Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212666
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4118212666.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudcov JUDr.

Lenky Halmešovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/XX, E., zastúpená JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti
žalovaným: 1.) F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, E., zastúpená Advokátska kancelária
STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, 2.) H. I. I. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. K. L. XXX/XX, E., zastúpený Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252, o určenie, že dary sú predmetom započítania do
dedičstva po poručiteľovi, na odvolanie žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

11.11.2021 č.k. 18C/123/2018-488, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia, že poručiteľ M. M.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom sv. N. XXX/XX, E.- O., za
svojho života poskytol dcére F. G., P. M., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E., G. XXX/X,
peňažný dar vo výške 12.447,72 eura, na kúpu rodinného domu v Nitre a peňažný dar vo výške 3.319,39
eura a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi, p o t v –
r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania
v rozsahu 48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že poručiteľ M. M., nar. XX.XX.XXXX, O..
XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Q. N. XXX/XX, XXX XX E. - O., za svojho života
poskytoldcéreF.G.,P.M.,nar.XX.XX.XXXX,rod.č.XXXXXX/XXXX,trvalebytomE.,G.XXX/X peňažný
dar vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu v E., peňažný dar vo výške 6.638,78 eura a tieto dary sú
predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Vo zvyšku žalobu zamietol. Tiež zamietol návrh

na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po M. M., (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX),
prebieha dedičské konanie, vedené na Notárskom úrade JUDr. Aleny Motyčkovej, notárky pod sp. zn.
13D/132/2017. Počas života poručiteľa došlo k darovaniu v prospech žalovanej v 1. rade, na ktoré
žalobkyňa poukázala v rámci dedičského konania. Predmetom žaloby žalobkyne je určenie, že poručiteľ
za svojho života poskytol dcére F. G. peňažné dary vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu v E., na
letnú dovolenku vo výške 597,49 eura a peňažný dar vo výške 13.277,- eur, poskytnutý v rokoch

2002 až 2004 a osobné motorové vozidlo P. J. EČ: E. XXXXX vo výške 2.721,- eur a detoxikačnú
vaničku vo výške 986,- eur a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Po
právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c) a d) CSP a ustanovením § 460, §
484 OZ a § 473 ods. 2 OZ. V prvom rade sa zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem nadanej žalobe a mal naliehavý právny záujem za preukázaný, a to s poukazom na uznesenie vydané
notárkou JUDr. Alenou Motyčkovou v konaní 13D/132/2017, ktorá odkázala strany sporu na civilné
konanie s uplatnením si nárokov. Teda žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, či došlo k darovaniu, resp. poskytnutiu finančných prostriedkov, pretože táto skutočnosť ovplyvní
hodnotu zákonného dedičského podielu. Žalovaná v 1. rade namietala, že dary a finančné prostriedky, jej
mali byť poskytnuté za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poručiteľa a jeho manželky.
Žalobkyňa si v rámci dedičského podielu po matke neuplatňovala žiadny nárok titulom započítania na
podiel žalovanej v 1. rade, a preto mal za to, že žalobkyňa si môže uplatňovať to, čo bolo za života

poručiteľa darované žalovanej v 1. rade. Ak boli žalovanej v 1. rade poskytnuté za života poručiteľa
prostriedky, ktoré pochádzali z BSM, nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na uplatnený nárok v rámci
tohto konania, a to ani v súvislosti s tým, že žalobkyňa si v rámci dedičského konania po svojej matke,
tento nárok neuplatnila. Zo strany žalobkyne bola predložená zvuková nahrávka zo dňa 06.09.2017 a
zo strany žalovanej v 1. rade bol tento dôkaz namietaný ako nezákonný. Základným kritériom, ktorý má
viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru, zaznamenaného súkromnou

osobou, bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkaz v príslušnom konaní, je pomer chránených práv
a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim
o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúcim, pričom hodnotenie
použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať podľa procesných
noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť

"materiálne" právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu. Ak sa súd ocitne v pozícii, že strana
sporu predloží nezákonný dôkaz, nemôže ho automaticky stroho odmietnuť, ale musí v zmysle čl. 3
a čl. 16 CSP pristúpiť k tzv. testu proporcionality. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie
vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. Súd mal za to, že žalobkyňa, ktorá
takúto nahrávku vyhotovila, nemala k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy, ktoré mohla použiť na miesto

nahrávky, keď napríklad navrhnutý svedok F. Q. zomrel. Zohľadnil i tú skutočnosť za akých okolností
bola nahrávka vykonaná, keď predmetom nahrávky nebola súkromná konverzácia, ale úkon súdneho
komisára a prihliadol na vzťahy medzi stranami sporu a v neposlednom rade i na spravodlivý proces. Pri
rozhodovaní prihliadol na zvukovú nahrávku, a to pri rozhodovaní o započítaní do dedičstva peňažného
daru vo výške 24.895,43 eura (750.000,- Sk), ktorú sumu mala žalovaná v 1. rade obdržať od poručiteľa

na kúpu nehnuteľnosti, ako i peňažný dar vo výške 6.638,78 eura, ktoré finančné prostriedky boli
poskytnuté na rekonštrukciu a nadstavbu nehnuteľnosti nebohým poručiteľom. Vo zvukovej nahrávke
zo dňa 06.09.2017 boli potvrdené skutočnosti, že žalovaná v 1. rade dostala od rodičov finančný dar na
kúpudomuataktiežfinančnéprostriedkynarekonštrukciu–nadstavbunehnuteľnostivovýške200.000,-
Sk. Súd vyhodnotil, že nie je splnená definícia obvyklého darovania, a preto určil, že tieto peňažné

dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi a vo zvyšku žalobu ako nepreukázanú
zamietol. Žalobkyňa žiadala započítať dar vo výške 597,49 eura na letnú dovolenku, pričom mal za to,
že žalobkyňa nad všetky pochybnosti nepreukázala svoje tvrdenia, pričom pri rozhodovaní prihliadol na
čestné vyhlásenie I. P. M., ktorá potvrdila, že žalovaná v 1. rade vybrala z účtu sumu na dovolenku.
Čo sa týka osobného motorového vozidla P. J., mal za preukázané, že A. F. G. zaplatil poručiteľovi

sumu 60.000,-Sk, a preto zo strany poručiteľa nešlo o dar. Žalobkyňa žiadala započítať aj detoxikačnú
vaničku. Tiež mal za to, že nejde o dar. Táto vanička bola zakúpená manželom žalovanej v 1. rade,
ktorý vypovedal ako svedok a uviedol, že kúpil vaničku ako dar svojej manželke k narodeninám. Preto
i v tejto časti žalobu zamietol. Právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal, aby súd konanie prerušil
do skončenia konania ČVS-ORP-376/NR-2021. Poukázal na ust. § 164 CSP a návrh na prerušenie

konania zamietol, nakoľko mal za to, že rozhodnutie v tejto veci nemôže význam pre rozhodnutie, a to
predovšetkým s poukazom na vykonané dokazovanie vo danej veci. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná v 1. rade a domáhala
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch

svojho odvolania uviedla, že žalobu podáva v časti, týkajúcej sa určenia, že peňažný dar vo výške
24.895,44 eura na kúpu domu a peňažný dar vo výške 6.638,78 eura sú predmetom započítania do
dedičstva po poručiteľovi, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania a v časti vo
výroku o trovách konania. Ako dôvod odvolania uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a g) CSP. Ako
vyplývaznapadnutéhorozsudku,rozhodujúcouskutočnosťou preto,abysúdvyhovelprvejčastivýroku,

bolo pripustenie dôkazu, nezákonne vyhotovenej nahrávky, ktorú konajúca sudkyňa vyhodnotila v rámci
tzv. testu proporcionality, ako dôkaz, ktorý v konaní pripustila. Súd vyhodnotil, že žalobkyňa, ktorá
nahrávku vyhotovila, nemala k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy. V spise sa však nachádza čestné
vyhlásenie F. Q., ako aj I. C. a A. C., pričom porovnaním týchto čestných vyhlásení je na prvý pohľadzrejmé,žeideokoordinovanévyhlásenie,ktoréboloúčelovovypracované,vprospechžalobkyne.Pokiaľ
ide o samotnú nahrávku zo dňa 6.9.2017, namietala jej autentičnosť, pretože ide o výrazný rozdiel
medzi nahrávku a obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 6.9.2017. Súd sa vo svojom odôvodnení

