Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010705
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423010705.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek
3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, o sťažnosti
obžalovaného B. C. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.11.2025, sp. zn.

3T/63/2023, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) výrokom pod bodom I.
podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného A. B. C. (ďalej len „obžalovaný“)
o prepustenie z väzby na slobodu, výrokom pod bodom II. podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného

poriadku nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka a výrokom pod
bodom III. podľa § 81 odsek 1 Trestného poriadku neprijal peňažnú záruku ponúkanú D. E. E..

SvojerozhodnutiesúdI.stupňaodôvodniltým,ženazákladeobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúry
Nové Zámky je vedené trestné stíhanie voči obžalovanému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písmeno b/ Trestného zákona. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 3Tp/39/2023-13 z 21.06.2023 súd nevyhovel návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry
Nové Zámky sp. zn. 2Pv 27/22/4404-60 z 20.06.2023 na vzatie obvineného do väzby z dôvodov
uvedených v § 71 odsek 1 písmeno a/, písmeno c/ Trestného poriadku a obvineného nevzal do väzby a
podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku bol obvinený prepustený na slobodu a na nahradenie
dôvodovväzbyuvedenýchv§71odsek1písmenoa/,písmenoc/Trestnéhoporiadkubolnadobvineným

nariadený dohľad probačného a mediačného úradníka a podľa § 82 odsek 1 písmeno a/, písmeno e/,
písmeno f/, písmeno h/, písmeno j/, písmeno k/ Trestného poriadku sa obvinenému uložili povinnosti.
Obžalovaný bol v prejednávanej veci vzatý do väzby uznesením samosudcu Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 3T/63/2023 z 20.03.2025, z dôvodov väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku s tým, že lehota väzby sa počíta od 20.03.2025 od 13.45 hod. Uznesením Krajského súdu
v Nitre 4Tos/32/2025-1469 zo dňa 8.4.2025 bola sťažnosť obžalovaného zamietnutá. Súd I. stupňa

dospel k záveru, že aj v tomto štádiu konania dôvod väzby u obžalovaného podľa § 71 odsek 1 písmeno
c/ Trestného poriadku je naďalej daný, keď súd poukázal na predchádzajúce rozhodnutia tak svoje
ako i rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktoré sú v pravidelnosti približne jedného mesiaca vo veci
vydávané, a ktoré reflektujú dosiaľ nezmenený stav dôvodnosti väzby. Naposledy to bolo uznesenie
Krajského súdu v Nitre 4Tos/89/2025 - 1871 z 25.9.2025, ktoré konštatovalo dôvodnosť väzby ako i to,
že dôkazná situácia sa podstatným spôsobom nezmenila. Pričom aj v čase súčasného rozhodovania

je potrebné konštatovať, že dôvodnosť väzby sa vôbec v porovnaní s doposiaľ konštatovaným stavom
nezmenila. Z doteraz vykonaného dokazovania, ktoré v konaní prebehlo, sa dôkazná situácia žiadnymspôsobom nezmenila v prospech obžalovaného a dôvodné podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie, sa mal stať a má znaky trestného činu, doposiaľ nebola rozptýlená. Túto dôvodnú
obavuneoslabiližiadnetvrdeniaobžalovanéhoresp.jehoobhajcu,ktoréuviedolvžiadostioprepustenie.

Dôvodnú obavu z páchania trestného činu neoslabil ani znalecký posudok F. G., na ktorého závery
sa obhajca odvoláva a na ktorý už poukazoval pri predošlej žiadosti o prepustenie z väzby, pričom
súd I. stupňa opätovne zopakoval, že tento posudok nie je relevantný pre toto konanie, keďže bol
vypracovávaný v inom konaní, civilnom konaní, kde bol zameraný na riešenie iných okolností a hlavne
bol zameraný na riešenie problému o zverenie dieťaťa a navyše bol vypracovávaný v značnom časovom

