Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200206
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124200206.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/4/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E. a 2./ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.
XX, XXX XX C. D. E., obaja právne zastúpení: JUDr. Katarína Andráš Lešková, advokátka so sídlom
Plzenská 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 524, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.,
skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie
sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, v spore o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky

a o zaplatenie 10.208 Eur, takto

r o z h o d o l :

7Csp/4/2024

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach VÚB, a.s. pre
poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu Hypopôžička zo dňa 11.06.2010 v článku 7, bod
44 a 44.1. v znení:
„Banka môže požadovať, aby klient vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na

požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou v prípade, ak klient je v omeškaní s úhradou viac ako dvoch
splátok alebo jednej splátky alebo čiastočného plnenia splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace
a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach VÚB, a.s. pre
poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu Hypopôžička zo dňa 01.07.2013 v článku 7, bod
36 v znení:
„Banka je oprávnená žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky banky, ktorá sa stane okamžite

splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky
počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9, § 103 a § 565
Občianskeho zákonníka,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Vo vzťahu k výrokom I. a II. majú žalobcovia vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto.

IV. Žalobu žalobcov o zaplatenie sumy vo výške 10.208 Eur zamieta.

V.VovzťahukvýrokučísloIV.priznávažalovanémuvovzťahukžalobcomnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

7Csp/4/2024
1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2024 žiadali, aby súd určil, že zmluvná podmienka

podľa Úverovej zmluvy zo dňa 22.11.2011 číslo H. o predčasnej splatnosti je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a zároveň žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu rovnajúcu sa počte mesačných
splátok po 127,60 eur za obdobie od mesiaca nasledujúceho po rozhodnutí súdu až do 20.11.2031.
Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že so žalovanou bankou uzatvorili 22.11.2011 Zmluvu o poskytnutí
úveru, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 15.442,50 eur, ktorý sa zaviazali splácať
po dobu 240 mesiacov, vo výške 127,60 eur mesačne. Na zabezpečenie tohto úveru bolo dohodnuté

záložné právo na rodinný dom. Dostali sa do finančných problémov, pričom banka pristúpila k
predčasnej splatnosti úveru a k následnej dražbe ich rodinného domu vo výške 90.000 eur. Žalobcovia
oslovili oddĺžovaciu spoločnosť, ktorá banke a dražobnej spoločnosti vyrovnala vymáhanú pohľadávku
a náklady výkonu záložného práva. Žalobcovia sú presvedčení, že za tento stav výrazne nesie
zodpovednosť banka tým, že použila neprijateľnú zmluvnú podmienku o predčasnej splatnosti úveru,

je ju možné definovať, pričom z dôvodu nedostatočnej transparentnosti je neprijateľná tak, ako to
konštatovalEurópskySúdnydvorvrozhodnutíčísloC-186/16,aleajrozsudokC-598/2021.Kpredčasnej
splatnosti došlo listom zo dňa 09.07.2014 a žalobcovia prišli o možnosť splácať daný úver od 20.08.2014
do 20.11.2031, čo činí za 17 rokov straty vyjednaných úverových podmienok.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcov vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.02.2024, v ktorom
uviedol, že žaloba žalobcov je neurčitá a nezrozumiteľná. Žalobcovia neuvádzajú, o ktorú konkrétnu
zmluvnúpodmienkumáísťanapriektomužiadajúurčiťjejneprijateľnosťodkazomnarozsudokSúdneho
dvora Európskej únie C-598/2021. Žalobný návrh, pokiaľ ide o žalobcami žiadané určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky, je neurčitý. Žaloba je nedôvodná, nakoľko záväzok žalobcu zo Zmluvy o poskytnutí

úveru hypopôžička uzatvorenej so žalovanými dňa 22.11.2011 bol úplne splatený ešte v roku 2016,
teda pred viac ako siedmimi rokmi, v dôsledku čoho došlo vzápätí zo strany žalovaného ako záložného
veriteľa k vzdaniu sa záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXXX a LV číslo
XXXX. Samotní žalobcovia nepopierajú, že svoje záväzky z predmetnej zmluvy o úvere nesplácali
riadne a včas, v dôsledku toho banka v súlade so zákonom a zmluvnou dokumentáciou pristúpila

k zosplatneniu úveru. Požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky po uplynutí trinástich
rokov od uzatvorenia zmluvy a uplynutí viac ako siedmych rokov od zániku predmetného zmluvného
vzťahu, považuje žalovaný za účelové konanie.

3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojej argumentácii.

