Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-3Csp/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200725
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8619200725.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. D. X, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, IČO:
31 954 448, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653, právne zastúpenej Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01
Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,
takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5060403680 zo dňa

31.7.2014 v bode 1., časti II. Poplatky, v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 eur za každú
vystavenú upomienku.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. V tejto časti konania žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu, o
ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5060403680 zo dňa
31.7.2014 v bode 7., časti III. Záverečné ustanovenia v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich
vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. V tejto časti konania žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu, o
ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Svidník dňa 23.4.2019 domáhala proti
žalovanej: „I. Žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 328,43 eura, spolu
súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy328,43eura,do dňanasledujúcehopodnidoručenia
žaloby žalovanej, do zaplatenia sumy 328,43 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II.
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. 5060403680, z 31.7.2014,
v bode 1., časti II. Poplatky, v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 EUR za každú vystavenú
upomienku.“, je neprijateľná. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom

úvere, č. 5060403680, z 31.7.2014, v bode 7., časti III. Záverečné ustanovenia, v znení: „Zmluvné strany
sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“, je neprijateľná. IV. Žalovaná je povinná nahradiť
žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.“2.Tunajšísúduznesenímč.k.SK-3Csp/39/2019-330zodňa14.08.2023,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 01.09.2023, pripustil rozšírenie žaloby takto: „I. Určuje, že úver zo Zmluvy o splátkovom úvere

č. 5060403680 zo dňa 31.7.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Ia. V tejto časti konania je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov. II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie v sume 328,43 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 328,43
eura, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia sumy 328,43 eura, to

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. IIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu
I. inštancie o výške týchto trov. III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom
úvere č. 5060403680 zo dňa 31.7.2014 v bode 1., časti II. Poplatky, v znení: „Poplatok za upomienku
je vo výške 25 eur za každú vystavenú upomienku.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIIa. V
tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to

do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov. IV. Určuje, že zmluvná
podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5060403680 zo dňa 31.7.2014 v bode 7., časti III.
Záverečné ustanovenia v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa§262Obchodnéhozákonníka,spravovaťpodľapríslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IVa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie
o výške týchto trov.“

3.Tunajšísúduznesenímč.k.SK-3Csp/39/2019-375zodňa02.12.2024,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 18.12.2024, vylúčil na samostatné konanie vec o: „I. Určenie, že úver zo Zmluvy o splátkovom úvere

č. 5060403680 zo dňa 31.07.2014 je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v sume 328,43 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
328,43 eura, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia sumy 328,43
eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

4. V ďalšom štádiu konania so zreteľom na uvedené zostali predmetom konania výroky: „I. Určuje,
že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5060403680 zo dňa 31.7.2014 v
bode 1., časti II. Poplatky, v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 eur za každú vystavenú
upomienku.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená
v Zmluve o splátkovom úvere č. 5060403680 zo dňa 31.7.2014 v bode 7., časti III. Záverečné

ustanovenia v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa
§ 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“
5. Žalobkyňa v tejto časti žalobu odôvodnila tým, zmluva o splátkovom úvere č. 5060403680 zo dňa
31.07.2014 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 1., časti II Poplatky, v znení: „Poplatok

za upomienku je vo výške 25 eur za každú vystavenú upomienku.“ Podľa jej názoru je neprijateľné,
aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky žalovanej, ktoré jej môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky,
a ktoré si ona sama určila pevnou sumou vopred. Výšku poplatkov za upomienky žalovaná žiadnym
spôsobom neodôvodnila, a aj preto ich požadovanie od spotrebiteľa odporuje dobrým mravom. Ďalšia
neprijateľná podmienka je uvedená v zmluve o splátkovom úvere, č. 5060403680 z 31.07.2014, v bode

7., časti III Záverečné ustanovenia, v znení „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy
sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka.“ V danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52
a násl. Občianskeho zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy,
ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie.

