Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8P/126/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825201232
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825201232.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B.,

narodenáXX.X.XXXXaC.B.,narodenýXX.X.XXXX,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Ústrediepráce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, detí matky: D.
A., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom E., F. XXX/XXX, zastúpenej: JUDr. Lucia Bakošová, advokátka,
so sídlom Rožňava, Šafárikova 20, IČO: 50399993 a otca: G. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom
E., E. H. XXXX/X, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o protinávrhu matky na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej A. a maloletému C..

II. Z a m i e t a protinávrh matky na zvýšenie výživného na maloletú A. a maloletého C..

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2025 sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté deti.
Návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný a je bez príjmu. Momentálne je evidovaný na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie a chce si vybaviť príspevok na pomoc v hmotnej núdzi, na ktorý ešte nemá
nárok. Otec taktiež uviedol, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, ktoré žijú v nevhodných

podmienkach. Navrhoval mu určiť minimálne výživné na obe deti z toho dôvodu, že nemá žiaden príjem.
Po práci v Holandsku sa zaevidoval na úrade práce a poberal podporu od 25.10.2024 do 25.05.2025. Od
ukončenia poberania podpory sa mu nepodarilo zamestnať. Od mája 2025 nikde nepracuje, ani počas
čerpania podpory v nezamestnanosti nepracoval. Robil len raz na šesť dní a zarobil 80 eur. Predložil
súdu potvrdenia od firmy Pil-Drev, Radzim a G. I., ktoré sa zaoberajú s drevovýrobou, pričom nemali
záujem ho zamestnať. Na úrade práce sa pýtal na možnosť preplatenia vodičského kurzu, pričom mu
povedali, že už kurz nepreplácajú. Počas evidencie sa nezúčastnil žiadneho rekvalifikačného kurzu a

nebol zamestnaný ani na verejnoprospešných prácach. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí ho
živia a jeho matka mu dáva peniaze na výživné, aby ho mohol aspoň čiastočne zaplatiť. Všetky výdavky,
ktoré sa týkajú jeho osoby, hradí jeho matka. Ohľadom stykov s maloletými deťmi otec uviedol, že sa
nestretávajú, lebo matka detí mu to neumožňuje. Na dohodnutý styk 8.8.2025 nedošiel načas a matka sa
pri ňom už nezastavila. Následne sa pokúsil stretnúť s deťmi o dva dni, avšak otec matky maloletých detí
sa mu vyhrážal políciou, čo sa zopakovalo aj o ďalšie dva dni. Nesúhlasil s výdavkami matky na plienky,
nakoľko deti ich už nenosia. Tiež nesúhlasil s tým, že by kupovala drevo, nakoľko toto kradnú. Takisto

matka zbytočne platí internet, nakoľko z toho sa deti nenajedia. Otec ďalej uviedol, že ak si nájde robotu,
tak bude platiť aj vyššie výživné a dovtedy nech deti vyživuje matka, lebo má z čoho. V prípade, že
nebude vyhovené jeho návrhu, tak chce, aby boli deti dva týždne pri ňom a ďalšie dva týždne pri matke.2. Matka nesúhlasila s návrhom na zníženie výživného a žiadala návrh zamietnuť. Matka uviedla, že
otec sa o maloleté deti nezaujíma, pričom má finančné prostriedky na to, aby si mohol plniť vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom. Matka nikdy nebránila kontaktu detí s otcom. Otec však v skutočnosti o

styky so svojimi deťmi nejaví záujem. Otec zatiaľ nepreukázal, že by sa jeho príjmové pomery podstatne
zmenili bez jeho zavinenia tak, aby to odôvodňovalo jeho zníženie. Vzhľadom na to, že otec má možnosť
si prácu nájsť, mal by vyvinúť maximálne úsilie, aby svojim deťom zabezpečil výživu.

