Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 12, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823010449
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8823010449.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 12. septembra 2025 vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX, okr.
Vranov nad Topľou, invalidný dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

období od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023, vyjmúc obdobie od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022, keď bol

hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v E., v obci D., okr. Vranov nad Topľou, s už právoplatne
odsúdenou B. B., ako zákonný rodič maloletých detí F. B., nar. XX. XX. XXXX, A. B., nar. XX. XX.
XXXX a G. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorému zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne
a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojich detí, úmyselne nezabezpečil riadnu dochádzku svojich
maloletých detí F. B., A. B. a G. B. do Základnej školy D., okr. Vranov nad Topľou, tým, že so školou
riadne nespolupracoval a nedostatočne vplýval na svoje deti, aby si riadne plnili školskú dochádzku, čím
tentoobžalovanýspôsobil,žejehomaloletédeti,atoF.B.vymeškalaminimálne250neospravedlnených

vyučovacích hodín, A. B. vymeškal minimálne 380 neospravedlnených vyučovacích hodín a G. B.
vymeškal minimálne 382 neospravedlnených vyučovacích hodín

t e d a

vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť
záhaľčivý život a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, v nadväznosti na § 2 ods. 1
Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, pri zistení
prevahy dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona v znení účinnom
do 05. 08. 2024 a pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona v znení účinnom
do 05. 08. 2024, trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov.Podľa 51 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, určuje skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 1 (jedného) roka a 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 4 Trestného zákona, povinnosť zabezpečovať

počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom povinnú školskú dochádzku
maloletej F. B., nar. XX. XX. XXXX a v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom
do 05. 08. 2024 obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému A. B.; ktorý vo veci po vydaní trestného rozkazu

podal v zákonnej lehote odpor; urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku
vo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Aj keď
teda tento obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/,
f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené mu v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku,
kladne, a aj po zistení stanoviska prítomného prokurátora a obhajcu obžalovaného; súd vyhlásenie tohto

obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, neprijal. Obžalovaný totiž v ňom podanom odpore
predložil súdu lekárske správy, z obsahu ktorých súd zistil, že u tohto obžalovaného bude potrebné
jednoznačne nariadiť znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie na ustálenie toho, či tento obžalovaný
bolvčasespáchaniaskutkupríčetný;teda,čiunehobolizachovanéjehorozpoznávacieakoajovládacie
schopnosti alebo došlo k ich vymiznutiu či k nejakému zníženiu, a ak áno, tak v akom rozsahu.

Na hlavnom pojednávaní bolo potom vykonané dokazovanie výsluchom tohto obžalovaného ako aj
už právoplatne odsúdenej; v nasledujúcom štádiu súdneho konania teda v postavení; svedkyne B.
B., oboznámením znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie na tohto obžalovaného vypracovaného
znalcom MUDr. Buričom, ktorý závery svojho znaleckého posudku prezentoval aj priamo na hlavnom

pojednávaní, prečítaním aj výpovede opatrovníka týchto mal. detí E. H. z prípravného konania, ako aj
prečítaním listinných dôkazov, tak ako je to uvedené nižšie v odôvodnení tohto rozsudku; na základe
čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z výpovede obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že jeho deti; konkrétne G., A., F. a I.;

navštevovali Základnú školu v D. s tým, že triednym učiteľom syna I. a dcéry F. bol E. C., avšak meno
triedneho učiteľa svojich synov A. a G. tento obžalovaný nevedel uviesť. Bližšie sa tento obžalovaný
vyjadril k tomu, že jeho dcéra F. v uvedenom školskom roku 2022/2023 chodila do šiesteho ročníka
a synovia G. a A. zas do siedmeho ročníka tejto školy. Uvedený obžalovaný však zdôraznil, že on
odprevádzal svoje deti do školy; avšak v škole sa mal nachádzať nejaký únikový východ s tým, že v škole

ani neuzamkýnali dvere a upratovačky boli v škole do 08:00 hod. Obžalovaný B. teda vysvetlil súdu, že
svoje deti odprevadil k bráne, kde sa nachádzali strážnici; avšak keďže v škole boli dva vchody, jeho deti
zo školy utekali a to aj napriek tomu, že tieto svoje deti vždy do školy odprevadil. O riadnom neplnení
si povinnej školskej dochádzky svojich detí sa mal tento obžalovaný dozvedieť až vtedy, keď za ním
prišiel triedny učiteľ detí F. a I., p. E. C. a tento mu oznámil, že jeho deti neboli v škole. K vykonaniu

prípadne nejakých opatrení k tomu, aby jeho deti do školy riadne chodili po oznámení nedochádzky
týchto detí triednym učiteľom; sa tento obžalovaný vyjadril tak, že on vždy odprevadil svoje deti do školy
s tým, že v škole sa majú uzamkýnať vchodové dvere. Takisto mal tento obžalovaný svojím deťom
prikázať, aby chodili do školy a tieto ho mali aj počúvnuť; ale aj napriek tomu jeho deti chodili do školy
napríklad dva týždne a z toho asi nejaké dva dni vynechali. Obžalovaný pritom potvrdil aj to, že mu

domov chodili nejaké upozornenia na nedbalú školskú dochádzku a aj to, že bol aj predvolaný na nejaký
pohovor k triednemu učiteľovi alebo k riaditeľovi tejto školy s tým, že raz aj bol na pohovore u riaditeľa
školy; u p. J. K.; aj keď tento obžalovaný si nepamätal, kedy presne to bolo. Tento obžalovaný pritom
zotrval na tom, že po oznámení mu triednym učiteľom jeho detí, že jeho deti do školy nechodia; on vždy
odprevádzal svoje deti do školy a vrátil sa k tomu, že triedny učiteľ jeho dcéry F. ho na neho nedochádzku

jeho detí upozornil niekedy v polovici školského roka. Uvedený obžalovaný argumentoval aj tým, žekeď svoje deti odprevadil do školy; tak strážnici ich ako rodičov do školy nevpustili a pustili ich len po
bránu. Uvedený obžalovaný ešte doplnil, že celkovo svojím deťom pomáhal, aby chodili do školy a aj im
prikázal, aby chodili do školy, lebo ináč im bude ako rodičom týchto detí uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody. Uvedený obžalovaný mal mať vedomosť aj o počte vymeškaných hodín svojich detí
tak, že celkový počet týchto vymeškaných hodín bol v rozmedzí medzi dvesto až tristo hodín; jeho syn G.
mal mať podľa udania tohto obžalovaného najviac vymeškaných hodín a najmenej zas mal mať jeho syn
A.. Uvedený obžalovaný však potvrdil aj to, že jeho deti niekedy aj zostali doma, pretože boli choré s tým,
že on aj osobne bol za učiteľom a oznámil mu, že deti sú choré: Tento obžalovaný vysvetlil aj to, že ho

učiteľ informoval aj o tom, že rodič dieťaťa môže dieťa ospravedlniť najviac na päť dní v rámci školského
roka a z tohto dôvodu preto obžalovaný svoje deti aj ospravedlňoval. Uvedený obžalovaný k tomu ešte
dodal, že asi dvakrát bol aj u všeobecného lekára pre detí E. L. A.. Tento obžalovaný k tomu ešte doplnil,
že on osobne u učiteľov svojich detí; keď mu učitelia týchto detí oznámili, že päť dní v školskom roku
môže svoje deti ospravedlniť aj on; neúčasť svojich detí na školskom vyučovaní aj u týchto ich učiteľov
ospravedlňoval.