6. Žalovaná uviedla, že v rozsahu, v akom sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti zmluvného
dojednania o poplatku za upomienku, namietala, že toto ustanovenie je premietnutím zákonom
vyslovene dovolenej možnosti dojednať si sankciu za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa.
Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.“. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“): „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvyposkytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych

bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády;
za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského
úveru.“. Podľa § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.: „Za sankcie podľa odseku 1 sa
považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa
so splácaním peňažných prostriedkov.“ Zákonodarca teda presne stanovil, aká je prípustná výška

sankcií za omeškanie spotrebiteľa, a to aj pre prípad iných plnení sankčného charakteru, než sú
úroky z omeškania a zmluvná pokuta („iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa“). Absolútne zásadný
význam má aj ustanovenie § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.: „Ak sankcie podľa odseku
1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa
so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia
vlády.“. T. z. že až po prekročení limitu stanoveného prvým odsekom nesmú ďalšie sankcie presiahnuť

výšku úrokov z omeškania. Žalobkyňa však netvrdila ani nepreukazovala, že napadnutou zmluvnou
podmienkou boli porušené tieto ustanovenia právnych predpisov, ktoré boli zavedené práve s cieľom
boja proti neprimeraným sankciám – teda v kontexte rozsudku C-415/11 nepreukázala, že jej zmluvné
postavenie by bolo horšie ako zákonné. Zmluvná podmienka, proti ktorej smeruje jej žalobný návrh, je
plne konformnou projekciou záväzného pravidla vo vnútroštátnom zákone, ktoré má akolex specialis

prednosť pred generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1, resp. jednotlivými skutkovými podstatami
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na potvrdenie správnosti tejto obrany možno použiť aj
nasledujúcu analógiu – ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 1b
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., presne regulujú minimálnu výšku písma ustanovení spotrebiteľskej
zmluvy; na zistenie prípustnosti konkrétneho písma použitého v texte zmluvy sa preto použije práve táto

právna norma, a nie generálna klauzula, ani ktorákoľvek z osobitných skutkových podstát neprijateľných
zmluvných podmienok. A ak sa zistí, že veľkosť písma vyhovuje zákonným kritériám podľa § 53c
Občianskeho zákonníka, nie je už možné s využitím § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka dospieť
k záveru, že zmluva, resp. niektoré zmluvné podmienky sú neprijateľné, pretože sú napísané písmom
nedostatočnej veľkosti. Ak teda existuje konkrétna a záväzná právna norma, ktorú je potrebné aplikovať

na rozhodujúcu otázku (tu prípustnú výšku sankcie za omeškanie spotrebiteľa), nie je možné ju
„vypustiť“ z rozhodovacej činnosti a miesto nej pomeriavať zmluvnú podmienku všeobecnými kritériami
spotrebiteľskej prijateľnosti. Aj tu totiž platí, že vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú by bolo
v takom prípade to isté, ako vyhlásiť za neprijateľné (resp. „nedostatočne“ prijateľné) ustanovenia
§ 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., čo je právomoc,

ktorá všeobecnému súdu nepatrí. Sumarizujúc všetko vyššie uvedené, hoci sa žalobkyňa domáha
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, neprodukovala v skutočnosti žiadne tvrdenie, ktoré by
zodpovedalo obsahu pre túto otázku relevantných právnych noriem (tu najmä § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle záväzných interpretačných záverov rozsudkov C-415/11 a C-226/12). Na jednotlivé
znaky aplikovateľnej normy nebolo prosto tvrdené vôbec nič. Predmetné zmluvné ustanovenie

pritom nepresahuje vyššie uvedené zákonné limity, ani samotná žalobkyňa netvrdí a nepreukazuje
opak. Napokon aj voči žalobnému návrhu, ktorým žalobkyňa žiada o vyslovenie neprijateľnosti
zmluvného ustanovenia o voľbe Obchodného zákonníka primárne namietame existenciu prekážky
vylučujúcej podrobiť predmetné zmluvné podmienky kontrole spotrebiteľskej prijateľnosti. Poukázala
opätovne na ustanovenie čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13/EHS, podľa ktorého zmluvné podmienky, ktoré

odrážajú kogentné, ale aj dispozitívne ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, nepodliehajú
spotrebiteľskému prieskumu a sú vylúčené zo súdnej kontroly. Napadnuté zmluvné ustanovenie nie je
pritom ničím iným ako odrazom ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (v rovnakom
znení dňa 31. 07. 2014 i v súčasnosti): „Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§

