistil tento skutkový stav.
Z rodného listu zo dňa 11.09.2007 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XXX, je zapísané narodenie dieťaťa A. B., dátum narodenia
XX.XX.XXXX, s tým, že ako otec je uvedený E. B., nar. XX.XX.XXXX a ako matka G. E., nar.
XX.XX.XXXX.

Z pokladničných dokladov a prehľadov ošetrenia vystavených firmou H-Dental Zvolen, s.r.o., IČO:
52955389 súd okrem iného zistil, že ako pacient je tam uvedená navrhovateľka, s tým, že v
týchto jednotlivých dokladoch zo dňa 27.11.2025, 17.11.2025, 02.10.2025, 17.06.2025, 19.12.2024,
16.12.2024,12.12.2024,14.11.2024a08.11.2024súuvedenékonkrétnezdravotnévýkonyvrátaneceny
za ten ktorý zdravotný výkon. Pokladničné doklady boli vystavené na sumu 64,87 EUR, 101,25 EUR

a 83,90 EUR a prehľady ošetrenia, tieto boli vystavené na sumy 36,75 EUR, 91,- EUR, 233,95 EUR,
106,20 EUR, 83,10 EUR, a 49,98 EUR.
Z faktúry č.515497 súd zistil, že ako zákazník je tu uvedená navrhovateľka. Faktúra je vystavená na
celkovú sumu 5.850,- EUR, s tým, že faktúra mala byť vystavená firmou EF International Language
Schools so sídlom v Zürichu, pričom ako jednotlivé položky sú uvedené: základný kurz, registračný

poplatok, učebnice, letenka.
Zo správy firmy G. E. – Sedmička súd okrem iného zistil, že sa týka navrhovateľky, ktorá je ich
zamestnancom ako študentka, pričom uviedli na ňu kladné hodnotenie a tiež v rámci prílohy zaslali
prehľad miezd navrhovateľky, s tým, že táto za obdobie od marca 2025 do októbra 2025 dosiahla spolučistú mzdu vo výške 1.141,70 EUR a tiež za obdobie november a december 2024 uviedli čistú mzdu
spolu vo výške 275,58 EUR.
Z potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú činnosť zo dňa 22.12.2025, vystavené firmou INDEX

NOSLUŠ, s.r.o., IČO: 35804441, súd okrem iného zistil, že sa týka otca navrhovateľky, pričom táto firma
potvrdila, že jeho pracovný pomer trval od 01.12.2023 do 30.09.2024, s tým, že za toto obdobie dosiahol
spolu čistú mzdu vo výške 13.126,29 EUR. Taktiež uviedli, že jeho pracovný pomer bol skončený
dohodou bez uvedenia dôvodov.
Zo správy firmy AUMOVIO Slovakia zo dňa 19.12.2025 súd zistil, že sa týka otca navrhovateľky, ohľadne

ktorého uviedli, že už nie je ich zamestnancom, s tým, že pracovný pomer bol ukončený v októbri 2024.
Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby pre daňovníka, ktorý má príjmy len zo závislej
činnosti za rok 2022, súd okrem iného zistil, že sa týka otca navrhovateľky, s tým, že úhrn príjmov od
všetkých zamestnávateľov bol v danom období 16.913,60 EUR, úhrn povinného poistného 2.266,09
EUR (poistné na sociálne poistenie a poistné na zdravotné poistenie) a základ dane teda bol vo výške
14.647,51 EUR, daň podľa § 15 zo základu dane 1.912,97 EUR (daňová povinnosť).

Zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 24.05.2022 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá
medzi Súkromným gymnáziom banskobystrickým, IČO: 42011701 a objednávateľom G. E., týka sa
navrhovateľky, s tým, že predmetom tejto zmluvy bol nadštandard v oblasti poskytovania vzdelania na
vzdelávacom stupni – stredná, pričom zákonný zástupca – objednávateľ sa zaviazal gymnáziu platiť
školné v sume 89,- EUR mesačne, ktoré sa hradí 12 mesiacov v roku, pričom zmluva sa uzatvára na