vôbec nevyporiadal v rámci testu proporcionality s tým, že postup žalobkyne je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje tiež za nepreskúmateľný. Ďalej namietala,
že ak by aj boli poskytnuté nejaké dary, tak tieto dary boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a preto nie je možné hodnotu prípadného daru automaticky započítať v rámci dedičstva
po poručiteľovi M. M.. Považovala za potrebné upozorniť, že v rámci dedičského konania po nebohej

matke R. M., žiadne dary mimo obvyklého darovania neboli predmetom konania, a ani s touto otázkou
sa súd vo svojom rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal. Ako vyplýva z výroku súdu, nielenže
určil, že poručiteľ poskytol dcére F. dary, ale zároveň určil, že tieto dary sú predmetom započítania do
dedičstva po poručiteľovi. Podľa jej názoru, súd takýmto rozhodnutím vstúpil do spôsobilosti zápočtu
daru do výlučnej právomoci súdneho komisára, a preto takto formulovaný rozsudok je vydaný v rozpore
so zákonom, nakoľko súd nemá právo rozhodovať o tom, čo bude predmetom započítania do dedičstva

po poručiteľovi, táto právomoc prináleží výlučne konajúcemu súdnemu komisárovi. Súd môže rozhodnúť
len o tom, aké dary a v akej výške poskytol poručiteľ za života mimo obvyklého darovania a komu. Tiež
žiadala súd, aby konanie prerušil do ukončenia trestného konania, vedeného na Obvodnom oddelení
PZ Nitra a je toho názoru, že súd nesprávne vyhodnotil túto situáciu, pretože v prípade, ak by orgány
činné v trestnom konaní a následne po tom súd vyhodnotil i konanie žalobkyne ako spáchanie trestného

činu, musel by súd v rámci testu proporcionality k tejto situácii prihliadnuť a súd by na dôkaz, ktorý
bol vyhodnotený na základe spáchania trestného činu nemohol prihliadať a takýto dôkaz by nemohol
pripustiť, čo by v konečnom dôsledku malo za následok zamietnutie žaloby v plnom rozsahu.
3.K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdiť. K bodu 1. odvolania žalovanej uviedla, že v podstate len

konštatovala, že súd pripustil ako dôkaz zvukovú nahrávku z dedičského pojednávania a konštatuje,
že ide o rozhodujúci dôkaz, ktorý zmenil celú skutkovú situáciu v danom konaní. Sú to však len
domnienky žalovanej v 1. rade, ktoré nemajú žiadny reálny zákaz, a preto nie je dôvod hodnotiť,
ako by dopadlo konanie, ak by do konania nebol predložený iný dôkaz, ako predloženie zvukovej
nahrávky. Príde jej zvláštne porovnávať čestné prehlásenie aj F. Q. a I. C., pričom len konštatuje

uvedený stav, avšak tieto tvrdenia nedáva do kontextu, v čom by táto skutočnosť mala napĺňať niektorý
z odvolacích dôvodov, uplatnených žalovanou v 1. rade. Uvedení svedkovia podali pravdivé svedectvo
o všetkých skutočnostiach a daroch, poskytnutých žalovanej v 1. rade za života rodičov a vedia to
takisto potvrdiť viacerí najbližší rodinní príbuzní a známi. Zvukovú nahrávku vyhotovila prostredníctvom
svojhomobilnéhotelefónu,pretoženadedičskékonaniedňa6.9.2017šlasama,bezprávnehozástupcu,

a keďže mala predtým zlé skúsenosti so žalovanou v 1. rade, spravila si nahrávku pre seba. Žalovaná na
zvukovej nahrávke jednoznačne sa vyjadrila, že sumu 200.000,- Sk dostala od svojich rodičov, titulom
daru. Je preto toho názoru, že súd správne posúdil ňou uplatnený nárok a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Čo sa týka námietky, že finančné prostriedky boli poskytnuté z BSM, súd sa
s problematikou BSM vyporiadal bode 25. rozsudku a vyporiadal sa s ňou po právnej stránke správne.