K svojim osobným a majetkovým pomerom sa tento obžalovaný vyjadril tak, že žije s manželkou; s už
právoplatne odsúdenou B. B.; s ktorou majú spoločne päť detí a že s nim ešte žije A., G., I. a F. B.; s tým,
že jeho nevlastná céra F. M. má byť už plnoletá a vydatá; aj keď aj synovia G. a A. sú už tiež plnoletí. Jeho
príjem mal predstavovať invalidný dôchodok vo výške 469,00 eur a jeho manželka zas mala poberať

opatrovateľský príspevok na jeho osobu vo výške 615,00 eur s tým, že inú štátnu sociálnu dávku už ako
rodičia týchto detí nepoberajú; avšak okrem toho sú ešte príjemcami rodinných prídavkov už iba na dve
deti v celkovej výške 120,00 eur. K svojmu zdravotnému stavu sa tento obžalovaný vyjadril tak, že má
problémy s nohami, trpí aj psychickými ťažkosťami, z ktorého dôvodu aj užíva lieky. Pokiaľ išlo o jeho
fyzický zdravotný stav, tak tento obžalovaný tvrdil, že absolvoval operáciu nohy; avšak on mal takto

chodiť už od svojich dvanástich rokov. Uvedený obžalovaný takisto potvrdil, že bol celkovo už päťkrát
hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.; naposledy to malo byť vo februári roku 2025 do apríla
roku 2025. Tento obžalovaný si však nepamätal presné obdobie, kedy bol hospitalizovaný v rozhodnom
období školského roka 2022/2023; avšak pripustil to, že mohol byť hospitalizovaný aj počas obdobia od
septembra roku 2022 do júna 2023 s tým, že väčšinou je hospitalizovaný po dobu jedného mesiaca.

SvedkyňaB.akomanželkaobžalovanéhoazároveňužajakoprávoplatneodsúdenáobžalovanávtomto
trestnom konaní; zas v konaní pred súdom potvrdila to, že ich spoločné deti s obžalovaným B. nechodili
do školy. Táto svedkyňa k tomu ešte podotkla, že keď obžalovaný prišiel z nemocnice, tak ich ani
nespoznal a že po príchode z nemocnice bol na tom obžalovaný ešte horšie. Táto svedkyňa pred

súdom tiež vysvetlila, že ich deti zo školy utekali preto, lebo niekde v škole boli otvorené dvere. Táto
svedkyňa však trvala na tom, že ona osobne svoje deti odprevádzala do školy; avšak, že obžalovaný
B. deti ani nepoznal, nepoznal pritom ani svokru, či svokra. Z tohto dôvodu preto obaja títo pôvodne
spoluobžalovaní opätovne išli do nemocnice, aby obžalovaného B. hospitalizovali; čo však odmietli.
Z tohto dôvodu preto s týmto obžalovaným táto svedkyňa išla za lekárkou E. N., ktorá obžalovanému

predpísala nejaké lieky, keďže ho teda v nemocnici už nechceli stále hospitalizovať. Táto svedkyňa
pritom zopakovalo to, že obžalovaný vtedy svoje deti ani nepoznal; a to napriek tomu, že ich deti v tom
čase mali už štrnásť či pätnásť rokov. Keď teda táto svedkyňa spoločne so svojím manželom; teda
s obžalovaným B.; deťom povedali, aby išli do školy; tak tieto ich deti síce do školy išli; ale potom cez
otvorené dvere deti zo školy utiekli. K tomu však táto svedkyňa ihneď podotkla, že jej manžel nevnímal

presne, čo sa u nich deje a že jej manžel prežíval strach a obavy, čo s ním bude. Obžalovaný sa mal
podľa udania tejto svedkyne po príchode príslušníkov PZ aj psychicky zrútiť. Na záver svojej výpovede
táto svedkyňa zdôraznila, že preto, že ich deti mali vymeškané vyučovacie hodiny; absolvovali ich deti
aj týždenný pobyt v tábore, ktorý aj museli absolvovať. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že jej manžel bol
aj v školskom roku 2022/2023 hospitalizovaný, a to v psychiatrickej nemocnici; celkovo päťkrát; aj keď

zas táto svedkyňa nevedela uviesť presné obdobie jeho pobytu v nemocnici v danom školskom roku;
ale zas trvala na tom, že aj vtedy určite bol. Táto svedkyňa pritom pripustila, že to v rozhodnom období
mohlo byť od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 s tým, že jej manžel je väčšinou hospitalizovaný dva či tri
mesiace a že pokiaľ bol niekedy hospitalizovaný kratšie, tak to bolo kvôli tomu, že obžalovaný výslovne
požiadal, aby bol prepustený z nemocnice do domáceho prostredia.

Najprv vo veci vypracoval znalecký posudok znalec MUDr. Burič z odvetvia psychiatrie; až v súdnom
konaní; vzhľadom na obžalovaným uvádzané tvrdenia v ním podanom odpore proti trestnému rozkazu,
ku ktorému pritom predložil aj viaceré lekárske správy. V tomto znaleckom posudku uvedený znalecuviedol, že obžalovaný trpel duševnou poruchou v zmysle ľahkého stupňa duševnej zaostalosti
s poruchami správania, ktorá porucha je trvalá a tiež v minulosti; v krátkych časových obdobiach; bola
u neho popisovaná aj duševná choroba v zmysle inej neorganickej psychotickej poruchy. Okrem týchto

zistení bolo podľa vyjadrenia tohto znalca u tohto obžalovaného zaznamenané aj nadmerné užívanie;
respektíve zneužívanie alkoholu - abúzus alkoholu, ktorý si navodil sám obžalovaný. V sledovanom
časovom období podľa tohto znaleckého posudku v čase spáchania skutku od 02. 09. 2022 do 26.
06. 2023 tento obžalovaný trpel iba duševnou poruchou v podobe ľahkého stupňa duševnej zaostalosti
s poruchami správania, ktorá sa u neho potencovala nadmerným užívaním alkoholu v kombinácii

s predpisovanými psychofarmakami, kvôli čomu bol tento obžalovaný aj hospitalizovaný od 18. 09.
2022 do dňa 22. 10. 2022 v Psychiatrickej nemocnici E.. Psychotické prejavy; t. j. prejavy duševnej
choroby; však u obžalovaného neboli počas hospitalizácie objektívne popisované a rovnako neboli
popisované ani v celom inkriminovanom období od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023. K tomu ešte
tento znalec dodal, že duševná porucha v zmysle ľahkého stupňa duševnej zaostalosti s poruchami
správania je u tohto obžalovaného vrodená a trvalá. V tomto znaleckom posudku uvedený znalec

však skonštatoval, že obžalovaný mohol v čase spáchania skutku rozpoznať protiprávnosť činu
a bol spôsobilý aj svoje konanie ovládať. Rozpoznávacia schopnosť tohto obžalovaného bola v čase
spáchania činu teda úplne zachovaná. Podľa názoru tohto znalca v znaleckom posudku ovládacia
schopnosť obžalovaného bola v čase spáchania skutku vplyvom duševnej poruchy v podobe ľahkého
stupňa duševnej zaostalosti s poruchami správania v kombinácii s nadmerným užívaním alkoholu

znížená iba čiastočne, nie podstatne, teda forenzne nevýznamne. Podľa tohto znaleckého posudku
obžalovaný chápe zmysel a podstatu trestného konania, vrátane zmyslu prejednania jeho činu
pred súdom a obžalovaný si mal aj uvedomovať závažnosť svojho protiprávneho konania, vzhľadom
ajnaobsahnímpredloženýchlekárskychspráv,ktorétvorilisúčasťnímpodanéhoodporuprotitrestnému
rozkazu. Vzhľadom k samotnej osobnosti posudzovaného, ktorý má narušený hodnotový systém,

ako aj nižší intelekt; by podľa názoru tohto znalca mala psychoterapia ako taká iba veľmi limitovaný
význam. K tomu znalec v znaleckom posudku ešte doplnil, že posudzovaný v minulosti preukázateľne
odmietal psychiatrickú liečbu, napriek tomu, že vedel, že sa má takejto liečbe podrobovať. V časovom
období spáchania skutku od 22. 09. 2022 do 26. 06. 2023 však bol psychicky stav obžalovaného dobre
zastabilizovaný na psychiatrickej liečbe s výnimkou jedného akútneho zhoršenia psychického stavu;

teda dekompenzácie; ktorý si veľmi pravdepodobne navodil tento obžalovaný sám požitím alkoholu
pri užívaní psychiatrických liekov a v dôsledku ktorého bol od 18. 09 2022 do 20. 10. 2022 (správne
22. 10. 2022) aj hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.. Podľa tohto znaleckého posudku pobyt
obžalovaného v súčasnosti pre spoločnosť nie je nebezpečný a tento obžalovaný by potenciálne mohol
byť nebezpečný iba v tom prípade, ak by znova začal požívať alkoholické nápoje. Na záver svojho

znaleckého posudku tento znalec uviedol, že obžalovanému nie je potrebné uložiť žiadne ochranné
psychiatrické liečenie, nakoľko vzhľadom k jeho osobnosti by takáto liečba nesplnila svoj spoločenský
význam.

