Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 5, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 13Sas/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4023200020
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:
KOM Polster s. r. o., so sídlom Hlavná 78, Komárno, IČO: 36 356 816, zastúpeného spoločnosťou
Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Landererova 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z. 98446/2022 zo

dňa 15.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z.
98446/2022 zo dňa 15.11.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „ústredie“ alebo „prvostupňový orgán“) vydalo
dňa 11.10.2022 rozhodnutie č. k. UPS/US1/OPČSP/ZAM/2022/2062, č. z. 2022/179922 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 10 ods. 1 písm. a) prvého bodu v spojení s § 10 ods. 3
zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej neposkytlo žalobcovi podporu v čase skrátenej

práce za kalendárny mesiac jún 2022. Prvostupňový orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že mu bola
dňa 09.08.2022 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce na čiastočnú
úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora,
vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa (ďalej len „podpora“). Žalobca definoval
vonkajší faktor ako nečakaný a prudký pokles objednávok od jeho odberateľov, a to hlavne od jeho
hlavného odberateľa - spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order Börse GmbH, ktorý bol náhle spôsobený
nepredvídanou situáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine. Ďalej prvostupňový orgán zhrnul obsah

podaní žalobcu a dospel k záveru, že pokles objednávok ako ekonomické správanie odberateľov
žalobcu nepredstavuje vonkajší faktor a tým nespĺňa definíciu vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm.
c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Z predložených dokladov preukazujúcich vonkajší
faktor a príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa nie
je možné vyvodiť priamy vplyv vonkajšieho faktora na obmedzenie činnosti žalobcu. Prudký pokles
objednávok spôsobený neočakávanou zmenou v správaní spotrebiteľov, ktorá nastala v dôsledku

zhoršenia hospodárskej situácie v Európe a v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine predstavuje
výlučne dôsledok pôsobenia vonkajších faktorov, ale nie vonkajší faktor samotný. Prudký pokles
objednávok ako taký nepredstavuje takú udalosť, ktorá sama o sebe sa môže považovať za vonkajšífaktor – nejde o takú udalosť alebo situáciu, ktorá sama o sebe vyvoláva dôsledky, nakoľko je
dôsledkom samotným. Z hľadiska opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne
zapríčinený správaním obyvateľov. Správanie obyvateľov (v tomto prípade spotrebiteľov) ako sociálny

jav predstavuje neovplyvniteľnú skutočnosť, ktorá ale rovnako nepredstavuje zo svojej podstaty
vonkajší faktor. Správanie obyvateľov, obzvlášť ich ekonomické správanie predstavuje bremeno rizika
podnikania, ktoré vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Tak, ako štát nelimituje zisk podnikateľských subjektov, nemôže limitovať ich straty v
dôsledku ekonomického správania obyvateľov. Javy ako inflácia, zvyšovanie cien tovarov a energií sú

neoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a nepredstavujú nové javy a udalosti, ktoré sú absolútne
nepredvídateľné, ako napríklad pandémia a následné okamžité utlmenie ekonomiky. Pokles objednávok
spôsobený neočakávanou zmenou v správaní spotrebiteľov, ktorá nastala v dôsledku zhoršenia
hospodárskej situácie v Európe a v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine nepredstavuje vonkajší
faktor nakoľko predstavuje dôsledok vonkajšieho faktora, ktorý vzniká v príčinnej súvislosti s vonkajším
faktorom. Pokles objednávok predstavuje dôsledok správania obyvateľov v súčasnom ekonomickom

cykle a situácie v Európe. Nakoľko ide o správanie obyvateľstva, nie je možné jednoznačne preukázať,
že k poklesu záujmu o produkty žalobcu dochádza z dôvodu rastu cien ako javu ekonomického
cyklu alebo v dôsledku všeobecne neistej situácie na európskom kontinente. Uvedené jednoznačne
preukazuje, že pokles objednávok v dôsledku zmeny správania obyvateľov je len následok vonkajšieho
faktora, ktorý v tomto prípade môže kvalifikovane tvoriť len vojnový konflikt na Ukrajine. Z predložených

dokladov v rámci konania o podpore nebolo preukázané, že pokles objednávok zo strany odberateľov
nastal v dôsledku situácie na Ukrajine, ktorá ako jediná situácia uvedená žalobcom predstavuje
vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c). Prvostupňový orgán mal za to, že obmedzenie činnosti žalobcu
nastalo výlučne v dôsledku poklesu objednávok ako ekonomického správania jeho odberateľov. Pokles
objednávokakoekonomickésprávanieodberateľovžalobcunepredstavujevonkajšífaktoratýmnespĺňa

definíciu vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Z
predložených dokladov preukazujúcich vonkajší faktor a príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom
a obmedzením činnosti zamestnávateľa nie je možné vyvodiť priamy vplyv vonkajšieho faktora na
obmedzenie činnosti žalobcu. Na základe uvedeného prvostupňový orgán dospel k záveru, že pokles
tržieb v dôsledku ekonomického správania obyvateľstva, a tým spôsobený menší dopyt a následný

pokles tržieb nie je možné subsumovať pod vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore
v čase skrátenej práce, a tým nie je splnená hmotnoprávna podmienka poskytnutia podpory v čase
skrátenej práce v zmysle § 3 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že správny orgán
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca mal za to, že tvrdenie správneho orgánu

o tom, že ekonomické správanie obyvateľstva nemožno považovať za vonkajší faktor, nie je právne
podložené. Z definície vonkajšieho faktora v zákone č. 215/2021 Z. z. nemožno nijako logicky vyvodiť,
že správanie obyvateľstva, či ekonomické vplyvy, ako prudké zhoršenie hospodárskej situácie a infláciu,
nemožno považovať za vonkajší faktor na účely podpory v čase skrátenej práce, preto takýto výklad
zo strany správneho orgánu považuje za svojvoľný, resp. nepodložený. Žalobca poukázal na zásadu

legality, ktorá vylučuje samovôľu správneho orgánu, nakoľko správny orgán má podľa § 3 ods. 1 zákona
č.71/1967Zb.osprávnomkonaní(ďalejlen„Správnyporiadok“)postupovaťvsúladesozákonmiainými
právnymi predpismi. Ďalej poukázal na to, že v Nemecku alebo Rakúsku sa nedostatok objednávok, či
výpadok objednávok považuje za vonkajší faktor, pričom je všeobecne známe, že inšpiráciou pre systém
podpory v čase skrátenej práce v našom právnom poriadku je jeho fungovanie v iných európskych

krajinách, ako v Nemecku, Rakúsku, či Švajčiarsku, kde dlhodobo existuje a funguje už niekoľko rokov.
Vzorom pre podporu v čase skrátenej práce u nás je predovšetkým Nemecko, čo je uvedené aj v
dôvodovej správe k zákonu. Pokles množstva objednávok zo strany odberateľov žalobcu bol vysoko
nadštandardný a veľmi výrazný a nemožno ho preto považovať za bežné ekonomické správanie. Zo
strany hlavného odberateľa, od ktorého závisí prevádzka žalobcu - spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order

