Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 5, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 25T/14/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010156

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25T/14/2025

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovanej A.
B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom

pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 05.05.2025, takto

r o z h o d o l :

25T/14/2025

Obžalovaná

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. C. F. X, zamestnaná, vydatá,

j e v i n n á, ž e :

dňa 05.09.2023 v čase asi o 15:40 hod. v D., F. E. G. po ceste H. viedla motorové vozidlo značky

Škoda Octavia, evidenčné číslo B. v smere od I. J. K. A. D., kedy v km 118,0 v križovatke ciest H.
B. H. v meste D., F. E. G. porušila dôležitú povinnosť uloženú jej v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a to závažným spôsobom
podľa §-u 137 ods. 2 písm. c/, j/ uvedeného zákona tým, že ako vodič, ktorý prichádza do križovatky po
vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj daj prednosť v jazde“
nedala prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, čím spôsobila dopravnú nehodu tak, že ako
vodička vchádzajúca do uvedenej križovatky ciest I/64 a II/579 z vedľajšej cesty (II/579) na hlavnú cestu
(I/64) nedala prednosť v jazde vodičovi motocykla zn. JAWA ČZ 250, evidenčné číslo D., ktorý viedol

A. D. L. prichádzajúci do križovatky po hlavnej ceste (H.) v smere jazdy od mesta D. M. I. N. M. M.,
následkom čoho došlo v križovatke v jazdnom pruhu vedúcemu na obec N. M. M. k zrážke prednou
časťou vozidla s pravou stranou motocykla, pričom v dôsledku dopravnej nehody utrpel vodič motocyklaA. D. L. zranenia, a to zlomeninu striešky pravého bedrového kĺbu – jeho zadnej časti s vykĺbením hlavice
stehennej kosti smerom dozadu, pomliaždenie mäkkých tkanív pravej ruky, pomliaždenie, podvrtnutie
oboch kolien s čiastočným pretrhnutím predného i zadného skríženého väzu a vonkajšieho bočného

väzu ľavého kolena a čiastočné pretrhnutie zadného skríženého väzu pravého kolena a odreniny kože
s drobnou tržne - zmliaždenou rankou v oblasti predkolenia s dobou závažného ovplyvnenia obvyklého
spôsobu života v trvaní od 05.09.2023 do 08.12.2023, t.j. 95 dní a celkovou dobou liečenia a obmedzenia
obvyklého spôsobu života v trvaní 5 mesiacov,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
– porušením dôležitej povinnosti uloženej jej zákonom,

č í m s p á c h a l a :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
§ 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona a § 56 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 na peňažný trest v sume 2.000 (dvetisíc) €.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanej ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874 so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2,
A. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. M. M., O. XX,

odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

25T/14/2025

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 13.02.2025 na tunajšom súde obžalobu na
obvinenú A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 05.05.2025, na ktorom obžalovaná po
zákonnom poučení urobila v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinná
zo skutku uvedeného v obžalobe, ľutuje svojho konania, nebol to zámer a poškodenému A. D. L. sa

opakovane ospravedlnila. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku,v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami
či obžalovaná:
- rozumie z čoho je obžalovaná,

- bola poučená o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,
- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje

ako prečin ublíženia na zdraví.

Nakoľko obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovanej podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jej vyhlásenie prijal,
nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky, keďže vyhlásenie obžalovanej o vine za
skutok jej obžalobou kladený za vinu v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku nebolo

možné pokladať za zmenu jej postoja, pričom obžalovaná sa k spáchaniu predmetného skutku doznala
už v prípravnom konaní. Zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala
spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej, podľa § 269 Trestného

poriadku čítaním listinných dôkazov, a to plnomocenstvo z č.l 17, vyčíslenie liečebných nákladov VšZP
z č.l. 43-44, poverenie z č.l. 45, plnomocenstvo z č.l. 56, evidenčná karta vozidla z č.l. 178, evidenčná
karta vodiča – obžalovanej z č.l. 180, záznam o dychovej skúške z č.l. 192, vyčíslenie nároku na náhradu
škodyzč.l.195-197,plnomocenstvozč.l.212,zápisnicaokonaníodohodeovineatrestezč.l.277-278,
správa o povesti od obce E. C. z č.l. 313, lustrácia ZVJS z č.l. 314, odpis z registra trestov z č.l. 315,

lustrácia CESDaP z č.l. 316-319, lustrácia GP SR z č.l. 320, lustrácia CDB z č.l. 321.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovanej popísané
vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s návrhom prokurátora) ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/

