Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124221026
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124221026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A., D. XX, o
zaplatenie 5.199,40 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn.
60Csp/189/2024 z 23. apríla 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku
I. žalobu zamietol a vo výroku II. nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatenia istiny vo výške 5.199,40 eura spolu s príslušenstvom dôvodiac tým, že na základe Rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.11.2020 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka,

a.s. - 282 (DP), Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „postupca") a žalobkyňou,
na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo 7.3.2024 postúpil postupca na žalobkyňu pohľadávku voči
žalovanému, ktorý podľa tvrdení žalobkyne, bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Išlo o pohľadávku zo Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. 000220741091020 (ďalej aj ako ,,Zmluva“) z 9.10.2020 v znení neskorších dodatkov, ktorej
súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“), na základe postupca

poskytol žalovanému peňažné prostriedky a to formou revolvingového úveru čerpaného žalovaným
prostredníctvom kreditnej karty umožňujúcej klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti
žiadať o ďalšie čerpania banku s tým, že ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne
vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový
rámec, a ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca,
ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje; žalobkyňa tvrdila, že žalovaný
napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju

povinnosťpodľazmluvy,atakpostupcapodanímz1.6.2022odstúpilodzmluvy.Nárokovanápohľadávka
žalobkyne ku dňu postúpenia bola vo výške 5.199,40 eura a pozostávala z istiny 3.260,07 eura, z úroku
1.532,62 eura, úroku z omeškania 326,45 eura a poplatkov 80,26 eura a to v súlade s prílohou k
zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenejv predmetnej prílohe bola generovaná bankovým systémom a predstavovala aktuálnu dlžnú sumu ku
dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie nečinný.

Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9, § 565, § 39 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSŮ“), § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„ZoB“).Vodôvodnenírozsudku úvodomzdôraznilsvojupovinnosťpodrobiťpredmetnúzmluvu
spotrebiteľskej ex offo kontrole aj v prípade nepopretia žalobkyňou uvádzaných skutkových tvrdení
žalovaným. Prioritne sa zaoberajúc otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v zmysle § 17 ZoSÚ,
skúmal súd, či pri revolvingovom úvere poskytnutom spotrebiteľovi podľa ZoSÚ musí byť dodržaný
postup pre predčasné zosplatnenie tohto úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy mal za potrebné ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vykladať vo

vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t.j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do
splatnostinajbližšejsplátkynasledujúcejpouplynutítrochmesiacovodsplatnostisplátky,preomeškanie
s ktorou sa stal splatným celý dlh za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ - upozornenia
dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Dikciu § 565 veta
druháOZmal zaaplikovateľnúnazosplatnenieúveruvzmysle§53ods.9OZ,atedaveriteľjelimitovaný

využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcejsplátkyposplátke,odsplatnostiktorejuplynulitrimesiaceaomeškaniesňoutrvá(prektorú
k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti
ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak zaniká. Toto právo získa
opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením

ďalšej splátky (ktorejkoľvek). Súd zistil, že v konaní žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by veriteľ/
postupca bol upozornil žalovaného podľa § 53 ods. 9 OZ na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ.
Súd uzavrel, že nenastala konečná splatnosť úveru, keďže zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú a
povinnosťou žalovaného bolo splácať revolvingový úver formou dohodnutých pravidelných mesačných
splátok (časť II. zmluvy), keď podľa zmluvy z 9.10.2020 bolo povinnosťou žalovaného hradiť mesačné

splátky vo výške 3 % z vyčerpanej istiny navýšenej o sumu poplatkov, úrokov, prípadne nesplatenú
časť minimálnej splátky z predchádzajúceho obdobia a o sumu vyčerpanú nad rámec úverového limitu,
minimálne však vo výške 3 eurá; frekvencia minimálnej splátky bola mesačná. Súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutia krajských súdov SR, z ktorých dôvodil, že ak dlžník čerpá revolvingový úver,
niet rozdielu v záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú časť s príslušenstvom vrátiť veriteľovi v

splátkach. Ak je v úverovej zmluve stanovená povinnosť dlžníka čerpanú čiastku vracať v mesačných
splátkach s dohodnutým termínom splatnosti v tom-ktorom mesiaci, ide o plnenie dlžníka v splátkach
a na zosplatnenie takéhoto úveru sa vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Vzhľadom na
doposiaľ neskončenú zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá na dobu
neurčitú a vzhľadom na nespornú existenciu dlhu žalovaného, čo súdu vyplynulo z rozdielu medzi

