Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208812
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125208812.1

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/X, XXX XX D.
E., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava IČO: 00 166 073, o určenie neexistencie povinnosti platiť
tzv. „spoluúčasť“ na nákladoch elektronického monitorovania, v danom prípade o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že mu nevznikla povinnosť spolupodieľať sa
na náhrade nákladov výkonu kontroly technickými prostriedkami podľa § 26 zákona č. 78/2015 Z. z.
o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami (ďalej aj „zákon o elektronickom
monitorovaní“) v súvislosti s civilným neodkladným opatrením nariadeným Okresným súdom Prešov

pod sp. zn. 32C/23/2023. ďalej sa domáha, aby súd uložil žalovanej zákaz akýmkoľvek spôsobom
uplatňovať, vymáhať, postúpiť, inkasne zrážať zo mzdy alebo inak vykonávať voči žalobcovi pohľadávku
označovanú žalovaným ako „spoluúčasť na nákladoch výkonu kontroly technickými prostriedkami“
vo výške 931,50 eura. Ďalej sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
všetku majetkovú škodu spočívajúcu v tom, že žalobca bol povinný znášať alebo mu bola zo strany
žalovanéhoúčtovanátzv.„spoluúčasťnanákladochvýkonukontrolytechnickýmiprostriedkami“vkonaní

Okresného súdu Prešov vedenom pod sp. zn. 19C/69/2019 (neskôr 13C/69/2019), vrátane všetkých
čiastok účtovaných ako náklady za uloženie a prevádzku elektronického monitorovacieho zariadenia, a
to v plnom rozsahu, ktorý žalovaný špecifikuje a preukáže v tomto konaní, spolu s úrokom z omeškania
odo dňa doručenia tejto žaloby do zaplatenia. Pre prípad, že mu súd neprizná výrok podľa bodu 1
v celom rozsahu sa domáha, aby súd určil, že ani pri reštriktívnom výklade § 26 zákona č. 78/2015
Z. z. nevzniká povinnosť žalobcu platiť spoluúčasť za obdobia, v ktorých neprebiehal reálny výkon

kontroly technickými prostriedkami (zariadenie nebolo na tele žalobcu, kontrola technicky neprebiehala,
neexistovali prevádzkové dáta o dohľade), a to bez ohľadu na to, že formálne trval výrok neodkladného
opatrenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na okresnom súd Prešov pod sp. zn. 32C/23/2023 mu
bol uložený zákaz priblíženia a nariadená kontrola dodržiavania povinností technickými prostriedkami

podľa § 325 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Následne
ten istý súd rozhodnutím zo dňa 22.05.2025 zrušil výrok o monitorovaní z dôvodu, že dôvody pre
takéto monitorovanie pominuli a počas platnosti opatrenia nebolo zistené porušenie zákazu priblíženia
zo strany žalobcu. Žalovaný si uplatňuje voči žalobcovi sumu 931,50 eura ako tzv. „spoluúčasť“
na nákladoch výkonu kontroly technickými prostriedkami. Tento finančný nárok žalovaný odvodzuje
priamo od skutočnosti, že žalobca bol monitorovaný v režime nariadenom Okresným súdom Prešov.

Neodkladné opatrenie bolo vydané na základe návrhu súkromnej osoby (bývalej partnerky žalobcu),
ktorá podala na žalobcu trestné oznámenia a opísala ho ako extrémne nebezpečného, nepríčetného avyhrážajúcehosanásilím.Nazákladetýchtotvrdeníbolžalobcadržanývoväzbeanásledneumiestnený
do psychiatrického zariadenia. Následne bolo preukázané, že žalobca nepreukazuje príznaky psychózy
ani bludovú poruchu, kontrolný znalecký posudok znaleckej organizácie skonštatoval, že žalobca

nie je psychotický, nie je „nebezpečný“, jeho pobyt na slobode nie je spoločensky nebezpečný a
trestný sudca na základe dôkaznej situácie zrušil návrh prokurátora uložiť ochranné psychiatrické
liečenie alebo iné kontrolné opatrenia; t. j. z trestnoprávneho hľadiska nebola zistená potreba ďalšieho
zásahu (žiadny dohľad, žiadne monitorovanie). Napriek tomu civilná sudkyňa nariadila, aby žalobca
bol monitorovaný technickými prostriedkami podľa § 325 ods. 3 CSP. Toto rozhodnutie teda nebolo