dobu určitú od 01.09.2022 do času pokiaľ je žiak platným žiakom školy.
Z potvrdenia o návšteve školy, vystavené Súkromným gymnáziom banskobystrickým, zo dňa
06.01.2026, súd zistil, že sa týka navrhovateľky, keď potvrdili, že táto je v školskom roku 2025/2026
študentom ich školy.
Z potvrdenia o príjme vystavené firmou KOGA Bau, s.r.o., IČO: 45462283, zo dňa 16.12.2025, súd

okrem iného zistil, že sa týka otca navrhovateľky, ktorý za obdobie od februára 2025 do novembra 2025
dosiahol u nich čistú mzdu vo výške 9.292,81 EUR a zároveň uviedli, že jeho pracovná morálka je dobrá.
Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa
v celom rozsahu pridržala podaného písomného návrhu, avšak s tým, že upresnila dátum odkedy
si navrhovateľka uplatnila nárok na zvýšenie výživného, a to od podania návrhu, teda konkrétne

03.12.2025, nakoľko mala za to, že toto je možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom
potvrdila, že otec navrhovateľky prispieva na jej výživu od septembra 2022 mesačne sumou 130,- EUR,
nad rámec toho sa na úhrade jej výdavkov nepodieľa, okrem darčekov pri príležitosti sviatkov ako sú
narodeniny či Vianoce, a to aj spolu so starými rodičmi. Vo vzťahu k realizácii styku uviedla, že tento
prebieha sporadicky napríklad formou stretnutia na káve, ale iná forma starostlivosti napríklad, že by

aspoň počas víkendov sa zdržiavala navrhovateľka v domácnosti otca, sa nerealizuje. Poukázala na to,
žeposlednádohodatýkajúcasavýživnéhobolauzavretáeštemedzirodičminavrhovateľkypred3rokmi,
v súčasnosti navrhovateľka má 18 rokov, je študentkou 4.ročníka strednej školy, kde dosahuje výborné
študijné výsledky a venuje sa štúdiu viacerých jazykov. Z týchto skutočností je zrejmé, že došlo k zmene
pomerov a zvýšeniu výdavkov na strane navrhovateľky, pričom tieto špecifikovala vo výške cca 700,-

EUR mesačne, s odkazom na položkovité uvedenie jednotlivých výdavkov v písomnom návrhu, s tým,
že pokiaľ uvádzala výdavky na bývanie, tu navrhovateľka uviedla alikvótnu časť výdavkov. Pokiaľ mala
navrhovateľka našetrené peňažné prostriedky, tieto použila na jazykový kurz v zahraničí. Výdavky na
zdravotné náklady pozostávajú primárne zo zubných ošetrení a výdavkov na liečbu refluxu. Potvrdila, že
navrhovateľkamánepravidelnýpríjemzbrigádnickejčinnostiafinančnéprostriedkyztohozískanémieni

použiť ako úspory pre prípadné budúce nepredvídané výdavky. Poukázala tiež na to, že v súčasnosti
príjem otca v čistom dosahuje 922,- EUR mesačne, jeho výdavky deklarované sú vo výške 457,- EUR
mesačne, s tým, že v predchádzajúcom zamestnaní dosahoval otec vyšší príjem, a to cca 1.300,- EUR
netto, a keďže k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, preto poukázala na to, že je možné, že
otec vlastným pričinením znížil svoj príjem týmto spôsobom. Na záver vyjadrila možnosť dohodnúť sa

na zvýšení výživného v kompromisnej výške, a to na sumu 300,- EUR mesačne.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že čo sa týka výdavkov na stravu, ktoré
sú uvedené v návrhu, nie je tam zahrnuté stravovanie v školskej jedálni, stravu si nosí z domu. Pokiaľ
ide o výdavky na bývanie, celkovú sumu nákladov delila tromi, keďže býva v spoločnej domácnosti
s matkou a starou matkou. Ohľadne vreckového uviedla, že toto jej uhrádza matka a ona si z toho