Znalec MUDr. Burič pri svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že obžalovaný A. B. trpel

v čase spáchania skutku duševnou poruchou v podobe ľahkého stupňa duševnej zaostalosti, čo
predstavuje poruchu, ktorá je vrodená a trvalá. V inkriminovanej dobe; teda od 02. 09. 2022 do
26. 06. 2023; aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obžalovaný bol vtedy hospitalizovaný presne
v dobe od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 pre uvedenú duševnú poruchu, ako i pre prechodnú
duševnú chorobu, tzv. inú neorganickú psychotickú poruchu; bola podľa názoru tohto znalca jeho

rozpoznávacia schopnosť v čase spáchania skutku plne zachovaná; aj keď však rozumové schopnosti
boli u posudzovaného síce od naradenia znížené, avšak v zásade dostatočné k posúdeniu miery
spoločenskej nebezpečnosti svojho konania. Ovládacia schopnosť zas podľa vyjadrenia tohto znalca
bola v čase spáchania skutku u tohto obžalovaného znížená forenzne nevýznamným spôsobom; teda
čiastočne a nepodstatne; keďže sa jedná o osobnosť simplexnú, teda menej duševne rozvinutú, s nižším

akademickým vzdelaním, tiež aj s prihliadnutím k skutočnosti, ktorá bola opakovane zaznamenaná
v zdravotnej dokumentácii a teda, že obžalovaný sa nepravidelne zúčastňoval psychiatrickej liečby
v ambulantnej forme a okrem tejto skutočnosti, ktorá samozrejme zhoršovala fluktujúcim spôsobom,
(raz lepšie, raz horšie); u neho bolo zistené aj nadmerné užívanie alkoholu, ktoré však podľa názoru
tohto znalca nemalo charakter vlastnej závislosti, išlo o tzv. symptomatický abúzus, to znamená

nárazové alebo príležitostné užívanie alkoholu, ktoré alkoholické nápoje obžalovaný užíval v súvislosti
s psychiatrickou liečbou. V dôsledku uvedených skutočností došlo u obžalovaného k potencovaniu;
resp. k zhoršeniu psychického stavu, keďže posudzovaný opakovane užíval alkohol aj v kombinácii
s psychiatrickými liekmi, ktoré užíval. S prihliadnutím na všetky týmto znalcom vymenované zistenia,tento znalec zhodnotil ovládaciu schopnosť obžalovaného síce ako zníženú, ale nepodstatne. Tento
znalec k tomu ešte podotkol, že išlo o pomerne dlhý časový úsek a ten stav nebol v jednotlivých
časových úsekoch rovnaký, ale v istých obdobiach bol horší a v istých obdobiach zas lepší s tým,

že zdravotný stav obžalovaného by sa nezhoršoval, ak by dokázal dlhodobejšie abstinovať a ak by
dodržiaval liečebný režim, bol by tento problém podstatne menší a to aj v zmysle nejakého agresívneho
správania sa voči manželke. Znalec sa tiež k zistenej neorganickej psychotickej poruche u tohto
obžalovaného vyjadril tak, že už zo samotného názvu tejto poruchy je zrejmé, že táto prechodná
duševná choroba; iná neorganická psychotická porucha; je porucha, ktorá je zväčša prechodná

a stanovuje sa pacientom vtedy, ak klinický obraz pacienta nie je jednoznačný, pričom sa musí vylúčiť
závažné duševné ochorenie v zmysle schizofrénie alebo inej organickej psychotickej poruchy, čo v jeho
prípade bolo spoľahlivo vylúčené. V uvedenom časovom období podľa vyjadrenia tohto znalca došlo
k hospitalizácii obžalovaného, pričom mu bola nasadená aj antipsychotická liečba, lieky na ukľudnenie
a lieky na potlačenie psychotických príznakov. Po preštudovaní psychiatrickej dokumentácie tohto
obžalovaného tento znalec dospel k tom záveru, že psychotické prejavy v jednotlivých dekurzoch

neboli zaznamenané a jeho názor znalca v tejto veci bol taký, že sa skôr jednalo o psychotické
dekompenzácie, čiže krátkodobé psychotické epizódy, ktoré zväčša aj liečbou alebo aj spontánne
vymiznú. Tento znalec pritom tiež pripustil, že v prípade hospitalizácie vo vyššie uvedenom období od
18.09.2022 do 22.10. 2022 mohlo dôjsť k nejakému podstatnému zníženiu ovládacích a rozpoznávacích
schopností obžalovaného; ale tento časový úsek nemožno vyňať z celého časového obdobia; a teda

sa tento znalec priklonil skôr k tomu, že u obžalovaného nedošlo k nejakému podstatnému zníženiu
rozpoznávacích a ovládacích schopností v celom období. Znalec E. O. pritom poukázal aj na samotnú
prepúšťaciu správu z danej hospitalizácie, kde aj z laického pohľadu malo byť zrejmé, že tam chýbajú
akékoľvek psychotické prejavy alebo zmienka o nich; s tým, že v závere tejto správy je aj uvedené,
že ku koncu pobytu bol obžalovaný pokojný, podrobivý a nebola u neho ani manifestná psychotická

symptomatika. Znalec tiež poukázal na to, že u obžalovaného nebola vtedy vykonaná ani dychová
skúška pre nespoluprácu obžalovaného a teda nie je ani zrejmé, či všetky tieto popísané prejavy
neboli iba prejavmi jednoduchej opitosti a či to bolo vôbec dôvodom na jeho hospitalizáciu. Tento
znalec takisto trval na tom, že pobyt tohto obžalovaného na slobode v súvislosti s duševnou poruchou
nie je nebezpečný. V súvislosti s možnosťou uloženia ochranného psychiatrického liečenia tomuto

obžalovanému sa znalec MUDr. Burič vyjadril tak, že osobnosť obžalovaného je veľmi simplexne
štrukturovaná, je veľmi jednoduchá, emočne a rozumovo nedostatočným spôsobom rozvinutá k tomu,
aby sa mohla vykonať psychoterapeutická intervencia alebo nejaká efektívna účinná psychoterapia
ako taká a z týchto dôvodov preto uloženie ochrannej psychiatrickej liečby u tohto obžalovaného
podľa názoru tohto znalca nie je z psychiatrického hľadiska účelné. Takisto tento znalec ani ochranné

protialkoholické liečenie u probanda nepovažoval z forenzne psychiatrického hľadiska za indikované,
nakoľko u neho tento znalec nezistil syndróm závislosti od alkoholu. Keďže však tento znalec tomuto
obžalovanému nenavrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie, tento znalec odporúčal súdu tomuto
obžalovanému uložiť obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, čo tento
znalec považoval za jedno z rozhodujúcich opatrení, aj s prihliadnutím na zdravý duševný vývoj

maloletých detí. Ďalej sa tento znalec vyjadril, že u posudzovaného bola počas hospitalizácie nasadená
antipsychotická liečba, t. j. lieky na ukľudnenie a potlačenie psychotických prejavov, pričom zo strany
manželky boli uvádzané aj agresívne prejavy. Tento znalec však trval na tom, že samotné lieky
nemôžu stav v podobe nespoznávania najbližších rodinných príslušníkov pacientom vyvolať alebo
spôsobiť a navyše v objektívnom psychiatrickom náleze zo dňa 21. 11. 2022 ošetrujúca lekárka uviedla,

že aktuálne žiadne psychotické prejavy ani nepozoruje; teda pacient bol bez fluoridnej psychotickej
symptomatiky, s tým, že anamnesticky bolo zaznamenané, že podľa vyjadrenia manželky tam mohli
byť nejaké zrakové halucinácie. K tomu, či obžalovaný sa v čase spáchania skutku v takom širokom
časovom období mohol vedieť postarať o svoje maloleté deti, sa znalec zas vyjadril; že podľa nálezu zo
dňa05.04.2024;čižeišloosprávupodanomobdobí;jestavobžalovanéhonaozajťažkofarmakologicky

ovplyvniteľný a to z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je ten, že proband dosť výrazným spôsobom
nadužíval alkohol, čiže nie je možné logicky očakávať od toho, ktorý užíva alkohol s psychiatrickými
liekmi, že jeho stav bude dlhodobo a pravidelne stabilizovaný. Ďalej tento znalec aj zdôraznil, že pokiaľ
bude obžalovaný pokračovať v takomto depravačnom trende, tak to vyústi do toho, že bude musieť
byť umiestnený v sociálnom zariadení alebo sa to bude riešiť cestou občianskeho –právneho konania,

pretože ak obžalovaný bude naďalej užívať alkohol a neužívať predpísanú liečbu, nebude chodiť na
pravidelné psychiatrické kontroly; tak nemožno od neho očakávať, že by sa dokázal postarať o maloleté
dieťa, keď sa nebude evidentne vedieť postarať ani sám o seba. Navyše k tomu znalec ešte podotkol,
že pokiaľ ten konzum alkoholu bude u obžalovaného naďalej pokračovať v takej miere ako doposiaľ; taksa môžu u neho skôr vyvinúť komplikácie; a to v zmysle trvalého organického poškodenia mozgu na
báze abúzu alkoholu, pričom tento stav bude absolútne trvalý a nezvratný.

