Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 2, 2026

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202225
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2026:5824202225.6

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, proti žalovanému:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, zast.: JUDr. Michal Slamka, advokát so sídlom Národná 10,
Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za náhradu, v tomto štádiu konania o
späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.09.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C. B., obci C. B.,
F. G., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ parc. č. 9350/3 - orná pôda o výmere 526 m2

prikázaním do jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu.

2. Uznesením č. k. 13C/78/2024-99 zo dňa 12.03.2025 súd prerušil konanie až do právoplatného
skončenia konaní vedených na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 16C/118/2024, 5C/36/2025
a 17C/112/2024.

3. Uznesením č. k. 13C/78/2024-140 zo dňa 13.01.2026 súd rozhodol o tom, že bude v konaní vedenom
pod sp. zn. 13C/78/2024 po prerušení konania pokračovať (výrok I.) a že v konaní bude pokračovať
s právnym nástupcom zomrelej žalovanej: D. E., ktorý bude v konaní vedený ako žalovaný (výrok II.).

4. Žalobca podaním zo dňa 21.01.2026 doručeným súdu dňa 26.01.2026 oznámil, že berie žalobu
späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadnej strane nepriznal náhradu trov

konania. V podaním poukázal na súdom určenú neplatnosť darovacích zmlúv, na základe ktorých bol
evidovaný ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti. Zároveň sa bližšie vyjadril k vzťahu so
zosnulou žalovanou a terajším žalovaným, s ktorými sa ústne dohodli na tom, že tak ako aj ostatní
spoluvlastníci aj žalovaný mu svoj podiel odpredá, príp. vymení za iný pozemok. On žalovanému
daroval svoj podiel na inom pozemku - bezodplatne (to bol nárok žalovaného) a žalovaný mu mal za
to odpredať/vymeniť jeho podiel na spornom pozemku. Po tom ako bola zmluva, ktorou mu daroval

svoj podiel, zapísaná na katastri, žalovaný už nechcel spolupracovať na ich dohode. Z uvedeného
dôvodu bola podaná žaloba na súd, kedy pôvodná žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva. Následne však podala 3 žaloby o určenie neplatnosti zmlúv, vďaka kt.
sa stal spoluvlastníkom predmetného sporného pozemku. Súd tieto žaloby uznal no aj napriek tomu
uviedol, že sa žalovaný správal amorálne a dokonca v jednom prípade nepriznal náhradu trov konania.
Niekoľkokrát sa snažil so žalovaným dohodnúť aj mimosúdne, avšak bezúspešne. Žiadal preto súd, aby

pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na tieto skutočnosti.5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa ods. 2 súhlas

žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

8. Sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp, to znamená, že sa začína doručeným žaloby súdu.
Žalobca má dispozičné právo so žalobou nakladať, do ktorého práva patrí aj právo vziať žalobu v celom
rozsahu späť. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu, pričom jeho

účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Na základe nepochybnej
vôle žalobcu konanie zastaviť, ako aj na základe vyššie uvedených ustanovení, súd konanie zastavil.
K späťvzatiu žaloby došlo ešte pred predbežným prejednaním sporu alebo prvým pojednávaním, preto
nebol na zastavenie konania potrebný súhlas žalovaného. Zároveň bral súd do úvahy aj tú skutočnosť,
že žalobca zobral žalobcu späť z dôvodu, že počas konania stratil aktívnu legitimáciu domáhať sa

ako podielový spoluvlastník zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. C. B.. V danom prípade tak súd prihliadal aj na hospodárnosť konania,
keďže v zásade odpadol predmet sporu, preto iný výsledok ako zastavenie konania neprichádzal v danej
veci (po späťvzatí žaloby) do úvahy.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná

náhradu týchto trov protistrane.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky
náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska

zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska,
a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala,
a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre

možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.
Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z

hľadiska výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie.

12. V danom prípade žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že v tomto štádiu konania už nie

je spoluvlastníkom v spornej nehnuteľnosti, teda zavinil zastavenie konania, hoc išlo o reakciu na
správanie žalovanej strany. Napriek skutočnosti, že žalobca poukazoval na správanie žalovaného,
ktoré je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný v danom prípade „len“ využil svoje
zákonné právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu v prípade, ak bolo porušené jeho predkupné
právo. Na úspech žalovaného v konania vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/118/2024,

5C/36/2025 a 17C/112/2024 preto nemožno nahliadať ako na zavinenie žalovaného na zastavení
konania.Zuvedenéhodôvodujepretonutnékonštatovať,žezastaveniekonaniazavinilvýlučnežalobca,
z ktorého dôvodu súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade
so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalovaného ako aj vráteníkráteného súdneho poplatku žalobcovi rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
lehote do 60 dní, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).