platí desiatu v škole, drogériu, kozmetiku, kultúru, darčeky a pod.. Pokiaľ ide o dopravu, je v tom
zahrnutá tak medzimestská doprava medzi ZV a BB a tiež MHD vo Zvolene. Na otázku súdu uviedla,
že bola prijatá aj na iné stredné školy, ale túto si vybrala z dôvodu osobných preferencií a rozšírených
predmetov. Ohľadne liekov užíva pravidelne Gastrolux, voľnopredajný liek a tiež si zakupuje niektorébezlaktózové produkty. Na ďalšiu otázku súdu uviedla, že v súčasnosti už nemá zvýšené výdavky na
zubné ošetrenie, ale tieto boli po zložení strojčeka z dôvodu zlého stavu chrupu, čo bolo zapríčinené
aj predchádzajúcim stomatológom. Na otázku súdu uviedla, že matka jej prispieva na výživu okrem

uvádzanej sumy vreckového vo výške 80,- EUR, aj tak, že jej prispeje na oblečenie resp. obuv, ktoré
si inak zakupuje väčšinou z príjmu z brigád, prípadne jej tiež prispeje napríklad na kultúru, kozmetiku
arovnakojejuhrádzaajdopravudoškoly.Ohľadnezvýšeniajejvýdavkovzaobdobiepredchádzajúcich3
rokov,tedaodseptembra2022,uviedla,žetietosazvýšilispoukazomnato,ževtedyzačalanavštevovať
strednú školu, čiže zvýšili sa aj výdavky na školné, cestovné, ako aj všeobecné výdavky na stravu,

s poukazom na infláciu a rovnako výdavky na tú zdravotnú starostlivosť – zubára a tiež liečba refluxu.
Z výsluchu otca navrhovateľky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že k možnému kompromisnému
zvýšeniu výšky výživného uviedol, že by bol schopný a ochotný maximálne prispievať sumou 150,-
EUR mesačne. Potvrdil, že s matkou navrhovateľky sa v septembri 2022 dohodol na výške výživného
v sume 130,- EUR mesačne, čo aj doteraz platí. Na otázku súdu uviedol, že v tom roku 2022 dosahoval
v čistom príjem asi 800,- EUR mesačne a bol zamestnaný v Slovenskom vodohospodárskom podniku

– povodie Hrona, kde robil asi do konca roku 2023, ukončil tam pracovný pomer dohodou, lebo sa
rušili pracovné miesta. Nepamätal si, či v dohode o ukončení pracovného pomeru bol uvedený dôvod
ukončenia pracovného pomeru. V roku 2024 pracoval vo firme Continental vo Zvolene, kde mal príjem
asi 1.000,- EUR v čistom a pracoval tam prostredníctvom agentúry INDEX NOSLUŠ. Aj tento pracovný
pomer ukončil dohodou, z dôvodu, že tam pracovali na zmeny, robilo sa aj cez víkendy a sviatky a on

to už nezvládal. Aktuálne je od roku 2025 zamestnaný vo firme KOGA Bau ako operátor výroby, kde
dosahuje príjem od 900,- do 1.000,- EUR v čistom. Čo sa týka výdavkov, uviedol sumu 140,- EUR
ako výdavok na bývanie, čo predstavuje poplatok SVB za byt, ktorého je vlastníkom, plus tam platí
28,- EUR káblovku, 22,- EUR telefón a v tých 140,- EUR sú zahrnuté poplatky za služby súvisiace
s bývaním. Tiež uhrádza benzín na cestu do práce 80,- EUR, keď dochádza zo Štiavnických Baní alebo

zo Zvolena, s tým, že výkon práce má vo Vlkanovej. Vo Zvolene vlastní byt na sídlisku Podborová
a v Štiavnických Baniach má chatu. Byt vo Zvolene neprenajíma. V spoločnej domácnosti nežije so
žiadnou inou osobou. Rekreačná chata v Štiavnických Baniach je celoročne obývateľná. Ako ďalšie
výdavky uviedol: strava, oblečenie, drogéria spolu cca 200,- EUR mesačne a výdavok na internet
10,- EUR mesačne, plus výživné 130,- EUR mesačne. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky

uviedol, že žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na otázku súdu, prečo žije striedavo vo Zvolene
a v Štiavnických Baniach, uviedol, že keď sú veľké zimy na chate treba stále kúriť. Na otázku súdu
uviedol, že výdavok, ktorý uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, a to pôžička – hypotéka + poistka
65,- EUR, že sa jedná o hypotéku, ktorú spláca na tú chatu, keďže si na to zobral úver, pričom túto chatu
nadobudol v roku 2004. Na otázku súdu upresnil, že túto chatu neprenajíma, keďže sa jedná o jeho

bývanie a ani preto nad tým neuvažoval. Byt, ktorý má vo Zvolene je jednoizbový. Potvrdil, že výživné
uhrádza k 15.dňu toho ktorého mesiaca.

5. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), rozsudok vo veciach výživného
možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 44 C.m.p., rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia

6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný.
Medzi účastníkmi nebolo v konaní sporné, že matka navrhovateľky a otec navrhovateľky v septembri

2022 uzavreli dohodu týkajúcu sa výšky vyživovacej povinnosti otca voči v tom čase maloletej
navrhovateľke, s tým, že konkrétne sa dohodli na sume 130,- EUR mesačne a v tejto výške uhrádza
otec navrhovateľky výživné doteraz.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v tom čase, teda v roku 2022, bol čistý ročný príjem
otca vo výške 12.734,54 EUR (celkový príjem 16.913,60 EUR znížený o poistné na zdravotné a sociálne

poistenie 2.266,09 EUR a znížený o daňový povinnosť vo výške 1.912,97 EUR), t.j. čistý priemerný
mesačný príjem bol vo výške cca 1.061,- EUR. Taktiež mal súd v konaní preukázané, že od 01.12.2023
do30.09.2024bolotecnavrhovateľkyzamestnanýprostredníctvomfirmyINDEXNOSLUŠ,s.r.o.,pričom
za toto obdobie dosiahol celkovú čistú mzdu vo výške 13.126,29 EUR, t.j. priemerná mesačná mzda
netto bola cca 1.312,- EUR, s tým, že tento pracovný pomer bol podľa vyjadrenia predchádzajúceho

zamestnávateľa otca navrhovateľky ukončený dohodou bez uvedenia dôvodov. Aktuálne od februára
2025 je otec navrhovateľky zamestnaný vo firme KOGA Bau, s.r.o., pričom za obdobie od februára 2025
do novembra 2025 vrátane dosiahol celkovú čistú mzdu vo výške 9.292,81 EUR, t.j. jeho čistá priemerná
mesačná mzda za toto obdobie dosiahla sumu cca 929,- EUR mesačne.
Súd na základe týchto skutočností konštatuje, že na strane otca navrhovateľky ako osoby, ktorá je podľa

návrhu povinná platiť výživné, došlo síce čiastočne k zníženiu jeho príjmu oproti obdobiu, kedy bola
uzavretá dohoda o výške vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke, avšak súd na túto skutočnosť
neprihliadal, a to s odkazom na vyššie citované ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže otec
navrhovateľky nepreukázal, že by u neho došlo k zníženiu jeho príjmu z objektívnych dôvodov, teda,
že by bol jeho pracovný pomer ukončený výpoveďou z organizačných dôvodov, napríklad z dôvodu

nadbytočnosti, prípadne zo zdravotných dôvodov.
Na druhej strane súd skúmal aj odôvodnené potreby navrhovateľky ako oprávnenej, pričom zistil, že na
jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keď od poslednej úpravy výživného formou mimosúdnej
dohody medzi jej rodičmi uplynuli viac ako 3 roky, s tým, že v súčasnosti je už navrhovateľka plnoletá
a navštevuje 4.ročník Súkromného gymnázia banskobystrického v Banskej Bystrici.