založené na preukázanom porušení zákazu priblíženia alebo na závere o nebezpečnosti žalobcu. Počas
monitoringu žalobca zákaz priblíženia dodržiaval, nebol pristihnutý pri porušení zákazu a nesnažil sa
vyhľadávať chránenú osobu. Monitorovanie však malo extrémny vplyv na psychické zdravie žalobcu.
Žalobca trpí závažnou stresovou reakciou, úzkostnými stavmi a de facto traumatickým rozpadom
fungovania v bežnom živote. Dlhodobé označenie za „nebezpečného“ a trvalé sledovanie polohy viedlo
k takému zhoršeniu stavu, že žalobca v kritickom bode prestal psychicky zvládať nepretržitú kontrolu.

Vtedy zariadenie sňal z tela z dôvodov zdravotnej sebaobrany (ochrana vlastného života a zdravia),
okamžite o tom informoval a zariadenie fyzicky odovzdal probačnému a mediačnému úradníkovi.
Žalobca neporušil zákaz priblíženia, nesnažil sa ukryť, utiecť alebo mariť výkon rozhodnutia o zákaze
priblíženia. Jeho konanie nebolo útekom, ale legitímnou reakciou v stave núdze, keď bolo ohrozené jeho
zdravie. Napriek tomu žalovaný voči žalobcovi uplatnil tzv. „spoluúčasť“ na nákladoch výkonu kontroly

technickými prostriedkami vo výške 931,50 eura. Podstata tejto tzv. spoluúčasti je formulovaná tak,
že kontrolovaná osoba má štátu „prispievať“ paušálnou sumou za každý deň sledovania. V praxi však
žalobca nebol odsúdený ani uznaný za nebezpečného v trestnej vetve, nešlo o opatrenie nahrádzajúce
trest / väzbu, povinnosť byť monitorovaný vznikla výlučne z civilného neodkladného opatrenia na
návrh súkromnej osoby, štát účtuje spoluúčasť aj za obdobia, v ktorých technická kontrola objektívne

neprebiehala (zariadenie nebolo na tele, neprodukovalo dáta, a teda ani nevznikal denný náklad „výkonu
kontroly“ v materiálnom zmysle). Ministerstvo spravodlivosti v komunikácii so žalobcom (napr. e-mail A.
F. G.) sa snaží odôvodniť spoluúčasť tvrdením, že „podmienkou využitia prostriedkov je súhlas osoby“
a že žalobca sa „zaviazal“ spolupodieľať sa na nákladoch. Monitoring bol nariadený súdom, nešlo o
dobrovoľnú zmluvu, žalobca nemal reálnu možnosť odmietnuť nosenie zariadenia bez rizika, že bude

označený za osobu mariacu súdne rozhodnutie, podpis preberacieho protokolu pri inštalácii nie je
súkromnoprávny kontrakt, ktorý by založil povinnosť hradiť verejné náklady. Štát sa snaží správať tak,
ako keby žalobca dobrovoľne požiadal o platenú službu. Realita je presný opak – žalobca bol objektom
zásahu nariadeného civilným súdom, bez toho, že by bol vinný z trestnej činnosti a bez preukázania
reálnej nebezpečnosti. Ďalej uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

19C/69/2019(neskôrvedenéajako13C/69/2019)nanávrhE.H.F.boložalobcovieštevroku2019/2020
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bol uložený zákaz priblíženia a zároveň povinnosť strpieť
kontrolu dodržiavania tohto zákazu technickými prostriedkami. Opatrenie bolo potvrdené Krajským
súdom v Prešove a nadobudlo právoplatnosť, takže žalobca bol nútený nosiť monitorovacie zariadenie
v civilnom konaní. Žalobcovi bolo zo strany štátu oznámené, že sa má „spolupodieľať“ na nákladoch

prevádzky monitorovacieho zariadenia a že bude platiť paušálne sadzby za každý deň dohľadu, hoci
išlo o čisto civilné neodkladné opatrenie na návrh súkromnej osoby. Žalobca už v roku 2020 namietal,
že ide o proti-zákonný a šikanózny postup, lebo nebolo preukázané, že by žalobca predstavoval reálne
nebezpečenstvo alebo porušoval zákaz priblíženia, šlo o civilnú vec, nie trest, neexistoval skutkový
základ tvrdení, na ktorých bol dohľad postavený a napriek tomu mu bol nasadený „obojok“ určený typicky