žalovaným čerpanou a vrátenou čiastkou, súd mal za to, že je povinnosťou žalovaného stále hradiť
veriteľovi dojednané splátky, teda splátky vo výške 3 % z vyčerpanej istiny mesačne, minimálne 3 eurá.
K postúpeniu pohľadávky tak došlo skôr ako nastala konečná alebo predčasná splatnosť úveru, čo
však § 17 ZoSÚ ani § 92 ods. 8 ZoB neumožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu mal
súd za to, že ZoSÚ nevylučuje z uplatňovania podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 17 tohto

zákona revolvingový úver. Keďže v danom prípade k zosplatneniu úveru nedošlo zákonným spôsobom,
považoval súd aj postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobkyne na žalobkyňu za neplatné
atedažalobkyňanemáaktívnuvecnúlegitimáciuvkonaní,pretoženiejenositeľkouprávavyplývajúceho
zo zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP

tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, pretože
žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe a

prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa poukázala na to, žalovaný neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere vo forme kreditnej karty, upriamiac pozornosť
na to, že nešlo o povinnosti zo zmluvy o klasickom splátkovom úvere), a teda jej právny predchodca/postupca podaním z 1.6.2022 vyzval žalovaného v zmysle § 563 OZ na splatenie celého zostávajúceho
dlhu.Dôvodila,žemedzizmluvnýmistranaminebolodohodnutéplnenievsplátkach,aleišloodojednané
opakujúce sa plnenie v existujúcom záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú, v dôsledku čoho na vec podľa

názoru žalobkyne ani nemožno aplikovať § 565 OZ, resp. § 53 ods. 9 OZ. Žalobkyňa konštatovala, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď poukazoval na vyhlásenie okamžitej splatnosti
vzmysle§565OZ,pretožepodľajejnázoru,výzvanaúhradupodľa§563OZbolasprávnaadostatočná.
Touto výzvou požadovala splnenie dlhu, keďže v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného
splnenia a touto výzvou tak pôvodný veriteľurčil splatnosť predmetného záväzku žalovaného. Žalobkyňa

bola toho názoru, že pôvodný veriteľ stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom a to zaslaním
výzvy z 1.6.2022, na základe tohto právneho úkonu právny predchodca odstúpil od zmluvy, čím mu
vznikol nárok voči žalovanému domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 563
OZ. Žalobkyňa v podanom odvolaní na podporu ňou prezentovaného právneho názoru o splatnosti
pohľadávky v čase postúpenia v zmysle § 563 OZ v celom rozsahu, poukázala na rozhodovaciu prax
krajských súdov SR a dôvodila že súd prvej inštancie nesprávne na vec aplikoval § 565 OZ v spojení s §

53 ods. 9 OZ a tak vec nesprávne právne posúdil, zároveň mala za to že použitie týchto ustanovení aj
nedostatočne odôvodnil. Žalobkyňa dodala aj, že výzvu z 2.5.2022 možno považovať za výzvu v zmysle
§ 53 ods. 9 OZ, následne výzvu označenú ako „Odstúpenie od zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnejkarty“z1.6.2022možnopovažovaťzavýzvuvzmysle§565OZ,čímpostupcanaplnilzákonom
stanovené podmienky v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 OZ. V zmysle uvedeného, postupca využil právo

podľa§563OZ,pretojevkonanížalobkyňaaktívnevecnelegitimovaná,atakjezáversúduonedostatku
jej vecnej legitimácie v konaní absolútne nesúladný s vykonaným dokazovaním.

4. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolania podaného žalobkyňou, ktoré
bolo podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom
z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP)
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2025 o 9:45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

7. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane

sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom

jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.
Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,
aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv
strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivý proces.

9. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkovézistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. K odvolaciemu dôvodu v zmysle§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody naplnené neboli . Súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy

riadne vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom
rozsudokajnáležiteodôvodnilanebolizistenéžiadneporušeniaprocesnýchprávaaniinávadakonania,
ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keďže súd
prioritne posudzujúc otázku danosti aktívnej legitimácie žalobkyne dospel k záveru, že žalobkyňa nie

je vo veci aktívne vecne legitimovaná a na tom základe žalobu zamietol. Súd tak dostatočne objasnil
skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechajúc pritom žiaden priestor pre vznik pochybností, prečo
žalobe nevyhovel.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu sa

stotožňuje s jeho dôvodmi. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako
ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie, v
ktorom žalobkyňa najmä opakuje tie argumenty, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vo veci vyporiadal. V súlade s § 387 ods. 2
CSP odvolací súd sa preto v odôvodnení svojho rozsudku obmedzuje len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozsudku zároveň s tým , že reagujúc na odvolacie námietky žalobkyne a na
zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