Börse GmbH (ďalej len „hlavný odberateľ“), predstavoval tento pokles v mesiaci máj 2022 v porovnaní
s aprílom 2022 viac ako 47 %. Tieto skutočnosti - prudkosť poklesu objednávok žalobca vydokladoval v
doposiaľ predložených podkladoch, predovšetkým prostredníctvom podrobných záznamov o fakturácii.
Na základe skutočností, ktoré žalobca uviedol vo svojich predošlých podaniach k žiadosti, bol prudký
prepad objednávok dôsledkom náhlej zmeny v správaní konečných spotrebiteľov výrobkov žalobcu,

ktorými sú spotrebitelia na nemeckom trhu, pričom predložené štatistiky a prieskumy nemeckého trhu
nepochybne dokazujú, že výrazný pokles dopytu po nábytku na nemeckom trhu nastal v dôsledku
nepriaznivej hospodárskej situácie spôsobenej vojnovým konfliktom na Ukrajine. Nešlo teda o bežné
ekonomické správanie odberateľov, ale o mimoriadnu, prudkú, nadštandardnú zmenu v množstveobjednávok spôsobenú náhlou zmenou správania spotrebiteľov v dôsledku neočakávanej situácie v
Európe. Žalobca nemal možnosť plynule týmto okolnostiam prispôsobiť prevádzku, ako by to bolo
v prípade pomaly stúpajúcej inflácie, alebo v prípade bežných zmien v trendoch na trhu, kedy by

postupný pokles objednávok vedel dopredu očakávať a vedel by sa na neho dopredu pripraviť, resp. by
s poklesom objednávok vedel postupne zosúladiť svoju prevádzku. Ďalej žalobca uviedol, že prudký
pokles objednávok tak, ako ho popísal v žiadosti, je vonkajším faktorom sám o sebe, a nejde o dôsledok
vonkajšieho faktora, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že sám osebe spĺňa všetky definičné
znaky vonkajšieho faktora v zmysle zákona a zároveň nespadá pod negatívne vymedzenie vonkajšieho

faktora uvedené v zákone. Žalobca považoval za jednoznačne preukázanú tiež príčinnú súvislosť
medzi vonkajším faktorom a obmedzením jeho činnosti. Nastavenie výrobných kapacít žalobcu, teda
aj množstva pridelenej práce závisí od množstva objednávok, a teda vonkajší faktor, ktorým je prudký
pokles objednávok, priamo súvisí s obmedzením činnosti žalobcu.
3. Napadnutým rozhodnutím č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z. 98446/2022 zo dňa 15.11.2022 žalovaný
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení zhrnul doterajší priebeh

administratívneho konania, odôvodenie prvostupňového rozhodnutia a obsah odvolania žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že s cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory
v čase skrátenej práce sa podpora poskytuje zamestnávateľovi ako nároková po splnení zákonom
stanovených podmienok. S prihliadnutím na tvrdenia účastníka konania je predmetom (voľnej) správnej
úvahy v rámci rozhodovacieho procesu zisťovať postupom upraveným v zákone o správnom konaní

skutočnostipotrebnénaposúdenietoho,čidanáokolnosťjealeboniejevonkajšímfaktorom,ktorýspadá
do pôsobnosti prvostupňového orgánu, a to okolnosť vyššej moci resp. iný vonkajší faktor; má dočasný
charakter; zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť; a ktorý má negatívny vplyv
na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom. S prihliadnutím na popis vonkajšieho faktora a
na doklady preukazujúce vonkajší faktor, odvolací orgán konštatoval, že uvedené skutočnosti nemožno

považovať za vonkajší faktor, vplyvom ktorého malo dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Poukázal na to, že žalobca
uzavrel „Dohodu o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce“ s jednotlivými zamestnancami
už 28.03.2022. Predmetom tejto dohody bol súhlas zamestnancov s podaním žiadosti zamestnávateľa
o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce „s cieľom preklenúť nepriaznivé obdobie a predísť tak

iným, najmä krajným riešeniam vzniknutej situácie“. Z obsahu dohody mal žalovaný za to, že žalobca
už ku dňu podpisu tejto dohody pociťoval trvalejší výpadok a obmedzenie činnosti, o čom svedčí znenie
čl. II dohody: „zamestnávateľ je nútený obmedziť prevádzkovú činnosť. Dôvody obmedzenia činnosti
sú nasledovné: nepriaznivý vývoj trhu v spojitosti s aktuálnou politickou situáciou v Európe a vo svete
ako aj s násobným nárastom cien energií, následkom čoho má dopyt po výrobkoch zamestnávateľa

výrazne klesajúcu tendenciu a tiež sú vo veľkej miere obmedzené možnosti dovozu potrebných surovín
nevyhnutných pre fungovanie prevádzky.“ Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal
problémy s vývojom trhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami dlhodobo (čo potvrdzuje aj dokument „Vývoj
fakturácie v rokoch 2021 a 2022“), a očakával, resp. mohol očakávať ďalšie zníženie záujmu o jeho
výrobky pri očakávanej vysokej inflácií na vnútornom trhu Európskej únie. Inflácia a ceny energií sa

preukázateľne zvyšovali už v 4. štvrťroku 2021 a zvýšenú infláciu, ktorá má vysoký podiel na zmenu
správania spotrebiteľov predpovedali centrálne banky v rámci eurozóny ešte pred vojenským konfliktom
na Ukrajine. Avšak žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu o neposkytnutí podpory v čase skrátenej práce
za mesiac jún 2022 za vonkajší faktor považuje iba prudký pokles tržieb, už nie vojenský konflikt na
Ukrajine. Ak záujem o produkty žalobcu sa na jednom trhu výrazne znížili, mal by sa snažiť nájsť pre

svoje výrobky aj iné trhy. Avšak snahu o presadenie sa na iných trhoch a snahu o zabezpečenie nových
zákazníkov žalobca nepreukázal. Naopak ak žalobca považuje prudký pokles tržieb iba za dočasný
jav, mohol ďalej vyrábať do skladových zásob a takéto skladové miesta si zabezpečiť. Odvolací orgán
považoval viac ako dva kalendárne mesiace za dostatočný čas na adekvátnu reakciu žalobcu.
4. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa prikláňa k tvrdeniu prvostupňového orgánu,