Opatrovník maloletých detí E. H. v prípravnom konaní uviedol, že k stíhanému skutku sa nevie bližšie
vyjadriť a ani ku konkrétnym pomerom v rodine oboch obžalovaných. Tento opatrovník maloletých detí
ďalej poukázal len na doposiaľ zabezpečené listinné dôkazy a viac sa k danej veci už nevyjadroval.

V prípravnom konaní boli pritom zabezpečené záznamy o podaní vysvetlenia triednymi učiteľkami

daných mal. detí; p. E. G. a E. K.; správa Centra poradenstva a prevencie Vranov nad Topľou na
všetky tri maloleté deti; správa Obce D. týkajúca sa dochádzky mal. F. B. a mal. A. B., aj so zoznamom
dochádzky žiakov vedených v evidencii záškolákov za jednotlivé mesiace; správa Základnej školy
D. na mal. F. B. ako aj správa tejto základnej školy obsahujúca aj charakteristiku jednotlivých ich
žiakov; teda mal. F., I., A. a G. B.; zápisy z pohovoru s triednym učiteľom, oznámenia o udelení
výchovných opatrení za nedbalú školskú dochádzku a hlásenia triedneho učiteľa o neospravedlnenej

neprítomnosti žiaka v škole v prípade F. B.; charakteristika žiaka v prípade mal. A. B., hlásenia triedneho
učiteľa o neospravedlnenej neprítomnosti žiaka a oznámenia o udelení výchovných opatrení či aj
zápis z pohovoru triedneho učiteľa so zákonným zástupcom v prípade mal. syna obžalovaného A. B.;
charakteristika žiaka mal. G. B., hlásenia triedneho učiteľa o neospravedlnenej neprítomnosti žiaka,
oznámeniaoudelenívýchovnýchopatrení zanedbalúškolskúdochádzkuazápisyzpohovorutriedneho

učiteľa so zákonným zástupcom týkajúce sa mal. G. B.; ako aj záznamy o predvolaní na pohovory
s triednym učiteľom v prípade mal. A. B. a mal. G. B.; rodné listy všetkých troch maloletých detí,
správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou aj na obžalovaného, vrátane potvrdení
o poberaní rôznych štátnych sociálnych dávok, ale aj správa tohto štátneho orgánu na samotné tieto
mal. deti; správa Sociálnej poisťovne, vrátane rozhodnutia tejto Sociálnej poisťovne zo dňa 03.07.2023

o výške invalidného dôchodku obžalovaného či aj správa Obce D. o povesti obžalovaného, ako aj
výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ako aj odpis z registra trestov na tohto
obžalovaného.

V súdnom konaní zas boli oboznámené viaceré lustrácie na tohto obžalovaného v rôznych evidenciách

ako aj správa Obce D. s menami zamestnancov strážnej služby na Základnej škole D..

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný B. nezabezpečoval pravidelnú a riadnu dochádzku
svojich maloletých detí uvedených v skutkovej vete rozsudku do školy; čo jednoznačne preukazuje

ako jeho samotná výpoveď, tak aj výpoveď už právoplatne odsúdenej jeho manželky B.; a ako to
potvrdili aj vyjadrenia triednej učiteľky mal. F. B. a triednej učiteľky mal. A. B. a G. B.. Samotný počet
neospravedlnených vyučovacích hodín u týchto žiakov zas dokazoval dokument Základnej školy v D.
označený ako „Dochádzka žiakov vedených v evidencii záškolákov;“ a to, že obžalovaný si túto svoju
povinnosť rodiča zabezpečovať riadnu dochádzku svojich mal. detí do školy neplnil ani po tomu, čo

bol na to zo strany tejto školy upozorňovaný; zas preukazujú predovšetkým početné listinné dôkazy
dokazujúce teda to, že obžalovaný bol upovedomený školou o absencii svojich detí na vyučovacom
procese a aj vyzývaný na zjednanie nápravy; ktorý obžalovaný sa pritom ani raz nemal zúčastniť
pohovoru; či už s triednym učiteľom svojich detí alebo prípadne aj s riaditeľom Základnej školy v D..
Súd pritom nemal za dostatočne osvedčené ani to, že by tento obžalovaný nejakým relevantným

spôsobom neskôr zabezpečil riadnu dochádzku týchto posudzovaných maloletých detí do školy. Trestná
zodpovednosť obžalovaného za spáchaný skutok nebola pritom nijakým spôsobom ani spochybnená
vykonaným znaleckým dokazovaním z príslušného odvetvia psychiatrie.

Pri posudzovaní zodpovednosti obžalovaného za spáchaný skutok; vzhľadom na obsah lekárskych

správ predložených týmto obžalovaným k ním podanému odporu proti trestnému rozkazu
a ktorý obžalovaný aj priamo vo svojom podanom odpore uviedol, že jeho psychický; ale aj fyzický
stav; je dlhodobo nepriaznivý, pre ktorý stav nie je schopný sústavne a dôsledne zabezpečovať
všestranný vývoj a rozvoj svojich detí a zabezpečiť to, aby si tieto jeho deti riadne plnili svoju povinnú
školskú dochádzku; súd musel vykonať znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie na účel posúdenia

rozpoznávacích a ovládacích schopností tohto obžalovaného; teda jednoznačne ozrejmiť, či tieto dve
zložky príčetnosti boli u tohto obžalovaného zachované v plnom rozsahu alebo či prípadne boli v
dôsledku nejakej duševnej poruchy či choroby znížené, a ak boli naozaj znížené, či išlo teda o zníženie
nepodstatné alebo významné. Znalec MUDr. Burič vo svojom znaleckom posudku; ktorého záverypodrobnejšie prezentoval aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní; u tohto obžalovaného zistil len
ľahkýstupeňduševnejzaostalostisporuchamisprávaniastým,ževistýchkrátkychčasovýchobdobiach
bola u neho diagnostikovaná aj iná neorganická psychotická porucha a zároveň u neho bolo zistené

ešte aj nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Znalec už vo svojom podanom znaleckom posudku;
na čom zotrval aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní; však zdôraznil, že počas posudzovaného
školského roku 2022/2023 u obžalovaného ustálil len psychickú poruchu v zmysle ľahkého stupňa
duševnej zaostalosti s poruchami správania sa. Táto duševná porucha u obžalovaného však podľa
znaleckého záveru tohto znalca nemala žiaden alebo len nepatrný vplyv na jeho rozpoznávacie

a ovládacie schopnosti; pričom tento znalec konkrétne vo svojom znaleckom posudku skonštatoval,
že rozpoznávacie schopnosti tohto obžalovaného boli v plnom rozsahu zachované a že zas jeho
ovládacie schopnosti; ale aj v kombinácií s nadmerným užívaním alkoholických nápojov; boli síce
znížené, ale iba čiastočne, teda nepodstatne. V konaní pred súdom sa tento znalec vyjadroval aj
kprognózevývojatohtoobžalovaného,ktorúvyhodnotilakonepriaznivúvtomprípade,aksaobžalovaný
nevyvarujepožívaniualkoholickýchnápojovspolusužívanímpredpísanýchpsychiatrickýchliekov.Tento

znalecvšakvzásadeneuzavrel,žebytentoobžalovaný;spoukazomnalekárskusprávuzodňa05.04.2
024; nevedel poskytnúť potrebnú opateru svojim mal. deťom. Vzhľadom na takéto závery znaleckého
dokazovania z daného odboru a odvetvia teda súd nemal pochybnosti o tom, že tento obžalovaný
mal v plnom rozsahu zachované obidve tieto zložky príčetnosti a teda, že jeho trestná zodpovednosť
za spáchaný skutok nie je v dôsledku vymiznutia týchto ovládacích; či, alebo aj rozpoznávacích

schopností; vylúčená.