14. Odvolateľka svojimi odvolacími námietkami urobila predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie

otázky konečnej splatnosti revolvingového úveru a to v tých súvislostiach či pri revolvingovom úvere
poskytnutom spotrebiteľovi podľa ZoSÚ musí byť dodržaný postup pre predčasné zosplatnenie tohto
úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ alebo v zmysle ňou uplatnenej argumentácie uplatní sa postup
podľa § 563 OZ, podľa ktorého (v prípade revolvingového úveru) čas splnenia nie je dohodnutý a teda
dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal,

15. Argumentácia žalobkyne, v zmysle ktorej sa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka na revolvingový úver nevzťahujú, o ktorú odvolateľka podané odvolanie oprela, vychádzala,
resp. je založená na tvrdeniach, že v úverovej zmluve nebolo dojednané plnenie v splátkach na dobu
určitú (dohodnutú), celková výška dlhu nie je vopred stanovená, teda štandardná splátka, ktorú bol

žalovaný povinný plniť bola len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu.
Odvolací súd pre ozrejmenie svojich ďalších úvah v naznačených súvislostiach s touto otázkou má za
potrebnénajskôrcitovaťzprvéhovydaniakomentárakObčianskemuzákonníku:„Odplneniavsplátkach
je potrebné dôsledne odlíšiť opakujúce sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom
záväzkovom vzťahu. Celková výška dlhu nie je v tomto prípade vopred stanovená (aj keď ju možno

objektívne predvídať pri vzťahoch na dobu určitú) a závisí od doby trvania samotného
záväzkového vzťahu. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova
zmysle, ale uplynutím času (§ 578 OZ), výpoveďou (§ 582 OZ), dohodou (§ 572 ods. 2 OZ) alebo iným
odlišným spôsobom. Splnením môžu zaniknúť iba jednotlivé záväzky zodpovedajúce individuálnemua opakujúcemu sa plneniu, ktoré však nemá charakter splátky celkového dlhu. Ide predovšetkým o
plnenie nájomného (§ 671 OZ), dôchodku (§ 842 OZ), vyživovacej povinnosti podľa ZR (zákona o rodine
- poznámka odvolacieho súdu) a podobne. Na právne vzťahy s opakujúcim sa plnením nemožno §

565 aplikovať.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. A kol.
Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, str. 1986).
Aj keď odvolací súd súhlasí, že revolvingový úver má určité špecifiká oproti „klasickému“ úveru, ktorého
výška je vopred už v čase uzavretia zmluvy stanovená, nezdieľa názor, že vrátenie sporného úveru
nebolo dojednané v splátkach. Revolvingový úver je charakteristický tým, že sa vopred dohodne, resp.

schváli len tzv. úverový rámec, v ktorom sa môže dlžník pri čerpaní úveru pohybovať a naozaj závisí
od vôle a konania dlžníka, či čerpanie finančných prostriedkov v rámci schváleného úverového rámca
využije alebo nie. Akonáhle však hoci aj len časť prostriedkov z úverového rámca vyčerpá, niet rozdielu
v záväzku oproti „klasickému“ úveru túto čerpanú časť (plus príslušný dojednaný úrok, či poplatok)
vrátiť (v splátkach). V „Žiadosti o vydanie kreditnej karty C., E./ Zmluva o vydaní a používaní kreditnej
karty – spotrebiteľský úver“ z 9.10.2020 v časti II., ktorá bola potvrdená „Akceptáciou žiadosti o vydanie

kreditnej karty C., E. - spotrebiteľský úver z 9.10.2020“, bola stanovená povinnosť žalovaného ako
dlžníka čerpanú čiastku vracať vo výške minimálnej splátky stanovenej ako 3 % z vyčerpanej istiny
navýšenej o sumu poplatkov, úrokov, prípadne nesplatenú časť minimálnej splátky z predchádzajúceho
obdobia a o sumu vyčerpanú nad rámec úverového limitu, minimálne však vo výške 3 eurá, a to do
dňa splatnosti uvedeného vo výpise; na uvedenom nič nemení (ani) skutočnosť, že samotná zmluva o

revolvingovom úvere trvá naďalej, pretože počas jej existencie je dlžníkovi stále daná možnosť ďalšieho
čerpania úveru (až do výšky úverového limitu). Práve vzhľadom na uvedený charakter revolvingového
úveru (kedy sa navyše často časovo prelína čerpanie a splácanie úveru) nemožno vopred už pri
uzatváraní zmluvy určiť (dohodnúť) dobu trvania záväzkového vzťahu nejakou lehotou, či konkrétnym
termínom konečnej splatnosti úveru, či počtom splátok. Keďže vzhľadom na dané špecifiká sa zmluva

