Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 17Sas/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123206700
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2123206700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/X, E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 11. júla 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 4. apríla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“)
zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 7. februára 2023 o invalidný dôchodok z dôvodu, že pred vznikom
invalidity, t.j. pred 8. májom 2022, nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení (ku dňu

vzniku invalidity získal 13 rokov a 237 dní obdobia dôchodkového poistenia). Presný rozpis obdobia
dôchodkového poistenia bol uvedený v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 11.
mája 2023, v ktorom požiadal o doplatenie obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný
dôchodok.

3. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj len „druhostupňový orgán“) podľa § 218 ods. 2
zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie. V odôvodnení zosumarizoval priebeh konania predchádzajúci vydaniu rozhodnutí, pričom
skonštatoval, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil, pretože podľa
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 7.
februára 2023, je od 8. mája 2022 invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal, že ku dňu
vzniku invalidity, k 8. máju 2022, žalobca dovŕšil vek 49 rokov, preto s odkazom na § 72 ods. 1 písm.
g) zákona o sociálnom poistení bolo potrebné na vznik nároku na invalidný dôchodok u žalobcu získať
najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplynulo, žepred vznikom invalidity, pred 8. májom 2022, žalobca získal 4 982 dní obdobia dôchodkového poistenia,
t. j. 13 rokov a 237 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná dospela preto k záveru, že ku
dňu vzniku invalidity žalobca získal menej ako 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil

podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že na dôchodkové účely nebolo hodnotené obdobie vedenia žalobcu v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28. júna 2001 do 27. januára 2002 a od 10. decembra 2002 do
18. decembra 2002, lebo v tomto období nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, a to s poukazom
na § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“).
Na dôchodkové účely sa nehodnotilo obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.
decembri 2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona
o sociálnom poistení. Ďalej bolo poukázané, že súčasná platná právna úprava umožňuje fyzickej osobe
dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za
obdobia, kedy a) mala prerušené poistenie podľa § 26; b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1

písm. d); c) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d) sústavne sa pripravovala
na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Žalovaná
v odvolacom konaní zistila, že ani po prípadnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie podľa
§ 142 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, kedy mal žalobca prerušené poistenie podľa §
26 zákona o sociálnom poistení, a podľa § 142 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení, kedy bol

zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2003, by nezískal potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

II. Správna žaloba a jej dôvody

4. Žalobou zo dňa 28. augusta 2023, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 28. augusta 2023,
a postúpenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 28. novembra 2023 sa podľa jej obsahu žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.
júla 2023. Poukázal, že má započítaných 13 rokov a 237 dní dôchodkového poistenia z potrebných
15 rokov. Namietal, že mu nebola vypočítaná suma, ktorú ma doplatiť za chýbajúce obdobie

dôchodkového poistenia. Žiadal, aby mu bola vypočítaná suma, ktorú treba doplatiť za chýbajúce
obdobie dôchodkového poistenia a následne, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok stým, že mu bude
tento vyplatený spätne odo dňa podania žiadosti o invalidný dôchodok.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8. apríla 2024 navrhla súdu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, pričom považovala napadnuté rozhodnutie za zákonné a správne. Poukázala, že posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava uznal žalobcu za invalidného podľa
§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 8. mája 2022. Medicínsku podmienku nároku na
invalidný dôchodok žalobca splnil. Ku dňu vzniku invalidity, k 8. máju 2022, žalobca dovŕšil vek 49 rokov.
S poukazom na § 72 ods. 1 písm. g) a § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení uviedla, že pred vznikom
invalidity, pred 8. májom 2022, žalobca získal 4 982 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov
a 237 dní obdobia dôchodkového poistenia. Presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového

poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. apríla
2023. Bola preto toho názoru, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal menej ako 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadril.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

7.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(„ďalej

len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

9. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

11. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

12. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

13. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

14. Podľa § 72 ods.1 písm. g) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

15. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

16. Podľa § 142 ods. 3 ZSP poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie,
počas ktorého fyzická osoba
a) mala prerušené poistenie podľa § 26,
b) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo
c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení

16 rokov veku.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

17. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh

administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi
žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

18. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa
7. februára 2023 o invalidný dôchodok.