497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy
o vkladovom účte (§ 716).“; a rovnako aj zákonnej možnosti explicitne priznanej ustanovením § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka (v rovnakom znení dňa 31.07.2014 i v súčasnosti): „Strany si môžu

dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto
zákonom.“. V týchto súvislostiach je teda iba projekciou záväzného pravidla vo vnútroštátnom zákone, a
ako také nemôže byť pomeriavané kritériami spotrebiteľskej prijateľnosti. Lapidárne povedané, vyhlásiť
takúto podmienku za neprijateľnú by bolo to isté, ako vyhlásiť za neprijateľné ustanovenia § 261 ods.6 písm. d) a § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo je opäť právomoc, ktorá všeobecnému súdu
neprináleží. K rovnakému záveru sa dospeje aj aplikáciou testu značnej nerovnováhy podľa už vyššie
zmieneného rozsudku C-415/11: „Pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach

a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť
právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť,
či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie
než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve.“. Ak existuje norma (tu § 261

ods. 6 Obchodného zákonníka) podriaďujúca zmluvu o úvere ako takú do sféry obchodného práva
a následne aj norma (tu § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka) dovoľujúca dojednať určitý zmluvný
režim, je vylúčené, aby ako správny záver obstála neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré len
reflektujú ich obsah. Alebo, výstižnejšie, nemôže sa presadiť záver o neprijateľnosti určitej zmluvnej
podmienky, ak by po jej vylúčení úplne rovnaké účinky aj tak vyplývali priamo z normatívnej úpravy.
Žalovaná akcentovala, že v nespochybniteľnej legislatívnej realite, ktorá v prípade vzájomného konfliktu

občianskoprávnej a obchodnoprávnej reglementácie kogentne favorizuje tú prvú z označených (§ 52
ods. 2 in fine Občianskeho zákonníka: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.“) neprichádza znevýhodňovanie spotrebiteľa ani len hypoteticky do úvahy, keďže
je explicitne zákonne riešené v prospech občianskoprávnej regulácie. Napádané zmluvné dojednanie o

voľbe Obchodného zákonníka tento účinok nijako nevylučuje ani neobmedzuje (použije sa Obchodný
zákonník s prednostnými výnimkami podľa Občianskeho zákonníka), a preto je aj pojmovo vylúčené,
aby samo osebe mohlo znevýhodňujúco pôsobiť na hmotno-právne postavenie spotrebiteľa. Naďalej
popierala všetky skutkové a iné tvrdenia žalobkyne. Navrhla, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu
a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

7. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere č. 5060403680 zo dňa 31.07.2014.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd rozhodne
na základe zisteného skutkového stavu.

13. Žalobkyňa so žalovanou uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 5060403680 zo dňa 31.07.2014,
na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 4 000 eur, s mesačnou splátkou vo výške 66,37

eura, ročnou úrokovou sadzbou 15,40 %, RPMN
16,78 %, s priemernou RPMN 16,18 % a s konečnou splatnosťou úveru 10.08.2024. Žalobkyňa
žalovanej na predmetný úver zaplatila sumu 4 328,43 eura, z toho sumu 398,22 eura zaplatila žalovanejmesačnými splátkami úveru a sumu 3 930,21 eura vyplatila úverom, ktorý jej bol poskytnutý žalovanou
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5068223879 zo dňa 10.02.2015.

14. V uvedenej zmluve je uvedená zmluvná podmienka v bode 1. časti II., Poplatky, v znení: „Poplatok
za upomienku je vo výške 25 eur za každú vystavenú upomienku.“

15. Ďalšia podmienka v uvedenej zmluve je v bode 7., časti III Záverečné ustanovenia, v znení „Zmluvné
strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka,

spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“

16. Poplatok za upomienku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka. V konkrétnom prípade ide o sankciu za akékoľvek každé omeškanie.

17. Zmluvné ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane

spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých
nesplatenýchsplátokpoodpočítanízostatkuistiny.Taktoformulovanázmluvnásankciajeneobmedzená
a môže byť účtovaná žalovanou jednostranne, podľa vlastnej úvahy.

18. V danom prípade poplatok v sume 25 eur predstavuje až 38 % zo sumy mesačnej splátky.

19. Neobstojí ani argument žalovanej, že podľa čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13 „zmluvné podmienky, ktoré
odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných
dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy,
nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice“, keďže v danom prípade napadnuté zmluvné ustanovenia o

poplatku za upomienky v žiadnom smere nezohľadňuje vnútroštátne ustanovenie, ale je dokonca aj v
rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou.

20. Napadnuté dojednanie totiž žalovanej ako veriteľovi umožňuje sankcionovať omeškanie spotrebiteľa
poplatkom za upomienku v rozsahu súčtu všetkých sankcií za omeškanie, medzi ktoré patrí okrem iných

aj úrok z omeškania. Nárok na úrok z omeškania však žalovanej vzniká priamo zo zákona (§ 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka).