Pokiaľ ide o výdavky uvedené navrhovateľkou, súd tieto považoval v podstate za opodstatnené, avšak
niektoré položky považoval za nadhodnotené resp. za nadštandardné, ktoré nie je v danej výške
nevyhnutné vynaložiť, na druhej strane niektoré výdavky navrhovateľka neuviedla vôbec, hoci je zrejmé,
že sú vynakladané resp. majú byť zahrnuté pri určení výšky vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu.
S poukazom na tieto skutočnosti súd ustálil výšku priemerných mesačných výdavkov navrhovateľky,

ktoré súd považoval za nevyhnutné a opodstatnené na sumu cca 560,- EUR, a to konkrétne strava
200,- EUR, náklady na bývanie 100,- EUR, drogéria, kozmetika 20,- EUR, doprava do školy 40,-
EUR, oblečenie, obuv 40,- EUR, výdavky súvisiace so školou 50,- EUR (školské pomôcky, splátky
na stužkovú, poplatok do triedneho fondu resp. ZRPŠ, doplatky za učebnice, školské výlety, exkurzie
atď.), zdravotná starostlivosť vrátane liekov 50,- EUR, mobil 20,- EUR, výdavky na voľnočasové aktivity

napríklad návšteva kina, divadla, koncertu, kúpaliska resp. plavárne, fitnescentra a pod. 30,- EUR,
jednorázové zvýšené výdavky napríklad na nákup notebooku, bicykla a pod. 10,- EUR.
Súd vyhodnocoval výdavky týkajúce sa navrhovateľky v tých súvislostiach, že výživným pre dieťa sa
v zmysle Zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen
hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný

vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa
prihliada i na zdravotný stav dieťaťa.
Súd však neakceptoval ako nevyhnutný výdavok uvádzaný navrhovateľkou – školné vo výške 90,- EUR
mesačne, keďže má za to, že navrhovateľka mala možnosť navštevovať inú strednú školu bez potrebyuhrádzania školného, keďže sú dostupné aj verejné stredné školy – gymnáziá s rozšíreným vyučovaním
jazykov. Taktiež súd čiastočne ponížil výdavky na stravu resp. voľnočasové aktivity.
Súd teda následne dospel k záveru, že zvýšenie výživného, tak ako to požadovala navrhovateľka zo

sumy 130,- EUR na sumu 400,- EUR vo vzťahu k otcovi, je čiastočne dôvodné, keď súd od sumy
priemerných mesačných výdavkov týkajúcich sa navrhovateľky, tak ako ich súd ustálil vo výške 560,-
EUR, odpočítal sumu rodinných prídavkov na dieťa vo výške 60,- EUR, ktoré prináležia navrhovateľke,
na základe čoho zostala suma 500,- EUR, ktorú by z titulu výdavkov na navrhovateľku mali uhrádzať jej
rodičia. Súd následne zaviazal otca navrhovateľky prispievať na jej výživu sumou 260,- EUR mesačne,

teda podieľať sa na výdavkoch navrhovateľky približne v 1/2, keď súd v zmysle vyššie citovaných
ustanovení Zákona o rodine prihliadol pri pomere vyživovacej povinnosti rodičov aj k rozsahu osobnej
starostlivosti toho ktorého rodiča.
Súd pritom zastáva názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca navrhovateľky plniť si vyživovaciu
povinnosť súdom v aktuálne určenej výške, keď súd akceptoval výšku mesačných výdavkov uvádzaných
otcom navrhovateľky, konkrétne na bývanie 200,- EUR vrátane poplatkov za služby s tým súvisiace,

100,- EUR platby za pohonné hmoty na dochádzanie do zamestnania vrátane nákladov súvisiacich
s OMV, výdavky na stravu 200,- EUR, ďalšie výdavky napríklad na oblečenie, obuv, drogériu, lieky
a zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity 100,- EUR, iné jednorázové nepredvídateľné výdavky
cca 50,- EUR.
Zároveň takto súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca predstavuje cca 24 % pôvodného

vyššiehopríjmuotcanavrhovateľky,zktoréhobolsúdpovinnývychádzať(cca1.060,-EURmesačne),čo
zodpovedá odporúčaniam Ministerstva spravodlivosti SR ohľadne výšky vyživovacej povinnosti rodiča,
s poukazom na počet detí resp. vek detí, ku ktorým má povinný rodič vyživovaciu povinnosť.
Súd zároveň ustálil, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, keď od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti otca voči nej uplynuli viac ako 3 roky, s tým, že je všeobecne známou