19.Zobsahupreskúmavanéhorozhodnutiavyplýva,žedruhostupňovýorgánsavenovaltakmedicínskej
stránke nároku na invalidný dôchodok, ako aj počtu získaných rokov dôchodkového poistenia. Žalobca
však tieto skutočnosti ani nespochybňoval, a teda najmä vo vzťahu k započítanému obdobiu
dôchodkového poistenia 13 rokov a 237 dní si žalobca bol vedomý, že nezískal potrebných 15 rokov
podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení. Žalobca však požadoval, aby mu bolo

umožnené dodatočné zaplatenie poistného za obdobia podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

20. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke, druhostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že v odvolacom konaní bolo zistené, že ani po prípadnom zaplatení poistného na dôchodkové
poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kedy

mal žalobca prerušené poistenie podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z., a podľa § 142 ods. 3 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kedy bol zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie po 31. decembri 2003, by nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok.21. Akékoľvek skutkové okolnosti k predmetnej žalobcovej odvolacej námietke (požiadavka na
dodatočné zaplatenie poistného za obdobia podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) však

v odôvodnení chýbajú. Nie je najmä zrejmé, aké obdobie mal žalobca prerušené poistenie podľa §
26 zákona o sociálnom poistení, taktiež nie je zrejmé, prečo len obdobie zaradenia do evidencie
uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2003 bolo brané do úvahy (keď žalobca bol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie aj od 28. júna 2001 do 27. januára 2002 a od 10. decembra 2002
do 18. decembra 2002, ktoré obdobie mu tiež nebolo hodnotené na dôchodkové účely). Následne bolo

potrebné tieto obdobia sčítať a pripočítať k už zhodnotenému obdobiu 13 rokov a 237 dní a len tak
bolo možné vyhodnotiť, či by po prípadnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142
ods. 3 zákona o sociálnom poistení získal alebo nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

22. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán

svoje rozhodnutie vo vzťahu k podstatným námietkam neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia
možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán,
ktorýhovydal,nepostačuje,leborozhodnutiemusíbyťzrozumiteľnéajpreostatnýchúčastníkovkonania
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra 2005, sp. zn. 4 So/226/2004).

23. Správny súd si je tiež vedomý, že nie akákoľvek vada alebo nedostatok na strane odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá
zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také
vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný,
je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre

konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia
(bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sfk/102/2022
z 20.06.2024, bod 40).

24. Správny súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej v časti

o možnosti dodatočného zaplatenia poistného za obdobia podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení je nepreskúmateľné, lebo nie je zrejmé, ktoré obdobia žalovaná hodnotila a koľko dní
dôchodkového poistenia by tak dodatočným doplatím poistného žalobca získal a koľko by to činilo
(obdobia dôchodkového poistenia) v súhrne. A teda až na základe uvedenia konkrétnych skutkových
zistení mohla žalovaná konštatovať, či by žalobcovi doplatenie poistného za relevantné obdobia stačilo

alebo nestačilo na získanie obdobia dôchodkového poistenia potrebného pre nárok na invalidný
dôchodok v jeho prípade.

25. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP
pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom

smere.

26. K žalobcovmu žalobnému návrhu, aby mu bola vypočítaná suma, ktorú treba doplatiť za chýbajúce
obdobie dôchodkového poistenia a následne, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok stým, že mu bude
tento vyplatený spätne odo dňa podania žiadosti o invalidný dôchodok, správny súd poznamenáva,

že správny súd v správnom súdnictve po vykonanom súdnom prieskume konkrétneho napadnutého
rozhodnutia, môže v prípade úspešnosti žalobcu v zmysle SSP rozhodnúť len o zrušení napadnutého
rozhodnutia, príp. aj prvostupňového rozhodnutia, ako aj môže vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie
konanie žalovanému (ako tomu bolo aj v prípade žalobcu).

27. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).