pre páchateľov závažnej trestnej činnosti a následne mu bolo oznámené, že má platiť náklady štátu.
Konanie o ochranu osobnosti medzi E. F. a žalobcom bolo v roku 2022 ukončené dohodou a následným
zastavením. Táto dohoda riešila vzájomné osobnostné nároky medzi súkromnými osobami, ale neriešila
nárok žalobcu voči štátu za nezákonnosť monitorovania ani prenesené „náklady za obojok“. Žalobca
si preto v tomto konaní uplatňuje aj náhradu škody za finančné nároky štátu v sp. zn. 19C/69/2019 /

13C/69/2019. Presná suma účtovaná ako tzv. spoluúčasť v tom období je v dispozícii žalovaného (štátu),
ktorý má záznamy o dňoch „monitorovania“, sadzbách a výkazoch nákladov. Žalobca má za to, že
inštitút spoluúčasti je vytvorený primárne pre situácie, kde ide o trestnoprávne alebo kvázi trestnoprávne
používanie monitoringu, t. j. obmedzenie osobnej slobody namiesto väzby, namiesto výkonu trestu
odňatia slobody alebo ako probačný dohľad nad osobou, ktorú súd považuje za rizikovú. Tu však

o nič také nešlo, žalobca nebol uznaný vinným zo skutku, ktorý by legitimizoval represívny dohľad,
trestný súd neuložil ochranné opatrenie a výslovne skonštatoval, že žalobca nie je nebezpečný pre
spoločnosť, monitoring vzišiel výlučne z civilného neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané len z
preventívnej opatrnosti na základe tvrdení navrhovateľky, nie kvôli preukázanej nebezpečnosti aleboporušovaniu povinností. Zákon č. 78/2015 Z. z. nedovoľuje štátu vyberať „spoluúčasť“, pretože tu
nejde o osobu, ktorú by štát kvalifikoval ako rizikovú/páchateľa, ale o osobu, ktorá len musela strpieť
preventívne civilné opatrenie. Spoluúčasť nemôže ísť za dni, v ktorých neprebiehal „výkon kontroly“.

Paušál je naviazaný na „deň výkonu kontroly“. „Výkon kontroly“ je reálne monitorovanie v daný deň –
teda zariadenie je nasadené, aktívne, zbiera údaje, operátori sledujú dodržiavanie. Nie je to „deň, kedy
formálne ešte trvá uznesenie“. Účtovať žalobcovi dni, keď zariadenie nebolo na tele (napríklad preto,
že ho zložil zo zdravotných dôvodov, oznámil to a odovzdal ho), znamená účtovať nie výkon kontroly,
ale samotnú existenciu uznesenia, ktoré bolo v tom čase de facto nevykonávané. To je bez právneho

titulu. K naliehavému právnemu záujmu na podanej žalobe uviedol, že žalovaný už voči nemu uplatňuje
sumu 931,50 eura a smeruje k jej vymáhaniu (zrážky zo mzdy a pod.). Bez súdneho určenia by žalovaný
mohol konať, ako keby žalobca bol jeho dlžníkom, hoci žalobca tvrdí, že právny titul neexistuje. Najmä,
žalobca nie je odsúdený páchateľ; neporušil neodkladné opatrenie; monitoring mal čisto preventívnu
povahu; trestný sudca nevzhliadol potrebu akéhokoľvek dohľadu. Ide o zásah do dôstojnosti, súkromia
a majetku človeka, ktorý sa správal zákonne.

3. Súčasne so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému zákaz vykonávať voči žalobcovi akékoľvek úkony smerujúce k vymáhaniu, inkasu, zrážkam
zo mzdy, postúpeniu alebo inému speňaženiu peňažnej pohľadávky označovanej ako „spoluúčasť
na nákladoch výkonu kontroly technickými prostriedkami“ v sume 931,50 eura (resp. jej časti alebo

príslušenstva), až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej a povinnosť zdržať sa
evidovania žalobcu ako dlžníka v interných zoznamoch či informačných systémoch tak, aby táto údajná
pohľadávkamohlabyťpredmetomdaňového/zrážkovéhovýkonualebopostúpeniainkasnejspoločnosti,
a to až do právoplatného skončenia veci samej.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1. inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24

hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V
zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa § 325

ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd
primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahyveci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne
nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a

bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu
odôvodňujúposkytnutiesúdnejochranyprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia,musísúdindividuálne
vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. V

konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú
procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

12. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na

dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné
opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením
neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho
subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie

potrebné.

13. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe len osvedčenia ostatných právne významných skutočností, vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako

potrebu neodkladnej úpravy alebo ohrozenie exekúcie. Z tohto je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nároku vo veci samej
javí ako nedôvodné.

14. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné

skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu
argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je
dôvodný a trvá, alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Števček & Ficová, S. G., I., S. Bajanková, Tomašovič & a kol.,

CSP komentár Praha: C.H. BECK), 2016, str. 1540, 1108).

15. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobcovi bolo uznesením Okresného súdu
Prešov zo dňa 25.10.2023, č. k. 32C/23/2023 nariadená kontrola dodržiavania neodkladným opatrením
vydaným Krajským súdom v Prešov č.k. 13Co/101/2019 – 236 zo dňa 01.09.2019, nariadených

povinnosti technickými prostriedkami – osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby
a zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby. Uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 01.02.2024, č.k. 8Co/2/2024 – 118. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa
22.05.2025, č.k. 32C/23/2023 – 845 súd zrušil kontrolu dodržiavania, keďže odpadli dôvody pre ktoré
bolo nariadenie. Z uvedeného uznesenia ďalej vyplýva, že žalobca bol 2 krát zamietnutý návrh na

zrušenie neodkladného opatrenia. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 18.07.2025, č.k. 4Nt
18/2023 – 482 súd zamietol návrh okresného prokuratúry Prešov na uloženie ochranného liečenia
žalobcovi. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že probačný a mediačný úradník vyzval žalobcu na
náhradu nákladov v sume 931,50 eura.

16. Súd po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa názoru
súdu žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť nároku vo
veci samej. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí ísť o osvedčenie
takého stavu vo vzťahu ku stranám konania, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne dôjde k vydaniu súdneho
rozhodnutia v prospech žalobcu. Žalobcovi bola právoplatne uložená povinnosť kontroly technickými

prostriedkamiatouznesenímOkresnéhosúduPrešovzodňa25.10.2023,č.k.32C/23/2023.Predmetné
uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 01.02.2024, č.k. 8Co/2/2024
– 118 a nadobudlo právoplatnosť, pričom nebolo zrušené pre nezákonnosť. Náklady výkonu kontroly
technickými prostriedkami síce znáša štát, ale kontrolovaná osoba je povinná podieľať sa na náhradenákladov štátu za každý začatý deň výkonu kontroly technickými prostriedkami v sume, ktorú ustanoví
ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Boli teda splnené podmienky na to, aby sa
žalobca podieľal na náhrade nákladov výkony kontrolu, ide o zákonnú povinnosť, pričom žalobca od tejto

povinnosti nie je oslobodený. To, že žalobca zákaz priblíženia dodržiaval, nebol pristihnutý pri porušení
zákazu, nesnažil sa vyhľadávať chránenú osobu a v trestnom konaní bolo preukázané, že žalobca nie je
nebezpečný, nemá vplyv na jeho povinnosť podieľať sa náhrade nákladov výkony kontrolu. Nesprávny
je názor žalobcu, že inštitút spoluúčasti je vytvorený primárne pre situácie, kde ide o trestnoprávne
používaniemonitoringunamiestovýkonutrestuodňatiaslobodyaleboakoprobačnýdohľadnadosobou,

ktorú súd považuje za rizikovú. Zákon nerozlišuje pri náhrade nákladov kontrolu nariadenú v trestnom
konaní a v civilnom konaní. Podstatné je, že kontrola bola právoplatne nariadenia. To, že žalobca
si svojvoľne zariadenie sňal z tela tiež nemá vplyv na jeho povinnosti. Dôvody prerušenia kontroly
technickými prostriedkami sú uvedené v § 22 zákona č. 78/2015 Z.z., pričom tieto nenastali. Súd
podotýka, že žalobca sa môže voči navrhovateľke neodkladného opatrenia domáhať náhrady škody,
ktorá mu vznikla v súvislosti s neodkladným opatrením.

17. Podľa názoru súdu teda žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy
pomerov strán, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).