skutočnosťou, že za toto obdobie došlo k podstatnému nárastu spotrebiteľských cien tovarov a služieb
v priemere o 20 až 30 %, teda všetky výdavky vynakladané na navrhovateľku, ako sú výdavky na
stravu, oblečenie, obuv, drogériu, bývanie atď., oproti času pôvodného dojednania o výške výživného
aj bez ďalšieho vzrástli, avšak zvlášť za dané obdobie vzrástli u navrhovateľky výdavky na zdravotnú
starostlivosť, najmä v súvislosti so zubným ošetrením a rovnako tak výdavky týkajúce sa vzdelania a

s tým súvisiacej prípravy na budúce povolanie.
S poukazom na tieto skutočnosti súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľke z pôvodne
dojednanej sumy 130,- EUR mesačne na sumu 260,- EUR mesačne, a v prevyšujúcej časti, pokiaľ
sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného na čiastku 400,- EUR mesačne, v danej časti návrh
navrhovateľky zamietol ako nedôvodný, keď súd jednak prihliadol k schopnostiam a možnostiam

otca navrhovateľky ako osoby povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť a na druhej strane prihliadol
k odôvodneným potrebám navrhovateľky ako osoby oprávnenej na výživné.
Pre úplnosť súd uvádza, že pri určení sumy zvýšeného výživného súd prihliadol k tomu, že pôvodne
dojednaná výška výživného medzi rodičmi navrhovateľky nebola schválená súdom formou rozsudku
súdu, s tým, že je zrejmé, že pôvodne určená výška vyživovacej povinnosti otca nekorešpondovala so

skutočnou výškou výdavkov v tom čase na maloleté dieťa, resp. nekorešpondovalo to s výškou v tom
čase aktuálneho príjmu otca navrhovateľky a v tom zmysle bola výška vyživovacej povinnosti povinného
rodiča podhodnotená, v dôsledku čoho došlo v súčasnosti k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca vo
väčšom rozsahu.
Na okraj súd ešte uvádza, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti rodiča zohľadnil aj fakt, že

navrhovateľkamánepravidelnýpríjemzbrigádnickejčinnostiaktuálnevovýškecca118,-EURmesačne,
a hoci súd trvá na tom, že takýto príjem nemá nahrádzať zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov
k dieťaťu, pokiaľ sa riadne svojim štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, avšak súčasne má
súd za to, že takýto príjem môže slúžiť práve na úhradu prípadných nadštandardných výdavkov dieťaťa
vrátane výdavkov na vzdelanie, voľnočasové aktivity a pod..

Pokiaľ ide o zameškané výživné, súd toto vypočítal za rozhodné obdobie odkedy žiadala zvýšiť
výživné navrhovateľka, t.j. od podania návrhu, čiže od 03.12.2025, kedy nepochybne už existovala
zmena pomerov na jej strane, a to až do 31.01.2026, keďže v konaní nebolo medzi účastníkmi
sporné, že za mesiac január 2026 už bolo zo strany otca navrhovateľky výživné uhradené, s tým,
že splatnosť výživného mali dojednanú k 15.dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca, na základe

čoho súd ustálil výšku zameškaného výživného na sumu 243,- EUR, ktoré predstavuje rozdiel medzi
doterajším výživným uhrádzaným otcom navrhovateľky a súdom zvýšenej sumy výživného, pričom za
obdobie december 2025 sa toto týka pomernej časti tohto kalendárneho mesiaca, t.j. od 03.12. a jedná
sa o čiastku 113,- EUR. Zameškané výživné súd umožnil otcovi navrhovateľky splácať v mesačnýchsplátkach po 20,- EUR, na základe čoho otec navrhovateľky je povinný toto zameškané výživné
uhradiť v období 1 roka, čo súd považoval za primeranú dobu, s tým, že splátky zameškaného
výživného sú splatné spolu s bežným výživným, keď zároveň súd mal za to, že v súčasnosti nie je

v schopnostiach a možnostiach otca navrhovateľky zaplatiť zameškané výživné naraz, avšak zároveň
splácanie zameškaného výživného umožnil pod hrozbou straty výhody splátok.

7. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného
mimosporového poriadku, v zmysle ktorých, žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu

trov konania, nakoľko pre iné rozhodnutie súd nezistil žiadne relevantné dôvody.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 63 C.m.p.),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený

podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..