Trestného zákona, pričom vinu obžalovanej za skutok obžalobou jej kladený za vinu ustálil na základe
ňou urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Z hľadiska zavinenia ide
o nedbanlivostné konanie obžalovanej.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že by chcela požiadať súd o zhovievavosť, lebo odobratie

jej vodičského preukazu by pre ňu malo veľký vplyv na osobný a pracovný život, nakoľko denne
dochádza do Trenčína, kde pracuje ako lekárka, čo je 53 kilometrov. Zároveň sa stará o maloleté dieťa
a o onkologického pacienta, ktorým je jej otec. Má tiež ďalší úväzok v Žiline, kde dochádza autom, robí si
aktuálne atestáciu, preto dochádza do Bratislavy na rôzne kurzy a školenia. Vzhľadom na tieto okolnosti
žiada súd o zhovievavosť. Na otázky obhajcu uviedla, že do Trenčína sú z jej lokality zlé spoje, je

potrebné viackrát prestupovať, cesta do Trenčína trvá ráno cca dva a pol hodiny, čo sa jej nedá zosúladiť
s odprevadením dcéry do škôlky a tiež aj späť je to komplikované, opäť by musela viackrát prestupovať.
Zrejme by musela zmeniť zamestnanie, čomu nie je veľmi naklonená, lebo jej práca ju baví a chodí tam
rada. Na otázky prokurátora obžalovaná uviedla, že je vydatá, manžel pracuje v G. ako veterinár. Aj
manžel by mohol zabezpečovať dopravu maloletej do škôlky. Na otázky súdu obžalovaná uviedla, že

jej mesačný príjem je cca 2.400 €. V Žiline má uzavretú dohodu, má spravený kurz estetickej medicíny,
tak v rámci toho tam chodieva vypomáhať. Chodieva tam cca dvakrát do mesiaca. Po skutku jej nebol
zadržaný vodičský preukaz. Jej otec je onkologický pacient a žije s mamou obžalovanej v G., pričom
jeho liečba prebieha v O. na urologickom oddelení, kde ho je treba voziť. Zabezpečuje to obžalovaná.
Chodili jej pravidelne maily z poisťovne, že šetrenia tých udalostí už prebehli a boli tam už vyčíslené

sumy. Obžalovaná sa domnieva, že by tie uplatnené nároky už mohli byť uhradené. Poškodený A. D.
L. uviedol, že prijal ospravedlnenie obžalovanej. Na otázku obhajcu obžalovaná uviedla, že sa aktuálne
rozvádza so svojim manželom a preto to bude komplikovanejšie, pokiaľ ide o starostlivosť o dcéru.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovanej a poškodeného (č.l. 192) vyplýva, že títo boli podrobení

dychovej skúške dňa 05.09.2023 s negatívnym výsledkom.

Pri hodnotení osoby obžalovanej súd zistil, že je vydatá, pracuje ako lekárka, má jednu vyživovaciu
povinnosť. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivostiSR vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát postihnutá za spáchanie priestupku, vo všetkých
prípadochišloopriestupkynaúsekudopravy(dňa03.08.2023zanerešpektovaniedopravnéhoznačenia
– pokuta 10 €; dňa 18.07.2024 za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti – pokuta 10 €; dňa

13.02.2024 za to, že vozidlo nemalo uhradené parkovné – pokuta 10 €). Z odpisu z registra trestov
obžalovanej súd zistil, že doposiaľ nebola súdne trestaná. Zo správy o povesti z miesta bydliska
obžalovanejvyplýva,žežijevspoločnejdomácnostismanželomadcérou,jejvystupovanienaverejnosti
je bezproblémové, podľa dostupných informácií žije v usporiadanom rodinnom zväzku.

Súd na predmetnú trestnú vec aplikoval Trestný zákon účinný od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods.
1 Trestného zákona, keďže použitie Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovanú
priaznivejšie a pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií
v zmysle § 33a Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených
v ustanovení § 34 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa,

ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež
na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

U obžalovanej súd zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedla
pred spáchaním trestného činu riadny život), v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznala sa
k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutovala) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona
(napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pri nezistení žiadnej priťažujúcej
okolnosti a pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov. Vzhľadom na osobu

obžalovanej a na možnosti jej nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu, dospel
súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či
generálnej prevencie, ale v neposlednom rade i zložky výchovnej, bude postačujúci aj trest peňažný, a to
v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 2.000 €, pričom súd zároveň obžalovanej uložil aj náhradný
trest odňatia slobody na 12 mesiacov v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu, ktorý trest

rovnakopovažovalzapostačujúciaprimeraný.Tentotrestsúdpovažujezadostačujúcinajmäsohľadom
na skutočnosť, že obžalovaná sa postavila kriticky k následkom svojej trestnej činnosti, od samotného
počiatku sa k skutku doznávala, svoje konanie oľutovala, poškodenému sa ospravedlnila, a to aj
opakovane, bola ho aj po skutku navštíviť a prejavila aj ochotu uhradiť poškodenému ním uplatnený
nárok na nemajetkovú ujmu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na okolnosť, že obžalovaná na hlavnom

pojednávaní urobila vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne stratila možnosť napadnúť odvolaním výrok
o vine za trestný čin jej kladený za vinu. Súd prihliadol i na skutočnosť, že obžalovaná nebola doposiaľ
súdom trestaná a bola trikrát postihnutá v priestupkovom konaní za priestupky na úseku dopravy, ktoré aj
podľa sankcie za ne uložené (vo všetkých prípadoch pokuta 10 €) boli menej závažného charakteru. Súd
priukladanítrestuprihliadolajnaokolnosť,žeobžalovanájeriadnezamestnaná,kdepracujeakolekárka