21. Oprávnenie iba dodávateľa sankcionovať porušenie povinnosti zo strany spotrebiteľa, a naopak
absenciou oprávnenia spotrebiteľa taktiež si nárokovať sankčný poplatok alebo inú sankciu v prípade

porušení zo strany dodávateľa, predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán.

22. Rozhodovacia prax súdov SR zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je ustanovenie,
ktoré vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky

neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.
teória skutočného plnenia spomínaná v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

23. Poplatok za upomienku je len jednostranný a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa na
včasné plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Poplatok bol dohodnutý len pre prípad omeškania dlžníka,
nie však aj omeškania v plnení povinnosti veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti dlžníka
je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného

dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je poplatok ďalšou
(duplicitnou) sankciou za omeškanie.

24. To znamená, že žalovaná, by v prípade platnosti tejto, žalobou napadnutej, zmluvnej podmienky
bola od spotrebiteľa oprávnená požadovať v súhrne sankcie za omeškanie vo výške presahujúcej

limit stanovený nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., keďže popri úroku z omeškania by bola oprávnená
požadovať aj poplatok. Totiž posudzovaná zmluva v žiadnom svojom ustanovení nevylučuje právo
žalovanej na úrok z omeškania, ktoré vzniká spolu so vznikom peňažného dlhu už naplnením podmienok
vyžadovaných § 517 Občianskeho zákonníka, bez existencie akéhokoľvek zmluvného dojednania.25. Posudzovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky totiž závisí od formulácie konkrétnej zmluvnej
podmienky, či by teoreticky a teda objektívne mohla viesť k situácii spôsobujúcej jej neprijateľnosť, teda

vedúcej k hrubej nevyváženosti vzťahu účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

26. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba považovať takú, ktorá nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

27. Ak však veriteľ, za omeškanie, okrem regulérnych úrokov, ukladá spotrebiteľovi aj ďalšiu sankciu
za omeškanie, ktorú vo formulárovej zmluve nemôže odmietnuť, ak chce úver získať, využíva tým
obchodník svoju mocenskú nadvládu nad spotrebiteľom.

28. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, že ak súdy rozhodujú o zmluvných podmienkach,

ako sú zrážky zo mzdy a ďalšie zabezpečovacie inštitúty, dohody o uznaní dlhu, dohody o
predĺžení premlčacích dôb, následky odstúpenia od zmluvy, určité prípady postúpení pohľadávok,
niektoré výpovede zmlúv, určité rozhodcovské doložky, určité plnenia spotrebiteľa tretej osobe, rôzne
administratívne poplatky, pokuty telefónnych operátorov, atď., tak určujú neprijateľnosť zmluvných
podmienok nie preto, že ide o právne inštitúty, ktoré sú právom zakázané, ale sú neprijateľnými preto,

lebo sú neprijateľnými v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. Naviac, neprijateľnosť zmluvnej podmienky, sa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy

alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí, a nielen podľa toho, akú absolútne najvyššiu sankciu zákonodarca
pripúšťa, alebo že určitý právny inštitút, ako taký nezakazuje.

30. Podstatné však je, že aj o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už bolo súdmi Slovenskej
republikyrozhodnutépredmnohýmirokmiaojejneprijateľnostisúdyrozhodujúdoposiaľ.Súdpoukazuje

napr. na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 9C/52/2013, zo 07.01.2014, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/211/2014, z 18.02.2015; na rozsudok Okresného
súdu Komárno, sp. zn. 13C/96/2013, z 31.05.2013, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp.
zn. 6Co/172/2013, z 30.04.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/3/2011, z 28.09.2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/107/2017, z 09.05.2018, rozsudok Krajského

súdu v Prešove, sp. zn. 8Co/23/2017, z 20.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
22Co/51/2018, z 18.12.2018, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/127/2020, z 23.03.2021;
sp. zn. 8Csp/15/2022, z 24.05.2022; sp. zn. 11Csp/9/2022, zo 06.05.2022; sp. zn. 16Csp/16/2022,
zo 07.06.2022, ako aj rozsudok Okresného súdu Skalica 9Csp/85/2020 zo dňa 12.07.2021, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave 26CoCsp/51/2021 zo dňa 02.03.2022.

31. V tomto smere súd poukazuje priamo vo vzťahu k žalovanej napr. na rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/31/2023-493 zo dňa 22.04.2024, rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 6CoCsp/16/2023-236 zo dňa 14.12.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 20CoCsp/10/2023-414 zo dňa 22.08.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.

2CoCsp/36/2022-244zodňa26.04.2023,rozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.1CoCsp/24/2022-274
zo dňa 16.02.2024.