odstupe od obdobia, kedy mal byť spáchaný skutok obžalovaným. U obžalovaného naďalej pretrváva
dôvodná obava, že pri pobyte na slobode by pokračoval v páchaní trestnej činnosti, preto je naďalej
daný dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, súd v tomto smere poukazuje
v celom rozsahu na doposiaľ vydané rozhodnutia v tejto veci, a to tak Okresného súdu Nové Zámky
ako aj Krajského súdu v Nitre, pričom dôvody väzby tak, ako boli konštatované, sa doposiaľ nezmenili a
obžalovaný vo svojej žiadosti žiadnym spôsobom nerozptýlil obavy, že by mohol pokračovať v páchaní

trestnej činnosti.
Dôvodné podozrenie, že skutok sa mal stať a že ho mal spáchať obžalovaný, je nateraz podporené
najmä výpoveďou poškodenej, ktorá vypovedala jednak v prípravnom konaní a jednak aj na hlavnom
pojednávaní, kedy v každej výpovedi popísala konanie obžalovaného voči svojej osobe. Ďalej dôvodné
podozreniemožnopodporiťvýpoveďamisvedkovH.I.,E.I.,H.E.,ktorísvedkoviavovýpovedipopisovali

správanie obžalovaného sa voči poškodenej. Ďalej dôvodné podozrenie možno vyvodiť i zo znaleckých
posudkov, a to znalecký posudok E. J. A. č. 60/2023, č. 9/2022, trestného oznámenia, lekárskych
správ, fotodokumentácie, správy ÚPSVaR a ďalších listinných dôkazov, ktoré sa sú súčasťou spisu.
Súd I. stupňa u obžalovaného vzhliadol naďalej väzobný dôvod podľa § 71 odsek 1 písmeno c/
Trestného poriadku. Dôvodná obava, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti, totiž vyplýva

tak zo samotného konania obžalovaného, z ktorého páchania je dôvodne podozrivý, a ktoré malo
mať dlhodobý charakter, a ktoré malo v určitej podobe pretrvávať až do okamihu obmedzenia osobnej
slobody obžalovaného, kedy aj napriek uloženým obmedzeniam sa s poškodenou kontaktoval, ktorý
kontakt bol najmä pod zámienkou stretávania sa poškodenou a ich dieťaťom. Súd I. stupňa poukázal na
skutočnosť, že obžalovaný bol do väzby vzatý podľa § 80 odsek 3 Trestného poriadku a v takom prípade

použitie alternatívnych spôsobov nahradenia väzby, či už dohľadom probačného úradníka, zárukou
dôveryhodnej osoby alebo aj prijatím písomného sľubu, je možné podľa § 80 odsek 2 Trestného poriadku
iba vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu, pričom súd I. stupňa je názoru, že takéto
výnimočné okolnosti v konaní a ani v samotnej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu preukázané
neboliaobžalovanýtietoneuviedolanivovýsluchupredsamosudcom.Zrovnakýchdôvodovsúdneprijal

anipeňažnúzárukuponúkanouosobu D.E.E.,keďženevzhliadolžiadnevýnimočnéokolnosti
prípadu a ani obhajca ani obžalovaný žiadne takéto výnimočné okolnosti vo svojom návrhu neuviedli.
Ponúkanou zárukou dôveryhodnej osoby za správanie sa obžalovaného sa súd I. stupňa nezaoberal,
pretože osobu bývalej družky obžalovaného D. E. E. nepovažoval za dôveryhodnú osobu, pretože táto
osoba nemala na obžalovaného žiaden vplyv, a to tak teraz ako aj v minulosti. V tejto súvislosti súd I.

stupňa poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 4Tos/57/2025 - 1588 zo dňa 12.6.2025, kedy sa
krajský súd podrobne zaoberal osobou D. E. E. a jej dôveryhodnosťou a aj s poukazom na tento názor
krajského súdu, súd osobu vyhodnotil ako nedôveryhodnú, a preto o nahradení väzby prijatím záruky,
osobitným výrokom nerozhodoval.