3. Návrh na zníženie výživného považovala za nedôvodný a v rozpore so záujmami maloletých detí.

Matka nebránila otcovi v stretávaní sa s deťmi, ale otec nevyužil túto možnosť a ani na styk dohodnutý
pred súdom 8.8.2025 o 14:00 hod. sa nedostavil napriek tomu, že matka tam s deťmi prišla. Otec
nepreukázal v tomto konaní, že prišiel o prácu z objektívnych dôvodov a že aj z objektívnych dôvodov
sa nevie zamestnať. Navrhla, aby súd vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, ktoré dokázal zarobiť
naposledy v zahraničí. Zároveň otec nepreukázal, že vyvíja reálnu snahu na nájdenie si zamestnania.
Trvala na protinávrhu na zvýšenie výživného a poukázala na zmenu pomerov u maloletej A., ktorá začala

navštevovať predškolské zariadenie s čím sú zvýšené náklady a odôvodnené zvýšenie výživného zo
sumy 130 eur na 150 eur mesačne. Čo sa týka maloletého C., u neho navrhovala tiež zvýšiť výživné zo
sumy 130 eur na 150 eur mesačne a to z dôvodu jeho zdravotných komplikácií. Zároveň došlo k zmene
pomerov u matky aj v tom, že 13.5.2025 porodila A. A. a teda jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
a matka je slobodnou matkou, ktorá sa stará o tri maloleté deti. Čo sa týka osobných a majetkových

pomerov matky, tak býva v jednej domácnosti s rodičmi. Jej príjem pozostáva z materských dávok 520
eur, detských prídavkov 180 eur, opatrovateľského príspevku na starého otca 645 eur a výživného na
dve deti 260 eur. Otec mesačne posiela 75 eur. Jej mesačné výdavky prestavujú 100 eur za elektrinu,
50 eur za internet a telefón, strava a oblečenie pre seba a pre deti, cestovné 20 eur ako príspevok na
benzín, 25 eur za obedy v škôlke a cca 30 eur za lieky C.. Raz ročne kupuje drevo za 600 eur.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí poukázal na to, že naposledy bola vyživovacia povinnosť určovaná
v konaní 10Pc/79/2022, kde súd rozhodol rozsudkom zo dňa 5.5.2023. Teda vzhľadom na časový odstup
už je dôvod na to, aby došlo k zvýšeniu výživného u oboch detí, nakoľko sa u nich zmenili pomery tým,
že Klaudia nastúpila do predškolského zariadenia a C. má zdravotné problémy. Čo sa týka možností a

schopností povinného otca, tak mal zato, že tieto nie sú využité. Nemá ďalšie dieťa v starostlivosti, teda
môže vycestovať za prácou aj mimo okres, alebo aj do zahraničia, čo aj robí, nakoľko pri prešetrovaní
pomerov 15.6.2025 jeho rodičia uviedli, že od 9.6.2025 vycestoval za prácou do Prahy na zber plodín
a nejaké práce pri cestách na cca jeden mesiac, čiže má možnosti hľadať si takto prácu. Vyživovacia
povinnosť je prednostná pohľadávka, pričom matka si túto vyživovaciu povinnosť plní. Dôvody, ktoré

uvádza otec, pri ukončení predchádzajúceho zamestnania, možno považovať za subjektívne dôvody
skončenia tohto zamestnania a takto by to súd aj mal vyhodnotiť. Čo sa týka protinávrhu, tak vzhľadom
na to, že rozhodnutie je naposledy z 5.5.2023, vznikol tu dôvod na zvýšenie tohto výživného, nakoľko
sa sleduje záujem maloletých detí. Zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmami maloletých detí.

5. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to rodnými listami
maloletýchdetí,potvrdenímSociálnejpoisťovneovýškedávkyvnezamestnanosti,potvrdenímSociálnej
poisťovne, potvrdením Mesta Dobšiná, potvrdením úradu práce, potvrdením o poberaní prídavkov,
správami o prešetrených pomeroch, upovedomením o zastavení exekúcie, komunikáciou navrhovateľa
s personálnymi oddeleniami, potvrdením o hľadaní zamestnania, správa od úradu práce, pripojeným

spisom Okresného súdu Rožňava 8P/170/2024, rozsudkom 10Pc/79/2022-50 zo dňa 5.5.2023, rodným
listom maloletej A. A..

6. Z Potvrdenia o vyplatených dávkach v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava zo
dňa 21.5.2025 vyplýva, že otcovi bola vyplatená dávka v nezamestnanosti za obdobie od 25.10.2024

do 21.5.2025 vo výške celkom 6.673,10 eur.

7. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava zo dňa 12.6.2025 vyplýva, že otec za mesiace máj
a jún 2024 nepoberal dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti mal od 25.10.2024
do 24.4.2025 vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 73,3267 eur na jeden kalendárny deň.

8. Zo správy Mesta E. vyplýva, že matka sa zdržiava na adrese trvalého pobytu, býva v rodinnom dome
s rodičmi, je nezamestnaná, slobodná. Matka má dve deti zo vzťahu s G. B. a obe deti sú v domácejopatere matky. Matka poberá štátne dávky. Mesto E. nemá informácie kde sa zdržiava otec maloletých
detí.

9. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava vyplýva, že matka je poberateľkou
rodičovského príspevku od 05/2025 vo výške 351,80 eur, je poberateľkou peňažného príspevku na
opatrovanie od 08/2023 vo výške 615,50 eur a je poberateľkou prídavkov na deti od 05/2020 vo výške
180 eur. Otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a nie je poberateľom
rodičovského príspevku. K 18.6.2025 bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na

ÚPSVaR Rožňava od 25.9.2018 do 4.2.2019. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený
z dôvodu, že sa zamestnal.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava o šetrení pomerov z 20.6.2025 vyplýva, že
18.6.2025 sa konalo sociálne šetrenie u matky maloletých detí v mieste ich bydliska, E., F. XXX, kedy v
domácnosti nebol nikto zastihnutý. Dňa 15.6.2025 sa konalo sociálne šetrenie aj u otca maloletých detí

v mieste jeho bydliska, E., E. XXXX/X. V čase sociálneho šetrenia boli na uvedenej adrese zastihnutí
jeho rodičia, ktorí uviedli, že otec maloletých detí odišiel „na brigádu“ do Prahy 9.6.2025 na zber plodín,
prípadne „niečo pri cestách“, a to po dobu asi jedného mesiaca. Rodičia otca maloletých detí uviedli,
že otec aktuálne nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, na výživu svojich maloletých detí prispieva,
momentálne minimálnym výživným. S maloletými deťmi sa otec podľa ich vyjadrenia nestretáva, matka

maloletých detí týmto stykom bráni. Dňa 20.6.2025 v dopoludňajších hodinách kolízneho opatrovníka
telefonicky kontaktoval otec maloletých detí, ktorý uviedol, že aktuálne nemá žiadny príjem, nemá
finančné prostriedky na úhradu súdom určeného výživného. Je evidovaný na tunajšom ÚPSVaR ako
uchádzač o zamestnanie, podľa jeho vyjadrenia mu nevznikol nárok na žiadnu dávku štátnej sociálnej
pomoci. Momentálne sa otec maloletých detí zdržiava v zahraničí, v Českej republike, a to asi týždeň,

kde zotrvá do konca mesiaca 06/2025 a vykonáva brigádnické práce na cestách, kde jeho príjem
bude činiť 200 – 300 eur. Otec maloletých detí tiež uviedol, že v minulosti pracoval v Holandsku, do
mesiaca 05/2025 mu bola zo Sociálnej poisťovne vyplácaná dávka v nezamestnanosti, úspory nemá.
Otec maloletých detí tiež uviedol, že si aktívne hľadá zamestnanie, posiela životopisy, zatiaľ nemá
spätnú väzbu. Na výzvu kolízneho opatrovníka, aby otec špecifikoval, u akých zamestnávateľov sa

uchádzal o prácu, otec uviedol, všade, kde má „vyštudovanú profesiu“ (vyučený stolár). Otec maloletých
detí podľa svojho vyjadrenia kontaktoval aj svojho bývalého zamestnávateľa v Holandsku, a to asi
pred týždňom, ale nemajú pre neho voľné pracovné miesto. Na základe uvedených skutočností otec
maloletých detí navrhoval, aby konajúci súd znížil výživné vo vzťahu k maloletým deťom na minimálnu
výšku. Otec maloletých detí v čase, kedy sa zdržiava na Slovensku, žije u svojich rodičov na adrese

E., E. H. XXXX/X, v mestskom nájomnom byte. Vo veci svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k
maloletým deťom otec uviedol, že si ju plní v zmysle právoplatného rozsudku v tejto veci, a to po
130 eur mesačne vo vzťahu ku každému maloletému dieťaťu, nedoplatok na výživnom nemá. Občas
deťom zakúpi drobnosti ako keksíky, sladkosti, podľa svojich finančných možností. Maloleté deti sú
evidované v pediatrickej ambulancii G. J. v E., sú zdravé, prekonávajú len bežné detské ochorenia.