V ďalšej časti súdneho konania sa teda súd zameral na to, či sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako sa
mu to kládlo podanou obžalobou za vinu.

Obžalovaného zo samotného spáchania skutku usvedčujú predovšetkým záznamy o podaní vysvetlení
triednymi učiteľkami jeho detí; a to jednak triednej učiteľky žiačky F. B., p. E. J. G., tak aj triednej
učiteľky žiakov A. B. a G. B., p. E. K.; ktoré učiteľky jednoznačne deklarovali to, že tieto tri maloleté
deti obžalovaného do školy riadne nechodili a mali taký počet vymeškaných neospravedlnených hodín
ako tieto triedne učiteľky uviedli v nimi podaných charakteristikách či v správach na tieto maloleté deti.

Skutočnosť, že všetky tieto tri maloleté deti sú výchovné zvládnuteľné pritom preukazovali aj správy
Centra poradenstva a prevencie Vranov nad Topľou. Obžalovaný bol pri tom aj oboznámený s tým, že
jeho deti školu riadne nenavštevujú príslušnou Základnou školou v D.. Najviac tento obžalovaný bol
aj opakovane predvolávaný na pohovor; či už k triednemu učiteľovi toho–ktorého mal. dieťaťa alebo
aj na pohovory k riaditeľovi školy; ktorého meno riaditeľa vedel síce tento obžalovaný uviesť a teda,

že by malo ísť o p. J. K.. Obžalovaný síce tvrdil, že sa aj jedného takéhoto pohovoru s riaditeľkou
školy aj zúčastnil; ale súd to nemal za dokázané, vychádzajúc zo zabezpečených záznamov z takýchto
pohovorov, ktorého pohovoru sa mala zúčastniť len raz jeho manželka; teda už právoplatne odsúdená
B.; dňa 02. 02. 2023.Tento obžalovaný pritom argumentoval predovšetkým tým, že on svoje deti riadne
do školy odprevádzal, tieto ho mali aj počúvať, ale tieto deti navštevovali školu približne dva týždne

a potom, počas obdobia nejakých dvoch vyučovacích dní, sa školského vyučovania už nezúčastnili.
Tento obžalovaný mal podľa svojho vyjadrenia svoje maloleté deti aj upozorniť na to, že pokiaľ sa
nebudú podrobovať školskému vyučovaniu, tak mu môže buď uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody. Obžalovaný B. dokonca potvrdil aj to, že mal vedomosť o tom, že najvyšší počet vymeškaných
hodín mal maloletý G. B. a najmenej vymeškaných vyučovacích hodín mal mať maloletý A. B. s tým,

že tento obžalovaný mal dokonca znalosť aj o tom, že tento počet vymeškaných neospravedlnených
hodín bol u jeho detí v rozpätí od dvesto do tristo hodín. Tento obžalovaný ďalej aj výslovne potvrdzoval,
ževprípadenejakéhoochorenianiektoréhozjehomaloletýchdetí,toajoznámiljehotriednemuučiteľovi,
keďže jeden triedny učiteľ jeho detí ho mal informovať aj o tom, že rodičia detí môžu ospravedlniť päť
vyučovacích dní u toho-ktorého žiaka a tento obžalovaný aj trval na tom, že niekedy zas aj navštívil

príslušného všeobecného lekára pre deti. Aj napriek tomu však obžalovaný ako rodič svojich detí
ich neprítomnosť v škole zákonným spôsobom neospravedlňoval, keďže bol ustálený určitý počet
neospravedlnených vyučovacích hodín, keď sa jeho deti školského vyučovania nezúčastnili. Z takejto
výpovede obžalovaného mal tak súd za preukázané to, že tento obžalovaný síce formálne vykonával
opatrenia v podobe odprevádzania svojich detí do školy; ale reálne sa o dochádzku svojich maloletých

detí do školy ani nezaujímal a nevykonal ani žiadne také opatrenia, ktoré by aj reálne zabezpečili
účasť týchto jeho troch maloletých detí na školskom vyučovaní a aj prípadne ním vykonané opatrenia
v podobe príkazov maloletým deťom neboli zjavne dostatočné a účelné. Súd mal síce ako z výpovede
tohto obžalovaného, tak aj z rôznych zabezpečených listinných dôkazov za preukázané to, že tentoobžalovaný trpí rôznymi ochoreniami; či už psychického alebo aj fyzického rázu; a súd si je vedomý toho,
že aj tieto rôzne postihnutia mohli ovplyvniť schopnosť obžalovaného riadne zabezpečovať dochádzku
svojich detí do školy; avšak súd k tomu ihneď potkýna, že len tento jeho zdravotný stav nevylučoval to,

aby si tento obžalovaný ako rodič riadne plnil svoju povinnosť dozerať na dochádzku svojich maloletých
detí do školy. Aj svedkyňa; už právoplatne odsúdená; B. B., na podporu tvrdení obžalovaného uvádzala,
že maloleté deti utekali zo školy preto, pretože v škole boli otvorené nejaké vchodové dvere; obžalovaný
pritom uvádzal, že išlo o nejaký núdzový východ. Súd si pritom na návrh obhajoby zabezpečil aj správu
Obce Čaklov, ktorá obec pripustila, že aj objekt tejto základnej školy bol strážený zamestnancami

Miestnych občianskych a poriadkových služieb v Obci D.; ale zároveň táto obec poukázala na to, že títo
zamestnanci nezabezpečovali nepretržitú strážnu službu tohto objektu. Súd zas k tomu poznamenáva,
že nemožno ani požadovať od zamestnancov takejto prípadne bezpečnostnej služby, aby zamedzili
útekom mal. detí zo školy, keďže k takému konaniu ani nie sú oprávnení. Aj takéto obhajobné námietky;
v podstate oboch pôvodne spoluobžalovaných; aj keby bola preukázaná pravdivosť takéhoto tvrdenia
obžalovaných o úteku mal. detí zo školského vyučovania napriek tomu, že ich tam rodičia riadne

dopravili; nevylučovala povinnosť obžalovaných dbať na to, aby ich mal. deti školu riadne navštevovali.
Pokiaľzastátosvedkyňaargumentovalatým,žeobžalovanýnedokázalvenovaťdostatočnúpozornosťči
až nespoznával jej osobu ako aj svoje mal. deti; k tomu súd dodáva, že na posúdenie zdravotného stavu
obžalovaného z psychiatrického hľadiska bol v súdnom konaní do konania pribratý znalec, ktorý vo veci
aj vypracoval znalecký posudok z odvetvia psychiatria, ktoré znalecké dokazovanie však nepreukázalo,

že by u tohto obžalovaného boli aspoň nejakým výrazným spôsobom znížené jeho ovládacie alebo/
a aj, rozpoznávacie schopnosti.

