Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120213847
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8120213847.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom

C. XX, XXX XX D., občan SR, zastúpený JUDr. Valéria Vassová, advokátka so sídlom Pribinova 2246/2,
075 01 Trebišov, proti žalovanému: 1./ E. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2./ E.
G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX H. I., obaja zastúpení Advokátska kancelária Peter
Rak, s.r.o., Masarykova 13, 08001 Prešov, IČO: 50581121, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu, súp. č. XXX,
postaveného na parcele registra C parcelné číslo XXX a pozemkov parcelné číslo XXX o výmere 712
m2 záhrada, parcelné číslo XXX o výmere 362 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcelné číslo XXX

o výmere 438 m2 záhrada, všetky v katastrálnom území D., obce Drienov zapísané na LV č. XX.

II. Žalobca má voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 07.12.2020 sa domáhal určenia, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu J. K. XXX, postaveného na parcele registra
C parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 362 m2, pozemku parcely registra C
parcelné číslo XXX, záhrada, vo výmere 712 m2 , pozemku parcely registra C parcelné číslo XXX,

záhrada vo výmere 438 m2, všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XX, v katastrálnom území D., obce
Drienov, okres Prešov.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že: Žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, nakoľko jeho vlastníctvo k vyššie opísaným nehnuteľnostiam je vážne ohrozené. Stav vážneho
ohrozenia a neistotu v právnom postavení žalobcu v danej situácii, je možné odstrániť iba určením
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam súdnou cestou. Žalovaní sú zapísaní ako podieloví

spoluvlastníci na vyššie opísaných nehnuteľnostiach. Žalovaný v 1/ rade bol vydražiteľom opísaných
nehnuteľností na dražbe konanej dňa 16.6.2014. Dražbu vykonala dražobná spoločnosť LICITOR
group, a.s. Žilina na návrh oprávneného InDevel, s. r. o. so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina.
Žalobca spolu so svojou manželkou sa domáhali pred tunajším súdom v konaní č. 32Csp/6/2018 určenia
úverovej zmluvy č. X/XX/XXX/XXXX, zo dňa 24. 4. 2013, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2013 z právneho vzťahu, na základe ktorého bola vykonaná vyššie uvedená
dražba. Okresný súd rozsudkom, č.k. 32Csp/6/2018, zo dňa 5.9.2018 vyslovil, že úverová zmluva, ako

aj záložná zmluva sú neplatné. Krajský súd Prešov v ,konaní č. 23Co/152/2018, zo dňa 18. 12. 2019,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a jeho manželky
s poukazom na to naliehavý právny záujem žalobcov je odôvodnený. Súd prvej inštancie poukázal
v ďalšom svojom odôvodnení, že podľa čl. 20, odsek 1, zákona č.. 460/1992 Zb Ústavy Slovenskejrepubliky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
dosah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Odvolací
súd rozsudkom č. k. 23Co/152/2018, zo dňa 18. 12. 2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Z

oznámenia oopakovanejdražbe,č.D.XXXXXXzodňa13.5.2014vyplýva,ženaLVč.XX,vkat.úz.D.,k
uvedenému dňu bol žalobca zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Súčasne z tohto
písomného oznámenia je preukázané, že na citovanom liste vlastníctva je zapísaná ťarcha, a to pod L. –
XXXX/XX –zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 24. 4. 2013, pre záložného veriteľa InDevel, s. r. o.
so sídlom Jesenského 1089/1, 010 01 Žilina, IČO: 36418234. V zmysle Ústavy SR vo vyššie citovanom

čl. 20, odsek 1/ jednoznačne vyplýva, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom, právnu
ochranu nepožíva. Na strane žalobcu tu existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
medzi právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, teda exituje
potreba odstránenia tejto neistoty. Ak žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci spornej
nehnuteľnosti, potom žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Vyššie
citovaná neplatná záložná zmluva bola tou právnou skutočnosťou, na základe ktorej záložným veriteľ

realizoval výkon záložného práva. Aby mohol tento výkon realizovať, musí byť tak úverová, ako aj
záložná zmluva, platné. Z ust. § 37, odst. 1, OZ vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom -§ 39 OZ. Obidve zmluvy,
a to tak úverová zmluva, ako aj záložná zmluvy boli podrobené preskúmaniu súdom zo všetkých

hľadísk, na ktoré OZ viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov -§ 34 a nasl. OZ. Táto neplatnosť
oboch týchto právnych úkonov nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa na ne, ako keby neboli
urobené. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Takto súdom určená neplatnosť právnych úkonov
nespôsobí žiadne právne následky ani v prípade, že na ich základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ dražby v tomto prípade, nenadobudol právo
realizovať výkon záložného práva a tento výkon vykonal na základe neplatného právneho úkonu, z
ktorého nevznikli žiadne právne následky. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 32Csp/6/2018, je nesporne preukázané, že dražba nehnuteľnosti predmetných nehnuteľností bola
vykonaná na základe neplatnej záložnej zmluvy a preto sa na túto dražbu hľadí, ako keby k nej nedošlo.

Ak je určitý úkon neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona, už v čase jeho urobenia. Neplatný
právny úkon nemá také právne následky, aké má platný právny úkon. Pokiaľ sa budú žalovaní brániť
dobrou vierou, tak poukazujeme na to, že táto ich ochrana nie je takej silnej intenzity, aby zabránila
žalobcovi účinne uplatňovať svoje absolútne právo. I keď v prípade neplatného právneho úkonu došlo k
určitému konaniu, v danom prípade k dražbe, ktorá bola vykonaná na základe neplatnej záložnej zmluvy

a na jej základe došlo k zápisu o zmene vlastníckych vzťahov, je nesporné, že neplatný právny úkon
nespôsobí právne následky, a to ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto žalobca tvrdí, že má naliehavý právny záujem
na tomto určení vlastníckeho práva. Je toho názoru, že dostatočne preukázal existenciu právnych
vzťahov medzi stranami a preukázal aj to, že je nutné súdnou cestou zjednať nápravu narušených

právnych vzťahov. Uvedené skutočnosti má za to, že nasvedčujú tomu, že žalovaní v1/ av2/ rade,
by mohli výkonom vypratania vyvolať na strane žalobcu taký nezvratný stav, že by prišli o svoje jediné
obydlie a to to len tým, že na strane oboch žalovaných predchádzalo nezákonné konanie, a to na
základe neplatného právneho úkonu. Je preukázané, že žalovaní v1/ av2/ rade, ktorých považuje za
nezákonných vlastníkov, zapísaných na LV č. XX, v kat. úz. D., chcú realizovať vypratanie nehnuteľnosti,

preto žalobca má naliehavý právny záujem na tomto určení vlastníckeho práva.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 04.02.2020, v ktorom navrhol žalobu
zamietnuť a v ktorom uviedol: Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie
špecifikovaným v žalobe. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam dražbou (bod 3 žaloby) Ďalej žalobca poukazuje na to, že bol úspešný v
konaní o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, na základe ktorých bola realizovaná
dražba (body 5 a 6 žaloby). V žalobe sa spomína naliehavý právny záujem, pričom žalobca odôvodňuje
naliehavosť právneho záujmu tým, že žalovaní sú zapísaní na LV ako spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností (bod 10 druhá veta resp. bod 11 posledná veta žaloby). Žalobca tvrdí, že na dražbu,

za základe ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo je potrebné hľadieť tak, ako keby
k nej nedošlo, pričom toto svoje tvrdenia opiera o rozhodnutie OSPO 32Csp/6/2018, ktorý bolo bola
zmluva o pôžičke a záložná zmluva vyhlásené za neplatné. Skutkové tvrdenia žalobcu o nadobudnutí
vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam dražbou je nesporné. Čo satýka vplyvu vyhlásenia záložnej zmluvy za neplatnú na toto konanie resp. právne postavenie žalovaných,
ktomuuvádzanasledovnéskutkovétvrdeniarozhodujúceprevecsamu.Okonaníoneplatnostizáložnej
zmluvy sa dozvedeli ako spoluvlastníci nehnuteľností z nahliadnutia do výpisu z príslušného LV. Neboli

stranami sporu tohto konania. Z dôvodu právnej istoty, bezodkladne po tom podali do konania pred
OSPO 32Csp/6/2018 Návrh na vstup do konania ako intervenienti. V tomto návrhu poukazovali na
časové obdobie medzi uzatvorením záložnej zmluvy a podaním žaloby o jej neplatnosť, pričom v tejto
súvislosti vzniesli aj námietku premlčania. Zdôrazňovali, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti záložnej zmluvy, pretože vyhlásenie neplatnosti nezmení nič na právnom postavení

A. B. (žalobcu v konaní OSPO 32Csp/6/2018) vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Toto rozhodnutie sa však
ich ako vlastníkov predmetných nehnuteľností však nijako netýka, nijako nezasahuje do nich právneho
postavenia. Vlastnícke právo nadobudol žalovaný v 1. rade na základe právoplatnej dražby. Žalovaná
v 2. rade nadobudla vlastnícke právo na základe darovania spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 od
žalovaného v 1. rade. Neplatnosť dražby nebola spochybnená jediným zákonom prípustným právnym
prostriedkom podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a to domáhaním sa určenia

neplatnosti dražby na súde v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa udelenia
príklepu. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo/186/2010,
rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/272/2007 z 22.5.2008, rozsudok NS SR 2Cdo/66/2008 z 30.6.2009
a rozsudok NS SR5Cdo/51/2009 z 23.6.2010. ďalej žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7 Cdo 34/2011 z 22.02.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/62/2019 zo dňa 22.05.2019.

Predmetná záležitosť bola riešená aj pred Ústavným súdom SR, napr. nález Ústavného súdu SR III.ÚS
448/2010 z 13.04.2011 a rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 Co 138/2009, 8 Co 139/2009 z 21.1.2010.
S poukazom na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít možno prijať jednoznačný záver, že v
tomto konaní o určenie vlastníckeho práva nemôže byť ako predbežná otázka riešená otázka neplatnosti
dobrovoľnej dražby, keďže neplatnosť dobrovoľnej dražby nemôže súd riešiť v inom konaní než v konaní

podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Z vyššie uvedeným záverom o nemožnosti
nijako ovplyvniť ich vlastnícke právo sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v konaní o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy pod sp. zn. 23Co/152/2018, ktorý posudzoval ich návrh na vstup do konania ako
intervenientov (vec posudzoval Krajský súd v Prešove z dôvodu podania odvolania v prvoinštančnom
konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 32Csp/6/2018). Žalobca v žalobe neodôvodňuje naliehavý

právny záujem resp. jeho odôvodnenie o naliehavosti právneho záujmu poukazujúc na evidenciu zápisu
na LV je právne bezvýznamná. Obdobne, aj tvrdenie žalobcu, že na dražbu je potrebné hľadieť ako
keby k nej nedošlo, nemá žiaden právny význam pre toto konanie. Pokiaľ sa chcel žalobca brániť
proti výsledkom dobrovoľnej dražby, bolo potrebné aby inicioval začatie konanie o neplatnosť dražby
podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a v začatom konaní riadne pokračoval. Žalobca o

takomto postupe vedel. Ako uvádza žalobca v žalobe, predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný
v 1. rade na základe dražby dňa 16.06.2014. Na výsledky dražby teda nemá vplyv ani rozhodnutie
OSPO 32Csp/6/2018 ani potvrdzujúci rozsudok KS PO, na ktoré poukazuje žalobca, ani toto konanie
o určenie vlastníckeho práva. V tomto konaní sa nemôže riešiť ako predbežná otázka – otázka platnosti/
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ak by sa v tomto konaní posudzovala platnosť/neplatnosť dobrovoľnej

dražby, takýto postup súdu by bol ústavne neakceptovateľný, čo vyplýva z vyššie uvedeného nálezu
Ústavného súdu SR. Na základe vyššie uvedeného má za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je
potrebné ju zamietnuť.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou doručenou súdu 15.03.2021, v ktorom uviedol:

Dôvody uvedené vo vyjadrení žalovaných sú právne nedôvodné. Žalovaní opierajú svoje vyjadrenie
o konanie o neplatnosť dražby. Avšak žalobca sa domáha v predmetnom konaní určenia vlastníckeho
práva, na tom právnom základe, že majetok, ktorý žalovaní nadobudli v rozpore správnym poriadkom,
právnu obhajobu nepožíva, čl. 20, ods.t 1/, Ústavy SR. Neplatná záložná zmluva, na základe ktorej
záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva bola tou právnou skutočnosťou, na základe ktorej

nadobudli žalovaní majetok v rozpore so zákonom. Ak je určitý právny úkon neplatný, nastáva jeho
neplatnosť priamo zo zákona, už v čase jeho urobenia. Pokiaľ na základe neplatného právneho úkonu
došlo k zápisu o zmene vlastníckych vzťahov, je nesporné, že neplatný právny úkon nespôsobí právne
následky a to ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti. Preto je toho názoru, že dôvody uvedené vo vyjadrení žalovaných, právne

neobstoja. Po vykonanom dokazovaní navrhuje žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaných k úhrade trov
konania.
5. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadrili duplikou doručenou súdu 23.04.2021, ktorej uviedli: Žalobca
vo svojom vyjadrení v bode 3 namieta, že žalovaný nadobudol v rozpore s právnym poriadkom.Argumentuje pritom čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Tento názor je nedôvodný. Žalovaný nadobudol majetok,
ktorý je predmetom sporu na verejnej dražbe, ktorá prebehla v súlade so zákonom. Podľa § 2l ods.
2 zák. č. 527/2002 Z. z. existuje možnosť' ako sa domáhať' určenia neplatnosti dražby, táto je však

limitovaná trojmesačnou prekluzívnou lehotou. Argument žalobcu opierajúci sa o čl. 20 Ústavy SR nie je
právne relevantný. Žalovaný má podľa čl. 20 rovnako právo na ochranu svojho vlastníckeho práva ako
ktorýkoľvek iný. Ústavnými princípmi uvedenými v čl. 20 Ústavy sú: rovnosť vlastníckeho práva a ňou
súvisiaci rovnaký zákonom ustanovený obsah vlastníckeho práva, nedotknuteľnosť vlastníckeho práva,
záväznosť vlastníckeho práva. Ústava SR v čl. 20 stanovuje, že „vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ To znamená, že ústava neumožňuje zákonom zvýhodňovať
žiadny zo subjektov vlastníckeho práva a nedovoľuje akúkoľvek hierarchizáciu medzi rôznymi formami
vlastníctva. Zo vo svojom stanovisku potvrdil aj samotný Ústavný súd SR (PL ÚS. 38/95, PL. ÚS
33/95) Z toho vyplýva, že žalovaný vo vlastnícke právo (nadobudnuté plne v súlade so zákonom č.
527/2002 Z.z. požíva právnu ochranu ústavnou, ústavnými zákonmi a zákonmi. Ustanovenia Ústavy SR
sú vykonávané prostredníctvom ústavných zákonov, zákonov, nariadení vlády SR, vyhlášok a opatrení

ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátne správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej
banky Slovensko. Zákon č. 527/2002 Z.z. je plne v súlade s Ústavou SR. Žalobca tiež v bode 4 namieta,
že žalovaný nadobudol majetok v rozpore so zákonom. Žalobca však predmetný majetok nadobudol
v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Skutočnosť, že záložná zmluva
bola neskôr vyhlásená za neplatnú, nič nemení na právnom postavení žalovaných, ani na skutočnosti,

že predmetný majetok nadobudli so zákonom, pretože tento majetok nadobudol na základe záložnej
zmluvy, ale na základe verejnej dražby. Žalobca túto skutočnosť v konaní nijako nenamietal. Žalovaný
nebolstranoupredmetnejzáložnejzmluvyanisporuourčeniejejneplatnosti.Navyše,aktívnesausiloval
do tohto konania zapojiť ako intervenient. Súd jeho žiadosti v uznesení Krajského súdu v Prešove,
sp.zn. 23Co/152/2018-155 nevyhovel. Z dôvodu právnej istoty navrhuje v tejto súvislosti vykonať výsluch

žalobcu a žalovaných. Rovnako tak z dôvodu právnej istoty navrhuje pripojiť do tohto konania spis sp.zn.
23Co/152/20148 vedený na Krajskom súde v Prešove.

6. Prvostupňový súd v konaní vydal Uznesenie zo dňa 19. mája 2021, v ktorom uložil žalovaným v 1.
a 2. rade zdržať sa výkonu vypratania predmetných nehnuteľností a to až do právoplatného skončenia

tohto konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2021, potom čo toto uznesenie bolo
potvrdené Uznesením Krajského súdu v Prešove spisová značka 13Co/27/2021 zo 14. júla 2021.