že prudký pokles objednávok (a následný pokles tržieb) tak, ako ho opísal žalobca, nepredstavuje
takú udalosť, ktorú možno považovať za vonkajší faktor – nejde o udalosť alebo situáciu, ktorá sama
vykazuje definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej
práce a vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným. Z hľadiska opísaných ekonomických
javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený zmenou v správaní sa spotrebiteľov pri určitej

zmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou viacerých faktorov (napr. zvýšenie/pokles cien,
príjmov a pod.). Správanie spotrebiteľov v tomto prípade nepredstavuje zo svojej podstaty vonkajší
faktor. Obzvlášť ekonomické správanie spotrebiteľov predstavuje bremeno rizika podnikania, ktoré
vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.Rovnako zvyšovanie cien energií a závislosti na dovoze energetických surovín a zdrojov je trhový jav,
ktorý je ovplyvnený prevažne trhovými mechanizmami. Ceny elektriny na trhu skokovo narastajú v
reakcii na významný rast trhovej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku

uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej
výrobne elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu. Zvyšovanie cien energií nenapĺňa
znaky vonkajšieho faktora. Zamestnávateľ by bol oprávnený požiadať o podporu v čase skrátenej
práce vo vzťahu k ozbrojenému konfliktu na Ukrajine napr. z dôvodu zničenia výrobnej haly dodávateľa
v dôsledku ozbrojeného konfliktu, zničenia koľajníc a ciest, výpadku dodávok/nedostatku surovín

(bez iných alternatívnych zdrojov resp. vlastných zásob), zrušenia objednávok v rámci zdokladovanej
straty obchodných vzťahov s Ruskom alebo Ukrajinou (preukázanie zmluvného vzťahu, odstúpenie od
zmluvy, zrušenie objednávok, etc.). Žalobca je v zmysle zákona povinný uviesť a preukázať existenciu
vonkajšieho faktora a všetky jeho jednotlivé definičné znaky, ako aj príčinnú súvislosť medzi existenciou
vonkajšieho faktora a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. musí preukázať, akým spôsobom mal
vonkajší faktor negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Atribútom príčinnej súvislosti

je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej
existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku,
ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že systém poskytovania podpory v čase skrátenej práce je zavedený ako stály,
stabilný nástroj pasívnej politiky trhu práce s cieľom udržania pracovných miest a konkurencieschopnosti
zamestnávateľov počas dočasného obmedzenia činnosti zamestnávateľa, kde je možné očakávať
opätovné zavedenie pôvodného pracovného času po odpadnutí vplyvu vonkajšieho faktora. Vo vzťahu
k „dočasnosti“ vonkajšieho faktora bral odvolací orgán do úvahy aj podstatnú skutočnosť, ktorá je mu

známa z úradnej činnosti, a to dlhodobé čerpanie príspevkov zo strany žalobcu v rámci realizovaného
opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období od mesiaca máj 2020 v celkovej výške 978 826,03
eur. Na základe týchto skutočností sa odvolací orgán nemohol stotožniť s tvrdeniami účastníka konania,
že „výpadok vo výrobe by musel byť opakovane sa vyskytujúcim javom, u účastníka konania však takýto
výpadok predtým nikdy nenastal“, jednalo sa o „nečakaný a prudký pokles objednávok“, „žalobca nemal

možnosť plynule týmto okolnostiam prispôsobiť prevádzku, ako by to bolo v prípade pomaly stúpajúcej
inflácie, alebo v prípade bežných zmien v trendoch na trhu, kedy by postupný pokles objednávok vedel
dopredu očakávať a vedel by sa na neho dopredu pripraviť, resp. by s poklesom objednávok vedel
postupne zosúladiť svoju prevádzku“, a teda odvolací orgán mal za to, že nebola naplnená „dočasnosť“
vonkajšieho faktora, ktorá predstavuje jeden zo zákonných definičných znakov vonkajšieho faktora.

Splnenie podmienok nevyhnutných k poskytnutiu podpory sa posudzuje kumulatívne, z čoho vyplýva,
že nesplnenie čo len jednej z nich vylučuje možnosť poskytnutia podpory v čase skrátenej práce.
K tvrdeniam týkajúcim sa zahraničných právnych poriadkov, z ktorých inštitút podpory v čase skrátenej
prácepochádza,odvolacíorgánuviedol,ževsprávnomkonanízhľadiskahierarchieprávnychpredpisov
okrem zásad upravených v zákone o správnom konaní môžu byť aplikované aj zásady, resp. princípy,

ktorým to postavenie priznáva Ústava Slovenskej republiky, právo Európskej únie, medzinárodné
dohody, ktorými je SR viazaná a judikatúra, ktorá však nie je prameňom práva de iure, ale iba de facto,
hoci získava čoraz väčšiu faktickú autoritu. Schéma skráteného času je v jednotlivých členských štátoch
Európskej únie vo všeobecnosti považovaná za efektívny nástroj zmiernenia negatívnych vplyvov v
krízovom období, no k zavedeniu a aplikácii režimov „skrátenej práce“ do právnych poriadkov sa členské

štáty postavili individuálne. Z tohto pohľadu „Kurzarbeit“ ako pracovnoprávny inštitút aplikovaný na
pracovnom trhu v Nemecku alebo v Rakúsku má odlišný mechanizmus fungovania ako v Slovenskej
republike. Na záver žalovaný uviedol, že po opätovnom dôkladnom preskúmaní žiadosti o poskytnutie
podpory podanej žalobcom, vrátane všetkých priložených vyjadrení, odvolania žalobcu, odvolací orgán
v predmetnej veci nedokázal identifikovať naplnenie definičných znakov vonkajšieho faktora, ktorý by

spĺňal zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce t. j. „faktor,
ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý
má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom“ a zároveň ani akúkoľvek
príčinnú súvislosť vonkajšieho faktora s neprideľovaním práce zamestnancom zamestnávateľa.
file_0.jpg

file_1.wmfII.
Žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 14.01.2023, doručenou súdu dňa 14.01.2023, sa žalobca domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca poukázal
na nesprávne právne a skutkové posúdenie veci. Poukázal na zákonnú definíciu vonkajšieho faktora s
tým, že prudký pokles objednávok, od odberateľov žalobcu, ktorý bol náhle spôsobený nepredvídanou

situáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine, ktorý žalobca v žiadosti označil za vonkajší faktor v
zmysle zákona, teda za dôvod obmedzenia svojej činnosti, spĺňa všetky tri definičné znaky vonkajšieho
faktora. Prudký pokles objednávok priamo zapríčinil nemožnosť prideľovanie práce najmä v dôsledku
skutočnosti, že nastavenie výrobných kapacít závisí od množstva objednávok. V slovenskom právnom
poriadku absentuje zákonná definícia pojmu vyššia moc a ani zákon o podpore v čase skrátenej práce
ju na jeho účely nevymedzuje. Z toho logicky vyplýva, že nikde nie je uvedené, že pokles objednávok,

či ekonomické správanie odberateľov nepredstavuje okolnosť vyššej moci. Zároveň zákon klasifikáciu
tejto okolnosti ako vonkajšieho faktora nevylučuje. Podľa názoru žalobcu prudký pokles objednávok s
prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých k nemu došlo jednoznačne napĺňa zákonné vymedzenie
vonkajšieho faktora v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, a to jednak vo vzťahu
k jeho pozitívnemu i negatívnemu vymedzeniu, ako aj vo vzťahu k zákonnému demonštratívnemu

výpočtupríkladovvonkajšiehofaktora,anapokonajvovzťahukjehokvalitatívnemuvymedzeniu.Prudký
pokles objednávok napĺňa znaky vonkajšieho faktora sám osebe, a nie je iba dôsledkom vonkajšieho
faktora. Pokles množstva objednávok zo strany odberateľov žalobcu bol vysoko nadštandardný a
veľmi výrazný a nemožno ho preto považovať za bežné ekonomické správanie. Žalobca tvrdil, že
prudký pokles objednávok súvisí so situáciou na Ukrajine a nenastal výlučne v dôsledku bežného

ekonomického správania odberateľov žalobcu, ale o mimoriadnu, prudkú, nadštandardnú zmenu v
množstve objednávok spôsobenú neočakávanou situácie v Európe, pričom poukázal na nemecké
internetové zdroje - články a správy pochádzajúce zo štatistík a prieskumov, ktoré nezávisle od seba
pripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti. Žalobca mal za to, že výklad správneho orgánu o tom,
že ekonomické správanie obyvateľstva nemožno považovať za vonkajší faktor, nie je právne podložený.

Vonkajším faktorom je pokles objednávok, ktorý priamo zapríčinil nemožnosť prideľovania práce, a teda,
že vonkajší faktor priamo zapríčinil nemožnosť prideľovania práce.
7. Žalobca ďalej poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí nie je odôvodnené a vysvetlené, na
základe čoho je rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi, t. j. z akých konkrétnych právnych predpisov
rozhodnutievychádza,anajmä,nazákladeakýchkonkrétnychprávnychpredpisovazákonnýchdefinícií

žalovaný usudzuje, že prudký pokles objednávok v dôsledku neočakávaného ekonomického správania
obyvateľov nemožno subsumovať pod pojem vonkajší faktor v zmysle zákona. Žalovaný v rozhodnutí
neoznačil, t. j. konkrétne nepomenoval právne predpisy, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal,
a teda na základe ktorých je rozhodnutie zákonným rozhodnutím v hmotnoprávnom zmysle. Žalobca
potvrdil, že čerpal podporu z projektu „Prvá pomoc“ za mesiace marec 2020 až február 2022 (s

výnimkou augusta 2021), nakoľko splnil všetky podmienky na poskytnutie príspevku. Napriek tomu, že
dôvodom čerpania príspevku v uvedenom období bol takisto pokles objednávok, ktorý teda nastal aj
v uvedenom období, žalobca trval na tom, že neskorší pokles objednávok na prelome mája a apríla
2022, bol prudký a neočakávaný, a že predtým takýto pokles nikdy nenastal. Čerpanie príspevkov v
predchádzajúcom období, t. j. príspevkov z projektu „Prvá pomoc“ sa síce takisto odvíjalo od poklesu

tržieb, avšak tento pokles bol meraný v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, teda v porovnaní
s predchádzajúcim rokom. Nešlo teda o pokles, ktorý nastal z mesiaca na mesiac a najmä v takej miere,
ako to bolo pri poklese na prelome apríla a mája 2022, kedy predstavoval až 47 %. Pokles v prvom
mesiaci čerpania podpory z projektu „Prvá pomoc“, t. j. v marci 2020 v porovnaní s februárom 2020
predstavoval iba približne 20 %. Projekt „Prvá pomoc“ bol zavedený za účelom zmiernenia nepriaznivých

hospodárskych následkov koronapandémie, pričom pokles tržieb žalobcu nastal v dôsledku zatvorenia
obchodov počas pandémie a zákazu vychádzania. Nákup výrobkov žalobcu teda v uvedenom období
ovplyvňovali protipandemické opatrenia. Začiatkom februára 2022 bolo v Nemecku ohlásené postupné
uvoľňovanie protipandemických opatrení, na základe čoho žalobca odôvodnene očakával obnovenie
množstva objednávok ku ktorému aj skutočne došlo, čo dokazuje ďalší vývoj fakturácie v mesiaci

marec 2022, kedy boli uskutočnené a vyfakturované objednávky za mesiac február 2022. Žalobca v
marci 2022 už nečerpal žiadnu podporu z projektu „Prvá pomoc“, čo znamená že jeho prevádzka v
tomto období riadne fungovala, a to bez akýchkoľvek finančných stimulov, nakoľko v marci 2022 boli
realizované objednávky uskutočnené v priebehu februára 2022. Vo februári 2022 teda nastal stav,kedy sa obnovili objednávky, a neboli v blízkej dobe očakávané ďalšie protipandemické opatrenia, a
vzhľadom na zaočkovanosť populácie sa očakával koniec pandémie. Žalobca v dobrej viere očakával
ďalší pozitívny vývoj. Avšak už koncom februára došlo k ďalšej, úplne inej nepredvídanej udalosti

- vypuknutiu vojny na Ukrajine, v dôsledku ktorého žalobca postupne opäť začal pociťovať pokles
objednávok, a to vzhľadom na vývoj nemeckého trhu. Pokles objednávok v marci 2022 sa prvýkrát
prejavil na poklese tržieb v apríli 2022, kedy tržby poklesli, avšak nešlo ešte o taký prudký pokles ako
neskôr v máji 2022, čo potvrdzuje aj záznam o fakturácii. Nepriaznivá hospodárska situácia sa naplno
prejavila v máji 2022, kedy došlo k prudkému poklesu tržieb a žalobca bol tak nútený prvýkrát požiadať

o podporu v čase skrátenej práce. Nepredvídanosť poklesu objednávok teda nemožno popierať na
základe skutočnosti, že žalobca predtým čerpal prostriedky z projektu „Prvá pomoc“, nakoľko vo februári
2022 došlo k priaznivému hospodárskemu vývinu a žalobca nemal dôvod očakávať ďalší negatívny
vývoj. Navyše, už v apríli roku 2020 žalobca vo svojej prevádzke prijal niekoľko opatrení na zmiernenie
dopadu pandémie, v rámci ktorých došlo k optimalizácii výrobných procesov - redukcii z dvojzmennej
prevádzky na jednozmennú, pričom došlo aj k redukcii počtu zamestnancov. Žalobca ďalej v žalobe

uviedol, že prvý pokles objednávok žalobca pocítil už v marci, avšak situácia nabrala likvidačné rozmery
až v máji 2022, a v júni 2022 pokračovala, je teda logická a pochopiteľná aj časová následnosť ďalších
krokov žalobcu, a to prezieravé uzatvorenie dohôd o podpore v čase skrátenej práce so zamestnancami
už v marci 2022, a následné požiadanie o podporu až v máji 2022 a následne tiež v júni 2022, kedy už
vôbec nebolo možné riadne prideľovanie práce.