o revolvingovom úvere dojednáva na dobu neurčitú, možno ju ukončiť napr. výpoveďou, resp. dohodou,
ktoré ukončenie zmluvy má okrem iného za následok, že aj keby dlžník už všetko splatil, nemohol
by už znova úver čerpať vzhľadom na zánik právneho vzťahu založeného ukončenou zmluvou. Dané
špecifiká revolvingového úveru však nespôsobujú nemožnosť dojednania plnenia dlžníka v splátkach.
Praktický ekonomický život priniesol potrebu revolvingového úveru, v ktorom je nastavený automatický

mechanizmus (opakovaného) čerpania a splácania úveru. Bez jeho existencie by bolo nutné každé
jednotlivé čerpanie a splácanie dojednávať osobitnou zmluvou, čo odporuje potrebe praktickosti a
flexibility ekonomického života. Skutočnosť, že revolvingový úverový vzťah má ako svoju podstatu
a zmysel zakotvený automatický mechanizmus čerpania a splácania úveru bez potreby osobitného
opätovného dojednávania úveru však neznamená, že sa naň (až na špecifiká stanovené vyššie)

nevzťahujú zákonné pravidlá pre „klasický“ úver. Nemá oporu v zákonnej úprave tvrdenie žalobkyne,
že ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka sa vťahujú len
na „klasický“ úver. Z predmetných ustanovení nevyplývajú žalobkyňou tvrdené kritériá, že musí byť
vopred (už v čase uzavretia zmluvy) dohodnutá, či určená celková suma úveru a konečná splatnosť
úveru; v tomto prípade bola dohodnutá minimálna splátka vo výške 3 % z vyčerpanej istiny, navýšená o

sumu poplatkov, úrokov, prípadne nesplatenú časť minimálnej splátky z predchádzajúceho obdobia a o
sumu vyčerpanú nad rámec úverového limitu, minimálne však vo výške 3 eurá a termín splatnosti každej
splátky bol podľa zmluvy uvedený „vo výpise“. Taktiež celková výška dlhu je po čerpaní úveru vopred
známa, je určiteľná s prihliadnutím na dojednané zmluvné podmienky a vzhľadom na aktuálnu výšku
vyčerpaného úverového rámca je zrejmé, akú sumu má dlžník plniť v akých (mesačných) splátkach

a pri ich dodržaní, kedy dôjde k jej splateniu. Na tom nič nemení skutočnosť, že po každom ďalšom
čerpaní sa táto suma, počet splátok a termín jej splatenia menia. Napokon aj ZoSÚ s revolvingovým
úverom výslovne počíta v ustanovení § 14 ZoSÚ pojednávajúcom o zmluve o spotrebiteľskom úvere
na dobu neurčitú, o jej charakteristickom znaku oproti zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú
spočívajúcom v oprávnení spotrebiteľa na (opakované) čerpanie úveru a o podmienkach jej ukončenia a

tento zákon osobitne tento spotrebiteľský úver nevylučuje ani z uplatňovania podmienok na postúpenie
pohľadávky podľa § 17 ZoSÚ. V zmysle uvedeného správne súd prvej inštancie ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka aplikoval aj na predmetný úver plynúci zo
žiadosti o vydanie kreditnej karty C., E./ zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty – spotrebiteľský
úver z 9.10.2020 (časť II. zmluvy), ktorá bola potvrdená Akceptáciou žiadosti o vydanie kreditnej karty

C., E. - spotrebiteľský úver z 9.10.2020, preto je táto odvolacia námietka žalobkyne neopodstatnená.

16. Odvolacísúddodáva,žeargumentáciažalobkynetakvkonanípredsúdomprvejinštancieazároveň
i odvolacia ani nie je v súlade (t.z. je v rozpore) s dohodnutými zmluvnými podmienkami, ktorými súi Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných
kariet pre fyzické osoby občanov („OP“): Podľa čl. XI. odsek 59. OP, držiteľ hlavnej karty je povinný
uhradiť splátku dlžnej sumy v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky. Výška

minimálnej splátky je uvedená vo výpise. Podľa čl. XI. odsek 60 písm. b/ OP, minimálna splátka pre
kreditnú kartu s obchodným názvom Mastercard Standard je 3 % z vyčerpanej sumy, zvýšená o sumu
poplatkov, úroku, úroku z omeškania, prípadnú nesplatenú časť minimálnej splátky z predchádzajúcich
zúčtovacích období a o prečerpanie úverového limitu, minimálne však vo výške 3 eurá. Podľa čl. XI.
odsek 62. veta prvá OP, minimálnu splátku je držiteľ hlavnej karty povinný uhradiť najneskôr do dňa

splatnosti. Podľa čl. XI. odsek 74. OP, ak držiteľ hlavnej karty napriek výzve banky neuhradí minimálnu
splátku v stanovenej lehote, má banka právo a/ vypovedať zmluvu, b/ uspokojiť pohľadávku banky
z poskytnutého zabezpečenia, c/ vymáhať pohľadávku banky. Podľa čl. XI. odsek 75. veta práv OP,
konečná splatnosť pohľadávky banky nastáva zánikom zmluvy alebo vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru. Osobitne odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie čl. XVIII. odsek 148 písm. a/ OP, podľa
ktorého VÚB, a.s. je oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a požadovať úhradu celej dlžnej

sumy v lehote stanovenej bankou, ak počas trvania zmluvy nastane držiteľ hlavnej karty je v omeškaní
súhradoujednejminimálnejsplátkypočasceléhoobdobiadlhšiehoako3mesiaceabolnajej zaplatenie
písomne vyzvaný s upozornením na zámer banky uplatniť jej právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru,
pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní.
Zjavne citované ustanovenia zmluvných podmienok odporujú tak žalobným ako i odvolacím tvrdenia

žalobkyne, že v danom prípade nebolo dohodnuté splácanie revolvingového úveru v splátkach, a teda
nešlo o splátky úveru ale išlo o opakujúce sa plnenia a preto že do úvahy neprichádzal postup podľa
§ 59 ods. 9 v spojení s § 365 Občianskeho zákonníka. Práve naopak dávajú citované ustanovenia
obchodných podmienok za pravdu správnosti a opodstatnenosti právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie podľa sporných ustanovení § 59 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

17. Nestotožniac sa s potrebou, resp. dôvodnosťou v danej veci aplikovať § 53 ods. 9 a § 565 OZ, až
v podanom odvolaní žalobkyňa/odvolateľka právne argumentovala, že výzvu jej právnej predchodkyne
z 2.5.2022 je možné považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, následne výzvu označenú ako
„Odstúpenie od zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty“ z 1.6.2022 je možné považovať

za výzvu v zmysle § 565 OZ, čím postupca naplnil zákonom stanovené podmienky v zmysle § 53
ods. 9 OZ. Odvolací súd však nemôže prehliadnuť to, že, že veriteľ (právna predchodkyňa/postupca)
neupozornil žalovaného podľa § 53 ods. 9 OZ na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Aj keď
žalobkyňa uvádza, že predmetné výzvy napĺňajú predpoklady v zmysle § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ,
nie je tomu tak, pretože nie je naplnená zákonná podmienka platného a účinného zosplatnenia úveru,

a to že veriteľ neupozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (53
ods. 9 OZ). Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky
má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva.
Upozornenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je predpokladom pre účinný výkon tohto práva
vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ak táto požiadavka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné, a veriteľ nemá

právo na zaplatenie celého dlhu naraz. Žalobkyňa nepreukázala doručenie písomnosti v zmysle § 53
ods. 9 OZ žalovanému (podľa tvrdenia v podanom odvolaní - výzvy z 2.5.2022), teda nepreukázala, že
by predmetná písomnosť bola došla (do dispozičnej sféry) žalovanému, žalovaný preto nemal možnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle žalobkyne, tým nebola naplnená dikcia zákona uvedená v § 53 ods. 9
OZ a § 565 OZ.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že v predmetnom revolvingovom úvere bolo
plnenie dlžníka (na splácanie úveru) dohodnuté v splátkach a na zosplatnenie takéhoto úveru, t.z.

možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, sa vzťahujú
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ, lenže žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa si zákonom
stanovené povinnosti uvedené v týchto ustanoveniach nesplnila a tieto povinnosti nenahrádza ani
úkon právnej predchodkyne podľa § 563 OZ. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospelk záveru, že žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná z dôvodu neplatného postúpenia
nezosplatneného úveru, čo je v rozpore s § 17 ZoSÚ a § 92 ods. 8 ZoB, preto správne súd prvej inštancie
zamietol žalobu v celom rozsahu.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd posúdil odvolanie žalobkyne ako nedôvodné
a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2

CSP.Vodvolacomkonaníbolažalobkyňaneúspešnáaúspešnémužalovanémužiadnepreukázateľnéa
dôvodne vynaložené trovy nevznikli, pretože bol v konaní nečinný, a tak odvolací súd nepriznal stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).