7. Súd v konaní vykonal pojednávanie dňa 13.01.2022 , na ktorom sa zúčastnili žalobca aj žalovaní a na
ktorom žalobca uviedol: Na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, poukazuje na všetky jej dôvody, ktoré

v tejto žalobe uviedol a podáva nasledovné stanovisko. Poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov
11Co/69/2010, kde sa konštatuje, že ak žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci
sporných nehnuteľností, potom žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho
práva. Navrhuje, aby súd v tomto konaní poskytol právnu ochranu žalobcovi a uprednostnil túto jeho
právnu ochranu v právnom postavení spotrebiteľa, ktorý v dôsledku dobrovoľnej dražby ako inštitútu,

ktorý nepodlieha súdnej kontrole, aby neprišiel aj napriek judikovanej neplatnosti zmluvy o pôžičke,
ako aj zmluvy o zriadení záložného práva, o svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Uprednostnenie právneho postavenia žalobcu vidí predovšetkým v tom, že je nesporne preukázané,
a to predovšetkým právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 32Csp/6/2018 zo dňa 05.09.2018,
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 23Co/152/2018 zo dňa 18.12.2019, a to že nielen

zmluvaopôžičke,aleajzmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomtohto
konania, sú neplatné. Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu Prešov č.k. 13Co/27/2021 jednoznačne
vyplýva stanovisko odvolacieho súdu, že nemožno konštatovať, aby žaloba žalobcu bola bezúspešná,
avšak všetko je nutné riešiť vo veci samej vykonávaním dokazovania. A k tomu zaujal odvolací súd
stanovisko aj také, že spornú otázku vlastníckeho práva, a teda aj platnosti, resp. neplatnosti vykonania

dobrovoľnej dražby možno vyriešiť v tomto konaní vo veci samej. Je toho názoru, že v danom prípade
výkonu dražby boli porušené nielen ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ale aj ustanovenia
trestného zákona, a preto je toho názoru, že je možné postupovať v konaní o určenie neplatnosti dražby
aj mimo tohto konania novým návrhom, ešte v 10 ročnej lehote. Avšak už z právoplatného rozhodnutia,
je presvedčený, že táto otázka predbežne sa môže, aj vychádzajúc zo stanoviska odvolacieho súdu,

vyriešiť aj tu v samotnom tomto konaní. Chce poukázať, lebo je to dôležitý dokument, zmluva o
pôžičke zo dňa 24.04.2013, teda poukazuje preto, pretože navrhuje, aby bol žalobca ako spotrebiteľ
uprednostnený pri kladnom vyriešení tohto súdneho sporu, kde žalobcovi bola poskytnutá pôžička vo
výške 3.500 Eur s 25% úrokom. Bolo to 24.04.2013, pričom veriteľ spoločnosť InDevel s.r.o. už vmesiaci september 2013, teda o necelých 5 mesiacov, zosplatnila tento úver a žiadala od žalobcu
úhradu celej pôžičky vo výške 7.587,35 Eur. Nekalosť vidí aj v tom, že v tejto sume je zahrnuté podľa
článku 3 bod 3b) poplatok v zmysle zmluvy, ďalší poplatok vo výške 32%, ktorá suma za necelých

5 mesiacov sa vyšplhala na sumu 1.120 Eur, čo je značnou samotnou položkou už oproti výške
poskytnutého úveru, teda tých 3.500 Eur a na krátku dobu, s akou s tou pôžičkou žalobca disponoval,
teda necelých 5 mesiacov. Ďalej poukazuje pre právnu obhajobu, že z neplatných právnych úkonov,
ako v tomto danom prípade vyplýva, že účastníci sú si povinní vrátiť vzájomné plnenia. To znamená,
že žalobca oproti zaplatenej sumy, keďže ku dňu zosplatnenia dlhu dlhoval sumu iba 291,67 Eur, má

doplatiť do zvyšku úveru, samozrejme bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov. Ale to nie je predmetom
tohto konania. Ďalej chce poukázať, že žalobca vo svojej žalobe, kde začalo konanie 15C/321/2014
namietal predovšetkým neplatnosť záložnej zmluvy, tak ako stanoví zákon o dobrovoľných dražbách,
ale poukázal aj okrem týchto dôvodov aj na vážne porušenie zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, a to najmä dôvody uvedené v ustanovení § 11 odst. 5 citovaného zákona, ktoré svedčia o
tom, že táto dražba bola vykonaná skrytým, nekalým, účelovým, vykonštruovaným spôsobom získať

žalovaným v 1.rade ako blízkym susedom predmetnú nehnuteľnosť. Taktiež poukazuje na to, že táto
dražba sa konala v Žiline, teda v meste značne vzdialenom žalobcovi ako spotrebiteľovi. Čo je však
zarážajúce, a preto uviedol aj to, že vidí trestnoprávne následky je to, že v presne určenom čase v
2.kole dražby sa nachádzal už v miestnosti výkonu, sídle vykonávania dražby žalobca, jeho brat M. B.,
blízki príbuzní L. H., ktorých navrhuje taktiež v tomto konaní vypočuť a videli žalovaného v1.rade, ktorý

sa skrýva za stenou sídla, v ktorom sa má vykonávať dražba. Nakoniec toto kolo prebehlo tak, že v
kolónkach účastníkov dražby, záujemcov o dražbu je napísaná 0, dražba bola neúspešná, verejnosť sú
vypísaní títo traja, ktorých menoval, teda žalobca tí ďalší dvaja svedkovia. Teda vidí tu jednoznačne
nezákonnosť konania dražby a ak by prebehlo konanie 15C/321/2014, tak už teraz môže s určitosťou
povedať, keďže je neplatná zmluva o pôžičke a neplatná záložná zmluva, tak by táto dražba bola

vyhlásená za neplatnú. Je toho názoru, že vzhľadom na tieto dôležité skutočnosti súd aj z úradnej moci
ex-offo sa musí touto otázkou zaoberať a je toho názoru, že to všetko svedčí k tomu, koho má súd
uprednostniť za vlastníka týchto nehnuteľností. Chce poukázať na to, že pri poskytovaní úveru 3.500 Eur
žalobcovi, táto jeho nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené záložné právo, bola na základe znaleckého
posudku ohodnotená na sumu 68.000 Eur, čo je veľký nepomer, hrubý nepomer poskytnutého úveru a

hodnoty tejto nehnuteľnosti, teda značne veľký nepomer, pričom najnižšie podanie už v 3. kole dražby
bolasumatejtonehnuteľnosti23.775Eur,čotiežjetakouokolnosťou,ktoroujesúdvkonaníoneplatnosť
dražby povinný skúmať a zaoberať sa ňou, keďže takéto konanie nebolo, tak navrhuje, aby súd aj
túto položku zohľadnil, že možno úmyselne, aj úmyselným konaním bolo to 3.kolo, aby sa tá hodnota
nehnuteľnosti znížila, avšak čo je zarážajúce, že žalobca v tom čase predložil navrhovateľovi dražby,

resp. vykonávateľovi dražby list, aby bol tento odklad dražby odložený, keďže v tom čase už navrhovateľ
dražby vyčíslil pohľadávku vo výške 9.527,37 Eur s príslušenstvom. Právna zástupkyňa žalobcu C.
C. N. zaslala žiadosť o odklad dražby, tiež predloží súdu, vzhľadom na to, že si žalobca vybavuje
úver v peňažnom ústave, aby tú sumu 9.527,37 Eur, aj keď si uvedomoval aká je značne vysoká
oproti sume, ktorú poskytol za pár mesiacov sa vyšplhala pomaly na 10.000 Eur, aby ju mohol zaplatiť,

nebolo vyhovené tejto žiadosti pani doktorky, ktorá zastupovala v tom čase žalobcu. V konaní, ktoré
teda uviedol, zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, ktoré sú už právoplatne ukončené, bolo nesporne
preukázané, že plnenie žalobcu a jeho manželky bolo vo výraznom nepomere, bola im poskytnutá
pôžička 3.500 Eur a založená nehnuteľnosť vo výške 68.000 Eur. Veriteľ poskytol pôžičku neuvážene,
tiež bolo konštatované už odvolacím súdom, že sa dopustil jednoznačne civilnoprávneho deliktu úžery,

kde chce poukázať, že konštatoval odvolací súd a poukázal najmä aj na ročnú percentuálnu mieru
nákladov, ktorá v tomto prípade predstavovala sumu viac ako 400%. Jednoznačne tu treba uviesť
pre právnu obhajobu, že konanie veriteľa alebo navrhovateľa dražby, bolo voči žalobcovi šikanózne
a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané
ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie povedané obmedzujúce

výkon subjektívnych práv. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy je toho názoru, že patrí
stále od prípadu k prípadu a tu môže rozhodnúť iba súd, na ktorý apeluje, aby vzhliadol na všetky
tieto porušenia práva a z hľadiska spravodlivosti vo vzťahu k žalobcovi, kde bola tá minimálna suma
pôžičky a prišiel o značne veľkú nehnuteľnosť, aby ozaj posúdil tento prípad osobitne. Z hľadiska
posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti navrhuje nevyhnutné, aby sa tento právny vzťah posudzoval

z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov, teda je toho názoru, že je tu treba vykladať aj základné
interpretačné pravidlo obsiahnuté v § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právomusí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ,
ktorýmábyťdosiahnutý.Tedanesmieísťošikanóznyvýkonprávaamusíbyťvsúladesdobrýmimravmi,
napríklad s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/4/2014. Tu

ako som poukazovala, je nepatrná hodnota pôžičky, veľká suma nehnuteľnosti na samom začiatku a
veľmi nízka suma nehnuteľnosti pri 3.kole dražby. V závere ešte by chcel poukázať na to, v žalobe
predovšetkým sa opiera o neplatnosť právnych úkonov. Pokiaľ ide o otázku vplyvu neplatnosti právneho
úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov, ako sa bránia žalovaní teda, že oni sú dobromyseľní
nadobúdatelia a oni sú vlastníkmi, jednoznačne nič to nemôže zmeniť, táto situácia sa nemôže zmeniť,

pretože žalobca nemal rozhodnuté v trojmesačnej lehote, toto konanie bolo zastavené, a teda nebolo
rozhodnuté o určení platnosti či neplatnosti dražby, je jednoznačne dobromyseľní nadobúdatelia, tak
poukazuje predovšetkým, že táto otázka vplyvu neplatnosti právnych úkonov na práva dobromyseľných
nadobúdateľov, bola vyslovená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením z 10.02.2010, sp.
zn. I.ÚS 50/10. Ústavný súd predovšetkým poukázal v tomto svojom rozhodnutí na zásadu rímskeho
práva, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo, neplatný právny úkon, ale nemá právne

následky aké má platný právny úkon. Na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľností. Dá sa
povedať, že dobrej viere súčasný právny poriadok, ani tak žiadne právne následky nepriznáva. Ochrana,
ktorú poskytuje nadobúdateľom žalovaným, teda nie je takej silnej intenzity, aby zabránila oprávnenému
vlastníkovi žalobcovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Ak je teda prvotná zmluva
neplatná, ako v danom prípade zmluva o pôžičke a záložná zmluva, nestal sa prvý nadobúdateľ, v

danom prípade vydražiteľ a žalovaný v 1.rade, a to aj v prípade dražby, o ktorej nebolo v konaní platnosti
či neplatnosti rozhodnuté, vlastníkom nehnuteľnosti. Na základe absolútneho neplatného právneho
úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Nemožno preto ani uvažovať o ochrane
vlastníckeho práva, hoci aj dobromyseľného nadobúdateľa. Preto to tak podrobne uvádza, lebo chce
brániť prednostné právo žalobcu a prečo nie, uprednostniť práva dobromyseľných nadobúdateľov, teda

právo žalovaných. Rovnako je názoru, že nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku
právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou aj z uznesenia Ústavného
súdu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Sporné zmluvy, o ktorých je právoplatne rozhodnuté, sú aj v
rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je preukázané, že ich účelom ako aj obsahom došlo
k obchádzaniu zákona. Ide preto o absolútne neplatný právny úkon od počiatku a žalobca preto nikdy

neprestal byť vlastníkom sporných nehnuteľností. Je toho názoru, že žalovaný v 1.rade sa nikdy nemal
stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a preto nemohol predmetné nehnuteľnosti ani previesť na
ďalšiu osobu, teda žalovanú v 2.rade. Celé toto konanie bolo nespravodlivé, vysoko nespravodlivé,
pretože ak by žalobca mal poskytnutý úver v sume primeranej, ako bola hodnota nehnuteľnosti, tých
68.000 Eur, alebo 60.000 Eur a mal by vážne porušenia v platení a by došlo k tej dražbe, je toho názoru,

že už by to malo takú trosku inú rovinu, ale pre 3.500 Eur už samotné zriadenie záložného práva bolo
nezákonné a to sa konštatuje v rozhodnutiach súdov, pre 3.500 Eur zriadiť záložné právo na obydlie
na hodnotu obrovskú, neprimeranú a potom ešte aj vykonať pre dlh na tomto úvere vo výške 291,65
Eur, zosplatniť celý dlh, pričom sa celá pohľadávka vyštverala na pomaly 10.000 Eur. Po vykonanom
dokazovaní navrhuje žalobe vyhovieť, ale s poukazom na tú otázku, že žalobca je prednostný, aby súd

jehonávrhuvyhovelspoukazomnarôzneporušeniazákonov,že právadobromyseľnýchnadobúdateľov
nemajú takú silnú intenzitu, ako má právo žalobcu.

8. Na tomto pojednávaní sa žalovaný k žalobe vyjadril tak, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol a
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Chce poukázať na jednu vec, že tieto záležitosti ohľadom

dobrovoľnej dražby sú riešené súdmi dlhé roky. Vo vyjadrení k žalobe predložil desiatky rozhodnutí,
aj Najvyššieho súdu aj Ústavného súdu, ktoré sa s týmito záležitosťami opakovane vysporiadavali a v
súčasnosti konštatuje, že nie je známy ani jediný judikát nejakej vyššej súdnej inštancie, ktorý by sa
prikláňal na stranu žalobcu v takejto veci. Vo vyjadrení uvádzal rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý sa
vysporiadaval aj s argumentami, ktoré boli uvádzané, že údajne nemusí byť podané konanie a úspešne

ukončené ohľadom neplatnosti dražby alebo že vraj stačí len určenie vlastníckeho práva, nestačí. Má
na to nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, že musí byť v trojmesačnej lehote, ktorá je prekluzívna,
takýto návrh podaný a v tomto konaní a iba v tomto konaní sa musí o tomto návrhu rozhodnúť. To
je presne situácia, ktorú predstiera žalobca, že je tu nejaká ešte dodatočná lehota, nie je, tá lehota
je trojmesačná a je prekluzívna. Ústavný súd sa opakovane vysporiadal s týmito argumentami a v

ďalšom konaní povedal, že aj vyššie princípy spravodlivosti, na základe ktorých niektoré súdy rozhodujú
v prospech spotrebiteľa, tak tieto sa nemôžu takto uplatňovať, pretože máme tu špeciálny zákon lex
specialis, ktorým je zákon o dobrovoľných dražbách a tieto veci sú špeciálne upravené v tomto zákone.
Pokiaľ je argumentované nijakým nálezom Ústavného súdu o dobrých mravoch a neplatnosti právnychúkonoch a že nemôže následný nadobúdateľ nadobudnúť, pokiaľ nadobudol od nepravého vlastníka
resp. ak bol predchádzajúci právny úkon vyhlásený za neplatný, tento judikát alebo tento nález sa
netýka vôbec tejto veci. Je v špeciálnom konaní, síce bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva,

ale je neodstrániteľná prekážka to, pokiaľ žalobca nedisponuje rozhodnutím o vyhlásení dražby za
neplatnú a táto vada sa nedá zhojiť žiadnym spôsobom a už určite nie sedem rokov po začatí, teda po
vykonaní dražby nejakými návrhmi, žeby nejakým účastníci sa mali vyjadrovať k nejakým skutkovým
okolnostiam. Tieto všetky veci mohli byť riešené, keby sa dodržalo právo zo strany žalobcu a mohlo
to byť vyriešené v konaní o neplatnosť dražby, čo toto konanie sa neskončilo. Pokiaľ sa odkazuje na

rozhodnutie Krajského súdu, poukazujem na to, že žalovaní v podstate spravili všetko, čo by za ich
situácie, v ich postavení spravil asi každý občan, resp. postupovali tak, ako postupovať mali, pretože
v momente, keď sa dozvedeli, že je nejaký problém a že bola podaná žaloba o neplatnosť záložnej
zmluvy, tak iniciovali svoj vstup do konania, kde chceli byť účastní, aby mohol hájiť svoje práva. Súd ich
do tohto konania nepripustil, čo si myslí, že správne, len sa jednoducho chceli vyčerpať všetky možnosti
a dokonca Krajský súd konštatoval, že v tomto konaní ani nemajú čo robiť a konštatoval, že výrok

súdneho rozhodnutia ohľadom platnosti alebo neplatnosti dražby, že nemá absolútne žiadny vplyv na ich
postavenie, že jednoducho oni nemôžu byť týmto dotknutí a toto rozhodol Krajský súd v Prešove, ktorý aj
bude asi pravdepodobne po podaní odvolania rozhodovať túto vec. Všetky rozhodnutia vyšších súdnych
autorít sú v tomto znení, Ústavný súd, Najvyšší súd opakovane konštatujú, že sa to nesmie takto robiť
a možno iba jednu vetu odcitujem, že Najvyšší súd povedal v rozhodnutí 7Cdo/34/2001, nikto nemôže,

ani súd spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe. Takže toto konanie v podstate z právneho
hľadiska nemá žiadny význam, ako majú právo žalobcovia alebo žalobca podať, iniciovať a výsledok
tohto konania z právnej stránky veci a z toho aké máme zákony a z toho aké máme súdne rozhodnutia,
nemôže byť v žiadnom prípade iný, lebo už je jasne stanovené, aj súdnou praxou judikovanou minimálne
10 rokov, nie je mi známy žiadny opozitný názor a napriek tomu, že tu bol pomerne dlhý prednes, tak

ani zo strany žalobcu nebol poskytnutý nejaký alternatívny pohľad na túto vec, okrem jedného nálezu
Ústavného súdu, ktorý sa už vôbec tejto veci netýka, lebo tam sa to týkalo len určenia vlastníckeho
práva, kde nešlo o dobrovoľnú dražbu. A vzhľadom na rovnosť účastníkov, nevie si teda predstaviť
iný výklad v tejto veci ako ten, ktorý predniesol a to, že rozumie ľudsky tomu, že žalobca sa snaží
zvrátiť túto vec na svoju stranu, lebo prišiel o nehnuteľnosť, ale na druhej strane, keď si to zoberieme,

ako postupoval žalobca, ako postupovali žalovaní, tak žalovaní ku každému súdnemu konaniu sa
vyjadrovali, dokonca sa vyjadrovali aj v konaní, kde ich súd ani nepripustil. Iniciovali mimosúdne
konanie, komunikovali písomne, iniciovali, nedalo sa dohodnúť ohľadom vypratania, iniciovali súdne
konanieohľadomvypratanianehnuteľnosti,všetkysúdypotvrdilipravdivosťtoho,žeklientisúvlastníkmi,
mali dokonca exekúciu, táto vec prešla kontrolou exekučného súdu, ktorý dal poverenie exekútorovi

a jednoducho klienti sa zúčastnili dražby, ktorá bola v súlade so zákonom, zaplatili peniaze, ktoré od
nich boli požadované. Naproti tomu všetky argumenty, ktoré si dnes vypočul, sa skôr týkajú nejakého
spochybňovania skutkových okolností a dovolí si povedať, že tu sú až také, že konšpiračné teórie,
nevie si predstaviť, akým spôsobom žalobca chce tieto veci spochybňovať sedem rokov po dobrovoľnej
dražbe. Najmä za situácie, keď nezačína v podstate na nejakej zelenej lúke, ale má tu nejakú vzájomnú

skúsenosť aj s písomnými dokumentami, kde v konaní o neodkladné opatrenie, ktoré bolo rozhodované
týmto istým senátom, tak podľa neho je preukázané, že žalobca opakovane klamal súd. Bolo tvrdené
a neodkladné opatrenie bolo vydané aj z dôvodu toho, aby bolo chránené obydlie, do momentu, kým
sa nerozhodne vec sama. Od roku 2018 je dom odpojený od sieti, žalobca tvrdil, že dom je obývaný.
Vyargumentoval to, všetky tieto veci poukázal a chce možno poukázať na osobu žalobcu, ktorý podľa

neho aj zavádzal súd v predchádzajúcich konaniach, pretože opäť zopakuje, samozrejme, že má právo
na oficiálne podanie žaloby, ale pokiaľ tvrdí, že za 3.500 Eur sa snažil rekonštruovať nehnuteľnosť a
je pritom dokázané a sám to aj povedal, že v tom čase mal ešte nejaké záväzky voči Providentu a
Pohotovosti, ktoré nakoniec aj z tohto vyplatil, tak len možno dávam rečnícku otázku, že za 3.500 Eur,
v akom rozsahu chcel tú nehnuteľnosť rekonštruovať. Podľa neho je absolútne jasné, že to bolo iba

na prefinancovanie týchto záväzkov, čo opakovane zase znižuje argumentačnú silu žalobcu, lebo za
3.500 Eur asi nemohol myslieť vážne nejakú rekonštrukciu a to už nehovorí o ďalších veciach, ktoré boli
preukázané v súdnom konaní, aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by aj súd mal
rozhodovať na základe spravodlivosti, čo sa snaží, podľa žalovaného nejak až veľmi konfrontačne tlačiť
na to žalobca, tak poukazuje na to, že nie sú v konaní o spotrebiteľovi a rovnosť by mala byť zachovaná.

Namieta napríklad vec, že na pojednávaní sa opätovne navrhujú nové skutočnosti, má koncentračnú
zásadu konania, nevie aké skutočnosti by tu mali preukazovať ľudia, keď v podstate v konaní ohľadom
nejakej právnej stránky veci a toto aj bolo konštatované v nariadení neodkladného opatrenia, že je
potrebné dať žalobcovi v 1.rade, teda pánovi B. priestor na právnu argumentáciu v riadnom súdnomkonaní, ale právnej argumentácie sa nám tu nedostáva a skôr sú tu také konšpiračné veci, že vyjasní
sa to, zaplatený súdny poplatok cez nejakú advokátsku kanceláriu, nikto nevie cez akú, v podstate
žalobca je od začiatku zastúpený právnym zástupcom. O týchto veciach, keď je zodpovednosť daná na

strane právneho zástupcu, tak nech to znáša. Pokiaľ vykonal niečo v rozpore s pokynom klienta, pokiaľ
dražobník niečo vykonal v rozpore so zákonom, tak mohlo byť podané trestné oznámenie, môže byť
podaná žaloba na náhradu škody, ale tieto veci sa jednoducho nemôžu týkať žalovaných, pretože oni
ani neboli účastníkmi týchto konaní. Žalobca tu predostiera rôzne fiktívne tvrdenia, v súdnom konaní
na Krajskom súde v Prešove tvrdil, že on išiel do Popradu platiť kúpnu cenu, teraz bol prednes, že to

bolo v Žiline, že to bolo ďaleko, pričom bolo to v Poprade, že meškal, že 40 minút meškal, je napísané
v súdnom rozhodnutí, teraz je konštatované, že ho nepustili do miestnosti, že ani nevedel, kedy sa to
konalo. Jednoducho tieto veci sú z jeho pohľadu také fiktívne a snažia sa skôr vytvoriť nejaké zdanie
dôvodnosti, resp. ide o nejaké citové vydieranie v rámci nejakej ochrany spotrebiteľa, ktorá podľa mňa,
v tomto konaní nemá miesto, pretože on tieto veci už mal rozhodnuté, že množstvom iných súdov
a opakovane sa dostávame stále k tomu istému záveru, že jednoducho predbežná otázka, ktorou je

neplatnosťdražby,sanesmieanedásariešiťvtomtokonaní.Neviesipredstaviťinýzáver,lebopotomby
tá situácia v podstate by nebol ten zákon o dobrovoľných dražbách, ktorý spochybniteľný ani Európska
komisia,aninašesúdnictvo,tenzákonnepovažujeanizazlý, anizapochybný,anizaspornýavtakomto
prípade, keď sa vykonávajú tisícky a tisícky dražieb ročne na Slovensku, tak v podstate by žiaden
vydražiteľ nemal absolútne žiadnu právnu istotu. A práve to je podľa mňa problém, že ten spotrebiteľ,

ktorým bol pán žalobca, tak jednoducho nevie sa vyjadrovať k jeho RPMN, ktoré on uzatváral a veľmi je
tlačené na žalovaných, ktorí ako keby mali byť za to zodpovední, aké rozhodnutia, častokrát nesprávne,
spravil nijaký ju úplne cudzí človek, za ktorého nemôžu ani ručiť ani zodpovedať a pritom pokiaľ je v
spotrebiteľskom konaní vytýkané niečo súdom alebo legislatíve, tak je to v podstate to, aby spotrebiteľ
mal právo sa chrániť. Zákon o dobrovoľných dražbách tu máme v podstate 20 rokov a je tam úplne jasne

a jednoducho napísané, že v prekluzívnej trojmesačnej lehote sa ten spotrebiteľ, ktorý podpísal nejaké
zmluvy alebo aj ktokoľvek iný, nemusí to byť spotrebiteľ, tak sa brániť môže a jednoducho neviem si
predstaviť, že bude teraz všetky práva alebo nejaké aplikačné zásady používať iba v prospech človeka,
ktorý možno neuvážene zobral nejaký úver, ale žalovaní o tom nevedeli, on neuvážene vstupoval do
nejakých konaní, zobral 3.500 Eur na rekonštrukciu, následne to zaplatil na pôžičky, pričom len možno

už jednu z posledných vecí som zdôrazniť, že pán B. je alebo bol profesionálny vojak a on je konateľom
spoločnosti, kde je minimálne 5 rokov konateľom, to nie je nejaký človek, ktorý by bol, že neznalý práva,
veď predsa konateľstvo so sebou obnáša veľkú spustu povinnosti a jednoducho 90% argumentácie,
ktoré tu sú prednášané zo strany žalobcu, je o tom ako on nevedel, ako bol oklamaný, všetky okolnosti
sú proti nemu, my sme sa nejak mali spichnúť, pričom žalovaný absolútne tých ľudí, ani dražiteľa, ani

licitátora, ani veriteľa absolútne nepozná. On s tým nemá nič spoločné. Situáciu, prečo to kúpil, vysvetlil,
tam absolútne nie je nič, čo by bolo nelogické a práve nelogické sú skôr tie tvrdenia zo strany žalobcu
o nejakých pofidérnych ťahoch nejakej advokátskej kancelárie, nevie ani že koho má na mysli žalobca,
ale podľa jeho názoru tieto veci, ani v tomto konaní, nie je patričné rozoberať, pretože toto sa mohlo
prejednať v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, v trestnom konaní a v podstate tak, ako Krajský

súd konštatoval, že ani nemáme čo robiť v konaní o neplatnosť záložnej zmluvy, nevie si predstaviť, aký
záver, bez ohľadu, na to čo tu odoznie, od nejakých, že cudzích ľudí, lebo ešte nejaký pán H. tu mal
byť vypočúvaný, že čo sa tu dozvie, čo by mohlo zmeniť výsledok tohto konania v súlade s tým, aké
judikáty a aké sú právne predpisy a má za to, že toto konanie je čisto právne, ani by nemal vypočúvať
ľudí, lebo toto sa mohlo riešiť a že pokiaľ žalobca zanedbal nejaké svoje povinnosti v iných konaniach

alebo sa ani nevyjadroval, čo nám sa aj stalo, že ani neprišli na súd, ani sa nevyjadril, vôbec nereagovali,
tak jednoducho týmto sa nemôže obchádzať nejakej desaťročnej údajnej lehote, o ktorej ani neviem,
keď je trojmesačná prekluzívna, že čoho by sme vlastne my mali v tomto konaní zistiť. A možno už
iba posledná vec, že pokiaľ žalobca mal na základe neodkladného opatrenia dostať právo na nejakú
právnu argumentáciu, tak ja konštatuje, že ani jediný judikát, ktorý som ja predložil a predložil som

ich desiatky, tak nebol v tomto vyjadrení zo strany žalobcu spochybnený a poukazuje na to, že toto je
zaužívaná prax. A samozrejme, že okresné súdy a krajské súdy sa s takýmito záležitosťami stretávajú,
kde opakovane žalobcovia tieto záležitosti prednášajú, ale opakovane sa všetky vyššie súdne inštancie
priklonili k takémuto výkladu, že jednoducho nesmie sa to riešiť tak, že obídeme neplatnosť dražby cez
určenie vlastníckeho práva. To je proste alfa a omega tohto sporu a pokiaľ nevyriešime alebo na to nedá

súd možno nejaký predbežný názor, tak potom toto konanie bude absolútne nehospodárne a podľa mňa
aj zbytočné, pretože je to ohľadom právnej stránky veci a toto nebolo spochybnené. Aspoň si teda myslí,
lebo bol predložený jediný judikát, ktorý sa veci ani netýka. Takže má za to, že žaloba je nedôvodná
a trvá na tom, čo aj povedal, aj napísal.9. Na tomto pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade E. F. G., žalovaného
v 2. rade E. G. G. a oboznámením listinných dôkazov: žaloba na č.l. 1-2, výpis z listu vlastníctva číslo XX

pre katastrálne územie D. na č.l. 3, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorená medzi
záložným veriteľom InDevel s.r.o. a záložcom A. B. zo dňa 24.04.2013 na č.l. 4-6, zmluva o vykonaní
opakovanejdražbyD.uzatvorenámedzidražobníkomLicitorGroupa.s.anavrhovateľomdražbyInDevel
s.r.o. zo dňa 02.04.2014 na č.l. 7-9, vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby
a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby zo dňa 02.04.2014

na č.l. 10, oznámenie o opakovanej dražbe dražobník Licitor Group a s..a navrhovateľa InDevel
s.r.o. zo dňa 13.05.2014 na č.l. 11-15, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 32Csp/6/2018-94 zo
dňa 05.09.2018 na č.l. 16-19, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/152/2017-180 zo
dňa 18.12.2019 na č.l. 20-21, potvrdenie o vydražení predmetu dražby Notárskeho úradu C. O. P.,
Žilina zo dňa 16.06.2014 na č.l. 37, návrh na vstup intervenienta do konania k sp.zn. 32Csp/6/2018
zo dňa 08.08.2018 žalovaných na č.l. 38-39 spolu s podacím lístkom, uznesenie Krajského súdu v

Prešove sp.zn. 32Co/152/2018-155 zo dňa 24.10.2019 na č.l. 40-41, vyjadrenie k žalobe žalobcu
v konaní 15/67/2020 na č.l. 42-44, podanie zástupcu žalovaných doručené súdu 05.02.2021 na č.l.
50-51, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaných z 12.03.2021 na č.l. 52, vyjadrenie duplika k
vyjadreniu žalobcu žalovaných zo dňa 22.04.2021 na č.l. 69, exekučný príkaz Exekútorského úradu
Stropkov, súdneho exekútora C. I. Q., sp.zn. 41EX 196/20-11 zo dňa 04.05.20219 na č.l. 70, návrh na

vydanie neodkladného opatrenia z 10.05.2001 na č.l. 72-73, uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn.
15C/67/2020-7 zo dňa 19.05.2021 na č.l. 75, podanie zástupcu žalovaných doručené súdu 04.06.2021
na č.l. 81-84, odvolanie z 03.06.2021 na č.l. 86-88, upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora
C. I. Q., sp.zn. 41EX 196/20-11 zo dňa 14.04.2020 na č.l. 89, žiadosť o odovzdanie nehnuteľností
právneho zástupcu žalovaných z 23.03.2018 na č.l. 90, žiadosť o odovzdanie nehnuteľnosti právneho

zástupcu žalovaných zo dňa 23.03.2018 na č.l. 91, žiadosť o odovzdanie nehnuteľnosti právneho
zástupcužalovanýchzo04.05.2015nač.l.92-93,žiadosťovypratanienehnuteľnostíprávnehozástupcu
žalovaných z 01.02.2019 na č.l. 94-96, výpis z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie D. dňa
03.06.2021 na č.l. 97-98, vyjadrenie I. R. z 23.05.2021 na č.l. 99, výpis z listu vlastníctva číslo XX pre
katastrálne územie D. z 03.06.2021 na č.l. 100-101, vyjadrenie A. S. z 29.05.2021 na č.l. 102, vyjadrenie

C. T. z 30.05.2021 na č.l. 103, mail spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. z 13.07.2020 na č.l.
104, záznam o hlasovaní zo 07.07.2015 na č.l. 105, z 30.07.2019 na č.l. 106, rozsudok Okresného súdu
Prešov 9C/27/2019 zo dňa 24.10.2019 na č.l. 107-108, návrh na odklad exekúcie žalobcu a spol. zo
dňa 04.12.2020 na č.l. 109-110, podanie zástupcu žalovaných doručené súdu 07.06.2021, uznesenie
Krajského súdu v Prešove 13Co/27/2021-133 zo dňa 14.07.2021 na č.l. 133-137, podanie právneho

zástupcu žalovaných doručené súdu 21.09.2021, výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina,
vložka číslo 14912/L na obchodné meno InDevel s.r.o. zo dňa 02.11.2021 na č.l. 147-150, výpis zo
živnostenského registra Slovenskej republiky na meno A. B. bez záznamu na č.l. 151, na meno U. B. na
č.l. 152, podanie žalovaného v 1.rade doručené súdu 25.11.2021 na č.l. 161-163, ktoré súd podrobnejšie
oboznamuje, spis Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 32Csp/6/2018 a z neho osobitne rozsudok

Okresného súdu Prešov sp.zn. 32Csp/6/2018 zo dňa 18.12.2019, právoplatnosť 06.02.2020 a rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 32Co/152/2018-180 zo dňa 18.12.2019.

10.Napojednávanídňa17.2.2022súdvykonaldokazovanie oboznámenímlistinnýchdôkazov:Podanie
správy v právnej veci číslo konania 15C/67/2020 žalobcu A. B. proti E. G. a spol. o určenie vlastníckeho

práva písaného právnou zástupkyňou žalobcu zo dňa 14.1.2022, listina označená ako vyčíslenie
pohľadávky spoločnosti InDevel, s.r.o. adresované LICITOR group, a.s. s uvedením dátumu na č.l.
177, žiadosť o odklad dražby A. B. adresované LICITOR group zo dňa 14.2.2014 na č.l. 178, zoznam
účastníkov dražby na č.l. 179, spis OS PO pod sp.zn. 15C/321/2014 a z neho osobitne uznesenie
OS PO 15C/321/2014-14 zo dňa 31.10.2014, spis OS PO 32Csp/6/2018 a z neho osobitne rozsudok

32Csp/6/2018-94 zo dňa 18.12.2019, právoplatný 6.2.2020.

11. Na pojednávaní dňa 17.2.2022 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu A. B. a svedka M. B.,
ako aj oboznámením listinných dôkazov: Darovacia zmluva medzi I. B., I. B., E. V. a A. B., Vyhlásenie
bez podpisov A. B. a M. B., príjmový pokladničný doklad č. 5 zo dňa 2.5.2013 prijaté od A. B. A. M. na

sumu 315,- Eur a faktúra daňový doklad č. 5/2013 dodávateľa A. M., odberateľa A. B. na sumu 315,- Eur.

12. Na tomto pojednávaní žalobca v rámci záverečnej reči uviedol: Žalobca sa oprávnene domáha
súdnou cestou určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Naliehavosť právnehozáujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva je nesporná, keďže obaja žalovaní sú zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností a tento právny vzťah medzi stranami sporu je
sporný. Je taktiež nesporne v konaní preukázaná dôležitá právna skutočnosť na strane žalobcu, a

to absolútna neplatnosť tak zmluvy o pôžičke, ako aj záložnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalovaní odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom
dobromyseľnosti na základe dobrovoľnej dražby a pre svoju obhajobu uvádzajú, že sú v špeciálnom
konaní a ohľadom právnej stránky žalobcu sa nedozvedeli nič viac čo by už nimi nebolo vyvrátené.
Žalovaní ďalej tvrdia, že aj keď je tu táto žaloba o určenie vlastníckeho práva, ale je tu neodstrániteľná

prekážka to, že pokiaľ žalobca nedisponuje rozhodnutím o vyhlásení dobrovoľnej dražby za neplatnú,
táto vada sa nedá zhojiť žiadnym iným spôsobom. Žalovaní ďalej tvrdia, že žalobca mal možnosť podať
v trojmesačnej prekluzívnej lehote žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá nebola podaná a preto na
ich obhajobu nastupuje podľa ich názoru špeciálny zákon lex specialis, ktorým je zákon o dobrovoľných
dražbách. Pre svoju obhajobu žalovaní v konaní citovali rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 7 Cdo/34/2001, z ktorého podľa žalovaných nikto nemôže, a to ani súd, spochybňovať prechod

práva na dobrovoľnej dražbe, takže toto konanie o určenie vlastníckeho práva nemá z právneho hľadiska
žiadny význam. Ďalej žalovaní poukazujú, že vzhľadom na rovnosť účastníkov si nevedia predstaviť
iný výklad tejto veci než ten, ktorý predniesli ony, a že žalobca chce zvrátiť túto vec na svoju stranu,
lebo prišiel o nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru žalovaní došli až tak ďaleko, že poukázali v konaní,
že žalobca zneužil inštitút neodkladného opatrenia a sú rozčarovaní z postupu súdu, že pod rúškom

ochrany spotrebiteľa toto nariadené neodkladné opatrenie bolo. Žalobca sa nestotožňuje ani s jedným
z týchto tvrdení žalovaných a všetky nimi uvedené tvrdenia o jeho právnej obhajobe namieta ako
právne nedôvodné a tieto vyvracia. Poukazuje predovšetkým na to, že na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva (viď rozsudok Krajského súdu
v Košiciach spisová značka 11Co/9/2016 zo dňa 23.03.2016). Súdna prax, ako aj právna teória sú

zajedno v tom, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona ex
lege v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky spisová značka 1Cdo/96/1995). Teda, ak je určitý úkon absolútne neplatný,

nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia a súd nemá možnosť dodatočne
zvážiť či ju zohľadní, alebo nezohľadní, ale musí na neplatnosť prihliadať vždy z úradnej povinnosti. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva
hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky spisovej značky 3Cdo/144/2010 z 30.3.2011. Je nesporné, že pri ochrane vlastníckeho práva

platí zásada nemo plus iuris. Jedinou právnou obhajobou žalovaných je opieranie sa o Zákon o
dobrovoľných dražbách a o to, že žalobca nepodal žalobu o určenie vlastníckeho práva v trojmesačnej
zákonnej prekluzívnej lehote. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na to, že dobrovoľná dražba
v skutočnosti nie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, aj keď sa takto žalovaní
domnievajú, že to tak je. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka a to ani za

stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (viď rozsudok Krajského súdu
Prešov z 30.10.2012 spisová značka 20Co/123/2011 a 20Co/51/2012 okrem iných už uvedených). Keď
sa zameriame na chronologický postup všetkých zúčastnených strán a to počnúc uzavretím zmluvy
o pôžičke, záložnej zmluvy až po konanie o dobrovoľnej dražbe je nesporné, že všetky zúčastnené
subjekty konali vo vzťahu k žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi. Tak to bolo pri uzavretí zmluvy o

pôžičke na sumu 3500 EUR na získanie, ktorej ešte pred jej vyplatením žalobca musel zaplatiť sumu
315 EUR, pričom táto pôžička okrem iných neplatných alebo neprijateľných podmienok obsahovala viac
ako 400 %-nú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej je to záložná zmluva, na základe ktorej pre
sumu 3500 EUR bolo zas založené obydlie žalobcu v tom čase ohodnotené podľa znaleckého posudku
na sumu 68.000,- EUR. Bol to nesporne dlh žalobcu vo výške iba 291 EURO a zosplatnenie celej

pôžičky po piatich mesiacoch od jej poskytnutia, kedy bol celý dlh vyčíslený na sumu 7587 EURO.
Ďalej je to výška dlhu vyčíslená pri konaní dražby v júni 2014 konanej už bola vo výške 9527 EURO
nakoniec nehovoriac o to, že túto nehnuteľnosť žalovaní vydražili za sumu 31 700 EUR oproti pôvodne
ohodnotenej na 68.000,- EUR a nehovoriac o obsahu listiny Vyhlásenie, ktorá bola teda žalovaným
v 1.rade predložená ako sa dnes preukázalo svedkom M. B. pred Veľkou nocou roku 2019, teda

v čase kedy bežalo odvolacie konanie voči rozsudku Okresného súdu prvostupňovému rozsudku v
konaní o neplatnosť zmlúv. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že právnou skutočnosťou spôsobujúcou originálne
nadobudnutie vlastníckeho práva je práve táto dobrovoľná dražba konaná dňa 16.06.2014, ktorá nebola
napadnutá, v dôsledku čoho podľa nich už nemožno skúmať jej platnosť a ktorá preto spôsobila, že ichvlastnícke právo je už nenapadnuteľné chce uviesť, že s týmto názorom žalovaných sa nestotožňuje
a považuje ho za nesprávny. Pokiaľ právny zástupca žalovaných stále aj dňa na dnešnom konaní
zdôrazňuje dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva jeho klientmi, teda žalovanými a citoval v

konaní niektoré rozhodnutia odvolacích súdov, tak sú tiež toho názoru, že žalovaní sa mýlia, ak z týchto
právnych názorov chcú pre seba vyvodiť nenapadnuteľnosť vlastníckeho práva ako vlastníkov sporných
nehnuteľností. V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3Cdo/186/2010, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovene ponechal otvorenú
otázku aké právne dôsledky má pri dobrovoľnej dražbe skutočnosť, že oprávnená osoba neuplatnila

právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na súde v lehote troch mesiacov odo dňa
príklepu.Zcitovanéhorozhodnutiajezrejmé,žeajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúre
nestotožňuje platnosť dobrovoľnej dražby s automatickým nastúpením všetkých jej účinkov. Príklep
licitátora a jeho účinky sú upravené v § 2 písm. f) Zákona o dobrovoľných dražbách číslo 527/2002
Z.z., podľa ktorého je príklep ako úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za
ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva k predmetu dražby, ako aj v § 27 ods. 1,

podľa ktorého ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na
neho vlastnícke právo udelením príklepu. Tento príklep označujú žalovaní za spôsob originálneho
nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento názor originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva sme toho
názoru, že nemôže právne obstáť, t.j. nespôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom
za každých okolností, teda neoriginálnym spôsobom, ale môže mať iba nadobudnutie derivatívnym

spôsobom, a teda je to právny úkon súkromného práva. Teda dobrovoľná dražba tak, ako je upravená
v Zákone o dobrovoľných dražbách má súkromnoprávnu zmluvnú povahu, a to bez ohľadu na to či je
tak v zákone označená. Príklep licitátora tak nie je ničím iným a nie je ani inou právnou skutočnosťou
pokiaľ žalovaný sa opiera o tú dobromyseľnosť a poukazuje na niektoré stanoviská odvolacích súdov
tak poukazujem na to, že § 27 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, kde zákonodarca použil výraz

„prechádza na neho vlastnícke právo alebo iná iné právo k predmetu dražby“ tak z tých rozhodnutí, ktoré
uviedol v konaní chce uviesť, že napríklad S. L. odvodzuje, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva
v dobrovoľných dražbách zákonodarca zvolil princíp prechodu vlastníckeho práva, a teda dobrovoľná
dražba nemôže byť osobitným typom zmluvného prevodu vlastníctva. Udelenie príklepu v spojení so
zaplatením ceny dosiahnutej vydražením považuje Valová za zložitú právnu skutočnosť, na základe

ktorej vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo k predmetu dražby. Taktiež A. H. považuje príklep za
inú právnu skutočnosť zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej je možné
nadobudnúť vlastnícke právo. Avšak, ako sa neskôr ukázalo, súdna prax ukázala, ani 1 z týchto
názoroch nemôže právne obstáť je nesprávny, pretože II Ústavný súd Slovenskej republiky 289/08 zo
dňa 05.11.2008 vyriekol: „Nadobudnutie vlastníckeho práva udelením príklepu v exekučnej dražbe v

spojení so zaplatením najvyššieho podania a schválením súdom je iba v tejto exekučnej dražbe je
originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, kde teda štát a ako aj súd schválením súdom
tejto dražby má kontrolnú právomoc, a teda to všetko jej skontrolované, kdežto Zákon o dobrovoľných
dražbách je tu nejaký živnostník, ktorý spolupracuje s navrhovateľom dražby, ako aj s ostatnými osobami
zúčastnenými, ako aj dneska odznelo z výpovedí svedka, ale aj žalobcu, že my sme toho názoru, že

vydražiteľ bol jednoznačne v spojení s navrhovateľom dražby ako aj s dražobníkom. Zmluvné prevody
vlastníckeho práva v Slovenskej republike sú však v zásade založené na princípe, že nikto nemôže
previesť viac práv na iného než sám má. To znamená, že v danom prípade ani platná dobrovoľná
dražba, proti ktorej v lehote stanovenej v § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. nebola podaná žaloba o neplatnosť,
nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby alebo záložca

nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému
právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu jeho vlastníckeho práva. Treba
tu zdôrazniť, že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky toto ustanovenie
nezaručuje právo nadobudnúť určitú konkrétnu vec do vlastníctva, ale čo je dôležité zaručuje naopak
každému kto v súlade s právnym poriadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva už nadobudol, aby svoje

vlastnícke právo mohol stratiť iba v súlade so zákonom. Poukazujem na spisovú značku III Ústavný súd
448/2010. Tak je to v prípade žalobcu, ktorý nadobudol vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy je
preukázané, ktorú do konania predložil. Teda v danej právnej veci jednoznačne toho právneho názoru,
že na strane žalobcu je jeho existujúce vlastnícke právo, ktoré je ústavne chránené a nikdy relevantne
ho žalobca nestratil. Stratil by ho jedine v dôsledku výkladu zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách, ktorý presadzujú žalovaní, čo je ale v rozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu na
stranežalovanýchžiadnevlastníckeprávoneexistuje.Nastranežalovanýchexistujelenurčitýmajetkový
záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva, ktorý však ako zdôrazňuje aj Ústavný súd
Slovenskej republiky ústavne chránený nie je. Dobrovoľnú dražbu nie je možné preto porovnávať sdražbou konanou v rámci exekučného konania, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená
osoba a pod kontrolou súdu v zmysle § 148 Exekučného poriadku. Preto aj uvedenom prípade žalovaní
z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, na základe ktorej sa dobrovoľná dražba konala, na

základe neplatnosti tohto právneho úkonu, ktorým mali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudnúť, sa nikdy nestali ich vlastníkmi. Ochranu žalobcu ako skutočného vlastníka nie je možné
prelomiť ani ochranou dobrej viery žalovaných ako nadobúdateľom vlastníckeho práva na základe
absolútne neplatného právneho úkonu, pretože ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou
nikto nemôže preniesť viac práv než má sám možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len

celkom výnimočne pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že
vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť hodnotená vždy veľmi prísne a musí sa súdu
v celom konaní javiť ako spravodlivá. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti navrhuje súdu, aby žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel a aby zaviazal žalovaných k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

13. Na tomto pojednávaní žalovaní v rámci záverečnej reči uviedli: Navrhujú, aby súd žalobu zamietol a

zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %. V 1. rade poukazujú na právny názor súdu,
ktorý poukazov na dve rozhodnutia, a to jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2011 a rozhodnutie
krajskému súdu 2012. Rozhodnutie krajského súdu v roku 2012 bolo medzičasom zrušené, a to na
základe aj rozhodnutia Najvyššieho súdu, aj na základe rozhodnutia Ústavného súdu a v novom konaní
ten istý senát krajského súdu po zrušení tohto rozhodnutia, ktoré bolo citované v predbežnom právnom

názore, tak sa práve naopak stotožnil s argumentáciou druhej strany, vec sa vrátila na okresný súd o
tomto konaní krajský súd spisovou značkou 20Co/2/2016 zo dňa 28.11.2016, tak práve súd poukazoval
na rozhodovaciu prax Najvyššieho aj Ústavného súdu, ktorá spočíva v tom, že vlastnícke právo
úspešného vydražiteľa pokiaľ nebolo spochybnené v lehote troch mesiacov odo dňa príklepu, tak patrí
zásadne dobromyseľnému vydražiteľovi. Nechcú citovať rozhodnutie celé, len chcú poukázať na jeden

jeho záver, kde tento senát poukázal na to, že v prejednávanom prípade je pre neho najvýznamnejší
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka 1 US/549/2015 zo dňa 16.03.2006, podľa
ktorého z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízii obidve ústavné hodnoty princíp

ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.
Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom ako

vec upustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
konaní. Teda tento záver, ktorý po štyroch rokoch prijal Krajský súd v Prešove úplne koliduje s tým čo
argumentujú, že dobromyseľnosť nadobudnutia p. G. nemôže byť prelomená princípom nemo plus iuris
a k tomu sa ešte dostanú a budú aj odkazovať na žalobcu, pretože tento Krajský súd skonštatoval,
že v tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre Ústavného súdu v riešení

otázky nemo plus iuris o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej
ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový
stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä keď ho potom
aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci katastra nehnuteľnosti, súd a podobne. Takže na základe
toho sa domnieva, že tento princíp nemo plus iuris je týmto prelomený a chcem poukázať možno jednu

takú veľmi zásadnú vec. Žalobca citoval, rozhodnutia najvyšších súdnych inštancií z roku 2008, 2010,
2011, 2012, 2006, pričom všetky rozhodnutia, ktoré predkladali a predkladajú aj teraz tak sú z dátumov,
ktoré idú po týchto rozhodnutiach. Teda je úplne jasné, že prax sa čím ďalej tým viacej stotožňuje a
myslia si, že aj bola stotožnená vo veľa veciach s argumentáciou, ktorú prednášajú oni a len chcú
poukázať na to, že tieto rozhodnutia sú oveľa čerstvejšie, oveľa prepracovanejšie a zohľadňujú, ako

bolo uvedené v rozhodnutí Krajského súdu, tento skutkový stav a vývoj sociálnej reality. Poukazujú aj
na uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodoval vec medzi pánom A. B. a spoločnosťou,
ktorá mu poskytla pôžičku, kde oni ani neboli stranou konania a napriek tomu sa snažili intervenovať
a tento krajský súd skonštatoval, je to aj rozhodnutie v súdnom spise, nebudú ho celé citovať, len 1
veta tam je podstatná, že interventi vlastnícke právo nadobudli na základe dobrovoľnej dražby, pričom

výsledok dobrovoľnej dražby možno spochybniť len konaním o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Táto
otázka nemôže byť riešená ako predbežná otázka. Ďalšie rozhodnutie, ktoré bolo uvádzané na podporu
právneho názoru zo strany súdu je rozhodnutie o 2NCdo/20/2011. Majú za to, že ide podľa nich už o dosť
prekonané rozhodnutie tými rozhodnutiami čerstvejšími a hlavne ide o trošku inú rozdielnu otázku akoriešia tu, pretože predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu riešilo zabezpečovací prevod práva a trošku
iné okolnosti tam nastali. Skutkovo tá vec bola iná a v podstate dražba bola nejaký titul nadobudnutia až
tretí v poradí a Najvyšší súd v tomto konaní skonštatoval, že pokiaľ sa stane nejaký evidentne podvod na

začiatku, tak nemôže v takomto konaní tá dražba úspešne prebehnúť, ale vedia, že je to veľmi citované
rozhodnutie Najvyššieho súdu, ale je z roku 2011, pričom tu majú rozhodnutia Najvyššieho súdu a
Ústavného súdu 2015, 16 dokonca je tu 2017. Čo sa týka tej otázky, ktorú nastolil žalobca, kde je pravda
zásada nemo plus iuris tak si myslia, že ide o iný spôsob osobitný nadobudnutia vlastníckeho práva
nemo plus iuris sa využíva pri zmluvných prevodoch práva. Pri dobrovoľnej dražbe ale nejde o prevod

vecí alebo osobitný spôsob nadobudnutia. Sú to teda že iné skutočností ustanovených zákonom a to je §
132 ods. 1 a nejde teda o ďalších inštitút zmluvnej povahy. Na posudzovanie nadobudnutia vlastníckeho
práva vydražiteľom preto nemožno aplikovať zásadu nemo plus iuris, ktorá sa spája so zmluvným
prevodom práva a toto je takisto rozhodnutie Najvyššieho súdu 6Cdo/60/2017. Ak by vlastnícke právo
vydražiteľa aj napriek nepodaniu žaloby o určenie neplatnosti dražby bolo možné úspešne spochybniť
aplikáciou zásady nemo plus iuris v inom konaní na základe inej žaloby, napríklad v tomto konaní

ohľadom vlastníckeho práva, podanej aj po niekoľkých rokoch od ukončenia dražby čo sa v podstate
stalo aj im, mohlo by to viesť k odradeniu potencionálnych záujemcov o účasť na dražbe ako dražiteľov
a tento zákon by sa tak mohol stať prakticky neaplikovateľným. Absolútna zásada, ktorú od začiatku
smerovali čo sa týka argumentácie je tá, že pán G. nespravil absolútne nič zlé a inštitút dobrovoľnej
dražby je absolútne korektný, ktorý keby korektný nebol, tak za tých 20 rokov odkedy je účinný, tak

už by bol buď zrušený alebo zásadne reformovaný, čo sa doteraz nestalo. To znamená, na Slovensku
prebieha, že tisícky alebo desaťtisícky dražieb ročne a dobromyseľným vydražiteľ, ktorý zaplatí kúpnu
cenu tak sa má za to, že má byť vlastníkom týchto nehnuteľností. Samozrejme, vnímajú tú situáciu,
že zo strany žalobcu sa to javí ako nespravodlivé najmä po tom čo bola zmluva o pôžičke vyhlásená
za neplatnú, ibaže práve preto tá súdna prax dospela nakoniec k tomu, že na pomyselný vážkach

sa musia tieto práva žalobcu a žalovaného nejakým spôsobom vyvážiť a musí sa primerane prispieť
k spravodlivému rozhodnutiu, ale spravodlivé rozhodnutie neznamená iba to, že povieme, že je tu
zásada nemo plus. Dokonca aj žalobca citoval viacerých právnych špecialistov, ktorí tieto argumenty
vyvrátili a je to už aj potvrdzované právnou praxou, ale tak ako ten Krajský súd povedal aj v rozhodnutí
Najvyššieho súdu je uvedené, že musí dôjsť k tomu, aby to vyššie riziko niesol nedbalý vlastník oproti

dobromyseľnému vydražiteľovi. Pán G. nespravil nič zlé, iba prišiel na dražbu a zaplatil a bolo to overené
verejnými listinami, bola tam notárka, bola tam dražobná spoločnosť, ktorá nebola zrušená, má licenciu
od štátu, aby takéto veci, má poistenie, má všetky inštitucionálne záležitosti na to, aby takéto dražby
mohli prebiehať korektne. Na druhej strane pán B. v podstate spravil že desiatky a desiatky chýb keby
sa nestaral o svoje vlastníctvo, z jeho výpovede vyplýva, že dokonca tu klame nepamätá si, na ich

otázkuodpovedalžeáno,nespravildostatočnékroky,ktorýmibymoholhájiťsvojevlastníctvo,minimálne
nebola podaná žaloba, respektíve nebol zaplatený súdny poplatok a pán B. je podľa ich názoru, z toho
čo je v spise zdokladované aj z dnešného výsluchu si mysia, že je dostatočne znalý na to, aby tieto veci
obhospodáriť vedel. Je to profesionálny vojak, vedel si zabezpečiť dvoch advokátov na obhajobu svojich
práv, nič mu nebránilo tomu, aby následne nepodal žalobu o náhradu škody, vydanie bezdôvodného

obohatenia, mohol požiadať od vydražiteľa, od veriteľa, od svojich advokátov, od množstva subjektov
a práve preto rozumejú tomu, že táto súdna prax, ktorú tu predložili tak smeruje k tomu, aby sa tieto
veci že takzvane vyvážili, a aby sa povedalo, že kto v tejto veci spravil nejaký problém alebo „prúser“
a komu by to vlastnícke právo malo byť. Nie je to zasadá neprelomiteľná, čo je jasné aj z rozhodnutia
Ústavného súdu a Najvyššieho súdu a myslia si, že pokiaľ by aj tejto veci bol pánom G. neúspešný na

okresnom súde, tak určite na základe týchto rozhodnutí by mu tie neskoršie inštancie dali za pravdu,
pretože takáto vec sa môže stať každému. Každý môže prísť na dobrovoľnú dražbu a on nemá šancu
preverovať tie právne tituly donekonečna, pretože má veľmi obmedzené schopnosti. Presným príkladom
tohto, tej obmedzenej možnosti je aj to, že na súdy aj napriek tomu, že chceli byť intervenienti ani len
nepustili do súdneho konania ako stranu sporu. To znamená, že pán G. nemal nič s dlžníkom, nebol

vo vzťahu dlžník a veriteľ pán B. a spoločnosť InDevel. On nemal nič spoločné s vydražiteľom, nemal
nič spoločné s neplatnosťou záložnej zmluvy lebo nebol účastníkom, a teda pán G. si ani nemohol
zistiť tieto veci, pretože jednoducho by mu to nebolo poskytnuté a jednoducho dobrovoľná dražba je
stále rešpektovaná ako normálny spôsob fungovania, je to normálna ekonomická záležitosť, kde ľudia
na Slovensku v tisíckach prípadoch takto vlastnícke právo nadobúdajú a nie je oprávnené alebo nie

je rozumné, aby táto zodpovednosť sa prenášala na plecia človeka, ktorý je úplne mimo systému a v
zmluvných vzťahoch, a aby on nakoniec niesol, a to chcem zdôrazniť po siedmich rokoch alebo ešte
viacej odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Jednoducho pán B. mal obrovské množstvo možností,
ktoré nevyužil a tie tvrdenia, kde v rámci spotrebiteľského konania sa stále uvádza ako on to nevedelprečítať atď., atď. tak osobne si myslia, že pokiaľ to stačí na zrušenie zmluvy o pôžičke, tak určite to
nestačí na to, aby na základe celého komplexu týchto vzťahov a správania sa pána B. bol schopný
dosiahnuť to, že aby mu súd určil vlastnícke právo, pretože zo správania pána G. vyplýva, že bol

dobromyseľný, dokonca ešte aj potom bol po tej dražbe opakovane posielal písomné výzvy, snažil sa
to vysporiadať, dokonca práve paradoxne aj o posledný dôkaz, ktorý predložila pani právna zástupkyňa
do spisu na dnešnom pojednávaní svedčí o tom, že keby pán G., ak bolo tvrdené stále, že je podvodník
zo strany žalobcu alebo že ide prať nejaké peniaze, tak určite by neposlal 3 alebo 4 predžalobné výzvy,
ktoré založili do spisu, ktoré boli maximálne korektné a to vyhlásenie, ktoré bolo teraz predložené do

súdneho spisu iba znamená toľko, že pán G. sa s nimi dohodnúť chcel a dokonca za smiešne nájomné,
ktoré vôbec nezodpovedá trhovej hodnote vo výške 50 EURO. Chceli, navrhovali konfrontáciu aj z toho
dôvodu, aby sa tieto skutočnosti preukázali, pretože boli stretnutia medzi pánom G., kde páni bratia
B. vyslovene pána G. prosili len aby sa o tom rodičia nedozvedeli čo sa stalo s domom, lebo sú vo
vyššom veku a tieto všetky veci pán G. akceptoval. Práve na základe toho ja si myslím, že tu musí
dôjsť k tomu posunu, o ktorom hovorí aj Krajský súd a sú to rozhodnutia potvrdené aj ústavnými súdmi,

pretože v prípade, ak by malo byť určené vlastnícke právo pánovi B., ktorý je profesionálny vojak, ktorý
jednoducho nemôže nikto presviedčať súd ani žalovanú stranu, že pán B. o tom nevedel, tak nemôže
za takýchto okolností po siedmich rokoch od podania alebo teda od príklepu na dobrovoľnej dražbe byť
spochybňované, pretože celá ekonomická sféra alebo nejaký princíp právnej istoty a nielen istoty, ale
aj princíp nejakého zdravého rozumu, tak by sa úplne rozsypal, pretože žalovaný by v podstate nemal

žiadnu možnosť obrany. Pokiaľ by boli pripúšťané takéto žaloby s kladným účinkom, to by znamenalo,
že v podstate vydražiteľ je počas obdobia desiatich rokov od dobrovoľnej dražby, kde riadne peniaze
zaplatil je vystavený tomu, že jeho vlastnícke právo bude spochybnené a nebude môcť s tým robiť
nič. Nastane situácia, ktorá je extrémna, že pokiaľ sa po vydražení tieto nehnuteľnosti potom následne
prevedú možno na deti alebo sa s tým spraví nijaký realitný obchod a naviaže sa na to množstvo ďalších

reťazujúcich ľudí alebo spoločností a následne dôjde k zrušeniu vlastníckeho práva vydražiteľa, tak má
to taký zásadný právny vplyv a nielen právny, ale aj ekonomicky keby sa všetky tieto tituly nadobudnutia
zrušili na základe toho, že by sa priznalo vlastnícke právo k pánovi B., tak to ovplyvní nielen vydražiteľa,
ale možno niekoľko 5, 6, 7 ďalších subjektov, ktorí tak, ako pán G. nevedel o vzťahoch pána B., ktoré boli
len jeho súkromnými, tak malo by to obrovský následok na celú ekonomickú sféru mnohých rodín, ktoré

by dajme tomu byty alebo domy kupovali a nemali by absolútne istotu a do desiatich rokov, že by sa
skutočne stali vlastníkmi. Preto to zásada nemo plus iuris je aj vysvetlená v tých rozhodnutiach. Treba
to skutočne dbať na to, že ide pri zmluvných právach sa to ešte možno určitým spôsobom pochopiť
dá aj keď veľmi veľmi treba k tomu pristupovať racionálne, ale v danom prípade ide o nadobudnutie
vlastníckeho práva na základe iných skutočností a majú množstvo rozhodnutí a dovolia si povedať, že

žalobca ani 1 rozhodnutie nedal po roku 2012, čo je 10 rokov a majú rozhodnutia spred pár krokov spred
2016, 2018, ktoré všetky sú v priamom rozpore s tým čo tu bolo konštatované. Takže z toho dôvodu
si myslia, že treba žalobu zamietnuť. Chcú možno v poslednom rade ešte poukázať aj na to správanie
navrhovateľa, ktorý v podstate ani nebol na súdnom konaní čo sa týka vypratania, ani nereagoval, ani
písomne neodpovedal, ako sa bez ohľadu na to aký má názor, môžu si myslieť o pánovi G. čo chcú,

ale pokiaľ stratil vlastnícke právo na dobrovoľnej dražbe, tak je minimálne že slušné odkomunikovať to
a napríklad mu napísať, že on s takýmto názorom nesúhlasí alebo aspoň 1 stretnutie, ktoré navrhovali
mohlo byť realizované. Možno už taká skutočne posledná vec. Poukazujú na množstvo klamstiev, ktoré
tu zazneli a ktoré sú priamo vyvrátené aj zo zápisníc z predchádzajúceho konania, aj z dnešného
výsluchu aj dokonca sú rozpory medzi dvoma bratmi a dovolia si povedať, že výsluch pána M. B. ani

nepovažujú za nič zásadné, pretože tento svedok je absolútne zaujatý v prospech svojho brata a počuli
tu len obviňovanie pána G., s ktorým možno bol párkrát v živote a takisto správanie sa žalobu ohľadom
nariaďovania neodkladného opatrenia. V podstate vydobyl si nariadenie neodkladného opatrenia na
základe mnohých vecí, ktoré nie sú pravdivé. Zaznelo tu dneska v rozpore s tým čo bolo tvrdené v
návrhu, že jeho rodičia tam nebývali v predmetnom dome od roku 2018, elektrika bola vypnutá následne

až 2 a pol roka potom. Pán B., samozrejme, vypovedať tak ako vypovedal v záujme privodiť si lepšie
závery súdu. Len chcú poukázať na to, že keď si súd podrobne pozriete, že ktoré sú dôkazy a ktoré sú
tvrdenia pána B., tak z toho jednoznačne vidno ten rozpor medzi jeho tvrdeniami a medzi dôkazmi. Takže
na základe toho trvajú na tom čo bolo povedané a žiadajú, aby súd rozhodol tak, ako uviedli na začiatku.

14. Okresný súd Prešov rozhodol vo veci rozsudkom z 5.5.2022, ktorým žalobu zamietol.

15. Uznesením 15Co/26/2022-256 z 6.2.2024 Krajský úd v Prešove ako súd odvolací zrušil rozsudok
a vrátil súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu malo byť e zistiť, či žalovaní bolipri nadobudnutí vlastníckeho práva dobromyseľní, teda či došlo k prelomeniu zásady „nemo plus
iuris“. Zistiť, či žalovaní boli pri nadobudnutí svojho vlastníckeho práva v rámci dobrovoľnej dražby
príklepom dobromyseľní, že nadobúdajú vec od vlastníka, t.j. vylúčiť akúkoľvek možnosť, že žalovaní

sa v rámci tohto nadobudnutia mohli domnievať, že záložný veriteľ nebol oprávnený podať takýto návrh
na dobrovoľnú dražbu, a to najmú posúdením, či žalovaní mali vedomosť, najneskôr v čase konania
opakovanej dobrovoľnej dražby, na ktorej došlo k príklepu, že žalobca namieta zákonnosť takto konanej
opakovanej dobrovoľnej dražby.

16. Na pojednávaní dňa 19.9.2024 súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne C. O. P. a svedka
M. B., ako aj oboznámením listinných dôkazov: výpis z katastra nehnuteľností, LV XX pre k. ú. D.
z 13.9.2024 na č. l. 266, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných doručené súdu 11.9.2024, právna
zástupkyňa žalobcu uvádza, že jej bolo doručené toto podanie, podanie právnej zástupkyne žalobcov
z 26.9.2024 na č. l. 276, oznámenie totožnosti svedka zo strany právneho zástupcu žalovaného
doručené súdu 7.10.2024, kúpna zmluva uzatvorená medzi N. L. a žalovanými dňa 9.8.2010 na č. l.

282-284, podanie právneho zástupcu žalovaných doručené súdu 22.10.2024, podania E. I. P. doručené
súdu 27.11.2024 na č. l. 300-302, ospravedlnenie neúčasti doručené 3.12.2024 na č. l. 305, výzva súdu
zo 7.10.2024 na č. l. 280.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

18. Z výpovede žalovaného v 1. rade E. F. G. na pojednávaní dňa 13.1.2022 vyplynulo, že keď sa
prisťahovali do Drienova v roku 2011, začali hľadať pozemok, predtým komunikoval ešte s priamym
susedom pánom L., ktorý im nehnuteľnosti nechcel predať. Na internete objavil, že sa koná dražba
predmetnej nehnuteľnosti, kontaktoval dražobnú spoločnosť, zaplatil zábezpeku, bol teda v Poprade,

kde sa konala dražba, bol jediný účastník tejto dražby, vydražil túto nehnuteľnosť, následne netlačil na
pána B., ktorý žiadal, aby o tom nehovoril s jeho rodičom, lebo by ich to zabilo. Časť nehnuteľnosti
previedol na svoju manželku. Až keď nehnuteľnosť bola neobývaná, riešili vypratanie tejto nehnuteľnosti.
Čo sa týka okolností, ktoré predchádzali samotnej dražbe, tieto nezisťoval, zistil si len podľa katastra
nehnuteľností, o ktorý pozemok sa jedná a keďže išlo o tzv. dobrovoľnú dražbu, myslel som si, že táto

sa vykonáva so súhlasom vlastníka. Aj keď išlo o jeho suseda, pred samotnou dražbou s vlastníkom
nehnuteľnosti nekomunikoval. Išlo o suseda o päť domov ďalej, nejak spolu nekomunikovali, maximálne
sa pozdravili. Dražba sa konala v hoteli, ktorého názov uviesť nevie, v salóniku, boli tam zástupcovia
dražobnej spoločnosti, spoločnosti InDevel a pani notárka. Dražba začala v určenom čase, bol jediný
účastník tejto dražby a teda príklepom nehnuteľnosť vydražil. Keď nehnuteľnosť vydražil, potom ho

kontaktoval pán B. s tým, že prebieha nejaké konanie o neplatnosť zmlúv, netlačil na neho nejakým
spôsobom, umožnil mu, nech si rodičia tam dožijú a následne on to chystal pre svojho syna. V tom čase
dražby poznal len otca pána B., ktorý býval a až keď sa nemohol dostať k tejto nehnuteľnosti, spoznal
žalobcu pána B. a jeho brata M.. V čase dražby nehnuteľnosti, býval starý pán B. a jeho manželka.
V roku 2018 si uvedomil, že v nehnuteľnosti nikto nebýva, preto začali podnikať nejaké ďalšie kroky.

Čo sa týka konkrétnych krokov, ktoré podnikli od roku 2018 smerom k vyprataniu nehnuteľnosti, trikrát
podali výzvu pánovi B. na vydanie. Žiadnu odpoveď nedostali, tak pokračovali ďalej podaním smerujúcim
k vyprataniu a k exekúcii. Nevie uviesť čo sa stalo s rodičmi žalobcu. On bol na predmetnej dražbe
prvýkrát, čo sa na dražbe zúčastnil, bolo to v oficiálnych v priestoroch hotela, dražba prebehla ako mala,
bol vyhotovený zápis, myslel si, že je všetko v poriadku. Nič podozrivé si počas priebehu dobrovoľnej

dražby nevšimol, všetko prebehlo podľa plánu, podľa akého bežne asi prebiehajú dobrovoľné dražby.
Bola to dobrovoľná dražba, preto si zo svojho pohľadu myslel, že všetci sú s ním uzrozumení, je to
pre neho veľké ponaučenie, keď sa obzrie spätne, už by určite žiadnu dobrovoľnú dražbu neriešil. Pán
B. voči nemu výslovne nenapadol, že je vlastníkom nehnuteľnosti, len mu uvádzal konania ohľadom
neplatnosti zmlúv. Trval na tom, aby sa nedozvedeli jeho rodičia, aký je skutočný stav. Preto naňho ďalej

už netlačil a nechal tieto veci zatiaľ tak. Chce uviesť, že za celé obdobie platil daň, platil odpady, pričom
pán B. nemal záujem podieľať sa na týchto nákladoch, zároveň nereagoval na žiadne výzvy ohľadom
platenia prípadného nájmu. Nevie uviesť, v ktorom časovom období roka 2014 sa z internetu dozvedel o
konaní dobrovoľnej dražby, nakoľko nemá predmetné dokumenty, ktoré má doma, takže nevie to uviesť.
Čo sa týka toho či ho nenapadlo komunikovať s obyvateľmi domu, ktorý chcel vydražiť, uvádza, že boli

pár rokov v dedine, nemali žiadne osobné vzťahy, možno to znie smiešne, že ako dospelý človek takto
riešil, ale myslel si, že pán B. sa o rodičov postará, že má nejaký ďalší plán po dobrovoľnej dražbe. Dnes
to vidí inými očami. Nevedel prečo sa od roku 2018 táto nehnuteľnosť neobýva. Pred rokom 2018 sivšimol, že na zimu pán B. rodičov bráva k sebe a na jar sa opäť vrátili, ale v tom roku 2018 som videl,
že sa už ani nevrátili, preto predpokladal, že nehnuteľnosť nie je obývaná.

19. Z výpovede žalovaného v 2. rade E. G. G. na pojednávaní dňa 13.1.2022 vyplynulo, že hľadali
pozemok v dedine, našli túto dražbu, ktorej sa zúčastnili, považovali ju za právne opodstatnenú,
nakoľko bola nazývaná dobrovoľnou dražbou. Na samotnej dobrovoľnej dražbe nebola prítomná. V
tom čase vôbec nebola v Poprade, mala pracovné povinnosti. Keď zistili tú skutočnosť, že predmetná
nehnuteľnosť je obývaná ľuďmi vo vyššom veku, povedali si s manželom, že počkajú, nech títo ľudia

tam dožijú, netlačili sme na vypratanie, komunikovali iba s pánom B., má na mysli mladého pána B.,
nie starého pána B.. Až keď zistili, že nehnuteľnosť nie je obývaná, podnikli kroky smerom k vyprataniu.
Túto nehnuteľnosť chceli kúpiť pre svojho syna. Osobne nemala možnosť nahliadnuť do vnútorných
priestorov, nehnuteľnosť vie posúdiť len z vonku, podľa jej názoru sa tam v súčasnosti nebýva. Pred
dobrovoľnou dražbou podnikli k prevereniu samotnej dôvodnosti dobrovoľnej dražby len také kroky, že
si na internete pozreli nejaké informácie, ktoré boli dostupné. Pán B. voči nim nespochybňoval nikdy

dražbu, len ju žiadal, aby sa to nedozvedeli jeho rodičia, nenavrhoval žiadne spôsoby vysporiadania v
tejto veci. Pán B. im neuviedol dôvody, pre ktoré ich žiadal o to, aby sa to nedozvedeli jeho rodičia. Nevie
uviesť, v ktorom časovom období roka 2014 sa dozvedeli o dobrovoľnej dražbe, elektrinu v predmetnom
rodinnom dome dali odpojiť, pretože v tom čase sa tam nebývalo. Nevie odpovedať na otázku, prečo
sa tam nebýva. Bránu neuzamkli oni, nemajú kľúč.

20. Z výpovede žalobcu A. B. na pojednávaní dňa 7.4.2022 vyplynulo, že si vzal pôžičku cez
sprostredkovateľa na inzerát, ktorý našiel. Chcel rodičom prerobiť kúpeľňu. Nevyšlo mu to. Nedokázal ju
urobiť, keďže mu bolo prisľúbených viac peňazí. Zábezpekou mal byť dom, ale zobrali tam aj pozemky.
Potom prišla dražba. Prvé kolo bolo neúspešné. Keď šiel na druhé kolo, na ceste bola nehoda, meškal

som do Popradu. D. volali, že idú aj s peniazmi. Keď tam však prišli, nikto tam už nebol. Bol tam D.
W., ktorý ho oslovil, že prečo si zobral takú podvodnícku pôžičku, že zdierajú ľudí a tak sa stalo čo sa
stalo. Potom bolo potrebné sa vysťahovať. Naháňal ho exekútor. Bolo treba platiť trovy. Pán G. mal
náklady s tými ľuďmi, ktorí to realizovali. On vtedy zostal 2 mesiace úplne bez príjmu, manželka bola
nezamestnaná, mali dve malé deti. Bol v Drienove sledovaný, čo sa dozvedel od susedy, ktorá už ale

minulý rok zomrela. Rodičia im následne zrušili tam trvalý pobyt. Jemu, manželke aj bratovi. Odpojení
boli od elektriny hoci bola platená. Rodičia to veľmi zle znášali. Musel ich vziať k sebe do podnájmu, tam
sa žiť nedalo. Odišla tam chladnička a mraznička. Rodičia to zle znášali. Otec ešte viac ochorel. Teraz
potrebuje opateru. Stará sa oňho. Aj keď vyhral vtedy pojednávanie, dozvedel sa, že pán G. hovoril
v dedine, že aj tak má všetko on. Jeho rodičia majú 78 rokov. Mama je po operácii bedrového kĺbu, otec

po úraze. Spadol, má trvalé následky. Bývajú uňho na J. X. S. XX v 3-izbovom byte s ním, manželkou
a dvomi deťmi v podnájme. Má problémy s tlakom. Nehnuteľnosť v Drienove je po menších úpravách
obývateľná, kúpeľňu a WC treba urobiť. Keď otec odpadol, vzal otca k sebe a mama tiež nemohla sama
zostať. Bolo to 2-3 roky dozadu. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol tak, že mamina sestra, ktorá s nimi
bývala keď bol ešte slobodný v roku 2006 alebo 2007 mu to prepísala, aby sa postaral po jej smrti o otca

a mamu. Ona potom náhle zomrela a on sa oženil pred 16-timi rokmi. Teraz po COVIDE má výpadky
čo predtým nemal. Čo sa týka okolností, za ktorých vzal pôžičku keď tam zatelefonoval, prisľúbili mu
13.000,-Eurstým,žemusízaložiťnehnuteľnosť,ktorábolavtedyohodnotenána62.000,-Eur.Nakoniec
z dôvodu, že má deti a ženu vyšlo mu len 3.500,- Eur a z toho sprostredkovateľovi musel platiť 315,- Eur.
Keď argumentoval, že nehnuteľnosť má hodnotu, tak mu bolo povedané, že len takto to vyšlo. Na otázku

právneho zástupcu žalovaných, aby žalobca uviedol prečo vzal pôžičku 3.500,- Eur keď žiadal 13.000,-
Eur žalobca uvádza, že chcel aspoň čiastočne zrekonštruovať nehnuteľnosť. Nestihol to však urobiť.
Mal v tom čase záväzky. V akej výške, to nevie povedať. Mal vtedy záväzky a niečo vyrovnal z toho čo
dostal z tejto pôžičky. Mal v tom čase Home Credit a Provident. Boli to debetné karty skôr. Nespomínal
si koľko peňazí vtedy od neho tie spoločnosti pýtali, ale nakoniec všetko vyrovnal. Tú pôžičku čiastočne

použil na kúpu stavebného materiálu, ale na viac mu nezostalo. Nie že to nesplácal, ale chcel to vyrovnať
všetko naraz, avšak manželke potom nevyšlo zamestnanie. Keby bol splácal splátku 72,- Eur, je pravda,
žeby mu to zachránilo nehnuteľnosť, ale potreboval platiť nájom, plyn, elektriku. Nemal na to peniaze.
V tom čase keď si bral pôžičku v roku 2013 pracoval ako N. na letisku v A.. Pracoval pre armádu. Jeho
príjem bol možno okolo 1.000,- Eur. Keď si bral pôžičku, nikto odo neho potvrdenie o príjme nežiadal.

Chceli od neho len občiansky a výpis z katastra. Nepýtali sa aké má záväzky a ďalšie náklady. Jeho
najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské s maturitou. Iný príjem nemal. Na otázku právneho
zástupcu žalovaných ako vysvetlí žalobca, že bol konateľom spoločnosti žalobca uvádza, že to bolo
tak, že jeden pán, ktorý to nemohol kúpiť sám ho požiadal, aby to preňho kúpil a on všetky papierevybavil, žalobca len podpísal a on to po mesiaci previedol na svoju priateľku. Nevie vysvetliť prečo
bol 8 mesiacov konateľom. On s tou spoločnosťou nerobil nič. Chcel len pomôcť kamarátovi, ktorý je
teraz bývalý kamarát, pretože zistil, že robil podvody. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby

žalobca vysvetlil rozpory medzi jeho dnešnou výpoveďou a výpoveďou v konaní o určenie neplatnosti
dražby, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy žalobca uvádza, že nevie prečo vtedy uvádzal, že žiadal
pôvodne o 35.000,- Eur, keď dnes uvádza, že žiadal o 13.000,- Eur. Pamätá si len, že vtedy namietal
sprostredkovateľovi, že žiadal o vyššiu sumu peňazí a ten mu povedal, že mu vyšlo len 3.500,- Eur.
Zmluvu o pôžičke dostal na podpis na parkovisku pri Hypernove. Sprostredkovateľ hovoril, aby rýchlo

podpísal lebo sa ponáhľa a zajtra budú peniaze. On v dobrej viere zmluvu podpísal. Bolo tam niečo
malými písmenkami, ale on to nečítal. Nevie vysvetliť prečo tú zmluvu nečítal. Zmluvu nečítala ani jeho
manželka, ktorá ju podpísala. Bolo potrebné overiť podpisy na mestskom úrade, tak ten pán M. čo im
to sprostredkoval bol s nimi aj na mestskom úrade aj na katastri s tým, že hovoril, že netreba žiadne
peniaze k tomu a peniaze budú. Na otázku právneho zástupcu žalovaných prečo si žalobca nepreveril
obsah zmluvy, keď išiel so sprostredkovateľom na kataster žalobca uvádza: Nemal zmluvu v rukách.

Stále ju mal ten sprostredkovateľ. Pán G. bol za jeho otcom ešte predtým ako došlo k dražbe, že odkúpiť
nehnuteľnosť. A. G. je prepierač peňazí. Sprostredkovateľ mu povedal, že kataster je len do obdobia,
keď vyplatí pôžičku. On ale nemal peniaze. Chcel pomôcť rodičom. Po podpise zmluvy zmluvu nemal.
Mal ju sprostredkovateľ. Nevie kedy mu prišla či mu prišla poštou, alebo mu ju priniesli spolu s peniazmi.
Nespomína si na to. Išiel na 3. kolo dražby s bratom. Brat mal v obálke peniaze, že to vyplatí ale,

keď tam prišli bolo im povedané, že už je po všetkom. Bolo to posledné kolo dražby, kedy došlo k
vydraženiu nehnuteľnosti. Tie peniaze boli bratove. On chcel zachrániť nehnuteľnosť, aby mama s otcom
neprišli o strechu nad hlavou. Oni o ničom nevedeli. Peniaze, ktoré chcel zložiť na dražbe boli bratove.
On mu ich dal zo svojho. Chcel zaňho vyplatiť, nakoľko nechcel, aby rodičia prišli o nehnuteľnosť. Na
otázku právneho zástupcu žalovaných prečo žalobca nekomunikoval so žalovanými žalobca uvádza,

že žalovaný p. G. naňho vyvíjal nátlak, naňho aj na rodičov s tým, že sa musia vysťahovať, vypnú im
elektrinu, zamykali im veľkú aj malú bránu, aby sa tam nedostali a všetko čo tam mali tak o to prišli.
Žalobca uvádza, že pán G. s ním jednal povýšenecky. Žalobca nereagoval na jeho písomné výzvy už
nevie prečo. Párkrát sa s ním aj stretol a on si povedal svoje a nič sa neudialo. Žalobca mu povedal,
že je to na súde. On si dátumy nepamätá. Je možné, že od roku 2018 tam nebývajú, nakoľko rodičov

musel zobrať so sebou, keďže mali úraz. Nedokázali sa už sami o seba postarať. Na otázku právneho
zástupcu žalovaných, aby sa žalobca vyjadril k tomu, že podľa potvrdenia od elektrárne došlo k vypnutiu
elektriky v júli 2020 žalobca uviedol, že to bolo ešte pred tým ako zobral rodičov k sebe. Jedného
dňa tam prišiel a elektrika nefungovala. Na otázku právneho zástupcu žalovaných prečo sa žalobca
nezúčastnil na pojednávaní ohľadom vypratania nehnuteľnosti žalobca uviedol, že nevie to povedať. Mal

za to čo už, keď je to na súde aj konanie o neplatnosť dražby aj ďalšie konanie, tak je to na súde. Na
otázku právneho zástupcu žalovaných prečo žalobca označuje p. G. za podvodníka žalobca uviedol,
že nechce mať z toho problémy preto sa nebude vyjadrovať. Na otázku právneho zástupcu žalovaných
čo by žalobca dnes urobil inak žalobca povedal, že ho mrzí, že pánovi G. bolo povedané, že sa to
vyplatí a on aj tak išiel na dražbu a kúpil si to. Čo sa týka jeho samého už by to nikdy neurobil, že by

si zobral pôžičku od nebankovky. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu žalobca uviedol, že čo sa týka
konania o neplatnosť dražby povedal mu to C. N., že taká dražba sa nemohla konať. Spísal žalobu
a hneď ako spísal žalobu dal to do podateľne a zobral od žalobcu súdny poplatok 450 EUR. Viacej spolu
nekomunikovali. On ani papier od neho nebral. Bol rád, že niečo napísal a odnieslo sa to na súd. Nevedel
v tých právnych veciach chodiť, nevedel ako treba dlho čakať. O tom, že existuje rozsudok na vypratanie

nehnuteľnosti sa dozvedel z nejakého exekútorského úkonu, čo mu bolo poslané. Nevedel dovtedy
o tom, že také konanie prebehlo. Právna zástupkyňa žalobcu predložila žalobcovi darovaciu zmluvu
medzi I. B., I. B., E. V. a žalobcom ako obdarovaným zo dňa 28.1.2011, pričom žalobca potvrdil, že na
základe tejto darovacej zmluvy nadobudol predmetnú nehnuteľnosť. Darovacia zmluva bola založená do
spisu. Na otázku právneho zástupcu žalovaných prečo žalobca túto vec neriešil cestou náhrady škody

alebo trestného oznámenia žalobca uviedol, že on nevedel v právnych veciach chodiť. Nikto ho na to
neupozornil, že to má takto urobiť. Dnes už by to možno riešil inak.