8. Žalobca sa ďalej podrobne vyjadril k otázke, prečo nebolo možné sa na vzniknutú situáciu v máji
2022 pripraviť, a či od vypuknutia vojny, prípadne od prvého poklesu objednávok bol dostatok času na
prispôsobenie prevádzky. Žalobca tiež poukázal na to, že ohraničovať prispôsobenie sa vonkajšiemu
faktoru dvoma mesiacmi odporuje samotnému nastaveniu systému podpory v čase skrátenej práce,
nakoľko túto je možné poskytnúť na obdobie šiestich, aj po sebe nasledujúcich mesiacov. Vo vzťahu

k argumentácii žalovaného, že v prípade poklesu objednávok tak, ako ho v žiadosti popísal žalobca,
nebola naplnená podmienka dočasnosti, žalobca upriamil pozornosť na skutočnosti uvedené v konaní
o žiadosti, a to na úmysel hlavného odberateľa obnoviť množstvo objednávok potom, čo sa situácia
zlepší a tiež na nadviazanie spolupráce s novými obchodnými partnermi - Amazonom a Wayfair, od
ktorého očakáva zlepšenie situácie. Ďalej žalobca poukázal na to, že v Nemecku alebo Rakúsku

sa nedostatok objednávok, či výpadok objednávok považuje za vonkajší faktor, pričom je všeobecne
známe, že inšpiráciou pre systém podpory v čase skrátenej práce v našom právnom poriadku je jeho
fungovanie v iných európskych krajinách, ako v Nemecku, Rakúsku, či Švajčiarsku, kde dlhodobo
existuje a funguje už niekoľko rokov. Vzorom pre podporu v čase skrátenej práce u nás je predovšetkým
Nemecko, čo je uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu a vyplýva to aj z dokumentu s názvom

Koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorej
vypracovanie predchádzalo návrhu zákona a ktorá predstavuje legislatívny zámer zákonodarcu. Tento
dokument vyslovene uvádza, že za vonkajší faktor je potrebné považovať aj výraznú stratu zákaziek.
Na záver žalobca uviedol, že v mesiaci jún 2022 neexistovalo okrem podania žiadosti o podporu v
čase skrátenej práce žiadne iné riešenie vzniknutej situácie, ktoré by odvrátilo následok nedostatku

objednávok - nemožnosť prideľovania práce v pôvodnom rozsahu. Jediným ďalším riešením by bolo
hromadné prepúšťanie zamestnancov v mesiaci jún 2022. Nakoľko účelom zákona o podpore v čase
skrátenej práce je predídenie nutnosti prepúšťania z organizačných dôvodov, nastala teda presne tá
situácia, na ktorú bol zákon stavaný.
III.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2023 zhrnul priebeh administratívneho
konania,vráteneodôvodnenianapadnutéhoaprvostupňovéhorozhodnutia. Uviedol,žepodpora včase
skrátenej práce je poskytovaná ako nároková len v prípade, ak sú splnené zákonom ustanovené

podmienky,pričomkaždýjedenprípadsaposudzujeindividuálne.Vdanomprípadežalobcaakožiadateľ
zákonom stanovené podmienky ani po doplnení svojej žiadosti a následne ani v rámci odvolacieho
konania, nepreukázal. Žalobca bol ako žiadateľ podpory v čase skrátenej práce povinný uviesť a
preukázať existenciu vonkajšieho faktora a zároveň všetky jeho definičné znaky a rovnako tak kauzálny
nexus medzi jeho existenciou a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. akým spôsobom mal

vonkajší faktor vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Dohody o podaní žiadosti o podporu v čase
skrátenej práce, ktoré žalobca ako účastník konania priložil k svojej žiadosti, uzatvorené medzi ním
ako zamestnávateľom a jednotlivými zamestnancami, ktorých predmetom bol súhlas zamestnancov s
podaním predmetnej žiadosti „s cieľom preklenúť nepriaznivé obdobie a predísť tak iným, najmä krajnýmriešeniam vzniknutej situácie“, jednoznačne preukazujú, že žalobca ako účastník konania už ku dňu
podania svojej žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce pociťoval trvalejší výpadok a
obmedzenie svojej činnosti, čo potvrdzuje aj samotné znenie čl. II predmetnej dohody, resp. dohôd. Pri

predpoklade viacerých (potenciálnych) príčin – nepriaznivý vývoj trhu, nárast cien energií, obmedzené
možnosti dovozu potrebných surovín nevyhnutných pre fungovanie prevádzky, ako uviedol sám žalobca
v rámci znenia predmetných dohôd – je na potvrdenie existencie príčinnej súvislosti zároveň nevyhnutné
jednoznačne ustáliť, ktorá konkrétna skutočnosť, resp. dôvod bol príčinou následku. Vo vzťahu k
žalobcom tvrdenému prudkému poklesu objednávok ako „vonkajšiemu faktoru samému o sebe, pričom

sa nejedná o jeho dôsledok“ žalovaný poukazuje na to, že uvedená skutočnosť tak, ako ju opísal žalobca
(atonielenvžalobe,alevpriebehuceléhosprávnehokonania),niejeudalosťou,ktorúmožnopovažovať
za vonkajší faktor. Nejedná sa o udalosť alebo situáciu, ktorá sama vykazuje definičné znaky v zmysle
ustanovenia§2písm.c)zákonač.215/2021Z.z.avyvolávadôsledky,nakoľkojedôsledkomsamotným.
Z hľadiska žalobcom opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený
zmenou správania sa spotrebiteľov pri určitej zmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou

viacerých faktorov (pokles/zvýšenie cien, príjmov a pod.). V danom prípade tak správanie spotrebiteľov
zo svojej podstaty vonkajší faktor nepredstavuje. Obzvlášť, ekonomické správanie spotrebiteľov je
bremenom rizika podnikania, realizovaného zo strany zamestnávateľa vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Na margo žalobcom uvádzaného zvyšovania cien energií
a závislosti na dovoze energetických surovín a zdrojov žalovaný poukázal na skutočnosť, že sa jedná o

trhový jav, ktorý je ovplyvnený prevažne trhovými mechanizmami, pričom sa dotkol celej Európskej únie,
a to nielen na úrovni zamestnávateľov, ale aj domácností. Ceny elektrickej energie skokovo narastajú v
reakcii na významný rast trhovej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektrickej energie naviazaná, a
tovdôsledkuuplatňovaniaalgoritmovametodíkveľkoobchodnýchtrhovnabázemarginálnychnákladov
práve tejto najdrahšej výrobne elektriny, t. j. výroba zo zemného plynu. Ani táto skutočnosť nenapĺňa