Maloleté deti predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevujú. Vo veci svojich stykov s maloletými deťmi
otec uviedol, že sa s nimi ani veľmi nestretáva, matka týmto stykom bráni. Naposledy sa stretli asi pred
mesiacom. Dňa 20.6.2025 kolízny opatrovník telefonicky kontaktoval matku maloletých detí za účelom
vykonania sociálneho zisťovania v právnej veci návrhu o zníženie výživného. Z interného informačného
systému Ústredia PSVaR (RSD PRO) sú dostupné nasledovné informácie: Matke maloletých detí sa dňa

13.5.2025 narodilo ďalšie maloleté dieťa, A. A., vo vzťahu ku ktorej je matka poberateľkou rodičovského
príspevku vo výške 351,80 eur mesačne od mesiaca 05/2025. Matka je tiež poberateľkou prídavku na
dieťa vo výške 180 eur mesačne vo vzťahu ku svojim trom maloletým deťom a v mesiacoch od 07/2024
do 06/2025 má vyplácaný peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 615,50 eur mesačne.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 16.7.2025 vyplýva, že kolízny
opatrovník zastáva názor, že je v záujme maloletých detí, aby sa na ich potrebách podieľali obaja rodičia
podľa svojich možností a schopností s prihliadnutím na ďalší zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin
maloletých detí. Náklady na deti predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie ich potrieb,
medzi ktoré patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť,

školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvoj ich záujmov a potrieb, športové a rekreačné činnosti
a pod. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku detí, ich zdravotného stavu,
pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť deťom primeraný podielna výhodách, ktoré dovoľujú možnosti ich rodičov. Tiež je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje
pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k jeho maloletým deťom nebolo

ohrozené, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb detí. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
neberie súd do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Rodič, ktorý sa o maloleté deti osobne
stará, plní svoju vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava,
ošatenie, ako aj zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobnej aj osobnou starostlivosťou. Mal za

to, že zníženie výživného nesleduje najlepší záujem maloletých detí, s prihliadnutím na ich ďalší zdravý
psychický, fyzický a sociálny vývin.

12. Z upovedomenia o zastavení exekúcie vyplýva, že exekučné konania začali na návrh oprávnených
maloletých detí na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava
10Pc/79/2022 zo dňa 5.5.2023 voči povinnému otcovi na vymoženie peňažnej pohľadávky na výživnom

spríslušenstvom.Exekučnékonaniabolizastavenénanávrhoprávnenýchmaloletýchdetí,zastúpených
zákonným zástupcom – matkou.

13. Otec predložil súdu potvrdenia o hľadaní zamestnania, bez uvedenia dátumu, z ktorých vyplýva, že
spoločnosti Pil-Drev s.r.o. E., D. E. a K. G. I. nemajú záujem o prijatie uchádzača o zamestnanie.

14. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, doručeného súdu dňa 14.8.2025
vyplýva, že otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a nie je poberateľom
rodičovského príspevku. K 14.8.2025 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR
Rožňava od 25.10.2024 a evidencia trvá.

15. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, doručeného súdu dňa 25.8.2025
vyplýva, že otec je k 25.8.2025 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a evidencia trvá. Otcovi do
25.8.2025 nebola ponúknutá žiadna vhodná pracovná pozícia a ÚPSVaR Rožňava neeviduje žiadnu
pracovnú ponuku v oblasti drevospracujúcej výroby.

16. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 10Pc/79/2022-50 zo dňa 5.5.2023 o poslednej úprave
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vyplýva, že súd schválil rodičovskú dohodu a otca
zaviazal prispievať na výživu maloletej A. po 130 eur mesačne vždy do konca toho ktorého mesiaca,
počnúc od 5.12.2022 do budúcna, k rukám matky maloletej a na výživu maloletého C. po 130 eur

mesačne vždy do konca toho ktorého mesiaca, počnúc od 5.12.2022 do budúcna, k rukám matky
maloletého. Otcovi sa vyčíslil nedoplatok na výživnom voči maloletej A. vo výške 650 eur, za obdobie od
5.12.2022 do 30.4.2023 a voči maloletému C. vo výške 650 eur, za obdobie od 5.12.2022 do 30.4.2023,
spolu na obe deti vo výške 1300 eur a povolil sa otcovi splatiť nedoplatok v mesačných splátkach po
100 eur, počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť,

spolu s bežným výživným, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením
ktorejkoľvek splátky. Otec v čase poslednej súdnej úpravy bol zamestnaný v Holandsku s mesačným
príjmom cca 700 eur podľa tvrdení povinného otca. Príjem však mal vyšší, o čom svedčí aj výpočet dávky
v nezamestnanosti podľa správy od Sociálnej poisťovne zo dňa 12.6.2025, keď vymeriavacím základom
na jeden kalendárny deň bola suma 73,3267 eura, čo mesačne predstavuje pri 30 dňovom mesiaci

2199,80eur.Ztohobolavypočítanáajdávkavnezamestnanostivovýške50%dennéhovymeriavacieho
základu, čo predstavovalo sumu 1136,60 eur, podľa toho ktorého mesiaca.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava 8P/170/2024 bolo zistené, že otec sa už v minulosti
domáhal zníženia výživného a matka sa protinávrhom domáhala zvýšenia výživného na obe maloleté

deti, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 24.3.2025 tak, že konanie zastavil. V čase zastavenia
konania bol otec evidovaný na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1136 eur
mesačne.

18.Podľaustanovenia§78ods.1zákonač.36/2005Z.z.,Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutia

o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh.19. Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd
pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

20. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Pri zmene rozhodnutia o výživnom je nevyhnutné porovnať pomery v čase predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase jeho rozhodovania o terajšom návrhu otca na
zníženie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zmenou pomerov v súlade s § 78 ods. 1
Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. oprávneného

alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť
o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku

zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliada

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvody výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Otec sa návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom z dôvodu, že prišiel
o zamestnanie. V súčasnej dobe je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade
práce v Rožňave, je bez príjmu a aktívne si hľadá zamestnanie. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, ktorí mu finančne vypomáhajú a to aj splnením si vyživovacej povinnosti voči obom maloletým
deťom.

23. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu
rozhodnutiaovýživnom.Zatakétodôvodyvzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniatrebapovažovať
zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu
pomerov.

24. Súd dôsledne posúdil pomery otca v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase súčasného rozhodovania a dospel k záveru o nepreukázaní kvalifikovanej zmeny pomerov
odôvodňujúcej zníženie výživného pre maloleté deti v súlade s návrhom otca. K ukončeniu pracovného
pomeru u posledného zamestnávateľa otec uviedol, že zamestnávateľ mu oznámil, že už ho

nepotrebuje, pričom súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz o spôsobe ukončenia pracovného pomeru,
teda dohodu, resp. výpoveď. Nepreukázal teda, či zo subjektívnych alebo z objektívnych dôvodov
došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Predložil súdu pracovnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú,
potvrdenie o dĺžke zamestnania, ktoré trvalo od 6.6.2022 do 18.8.2024 a opisy mzdových listov zaobdobie týždňových cyklov od 22.7.2024 do 28.7.2024, kde mal príjem 568,25 eur, od 12.8.2024
do 18.8.2024, kde mal príjem 293,19 eur a od 9.9.2024 do 15.9.2024, kde mal príjem 369,89 eur.
V čase poslednej súdnej úpravy, k 5.5.2023, bol otec zamestnaný a mal príjem vo výške cca 700 eur

podľa jeho tvrdenia, resp. 2199,80 eur podľa výpočtu Sociálnej poisťovne pri určovaní výšky dávky
v nezamestnanosti. Výživné bolo určené rodičovskou dohodou, ktorá bola schválená súdom. Otec
od 25.10.2024 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1136 eur mesačne až do 21.5.2025. Otec
uvádzal, že si prácu intenzívne hľadal, čo preukazoval e-mailovou komunikáciou, ako aj potvrdeniami
od troch zamestnávateľov.