Proti tomuto uzneseniu, podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V sťažnostných námietkach uviedol, že prvostupňový súd porušil
práva obhajoby, keď obžalovaný podal voči konajúcemu sudcovi námietku zaujatosti v zmysle § 31,
§ 32 Trestného poriadku, doručenú na súd dňa 10.10.2025. Súd sa touto námietkou sa zaujatosti
nezaoberal, nakoľko podľa neho išlo o procesné dôvody námietky. Konajúci súd mal o námietke

riadne rozhodnúť s tým, že v prípade, ak by rozhodol, že nie je zaujatý, tak obžalovaný mohol podať
voči rozhodnutiu opravný prostriedok na Krajský súd v Nitre. Poukázal na porušenie práv obhajoby,
keďže v rámci konania o žiadosti o prepustenie z väzby bola podaná aj záruka na nahradenie väzby
dôveryhodnou osobou – D. E. E.. Prvostupňový súd sa touto zárukou vôbec vo výroku napadnutého
uznesenia nezaoberal v rámci konania o žiadosti o prepustenie z väzby. Prvostupňový súd by už mal

konečne vyhodnocovať dôkaznú situáciu a nie uvádzať, že existujú viaceré dôkazy, ktoré svedčia proti
obžalovanému.Vskutočnostijetojedinávýpoveďpoškodenejaostatnédôkazy,kdepoškodenáhovorila
svoje vymyslené a ničím nepodložené tvrdenia ďalším osobám - svojim rodičom, svedkyni E. a súdnym
znalcom E. A. a E. A.. V spise je len jediný „dôkaz“ proti jeho osobe, a to výpoveď poškodenej I., pričomvýpovede ostatných svedkov obsahujú len informácie, ktoré sa dozvedeli sprostredkovane od svedkyni
I.. Rovnako mal za to, že závery znaleckých posudkov č. 60/2023 a č. 9/2022 súdnej znalkyne E. A.
a znaleckého posudku č. 82/2023 súdneho znalca E. A. vyplývajú len z účelových tvrdení poškodenej.

Namietal, že súd I. stupňa sa v prevažnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia odvoláva
a opakuje už doteraz známe skutočnosti, ktoré uviedol aj v predchádzajúcich rozhodnutiach, pričom
len okrajovo vo svojom odôvodnení vysporiadal s dôvodmi, ktoré uviedol priamo obžalovaný vo svojej
žiadosti o prepustenie z väzby. Uznesenie je hmlisté, abstraktné a neodôvodnené konkrétnymi právne
relevantnými skutočnosťami. Poukazoval na rozhodnutie OS Nové Zámky sp. zn. 16P/74/2021 zo dňa

20.01.2025 a z neho vyplývajúce skutočnosti, ktorými bolo potvrdené, že by poškodenú kontaktoval
zámerne. Žiadal o nahradenie väzby voči jeho osobe dohľadom probačného a mediačného úradníka
v zmysle § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku so súčasným uložením primeraných povinností
a obmedzení - uložením elektronického monitorovacieho náramku. Taktiež sa mal právne relevantným
spôsobom vysporiadať s nahradením väzby zárukou dôveryhodnej osoby v zmysle § 80 ods. 1 písm.
a/ Trestného poriadku a v konečnom aspekte mohol nahradiť väzbu peňažnou zárukou. Prvostupňový

súd svojím uznesením porušil ustanovenia Trestného poriadku, ktorým žiadosť obžalovaného nahradiť
väzbu zárukou dôveryhodnej osoby, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného
uloženia primeraných obmedzení a povinností ako aj použitia elektronického systému monitorovania
osôb, resp. prijať peňažnú záruku ako nahradenie väzby, súd v rozpore s ustanovením § 2 odsek 12
Trestnéhoporiadkunevyhodnotiladalnedostatočnéanesprávneodpovede.Odôvodnenienapadnutého

uznesenia je v rozpore so zákonom, je nepreskúmateľným a vykazuje vysoký stupeň svojvôle a
arbitrárnosti. Opätovne poukázal na odporúčanie Komisie Európskej únie 2023/681 z 08. decembra
2022, ako aj ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR. Navrhol rozhodnúť v zmysle dôvodov podaného
odôvodnenia k jeho sťažnosti.