žiadne zákonné znaky vonkajšieho faktora. V súvislosti so žalobcom tvrdenou nepredvídanou situáciou
na trhu vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine, mal žalovaný za to, že nie je možné bez pochýb konštatovať,
že ak by konflikt na Ukrajine nevypukol, došlo by u žalobcu k nárastu objednávok. Žalobca dlhodobo
čerpal príspevky v rámci realizovaného opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období máj 2020
- marec 2022 v celkovej sume 978.826,03 eur, pričom predmetný projekt bol projektom na udržanie

zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a
odstránenia ich následkov, prostredníctvom ktorého žalobca čerpal príspevky práve za účelom udržania
pracovných miest v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu
tržieb.
10. Žalovaný ďalej konštatoval, že nebola naplnená „dočasnosť“ vonkajšieho faktora, ktorá predstavuje

jeden z jeho zákonných definičných znakov a nebolo objektívne a jasne preukázané, či k poklesu
objednávok/tržieb došlo v dôsledku externých javov alebo v dôsledku vlastných hospodárskych
rozhodnutí(...napr.tvrdenie,že„žalobcasataktiežneviedostatočnepredzásobiť,nakoľkojeobmedzený
svojimi skladovými kapacitami...“). K námietke žalobcu týkajúcej sa poukázania na skúsenosti a
prax právnych poriadkov, z ktorých inštitút skrátenej práce pochádza, a od ktorých bol tento systém

prevzatý, žalovaný uviedol, že každý z členských štátov EÚ sa postavil k problematike skrátenej
práce individuálne, a teda má odlišný, špecifický mechanizmus fungovania, spočívajúci v splnení iných
hmotnoprávnych podmienok, sume príspevku, dobe vyplácania a pod. Preto argument žalobcu týkajúci
sa podmienok inštitútu „Kurzarbeitu“ v Nemecku alebo Rakúsku, na ktoré sa v žalobe odvoláva, v
kontexte úpravy skrátenej práce v Slovenskej republike neobstojí. Žalovaný dodal, že (nielen) v prípade

žalobcu ako žiadateľa o podporu v čase skrátenej práce sledoval účel a zmysel zákona č. 215/2021 Z.
z. tak, ako to vyžaduje aj konštantná judikatúra. Žalovaný akcentoval, že ani po opätovnom dôkladnom
preskúmaní spisovej dokumentácie a odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu, žalovaný ako odvolací orgán v predmetnej veci nedokázal identifikovať naplnenie definičných
znakov vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. c) zákona č.

215/2021 Z. z. a zároveň ani akúkoľvek príčinnú súvislosť vonkajšieho faktora s neprideľovaním práce
zamestnancom zamestnávateľa. Na záver žalovaný uviedol, že keďže žalobca ako účastník správneho
konania ani v rámci ním podaného odvolania proti rozhodnutiu vydanému prvostupňovým správnym
orgánom nepredložil žiadne nové, jednoznačné, úplné a preukázateľne relevantné skutočnosti, ktoré
by mohli mať zásadný vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia a nedoložil žiadne relevantné dôkazy

(doklady), pričom žalovaný po opätovnom a dôkladnom preskúmaní žiadosti žalobcu vrátane všetkých
ním predložených vyjadrení a obsahu jeho odvolania s prílohami dospel k legitímnemu záveru, že
zákonné podmienky na poskytnutie podpory v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. splnené neboli,následkom čoho bolo odvolanie žalobcu potrebné zamietnuť a napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdiť. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

11. Vo vyjadrení zo dňa 04.05.2024 žalobca uviedol, že žalovaný sa k niektorým argumentom
žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril vôbec, t. j. v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní
žalobcovu argumentáciu a dôkazy vôbec nespomenul. Zvyšné argumenty a príslušné dôkazy v

odôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalovaný síce spomenul, avšak iba formou konštatovania, že
žalobca uviedol určité tvrdenia a doložil k nim dôkazy, prípadne formou citácie celých častí textu
odvolania žalobcu. Následne však takto vymenovanú a/alebo odcitovanú žalobcovu argumentáciu a
dôkazyvôbecneskúmalanevysvetlilspôsob,akýmichhodnotil,aleibasaobmedzilnakonštatovanie,že
dôkazy považuje za nedostatočné. Ďalej žalobca podrobne uviedol, s ktorou konkrétnou argumentáciou
a dôkazmi sa žalovaný (ako aj prvostupňový orgán) nevyporiadal v napadnutom rozhodnutí. Z tohto

dôvodu mal za to, že rozhodnutie o odvolaní je nezákonné, nakoľko odignorovaním uvedených dôkazov
a argumentácie došlo k procesnému pochybeniu a nebola naplnená zásada legality, pričom poukázal
na ust. § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca ďalej uviedol, že došlo tiež aj k inému
závažnému procesnému pochybeniu. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poukázal na čerpanie štátnej
podpory z Projektu prvá pomoc, ako aj na to, že žalobca uzatvoril so svojimi zamestnancami dohody

o podpore v čase skrátenej práce už v marci 2022. Na základe týchto skutočností žalovaný dospel
k záveru, že žalobca už niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti o podporu v čase skrátenej práce
pociťoval dlhodobý výpadok vo výrobe a taktiež, že nie je pravda, že takýto výpadok u žalobcu predtým
nikdy nenastal. Uvedené skutočnosti teda boli podkladom pre jeho rozhodnutie, avšak napriek tomu
žalobca nemal možnosť sa ku nim vyjadriť a objasniť ich, nakoľko v priebehu celého správneho konania