Uviedli, že o nejasnú zmluvnú podmienku o predčasnej splatnosti by išlo, ak by žalobu podávala
právnická osoba z titulu abstraktnej kontroly. Žalobcovia podali žalobu podľa jedinečnej úverovej
zmluvy s jej nezameniteľným číselným označením. Žalobcovia sa zároveň domáhajú aj náhrady škody
pre použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to v rozsahu splátok, ktorých splatnosť nastane po
vyhlásení navrhovaného rozsudku. Aj v tejto časti je žaloba určitá, pôjde o súčin výšky mesačnej splátky

a jasný počet splátok od vyhlásenia rozsudku do ukončenia úverového obdobia t.j. do 20.11.2031.
Žalobcovia poukázali na rozsudok C-598/2021, ktorý umocňuje závery o hrubej nerovnováhe a to najmä
pre absenciu proporcionality medzi omeškaním sa žalobcov so splácaním splátky po 127,60 eur a
následným jednorazovým zosplatnením úveru a požadovaním splátok za obdobie do roku 2031. Banka
vo svojom vyjadrení v podstate priznáva, že podmienku o predčasnej splatnosti štylizovala podľa § 53

ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, a teda nezohľadňuje proporcionalitu. Tento zákon však
Súdny dvor Európskej únie určil za odporujúci právu Európskej únie práve pre nedostatok spomínanej
proporcionality.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.03.2024 zotrval na svojej argumentácii. Zároveň

uviedol, že žalovaný je povinný sa spravovať platným právnym poriadkom, rešpektovať zákon a
nemôže byť nijak zodpovedný, že o predmetnom zákone Súdny dvor Európskej únie rozhodol až po
uplynutí siedmich rokov od zániku predmetného zmluvného vzťahu. Žalovaný predsa nemôže niesť
zodpovednosť za zákonnú úpravu. Žalobcovia sa domáhajú určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky
takmer po siedmich rokoch od zániku zmluvného vzťahu, úver bol splatený a záložné právo vymazané

v roku 2016. Žalovaný to považuje za účelové konanie, naviac, keď sa určenia neprijateľnej predmetnejzmluvnej podmienky domáhajú s poukazom na súdne rozhodnutie z roku 2023. Žalobcom nevznikla
žiadna škoda, v tomto žalovaný poukázal na to, že absentujú akékoľvek predpoklady zodpovednosti
za škodu ako protiprávny úkon, porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy,

keďže banka preukázateľne pri koncipovaní ustanovenia o zosplatnení úveru v zmluvnej dokumentácii
vychádzala z platnej právnej úpravy, na ktorú aj v zmluvnej dokumentácii výslovne odkazovala.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne v 1.rade, oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 18.11.2011 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi
podpísanáZmluvaoposkytnutíúveruhypopôžičkačíslo H.,nazákladektorejbolžalobcomakodlžníka
poskytnutý úver vo výške 15.000 eur, ktorí sa zaviazali splácať v mesačnej anuitnej splátke 127,6 eur s
dátumom prvej splátky 20.12.2011, lehota splatnosti 240 kalendárnych mesiacov, s termínom konečnej
splatnosti 20.11.2031. V časti A tejto zmluvy je uvedené, že v prípade nesplácania úveru je banka
oprávnená postupovať podľa príslušných ustanovení obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou tejto úverovej zmluvy.

7. Podľa článku 3., bod 3.3. tejto zmluvy, klient potvrdzuje, že sa pred podpisom tejto úverovej zmluvy
oboznámil so znením obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a s
ich obsahom súhlasí.

8. Listom zo dňa 09.07.2014 žalovaný úver zosplatnil a vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky ku
dňu 09.07.2014 vo výške 15.229,81 eur.

9. Listom zo dňa 18.11.2016 sa žalovaný ako záložný veriteľ vzdal záložného práva podľa § 151md

ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka a podal zároveň návrh na výmaz záložného práva Okresnému
úradu Prešov, katastrálneho odboru. Dôvodom vzdania sa záložného práva bola skutočnosť, že vyššie
uvedené záväzky žalobcov v 1. a 2. rade zanikli splnením.

10. Listom zo dňa 01.06.2014 bola žalobkyňa v 1.rade vyzvaná na plnenie si povinností v zmysle zmluvy

o úvere číslo U532230 a k okamžitej úhrade nedoplatku v sume mesačných anuitných splátok vo výške
501,40 eur, poplatok za upomienku číslo 1 v sume 13,28 eur, poplatok za upomienku číslo 2 v sume
23,24 eur a poplatok za pokus o zmier vo výške 23,24 eur. Rovnako k úhrade tejto dlžnej sumy bol
vyzvaný žalobca v 2.rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli veriteľom vyzvaní posledným pokusom o zmier
pred vyhlásením splatnosti úveru k úhrade dlžných súm.

11. Medzi žalobcami v 1. a 2. rade a spoločnosťou Ziles s.r.o. bola podpísaná Kúpna zmluva o
prevode vlastníctva rodinného domu a pozemkov, na základe ktorej žalobcovia previedli rodinný
dom súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcela číslo 101/5, katastrálne územie C. D. E.,
pozemok parcelné číslo 101/4 o výmere 412 metrov štvorcových, druh pozemku záhrady, zapísaného

na LV XXXX a pozemok parcelné číslo 101/5, o výmere 86 metrov štvorcových, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie C. D. E., zapísaných na LV XXXX na kupujúceho.
Žalobkyňa súdu predložila mailovú komunikáciu medzi Dražby a aukcie s.r.o., kde táto spoločnosť
potvrdila žalobkyni v 1.rade, že dňa 25.10.2016 boli pripísané na účet finančné prostriedky vo výške
5.838,62 eur a dňa 31.10.2016 boli pripísané na účet finančné prostriedky vo výške 14.279,69 eur.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Cdo/43/2023 zo dňa 23.04.2024 Najvyšší súd
odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14.03.2023 spisová značka 17Co/17/2022
do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalobcov v 1. a 2. rade. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k.
29C/22/2018-469 zo dňa 24.11.2021 rozhodol o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade zaplatiť spoločnosti
Ziles s.r.o., so sídlom v Poprade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 28.484,29 eur, aj spolu s úrokom

z omeškania. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove Rozsudkom zo dňa 14.03.2023 spisová
značka 17Co/17/2022 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej časti,
okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Najvyšší súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu
exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku ktorého by na strane sporu, ktorá dovolanie iniciovala

v prípade jej úspechu v tomto konaní vznikla škoda. Odložením vykonateľnosti sa predíde následnej
reparácii už vykonanej exekúcie. Zároveň bolo súdu predložené upovedomenie o odklade exekúcie, z
obsahu ktorého vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič pod číslom 121EX-537/23 odložil
exekúciu do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalobcov.12. Žalobkyňa v 1.rade na pojednávaní uviedla, že v roku 2010 až 2011 mali pôžičku, manžel nemal
prácu, nevedeli ju splácať, preto si vzali pôžičku od Prvej stavebnej sporiteľne a následne od ČSOB.

Celú domácnosť financovala sama. Žiadali o poskytnutie pôžičky v rámci rodiny, žiadala brata, no nikto
im nepomohol. Manžel stratil prácu, dlhodobo si ju nemohol nájsť a preto, keďže mal 50 rokov, nikto
im nechcel poskytnúť úver. Celá situácia, v ktorej sa ocitli, bola pre nich neúnosná až neznesiteľná.
Pôžičku od žalovaného si zobrali z dôvodu preklenutia nepriaznivého finančného obdobia, nakoľko ju
potrebovali na živobytie. Stále verili, že sa situácia zlepší. Manžel si otvoril aj živnosť, no nedarilo sa mu.

Spolu so zmluvou o úvere podpísali aj záložnú zmluvu. Keďže dom dovtedy založený nebol, rovnako
podpísali zmenku. Celá táto neznesiteľná situácia trvala 4 roky. Pokiaľ ide o zosplatnenie úveru, snažila
sa s VÚB komunikovať, bola žiadať o poníženie splátok, no nevyhoveli jej, odbíjali ju. Veriteľ pristúpil
k zosplatneniu úveru. Následne navštívili oddlžovaciu spoločnosť, našli tam kontakt na pani I., ktorá im
odporučila pani J.. Tá sa tvárila, že im chce pomôcť. Jasne jej uviedla, že potrebuje iba sumu vo výške
5.800 eur, ktorú potrebuje vyplatiť. Následne vypracovala kúpnu zmluvu, ktorú jej dala podpísať. Preto

kúpna zmluva je datovaná 24.10.2016 a dražba domu prebehla 25.10.2016. Nevedela, že podpisuje
kúpnu zmluvu na spoločnosť K., bola v ťažkej životnej situácii, a preto ju ani nečítala. S pani J. hovorili o
zmluve o pôžičke, nie o kúpnej zmluve na nehnuteľnosť. Mala jej požičať finančnú sumu na vyplatenie
veriteľov a následne, že sa dom prepíše na ich dcéru, ktorá si vybaví úver a tieto peniaze z úveru sa
tejto spoločnosti K. vrátia. Do jej domu sa dostala pani F. s pánom J.. Dom zamkla a nechcela ich pustiť.

Vypli ju z elektrického prúdu a so L., synom ostali v dome odstavení od všetkých energií. Kataster až v
roku 2018 rozhodol, že majú pravdu a dom im vrátil. Podávali na ňu aj trestné oznámenie a zavolali aj na
sociálku. MUDr. Baranová vydala neodkladné opatrenie a do domu sa vrátili 08.septembra. Následne
08.septembra do domu prišla pani F., pani J. a začali svietiť. Opätovne volali policajtov. V súčasnosti sú
vlastníkmi danej nehnuteľnosti žalobcovia v 1. a 2. rade. Spor prebiehajúci na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 29C/22/2018 je spor, kde ich spoločnosť Ziles žaluje o navrátenie dlžnej sumy, ktorú za nich
vyplatila veriteľom. Banka ich obrala o možnosť tento úver splácať v pravidelných mesačných splátkach.
S manželom boli v omeškaní so splácaním splátok. Spoločnosť Ziles s.r.o. za nich zaplatila sumu okolo
20.000 eur a nejaké drobné, ako aj sumu 5.832 eur dražobnej spoločnosti. Spoločnosť Ziles chcela
dom kúpiť a uviedli kúpnu cenu 44.000 eur. Ona nechcela prevádzať nehnuteľnosť, chcela iba požičať

sumu vo výške 5.832 eur, chcela pôžičku. Spoločnosť Ziles vyplatila banke sumu 25.000 eur. O svojom
nepriaznivom psychickom stave, ako aj svojho maloletého syna predložila žalobkyňa v 1.rade lekárske
správy nachádzajúce sa na čísle listu 96 až 99 súdneho spisu.

13. Podľa Obchodných podmienok VÚB a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu

Hypopôžičky zo dňa 01.07.2013, článku 7., bod 35. a 36., banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie
úveru alebo jeho časti alebo môže požadovať, aby klient vrátil celú poskytnutú sumu úveru spolu
s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou v prípade ak, banka je
oprávnená žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky banky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak
je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia

dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9, § 103 a § 565 Občianskeho
zákonníka.

14. Podľa Obchodných podmienok VÚB a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu
Hypopôžičky v znení účinnom ku dňu 11.06.2010, banka je oprávnená žiadať, aby klient vrátil celú

poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou v
prípade, ak je klient v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky alebo čiastočného
plnenia splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.

15. Súd na pojednávaní dňa 12.02.2025 pripustil zmenu žalobného petitu podľa písomného podania

žalobcov zo dňa 21.01.2025, ktorou sa domáhali určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky pre
poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu Hypopôžičky zo dňa 11.06.2010 v článku 44.1., ako
aj zmluvnej podmienky obsiahnutej v Obchodných podmienkach VÚB a.s. pre poskytovanie spotrebných
úverov v rámci programu Hypopôžičky zo dňa 01.07.2013. Zároveň bola súdom pripustená zmena
žaloby žalobcov podľa ich písomného podania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť im sumu vo výške

10.208 eur pozostávajúcu z osemdesiatich splátok po 127,60 eur splatných od splatnosti splátky v čase
vyhlásenia rozhodnutia až do 20.11.2031.16. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 31.03.2025 žiadala žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Poukázala na jej argumentáciu, čo sa týka určenia neprijateľných zmluvných podmienok, ale
rovnako aj na jej žalobný petit, ktorou požadovala, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcom v 1.

a 2. rade bezdôvodné obohatenie, keďže stratili možnosť splácať pravidelné mesačné splátky z dôvodu
konania žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, poukázala na písomné
vyjadrenie žalovaného a jeho argumentáciu prednesenú v priebehu tohto súdneho sporu.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)

má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)

vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,
e)
umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na

zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva

spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)
ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,

ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že Zmluva o poskytnutí úveru Hypopôžička číslo U532230-11
zo dňa 18.11.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom,
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Touto zmluvou poskytol žalovaný
ako veriteľ žalobcom ako dlžníkom úver vo výške 15.000 eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných

anuitných splátkach po 127,60 eur, s dátumom prvej splátky 20.12.2011, konečným termínom splatnosti
20.11.2031, po dobu 240 kalendárnych mesiacov. Súd z obsahu tejto zmluvy zistil, že v článku 2.
zmluvy je ustanovenie, podľa ktorého v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená postupovať
podľa príslušných ustanovení obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej
zmluvy. Podľa článku 3., bod 3. zmluvy, klient potvrdzuje, že sa pred podpisom tejto úverovej zmluvy
oboznámil so znením obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy

a s ich obsahom súhlasí. Z listiny označenej ako vyhlásenie splatnosti úveru zo dňa 09.07.2014 mal
súd za preukázané, že veriteľ úver zosplatnil ku dňu 09.07.2014 a vyzval žalobcov na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 15.229,81 eur, ku ktorej bolo potrebné pripočítať poplatky a zmluvnú pokutu spolu
vo výške 390,76 eur. Žalovaný v prebiehajúcom súdnom spore súdu predložil Obchodné podmienky
VÚB a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu Hypopôžičky, ktoré boli účinné ku

dňu vzniku zmluvného vzťahu, t.j. ku dňu 11.06.2010, ako aj Obchodné podmienky účinné v čase
vyhlásenia zosplatnenia úveru jednostranným právnym úkonom veriteľa ku dňu 01.07.2013, pričom sa
nachádzajú na čísle listu 103 a 104 súdneho spisu. Nespornou skutočnosť bolo, že tieto obchodné
podmienky neboli podpísané žalobcami ako dlžníkmi z úverového vzťahu. Samotný článok zmluvy,
že v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená postupovať podľa príslušných ustanovení OP,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy v spojení s článkom 3., bod 3.3. zmluvy, kde
samotní dlžníci v tomto spore žalobcovia prehlásili, že sa oboznámili s OP, ktoré sú ich neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy a s ich obsahom súhlasia, je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je
de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami

a okolnosťami uzatvorenia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre
spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných
štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými
podmienkami sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa

s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy
v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Súd poukazuje na ustanovenie § 4
a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sú priamo definované informačné povinnosti veriteľa a
rovnako z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver po zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo
na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so
zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť
znalý povinnosti, ktoré veriteľovi ukladá zákon.

19. Žalobcovia v žalobnom petite žiadali vysloviť neprijateľnú zmluvnú podmienku v časti vyhlásenia
zosplatnenia úveru, ktoré boli upravené iba v obchodných podmienkach účinných v čase vzniku
zmluvného vzťahu a rovnako účinných v čase, keď veriteľ jednostranným právnym úkonom dňa
09.07.2014 zosplatnil predmetný úver. Súd takto formulované ustanovenia zmluvných podmienok
považuje za neprijateľné a v tejto súvislosti sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcov.

20. Pokiaľ ide o predložené obchodné podmienky zo strany žalovaného, súd uvádza, že sú doslova
písané milimetrovým, malým, neprehľadným písmom, kde je množstvo ustanovení, ktoré navyše ani
žalovaný nepreukázal, aby boli doručené žalobcom ako dlžníkom z úverovej zmluvy. Súd je toho názoru,
žezakotvenietakpodstatnejzmluvnejpodmienky,akoujezosplatneniepohľadávkyazároveňexistencia

finančných nárokov dodávateľa iba do obchodných podmienok, o aký prípad ide v prejednávanej veci,
nie je možné hodnotiť inak ako nekalú obchodnú praktiku už len z dôvodu, že tieto podmienky obsahujú
rozsiahlytext,pričomspotrebiteľpriuzatváranízmluvyreálnenemáaninajmenšiumožnosťsastakýmito
podmienkami oboznámiť, uvedomiť si ich dôsledky. Preto takémuto konaniu dodávateľa nemožnopriznať právnu ochranu, nakoľko takýmto konaním si môže dodávateľ vymôcť aj podmienky, ktoré
výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Preto takéto konanie žalovaného ako
dodávateľa a veriteľa z úverovej zmluvy je možné jednoznačne hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku,

keďže nastávajú pochybnosti o tom, prečo tak dôležitú a podstatnú vec, akou je vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, najmä za akých podmienok môže veriteľ pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru,
spotrebiteľ tým môže byť sankcionovaný, je z jeho strany schovávané len do obchodných podmienok
a prečo nie do samotnej zmluvy a aké pohnútky vôbec viedli veriteľa k tomu, že sa tejto závažnej
veci, akou je strata výhody splátok, nevenuje priamo v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný v tomto spore

hodnoverne súdu nepreukázal, že spotrebiteľa, v tomto prípade žalobcov informoval o tom, že si môže
uplatniť právo uvedené v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o zakotvenie
podstatnej zmluvnej podmienky, akou je zosplatnenie pohľadávky a zároveň existencia finančných
nárokov dodávateľa iba do textu všeobecných obchodných podmienok, ktoré navyše z dokazovania
jednoznačne vyplynulo a nebolo to spornou skutočnosťou, neboli podpísané žalobcami ako dlžníkmi
z úverových zmlúv, ide o konanie, ktoré je preukázateľne v rozpore s právom Európskej únie. Pokiaľ

sa súd oboznámil s predloženými obchodnými podmienkami, podľa názoru súdu spotrebiteľ nemá ani
najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť, uvedomiť si ich dôsledky a najmä dôsledok
pre neho vyplývajúci v podobe práva veriteľa pristúpiť k zosplatneniu úveru v čase podpisu úverovej
zmluvy. Text obchodných podmienok je pre bežného spotrebiteľa absolútne na porozumenie náročný.
Ide o text, ktorý je vopred pripravený dodávateľom a to bez možnosti spotrebiteľa meniť jeho obsah.

Obchodnépodmienkynebolispotrebiteľompodpísané,apretonemožnodospieťkzáveru,žežalobcovia
prejavili súhlas s ich obsahom. V spore to preukázané nebolo.

21. Súd zdôrazňuje, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým
na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dodávať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa do nich vkladajú dojednania,
ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné z hľadiska informovania spotrebiteľa, respektíve, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné. Ak takéto podstatné ustanovenie dodávateľ zahrnie do všeobecných
obchodných podmienok, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať
právnu ochranu, čo pre súd vyplynulo z Nálezu Ústavného súdu Českej republiky spisová značka I.ÚS

3512/11 zo dňa 11.11.2013.

22. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý opakovane
judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok nie je možnosťou, ale
povinnosťou súdu: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo spoločenstva

preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky,
ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel vrátane prípadu.“ (rozsudok C-243/08 bod 32). Súd
má pritom tento cieľ naplniť s takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného
poriadku (uznesenie C-76/10 bod 50).

23. Súd tak považuje takéto včlenenie práva veriteľa pristúpiť jednostranne k zosplatneniu úveru za
podmienok, ktoré si sám koncipoval v obchodných podmienkach, ktoré tak, ako súd zdôraznil neboli
podpísané žalobcami ako dlžníkmi z úverovej zmluvy a súd zároveň nemal v spore za preukázané,
aby o tejto možnosti bol v rámci kontraktačného procesu dlžník upozornený, informovaný, predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku.

24. Zároveň je potrebné tieto vyhlásené neprijateľné zmluvné podmienky v obchodných podmienkach
žalovaného, pokiaľ ide o zosplatnenie úveru posúdiť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora, ktorý vo
svojich rozhodnutiach uviedol, že zmluvné podmienky týkajúce sa predčasnej splatnosti úveru súd má

posúdiť, či boli individuálne dohodnuté. Ex offo preskúmanie sa týka takých neprijateľných podmienok,
ktoré boli podľa právoplatných rozhodnutí preskúmané, ale nie vo výroku súdu, ktorý by prípadne
zamietol žalobu spotrebiteľa o určenie ich neprijateľnosti, ak sa aplikáciou týchto zmluvných podmienok
môžu aplikovať následné zmluvné ustanovenia umožňujúce predaj nehnuteľnosti založenej pre prípad
zosplatnenia dlhu v dobrovoľnej dražbe. Súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2023 vo veci

Všeobecná úverová banka, a.s., C-598/2, podľa ktorého článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods.
1 a článok 7 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v spojení s článkom 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie, sa majú vykladať v tom
zmysle,žebrániavnútroštátnejprávnejúprave,podľaktorejsúdnepreskúmanienekalejpovahyklauzulyo predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu
možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany

spotrebiteľa takých ako výška splátky, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru, dĺžke
trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca
alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného
obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Judikatúra Súdneho dvora v nekalej povahe klauzuly o
predčasnej splatnosti obsiahnutej v úverovej zmluve nezohľadňuje podľa názoru súdu proporcionalitu

možnosti priznanej dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly. Uvedená klauzula totiž
umožňovala veriteľovi zosplatniť dlh v dôsledku nezaplatenia dvoch splátok úveru alebo hoci len jednej
splátky napriek upomienke a uplynutiu doby dlhšej ako 3 mesiace bez ohľadu na to, aká je výška týchto
splátok v pomere k výške už zaplatených splátok, respektíve zostatku dlhu. Paušálne tak toto právo
dopadá na všetky prípady aj také, kedy je výška nezaplatených splátok neporovnateľná voči výške už
zaplatenýchsplátok,tedaajprinepodstatnomnesplnenítejtopovinnosti,ktorézhľadiskadobysplácania

úveru a jeho výšky nie je možné považovať za závažné.

25. Súd cituje z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/99/2019 zo dňa 19.09.2024:
„Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je treba účinky rozsudku Súdneho dvora EÚ C-598/21 uplatniť
na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením uvedeného rozsudku a pred zmenou

vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou dosiahnuť súlad s výkladom, ktorý bol v ňom prijatý a to aj
za cenu, že by sa eurokonformné ustanovenie právneho predpisu, či judikatúra neuplatnila (C-495/19).
Ak Súdny dvor EÚ rozhodol, že legislatíva o predčasnej splatnosti odporuje právu EÚ, nesmie sa
použiť. Odvolací súd navyše poznamenáva, že predčasná splatnosť nespôsobuje zánik práva na
konkrétne omeškané splátky a ani zánik prípadných nárokov z porušenia práva vrátane nárokov s

euronekonformnej legislatívy. Ak zákonodarca mieni zmeniť legislatívu do nadobudnutia účinkov takejto
novej legislatívy, súd musí neuplatniť euronekonformné ustanovenie. Najvyšší súd v iných súvislostiach,
kedy išlo obdobne o euronekonformnú legislatívu konštatoval, že zákonodarca novou legislatívou
pregnantnejším spôsobom vec vyrieši, no súdy dovtedy musia tento cieľ naplniť eurokonformným
výkladom. No dovtedy, a teda aj v sporoch zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch uzavretých do

01.05.2018 sa môže a je aj potrebné dosiahnuť obdobný účinok takzvaného eurokonformného výkladu
zo strany súdov (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018,
bod 30). Teda Krajský súd Prešov v tomto rozsudku 20Co/99/2019 zo dňa 19.09.2024 jednoznačne
v podobnej veci a vo vzťahu k žalovanému rozhodol a uviedol, že výklad platí od začiatku účinnosti
vykladanej normy a nielen od rozsudku.

26. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že zmluva bola uzatvorená v roku 2011 s poukazom na
podanie tejto žaloby po niekoľkých rokoch zo strany žalobcu, v tejto súvislosti je potrebné poukázať
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019,
ktorý uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam. Opačný názor by

znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj
Smernici rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade
tejto žaloby ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa ochrany proti porušiteľovi
pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch. V prípade takejto

žaloby preto nie je podľa Najvyššieho súdu SR potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.
Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej
podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať
ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok voči
dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný

rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou
satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním vytvára aj pevný zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie
voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na
primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty, ktorý je zakotvený v
článku 2 ods. 2 C.s.p. aplikoval uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale napríklad aj

závery o prípustnosti takejto žaloby po zániku zmluvného vzťahu, ktoré pre súd vyplynuli z rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/30/2018 a 20Co/295/2014 z 21.04.2014 a vyvodil záver o
procesnej prípustnosti takejto žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj v prípade
ukončeniazmluvnéhovzťahumedzistranamisporu.Súdzvyššieuvedenýchdôvodovžalobežalobcovourčenie dvoch neprijateľných zmluvných podmienok s poukazom na vyššie právne závery súdu v celom
rozsahu vyhovel. Žalobcovia boli v tejto časti žaloby v celom rozsahu úspešní, preto súd postupom podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcom vo vzťahu k žalovanému v tejto časti vo výroku číslo I. a II. nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

27. Súd pripustil na pojednávaní dňa 12.02.2025 zmenu žalobného petitu vo výroku číslo III. tak,
že žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu vo výške

10.208 Eur pozostávajúcu z 80 splátok po 127,60 eur, splatných od splatnosti splátky v čase vyhlásenia
rozhodnutia súdu až do 20.11.2031.

28. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká len za splnenia zákonných
predpokladov, ktorými sú neoprávnené získanie majetkových hodnôt na strane určitej osoby
obohateného, a to na úkor iného subjektu, u ktorého majetkových pomerov sa táto zmena negatívne

prejaví (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou
a majetkovou ujmou inej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcami
voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatia bolo treba, aby žalobcovia preukázali, že medzi nimi
a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j., aby preukázali, že žalovaný v

konkrétnejvýškebezdôvodnéobohateniezískal,žeimvkonkrétnejvýškevzniklamajetkováujma,akoaj
príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Z uvedeného
vyplýva, že existencia majetkovej ujmy je jedným z esenciálnych predpokladov vzniku bezdôvodného
obohatenia, čiže bez naplnenia tohto predpokladu nemožno konštatovať, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2020, spisová značka

6Cdo/18/2019).

29. Paragrafy 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka vymedzujú nielen všeobecnú povinnosť na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcu úprave vzniku záväzkového vzťahu aj v
týchto prípadoch, ale tiež jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, z ktorých prvé štyri

zákonodarca urobil súčasťou § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a piatu súčasť § 454 rovnakého
zákona. Takéto rozdelenie má svoje racio prameniace z toho, že kým pre všetky skutkové podstaty
bezdôvodného obohatenia, ktoré sú uvedené v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spoločnou
popri neexistencii záväzku na strane toho, na koho úkor bolo obohatenie získané, aj neexistencia práva
toho, kto sa obohatil veriteľa na plnenie predstavujúce predmet bezdôvodného obohatenia, či už pre

absolútnu neexistenciu právneho dôvodu plnenia, pre neplatnosť právneho úkonu predstavujúceho len
domnelý právny dôvod, pre odpadnutie pôvodne existujúceho právneho dôvodu alebo pre nepoctivosť
zdroja získaného prospechu. Osobitosťou skutkovej podstaty podľa § 454 Občianskeho zákonníka je
presný opak práve uvedeného, teda právo veriteľa prijať predmet plnenia a bezdôvodné obohatenie
vznikajúce nezávisle na jeho osobe tým, že mu plnil niekto iný než ten, kto mal takúto povinnosť. V

ktorom prípade preto záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká medzi skutočným dlžníkom
a tým, kto za neho plnil. V tomto prípade súd uvádza, že žalobcovia svoj nárok vymedzili ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.208 Eur, ktoré pozostáva z 80 splátok po 127,60 eur,
splatných od splatnosti splátky v čase vyhlásenia rozhodnutia až do 20.11.2031. V tomto súd uvádza,
že žalobcovia podľa jeho názoru neuniesli jednak povinnosť tvrdenia, ale aj s tým spojenú dôkaznú

povinnosť, čo má za následok zamietnutie žaloby v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena. Z
listinných dôkazov, ktoré boli zo strany žalobcov súdu predložené, konkrétne z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/43/2023 zo dňa 23.04.2024 mal súd za preukázané, že dlh
vo vzťahu k Všeobecnej úverovej banke plnila za žalobcov spoločnosť Ziles s.r.o., keďže Okresný súd
Prešov rozsudkom č.k. 29C/22/2018-469 rozhodol o povinnosti žalobcov zaplatiť tejto spoločnosti Ziles

s.r.o., so sídlom Poprad, Dostojevského 35, IČO: 50 067 028 sumu spoločne a nerozdielne vo výške
28.484,29 eur, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove č.k. 17Co/17/2022
zo dňa 14.03.2023. Z predloženej zmluvy o úvere Hypopôžička číslo 532230-11 zo dňa 18.11.2011
dlžníkmi z tejto úverovej zmluvy, ktorým zo strany žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 15.000
eur, boli žalobcovia v 1. a 2. rade. Spoločnosť Ziles tak plnila titulom daného úveru žalovanému dlh

za iného. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa v 1.rade na pojednávaní dňa 04.11.2024, ktorá
uviedla, že spoločnosť Ziles s.r.o. plnila priamo VÚB a.s., t.j. žalovanému sumu vo výške 25.000 eur.
Zároveň z vypočutia žalobkyne mal súd za preukázané, že spolu s manželom je opäť vlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. Súd je tak toho názoru, že medzi žalovaným a žalobcaminevznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. Naopak, skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia posúdil súd podľa § 454 Občianskeho zákonníka, ktorý je presným opakom
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto

prípade išlo o právo veriteľa prijať predmet plnenia a bezdôvodné obohatenie vzniklo nezávisle na osobe
veriteľa tým, že mu plnil nikto iný, t.j. spoločnosť Ziles s.r.o. namiesto toho, kto mal túto povinnosť,
t.j. povinnosť mali dlžníci v zmysle zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžička zo dňa 18.11.2011. Z tohto
dôvodu bol ich žalobný návrh v tejto časti v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý.

30. Žalobcovia boli v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu neúspešní, preto súd
postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalovanému
vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

7Csp/4/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.