21.Zvýpovedesvedka M.B.napojednávanídňa7.4.2022 vyplynulo,žebývalvtejnehnuteľnostikeďsa
udiali inkriminované okolnosti. Bol na nich vyvíjaný nátlak. Išiel s bratom na dražbu. Niesol tam peniaze.

Urobil však chybu, že tam zavolal dopredu, že idú s peniazmi. Nikto tam podľa všetkého nebol, hoci zo
zápisníc vyplýva, že tam ešte 40 minút spisovali zápisnicu. Nehnuteľnosť mala vyššiu hodnotu ako bolo
vydražené. Jeho brat vyhral spor. Povedal to p. G., ale on od svedka žiadal iba podpis, čo on nemohol
urobiť,lebotambývaliešterodičia.Bolpribratovikeďbratvolalp.G.,žeprečosatoudialo.A.G.povedal,že len potreboval investovať peniaze, čo on považuje za prepratie peňazí. Svedok poukazuje na to, že
v čase keď bolo po obecnom zastupiteľstve, p. G. rovnako prišiel k tej nehnuteľnosti v ktorej práve býva.
Bývala tam pani o dvoch barlách, ktorá vtedy prišla o 30.000,- Eur. Svedok ďalej uvádza, že jeho otca

p. G. zobral do auta, čomu sa otec tešil, že má dobrého suseda, lebo ho zviezol, ale to bolo ešte v čase
kedy nebol ešte ten kataster. Svedok uvádza, že už vtedy mal p. G. zálusk na nehnuteľnosť. Mal vtedy
chuť na tú nehnuteľnosť. Svedok uvádza, že jeho dedo prišiel o ruku, aby postavil túto nehnuteľnosť
a on nedopusti tú nespravodlivosť, aby oni teraz o túto nehnuteľnosť prišli. Pán svedok prišiel o trvalý
pobyt v tejto nehnuteľnosti, nemohol sa zúčastňovať volieb, nemohol ani len nakŕmiť zvieratá, ktoré mali

v nehnuteľnosti. Pán G. mu navrhol, aby dal rodičov do domova dôchodcov, že on to už tak dávno urobil
a teraz má pokoj. Svedok uvádza, že s bratom oslovili právnika, aby dražbu riešil. Ten to zdržiaval.
Svedok uvádza, že nevie koľko mu dal brat či 600,- Eur na poplatky, ale nič sa neudialo. Cíti sa pod
zdravotným s psychickým nátlakom lebo ho manipulujú. Svedok bol členom obecného zastupiteľstva
v obci Drienov pred rokom 2002-2003. Už vtedy chcel chrániť tú pani, ktorá prišla o nehnuteľnosť, ale
nenašiel na to podporu. Stretol tú pani v Trebišove. Povedala mu, že to neriešila súdne lebo nemala

na to peniaze. Svedok uvádza, že on si zobral úver na to, aby túto záležitosť dotiahol. Žalovaný sa
presťahoval do obce Drienov keď som bol v obecnom zastupiteľstve niekedy v období rokov 2003-2010.
Nasťahoval sa 4 domy od jeho rodičov. Svedok uvádza, že bol na dvoch kolách dražby. Jedno kolo
predtým než došlo k vydraženiu. Stál vonku a fajčil a účastníci dražby odišli až po 40 minútach a potom
keď prišli na kolo, v ktorom došlo k vydraženiu, tak to bolo veľmi rýchle. Na tretie kolo dražby prišli presne

načas, aj keď nestíhali lebo dražba mala byť o 12-tej. Prišli asi 5 minút predtým. Miestnosť bola zavretá
a nikto nič nevedel. Nikoho nenašli. Urobil chybu, že ich informoval o tom, že idú aj s peniazmi. Volal im
z Trebišova aj z Levoče, že idú. Bolo to asi v období pred Veľkou nocou roka 2019. Keď bol pri bráne,
bolo tam zamknuté. Bolo vyvesené telefónne číslo. Chcel nakŕmiť zvieratá, preto zavolal p. G., že to ide
urobiť. Povedal, že príde z Košíc, že stačí mu len podpísať papiere a všetko dá dole. Vravel mu nech

dám rodičov do domova a dostanem ešte 10.000,-Eur z dražby. Potom mu vyvolával, že kedy mu dám tie
papiere. Ja som odmietol podpísať vyhlásenie. Bolo to to vyhlásenie, ktoré právna zástupkyňa založila
do spisu. Na otázku právneho zástupcu prečo svedok najprv uvádza, že meškal 40 minút a potom že
prišiel 5 minút skôr na tretie kolo dražby svedok uviedol, že on nikdy nepovedal, že meškal 40 minút.
V súvislosti so 40 minútami svedok uviedol, že to spomínal čas, ktorý trvalo účastníkom dražby po

druhom kole spisovať zápisnicu, kde boli 3 ženy a 1 muž. Po treťom kole tam však nebol nikto. Na 3.
kolo prišiel s peniazmi a načas a nikto tam nebol. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby svedok
vysvetlil prečo jeho brat uvádza, že 40 minút meškali svedok uviedol, že jeho brat je na tom psychicky
zle, plakal, že on zohnal peniaze, ale prišli načas. Nie je pravda, že meškali vtedy 40 minút, pretože
viem, že keď vychádza o 10:00 hod. z Trebišova ako vychádzal, tak tú cestu urobí za 2 hodiny, ale vie to

urobiť aj za hodinu a pol. Potom volali na „dražobku“ medzi dvanástou a jednou. Oni im povedali kto to
vydražil. Volali p. G. a on potvrdil, že to vydražil. Povedal im, že všetko bude v poriadku len potreboval
investovať peniaze. Na otázku právneho zástupcu žalovaných odkiaľ mal svedok peniaze, aby pomáhal
bratovi a prečo to nechal zájsť až tak ďaleko svedok uviedol, že on vtedy zarábal 500-600,- Eur. Nemal
peniaze, ale zohnal ich od poľnohospodára, ktorý mu pomohol, bol ochotný. Svedok prečítal papiere

v novembri-decembri asi roku 2014. Zavolal na kontakt do tej spoločnosti čo poskytla úver. Povedali
mu, že je potrebné vyplatiť 12.000,- Eur, čo sa mu nepáčilo, pretože to bolo zo sumy 3.000,-Eur a sa
mu to videlo veľa. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie svedka je stredné odborné. Na otázku právneho
zástupcu žalovaných prečo svedok nereagoval na písomné výzvy p. G. svedok uviedol, že on s ním
nekomunikoval, pretože išla za ním jeho mama a zároveň sa pýtal brata ako je s tým právnikom, ktorý

túto vec rieši a brat mu povedal, že všetko má v rukách právnik. Mama s ním chcela komunikovať, ale
utekal pred ňou, ona nerozumela prečo.

22. Z výpovede M. B. na pojednávaní dňa 10.12.2024 vyplynulo, že pokiaľ ide o telefonát 16.4.2014,
išiel na V. Q., do ktorej vzal aj brata z Prešov na tú dražbu. Prvýkrát keď telefonoval na číslo uvedené na

dražobnej listine, nehovoril, že má peniaze, druhýkrát keď telefonoval, povedal len, že je pred Levočou,
povedali mu, že počkajú, keď však volal tretíkrát a spomenul, že ide s peniazmi, potom to išlo všetko
urýchlene, potom následne volal brat, povedali mu, že už to má p. G., že majú volať p. G., pričom p. G.
následne uviedol, že už je za Popradom, takže sa tam nestretli. A. G. tiež uviedol, že nikoho vyhadzovať
nechce, chce len, aby prešli peniaze, čo to znamená, si môže utvoriť každý obraz. Keď tam prišli do

dražobnej miestnosti, pričom išlo o zlomkové meškanie 10-15 min. Nikto tam nebol, aj keď na predošlých
dražbách sa zúčastňovala p. G. a znižovala cenu, vždy sa tam zdržiavala aspoň po pol hodine, keď však
prišli oni do dražobnej miestnosti, boli roztvorené dvere do miestnosti a nikde nebolo nikoho, ani smietko.
Pri protokolácii opravuje, že pokiaľ ide o termín, ktorý použil, že p. G. sledovala cenu, ona znižovalacenu, neznižovala ju priamo, ale sledovala cenu a keď nikto peniaze nezložil, tak tá cena postupne
klesala. Pokiaľ použil slovo predtým, mal na mysli prvé a druhé kolo dražby, ktoré trvalo dlhšie, to kolo
dražby, na ktorom došlo k vydraženiu bolo uskutočnené urýchlene. Na prvom a druhom kole dražby stála

v miestnosti p. G. a sledovala, čo sa deje. Svedok uvádza, že nevie, či p. G. bolo prítomná na prvom
a druhom kole dražby od otvorenia do jej záveru. Svedok nevie uviesť, či to bolo na prvom alebo druhom
kole dražby, ale p. G. bola v miestnosti, keď tam prišiel. Bola prítomná na druhom kole dražby. Zdá sa
mu, že s p. G. sa rozprával na druhom kole dražby. Na dražbe sa s p. G. solidne porozprával dve tri vety,
má na to ťažké srdce, aj preto, že p. G. povedal, že má dať rodičov do domova dôchodcov a že dostane

ešte aj nejaké peniaze, aby to mohol zaplatiť. Nevedel v tom čase, že ide o manželku suseda, zistil to
až keď ju videl na Jarkovej. Tá pani, ktorú videl na pojednávaní bola tá pani, ktorá stala v miestnosti
na prvom a druhom kole, bola to aj tá pani, ktorú videl na C.. Myslel si, že p. G. je slobodný, následne
keďže poslancom a zistil, že p. G. kúpil nehnuteľnosť aj s manželkou, dozvedel sa, že má manželku,
ale tá žila v H. I.. Svedok sa s p. G. stretol až keď mu prišiel dať dole reťaze, keď bolo potrebné nakŕmiť
psa a potom plus keď mu hovoril o tom, že má dať rodičov do domova dôchodcov. Brat sa bránil, mal

aj právnika, ktorému dal 450-600 eur, ale všetko zostalo stáť, aj keď sa svedok o to zaujímal, brat mu
tvrdil, že všetko je ošetrené právnikom, ale nestalo sa tak. Svedok má za to, že to bolo jedno so druhým
prepojené, že tam boli dohody. Právny zástupca žalovaného predložil svedkovi listinu na č. l. 178 na
druhej strane spisu, pričom svedok uvádza, že ide o jeho podpis v prvých dvoch riadkoch. To, že p. G.
tam nie je zapísaná neznamená že tam nebola, lebo tam bola a s ním sa rozprávala. Jedenkrát aj on

sa zúčastnil dražby a nebol zapísaný. Na druhom kole dražby svedok p. G. nevidel. Svedok na druhom
kole dražby nevidel. Ak ho videl jeho brat, je to preto, že on ho poznal, svedok ho vtedy nepoznal. A.
L. W. svedok spoznal len tak, že sa mi na dražbe prihovoril, chodil na tie dražby a povedal mu, že
treba za tým ísť, spoznal ho iba tam. Nie je to svedkov blízky príbuzný ani rodina, vie len to, že je
právnik. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť na C. XX, svedok pozná tu rodinu, ktorá o tú nehnuteľnosť prišla,

išlo i invalidnú dôchodkyňu, chcel jej ako poslanec ešte pomôcť, aby jej úrad pomohol, ale potom prišla
o tú nehnuteľnosť, plakala, teraz žije za Trebišovom.

23. Z výpovede svedkyne C. O. P. na pojednávaní dňa 10.12.2024 vyplynulo, že pokiaľ ide o tvrdenia
ohľadom účelového dohodnutého vykonštruovaného konania p. G. a účasti p. B. na dražbe v r.

2014 o tom, že neboli otvorené dvere, svedkyňa uvádza, že vzhľadom na r. 2014 si o tejto dražbe
nepamätá nič. Pokiaľ by sa ale udialo niečo nezvyčajné, na takúto udalosť by si pamätala. Nepamätá
si ani na skutočnosť, že by licitátorovi alebo dražobníkovi niekto telefonoval, zvyčajne sa dvere na
dražobnej miestnosti nezamykajú. Vo vzťahu k predmetu konania a k predmetnej dražbe si nepamätá
nič neštandardné. Pokiaľ ide o citovanú výpoveď M. B. právnym zástupcom žalovaného zo dňa 7.4.2002

na str. 7 zápisnice v riadku 4-8 č. l. 198-199 (poznámka súdu), o týchto tvrdeniach svedkyňa nič nevie,
ak by to bolo tak, bolo by to v zápisnici, bolo by to v námietkach proti dražbe, avšak na predmetnú
dražbu z r. 2014 si svedkyňa nepamätá. Svedkyňa si nepamätí, že by licitátor je povedal, že ide vlastník
s peniazmi, takúto dražbu, pokiaľ by sa tak stalo by neosvedčila.

24. Z listu vlastníctva č. XX kat. úz. D. vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci rodinného domu, súp. čís. XXX, postavenom na parcele KNC č. XXX, zast. plochy a
nádvoria spolu s touto parcelou KNC č. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 362 m2, ako aj pozemku
parcely KNC č. XXX, záhrady vo výmere 712 m2 a pozemku KNC č. XXX, záhrady vo výmere 438 m2,
každý v podiele 1/2. Z tohto listu vlastníctva tiež vyplýva, že žalovaný v 1. Rade nadobudol predmetné

nehnuteľnosti na Základe Osvedčenia X. XXX/XXXX o priebehu dobrovoľnej dražby, potvrdenia o
zaplatení- XXX/XXXX. Žalovaný v 2. Rade nadobudol tieto nehnuteľnosti Darovacou zmluvou L.- XXXX/
XX.

25. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi záložným veriteľom In

Devel, s.r.o. žalobcom zo dňa 24.04.2013 vyplýva, že touto zmluvou bolo zriadené záložné právo na
záloh a to na vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo 76 pre katastrálne územie
D. pôvodne vo vlastníctve žalobcu. Touto zmluvou došlo k zabezpečeniu dlhu žalobcu a jeho manželky
U. B. zo zmluvy o pôžičke číslo X/XX/XXX/XXXX zo dňa 24.04.2013 uzatvorenej so záložným veriteľom
ako veriteľom. Na základe tejto zmluvy záložný veriteľ poskytol dlžníkom pôžičku v sume 3500 EUR

s úrokovou sadzbou 25 % ročne.

26. Zo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzatvorenej medzi LICITOR group, a.s., Sládkovičova
6, Žilina IČO: 36421561 a spoločnosťou InDevel, s.r.o., Jesenského 1089/11, Žilina, IČO: 36418234 z2.4.2014 ohľadne vyššie uvedených nehnuteľností vyplýva, že tieto boli predmetom dobrovoľnej dražby
na základe právneho titulu- vzniku pohľadávky navrhovateľa dražby a to Zmluvy o pôžičke č. X/XX/XXX/
XXXX z 24.4.2013 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2013. prílohou

tejto zmluvy bolo vyhlásenie navrhovateľa dražby spoločnosti InDevel, s.r.o. zo dňa 02.04.2014 o tom,
že predmet dražby je možné dražiť teda sa jedná o spôsobilý predmet dražby v zmysle zákona 57/2002
Z.z. A taktiež vyhlásenie tejto spoločnosti že pohľadávka zabezpečená záložným právom je oprávnená
( práva ) a splatná. Zároveň navrhovateľ dražby prehlásil, že zo strany dlžníkov doposiaľ nedošlo
k úhrade pohľadávky.