boli tieto argumenty prvýkrát uvedené až v záverečnom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na §
33 ods. 2. Správneho poriadku.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.10.2024 trval na vyjadrení k žalobe. Uviedol, že vykonávanie
dôkazov prináleží správnemu orgánu - jedná sa o zákonné bremeno, ktoré je kladené na správny
orgán, nakoľko on zodpovedá za objektívne zistenie skutočného stavu veci. Žiadny právny predpis

neurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, pretože k ich posudzovaniu dochádza vždy v
kontexte konkrétneho prípadu a toho-ktorého dôkazného prostriedku. Správny orgán je povinný hodnotiť
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a samozrejme relevantnosti pre daný prípad, pričom záleží
len na správnom orgáne, akú váhu predmetnému dôkazu pripíše. Žalovaný mal za to, že prvostupňový
správny orgán a následne aj odvolací správny orgán vo svojich rozhodnutiach postupovali ex lege,

pričom svoje skutkové a právne závery zároveň dôveryhodným a postačujúcim spôsobom odôvodnili.
Skutočnosť, že žalobca s prijatými závermi nesúhlasí, nezakladá ich nesprávnosť. V predmetnej právnej
veci žalobca ako žiadateľ splnenie podmienok nevyhnutných pre získanie podpory v čase skrátenej
práce nepreukázal, a to ani v odvolacom konaní. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním
napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu a dospel k záveru, že v predmetnom

správnom konaní boli rešpektované predpisy hmotného aj procesného práva, prvostupňový orgán konal
v súlade s platným právnym poriadkom, pričom samotnému (odvolaním napadnutému) rozhodnutiu
taktiež predchádzal zo strany prvostupňového správneho orgánu ex lege postup, preto žalovaný dané
rozhodnutie potvrdil. Žalobca nielen, že nepreukázal existenciu vonkajšieho faktora (vrátane jeho
definičných znakov), zároveň taktiež neosvedčil kumulatívne splnenie podmienky kauzálneho nexu

medzi neprideľovaním práce zo strany žalobcu ako zamestnávateľa a samotným vonkajším faktorom
(existenciu ktorého taktiež nepreukázal). Na základe predmetných skutočností tak nebolo legitímne
možné žiadosti žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce vyhovieť, nakoľko táto podmienky
na poskytnutie podpory v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. (a to ani následne v rámci odvolacieho
konania) nespĺňala.

V.
Konanie na správnom súde

13. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Nitre vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu
a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
14. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 05.01.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov
nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo
zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

VI.
Právne posúdenie

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. b) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17.Podľa§1zák.č.215/2021Z.z.opodporevčaseskrátenejpráce,tentozákonupravujeposkytovanie
podpory v čase skrátenej práce (ďalej len "podpora") na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na
náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu
činnosti zamestnávateľa.

18. Podľa § 2 zák. č. 215/2021 Z. z., na účely tohto zákona je
a) časom skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho
faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,
b) obmedzením činnosti zamestnávateľa prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom
rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti

zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10% ustanoveného týždenného pracovného času,
c)vonkajšímfaktoromfaktor,ktorýmádočasnýcharakter,zamestnávateľhonemoholovplyvniťalebomu
nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom,
najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav) mimoriadna okolnosť alebo okolnosti
vyššej moci; za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej

činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia,
d) mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe
zverejnenej informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za
predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne
nasledujúcejprognózyVýborupremakroekonomicképrognózy,žepríslušnýročnýhrubýdomáciprodukt

vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body,
e) zamestnancom fyzická osoba, ktorá je
1. v pracovnom pomere,
2. v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,
f) pracovným vzťahom pracovný pomer alebo právny vzťah na základe zmluvy o profesionálnom

vykonávaní športu,
g) zamestnávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom na účely
sociálneho poistenia,
h) časťou zamestnávateľa organizačná zložka alebo prevádzkareň.

19. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 215/2021 Z. z., podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý
a) je v čase skrátenej práce,
b) odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a
povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať
poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie,6) ktoré trvalo

najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý
zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory,
c) neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o
poskytnutie podpory,d) má
1. uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u
zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie

podpory, alebo
2. súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a
e) požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory.

20. Podľa § 34 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok), správny
orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti.

21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

22. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č.
z. 98446/2022 zo dňa 15.11.2022, ktorým sa v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi

neposkytla podpora v čase skrátenej práce za kalendárny mesiac jún 2022. Žalobca v žalobe namietal
predovšetkým nesprávne právne posúdenie. Zároveň však namietal, že v napadnutom rozhodnutí
nie je dostatočne vysvetlené a odôvodnené, na základe čoho žalovaný usudzuje, že prudký pokles
objednávok v dôsledku neočakávaného ekonomického správania obyvateľov nemožno subsumovať
pod pojem vonkajší faktor v zmysle zákona. Následne žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného

k žalobe, doručenom súdu 04.05.2024, podrobnejšie uviedol, s ktorou argumentáciou a dôkazmi sa
žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť
správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len
v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Výnimku zo zásady koncentrácie tvoria prípady, keď správny

súd je povinný prihliadať na určité námietky z úradnej povinnosti. Tieto námietky spravidla zodpovedajú
takýmvadámkonaniapredorgánomverejnejsprávyalebojehorozhodnutia(opatrenia),ktoréspôsobujú
jeho nezákonnosť aj bez ich výslovného uplatnenia v správnej žalobe. Ide napríklad o ničotnosť
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, preklúziu, absolútnu neplatnosť, v obmedzenej miere jeho
nepreskúmateľnosť či námietky podané v dôsledku zmeny doterajšej judikatúry. Takéto námietky môže

žalobca uplatniť pred správnym súdom aj po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, pričom pokiaľ
namieta nepreskúmateľnosť administratívneho rozhodnutia či opatrenia, táto námietka musí súvisieť
s niektorou inou včas uplatnenou námietkou a brániť správnemu súdu v jej prieskume (viď Baricová,
J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck,
2018, 922 s.).