25. Otec neuviedol ani nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu znemožnil nájsť si
zamestnanie, alebo ktorý by ho obmedzoval vo výkone práce zodpovedajúcej jeho možnostiam a
schopnostiam.Otecmádostatokmožnostíapredpokladyktomu,abysauplatnilnatrhupráce,jezdravý,
nemážiadnevýraznéobmedzeniaajevyučenývodboredrevovýroba.Navyšemuničnebránivtom,aby
dosiahol vyššie vzdelanie, prípadne sa rekvalifikoval a tým si zabezpečil na trhu práce lepšie možnosti

pre uplatnenie. Tvrdenie, že je nezamestnaný, ale prácu si hľadá, neobstojí. Je povinnosťou každého
rodiča v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, až následne má uspokojiť svoje vlastné potreby. V
danom prípade je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje
výlučne matka. Vzhľadom na vek, zdravotnú starostlivosť o maloleté deti a neustále sa zvyšujúce
náklady na odôvodnené potreby, je výška pôvodne určeného výživného plne odôvodnená. Otec sa nad

rámec vyživovacej povinnosti na potrebách detí nijako nepodieľa, nekontaktuje ich. Otcom uvádzané
skutočnosti nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletých detí.

26. Súd sa pokúsil v rámci pojednávania, mimo rámec predmetu konania, uzmieriť rodičov za účelom
rodičovskej dohody ohľadom stykov otca s maloletými deťmi reagujúc na možné úvahy o striedavej

starostlivostiobochrodičov.Matkamaloletýchdetíbysúhlasilaajsostriedavoustarostlivosťouvprípade,
že by si otec riadne plnil svoje rodičovské povinnosti a v prvom rade by nadviazal riadny rodičovský
kontakt s deťmi. Preto aj došlo k dohode o styku otca s maloletými deťmi dňa 8.8.2025, ktorý sa však
pre zmeškanie otca nerealizoval. Súd vidí v postupe otca úplný nezáujem o zabezpečenie starostlivosti
o výchovu a výživu svojich maloletých detí, nakoľko sa s nimi doteraz nestretával a okrem zaslaného

výživného sa nijakým spôsobom nepodieľal na ich výchove. Tvrdil len, že matka mu bráni v stykoch,
pričom matka aj slovne, aj fakticky, mu nebránila stretnúť sa s deťmi. Ak by mal otec skutočný záujem
o styky s deťmi, mal možnosť využiť aj prípadné súdne konanie o úpravu stykov. Bez toho, aby
otec nadviazal riadny vzťah s deťmi, nie je možné realizovať ani striedavú starostlivosť, pričom otca
motivuje k striedavej starostlivosti len skutočnosť, že by neplatil výživné. Celkové správanie otca súd

vyhodnotil ako nezodpovedné a priečiace sa aj dobrým mravom, nakoľko namiesto riadnej starostlivosti
o deti, sa opakovane domáha zníženia vyživovacej povinnosti na minimum a bez zabezpečenia
osobnej starostlivosti. Vyplýva to aj z jeho vyjadrenia, že matka má dostatočný príjem, aby uživila deti.
Neuvedomuje si však, že ak by sa matka o deti nepostarala, dostali by sa do stavu núdze, keby mala
podobný prístup ako povinný otec.

27. Súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a v súlade s princípom
potencionality príjmov dospel k záveru, že je v schopnostiach otca dosahovať príjem. Má totiž telesné aj
duševné schopnosti, zdravotný stav, získané vzdelanie na to, aby mohol vykonávať prácu, či už v mieste
bydliska, alebo aj mimo neho. V minulosti takéto schopnosti už preukázal tým, že po dobu viac ako dvoch

rokov pracoval v zahraničí, kde dosiahol nadpriemerný príjem. Nemá žiadne zdravotné obmedzenia,
nemá momentálne založenú novú rodinu, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, o ktoré by sa staral a teda
je schopný dochádzať za prácou aj v rámci okresu D., košického kraja, resp. aj v rámci Slovenskej
republiky. Súd zastáva názor, že je v schopnostiach a možnostiach povinného otca dosiahnuť minimálne
príjem zodpovedajúci naposledy vyplácanému príspevku v nezamestnanosti, resp. dosahovať príjem