Obžalovaný bol pritom na neprítomnosť týchto svojich mal. detí v škole Základnou školou v Čaklove
často a opakovane upozorňovaný. Tento obžalovaný bol aj opakovane predvolávaný na pohovory; či už

k triednym učiteľom jeho maloletých detí alebo neskôr aj k riaditeľovi tejto základnej školy; čo tento
obžalovaný aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil. Obžalovaný mal teda už dlhodobo
vedomosť o tom, že jeho tri maloleté deti; tak ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku; si riadne
neplnia povinnú školskú dochádzku. Neobstojí pritom ani ten argument obžalovaného, že svoje deti
do školy odprevádzal a že tieto deti zo školy utekali. Pokiaľ si bol obžalovaný vedomý toho, že si jeho

deti neplnia túto povinnosť a ním vykonané opatrenia neviedli k náprave, tak mal prípadne požiadať
príslušné štátne inštitúcie o poskytnutie mu pomoci či podpory. Už len zo samotného počtu vymeškaných
vyučovacích hodín; ako aj z toho, že na záškoláctvo svojich detí bol tento obžalovaný zo školy aj riadne
upozorňovaný; svedčí o tom, že obžalovaný nevykonával nad svojimi maloletými deťmi potrebný dohľad,
a to vrátane dozoru nad ich pravidelnou školskou dochádzkou ako aj celkovo nad ich vzdelávaním, tak

akosatoodzákonnéhozástupcumaloletéhodieťaťavzmyslepríslušnýchprávnychpredpisovvyžaduje.
Súd k tomu len dopĺňa, že povinnosťou zákonného zástupcu maloletého dieťaťa je zabezpečiť riadne
plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a táto jeho povinnosť je objektívna, trvalá a nezastupiteľná
a rodič sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť len tým tvrdením, že tie maloleté deti, ktoré sú povinné
si plniť túto riadnu školskú dochádzku, ho nepočúvajú a tieto zo školy utekajú. Zákonný zástupca

dieťaťa totiž musí urobiť nielen formálne opatrenia za účelom zabezpečenia riadnej dochádzky svojich
maloletých detí do školy v zmysle ich pravidelného odprevádzania do príslušného školského zariadenia;
ale tento má dbať aj na ich výchovu v tom zmysle, aby si tieto deti samotné uvedomovali, že sú
povinné si plniť školskú dochádzku, ináč v opačnom prípade môže byť voči týmto maloletým deťom
vykonané aj nejaké opatrenie príslušnými štátnymi orgánmi a že ich rodičia zas budú niesť aj prípadne

trestnoprávnu zodpovednosť za ich neplnenie povinnej školskej dochádzky. Súd pritom poukazuje na
to, že takáto povinnosť rodiča je rodičom uložená ako školským zákonom; zákonom č. 245/2008 Z.
z. v znení neskorších právnych predpisov, pričom konkrétne povinnosť zákonného zástupcu dohliadať
nad povinnosťou plnenia povinnej školskej dochádzky jeho detí je upravená predovšetkým v ustanovení
§ 144 ods. 7, ods. 8 školského zákona; avšak táto povinnosť vyplýva rodičom aj zo Zákona o rodine; čiže

zo zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov; podľa ktorého právneho predpisu
zas rodič vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa sústavne a dôsledne.

Zhrnúc vyššie uvedené zistenia súdu, teda v prejednávanom prípade bolo zrejmé, že vo vzťahu k
všetkým trom maloletým deťom; teda voči F., A. a G. B.; obžalovaný neplnil svoju povinnosť rodiča

zabezpečovať riadnu dochádzku svojich maloletých detí; pričom obžalovaný si túto povinnosť najviac
neplnil dlhodobo a opakovane; hoci bol na to školou viackrát; a to ako on, tak aj jeho manželka, čiže
už právoplatne odsúdená B. B.; upozorňovaný; napriek tomu, že boli obaja ako zákonní zástupcovia
týchto detí predvolávaní ako na pohovor k triednemu učiteľovi či aj k riaditeľovi tejto školy; a to aj prizohľadnení toho, že tento obžalovaný mal mať vedomosť aj o tom, že jeho deti zo školského vyučovania
utekajú; tento obžalovaný nevykonal žiadne opatrenia za účelom zabezpečovania riadnej dochádzky
svojich maloletých detí do školy. Pokiaľ bol pritom obžalovaný toho názoru, že jeho deti neplnia jeho

príkazy, tak prípadne mal požiadať aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zabezpečenie
nejakej nápravy a poskytnutia mu potrebnej pomoci a podpory pri zabezpečovaní riadnej dochádzky
jeho maloletých detí do školy; veď navyše aj svedkyňa B. B. vypovedala, že ich spoločné maloleté
deti z dôvodu neplnenia si riadnej povinnej školskej dochádzky mali absolvovať aj nejaký týždenný
pobyt v školskom tábore. Je pritom nesporné, že len samotné odvedenie detí do školského zariadenia;

v prípade konkrétne týchto posudzovaní detí; nebolo postačujúce a tento obžalovaný; spoločne teda
aj so svedkyňou B.; mal pristúpiť aj k vykonaniu nejakých iných krokov za tým účelom, aby si aj samotné
maloleté deti uvedomovali dôležitosť ich plnenia povinnej školskej dochádzky ako aj následkov, ktoré
nastanú u ich rodičov v tom prípade, ak by si túto svoju povinnosť tieto maloleté deti neplnili.

Keďže súd mal predovšetkým zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie; ktorý posudok vychádzal

zo zdravotnej dokumentácie tohto obžalovaného; za preukázané, že obžalovaný bol v rozhodnom
období; konkrétne od dňa 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.; je
nespochybniteľné aj to, že obžalovaný si v uvedenom období teda nemohol riadne plniť svoju povinnosť
rodiča zabezpečovať dochádzku svojich maloletých detí do príslušného školského zariadenia. Nemožno
pritom opomenúť ani to vyjadrenie znalca MUDr. Buriča priamo na hlavnom pojednávaní, keď tento

znalec pripustil tú možnosť, že počas tohto obdobia hospitalizácie mohli byť u tohto obžalovaného
jeho rozpoznávacie ako aj ovládacie schopnosti podstatne znížené; avšak ihneď k tomu tento znalec
podotkol, že sa nedá ani jednoznačne ustáliť, či prejavy, pre ktoré bol tento obžalovaný hospitalizovaný,
boli prejavmi nejakej psychickej choroby alebo poruchy, keďže u neho neboli ani zaznamenané nejaké
psychotické prejavy; alebo išlo len o príznaky jednoduchej opitosti. Keďže podľa ustálenej súdnej

praxe, ak vzniknú nejaké pochybnosti v skutkovej okolnosti a tieto sa nedajú odstrániť ani vykonaným
dokazovaním; tieto rozdielnosti treba vykladať v prospech páchateľa. Súd teda aj z tohto dôvodu
nemohol uznať obžalovaného za vinného zo spáchania tohto trestného činu aj za to obdobie jeho pobytu
v nemocnici a v ktorom období vznikla aj nejednoznačnosť v tom, či obe tieto zložky príčetnosti boli
u tohto obžalovaného zachované v plnej miere.

Z týchto dôvodov teda súd toto obdobie od 18. 09.2022 do 22. 10. 2022 vyňal z doby páchania skutku;
tak ako to bolo uvedené v obžalobe; teda za dobu školského roka 2022/2023; konkrétne od 02. 09.
2022 do 26. 06. 2023. Vzhľadom na to, že súd takto upravil čas spáchania skutku v rozsudku oproti
skutkovej vete obžalobného návrhu; takúto úpravu žalovaného skutku musel súd premietnuť aj do počtu

neospravedlnených vyučovacích hodín u jednotlivých posudzovaných maloletých detí, pri ktorých bolo
možné pričítať zavinenie tomuto obžalovanému. Opierajúc sa tak o jednotlivé dokumenty zabezpečené
ešte v prípravnom konaní a označené ako „dochádzka žiakov vedených v evidencii záškolákov“ u
jednotlivých maloletých detí; tak súd zohľadnil len tie neospravedlnené vyučovacie hodiny u týchto troch
žiakov, ktoré boli u týchto maloletých detí vykázané v tom období, keď tento obžalovaný v priebehu

daného školského roka nebol hospitalizovaný. Takýmto spôsobom tak súd ustálil, že maloletá F. B.
vymeškala v tomto rozhodnom období; ktoré možno prisúdiť tomuto obžalovanému; minimálne 250
neospravedlnených vyučovacích hodín (teda z celkového počtu neospravedlnených hodín v počte 267
nezohľadniac mesiac október roku 2022, v ktorom mala táto mal. žiačka vymeškať bez ospravedlnenia
spolu 17 vyučovacích hodín); mal. A. B. najmenej v počte 380 neospravedlnených vyučovacích hodín

(teda z celkového počtu 392 neospravedlnených vyučovacích hodín odrátajúc za mesiac september
roku 2022 6 vyučovacích hodín a za mesiac október roku 2022 takisto 6 vyučovacích hodín) a mal.
G. B. zas minimálne v počte 382 neospravedlnených vyučovacích hodín (do súhrnného počtu 407
neospravedlnených vyučovacích hodín neboli zahrnuté za mesiac september roku 2022 19 týchto
vyučovacích hodín a za mesiac október roku 2022 zas 6 týchto vyučovacích hodín). Už len takýto rozsah

absencií u týchto mal. detí dosvedčuje to, že obžalovaný ako rodič týchto maloletých detí nevykonával
dohľad nad plnením ich povinnej školskej dochádzky tak, ako sa to od rodiča detí objektívne vyžaduje.

Teda tým, že obžalovaný nezabezpečil riadnu dochádzku týchto troch maloletých detí do Základnej školy
v D., čím jednotlivé maloleté deti vymeškali taký počet vymeškaných neospravedlnených hodín, ako to

bolo vyššie uvedené a aj nakoniec ustálené v skutkovej vete rozsudku; obžalovaný po objektívnej ako aj
po subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 ods. 1 Trestného zákona a vzhľadom na to, že tohto konania sa mal obžalovaný dopustiť počas
celého obdobia školského roku 2022/2023 trvajúceho od 02.09.2022 do 26.06.2023; okrem obdobiajeho hospitalizácie; tento obžalovaný týmto svojím konaním zároveň naplnil aj kvalifikovanú skutkovú
podstatu žalovaného trestného činu podľa § 211 ods. 3 písm. a) Trestného zákona; keďže takéhoto
konania sa mal obžalovaný dopúšťať po dlhší čas ako závažnejším spôsobom konania podľa § 138

písm. b) Trestného zákona a tiež aj voči trom osobám; teda viacerým osobám podľa ustanovenia § 138
písm. j) Trestného zákona; čo tiež predstavuje závažnejší spôsob konania.

Subjektívnu stránku tohto trestného činu obžalovaný pritom naplnil minimálne vo forme nepriameho
úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže tento obžalovaný vedel, že svojím konaním

môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu štátu na riadnom plnení povinnej školskej dochádzky
školopovinných detí a zároveň pre prípad, že takýto následok spôsobí, bol s tým uzrozumený;
pretože tento obžalovaný bol opakovane upozorňovaný na nedbalú školskú dochádzku svojich mal. detí
príslušným školským zariadením.

Súd teda nemal zároveň ani pochybnosti o tom, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil ako trestne

zodpovedný subjekt.

Prirozhodovaníodruhuavýmeretrestuprihliadalsúdnajmämaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu

škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
ajehovýmeryprihliadneajnato,žepáchateľtrestnéhočinuzískal,alebosasnažilzískať trestnýmčinom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude
na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím

na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu testu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4
Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024).

Tento obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska; teda Obcou D.; nie je bližšie hodnotený s tým,
že spoločne so svojou manželkou; s už právoplatne odsúdenou B. B.; a ich deťmi žijú v nájme
v sociálnom byte. K tomu táto obec ešte v správe zabezpečenej už v rámci súdneho konania dodala,
že obžalovaný je pre svoje zdravotné problémy opatrovaný svojou manželkou.

Vychádzajúc z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný v minulosti štyrikrát priestupkovo
postihnutý; prevažne za rušenie nočného kľudu a v jednom prípade aj za hrubé správanie sa k svojej
manželke.

Podľa odpisu z registra trestov, bol tento obžalovaný dohromady štyrikrát súdne potrestaný; a naposledy
to bolo trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/87/2011 zo dňa 15. 12. 2011, právoplatným dňa
05. 01. 2012, a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Ako toto posledné
odsúdenie, tak aj predchádzajúce súdne potrestania tohto obžalovaného, sú už zahladené.

U tohto obžalovaného súd teda vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona to, že tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd to vysvetľuje tak, že hoci
z odpisu registra trestov vyplýva, že tento obžalovaný bol v minulosti už štyrikrát súdne sankcionovaný;
ale všetky tieto jeho odsúdenia sú už z dávnejšej doby a takisto sú už všetky tieto odsúdenia
aj zahladené. Zároveň od posledného odsúdenia tohto obžalovaného pritom uplynula doba viac

ako desiatich rokov a podľa ustálenej súdnej judikatúry v takomto prípade pri posudzovaní poľahčujúcich
okolností, súd má takémuto obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho
života pred spáchaním trestného činu podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Súd takisto nemohol
opomenúť aj to, že obžalovaný sa už v štádiu prípravného konania k spáchaniu skutku priznal a jeho
spáchania aj úprimne oľutoval a aj na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré vyhlásenie

súd neprijal len z toho dôvodu, keďže súd vzhľadom na obsah podaného odporu proti trestnému rozkazu
týmto obžalovaným, musel najprv v rámci súdneho konania zisťovať, či obžalovaný je vôbec príčetný
a teda následne je aj trestne zodpovedný za spáchanie stíhaného skutku. Z tohto dôvodu teda súdtomuto obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. U tohto
obžalovaného pritom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona

Súd následne musel zisťovať; vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona; v akom
znení má na tohto obžalovaného aplikovať Trestný zákon. Stíhaný skutok mal totiž obžalovaný spáchať
v období od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023; nezahŕňajúc aj to obdobie, počas ktorého bol tento
obžalovaný hospitalizovaný, ako to už bolo vyššie uvedené; kedy bol platný a účinný Trestný zákon
v znení účinnom do 05.08.2024. V čase rozhodovania súdu vo veci samej dňa 12. 09. 2025 však

už bol v platnosti Trestný zákon v znení účinnom od 06. 08. 2025. Súd pri rozhodovaní o vine, a aj
pri rozhodovaní o treste, musí však vychádzať z jedného znenia Trestného zákona a musí komplexne
posúdiť, ktoré znenie Trestného zákona je pre daného obžalovaného v prípade posudzovanej trestnej
činnosti priaznivejšie. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na to, že u tohto obžalovaného
jednoznačne nastala prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami; ktoré u neho
ani zistené neboli; na ktorú konkrétnu prevahu mal súd prihliadať v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3

Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024; a ktoré zákonné ustanovenie v takomto znení Trestný
zákon v znení účinnom od 06. 08. 2024 už neobsahuje. Vzhľadom na to, že trestná sadzba trestu odňatia
slobody pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona nebola
zmenená v dôsledku prijatia Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024 oproti úprave tohto
zákonného ustanovenia upravujúceho daný trestný čin v Trestnom zákone účinnom do 05. 08. 2024;

a zároveň aplikácia ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 nariaďovala
súdu hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností
nad priťažujúcimi okolnosťami znížiť o jednu tretinu; súd pristúpil k aplikácii Trestného zákona v znení
účinnom do 05. 08. 2024 ako Trestného zákona celkovo priaznivejšieho pre tohto obžalovaného.

Súd teda tomuto obžalovanému musel ukladať trest odňatia slobody vychádzajúc zo základnej výmery
trestu odňatia slobody pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Trestného
zákona v rozmedzí od šiestich mesiacov do piatich rokov a tomuto obžalovanému tak v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, nakoniec ukladať trest odňatia
slobody v rozpätí od šiestich mesiacov do troch rokov a šiestich mesiacov.

U tohto obžalovaného pri rozhodovaní súdu už o uložení mu konkrétneho druhu a výmery trestu; súd
prihliadal na viaceré podstatné faktory. V prvom rade súd musel prihliadať na to, že tento obžalovaný bol
v minulosti predsa len štyrikrát súdne potrestaný. Predchádzajúca trestná činnosť tohto obžalovaného
však bola iného druhu a charakteru ako v prejednávanej trestnej veci. Zároveň predchádzajúce

odsúdenia tohto obžalovaného boli už z dávnejšej doby, všetky tieto jeho predchádzajúce potrestania
sú už zahladené a jeho posledným odsúdením bolo jeho odsúdenie za prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. d) Trestného zákona, trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/87/2011 zo dňa
15. 12. 2011; teda ešte z roku 2011; s tým, že žalovaného konania v tomto trestnom konaní sa mal
obžalovaný dopustiť v dobe od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023; teda po uplynutí viac ako desiatich

rokov od jeho predchádzajúceho posledného odsúdenia. Tento obžalovaný nebol pritom v minulosti
ani natoľko viackrát priestupkovo postihnutý; celkovo len štyrikrát; prevažne za rušenie nočného kľudu.
Tietovšetkyvyššievymenovanéskutočnostitedasvedčalivprospechtohtoobžalovaného.Jednoznačne
v neprospech tohto obžalovaného však bolo potrebné vyhodnotiť to, že nedodržiavania povinnosti
plnenia si riadnej školskej dochádzky sa v prejednávanej trestnej veci mali dopúšťať až tri maloleté

deti tohto obžalovaného s tým, že okrem týchto troch maloletých detí v rozhodnom období bolo ešte
školopovinné už iba jedno ďalšie maloleté dieťa tohto obžalovaného, I. B.. Výrazne nepriaznivo u tohto
obžalovaného súd vyhodnotil aj to, že celkový počet vymeškaných neospravedlnených hodín u všetkých
týchto troch maloletých detí bol výrazne vysoký a teda nešlo len o nejaké krátkodobé a nezávažné
neplnenie si povinnej školskej dochádzky zo strany týchto maloletých detí obžalovaného. Aj keď tento

obžalovaný bol síce v období od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici;
v porovnaní s celým žalovaným obdobím celého školského roku 2022/2023, takéto obdobie bolo predsa
len krátkodobé oproti tomuto inkriminovanému obdobiu, počas ktorého si títo traja žiaci základnej školy,
ktorých otcom bol tento obžalovaný, neplnili riadne povinnú školskú dochádzku. Na druhej strane mal
tento obžalovaný; aj keď iba podľa svojho udania; predsa len vykonať nejaké opatrenia za účelom

dosiahnutia riadneho plnenia si povinnej školskej dochádzky týmito jeho maloletými deťmi. Súd však
k tomu ihneď podotýka, že zo zabezpečovanej správy Centra poradenstva a prevencie Vranov nad
Topľou vyplýva, že všetky tieto tri maloleté deti obžalovaného boli výchovné zvládnuteľné a teda súdnemohol akceptovať ten argument obžalovaného, že aj napriek jeho opatreniam uvedené maloleté deti
nevedel obžalovaný primäť k tomu, aby si riadne plnili svoju povinnú školskú dochádzku.

Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené skutočnosti, tak súd dospel k tomu záveru, že do úvahy prichádza
tomuto obžalovanému uložiť len adekvátny trest odňatia slobody. Tento obžalovaný je dlhodobo;
v podstate celý pracovný život; invalidný a dokonca podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
vo Vranove nad Topľou, ktorý obžalovaný predložil k ním podanému odporu proti trestnému rozkazu, má
mať tento obžalovaný aj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v oblasti mobility, v oblasti komunikácie,

či aj v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti; čiže je teda nespochybniteľné, že
uloženie mu trestu povinnej práce ani neprichádzalo do úvahy. K tomu ihneď súd ešte potkýna, že z
príslušných lustrácií Sociálnej poisťovne je zrejmé aj to, že tento obžalovaný by mal poberať invalidný
dôchodokvovýške469,60eur.Vzhľadomajnato,žeobžalovanýmábyťspoločnesosvojoumanželkou;
s už právoplatne odsúdenou B.; rodičmi celkovo až štyroch detí; aj keď podľa udania toho obžalovaného,
jeho najstaršie; nevlastné; dieťa už s nimi ako s rodičmi ani nebýva a okrem posledných dvoch

maloletých detí sú už tieto deti aj plnoleté; a jeho manželka má práve na tohto obžalovaného prijímať aj
opatrovateľský príspevok a k tomu majú títo manželia poberať ešte aj rodinné prídavky na tieto dve mal.
deti; súd dospel aj k tomu názoru, že tomuto obžalovanému nemožno uložiť ani peňažný trest. Uloženiu
mu prípadne trestu domáceho väzenia zas bránili skutočnosti vyplývajúce zo samotného charakteru
prejednávanej trestnej činnosti, pretože pokiaľ by obžalovanému bol uložený takýto druh trestu, tak by

bolo sťažené, prípadne až znemožnené, to, aby obžalovaný zabezpečoval riadnu dochádzku svojich
ešte školopovinných maloletých detí do školy; s poukazom aj na to, že v čase rozhodovania súdu vo veci
samej mali byť síce školopovinné už len jeho dcéra F. B. a jeho syn I. B.. Súd však zároveň dospel aj
k tomuto záveru, že by nebolo dôvodné tomuto obžalovanému uložiť trest spojený s obmedzením jeho
osobnej slobody v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z týchto dôvodov preto súd považoval za opodstatnené uložiť tomuto obžalovanému trest odňatia
slobody blížiaci sa k dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody uzákonenej pri tomto
trestnom čine; ktorá základná trestná sadzba trestu odňatia slobody po jej úprave umožňovala jeho
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov a šiestich

mesiacov. S prihliadnutím teda na tú okolnosť, že tento obžalovaný bol predsa v minulosti; aj keď už
v dávnejšej; už súdne potrestaný; tomuto obžalovanému súd nakoniec uložil trest odňatia slobody
v trvaní deviatich mesiacov. Ako už bolo vyššie rozvedené, výkon tohto trestu odňatia slobody súd
považoval za dostatočné podmienečne odložiť; aj keď zas súd zároveň dospel k tomuto záveru, že je
potrebné tomuto obžalovanému uložiť aj probačný dohľad. K nevyhnutnosti uloženia tohto probačného

dohľadu obžalovanému súd dospel na základe toho, že len v prípade podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom je podľa aktuálne platnej právnej úpravy možné
obžalovanému uložiť aj primerané povinnosti a obmedzenia. Súd pritom za adekvátnu a primeranú
skúšobnú dobu považoval túto skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov; teda opätovne
len niečo nad spodnou hranicou trestnej sadzby tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia

s probačným dohľadom. Na posilnenie výchovného účelu tohto probačného dohľadu súd pritom
tomuto obžalovanému uložil aj primeranú povinnosť; a to konkrétne v podobe povinnosti zabezpečovať
riadnu školskú dochádzku svojej mal. dcére F. B., ktorá ako jediná z troch posudzovaných maloletých
detí bola v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej naďalej školopovinná. Zároveň vzhľadom
aj na vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Buričom; ako aj na obsah jeho výpovede v konaní

pred súdom, keď tento znalec opakovane zdôrazňoval, že negatívne na tohto obžalovaného pôsobí
škodlivé užívanie alkoholických nápojov, pričom tento znalec tomuto obžalovanému ani nenavrhol
uložiť nejaké ochranné liečenie, avšak zas považoval za opodstatnené tomuto obžalovanému zakázať
požívanie alkoholických nápojov; z týchto dôvodov teda súd pristúpil aj k uloženiu tohto ďalšieho
obmedzenia ako súčasti probačného dohľadu, v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov.

Súd pritom prízvukuje, že v prípade nevedenia riadneho spôsobu života obžalovaným; čo sa môže
prejaviť v podobe spáchania nejakého trestného činu alebo aj prípadne priestupku; a aj v tom prípade,
ak by obžalovaný nedodržiaval alebo neplnil tieto uložené obmedzenia alebo povinnosti; tak sa mu
takto podmienečne odložený výkon trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento
obžalovaný má teda spôsobom svojho života preukázať, že uvedené stíhané protiprávne konanie

obžalovaného bolo iba ojedinelým vybočením z jeho neskoršieho riadneho vedenia života, keďže jeho
predchádzajúce odsúdenia sú jednak inej povahy ako v prípade prejednávanej trestnej veci a zároveň
sa ich mal obžalovaný dopustiť už v dávnejšej minulosti.Opatrovník tohto poškodeného E. H. si nárok na náhradu škody neuplatnil a preto o tomto nároku ani
nebolo potrebné rozhodovať súdom.

Vzhľadom na to; ako to už bolo aj vyššie prezentované; znalec z odvetvia psychiatrie tomuto
obžalovanému ani neodporučil uložiť nejaké ochranné liečenie, keďže tento obžalovaný by sa
aj prípadnému takto uloženému ochrannému psychiatrickému liečeniu ani nepodroboval; teda súd
dospel k tomu záveru; aj keď zas uloženie tohto ochranného opatrenia prokurátor v podanej obžalobe
ani nenavrhol; že takéto ochranné opatrenie tomuto obžalovanému súd neuloží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.