Argumentáciu, uvedenú v bode 7. odvolania, ponechala na zváženie odvolacieho súdu, pretože práve
súdny komisár prerušil súdne konanie a odporučil zúčastnených dedičov na podanie žaloby na súd,
kvôli sporným darom. Mala ďalej za to, že akékoľvek prerušovanie prvostupňového konania v dôsledku
prebiehajúceho trestného konania, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti.
4.K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie vykonal
rozsiahle dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
vyjadreniami, čestnými prehláseniami, príjmovým pokladničným dokladom, kolaudačným rozhodnutím,
akoajďalšímidôkazmi,uvedenýmivbode11.odôvodneniarozsudku.Žalovanáv1.radespochybňovala
prípustnosť dôkazu, a to zvukovej nahrávky, vykonanej dňa 6.9.2017 v rámci dedičského konania,

pričom v otázke prípustnosti dôkazu sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, ktorá poukázala na ust. § 34
CMP. V rámci dedičského konania sa neuplatní žiadne ustanovenie, ktoré by vyhotovenie zvukového
záznamu podmieňovalo uskutočnením akéhokoľvek úkonu vo forme predchádzajúceho upovedomenia
o zámere vyhotoviť zvukový záznam. Predmetom vyhotovenej nahrávky nebola súkromná konverzácia,
ale úkon súdneho komisára – pojednávanie pred notárom, pri ktorom boli sporové strany oprávnene

účastné. Súd postupoval správne, keď predložený dôkaz v zmysle ustanovením článku 3 a 16, podrobil
testu proporcionality a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že právo
na ochranu subjektu je v danej veci proporčne slabšie oproti ústavnému právu, ktorého porušenie sa
má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať. Rozsah vykonaného dokazovania považuje zadostatočný a je toho názoru, že obsah nahrávky, spolu s informáciami získanými výsluchmi svedkov
preukázali tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovanej bol poskytnutý peňažný dar na kúpu domu, ako aj
peňažný dar na jeho rekonštrukciu, na základe čoho, tieto majú byť predmetom započítania do dedičstva

po poručiteľovi.
5.K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že je zrejmé, že tento sa
stotožňuje so znením rozsudku súdu prvej inštancie, a preto nie je potrebné sa bližšie zaoberať z jej
strany s týmto vyjadrením, nakoľko by len opakovala argumenty, uvedené vo vyjadrení k odvolaniu
žalovanej v 1. rade.

6.Dňa 20.9.2022, žalovaná v 1. rade zaslala odvolaciemu súdu doplnenie odvolania, v ktorom uviedla,
že v dedičskej veci po poručiteľovi M. M., bolo vydané uznesenie, na základe ktorého bola notárka
JUDr. Alena Motyčková ako súdna komisárka z konania a rozhodovania tejto dedičskej veci vylúčená.
V uvedenom uznesení súd konštatoval, že nezákonné konanie dedičky A. B. C., dôvodne narušilo
dôveru s notárom ako súdnym komisárom a dedičkou. Z uvedeného je zrejmé, že súd v predmetnej
veci konštatoval postup dedičky ako nezákonný. Vzhľadom k tomu, že ide vo veci 13D 132/2017

o právoplatné uznesenie, a takýto záver je odlišný od záveru, ktorý urobil súd prvej inštancie, je žalovaná
v 1. rade toho názoru, že právoplatný právny názor súdu, by mal krajský súd rešpektovať a návrhu
odvolateľky v plnom rozsahu vyhovieť.
7.Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 30.3.2023 sp. zn. 6Co/23/2022 zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, že určil, že poručiteľ M. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E., Q.

N. XX, E., za svojho života poskytol dcére F. G., P. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., G. X, peňažný
dar vo výške 12.447,72 eura na kúpu rodinného domu v Nitre a peňažný dar vo výške 3.319,39 eura,
ktoré sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi, vo zvyšku žalobu zamietol. Napadnutý
výrok, týkajúci sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania potvrdil a žiadnej strane nepriznal nárok na
náhradutrovkonania.Odvolacísúdvtejtootázkepoukázalnato,žepredmetomzapočítanianadedičský

podiel je to, čo dedič dostal bezodplatne od poručiteľa za jeho života, nad rámec obvyklého darovania, t.
j. napríklad mimo rámca príležitostných darov. Odvolací súd uviedol, že započítanie na dedičský podiel
sa vzťahuje iba na dar, ktorý poskytol darca na úkor svojho majetku. Ak dary poskytli poručiteľ a jeho
pozostalý manžel z BSM, má sa za to, že ide o dar dvoch darcov, pričom predmetom zápočtu je iba tá
časť, daru, ktorá pripadá na poručiteľa. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388

CSP zmenil a určil, že poručiteľ poskytol svojej dcére (žalovanej v 1. rade) za svojho života finančné
prostriedky, ktoré sú predmetom započítania len v takej časti, ktorá v rámci BSM pripadá na poručiteľa.
8.Proti uvedenému rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby podala dovolania žalobkyňa, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ust. § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľka nesúhlasila
s argumentáciou odvolacieho súdu, že ak dary poskytli poručiteľ a jeho pozostalý manžel, pričom

darované veci pochádzali z BSM, tak by išlo o dar dvoch darcov. Stav, kedy vec patrí do BSM, je
vyjadrený jediným podielom, ktorý patrí obom manželom. Nie je preto možné uvažovať o dvoch darcoch,
ale kvázi jednom darcovi, i keď ide o dve osoby. Poukázala na to, že v tomto prípade došlo k darovaniu
za trvania manželstva poručiteľa a R. M., čo znamená, že k darovaniu došlo počas trvania BSM. Dar
dostala žalovaná v 1. rade od oboch rodičov, pričom toto darovanie bolo nedeliteľné zo strany darcov.

9.Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR (ďalej len „dovolací súd“), uznesením zo dňa
30.7.2025 sp. zn. 8Cdo/16/2024, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.3.2023 sp. zn. 6Co/23/2022
v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec
mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že z okolností preskúmavanej veci je
nepochybné, že žalovaná nadobudla za života rodičov – poručiteľov R. M. a M. M., peňažné dary,

presahujúce rámec obvyklého darovania v rozsahu na nezapočítanú sumu vo výške 12.447,72 eura
a v sume 3.319,39 eura odvolacím súdom. V dedičskom konaní po neb. R. M., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E., Q. N. XXX/XX, vedenom na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn.
32D/233/2015, Dnot/74/2015, dedičia M. M., F. G., H., I. I., H. a A. B. C., uzavreli dohodu o vyporiadaní
dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej majetok poručiteľky v celkovej čistej hodnote dedičstva vo výške

76.521,42 eura nadobudol v celosti M. M. – manžel poručiteľky, voči ustupujúcim dedičom bezodplatne,
a to Osvedčením o dedičstve sp. zn. 32D/233/2015, Dnot/74/2015 z 2.júna 2015 s právoplatnosťou
dňom 2.6.2015. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcom rozsahu odvolací súd odôvodnil tým, že započítanie
sa vzťahuje iba na dar, ktorý poskytol darca na úkor svojho majetku. Ak dary poskytli poručiteľ a jeho
pozostalý manžel z BSM, má sa za to, že ide o dar dvoch darcov, pričom predmetom zápočtu môže

byť iba tá časť daru, ktorá pripadá na poručiteľa. Keďže darované finančné prostriedky patrili do BSM
a neboli uplatnené po smrti matky, logicky si v tomto konaní môže žalobkyňa uplatniť iba 50 %. Z toho
dôvodu v prevyšujúcej časti na započítané sumy vo výške 12.447,72 eura a 3.319,39 eura, odvolací
súd žalobu zamietol.10.S týmto právnym záverom sa dovolací súd nestotožnil. Vychádzajúc z rozhodných skutkových
okolností, ktorými súd darovanie spoločnej veci, patriacej do BSM za života poručiteľov žalovanej
v 1. rade, teda zo spoločného majetku, patriaceho do BSM, ktorého rozsah podielu spoločnej veci

nie je kvantitatívne určený, sa žalobkyňa právom domáhala započítania poskytnutých peňažných
darov v celom rozsahu. Za spoločnú vec manželov sa považuje iba vec, ktorá im prináleží do
bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle § 145 ods. 2 OZ, obidvaja manželia sú oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne, len z právnych úkonov, týkajúcich sa ich spoločnej veci (rozsudok NS SR
z 27.10.1993 sp. zn. 3Cdo/113/93, R/71/1994). Zo skutkových okolností danej veci totiž nevyplýva,

že by poskytnuté peňažné dary boli vylúčené z majetku patriaceho do BSM, ani že by darcovia boli
vlastníkmi poskytnutých darov ako podieloví spoluvlastníci. Za situácie, keď v dedičskom konaní po neb.
R. M. došlo k vyporiadaniu dedičstva dohodou v zmysle § 482 OZ tak, že majetok poručiteľky v celom
rozsahu nadobudol M. M. voči ustupujúcim dedičom bezodkladne, neprichádzalo do úvahy započítanie
na dedičské podiely v zmysle § 483 v spojení s § 484 OZ. Právo neobdarovaného dediča, uplatniť
si započítanie, preto musí byť zachované v rámci dedičského konania po druhom rodičov – darcovi.

Predmetom započítania v rámci dedičského konania po druhom z poručiteľov (rodičov), preto nie je iba
tá časť daru, pripadajúca na toho poručiteľa, ale dar poskytnutý obdarovanému z majetku patriaceho
do BSM v celkovej hodnote. Preto dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v napadnutom výroku
a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súd prvej inštancie,
ako aj odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), a preto v ďalšom

konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o podanom odvolaní žalovanej
v 1. rade, vysloveným právnym názorom, vyplývajúcim z tohto uznesenia, bodom 19. je odvolací súd
viazaný (§ 455 CSP).
11.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho určujúcom výroku, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.
12.V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie určil, že poručiteľ M. M., za svojho života poskytol

svojej dcére F. G. peňažný dar vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu a peňažný dar vo výške 6.638,78
eura a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Vo zvyšku žalobu zamietol
a zamietol taktiež návrh na prerušenie konania a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Rozsudok
súdu prvej inštancie bol napadnutý len v určujúcej časti, v časti návrhu na zamietnutie návrhu na
prerušeniekonaniaatrováchkonania.Predmetomodvolaciehokonaniabolalentátočasťrozsudkusúdu

prvej inštancie a rozsudok vo zvyšnej časti, kde bola žaloba zamietnutá, v dôsledku absencie odvolania,
nadobudolprávoplatnosť.Odvolacísúdvosvojom prvomrozhodnutí,ato rozsudkomzodňa11.11.2021
č. k. 6Co/23/2022-636 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i o návrhu na prerušenie konania. V tejto
časti dovolanie podané nebolo a dovolací súd zrušil vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu
vnapadnutomvýrokuozamietnutížalobyavsúvisiacomvýrokuotrováchkonania.Rozsudoksúduprvej

inštancie preto v zamietajúcej časti návrhu na prerušenie konania nadobudol právoplatnosť. Po zrušení
rozsudku odvolacieho súdu tak zostala len zamietajúca časť a súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže
odvolací súd je v zmysle ust. § 455 CSP viazaný právnym záverom dovolacieho súdu, ktorý vyjadril vo
svojom uznesení z 30.7.2025 sp. zn. 8Cdo/16/2024 v bode 19. uznesenia, dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho určujúcej časti, týkajúcej sa započítania sumy 12.447,72 eura a 3.319,39

eura, je potrebné ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Keďže odvolací súd už
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.3.2023 č. k. 6Co/23/2022-636 určil, že poručiteľ M.
M., za svojho života poskytol dcére F. G., peňažný dar vo výške 12.447,72 eura na kúpu rodinného
domu v E. a peňažný dar vo výške 3.319,39 eura, a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva
po poručiteľovi, tak rozhodoval už len v zamietajúcej časti, týkajúcej sa uplatnených súm v takej istej

výške, keď predmetom daru nie je iba tá časť daru, pripadajúca na tohto poručiteľa, ale dar poskytnutý
obdarovanému z majetku patriaceho do BSM, v celkovej hodnote. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti,
týkajúcejsaajdruhejpolovicedarovanýchfinančnýchprostriedkov,atovovýške12.447,72euranakúpu
rodinného domu a peňažného daru vo výške 3.319,39 eura potvrdil, pričom tieto dary sú predmetom
započítania do dedičstva po poručiteľovi, rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu.

13.O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 48 %. Žalobkyňa žiadala započítať dar
vcelkovejhodnote42476,94eura. Priznanýboldarvhodnote31.534,22eura,čovprepočtepredstavuje
74 % zo žalovanej istiny. Jej úspech v konaní tak predstavuje 48% .14.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).