aspoň vo výške minimálnej mzdy, z ktorej by bol schopný doteraz určené výživné platiť. Súd prihliadol aj
na tú skutočnosť, že povinný otec už viac ako rok nepracuje, okrem brigádnickej činnosti a teda nenašiel
si prácu ani počas vyplácania príspevku v nezamestnanosti a následne ani keď už nemá žiaden príjem.
Nepreukázal, že by počas evidencie v nezamestnanosti požiadal o rekvalifikačný kurz, len na výzvu
súdu predložil tri potvrdenia od zamestnávateľov v mieste bydliska bez uvedenia dátumu, ktoré ako

dôkaz nemajú veľkú výpovednú hodnotu. Nepreukázal, že by sa uchádzal o verejnoprospešné práce,
resp. aspoň o brigádnickú činnosť (napr. v obchode a službách, kde sú pozície bežne obsadzované aj
študentamistrednýchškôl).Súdtedavidelúplnúpasivitunastranepovinnéhootca,pričomnebolizistené
žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili subjektívne schopnosti zamestnanca. Subjektívne schopnosti savšak môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré určujú reálnu situáciu na trhu
práce, mieru nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, prípadne vekovej kategórii. Súd teda pri
nezamestnanom povinnom skúma dôvody, prečo došlo k ukončeniu pracovného pomeru a či povinný

so zreteľom na kvalifikáciu, vek a získanú prax si aktívne hľadá prácu.

28. Princíp potencionality príjmov je inštitút ochraňujúci záujmy oprávnených. Tento princíp umožňuje
hodnotiť nie len životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za
určitých podmienok mohli existovať. Dôvodom je existenčný charakter výživného a zároveň potreba

zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. Následkom princípu potencionality, ak
sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod pre zníženie príjmu povinného, je skutočnosť, že súd pri určovaní
výškyvýživnéhovychádzazpotencionálnehopríjmu,ktorýpovinnýdosahovalpredstratouzamestnania,
alebo aspoň v čase poberania podpory v nezamestnanosti.

29. Povinný otec nevedel v konaní preukázať dôvody skončenia pracovného pomeru a zároveň

nepreukazoval dostatočnú aktivitu pri hľadaní si nového zamestnania, v čom videl súd jeho absolútnu
pasivitu. Tiež nevidel žiadnu snahu o zabezpečenie výchovy maloletých detí a poukazovanie na príjem
matky možno hodnotiť ako pokus o presunutie povinnosti a zodpovednosti len na jedného rodiča. Preto
súd dospel k záveru, že nevyhovie návrhu povinného otca na zníženie výživného, voči jeho maloletým
deťom, nakoľko je v jeho schopnostiach a možnostiach si zabezpečiť taký príjem, aby dokázal uhradiť

určené výživné, ktoré je zároveň v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí.

30. Matka maloletých detí svojím protinávrhom žiadala zvýšenie výživného zo sumy 130 eur na sumu
150 eur na každé dieťa, k čomu sa pripojil aj kolízny opatrovník. Návrh bol odôvodnený uplynutím
času od poslednej súdnej úpravy, ako aj zmenou pomerov na strane maloletej A., nakoľko začala

navštevovať predškolské zariadenie a na strane maloletého C. z dôvodu jeho zdravotného stavu. Súd
dospel k záveru, že na strane maloletých detí by boli dôvody na zvýšenie výživného vzhľadom na
odôvodnené potreby, ktoré sa zvyšujú tak vekom, ako aj možnými zdravotnými komplikáciami. Na druhej
strane však súd musel prihliadnuť aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca.
Ako bolo totiž odôvodnené vyššie, súd ponechal v platnosti pôvodné výživné len z titulu potencionality

príjmov, pričom v danom čase nebol priestor na ďalšie zvyšovanie vyživovacej povinnosti, vzhľadom na
súčasný reálny príjem otca. Preto aj protinávrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol.

31. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv narozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.