Obžalovaný sám odôvodnil sťažnosť proti napadnutému uzneseniu súdu I. stupňa pričom
uviedol, že dôvod, že by pokračoval v tejto trestnej činnosti, je neopodstatnený, nakoľko počas konania
vyvrátili všetky dôvody kladené mu za vinu. AT bola agresívna, útočná, hádavá a pokračovala v tom
až do doby jeho zatknutia, nie on, on bol kľudný a pasívny. Práve ona ho kontaktovala pod zámienkou
stretávania sa s dieťaťom napriek obmedzeniam mimo hodiny, kedy malo prebiehať, prichádzať k styku

matky s dieťaťom alebo mimo stretnutia z úradných dôvodov. AT klame a vymýšľa účelovo a zámerne,
čo potvrdila aj pani J.. Znalecký posudok potvrdil, že práve AT mala bližšie črty a sklony k charakteristike
páchateľa a on bližšie k charakteristike obete. Správy ÚPSVaR poukazujú, že často klamala, vymýšľala,
bezdôvodne ho podozrievala, jej tvrdenia po preverení neboli pravdivé a ničím podložené.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie im predchádzajúce
a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd I. stupňa postupoval

správne, v súlade s ustanovením § 79 odsek 3 Trestného poriadku. Zároveň postupom súdu I. stupňa
bolo zachované ustanovenie § 72 odsek 2 Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o existenciu materiálnych podmienok väzby u obžalovaného, nadriadený súd udáva, že
s dôvodnosťou podozrenia zo spáchania skutku obžalovaným sa dôsledne vysporiadal v dôvodoch

napadnutého uznesenia súd I. stupňa, keď zdôraznil, že doteraz nebola spochybnená
dôvodnosť podozrenia, že sa skutok stal, a že ho spáchal obžalovaný, pričom správne poukázal na
výpovede poškodenej tak z prípravného konania ako i hlavného pojednávania, v ktorých popísala
konanie obžalovaného, pričom je dôvodné podozrenie podporené aj výpoveďami svedkov (H. I., E. I.,
H. E.), ako aj vykonaným znaleckým dokazovaním a tiež listinnými dôkazmi zabezpečenými v konaní,

predovšetkým lekárskymi správami a fotodokumentáciou.
Súd I. stupňa správne poukázal na skutočnosť, že predmetný znalecký posudok (F. G.) sa týka civilného
konania, je zameraný na úplne iné okolnosti, aké sú predmetom trestného konania, je zameraný na
riešenie úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu v civilnom konaní a vypracovaný v značnom
časovom odstupe od prejednávaného skutku. Na tieto dôvody, krajský súd opätovne poukazuje

z dôvodu, že sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje a tým je u obžalovaného daná prvá materiálna
podmienka väzby a na tejto úvahe krajský súd nemá čo meniť.
Pokiaľideodruhúzmateriálnychpodmienokdôvodovväzbyuobžalovaného,krajskýsúdzdôrazňuje,že
súd I. stupňa sa aj s touto podmienkou vysporiadal, od posledného rozhodnutia o väzbe obžalovaného,nedošlo k spochybneniu konkrétnych skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť obavy z pokračovania
v páchaní trestnej činnosti obžalovaným, ktorý podáva svoje žiadosti pravidelne, približne každý
mesiac, pričom vo väzbe sa nachádza od marca 2025 a vo veci bolo už rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/63/2023 zo dňa 30.10.2025, zatiaľ neprávoplatne. Nadriadený
súd udáva, že na závere o existencii dôvodov preventívnej väzby, ktorá má oporu v charakteristike
osobnostného profilu obžalovaného, ktorý vyplýva zo záveru znaleckého posudku vypracovaného na
osobu obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný rešpektuje len tie pravidlá, ktoré sám uzná za
vhodné a žiadúce, je jedinec zameraný na seba, na uspokojovanie vlastných potrieb a požiadaviek, je

situačne dráždivý a výbušný, pričom môže byť hostilný aj k najbližším osobám, sa nič nezmenilo, preto
na ne opakovane poukazuje a zdôrazňuje ich. Ďalšou konkrétnou skutočnosťou je aj predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného, a to rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.01.2019, sp. zn.
2T/27/2018 za pokračovací zločin vydierania vo vzťahu k predošlej partnerke – matke jeho dcéry, pričom
trestnej činnosti, z ktorej je toho času dôvodne podozrivý, sa mal dopúšťať v skúšobnej dobe. Táto
okolnosť navyše vylučuje v danom štádiu konania nahradenie väzby niektorým z alternatívnych inštitútov