27. Z oznámenia o opakované dražbe dražobníka Licitor group, a.s. zo dňa 13.05.2014 vyplýva že
opakovaná dražba hore uvedených nehnuteľností sa mal akurát v salóniku ( Ždiarska izba ) Hotel
Satel, Mnoheľova 825, Poprad dňa 16.06. 2014 o 12.00 hodine. Všeobecná hodnota predmetných
nehnuteľností podľa znaleckého posudku číslo 26/2013 zo dňa 06.12.2013 E. T. R. bola určená na sumu
31 700 EUR. Najnižšie podanie bolo určené na 23 775 EURO.

28. V zmysle potvrdenia o vydražení predmetu dražby notárskeho úradu JUDr. Ľudmily Chodelkovej,
notárky, so sídlom Žilina, 01. mája 5 zo dňa 16.06.2014 vyplýva, že predmetné hore uvedené
nehnuteľnosti nadobudol vydražením žalovaný 1/ za cenu dosiahnutú vydražením 23 775 EURO.

29. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 15 C321/2014
domáhal proti navrhovateľovi dražby dražobníkovi aj vydražiteľovi ( žalovaný 1/ určenia neplatnosti
opakovanej dražby predmetné nehnuteľnosti konanej dňa 16.06.2014 avšak toto konanie bolo
uznesením 31.10.2014 právoplatne zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

30.OkresnýsúdPrešovRozsudkomč.k.32Csp/6/2018-94z5.9.2018vspojenísRozsudkomKrajského
súdu v Prešove č.k. 23Co/152/2018- 1802 z 18.12.2019 v spore medzi žalobcami 1./ A. B., nar. X. XX.
XXXX, bytom XXX XX D., Y. C. K. XX, 2./ U. B., nar. X.X.XXXX, bytom D., Y. C. K. XX a žalovaným
InDevel, s.r.o., Jesenského 1089/11, Žilina, IČO: 36418234 , určil, že zmluva o pôžičke č. 3/02/009/2013
z 24.4.2013 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 24.4.2013 je neplatná.

31. Z písomných vyjadrení I. R. 23.05.2021 a C. T. z 30.05.2021 vyplýva že od roku 2018 v predmetnej
nehnuteľnosti – dome už nikto nebýva.

32. Okresný súd Prešov rozsudkom pre zmeškanie spisová značka 9C/27/2019 zo dňa 24. októbra

2019 rozhodol, že žalobca v tomto konaní ako aj jeho rodičia I. B. a I. B. sú povinní vypratať predmetné
nehnuteľnosti do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

33. Z emailu Východoslovenskej energetiky zo dňa 13.07.2020 vyplýva, že táto spoločnosť zaslala
žalobcovi odstúpenie od zmluvy o dodávke elektriny z dôvodu nepreukázania užívacieho práva na

základe žiadosti žalovaného 1/ bude na odbernom mieste 3 no, C. XX ukončený odber elektriny ku dňu
20.07.2020.

34. Podľa záznamu ohlasovne obce Drienov zo dňa 07.07.2015 ohlasovňa pobytov v Drienove na návrh
žalovaných zrušila trvalý pobyt žalobcovi, M. B., U. B., D. B.. Základe rovnakého záznamu z 30.07.2019

ohlasovňa pobytu Drienove zrušila trvalý pobyt aj I. B. a I. B..

35. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazov navrhovaných žalobcami a to výsluchom C. O. P., notárky
a I. P. ako aj konfrontácie medzi A. B. a p. G. ohľadom urážok o tom, že si p. G. niečo vybavoval a že
prepieral peniaze, nakoľko tieto skutočnosti nemajú žiaden význam pre rozhodnutie súdu vo veci a ani

dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko k tejto skutočnosti sa žalobca v 1. rade
dostatočne vyjadril vo svojom výsluchu.

36. Súd túto vec právne posúdil:

37. Podľa Čl. 20 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (1) Každý má právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.38. Podľa Čl. 152 (1) Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú
v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné
orgány Slovenskej republiky.

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

41. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

42. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

43. Podľa § 7 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (1) Navrhovateľom dražby je vlastník

predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba,
ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.9) (2) Navrhovateľ dražby je
povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný
veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

44. Podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (2) v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,

ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

45. Podľa § 27 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (1) Ak uhradil vydražiteľ cenu
dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k
predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do
registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu,17) ak v čase príklepu nie je zapísaná v

tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa
v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

46. Podľa § 33 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (2) Navrhovateľ dražby zodpovedá sa
správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá

za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti
za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

47. Na základe takto uvedeného skutkového a právneho stavu súd právne uzatvára:

48. V tomto prípade určovacej žaloby sa súd v prvom rade zaoberal tým, či žalobca preukázal naliehavý
právny záujem. V konaní o určení vlastníckeho práva je spravidla naliehavý právny záujem daný v
prípade, keď žalobca tvrdí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, avšak zápis vlastníckeho práva svedčí v
prospech tretej osoby, v tomto prípade v prospech žalovaných. Bez súdneho rozhodnutia by žalobca
nemohol dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vo svoj prospech, preto

súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v tomto prípade je daný.

49. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaní sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností na
tom základe, že žalovaný v 1. rade tieto vydražil dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľnostía následne podiel na týchto nehnuteľnostiach previedol na žalovanú v 2. rade. Dražba prebiehala v
zmysle zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 02.04.2014 uzatvorenej medzi Licitor Group, a
s a InDevel, s.r.o. na základe zmluvy o pôžičke číslo X/XX/XXX/XXXX zo dňa 24.04.2013 a zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.04.2013. Rozsudkom Okresného súdu Prešov
32C sp /6/2018-90 zo dňa 05. septembra 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
23C o /152/2018-180 zo dňa 18. decembra 2019 súd určil, že zmluva o pôžičke číslo X/XX/XXX/
XXXX zo dňa 24.04.2013 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi žalobcom
v tomto konaní ako dlžníkom a spoločnosťou InDevel, s.r.o. ako veriteľom a záložným veriteľom

zo dňa 24.04.2013 je neplatná. Bola tak konštatovaná absolútna neplatnosť predmetných právnych
úkonov s poukazom na § 39 a Občianskeho zákonníka. Okresný súd Prešov pritom konštatoval,
že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke sa veriteľ dopustil civilnoprávneho deliktu úžery tak, že zneužil
tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť žalobcu a dal si poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenia v hrubom nepomere. Je potrebné
teda konštatovať, že navrhovateľ dražby spoločnosť Indevel, s.r.o. nebola v čase uzatvorenia zmluvy

opakovanej dobrovoľnej dražbe záložcom teda nebola oprávnená navrhnúť vykonanie dobrovoľnej
dražby, uzatvoriť zmluvu o opakovanej dobrovoľnej dražby s dražobníkom, napriek tomu že vo svojom
vyhlásení z zo dňa 02.04.2014 uviedla, že pohľadávka zabezpečená záložným právom je oprávnená
(práva)asplatná.Predmetnázmluvaovykonanídobrovoľnejdražbyakoajsamotnádobrovoľnádražba
ako súkromnoprávne úkony sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

50. Súd teda nevidí dôvod prečo by sa zásada „nemo plus iuris“ nemohla vzťahovať aj na dobrovoľnú
dražbu, a to nie v tom prípade, ak samotný mechanizmus dobrovoľnej dražby bol nesprávny, to
znamená,ževkonaníourčenievlastníckehoprávabyžalobcanapádalnedodržaniezákonnéhopostupu
v rámci samotnej dobrovoľnej dražby, ale v tom prípade, ak navrhovateľ dobrovoľnej dražby nebol

oprávnený takúto dražbu navrhnúť, to znamená, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote
uvedenej v § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť
nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám
vlastníkom predmetu dražby. K opačnému výkladu by okrem toho, že mu chýba zákonný podklad, bránil
aj článok 15 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého musí byť výklad zákonov v súlade s ústavou. Nemožno

predsa odobriť dobrovoľnú dražbu, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, v konaní, ktoré sa
vedie absolútne mimo vôle a je bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly
súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym
subjektom, vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikateľ, za účelom dosiahnutia zisku.

51. Je potrebné poukázať v tejto súvislosti na jeden z ostatných nálezov č.k. IV. ÚS 65/2019 z 26. januára
2021. Aj na aplikačnú a záväznú judikatúru in concreto veľký senát najvyššieho súdu uznesením sp.zn.
1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021 zjednotil rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a uviedol, že na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade,
že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom

na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, nemôže platne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného
právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

52.Prelomeniezásadynemoplusiurissúdmusívykladaťreštriktívne,apretonadobudnutievlastníckeho

práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich
výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch
zákonuprednostňujeochranudobromyseľnéhonadobúdateľaveciaumožňujeprelomeniezásadynemo
plus iuris. Rozširovanie ochrany dobromyseľného nadobúdateľa nad konkrétne zákonné výnimky je
neprípustné. Je nevyhnutné konštatovať, že postup žalovaného a jeho právnych predchodcov nemožno

priradiť medzi výnimky z nadobúdania vlastníctva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od
vlastníka (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), ktoré sú nasledovné: 1.
neoprávnený dedič (§ 486 Občianskeho zákonníka); 2. obchodnoprávne vzťahy (§ 446 Obchodného
zákonníka);3.konkurznékonanie(§93ods.3Zákonaokonkurzeareštrukturalizácii);4.prevodcenných
papierov (§ 19 ods. 3 Zákona o cenných papieroch); 5. exekúcia (upravené nepriamo v § 140 ods. 2

písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku). 40. Dobromyseľnosť nadobúdateľa sa má podľa
názoru odvolacieho súdu posudzovať prísne, teda, či so zreteľom na všetky okolnosti danej veci mohol
byť nadobúdateľ dobromyseľný v čase nadobudnutia nehnuteľnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli vo
vlastníctve jeho právneho predchodcu a nie inej osoby. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľveci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného
prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú
fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Zreteľ je potrebné brať na všetky okolnosti prípadu,

avšak najmä na spôsob využívania nehnuteľností, jej polohu a pod.

53. Súd teda konštatuje, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zák.
č. 527/2002 Z.z., nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho
práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby alebo záložca nebol sám vlastníkom predmetu dražby

alebo záložným veriteľom. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešove v rozhodnutí
z 30.10.2012 sp. zn. 20Co/123/2011, 20Co/51/2012, kde sa konštatuje súkromnoprávna zmluvná
povaha dobrovoľnej dražby. Obdobne sa touto problematikou zaoberal Najvyšší súd v rozhodnutí
2MCdo/20/2011 z 18.12.2012.

54. Žalovaní v tomto konaní namietali svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí nehnuteľností v

dobrovoľnej dražbe. Proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka tu pôsobí princíp ochrany
dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov súd zastáva názor,
že ochranu skutočného vlastníka možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom
výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec
riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie

ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzuje v
zvanej veci musí javiť ako spravodlivé. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani
pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu
požadovať, nemal, prípadne nemohol mať z hľadiska kritérií primerane obozretného jedinca dôvodné
pochybnosti o tom, že skutočnosti subjektu, ktorý ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri v

evidencii nehnuteľností, v tomto prípade záložnému veriteľovi, takéto právo nesvedčí.

55. Otázku dobromyseľnosti nadobúdateľa v nadväznosti na uplatnenie zásady nemo plus iuris sa
obdobne zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad uznesením sp. zn. 6Cdo/71/2011 s
poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS/3314/2001 z 02.10.2012.

56. Súd zastáva názor, že na strane žalovaných nebola zachovaná potrebná miera opatrnosti pri
nadobúdaní predmetných nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, nakoľko títo už z oznámenia o
opakovanej dražbe zo dňa 13.05.2014 museli vedieť, že predmet dražby je v čase dražby užívaný
dlžníkom, že v tomto prípade ide o výkon záložného práva záložným veriteľom spoločnosťou InDevel

s.r.o., ktorá už v tom čase mala v obchodnom registri evidovanú činnosť poskytovanie úverov alebo
pôžičiek, teda bola podnikateľom v tejto oblasti a dodávateľom finančných služieb voči vlastníkom
predmetnýchnehnuteľností,dlžníkom,fyzickýmosobámnezapísanýmanivživnostenskomregistri,teda
nepodnikateľom. Na základe uvedeného, teda išlo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý zákony kladú
zvýšenú náročnosť na platnosť uskutočňovaných právnych úkonov.

57. Žalovaný v 1.rade ako vydražiteľ teda mohol venovať zvýšenú pozornosť prevereniu nadobúdacích
titulov nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dobrovoľnej dražby, pričom tak podľa vykonaného
dokazovania neurobil. Spotrebiteľský charakter dobrovoľnej dražby musel byť pritom žalovanému v 1.
rade zrejmý vzhľadom k tomu, že z výpovedí svedkov a strán sporu vyplynulo, že žalovaný v 1. rade

žalobcu a jeho rodinu poznal, bol s nimi v kontakte a vopred kúpu predmetnej nehnuteľnosti s otcom
žalobcu dohadoval. Zároveň vedel, že otec žalobcu odmietol možnosť, že by malo dôjsť k predaju
nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade vedel, kto je pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti a mal možnosť
preveriť si u ňho, či nemá námietky proti dražbe, pričom to neurobil.

58.ŽalovanísapodľavýpovedesvedkaM.B.presťahovalidoD.vobdobírokov2003-2010aužvobdobí
pred dobrovoľnou dražbou bol žalovaný 1/ v kontakte s rodinou (otcom) žalobcu. Aj keď samotný
žalovaný 1/ vo svojej výpovedi poprel, že by s vlastníkom nehnuteľností pred dražbou komunikoval,
priznal, že šlo o jeho suseda o päť domov a aj to, že v čase dražby poznal otca žalobcu. Žalovaný
1/ ako vydražiteľ teda mal reálnu možnosť overiť si okolnosti, za ktorých došlo k dražbe a mohol

venovať zvýšenú pozornosť prevereniu okolností, za ktorých došlo k zriadeniu záložného práva na
predmetné nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 1. rade tiež vedel,
že nehnuteľnosť slúži ako obydlie nielen žalovaného v 1. rade a aj jeho rodičov, ako osôb vo vyššomveku, nakoľko polohou šlo o nehnuteľnosť v jeho susedstve. Žalovaný 1/ si tak v záujme zachovania
potrebnej opatrnosti mohol zistiť informácie o okolnostiach vedúcich k dobrovoľnej dražbe.

59. Podľa výpovede žalobcu, ako aj svedka M. B., žalobca bol spotrebiteľom finančných služieb, ktorý
v čase zriadenia záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam už nevládal splácať spotrebiteľské
úvery od nebankových spoločností. Zároveň z jeho počínania pri uzatváraní zmluve o pôžičke a zmluve
o záložnom práve, keď podpísal zmluvy bez ich prečítania, porozumenia, na parkovisku a s ich
obdŕžaním až potom, čo overil podpisy na mestskom úrade a podal návrh na vklad do katastra

nehnuteľnostíatovšetkozaextrémnenevýhodnýchpodmienok,jezrejmé,žežalobcanemaldostatočné
právne povedomie, bol dôverčivý a bol vo finančnej tiesni, ktorá bola ľahko zneužiteľná. Aj následné
spávania sa žalobcu v čase dražby a po nej, keď sa žalobca síce snažil vykonať kroky smerujúce
knápravetohtoprotiprávnehostavunapr.podanímžalobyoneplatnosťdražby,avšakadekvátneinštitúty
na ochranu svojho vlastníckeho práva nedokázal uplatniť účinným spôsobom, svedčí o jeho nízkom
právnom povedomí a tak ľahkej zneužiteľnosti.

60. Ak žalovaní namietajú, že nie sú znalí v oblasti práva, už samotné toto vyjadrenie je dôvodom
zamyslieť sa, prečo pri tak právne zložitom právnom úkone, ako je dobrovoľná dražba na základe
spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke nepožiadali o právnu pomoc. Mohli tak venovať zvýšenú pozornosť
prevereniu nadobúdacích titulov ako podkladov pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby a to či už vo

vzťahu k dražobnej spoločnosti, alebo vo vzťahu k žalobcovi. V dôsledku tohto ochranu skutočného
vlastníka nemožno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa.

61. V dôsledku neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorou žalovaní v 1. rade nadobudol predmetné
nehnuteľností a v dôsledku nedostatku dobromyseľnosti žalovaného v 1. rade pri nadobúdaní

predmetných nehnuteľností súd žalobe vyhovel.

62. Nakoľko v konaní vzdané neodkladné opatrenie bolo nariadené po začatí konania a súd žalobe
vyhovel, s poukazom na § 335 CSP, ho súd nezrušil.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 527 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

65. Súd plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnej miere, nakoľko dôvody
hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných pre nepriznanie práva na náhradu trov konania nezistil.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.