Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-22C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200487
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2520200487.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkýň: 1. A. B., C. D.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, E., 2. A. F., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX,
H. I., obe žalobkyne zastúpené právnym zástupcom: Advokatska kancelária Horansky & Partners s. r.
o., so sídlom Staničná 2308/1, Piešťany, IČO: 56023499, proti žalovanej: J. K., C. D., nar. X.XX.XXXX,
trvalebytomK.XXXX/X,E.,zastúpenejprávnouzástupkyňou:Mgr.AlicaMendlová,advokátkasosídlom

Riečna 2, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á vžalovanej proti žalobkyniam v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne
povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.3.2020, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 27.3.2020, sa domáhali
žalobkyne v 1. a v 2. rade proti žalovanej (pôvodne v 1. rade) a L. M., nar. XX.X.XXXX (ďalej aj ako len

„pôvodnážalovanáv2.rade“)určenia,žedodedičstvapoN.M.,nar.XX.X.XXXX,zomrelom12.11.2013,
naposledy bytom E., K. XXXX/X (ďalej aj ako len „poručiteľ“) patria nehnuteľnosti v podiele 1-ca,
zapísané Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“)
č. XXXX, katastrálne územie E. (ďalej aj ako len „kat. úz.“) ako:
- byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. X, postavený
na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 403 m2;

- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX vo
veľkosti 102/1102,
- spoluvlastnícke podiely k pozemkom registra C KN, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 403 m2, vo veľkosti 102/1102, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2,
vo veľkosti 102/1102.
Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Veci bola pridelená spisová značka
22C/23/2020.

2. Žalobný nárok odvodzovali žalobkyne od skutočnosti, že žalobkyne v 1. a v 2. rade a žalovaná (v 1.
rade) sú dcérami poručiteľa N. M. a že pôvodná žalovaná v 2. rade bola jeho manželkou, pričom všetky
subjekty sporu boli zároveň účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi. Žalobkyne ďalej uviedli,
že poručiteľ N. M. a pôvodná žalovaná v 2. rade mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
(ďalej aj ako len „BSM“) predmetný byt v podiele 1/1 a spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch v podiele 102/1102-ín, a to až do vydania rozhodnutia
bývalej Správy katastra Piešťany pod č. V 1976/13 zo dňa 25.9.2013. Uvedeným rozhodnutím bývalá
Správa katastra Piešťany povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (ďalej aj ako len„KN“) v prospech žalovanej (v 1. rade) a vklad vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného
bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech pôvodnej žalovanej v 2. rade a poručiteľa
N. M., a to na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzatvorenej dňa 26.8.2013

medzi poručiteľom N. M. a pôvodnou žalovanou v 2. rade ako darcami a žalovanou v 1. rade ako
obdarovanou. Žalobkyne zastávali názor, že predmetná darovacia zmluva so zriadením vecného
bremena bola zo strany poručiteľa N. M. absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1,
2, § 38 os. 2 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), pretože žalovaná (v 1. rade) uzatvorila s poručiteľom N. M.

a s pôvodnou žalovanou v 2. rade predmetnú darovaciu zmluvu napriek tomu, že vedela, že jej otec –
N. M., nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania, pretože zmluvu uzatvoril v duševnej poruche,
ktorá ho robila neschopným na takýto právny úkon, a teda konanie ich otca (poručiteľa) nemohlo byť tak
slobodné, vážne, a žalovaná (v 1. rade) využila jeho nepriaznivý zdravotný stav na to, aby sa obohatila
o majetok patriaci do dedičstva. Žalovaná (v 1. rade) mala vedomosť o tom, že jej otec je chorý, trpel
duševnouporuchou,demenciouadlhodobosaliečil.Podľalekárskychsprávjezjavné,ževčasepodpisu

predmetnej zmluvy dominoval u neho ťažký stav demencie - duševnej poruchy organického pôvodu,
ktorý sa prejavoval zhoršenou orientáciu, zhoršením novopamäti, postupným zhoršením starostlivosti
o seba. Jeho komunikácia s okolím bola značne sťažená. Poručiteľ N. M. v tejto dobe nevedel ani to,
kde sa nachádza, koľko má rokov, bol dezorientovaný, mal spomalené myslenie, jeho samoobslužná
schopnosť bola nulová, bol odkázaný na celodennú opateru. Z uvedeného vyplýva, že táto duševná

choroba spôsobila, že poručiteľ nedostatočne vnímal obsah, zmysel a následky svojho konania,
a nemohol poznať obsah daného právneho úkonu. V neposlednom rade, poručiteľ ako otec oboch
žalobkýň a žalovanej (v 1. rade) nemal žiadny racionálny dôvod na takéto konanie, pretože svoje dcéry
mal rovnako rád. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Nakoľko po smrti poručiteľa neboli predmetné nehnuteľnosti

evidované v KN ako nehnuteľnosti v BSM poručiteľa a pôvodnej žalovanej v 2. rade, boli žalobkyne
nútené podať žalobu podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) o určenie, že
predmetné nehnuteľnosti v podiele 1/2-ca patria do dedičstva po N. M. (poručiteľovi). Predmetná žaloba
je právnym prostriedkom ochrany dedičského práva žalobkýň ako dedičiek v I. dedičskej skupine.

Žalobkyne majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože bez tohto určenia ostáva
ich právne postavenie ako dedičiek neisté, ak je zrejmé, že určovacia žaloba je za daného stavu
jediným prostriedkom súdnej ochrany, a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom.
Určovací výrok rozsudku je nevyhnutný pre vykonanie zmeny vlastníka v KN, a následne prejednanie
predmetných nehnuteľností v 1-ci v dedičskom konaní. Záverom citovali žalobkyne z ust. § 212 ods. 1

zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len
Civilný mimosporový poriadok“ alebo „CMP“), podľa ktorého, nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré
boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

3. Žalovaná (v 1. rade) a pôvodná žalovaná v 2. rade navrhli žalobu ako nedôvodnú, účelovú

a špekulatívnu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože tvrdenia žalobkýň
v žalobe a opis skutkového stavu v ich žalobe sa nezakladali na pravde. Pravdivé je ich tvrdenie, že
otec N. M. (poručiteľ) a matka (pôvodná žalovaná v 2. rade) darovali žalovanej (v 1. rade) za svojho
života predmetný byt č. 9 zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. E., avšak išlo o ich slobodnú vôľu
najmä preto, že starostlivosť o rodičov vykonávala výlučne žalovaná (v 1. rade). Z hľadiska istoty

pre rodičov (poručiteľa a pôvodnej žalovanej v 2. rade) zriadili zmluvné strany pri právnom úkone
darovania aj právo doživotného užívania predmetného bytu darcami, t. j. rodičmi žalovanej (v 1.
rade). Pôvodné žalované ďalej uviedli, že nebolo pravdivé tvrdenie žalobkýň, že by ich otec v čase
podpisu darovacej zmluvy nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania, alebo že by tento mal
zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v jeho spôsobilosti na právne úkony. Všeobecný lekár

O. O. D. v lekárskej správe zo dňa 9.8.2013 uviedol, že zdravotný stav pacienta N. M. (poručiteľa)
bol dobrý a bol spôsobilý na právne úkony. Podľa lekárskej správy neurologičky O. N. L. zo dňa
20.8.2013, t. j. bezprostredne pred podpisom predmetnej darovacej zmluvy, zdravotný stav pacienta
N. M. (poručiteľa) bol z neurologického hľadiska taký, že bol orientovaný a schopný právnych úkonov.
Pôvodná žalovaná v 2. rade zároveň čestne vyhlásila, že žalovaná (v 1. rade) sa o svojich rodičov

príkladne starala, pričom predmetné darovanie bolo slobodnou vôľou pôvodnej žalovanej v 2. rade
a N. M. (poručiteľa). Taktiež z čestného prehlásenia N. P., ktorý je krstným synom poručiteľa, vyplýva,
že poručiteľ bol až do svojej smrti orientovaný, jeho mentálne schopnosti neboli znížené, a uvedomoval
si následky svojho konania. Pôvodné žalované považovali predmetnú žalobu nielen za nedôvodnú,ale aj za účelovú a špekulatívnu, pretože v dedičskom konaní po ich otcovi N. M. sa žalovaná (v 1.
rade) vzdala svojho dedičského podielu v prospech žalobkýň práve z dôvodu, že za života ich otca
dostala od neho ako dar predmetný byt, pričom žalobkyne, t. j. sestry žalovanej (v 1. rade) s takýmto

spôsobom dedenia súhlasili, a teda nadobudli po ich nebohom otcovi väčší dedičský podiel. Už len
z tohto hľadiska považovali pôvodné žalované podanie žaloby za neetické a nedôvodné, nakoľko
žalobkyne veľmi dobre vedia, že zdravotný stav ich otca v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy
ho rozhodne neobmedzoval v jeho spôsobilosti na právne úkony.

4. Pôvodná žalovaná v 2. rade pripojila k vyjadreniu k žalobe aj svoje písomné čestné vyhlásenie zo
dňa 18.8.2017 o tom, že ona a jej manžel N. M. (poručiteľ) po dlhom uvažovaní, bez nátlaku a z vlastnej
vôle dobrovoľne darovali svojej dcére J. K. (žalovaná, pôvodne ako žalovaná v 1. rade – pozn. súdu)
byt na K. Q. R. XXXX. Dcéra J. sa o nich oboch svedomite starala po všetkých stránkach, vrátane
zabezpečenia lekárskej starostlivosti a pokoja v starobe.

5.Žalobkynezotrvalinasvojompresvedčení,žeichotectrpelduševnouporuchou,demenciou,dlhodobo
sa liečil, mal zhoršenú orientáciu aj novopamäť. Jeho komunikácia s okolím bola značne sťažená,
mnohokrát nevedel, kde sa nachádza, koľko má rokov, bol dezorientovaný, mal spomalené myslenie,
jeho samoobslužná schopnosť bola nulová, bol odkázaný na celodennú opateru. Z uvedeného bolo
(podľa žalobkýň) zrejmé, že duševná choroba poručiteľa mala vplyv na to, že nedostatočne vnímal

obsah, zmysel a následky svojho konania, a teda nemohol poznať obsah daného právneho úkonu.
Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej
neplatnostiprávnehoúkonu.ŽalobkynepoprelipravdivosťlekárskejsprávyO.N.L.,čestnéhovyhlásenia
N. P. a pôvodnej žalovanej v 2. rade a lekársku správu O. O. D. považovali za nedostatočnú, a preto
navrhli súdu nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia

psychiatria. Ďalej navrhli nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo,
z odvetvia grafická diagnostika za účelom posúdenia času vyhotovenia oboch lekárskych správ,
ako aj darovacej zmluvy, návrhu na vklad, ako aj za účelom posúdenia pravosti podpisu poručiteľa
na zmluve, z ktorého dôvodu navrhli žalobkyne zároveň súdu, aby vyžiadal z Okresného úradu Piešťany,
katastrálneho odboru originály všetkých listín súvisiacich so zápisom vlastníckeho práva v prospech

žalovanej (v 1. rade ) do KN na základe predmetnej darovacej zmluvy.

6. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov,
v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého

Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd (§ 18l ods. 1 písm. g/ zákona
č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn.
PN-22C/23/2020.

7. Žaloba o určenie, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patrí do dedičstva, je žalobou o určenie,

či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP. Takáto žaloba je prípustná iba vtedy, ak má žalobca
na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Naliehavý právny záujem žalobkýň na požadovanom určení je daný tým, že sú dedičkami poručiteľa

N. M., do dedičstva po ktorom by mal patriť spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu vo veľkosti 1/2
a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku. V danom prípade tento naliehavý právny záujem
žalobkýň navyše vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ust. § 212 ods. 1 CMP, podľa ktorého,
nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom,

aby sa domáhali svojho práva žalobou.

9. V súdnom spore o určenie, že majetok patrí do dedičstva, tvoria všetci dedičia poručiteľa nútené
procesné spoločenstvo. Ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa § 78 ods. 1 CSP,
súd žalobu zamietne.

10. Po zistení, že žalobkyne dostatočným spôsobom osvedčili svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a že subjektami sporu sú všetci dedičia poručiteľa N. D., teda po zistení, žežaloba je prípustná podľa § 137 písm. c) CSP aj podľa § 78 CSP, pristúpil súd k vykonaniu dokazovania
a k následnému zisťovaniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej.

11. Súd nariadil na prejednanie vec viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to darovacou
zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 26.8.2013, vyhlásením Piešťanského
stavebného bytového družstva zo dňa 27.8.2013, rozhodnutím Správy katastra Piešťany zo dňa
25.9.2013, lekárskymi nálezmi O. O. D. a O. N. L., výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E., čestným
prehlásením N. P., písomnými vyjadreniami strán sporu, čestným prehlásením pôvodnej žalovanej v 2.

rade, potvrdením Okresného súdu Piešťany vo veci dedičského konania po poručiteľovi, oboznámením
sa s obsahom uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 6D/839/2013-248 zo dňa 3.3.2021, oznámením
notára ako súdneho komisára Okresného súdu Piešťany vo veci sp. zn. 6D/140/2021, Dnot 128/2021,
oboznámením sa s podstatným obsahom uznesenia o dedičstve Okresného súdu Piešťany zo
dňa 16.9.2022 sp. zn. 6D/140/2021, Dnot 128/2021, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, znaleckým posudkom (ďalej len „ZP“) č. 43/2023 O. O.

S., ďalej výsluchmi svedkov N. P. a F. B., výsluchmi všetkých subjektov sporu, ústnymi a písomnými
vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

12. N. M., nar. XX.X.XXXX (poručiteľ) a L. M., C. T., nar. XX.X.XXXX (pôvodná žalovaná v 2. rade)
ako darcovia a oprávnení z vecného bremena uzatvorili dňa 26.8.2013 so žalovanou (v 1. rade)

ako obdarovanou a povinnou z vecného bremena darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena. Predmetom daru boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. E.
ako byt č. X, na X. posch., vo vchode č. X na K. Q. v podiele 1/1 a k tomuto bytu prislúchajúci
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemkom parciel reg. C KN s parc. č. XXXX a s par. č. XXXX vo veľkosti

102/1102-ín. V čl. IX. zmluvy sa dohodli zmluvné strany na zriadení vecného bremena dňom povolenia
vkladu vecného bremena do KN na základe tejto zmluvy, ktorému zodpovedalo právo poručiteľa a
pôvodnej žalovanej v 2. rade doživotného bývania a užívania bytu špecifikovaného článku III. v bode 1.
zmluvy. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, na dobu neurčitú, ktoré sa zaviazala žalovaná (v
1. rade) strpieť. Všetci traja účastníci zmluvy podpísali zmluvu dňa 26.8.2013 pred N. O. I., notárskym

koncipientom povereným notárom JUDr. Milanom Rovňákom v Piešťanoch, ktorý zároveň osvedčil
pravosť ich podpisov na zmluve.

13. Piešťanské stavebné bytové družstvo dňa 27.8.2013 písomne vyhlásilo, že N. M. (poručiteľ) a jeho
manželka L. (pôvodná žalovaná v 2. rade) ako vlastníci 3-izbového bytu č. X na X. posch. na ulici K.

XXXX/X A. E. mali vyrovnaný stav na konte úhrad zálohových platieb k 31.8.2013.

14. Vklad vlastníckeho práva žalovanej (v 1. rade) a zriadenie vecného bremena do KN na základe tejto
zmluvy bol povolený rozhodnutím správy katastra Piešťany č. V 1976/23 zo dňa 25.9.2013.

15. Žalovaná (v 1. rade) je evidovaná v KN ako vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
pre obec, okres a kat. úz. E. ako byt č. X na X. posch. vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXXX, v podiele 1/1, a k bytu prislúchajúceho
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 102/1102-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parciel reg. C KN s parc. č. XXXX -

zastavanáplochaanádvorieovýmere403m2 asparc.č.XXXX-zastavanáplochaanádvorieovýmere
296 m2, tiež vo veľkosti 102/1102-ín. Predmetný byt bol (k 15.7.2019) zaťažený vecným bremenom
spočívajúcimvprávedoživotnéhobývaniaaužívaniabytu,spoločnýchčastí,spoločnýchzariadenídomu
a zastavaných pozemkov v prospech N. M. (poručiteľa) a pôvodnej žalovanej v 2. rade na základe
zo zmluvy V 1976/13. Byt bol zároveň zaťažený zákonným záložným právom ostatných vlastníkov

bytov na zabezpečenie budúcich pohľadávok podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovanej v 1. rade k predmetnému bytu je uvedená darovacia zmluva s vecným bremenom, na základe
ktorejboldňa25.9.2013povolenývkladvlastníckehoprávažalovanej(v1.rade)doKNpodč.V1976/13.

16. Všeobecný lekár O. O. D. v lekárskej správe zo dňa 9.8.2013 uviedol, že pacient N. M. (poručiteľ)
bol po fyzickej a psychickej stránke schopný rozhodovať o právnych úkonoch.17. H. O. N. L. v lekárskej správe zo dňa 20.8.2013 uviedla, okrem iného, že pacient N. M. (poručiteľ)
bol z neurologického hľadiska orientovaný, schopný právnych úkonov. Z lekárskej správy je zrejmé, že
poručiteľ sa u nej liečil z dôvodu Parkinsonovej choroby v popredí s trasom.

18. Súdom ustanovená znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, O. O. S.,
vo svojom ZP č. 43/2023 (č. l. 251 súdneho spisu) skonštatovala, že N. M. (poručiteľ) netrpel v roku
2013, konkrétne dňa 26.8.2013, duševnou poruchou, vzhľadom na svoj duševný stav bol schopný robiť
právne úkony v roku 2013, vrátane dňa 26.8.2013. Poručiteľ trpel ochorením, konkrétne Parkinsonovou

chorobou, ktorá však nemala nepriaznivý vplyv na jeho duševný stav.

19. N. M. (poručiteľ) zomrel ako ženatý, bez zanechania závetu a listiny o vydedení, a ako jeho dedičia
zo zákona prichádzali do úvahy jeho pozostalá manželka L. M. (pôvodná žalovaná v 2. rade) a tri dcéry:
A. B., A. F. (žalobkyne v 1. a v 2. rade) a J. K. (žalovaná, spočiatku ako žalovaná v 1. rade). Tento
okruh dedičov N. M. vyplýva tak z potvrdenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.9.2021 vydaného

z dedičského spisu po poručiteľovi N. M. na účely tohto sporového konania, ako aj z uznesenia
Okresného súdu Piešťany č. k. 6D/839/2013-248 zo dňa 3.3.2021 o prerušení dedičského konania po
poručiteľovi N. M. do právoplatného skončenia tohto sporového konania. V dedičskom konaní vydal
síce notár ako súdny komisár dňa 17.2.2016 uznesenie o dedičstve, ktorým aj započítal dar poručiteľa
žalovanej (v 1. rade), do jej dedičského podielu, ktoré uznesenie však bolo zrušené odvolacím súdom.

20. Pôvodná žalovaná v 2. rade zomrela dňa XX.X.XXXX, t. j. počas tohto sporového konania. Dedičské
konanie po nej sa uskutočnilo na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D/140/2021, Dnot 128/2021,
skončilo vydaním uznesenia zo dňa 16.9.2022 o potvrdení nadobudnutia dedičstva jedinému dedičovi
poručiteľky, ktorou je jej dcéra J. K., C. D. (žalovaná, spočiatku ako žalovaná v 1. rade).

21. Keďže predmetný spor je majetkovým sporom, rozhodol Okresný súd Piešťany uznesením č. k.
22C/23/2020-182 zo dňa 27.9.2022 o pokračovaní v konaní s dedičkou pôvodnej žalovanej v 2. rade,
ktorou je žalovaná (v 1. rade). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2022.

22. N. P., ktorý je krstným synom poručiteľa, dňa 30.9.2019 písomne čestne prehlásil, že spolu so
svojím otcom sa stretli s poručiteľom asi mesiac pred jeho smrťou v roku 2013 v srdečnej atmosfére.
Poručiteľovi sa triasli ruky, avšak bol v dobrej duševnej kondícii a s dobrou pamäťou, vďaka čomu mohol
špásovať, spomínať, aj hovoriť o budúcnosti. Bol pri zmysloch, vnímal všetky súvislosti, a nevykazoval
známky nesvojprávnosti. N. P. so svojím otcom občas navštívili poručiteľa na K. Q. A. E., pričom

o poručiteľa bolo vždy dobre postarané, bol čistý, najedený, v dobrej nálade, rovnako aj o jeho manželku
(pôvodná žalovaná v 2. rade) bol postarané, ktorú starostlivosť svojim rodičom poskytovala ich dcéra J.
K. (žalovaná, pôvodne ako žalovaná v 1. rade).

23. Z výsluchu svedka N. P. na pojednávaní dňa 13.4.2023 súd zistil, že poručiteľ N. M. bol jeho

krstným otcom, svedok sa s ním stretol asi 2 mesiace pred smrťou poručiteľa. Svedok poznal poručiteľa
odmalička, a ak by mal poručiteľ nejaké zmeny v správaní, svedok by si to bol všimol. Poručiteľ sa ťažšie
vyjadroval, strašne sa mu triasli ruky pre Parkinsonovu chorobu, avšak poručiteľovi hlava fungovala,
vedel sa zabaviť na starých vtipoch aj na situácii okolo nich. Naposledy priniesol svedok fľašu vína,
hovorili o futbale, o politike aj o iných veciach. Pri poslednom stretnutí sa javil poručiteľ svedkovi

ako človek, ktorý vie, čo robí. Z domu síce poručiteľ veľa nevychádzal, avšak vnímal politickú situáciu
aj všetko, čo sa okolo neho dialo. Svedkov otec bol v dennom kontakte s poručiteľom, keďže bývali
neďaleko seba, a priebežne informoval svedka o jeho krstnom otcovi (poručiteľovi). Čestné prehlásenie,
ktoré je súčasťou spisu, písal svedok sám tak, ako vnímal správanie poručiteľa a starostlivosť o neho.

24. Z výsluchu svedka F. B. na pojednávaní dňa 22.5.2025 súd zistil, že svedok je manželom žalobkyne
v 1. rade, a teda bol zaťom poručiteľa N. M.. V čase, kedy býval poručiteľ u svedkovej rodiny, starali
sa o neho, stravovali ho, chodievali s ním do záhrady. Keď cestoval svedok s manželkou (žalobkyňou
v 1. rade) za svojou dcérou, pýtala sa žalovaná (v 1. rade), kto sa bude starať o dedka (o poručiteľa),
keď budú preč. Svedok mal za to, že žalovaná (v 1. rade) dostala od otca (poručiteľa) neprávom

a protizákonne dar, čím boli jej sestry ukrátené, čo považuje svedok a jeho manželka (žalobkyňa
v 1. rade) za nespravodlivé. Keď býval poručiteľ s najmladšou švagrinou svedka (žalovanou, pôvodne
ako žalovaná v 1. rade) a s jeho manželkou (pôvodná žalovaná v 2. rade), poručiteľ bol zamknutý
v obývačke, jeho manželka (pôvodná žalovaná v 2. rade) v spálni, a žalovaná (pôvodná žalovaná v 1rade) vo svojej izbe. Keď prišiel svedok s manželkou (žalobkyňou v 1. rade) na návštevu, pomáhal
poručiteľovi sa najesť, pretože potreboval pomôcť, aj stravu mu nosili, brávali ho na dovolenky. Žalovaná
(v 1. rade) chodievala k svedkovi na prázdniny do Nových Zámkov, a aj preto prijatie daru žalovanou (v

1. rade) považoval svedok za vrchol. Svedok viezol poručiteľa do Nitry na vyšetrenie hlavy, sprevádzal
ho aj na operáciu očí, ktorá sa veľmi nevydarila, lebo nevidel dobre. Poručiteľovi sa dlhé roky triasli ruky.
Ku koncu svojho života nevedel poručiteľ trafiť domov k svedkovi a k jeho manželke (žalobkyňa v 1.
rade; dcéra poručiteľa), boli ho vyzdvihnúť na lavičke, lebo sa nevedel zorientovať, a museli ho aj vodiť
domov. Ku koncu života poručiteľa prestali za ním chodiť svedok so svojou manželkou (žalobkyňou v 1.

rade) pre vyhrotené vzťahy so žalovanou (v 1. rade), v spoločnej domácnosti s ktorou (aj s pôvodnou
žalovanou v 2. rade) poručiteľ býval. Svedok mal takú vedomosť, že poručiteľ sa stretával so svojím
krstným synom, N. P., možno raz do roka, keď mal narodeniny N. P., jeho otec a poručiteľ, inak málo.
Svedok sa nevedel vyjadriť, ako často bol navštíviť poručiteľa v roku 2013.

25. Na podporu svojich tvrdení o nepravosti podpisu poručiteľa na predmetnej darovacej zmluve

predložili žalobkyne súdu na poslednom pojednávaní (22.5.2025) tri listiny, o ktorých sa vyjadrili, že
ich náhodou našli pri upratovaní záhradnej chatky asi 2 týždne pred pojednávaním. Išlo o zápisnicu
zo dňa 18.11.2000 zo Slovenského zväzu záhradkárov 1689 pod
Vinohradami, ďalej o písomné nahlásenie konečného stavu vodomera poručiteľom zo dňa 14.12.2010
a o písomné nahlásenie konečného stavu vodomera poručiteľom zo dňa 15.12.2012. K týmto listinám

konajúci súd poznamenáva, že podpisy poručiteľa sú práveže podobné s jeho podpisom na predmetnej
darovacej zmluve, pričom podpis každej osoby sa časom mení, a nie je zakaždým rovnaký. Pravosťou
podpisu poručiteľa sa súd viac nezaoberal, keďže poručiteľ podpísal predmetnú zmluvu pred notárskym
koncipientom, ktorý aj osvedčil pravosť jeho podpisu na listine.

26. Strany sporu v priebehu sporu ďalej uviedli:

27. Žalobkyňa v 1. rade počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 22.5.2025 predniesla konajúcemu
súdu, že má pochybnosti o tom, že jej otec (poručiteľ) podpísal predmetnú darovaciu zmluvu, jeho
podpis nekorešponduje s tým, aké mal zdravotné problémy, pričom v auguste 2013 nebol schopný

ani chodiť a nevedel trafiť domov. Žalobkyňa v 1. rade nepodala trestné oznámenie pre podozrenie
z falšovania podpisu jej otca na darovacej zmluve. Lekárka, ktorá podala posudok, poručiteľa ani
nevidela, pričom otec (poručiteľ) bol slabý a bol kalika. Asi 2 mesiace pred smrťou poručiteľa jej zakázala
žalovaná (v 1. rade) chodiť do predmetného bytu za otcom (poručiteľom). Poručiteľ odmietal chodiť aj
do záhradkárskeho zväzu, lebo mal problém podpisovať sa, a všetko písal na písacom stroji, lebo sa

mu veľmi triasli ruky. Nevedela sa vyjadriť žiadnym číselným údajom o tom, ako často navštevovala
svojho otca (poručiteľa) v roku 2013 (v týždňoch, v mesiacoch, približným počtom stretnutí v roku) alebo
ako často on navštevoval ich. Poručiteľ prišiel iba po lavičku pri mestskom úrade, pretože nevedel
trafiť k žalobkyni v 1. rade domov, a aj z toho žalobkyňa v 1. rade vyvodila záver, že bol poručiteľ
dezorientovaný. Stretávali sa aj pred domom. Uviedla, že raz na Vianoce si myslel poručiteľ, že je Veľká

noc. Nevlastná matka žalobkyne v 1. rade, t. j. pôvodná žalovaná v 2. rade, začiatkom augusta 2013
zakázala žalobkyni v 1. rade chodiť do bytu k otcovi (poručiteľovi).

28. Žalobkyňa v 2. rade počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 22.5.2025 predniesla konajúcemu
súdu, že podpis otca (poručiteľa) na darovacej listine nie je pravý. Nepodala však trestné oznámenie

vo veci falšovania podpisu jej otca na predmetnej darovacej zmluve. Keďže býva žalobkyňa v 2. rade
100 km od bytu, kde býval otec (poručiteľ), navštevovala otca menej než žalobkyňa v 1. rade, avšak
o zdravotnom stave otca sa informovala telefonicky u žalovanej (v 1. rade). Mala vedomosť o tom, že
otec trpel Parkinsonovou chorobou, mal šedý zákal, v auguste 2013 doma spadol, pri RTG mu zistili,
že má zhubný nádor na prostate do metastázami do skeletu. Otec sa jej sťažoval, že trpel depresiami,

že chcel vyskočiť z balkóna. Otca navštevovala tak často, ako mohla. Bola dokonca pri jeho lôžku, keď
zomrel.

29. Žalovaná (v 1. rade) počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 22.5.2025 predniesla konajúcemu
súdu, že otec (poručiteľ) bol orientovaný a bol schopný právnych úkonov pri podpisovaní predmetnej

darovacej zmluvy. Išlo o jeho návrh a rozhodnutie darovať žalovanej (v 1. rade) byt, pretože ona jediná
sa o neho starala. Sestry žalovanej, t.j. žalobkyne v 1. a v 2. rade prestali mať o neho záujem, prišli za
ním raz za 3 mesiace. Podpis sa človeku mení, otec ho mal iný, lebo sa mu ťažko podpisovalo, keďže
sa mu triasli ruky, a slučku v priezvisku mával v mladosti. Otec (poručiteľ) mal Parkinsonovu chorobu,ktorá neovplyvňovala jeho úsudok, pričom nemal žiadnu duševnú chorobu a rozmýšľal logicky. Dokonca
si potrpel na to, aby jedával v kuchyni, sám si ustlal posteľ. Bol spoločenský, inteligentný, srdečný,
komunikoval aj s kamarátom p. L. a s jeho rodinou, ktorá bola u neho na návšteve mesiac pred jeho

smrťou, z toho jeden v tomto spore vypovedal ako svedok (zrejme N. P. – pozn. súdu). Otca (poručiteľa)
zvykol raz za 3 mesiace čakať jeho zať F. B. opretý o zárubňu na chodbe v byte alebo o vchodové
dvere pred domom alebo na dvore, avšak na návšteve boli (so žalobkyňou v 1. rade) dokopy 20 minút.
Poručiteľ navštevoval žalobkyňu v 1. rade, teda jednu zo svojich troch dcér, v čase, keď bol zdravý,
a nie v roku 2013. Dva roky pred smrťou ho začala bolieť noha, a občas sa šiel vtedy poprechádzať

na dvor alebo okolo domu. Dva roky pred smrťou, keď zavolal otec (poručiteľ) žalobkyni v 1. rade, že
ju chce navštíviť, aby ho vzali autom, žalobkyňa v 1. rade zareagovala, že nemajú čas, že cestujú do
Nemecka alebo do Rakúska. V roku 2013 otca nikto nevozieval do záhrady. Uviedla, že na darovacej
zmluve je otcov podpis.

30. Na pojednávaní dňa 22.5.2025 predniesla žalovaná strana súdu, že nesúhlasí s nariadením

znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, grafológia, za účelom preukázania
pravosti podpisu poručiteľa na darovacej zmluve, ktorý vykazuje znaky trasľavosti, ktorý dôkaz navrhli
žalobkyne tvrdiac, že podpis poručiteľa na darovacej zmluve sa nepodobá na jeho podpisy na iných
(troch) listinách, ktoré predložili žalobkyne súdu na danom pojednávaní. Tento dôkaz sa považovala
žalovaná strana za nehospodárny a neefektívny, pretože podpis poručiteľa na darovacej zmluve

bol osvedčený notárom, pričom aj popisy poručiteľa na iných listinách sa navzájom nepodobali.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že N. M. (poručiteľ) bol plne orientovaný, vedomý
si svojho konania, nemal znížené mentálne ani kognitívne schopnosti a netrpel ani žiadnou duševnou
poruchou. Predmetnú darovaciu zmluvu podpísal slobodne a vážne, pri plnom vedomí. Jeho spôsobilosť
na právne úkony v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola preukázaná viacerými dôkazmi, a to

lekárskou správou neurologičky O. N. L., vyhotovenej bezprostredne pred podpísaním predmetnej
zmluvy, ďalej lekárskou správou O. O. D., všeobecného lekára poručiteľa zo dňa 9.8.2013, ďalej
výsluchom aj čestným prehlásením svedka N. P., a v neposlednom rade ZP č. 43/2023 súdom
ustanovenej znalkyne MUDr. Márie Ohrablovej, podľa ktorej posudku netrpel poručiteľ žiadnou
duševnou poruchou, bol spôsobilý na právne úkony, pričom Parkinsonova choroba, ktorou trpel,

neznižovala jeho schopnosť uvedomiť si následky svojho konania, a nemala nepriaznivý vplyv na jeho
duševný stav. Dokonca aj pôvodná žalovaná v 2. rade písomne čestne prehlásila, že rozhodnutie
darovať byt žalovanej (v 1. rade) bolo slobodným rozhodnutím oboch manželov. Keďže žalobkyne
neunieslidôkaznébremeno,navrhlažalovanásúdužalobuakonedôvodnúzamietnuť,apriznaťjejnárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. Súd vec právne posúdil nasledovne:

32. Podľa § 628 ods. 1 až 3 OZ, (1) darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom

daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. (3)
Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

33. Podľa § 151n ods. 1 a 2 OZ, (1) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce

vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2)
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

34. Podľa § 151o ods. 1 a 2 OZ, (1) vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné
bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

35. Podľa § 483 OZ, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské
právo bolo preukázané.36. Podľa § 484 OZ, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo
zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ
nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem

toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie
urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému
v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

37. Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá

ju robí na tento právny úkon neschopnou.

38. Podľa § 37 ods. 1 a 2 OZ, (1) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

39. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, (1) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

41. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

42. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

43. Podľa § 217 ods. 1 CSP, prvá veta, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

44. Vykonaným dokazovaním listinami, a to darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného

bremena zo dňa 26.8.2013, vyhlásením Piešťanského stavebného bytového družstva zo dňa 27.8.2013,
rozhodnutím Správy katastra Piešťany zo dňa 25.9.2013, lekárskymi nálezmi O. O. D. a O. N. L.,
výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E., čestným prehlásením N. P., písomnými vyjadreniami strán
sporu, čestným prehlásením pôvodnej žalovanej v 2. rade, potvrdením Okresného súdu Piešťany vo
veci dedičského konania po poručiteľovi, oboznámením sa s obsahom uznesenia Okresného súdu

Piešťany č. k. 6D/839/2013-248 zo dňa 3.3.2021, oznámením notára ako súdneho komisára Okresného
súdu Piešťany vo veci sp. zn. 6D/140/2021, Dnot 128/2021, oboznámením sa s podstatným obsahom
uznesenia o dedičstve Okresného súdu Piešťany zo dňa 16.9.2022 sp. zn. 6D/140/2021, Dnot 128/2021,
znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, ZP č.
43/2023 MUDr. Márie Ohrablovej, ďalej výsluchmi svedkov N. P. a F. B., výsluchmi všetkých subjektov

sporu, ústnymi a písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd
mal za preukázané, že žalobkyne v 1. a v 2. rade a žalovaná (v 1. rade) sú deťmi poručiteľa N. M.,
a pôvodná žalovaná v 2. rade bola manželkou poručiteľa, zároveň matkou žalovanej (v 1. rade).

45. Poručiteľ a pôvodná žalovaná v 2. rade v auguste 2013 mali vo svojom BSM, okrem iného, aj byt č.

X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod X na ulici K. v E., v podiele 1/1,
a k tomuto bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu so súp. č. XXXX a na príslušenstve, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom parciel reg. registra
C KN s parc. č. XXXX a s parc. č. XXXX, v zodpovedajúcej veľkosti 102/1102-in, ktoré nehnuteľnosti
boli, a stále aj sú, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. E..

46. Poručiteľ so svojou manželkou na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
zo dňa 26.8.2013 darovali svojej spoločnej dcére - žalovanej (v 1. rade) predmetný byt v celosti spolu
s k nemu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve a so spoluvlastníckym podielom k pozemkom vo veľkosti 102/1102-in.

Predmetnou zmluvou sa zároveň dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom
doživotnom práve poručiteľa a pôvodnej žalovanej v 2. rade v predmetnom byte bývať a užívať aj
k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve, aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom. Všetci traja účastníci zmluvy podpísali zmluvupred notárskym koncipientom na notárskom úrade notára JUDr. Milana Rovňáka v Piešťanoch dňa
26.8.20213, ktorý koncipient zároveň osvedčil pravosť ich podpisov.

47. Vklad vlastníckeho práva žalovanej (v 1. rade) a vecného bremena v prospech poručiteľa a pôvodnej
žalovanej v 2. rade do KN povolený dňa 25.9.2013 pod č. V1976/13.

48. Pôvodná žalovaná v 2. rade v priebehu sporu zomrela, pričom jej jedinou dedičkou je žalovaná (v
1. rade). Aj v čase vyhlásenia rozsudku boli subjektami sporu všetci dedičia poručiteľa N. M., ktorými sú

jeho tri dcéry, a to žalobkyne v 1. a v 2. rade a žalovaná (pôvodne ako žalovaná v 1. rade).

49. Žalobkyne odvodzovali svoju žalobu o určenie, že do dedičstva po ich otcovi (poručiteľovi) patria
predmetné nehnuteľnosti v 1-ci od tvrdenia, že ich otec v čase podpisovania zmluvy trpel duševnou
poruchou, ktorá ho robila neschopným na tento úkon, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho
úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ, ako aj podľa § 37 OZ, pretože tento právny úkon nemohol urobiť poručiteľ

slobodne a vážne, keďže, podľa žalobkýň, tento si neuvedomoval svoje konanie, jeho obsah a jeho
následky pre duševnú poruchu. Zmluvu považovali za absolútne neplatnú aj podľa § 39 OZ tvrdiac, že
zmluvu nepodpísal poručiteľ, že na zmluve nie je jeho podpis. Nimi tvrdené zneužitie choroby poručiteľa
žalovanou (v 1. rade) na podpísanie zmluvy vyhodnotil súd ako ďalší dôvod neplatnosti zmluvy podľa
§ 39 OZ, a to pre rozpor s dobrými mravmi.

50. Ani jedna zo žalobkýň nepodala trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania podpisu poručiteľa
na predmetnej zmluve.

51. Žalobkyniam sa nepodarilo v tomto spore preukázať existenciu žiadneho zákonného dôvodu

absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy. Práve naopak, znaleckým dokazovaním, dvomi lekárskymi
správami z obdobia tesne pred uzatvorením zmluvy, z výpovede a z čestného prehlásenia svedka
N. P. mal súd dostatočne za preukázané, že poručiteľ trpel síce Parkinsonovou chorobou, aj inými
ochoreniami, avšak netrpel žiadnym dušených ochorením alebo duševnou poruchou, ktorá by ho robila
neschopným na právne úkony v čase podpisovania predmetnej zmluvy. Vôbec nebola preukázaná

existencia žiadnej lekárskej správy o ťažkom stave demencie poručiteľa organického pôvodu, na ktorú
sa odvolávali žalobkyne priamo v žalobe. Rovnako nedostatočné boli tvrdenia žalobkýň o nepravosti
podpisu poručiteľa na zmluve, k čomu súd zdôrazňuje, že zmluvu podpísal poručiteľ pred notárskym
koncipientom, ktorý jeho podpis aj úradne osvedčil.

52. K tvrdeniu žalobkyne v 1. rade, že podpis jej otca (poručiteľa) nekorešponduje s tým, aké mal
zdravotné problémy, a že v auguste 2013 nebol schopný ani chodiť, konajúci súd poznamenáva, že
Parkinsonova choroba, ktorou poručiteľ trpel, sa vyznačovala v jeho prípade zvýšeným trasom rúk, čo
však nevylučuje jeho relatívne úhľadný podpis na zmluve, keďže ani pri Parkinsonovej chorobe nie
je trasenie rúk rovnakej intenzity v priebehu celého dňa, dokonca ani nemusí trvať po celý deň, ale

s prestávkami. Poručiteľ podpísal zmluvu priamo pred notárskym koncipientom, z ktorého dôvodu nemal
súd o pravosti podpisu závažné pochybnosti. Hoci poručiteľ odmietal chodiť do zväzu záhradkárov
z dôvodu, že sa nemohol podpisovať pre zvýšený tras rúk, táto okolnosť sama osebe nevylučuje, že
predmetnú zmluvu poručiteľ podpísal.

53. Poručiteľ pre Parkinsonovu chorobu mal problémy s pohybovaním sa, čo však nevylučuje, že ho
niekto doprevádzal na notársky úrad za účelom podpísania darovacej zmluvy, pretože aj nevládni ľudia,
za pomoci iných, sa dokážu dostaviť na rôzne úrady, súdy či iné inštitúcie.

54. K tvrdeniam žalobkyne v 1. rade a jej manžela F. B., ktorý vypovedal v tomto spore ako svedok,

že poručiteľ nevedel trafiť domov, konajúci súd poznamenáva, že je skôr pravdepodobné, že poručiteľ
nevládal trafiť domov alebo nevládal dôjsť k ním pešo na návštevu v dôsledku Parkinsonovej choroby
a vysokého veku, a nie pre jeho dezorientovanosť. Pokiaľ aj poručiteľ ťažko rozprával, v jeho prípade
išlo iba o jeden z prejavov Parkinsonovej choroby, a nie o prejav jeho znížených mentálnych schopností.
Konajúci súd v tejto súvislosti iba pripomína, že niektoré ulice v meste Piešťany sú slepé alebo sú tak

kľukaté, že človek, ktorý sa nepohybuje po nich pravidelne, môže veľmi rýchlo nadobudnúť dojem, že
zablúdil.55. Súd si dovoľuje pripomenúť, že osoby trpiace Parkinsonovou chorobou si veľmi dobre uvedomujú
jej vonkajšie prejavy, sú teda mentálne zdravé. Mnohé z nich sa práveže vyhýbajú kolektívom alebo
väčšej spoločnosti, pretože sa cítia veľmi nepríjemne, resp. trápne, keď na nich pozerajú iní ľudia práve

v okamihu, keď nemôžu dostatočne ovládať svoje končatiny alebo rečový prejav. Zrejme to bol pravý
dôvod, pre ktorý prestal poručiteľ chodievať do zväzu záhradkárov, nehovoriac o tom, že pre zdravotné
problémy a vek mohol aj stratiť záujem zúčastňovať sa schôdzí záhradkárov.

56. K tvrdeniu žalobkyne v 1. rade, že lekárka, ktorá podala posudok, poručiteľa ani nevidela, konajúci

súd poznamenáva, že súdna znalkyňa MUDr. Ohrablová nemohla poručiteľa vidieť, keďže podávala
znalecký posudok až po jeho smrti. Pokiaľ by však bola jeho lekárkou za jeho života, nemohla by podať
znalecký posudok, nakoľko by nemohla byť nestrannou (nezaujatou) v tomto spore.

57. K záveru, že poručiteľ v nejakom konkrétnom období počas svojho života trpel duševnou poruchou,
môže súd dospieť až po vykonanom dokazovaní, predovšetkým znaleckým dokazovaním znalcom

z odvetvia psychiatria alebo lekárskymi správami, keďže ide o vec, ktorá si vyžaduje odborné lekárske
vedomosti a znalosti z odvetvia psychiatria. Nestačí preto subjektívne presvedčenie strany sporu, že
takouto poruchou poručiteľ trpel. Ťažšia artikulácia (tvrdil svedok N. P.) a nedostatočné ovládanie
končatín boli v danom prípade iba prejavom Parkinsonovej choroby, ktorá nepostihla kognitívne
schopnosti poručiteľa. Navonok mohol teda vzbudzovať prvý dojem o jeho dezorientovanosti, avšak

dokazovaním bolo preukázané, že žiadnou duševnou poruchou netrpel, že išlo iba o prejavy tela, ktoré
dostatočným spôsobom poručiteľ neovládal pre uvedenú chorobu.

58. Duševnú poruchu nemožno vyvodiť iba zo skutočnosti, že poručiteľ raz na Vianoce povedal, že je
Veľká noc. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že občas aj mladým, úplne zdravým, ľuďom sa stáva,

že vyslovia iné slovo, než na ktoré v skutočnosti myslia. Stáva sa aj úplne zdravým ľuďom, že na
Vianoce vyslovia Veľká noc alebo naopak, od čoho nemožno vyvodiť záver, že sú všetci duševne chorí
a nespôsobilí na právne úkony.

59. Iba v rovine ničím nepodložených tvrdení zostalo tvrdenie žalobkyne v 2. rade, že jej otec (poručiteľ)

trpel depresiami, že chcel vyskočiť z balkóna. Súd si dovoľuje v tejto súvislosti poznamenať, že všetky
depresie samotné nerobia automaticky človeka nespôsobilým na právne úkony. Poručiteľ mohol byť skôr
zúfalý, resp. nešťastný z Parkinsonovej choroby práve preto, že si ju uvedomoval, že neovládal vôľou
celé svoje telo tak, ako by chcel. Starí ľudia zvyknú navyše preháňať, že si chcú ublížiť, hoci to tak
v skutočnosti nemyslia. Depresie u poručiteľa neboli dokazovaním preukázané.

60. Z výsluchu svedka F. B. vyplynulo, že N. P. sa stretával s poručiteľom v končenom dôsledku
minimálne 3x v roku, a nie iba raz v roku, ako tvrdil, keďže sám svedok F. B. uviedol, že N. P. sa stretáva
s poručiteľom na narodeniny N. P., otca N. P. aj na narodeniny poručiteľa. Svedok sa nevedel presne
vyjadriť k iným ich stretnutiam.

61. K námietke žalovanej strany o nevierohodnosti svedka F. B., ktorá mala byť spôsobená tým, že
počas prerušenia pojednávania sa rozprával so žalujúcou stranou o predmetne sporu, konajúci súd
poznamenáva, že tento svedok je manželom žalobkyne v 1. rade, a je vysoko pravdepodobné, že o
predmetne sporu mal informácie od svojej manželky od samotného začiatku sporu. Súd preto nezisťoval

pravdivosť tvrdení žalujúcej strany o tom, že táto sa nerozprávala so svedkom pred pojednávacou
miestnosťou počas prerušenia konania o priebehu dovtedy uskutočneného pojednávania. Súd dodáva,
že strany sporu zvyknú navrhovať na podporu svojich tvrdení takých svedkov, ktorí môžu vypovedať
o okolnostiach v ich prospech, pričom veľmi často navrhujú ako svedkov svojich rodinných príbuzných.
Kladný alebo negatívny osobný vzťah svedka k niektorej strane sporu sám osebe nemôže byť jediným

dôvodom, pre ktorý by mal súd vyhodnotiť obsah celej svedeckej výpovede za nevierohodný iba preto,
že ide o rodinného príbuzného strany sporu, z ktorého dôvodu je zrejme svedok aj orientačne
informovaný o predmete sporu stranou, ktorá ho navrhla. Rodinní príbuzní sú rovnakými svedkami, ako
iní svedkovia, a preto v konaní pred súdom vypovedajú po poučení o trestnoprávnych následkoch krivej
svedeckej výpovede. Pokiaľ by nevierohodnosť svedeckej výpovede mala byť zakaždým spôsobená

iba príbuzenským vzťahom svedka k strane sporu, zákonodarca by priamo vylúčil možnosť svedeckej
výpovede rodinným príslušníkom strany sporu. Rovnako svedecká výpoveď nie je nevierohodná
iba preto, že svedok vypovedal o okolnostiach, ktoré svedčia v neprospech strany sporu, ktorá
ho nenavrhla alebo ktorá namietla vierohodnosť jeho výpovede. Súd dodáva, že vierohodnosť,nevierohodnosť alebo pravdivosť svedeckej výpovede vyhodnocuje súd v kontexte celej svedeckej
výpovede, prípadne aj v kontexte s inými dôkazmi, o ktorých musel mať svedok vedomosť.

62. Súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo pretože tento dôkaz
vyhodnotil súd ako nadbytočný, nakoľko poručiteľ podpísal predmetnú listinu priamo pre notárskym
koncipientom povereným notárom, pričom notársky koncipient osvedčil aj pravosť podpisov všetkých
účastníkov zmluvy dňa 26.8.2013, čím mal súd dostatočne za preukázané dátum podpísania predmetnej
zmluvy všetkými jej účastníkmi. Z uvedeného dôvodu nie je rozhodujúce, kedy bola vyhotovená samotná

listina, rozhodujúce je, kedy bola reálne podpísaná. Keďže nevyhnutnou prílohou návrhu na vklad
vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu je potvrdenie bytového
správcu o tom, že bytový správca neeviduje žiadne neuhradené záväzky viažuce sa na prevádzaný byt,
a ktoré potvrdenie (vyhlásenie) byt vydal bytový správca dňa 27.8.2013, návrh na vklad vlastníckeho
práva a vecného bremena do KN bol preto podaný najskôr dňa 27.8.2013, najneskôr však dňa
24.9.2013, keďže Správa katastra Piešťany rozhodla o povolení vkladu dňa 25.9.2013. Súd teda

ustálil, že návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena na základe predmetnej zmluvy
bol podaný v období od 27.8.2013 do 24.9.2013, preto považoval súd za nehospodárne vykonávať
dokazovanie za účelom zisťovania obdobia, kedy bola listina návrhu na vklad vyhotovená, k čomu
súd opätovne zdôrazňuje, že rozhodujúci je okamih podpísania listiny, a nie okamih jej vyhotovenia,
v danom prípade aj okamih podania návrhu na vklad do KN. Pre zistenie skutkového stavu v rozsahu

nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej nebolo rozhodujúce zisťovanie konkrétneho dňa z obdobia
od 27.8.2013 do 24.9.2013, kedy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva žalovanej (v 1. rade)
a vecného bremena do KN na základe predmetnej zmluvy. Znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectvo bolo nadbytočné aj vo vzťahu k preukazovaniu času (obdobia), kedy boli vyhotovené
lekárske správy ošetrujúcich lekárov poručiteľa, konkrétne všeobecného lekára O. O. D. a neurologičky

O. N. L., nakoľko tento dôvod nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo
odpadol vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia
psychiatria, kedy mala znalkyňa k dispozícii celú rozhodujúcu zdravotnú dokumentáciu poručiteľa,
pričom zo záverov tohto znaleckého dokazovania vyplynulo, že poručiteľ v čase podpísania predmetnej
zmluvy netrpel žiadnou duševnou poruchou. V neprospech žalobkýň bola aj tá okolnosť, že že obe

lekárske správy obsahujú dátum, kedy boli vystavené, ďalej odtlačok pečiatky aj podpis lekára.

63. Rozpor v tvrdení svedka N. P. o období, kedy sa naposledy stretol s poručiteľom, keď v čestnom
prehlásení uviedol, že sa s ním naposledy stretol asi mesiac pred jeho smrťou a vo svedeckej výpovedi
uviedol, že sa sním stretol asi 2 mesiace pred jeho smrťou, považuje konajúci súd za akceptovateľný

vzhľadom na veľký časový odstup medzi smrťou poručiteľa (12.11.2013), písaním čestného prehlásenia
N. P. (30.9.2019) a svedeckou jeho svedeckou výpoveďou (13.4.2023) o to viac, že nejde o rozpor
v rokoch, ale iba v jednom mesiaci, ktorý sa týkal okolností spred niekoľkých rokov. Počas posledného
stretnutia s poručiteľom nemusel mať totiž svedok potrebu zaznačovať si dátum posledného stretnutia
s poručiteľom, keďže nemusel vedieť, že ide o posledné stretnutie s ním, a už vôbec nemusel

predpokladať existenciu potencionálneho súdneho sporu medzi dcérami poručiteľa, a že práve v tomto
spore bude N. P. vypovedať ako svedok, prípadne písať čestné prehlásenie.

64. K rozhorčeniu svedka F. B., ktorý považoval darovanie predmetného bytu poručiteľom a jeho
manželkou (pôvodnou žalovanou v 2. rade) žalovanej (v 1. rade) za akýsi vrchol, za nespravodlivý

či dokonca nezákonný právny úkon, konajúci súd poznamenáva, že vlastník veci môže darovať svoju
vec komukoľvek, pričom darovanie nemusí žiadnym spôsobom odôvodňovať ani vysvetľovať. Rovnako
to bolo aj v prípade poručiteľa a jeho manželky (pôvodnej žalovanej v 2. rade), ktorí sa slobodne
rozhodli darovať svoj byt z BSM žalovanej (v 1. rade). Súd zdôrazňuje, že obdarovaný si nemusí
dar zaslúžiť. a preto boli v tomto smere nepodstatné tvrdenia strán sporu a svedkov o tom, kto sa

o poručiteľa ako staral alebo nestaral, kto ho brával na dovolenky či do záhrady. Subjektívny pocit
krivdy alebo nespravodlivosti neobdarovaných detí poručiteľa (žalobkýň v 1. a v 2. rade) nebol preto
žiadnym zákonným dôvodom absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Dedičom, ktorým
poručiteľ za života nedaroval vec väčšej hodnoty, poskytuje zákon inštitút započítania do dedičských
podielov v dedičskom konaní po darcovi. Z uznesenia o prerušení (základného) dedičského konania po

poručiteľovi N. M. je nepochybné, že deti poručiteľa, teda jeho tri dcéry, a to žalobkyne v 1. a v 2. rade
a žalovaná (v 1. rade) neuzatvorili žiadnu dedičskú dohodu, že notár ako súdny komisár vydal uznesenie
o dedičstve, ktorým potvrdil dedičom nadobudnutie dedičstva podľa ich zákonných dedičských podielov
s tým, že vykonal započítanie daru poručiteľa do dedičského podielu žalovanej (v 1. rade). Uznesenievšak bolo zrušené odvolacím súdom, a dedičské konanie je prerušené do právoplatného skončenia
tohto sporového konania.

65. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdu neostávalo nič
iné, iba žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť (I. výrok), keďže vykonaným dokazovaním
neboli preukázané tvrdenia žalobkýň, že by poručiteľ trpel duševnou poruchou v čase podpisovania
predmetnej zmluvy, ktorá ho mala robiť nespôsobilým na takýto právny úkon, z ktorého dôvodu tento
právny úkon nemohol byť ani urobený slobodne a vážne, nebolo preukázané tvrdenie žalobkýň, že by

žalovaná (v 1. rade) zneužila duševnú chorobu poručiteľa, a nebolo preukázané ani ich tvrdenie, že
na zmluve sa nenachádza podpis poručiteľa, od ktorých tvrdení odvodzovali žalobkyne svoje tvrdenia
o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy z ktorého dôvodu by mali predmetné nehnuteľnosti v 1 patriť
do dedičstva po ich otcovi, pričom v žalobe zohľadnili, že v čase datovania zmluvy patrili nehnuteľnosti
do BSM ich otca a jeho manželky (pôvodnej žalovanej v 2. rade), ktorí obaja boli (podľa zmluvy) darcami.

66. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovaťšpecifickouodpoveďou,akonapríklad,ktosaoporučiteľaakostaral,ktohovozil klekárom,kto

ho vozil do záhrady, či potreboval pomôcť s jedením, ako často ho navštevovali jeho dcéry, či žalovaná (v
1. rade) a pôvodná žalovaná v 2. rade zakázali žalobkyniam navštevovať poručiteľa v predmetnom byte,
či mal poručiteľ všetky svoje dcéry rovnako rád, že žalobkyňa v 1. rade s manželom chodili s poručiteľom
na dovolenky, že žalovaná (v 1. rade) chodievala na prázdniny k žalobkyni v 1. rade a jej manželovi.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Nakoľko v tomto spore bola plne úspešná žalovaná, a súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného
zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 78 CSP (nútené procesné spoločenstvo) priznal plne úspešnej žalovanej nárok náhradu
trov konania proti žalobkyniam v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným v plnom rozsahu
(II. výrok), o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý

postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).