obsiahnutých v § 80 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, § 81 Trestného poriadku, ktoré v danom
prípade pri väzbe podľa § 80 odsek 3 Trestného poriadku je možné nahradiť iba z výnimočných dôvodov,
ktoré žiadne neboli preukázané, a to ani v predmetnej sťažnosti. Nadriadený súd v tejto súvislosti
pripomína, že pri rozhodovaní o väzbe sa dôkazy nehodnotia z pohľadu ustálenej viny alebo neviny, ale
iba v kontexte dôvodného podozrenia zo spáchania stíhanej trestnej činnosti.

V súvislosti so sťažnostnou námietkou obžalovaného, že rozhodnutie súdu je arbitrárne, pretože
súd I. stupňa sa v prevažnej časti odôvodnenia odvoláva a opakuje už doteraz známe skutočnosti,
nadriadený súd udáva, že obžalovaný je vo väzbe od 20.03.2025 a vo svojich pravidelných žiadostiach
o prepustenie z väzby na slobodu poukazuje tiež na rovnaké dôvody, pre ktoré by mal byť podľa jeho

názoru prepustený na slobodu, a preto z tohto pohľadu sa súd I. stupňa musí s jeho dôvodmi logicky aj
zaoberať a vysporiadať sa s nimi, a to že sú závery súdu I. stupňa iné, ako si predstavuje obžalovaný,
ešte neznamená, že je rozhodnutie súdu arbitrárne alebo nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené
je logické, že argumenty, ako súdu I. stupňa, tak aj súdu nadriadeného, sú v zásade nezmenené
a majú repetitívnu tendenciu. Na margo sťažnostnej námietky obžalovaného, ktorý namietal porušenie

práv obhajoby z dôvodu, že súd I. stupňa sa vo výrokovej časti napadnutého uznesenia nevysporiadal
s podanou zárukou dôveryhodnej osoby – D. E. E., nadriadený súd udáva, že touto sa vo výrokovej časti
nezaoberalzdôvodu,žemenovanúnepovažovalzadôveryhodnúosobu,pretoženemalavplyvnaosobu
obžalovaného, ani teraz, ani v minulosti. Krajský súd dopĺňa, že dôveryhodná osoba je osoba, ktorá
je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obžalovaného. Hodnotiac osobu obžalovaného a spôsob

jeho predchádzajúceho života, keď trestnej činnosti sa mal v minulosti dopustiť práve voči tejto osobe
(obeti jeho násilnej trestnej činnosti), s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, možno konštatovať, že
táto osoba mala minimálny, resp. žiadny vplyv na správanie a konanie obžalovaného, a nie je teda
zrejmé, akým spôsobom by mala zabezpečiť jeho ďalšie riadne správanie. Z týchto dôvodov preto
krajský súd konštatuje, že osoba D. E. E. nemôže mať postavenie dôveryhodnej osoby z hľadiska

ustanovenia § 4 odsek 3 Trestného poriadku, a preto aj z týchto dôvodov nie je možné týmto inštitútom
väzbu obžalovaného nahradiť. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného o nerozhodnutí súdu I. stupňa
o námietke zaujatosti podľa § 31, § 32 Trestného poriadku, krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa
sa správne vysporiadal s podanou námietkou, pretože obsahom tejto bol procesný postup samosudcu
a ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup súdu v konaní, v zmysle § 32 odsek 6 Trestného

poriadku, o takejto námietke sa nekoná.

Vzhľadom na mieru závažnosti spáchaného skutku, jeho charakter ako aj osobu obžalovaného, väzba
obžalovaného nie je neprimeraným opatrením k povahe stíhaného trestného činu a trestu, ktorý zaň
možno uložiť.

Krajský súd považoval rozhodnutie súdu I. stupňa za vecne správne a zákonné, preto sťažnosť
obžalovaného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.