32. Pokiaľ žalovaná poukazuje na § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak dané ustanovenia vôbec
nie je jediným a primárnym ustanovením, podľa ktorého sa má posudzovať neprijateľnosť zmluvnej

podmienky.

33. Ako súd už uviedol, základné parametre sú stanovené v generálnom ustanovení § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

34. Režim § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje posúdenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ktoré sa uplatnia prednostne, keďže do testu administratívneho stropu podľa § 53b ods. 1 Občianskehozákonníka môžu vstúpiť iba tie zmluvné podmienky upravujúce sankcie lege artis, a nie tie, ktoré sú už
ex lege neplatné, ako je to v tomto posudzovanom prípade.

35. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.: „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodovročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády;za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.“

36. V danom prípade však napadnutá sankcia (poplatok za upomienku) nespĺňa podmienky primeranosti
a prijateľnosti v zmysle § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.. Ide o sankciu na úrovni až 38 % ročne, čo pri výške vtedy aktuálnych zákonných
úrokov z omeškania 5 % ročne, súčtom prevyšuje trojnásobok úrokov z omeškania v súčine 15,00 % (3

x 5,00 % = 15,00 %) podľa citovaného Nariadenia vlády SR.

37. Z uvedených dôvodov súd v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I.).

38. Vo vzťahu k aplikácii Obchodného zákonníka, tak z napadnutých neprijateľných zmluvných

podmienok pri aplikácii doslovného a jazykového výkladu vyplýva, že na vec sa aplikujú prioritne
a výhradne ustanovenia Obchodného zákonníka. Pokiaľ by bolo úmyslom žalovanej aplikovať aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka, prečo neformulovala znenie priamo tak, že prioritne je potrebné
aplikovať normy občianskeho práva a najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tomto prípade
takéto zmluvné dojednanie vylučuje aplikáciu ustanovení noriem na ochranu práv spotrebiteľa vo

veciach, ktoré zmluva výslovne upravuje, a teda aj za situácie, že v zmluve budú tieto upravené v
neprospech spotrebiteľa, a teda v rozpore s normami na ochranu práv spotrebiteľa (napr. ak zmluva
alebo obchodné podmienky určia započítanie splátok najprv na príslušenstvo a až v poslednom
rade na istinu, tak podľa predmetnej napadnutej neprijateľnej zmluvnej podmienky nemožno aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože započítanie výslovne upraví zmluva, hoci v neprospech

spotrebiteľa).

39. V súčasnosti v spotrebiteľských právnych vzťahoch, nie je v žiadnej situácii právna úprava podľa
Obchodného zákonníka výhodnejšia ako podľa Občianskeho zákonníka. Z bežnej praxe ide o situácie
týkajúce sa či už dĺžky premlčacej doby, následkov odstúpenia od zmluvy alebo uznávania dlhov, resp.

záväzkov, atď.

40. Keďže výlučne spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka by bolo
pre spotrebiteľa nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech
spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa týmto vopred vzdáva svojich

zákonnýchprávazhoršujesitýmsvojezmluvnépostavenieakotopredpokladá§54ods.1Občianskeho
zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

41. Priamo vo vzťahu k žalovanej súd poukazuje na rozsudky: rozsudok Okresného súdu Svidník, sp.

zn. 7C/15/2012, z 26.6.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/268/2014,
z 19.11.2015; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/171/2019, zo 17.8.2020, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7CoCsp/55/2020, z 24.6.2021; rozsudok Okresného
súdu Svidník, sp. zn. 4Csp/39/2019, z 3.3.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 18CoCsp/36/2020, z 28.9.2021; rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 6Csp/6/2022, z

8.7.2022, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2CoCsp/39/2022, z 23.11.2022;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/4/2022, z 19.5.2022, potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 3CoCsp/35/2022, zo 6.12.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 32Csp/136/2019, z 31.3.2021, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
5CoCsp/22/2021, z 20.1.2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoCsp/24/2022-274 zo dňa

16.02.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoCsp/46/2022-281 zo dňa 31.01.2023 alebo
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoCsp/47/2022-118 zo dňa 14.02.2023.

42. Z uvedených dôvodov súd aj v tejto časti žalobe vyhovel (výrok III.).43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. V oboch častiach konania (výroky I. a III.) súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanej

v plnom rozsahu, pretože mala plný úspech vo veci a uplatnila si ich náhradu. O ich výške súd rozhodne
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.