s príjmom cca 2.400 € mesačne a má jednu vyživovaciu povinnosť. Súd tiež prihliadol k správe o povesti
obžalovanej z miesta jej bydliska, kde bola hodnotená kladne, vedie usporiadaný spôsob života. Po
zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že i súdom určený peňažný trest bude
v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie, pričom
pri jeho ukladaní mal súd na zreteli, aby tento trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, ako to je upravené i v samotných zásadách ukladania
trestov. Súd prihliadol aj na celkový kritický postoj obžalovanej k následku, ktorý svojim nedbanlivostným
konaním spôsobila a na skutočnosť, že svoju trestnú činnosť úprimne oľutovala. Takto uložený trest
v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná sa predmetného skutku dopustila v súvislosti
s vedením motorového vozidla, preto prokurátor navrhoval i uloženie trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na spodnej hranici trestnej sadzby. Za takýchto
okolností, kde dochádza k spáchanej trestnej činnosti obvinenými v súvislosti s vedením motorových
vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto ohľade možno

konštatovať,žetakýtotrestmánepochybnesvojvýznamzhľadiskanaplneniaočakávanéhoúčelutrestu.
Na druhej strane však treba brať ohľad aj na zásadu individualizácie trestu a pri jeho ukladaní treba brať
do úvahy všetky okolností, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. I zo samotného ustanovenia §
61 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že ide o fakultatívnu možnosť ukladania tohto druhu trestu, pretonemožno vylúčiť aj prípady, kedy k uloženiu tohto druhu trestu nemusí dôjsť. V predmetnej veci síce
skutkové okolnosti prípadu a konkrétne porušenie ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov obžalovanou síce vo všeobecnosti indikujú uloženie takéhoto trestu, na

druhej strane však ostatné okolnosti, svedčiace v jej prospech, výnimočne odôvodňujú neuloženie
aj tohto trestu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania obžalovaná sa od samotného počiatku
k spáchaniu skutku doznala, poškodeného po skutku navštívila, jeho zdravie jej nebolo ľahostajné. Súd
tiež poukazuje na okolnosti týkajúce sa osobného a rodinného života obžalovanej, keď táto pracuje ako
lekárka v O., kde denne dochádza 53 kilometrov, pričom z miesta jej bydliska do miesta výkonu práce

má zlé spojenia, kde je potrebné viackrát prestupovať. Zároveň si obžalovaná aktuálne robí atestácie,
v rámci ktorých dochádza do G. M. rôzne kurzy a školenia a tiež ešte chodieva vypomáhať do N..
Zároveň je matkou maloletého dieťa a jej otec je onkologický pacient, ktorý sa podrobuje liečbe práve
v nemocnici v O., kde ho vozieva práve obžalovaná. Taktiež súd poukazuje na okolnosť, na ktorú už
poukázal i obhajca obžalovanej, že obžalovanej bezprostredne po skutku vodičský preukaz zadržaný
nebol, pričom od spáchania skutku už uplynulo 20 mesiacov a obžalovaná naďalej používa denne

motorové vozidlo a nedopustila sa závažnejšieho porušenia pravidiel cestnej premávky. Taktiež súd
poukazuje na zápis o dychovej skúške obžalovanej bezprostredne po skutku, z ktorého vyplynulo, že
obžalovaná nebola pod vplyvom alkoholu. Obžalovaná bola síce trikrát postihnutá za priestupky na
úseku dopravy, išlo však o menej závažné porušenia pravidiel cestnej premávky. Doposiaľ jej nebol
zadržaný vodičský preukaz. Vzhľadom na tieto okolnosti preto súd u obžalovanej nepristúpil i k uloženiu

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

Poškodení A. D. L., VšZP a MVSR si včas uplatnili nárok na náhradu škody, pričom poškodený A. D.
L. žiadal na hlavnom pojednávaní náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 €, ostatné jeho nároky
za bolestné a poškodenie motocykla boli nahradené zo zákonnej poistky obžalovanej. Poškodená

spoločnosť VšZP žiadala náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému A. D. L.
v celkovej výške 20.463,41 € a MVSR žiadalo náhradu škody vo výške 7.805,16 €. Nakoľko z výpovede
obžalovanej vyplynulo, že už úhrada niektorých plnení prebehla z jej zákonného poistenia, k celkovej
výške plnenia sa však nevedela vyjadriť a taktiež obžalovaná uviedla, že je ochotná sa s poškodeným
A. D. L. dohodnúť na ním uplatnenom nároku na nemajetkovú ujmu, súd poškodených (A. D. L., VšZP

a MVSR) s ich nárokmi na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný
proces.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

25T/14/2025

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote
15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaná urobila vyhlásenie o vine,
ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku).