Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 8, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202301
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Gazdík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2114202301.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Martinom Gazdíkom v právnej veci žalobkyne: A. B. trvale bytom C.

XX, XXX XXX D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej: Mgr. Peter Magdálik, advokát so sídlom Vajanského
1520, 924 01 Galanta, reg. č. SAK: 6358, proti žalovanej: PCA Slovakia, s.r.o. so sídlom Automobilová
ulica 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 256 013, zastúpenej: JUDr. Adriana Ručkayová, advokát so sídlom
Malinovského 1252/36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, reg. č. SAK: 4770, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou v predmetnej veci domáhala určenia, že dohoda o skončení jej pracovného
pomeru so žalovanou zo dňa 11.11.2013 je neplatná, pretože mala byť uzatvorená v dôsledku omylu
žalobkyne o jej zdravotnom stave. Tento omyl mal byť vyvolaný žalovanou prostredníctvom posudku
ozdravotnejspôsobilostižalobkyne,ktorývypracovalapracovnázdravotnáslužbaFalckHealthcare,a.s.
(E. F. G.) dňa 05.11.2013 (ďalej len „Posudok“), ktorý mal navodiť, že žalobkyňa vôbec nie je spôsobilá
pracovať u žalovanej. Dohoda o skončení pracovného pomeru (ďalej len „Dohoda“) bola uzatvorená
dňa 11.11.2013, pričom pracovný pomer sa mal skončiť dňom 30.11.2013. Žalovaná mala u žalobkyne

vyvolať omyl, bez ktorého by k uzatvoreniu Dohody nedošlo. Podľa Posudku malo byť konštatované iba,
že žalobkyňa „nie je spôsobilá ako výrobný pracovník v PCA.“ Nebolo zrejmé, či malo ísť o dočasnú
alebo dlhodobú pracovnú nespôsobilosť. Posudok nemal byť dostatočným podkladom pre skončenie
pracovného pomeru so žalobkyňou. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne zo dňa 21.01.2014
má vyplývať, že dočasná pracovná neschopnosť bola ukončená k 05.11.2013 a nespomína sa žiadna
dlhodobá pracovná neschopnosť, žalobkyňa mohla ďalej pokračovať vo vykonávaní práce. Žalovaná
mala omyl u žalobkyne priamo vyvolať, keďže jej muselo byť zrejmé, že z Posudku nevyplýva záver

o dlhodobej práceneschopnosti žalobkyne. Pritom má ísť o skutočnosť rozhodujúcu pre uskutočnenie
uzatvorenie Dohody – bez tvrdenia žalovanej o dlhodobej práceneschopnosti žalobkyne by žalobkyňa
Dohodu neuzatvorila. Vzhľadom na to Dohoda trpí vadou vôle , a preto ide o neplatný právny úkon
v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa trvala na tom, aby ju žalovaná ďalej zamestnávala.
Zároveň si žalobkyňa uplatnila aj nárok na náhradu mzdy. Žalobkyňa k žalobe ako dôkazy pripojila
pracovnú zmluvu medzi stranami, Posudok, Dohodu, výpis z obchodného registra žalovanej, výpis zo
zdravotnej dokumentácie žalobkyne zo dňa 21.01.2014.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila vyjadrením zo dňa 21.08.2015, v ktorom uviedla, že žalobkyňa u
nej pracovala ako výrobný pracovník na prevádzke zvarovňa. Potvrdila, že žalobkyňa absolvovala
preventívnu lekársku prehliadku so záverom uvedenom v Posudku. Dohodu strany uzatvorili z dôvodudlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti žalobkyne vykonávať doterajšiu prácu. Žalobkyni malo byť
vyplatené odstupné vo výške 7-násobku jej priemerného mesačného zárobku. Posudok mal byť
vydaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Z Posudku mal vyplývať záver, že žalobkyňa

je dlhodobo nespôsobilá na výkon konkrétnej činnosti. Žalobkyňa pritom Posudok nespochybnila.
Žalovaná u žalobkyne žiaden omyl pri podpise Dohody nevyvolala. Žalovaná bola prekvapená postojom
žalobkyne, keďže žalobkyňa sama dvakrát požiadala o skončenie pracovného pomeru (21.01.2013
a 07.07.2011). Žalovaná ďalej uviedla, že záver „nie je spôsobilá ako výrobný pracovník v PCA“ má
pokrývaťvšetkypracovnépozícievýrobnýchpracovníkovužalovanej.Lekárpracovnejzdravotnejslužby

mal posúdiť zdravotnú spôsobilosť žalobkyne komplexne. Ukončenie PN žalobkyne nie je dôkazom
o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne vykonávať doterajšiu prácu. Vzhľadom na to žalovaná navrhla
žalobu zamietnuť. Žalovaný k vyjadreniu ako dôkazy pripojila zápočtový list zo dňa 28.11.2013, vývesky
na voľné pracovné miesta, kolektívnu zmluvu u žalovanej, výplatnú pásku žalobkyne za november
2013, posudok zo dňa 22.05.2013, vyjadrenie k žiadosti o preskúmanie lekárskeho posudku zo dňa
20.08.2015, žiadosť o ukončenie pracovného pomeru ku dňu 01.04.2013, návrh dohody o skončení

pracovného pomeru zo dňa 29.01.2013, odpoveď na túto žiadosť, odpoveď k dôvodom v žiadosti
o ukončenie pracovného pomeru zo dňa 01.03.2013, návrh na ukončenie pracovného pomeru zo dňa
07.07.2011.

3. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 09.09.2015 uviedla, že pred nástupom na dlhodobú PN 22.05.2013

absolvovala pravidelnú lekársku prehliadku, pri ktorej už lekár mal pripravené papiere, že je spôsobilá
pre výkon práce, pričom ona mu oznámila, že spôsobilá nie je, nakoľko ju bolí koleno a ruka. Následne
dňa 03.06.2013 nastúpila na PN, ktorá trvala do 04.11.2013. Počas tejto PN od nej zamestnávateľ
žiadal, aby doložila lekárske správy od reumatológa a ortopéda, po doručení týchto lekárskych správ
jej lekárka zamestnávateľa dala zdravotné obmedzenia pre prácu s bremenami do 5 kg a pre rotačné

práce. Záver tejto lekárky aj napriek tomu bol, že žalobkyňa je spôsobilá pre prácu. Okrem toho sa asi
v júni 2013 podrobila psychologickému vyšetreniu na základe požiadavky zamestnávateľa so záverom,
že je v poriadku. Následne po ukončení PN dňa 05.11.2013 nastúpila do zamestnania, zároveň hneď
absolvovala lekárske vyšetrenie u E. G., ktorá jej dala správu, že nie je spôsobilá pre prácu v rámci celej
spoločnosti žalovanej. Následne došlo k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru. Uvedenie

do omylu zo strany žalovanej vidí v tom, že E. G. jej dala správu, že nie je spôsobilá pre žiadnu pracovnú
pozíciu v rámci celej spoločnosti PCA. Personálny pracovník jej povedal, že by bola pre ňu práca v
lakovni, pokiaľ by lekárka nenapísala to, že nie je pre ňu vhodná žiadna pracovná pozícia. Lekárka mala
posúdiť len spôsobilosť pre prácu na zvarovni, pričom to rozšírila na celú spoločnosť PCA. Napriek tomu
došlo k podpísaniu dohody o ukončení prac. pomeru, pretože personálny pracovník mal k dispozícii

daný lekársky posudok. Podpísanie Dohody nebolo od žalobkyne vynucované žiadnym spôsobom. Dali
jej ešte na výber, či bude pracovať pre žalovanú ďalšie tri mesiace s tým, že by aj tak nemali pre ňu
prácu, alebo jej dajú odstupné za 7 mesiacov, pričom ona prijala druhú možnosť.

4. Podaním zo dňa 09.09.2015 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby, a to tak, že si voči žalovanej uplatňuje

náhradu mzdy vo výške 12.215,88 Eur. Súd tomuto návrhu vyhovel a pripustil zmenu žaloby uznesením
zo dňa 24.09.2015.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.02.2016 uviedla, že dňa 22.05.2013 sa podrobila preventívnej
prehliadke, kedy E. H. uviedla, že ju bolí koleno a ruka, dobre nevidí na ľavé oko. Posudok o zdravotnej

spôsobilosti s výsledkom, že je spôsobilá pre výkon pracovných činností s určitými obmedzeniami, bol
ukončený prehliadajúcim lekárom 16.07.2013. Dňa 16.07.2013 odovzdala správy odborných lekárov
reumatológa a ortopéda E. G.. E. G. jej následne vystavila správu z periodickej preventívnej prehliadky,
na ktorej je uvedený dátum 22.05.2013 so záverom, že je spôsobilá ako výrobný pracovník zvarovne.
Následne po ukončení PN dňa 05.11.2013 bola odoslaná na posúdenie zdravotnej spôsobilosti, tohto

dňasazdravotnejprehliadkeužnepodrobila,lekárkajejlenodmeralatlak,tentoposudokbolnachystaný,
pričom E. G. jej ho len odovzdala. Závery tohto posudku nenamietala. Napriek tomu uzavrela dohodu
o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom z dôvodu, že v u neho pracovala už dosť dlho a
počas tejto doby sa jej zamestnávateľ chcel zbaviť.

6. Na pojednávaní dňa 28.09.2016 žalobkyňa opätovne navrhla zmenu žaloby, a to tak, že si voči
žalovanej uplatňuje náhradu mzdy vo výške 20.178,80 Eur. Súd tomuto návrhu vyhovel a pripustil zmenu
žaloby uznesením zo dňa 27.10.2016.7. Dňa 16.03.2017 sa na pojednávaní uskutočnil výsluch žalobkyne, v rámci ktorého uviedla, že dňa
05.11.2013 prišla do práce a lekárka jej potvrdila, že dostala pokyn, aby sa jej zbavila. Žalobkyňa
povedala, že sa bude so žalovanou súdiť, nakoľko ani jednu diagnózu, ktorú jej napísala lekárka, nemá,

lebosiichvyliečila.Užalovanejboliveľmiťažképodmienkypreprácu,zaťaženienakĺby.Dňa05.11.2013
jej nerobili vyšetrenia, pani doktorka jej odmerala tlak, konštatovala, že má vysoký tlak. Prvý súdny spor
so žalovanou prebiehal v roku 2007 na Okresnom súde Trnava, žalobkyňa žiadala v tomto spore vrátiť
sa do práce, nežiadala odškodné.

8. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa opäť navrhla zmenu žaloby, a to tak, že si voči žalovanej
uplatňuje náhradu mzdy vo výške 22.824,- Eur. Súd tomuto návrhu vyhovel a pripustil zmenu žaloby
uznesením vyhlásenom na danom pojednávaní.

9. Podaním zo dňa 03.04.2017 žalobkyňa doložila súdu ďalšie dôkazy, a to kópiu mimoriadnej
preventívnej prehliadky zo dňa 05.11.2013, vyjadrenie odborového orgánu (OZ KOVO PCA Slovakia),

lekárske nálezy E. I. a E. J. zo dňa 10.05.2012, 06.06.2013, 18.09.2013, 30.09.2013, 04.10.2013,
04.11.2013, periodickú preventívnu prehliadku zo dňa 22.05.2013, pracovný posudok zo dňa
09.01.2014, podnet ohľadom posúdenia zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na prácu zo dňa 13.03.2017,
čestné vyhlásenie žalobkyne, podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa
29.02.2016, „preukaz“ žalobkyne pre čarodejnice, odpoveď žalovanej k žiadosti o skončenie prac.

pomeru zo dňa 01.03.2013, žiadosť o skončenie prac. pomeru dohodou zo dňa 21.01.2013.

10. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 02.05.2017 doložila súdu ďalšie dôkazy, a to vyžiadanie dokladov
z dôvodu absencie zo dňa 14.07.2011, výmenný list – poukaz od E. J. zo dňa 15.07.2011, upozornenie
na možnosť výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, výzva na nástup do práce zo

dňa 23.07.2007, vyúčtovanie mzdy za júl 2007.

11. Na pojednávaní dňa 16.05.2017 žalobkyňa na otázku súdu uviedla, že lekárka mala pripravené
všetky papiere, pričom povedala, že žalobkyňa nie je spôsobilá na výkon výrobného pracovníka bez
špecifikácie. Na personálnom oddelení jej bolo oznámené, že ak by jej nedala lekárka taký všeobecný

posudok, mohla byť preradená na výkon inej pracovnej činnosti. Pracovník personálneho oddelenia E.
F. J. jej dal na výber dve možnosti, že buď dostane výpoveď s tým, že ešte odpracuje tri mesiace v
súlade s výpovednou lehotou a dostane odstupné štyri mesiace alebo pracovný pomer ukončia dohodou
a v tom prípade dostane odstupné vo výške 7-násobku mzdy. Následne žalobkyňa čerpala dovolenku
cca 2 týždne, pričom počas čerpania dovolenky mala vedomosť, že keď sa vráti, pracovný pomer

bude ukončený dohodou a bude sa musieť vysťahovať z nájomného bytu. Zamestnávateľ ma vyzval,
aby som do 16.12.2013 opustila byt. Žalobkyňa uviedla, že po nástupe do práce po PN (keď išla na
lekársku prehliadku) sa cítila dobre. Lekárka pracovnej zdravotnej služby si myslela, že je na PN s
rukou, pričom bola PN z dôvodu operácie hernie a predpokladu na diagnózu trombózy, čo sa nakoniec
preukázalo ako nepravdivé, nakoľko opuchnuté kĺby mala z dôvodu preťaženia. Žalobkyňa uviedla, že

keď raz niekto dostane lekársky posudok, že nie je spôsobilý na výkon práce, u žalovanej sa nikdy
nezamestná, pri existencii takéhoto posudku personálny manažér nemôže nič spraviť. Ďalej uviedla,
že keď mala problémy s rukou, žiadala zamestnávateľa o preradenie na iné miesto na lakovňu, na
čo zamestnávateľ žiadnym spôsobom nereagoval. Bolo to dva roky pred dohodou pred skončením
pracovného pomeru. Ohľadom uvedenia do omylu žalobkyňa uviedla, že zámer zamestnávateľa jej bol

známy už pred vykonaním lekárskej prehliadky, nakoľko má dar vedieť a vidieť niektoré veci dopredu.
Bolojednoznačné,žezamestnávateľsajejchcelzbaviť.Porozviazanípracovnéhopomerusožalovanou
by nemala šancu sa zamestnať. Pracovala cca v 30 spoločnostiach v okolí Trnavy, problém vždy nastal,
keď od nej žiadali lekársky posudok. Dodala, že v čase, keď ju prijímala žalovaná do zamestnania, mala
v zdravotnej dokumentácii uvedené, že má reumu, čo vtedy žalovanej neprekážalo. Podotkla, že reuma

bola chybne zapísaná v zdravotnej dokumentácii, reumu nemala ani nemá, má len preťažené kĺby z
fyzickej práce. Žalobkyňa zvolila možnosť dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že to bolo
finančne výhodnejšie. V roku 2007, keď s ňou žalovaná neplatne skončila pracovný pomer, sa dostala
do finančných problémov.

12. Žalobkyňa navrhla v konaní vyslúchnuť ako svedkov K. L. M., L. L. a K. G., pričom tento návrh
odôvodnilatým,žeuvedenísvedkoviabolinadriadenížalobkyne,poznajúatmosféruužalovanejapostoj
žalovanej k žalobkyni (existovalo podozrenie, že postup skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou
bol vopred pripravený a účelový).13. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou
a vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalovanou.

14. Ďalej súd vykonal dôkaz výsluchom svedkyne E. F. G., ktorá uviedla, že v prípade žalobkyne
išlo o mimoriadnu lekársku prehliadku po dlhodobej PN. Táto prehliadka prebehla riadne, obsahovala
rozhovor lekára so žalobkyňou, vyplnenie anamnestického dotazníka, zhodnotenie lekárskych nálezov,
doloženie lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Následne bol vypracovaný posudok

so záverom, že žalobkyňa je dlhodobo nespôsobilá pre výkon práce ako výrobná pracovníčka pre
žalovanú z dôvodu, že zdravotný stav žalobkyne bol dlhodobo nepriaznivý a z doložených lekárskych
správ vyplývali také diagnózy, ktoré naznačovali jej zdravotnú nespôsobilosť pre výkon tejto práce.
Svedkyňa špecifikovala, že nakoľko žalobkyňa pracovala ako výrobný pracovník, najzávažnejšie
diagnózy, ktoré by sa mohli zhoršovať, boli postihnutie pohybového aparátu, išlo o dlhodobé ochorenie
na horných končatinách, konkrétne drobných kĺbov rúk a išlo o ochorenie pravého kolena. Pri otázke

na konkretizáciu, čo zahŕňa pracovné zaradenie výrobný pracovník PCA svedkyňa uviedla, že takéto
pracovné zaradenie zahŕňa prácu v stoji 8 hodín denne, prácu v takte – neustále prispôsobovanie
sa zamestnanca tempu výroby, priebežné neustále zaťažovanie pohybového aparátu hlavne horných
končatín,kedyideojednostrannézaťaženiekončatín.Vovzťahuktvrdeniamžalobkynespochybňujúcim
riadne vykonanie zdravotnej prehliadky svedkyňa uviedla, že žalobkyňu riadne vyšetrila, o čom je

záznam aj v jej lekárskej správe, žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že absolvovala vyšetrenie tak,
ako je to uvedené v lekárskej správe. Svedkyňa nemohla mať posudok vopred pripravený, pretože
vopred nemohla vedieť, aké nové nálezy v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky uvidí, keď táto
dokumentácia jej bola žalobkyňou odovzdaná v deň konania mimoriadnej prehliadky 05.11.2013.

15. Súd vykonal dôkaz výsluchom svedka E. N. J., ktorý potvrdil, že so žalobkyňou uzatváral dňa
11.11.2013 dohodu o skončení pracovného pomeru. Uviedol, že žalobkyňa prišla za ním do kancelárie
s tým, že už bola na mimoriadnej lekárskej prehliadke a že chce ukončiť pracovný pomer. Potom
sa rozprávali o možnostiach skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou, pričom jej
vysvetlil, čo je dohoda a čo výpoveď, rozprávali sa o náležitostiach vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy

a keďže mala ešte starú dovolenku, rozprávali sme sa o čerpaní tejto dovolenky. Pokiaľ ide o dôvody
skončenia pracovného pomeru, podľa svedka žalobkyňa povedala, že týmito dôvodmi bol jednak
výsledok lekárskeho posudku so záverom nespôsobilá ako výrobný pracovník, nič iné k tomu neuviedla.
Na otázku, či je štandardným postupom u žalovanej posielať zamestnanca, ktorý bol na PN dlhšie ako tri
mesiace, na mimoriadnu lekársku prehliadku, svedok uviedol, že áno, je to štandardný postup. Ohľadom

prípadnej inej vhodnej práce pre žalobkyňu svedok uviedol, že žalobkyňa neprejavila záujem o zmenu
svojej pracovnej pozície, keď chcela pracovný pomer ukončiť.

16. Súd vykonal tiež dôkaz výsluchom svedka E. C. J., ktorý uviedol, že u žalobkyne dočasná pracovná
neschopnosťzačalaprepodozrenienaľavústranuherniuabolpredpokladpotrebyoperačnéhozákroku,

hernia bola zoperovaná, po ukončení liečby bola ukončená aj PN. Uviedol, že daná práceneschopnosť
sa dá považovať za dlhodobejšiu PN. Podľa jeho názoru žalobkyňa bola po ukončení PN spôsobilá
nastúpiť späť do zamestnania.

17. Vo veci bol vykonaný dôkaz znaleckým posudkom E. E. O. (č. l. 318 a nasl.), z ktorého vyplynulo

nasledovné. Namietaný Posudok bol vydaný podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zmene a doplnení niektorých zákonov
a v súlade s § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Záver namietaného Posudku bol uvedený obsahovo správne v zmysle
vyššie uvedených predpisov. V lekárskej správe z mimoriadnej lekárskej prehliadky (05.11.2013) je

rozpísaná anamnéza aj objektívne vyšetrenie vrátane nálezu na horných aj dolných končatinách
a chrbtici. Na základe tohto popisu je priebeh vyšetrenia správny. Zároveň je v zmysle doplňujúcich
vyšetrení (ortopedické a reumatologické vyšetrenia) správny aj záver danej lekárskej prehliadky. E.
O. odkázala tiež na nálezy reumatológa E. P. z roku 2002, 2003 a 2013, pričom bola konštatovaná
progresia nálezu na 3. prste pravej ruky. Odkázala na odporúčanie reumatológa z 11.06.2013 o tom,

že pre žalobkyňu nebola vhodná ťažká namáhavá práca, skôr bolo vhodné nenáročné zamestnanie
v klimaticky vyrovnanom prostredí. K progresii prispel tiež nález na pravom kolene, kde bola zistená
synovitída a hydrops (zápal kĺbovej blany a voda) v kolene. E. O. konštatovala, že závery ortopedického
a reumatologického vyšetrenia, ako aj objektívny nález na prstoch pravej ruky odôvodňujú záverynamietaného Posudku z 05.11.2013. Tiež konštatovala, že v rámci práce žalobkyne pre žalovanú
sa vyskytujú nepriaznivé faktory: fyzická záťaž – práca s bremenami 2. kategórie; a vibrácie 2.
kategórie. Uviedla, že porovnaním záverov pravidelnej lekárskej prehliadky z 22.05.2013 a mimoriadnej

lekárskej prehliadky z 05.11.2013 došlo k zmenám zdravotného stavu žalobkyne, ktoré odôvodňovali
zmenu záverov o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na výkon konkrétnej činnosti (výkon práce pre
žalovanú). Napokon uviedla, že nález všeobecného praktického lekára E. J. z 21.01.2014 je len výpisom
zo zdravotnej dokumentácie, preto ho nemožno porovnať s vyšetrením ortopéda ani reumatológa.
Ukončenie práceneschopnosti žalobkyne nie je dôkazom o jej zdravotnej spôsobilosti na výkon práce.

Pracovný lekár zo spoločnosti Falck Healthcare, a.s., ktorý vystavil Posudok, bral do úvahy závery
uvedených špecialistov.
18. Z lekárskeho nálezu E. F. P. zo dňa 11.06.2013 (č. l. 352) vyplynulo, že žalobkyňa v danom čase
trpela na artritídu MCP III aj s drobnými eróziami, mala zhrubnuté mäkké tkanivá PIP kĺbov, pričom tento
stav bol hodnotený ako reumatoidná artritída II (2002). Vzhľadom na to nebola pre žalobkyňu vhodná
namáhavá ťažká manuálna práca, Naopak, vhodné pre ňu bolo nenáročné zamestnanie v klimaticky

vyrovnanom prostredí.

19. Z lekárskeho nálezu E. F. I. zo dňa 10.05.2012 (č. l. 353) vyplynulo, že žalobkyňa bola opakovane
liečená pre migrujúce oligoartritídy drobných kĺbov oboch rúk. V čase vyšetrenia boli udávané bolesti
základného i oboch IP kĺbov ukazováka pravej ruky. Žalobkyňa vykonávala prácu s nadmerným

zaťažením oboch rúk. Lekár jej odporúčal pokračovať v kľudovej liečbe.

20. Z lekárskeho nálezu E. F. I. zo dňa 06.06.2013 (č. l. 354) vyplynulo, že žalobkyňa po prechodnom
zlepšení začal opäť pracovať na pôvodnej pozícii, kde preťažuje kĺby pravej ruky. Lekár konštatoval
zhrubnutie a zateplenie proximálneho medzičlánkového kĺbu II. prsta pravej ruky – artralgia a synovitída

ohýbača medzičlánkového kĺbu II. prsta pravej ruky z chronického nadmerného preťaženia. Odporučil
žalobkyni zmenu pracovného zaradenia (vylúčiť preťažovanie kĺbov pravej ruky).

21. Na návrh žalobkyne bol vo veci dňa 16.09.2024 prostredníctvom Mestského súdu Košice vykonaný
výsluch znalkyne E. E. O., ktorá zväčša potvrdila závery, ktoré uviedla vo svojom znaleckom posudku

v tejto veci. Nad rámec toho uviedla, že žalobkyňa pracovala v prostredí, kde sú prítomné faktory
kategórie II (fyzická záťaž, bremená a vibrácie) aj kategórie III (hluk a prach), vzhľadom na čo podľa
nej posudzujúci lekár pracovnej zdravotnej služby žalobkyňu správne vylúčil z vykonávania uvedených
činností. Uviedla, že pokiaľ by ju pracovná zdravotná služba ponechala na jej pracovnej pozícii, jej
zdravotný stav by sa mohol zhoršiť.

22. Na základe vyššie uvedených skutkových tvrdení strán a vykonaných dôkazov dospel súd
k nasledovným podstatným skutkovým zisteniam. Dňa 11.11.2013 uzatvorila žalobkyňa so žalovanou
Dohodu, v zmysle ktorej sa pracovný pomer žalobkyne mal skončiť dňom 30.11.2013. Dôvodom pre
uzatvorenie Dohody bol nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, ktorý jej neumožňoval ďalej vykonávať

prácu pre žalovanú na danej pracovnej pozícii. Žalobkyňa v danom čase preukázateľne mala zdravotné
ťažkosti (okrem iného trpela reumatoidnou artritídou, problémami s drobnými kĺbmi rúk a problémami
s pravým kolenom). Tieto zdravotné problémy boli explicitne diagnostikované lekármi – špecialistami
(okrem iného E. P., E. I.). Uvedené potvrdila aj E. F. G. vo svojom výsluchu. S ohľadom na tieto
skutočnosti sa záver namietaného Posudku pracovnej zdravotnej služby (z 05.11.2013) o tom, že

žalobkyňa nie je nespôsobilá pre výkon práce (ako výrobná pracovníčka) pre žalovanú, ukázal ako
dostatočne odborne (medicínsky) podložený, a teda legitímny. Tento záver bol napokon potvrdený ako
správny aj znaleckým posudkom E. E. O. (a aj jej následným výsluchom). Opačné tvrdenia žalobkyne
vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, resp. záveru Posudku, tak boli vykonaným dokazovaním vyvrátené.
Pokiaľ ide o subjektívnu vedomosť žalobkyne o jej zdravotných problémoch, žalobkyňa v tomto smere

dokonca produkovala protichodné tvrdenia – na jednej strane uviedla, že si bola vedomá svojich
zdravotných problémov, na druhej strane v inej fáze konania uviedla, že ani jednu z uvedených diagnóz
vraj nemá.

23. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú možnosť prípadne pracovať pre žalovanú na inej pracovnej

pozícii (na ktorú by prípadne bola zdravotne spôsobilá), žalobkyňa svoje tvrdenia v tomto smere
dostatočne nesubstancovala – neuviedla, na akej prípadnej inej (pre ňu vhodnej) pozícii by bola mohla
pre žalovanú pracovať. Následne k tomu ani neprodukovala žiadne dôkazy. V tejto súvislosti súd(z výsluchu svedka J.) zistil podstatnú skutočnosť, že žalobkyňa neprejavila záujem o zmenu svojej
pracovnej pozície ani neiniciovala zmenu svojich pracovných podmienok.

24. Ako podstatnú skutočnosť vyhodnotil súd fakt, že žalobkyňa sama požiadala žalovanú o ukončenie
pracovného pomeru dohodou – a to dvakrát (07.07.2011 a 21.01.2013). Táto skutočnosť indikuje vôľu
samotnej žalobkyne skončiť pracovný pomer, a to (v druhom prípade) iba niekoľko mesiacov pred tým,
než k ukončeniu pracovného pomeru napokon došlo. Túto vôľu žalobkyne dokumentujú ju aj jej tvrdenia
ohľadom nespokojnosti s pracovnými podmienkami na pracovisku, resp. rôzne animozity medzi ňou

a inými pracovníkmi u žalovanej (príp. medzi ňou a žalovanou). Z uvedeného súd vyvodil, že žalobkyňa
istú dobu (nielen krátkodobo) mala skutočný záujem na ukončení jej pracovného pomeru u žalovanej.
Jej (neskoršie) tvrdenia o tom, že má záujem ďalej pracovať pre žalovanú, sa preto javia byť účelové,
resp. neautentické.

25. Zároveň vzal súd do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa namietanú Dohodu podpísala bez nátlaku

(ako sama uviedla), teda k jej uzatvoreniu nedošlo nedobrovoľne. Žalobkyňa dokonca vedela vopred,
že žalovaná bude mať záujem dohodnúť sa s ňou na ukončení pracovného pomeru. V neposlednom
rade bolo potrebné prihliadnuť aj k tomu, že protihodnotou pre žalobkyňu za uvedené skončenie
pracovného pomeru bolo odstupné vo výške 7-násobku jej mesačnej mzdy, ktoré jej bolo následne
skutočne vyplatené.

26. Súd danú vec právne posúdil najmä z hľadiska aplikovateľnosti § 49a Občianskeho zákonníka a
skúmal, či žalobkyňa v skutočnosti konala pri uzatváraní Dohody v omyle a či žalovaná taký prípadný
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť – vzhľadom na dikciu cit. ustanovenia, ktoré znie: „Právny
úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho

uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom
musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke
nerobí právny úkon neplatným.“

27. Súd dospel k záveru, že uvedené predpoklady podľa § 49a Občianskeho zákonníka v danom prípade

splnené nie sú, a preto namietanú Dohodu vyhodnotil ako platný právny úkon. Pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovanou bol teda skončený platne.

28. Jednak žalobkyňa nepreukázala, že k ňou uvádzanému omylu vôbec došlo. Naopak, ako je
uvedené vyššie, zdravotné problémy žalobkyne boli v konaní jasne preukázané. Zároveň žalobkyňa

v konaní uviedla, že o postupe zamestnávateľa (žalovanej) smerujúcom k skončeniu jej pracovného
pomeru vedela vopred. Potom nie je zrejmé, ako ju mala žalovaná uviesť do omylu. Žalobkyňa ani
nesubstancovala svoje tvrdenia z hľadiska toho, akým konkrétnym spôsobom, kedy, akým konaním akej
osoby v mene žalovanej mala byť žalovanou uvedená do omylu (s poukazom na nasl. bod odôvodnenia).
Tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k namietanému uvedeniu do omylu tak zostali do veľkej miery bez

výpovedného potenciálu.

29. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na celkové posúdenie veci je fakt, že Posudok
neprodukovala žalovaná, ale spoločnosť Falck Healthcare, a.s., resp. v jej mene E. F. G.. Je zrejmé,
že daný Posudok pochádza od tretej osoby – rozdielnej od žalovanej. V konaní nebolo tvrdené ani

preukázané, že by daná spoločnosť, resp. daná lekárka konali na príkaz či objednávku žalovanej. Z
tohto hľadiska v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná podnikla voči žalobkyni také kroky, ktoré by
sa dali hodnotiť ako uvedenie do omylu. Taktiež nebola preukázaná akákoľvek vedomosť žalovanej o
tvrdenom omyle žalobkyne – žalovaná ani nemala prístup k zdravotnej dokumentácii žalobkyne a ani
bola odborne spôsobilá hodnotiť medicínske závery, resp. odbornú správnosť Posudku. Tobôž nebol

preukázaný úmysel žalovanej konať tak, aby žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom uviedla do omylu.

30. Napokon súd uvádza, že pokiaľ by aj hypoteticky platilo, že žalobkyňa bola vystavená informačnému
deficitu, resp. bola v omyle ohľadom svojho zdravotného stavu, v danom prípade ide o také okolnosti,
ktoré sa z povahy veci bytostne týkajú samotnej žalobkyne – ide o jej zdravie. Pokiaľ by teda žalobkyňa

bola subjektívne vnímala, že bola spôsobilá pracovať pre žalovanú, bolo v jej moci si túto skutkovú
okolnosť verifikovať autonómne (napr. dobrovoľne absolvovať ďalšie vyšetrenia u iných špecialistov).
Týmto postupom by bola schopná overiť si závažnosť svojich diagnóz na účely vyhodnotenia jej
schopnosti pracovať pre žalovanú – s ohľadom na rizikové faktory prítomné na pracovisku. Skutočnosť,že tak žalobkyňa neurobila, treba pričítať jej (ide o nedbanlivosť na strane žalobkyne). V tejto súvislosti
súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1251/2002 zo dňa 19.12.2002, v
ktorom daný súd uviedol:

„O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby, týkajúci sa skutkových okolností
(error facti), nepochybne nepôjde vtedy, ak omyl bol konajúcou osobou zavinený jej nedbanlivosťou
pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu";
"Nemožno sa účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka za situácie,

kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala pre ňu vo veci objektívne existujúcu možnosť
presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť
prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného
právneho úkonu.“

31.Pokiaľideonávrhžalobkynenavykonanie(ďalších)dôkazov–výsluchomsvedkovK.L.M.,L.L.aK.

G., súd tento procesný návrh posúdil ako irelevantný (a aj nadbytočný) z hľadiska merita prejednávanej
veci. Žalobkyňa nesubstancovala, čo konkrétne malo byť výsluchom daných osôb zistené – aké
podstatné skutočnosti (čo do merita veci) mali byť nimi preukázané. Žalobkyňa tak zostala len v rovine
vágnych tvrdení o údajnej atmosfére u žalovanej, resp. údajnom podozrení o vopred pripravovanom
postupe skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Žalobkyňa v tomto smere neuviedla nič, čo

by sa týkalo daných osôb a uvedenia do omylu žalobkyne. Súd poukazuje na to, že irelevantnosť
navrhovaného dôkazu je v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (5Cdo/107/2019, 4Cdo/100/2018,
5Cdo/202/2018) jedným z dôvodov, pre ktoré súd nemusí vykonať dôkaz navrhnutý stranou v civilnom
sporovom konaní.

32. Možno uzavrieť, že v danom prípade jednoznačne neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady
konania v omyle podľa § 49a Občianskeho zákonníka, a preto súd nemohol konštatovať neplatnosť
namietaného právneho úkonu – Dohody. Zároveň súd nezistil žiaden iný dôvod, ktorý by zakladal
neplatnosť daného právneho úkonu. S ohľadom na to bolo skončenie pracovného pomeru medzi
stranami (na základe Dohody) posúdené ako platné (a účinné). Keďže pracovný pomer medzi stranami

platne zanikol ku dňu 30.11.2013, žalobkyni nevznikol ani žalobou uplatnený nárok na náhradu mzdy
voči žalovanej, preto je žaloba aj v tejto časti nedôvodná.

33. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná bola v konaní

úspešná v celom rozsahu (a bola od určitej fázy konania zastúpená advokátom), súd v súlade so
zásadou procesného úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal plný nárok na náhradu trov konania
žalovanej. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia §
257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).