23. Naviac súd poukazuje na to, že hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti
(nepreskúmateľnosti) a nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto
posudzovanie týchto momentov nemôže byť striktné zo strany správneho súdu. Ak teda aj žalobca
namieta nesprávne právne posúdenie, ale správny súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného
právneho posúdenia zo strany správneho orgánu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie,

nemôže to byť prekážkou preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti
žalobcom pod iný dôvod žaloby (viď obdobne rozhodnutie NSS SR sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa
05.06.2024).
24. Keďže správny orgán nekonštatoval, že by žalobca nesplnil niektorú z podmienok uvedených v
§ 3 ods. 1 písm. b) až e) zákona o podpore v čase skrátenej práce, medzi účastníkmi konania bolo

predovšetkým sporné, či žalobcom tvrdený faktor, ktorý mal mať negatívny vplyv na prideľovanie práce
jeho zamestnancom napĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky
uvedené v § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. Zákonné vymedzenie vonkajšieho faktora v zákone o
podporevčaseskrátenejprácejekombinácioupozitívnehoinegatívnehovymedzenia,ktoréjedoplnené
demonštratívnym výpočtom príkladov vonkajšieho faktora a so súčasným použitím kvalitatívnych

kritérií vzťahujúcich sa k subjektívnemu vnútornému postoju zamestnávateľa s objektívnym kritériom
dočasnosti (prechodnosť jeho trvania). Vonkajší faktor musí spĺňať nasledujúce znaky: mať dočasný
charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a má negatívny vplyv na
prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom. Dočasným faktorom je v zmysle zákona najmämimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej
moci. Za vonkajší faktor sa naopak nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej
činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

25. Z administratívneho spisu vyplýva, že v žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce
žalobca vymedzil ako dôvod obmedzenia činnosti zamestnávateľa (vonkajší faktor) nečakaný a prudký
pokles objednávok od jeho odberateľov, a to hlavne od jeho hlavného odberateľa, ktorý bol náhle
spôsobený nepredvídateľnou situáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine. K žiadosti žalobca pripojil
dohody o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce uzatvorené s jednotlivými zamestnancami,

prehľad fakturácie, výpis z e-mailovej komunikácie, potvrdenie spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order
Börse GmbH zo dňa 20.06.2022, potvrdenie spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order Börse GmbH
zo dňa 02.08.2022 o obnovení objednávok, Zmluvu o rámcových dodávkach zo dňa 29.05.2006
uzatvorenú s touto spoločnosťou, Dodatok k zmluve zo dňa 15.12.2005 o nákupnom spoločenstve
Jockenhöfer, JOB, BK, Jobon a prehľad tržieb za roky 2021 a 2022. Dňa 24.08.2022 prvostupňový
orgán vyzval žalobcu na vyjadrenie k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Spolu s vyjadrením

žalobca predložil články a správy (z nemeckých internetových zdrojov) pochádzajúce zo štatistík a
prieskumov, ktoré nezávisle od seba pripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti. V rámci odvolania
voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca predložil rozhodnutie Krajinského sociálneho súdu Dolné
Sasko – Brémy z 21.10.2014, Spolkovú smernicu Kurzarbeiterbeihilfe č. AMF/7-2022, GZ: BGS/
AMF/0702/9983/2022 a výňatok zo Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch, SGB), §§ 95-96, Tretia

kniha (III) Podpora zamestnania - článok 1 zákona z 24.03.1997, BGBl. I S. 594.
26. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby účastníkov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné.
Odôvodnenie má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
opíše skutkový stav veci, uvedie všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia,

vymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady, ktoré slúžili pri rozhodovaní a analyzuje svoje úvahy, ktorými
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia má byť jednoznačne zrejmé, prečo
správny orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má poukázať na to,
že na základe získaných a vyhodnotených podkladov správny orgán nemohol dospieť k iným zákonným
záverom ako tým, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej

správy môže byť aj stručné, avšak musí byť presvedčivé a musí obsahovať všetky náležitosti podľa
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou
z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni
správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého
nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako

bolo rozhodnuté. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé,
aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci
atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie
neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nedostatok v odôvodnení
správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov. Dôvody správneho orgánu

musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok
nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia vo vyjadrení k žalobe,
či na pojednávaní.
27. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že jeho odôvodnenie nie je možné
považovať za súladné s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ako uviedol

aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje ako nároková
po splnení zákonom stanovených podmienok. Ust. § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej
práce obsahuje iba demonštratívny výpočet príkladov vonkajšieho faktora, pričom k obmedzeniu
zamestnávateľa môže dôjsť aj v dôsledku iného, zákonom nepomenovaného vonkajšieho faktora, ktorý
napĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej

práce. Úlohou správneho orgánu bolo teda posúdiť, či žalobca splnil zákonom stanovené podmienky,
a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, a ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami
žalobcu.
28. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že s prihliadnutím na popis

vonkajšieho faktora a na doklady preukazujúce vonkajší faktor, uvedené skutočnosti nemožno
považovať za vonkajší faktor, vplyvom ktorého malo dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Následne odcitoval popis
vonkajšieho faktora v žiadosti žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. V ďalšom žalovanýcitoval pasáž z Dohody o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce, ktorú žalobca uzatvoril s
jednotlivými zamestnancami dňa 28.03.2022 a uviedol, že z obsahu dohody mal za to, že žalobca už
ku dňu podpisu tejto dohody pociťoval trvalejší výpadok a obmedzenie činnosti. Na základe toho dospel

k záveru, že žalobca mal problémy s vývojom trhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami dlhodobo (čo
potvrdzuje aj dokument „Vývoj fakturácie v rokoch 2021 a 2022“), a očakával, resp. mohol očakávať
ďalšie zníženie záujmu o jeho výrobky pri očakávanej vysokej inflácií na vnútornom trhu Európskej únie,
keď inflácia a ceny energií sa preukázateľne zvyšovali už v 4. štvrťroku 2021 a zvýšenú infláciu, ktorá má
vysoký podiel na zmenu správania spotrebiteľov predpovedali centrálne banky v rámci eurozóny ešte

pred vojenským konfliktom na Ukrajine. Súdu však nie je zrejmé, ako vyvodil žalovaný takéto závery
z vývoja tržieb žalobcu, keď z nich vyplýva, že napr. v žalovaným spomínanom 4. štvrťroku 2021 mal
tržby (od všetkých odberateľov) za mesiac október vo výške 1.392.669,08 eur, za mesiac november vo
výške 2.235.929,03 eur a za mesiac december vo výške 2.739.787,14 eur. V mesiacoch január až apríl
2022 mal žalobca tržby v rozmedzí od 1.128.075,37 eur do 1.580.044,32 eur mesačne (teda obdobné,
ako v rovnakom období roku 2021), pričom v období, za ktoré si uplatnil podporu v čase skrátenej práce

mal v máji 2022 tržbu vo výške 751.149,70 eur (v máji 2021 to bolo 1.617.500,89 eur) a v mesiaci
jún 2022 vo výške 703.184,07 eur (v júni 2021 to bolo 2.596.735,55 eur). Rovnaký trend je možné
vidieť aj vo vývoji tržieb od hlavného odberateľa žalobcu. Aj keď to nebolo výslovne uvedené, vyššie
uvedenými konštatovaniami mienil žalovaný zrejme spochybniť dočasný charakter vonkajšieho faktora
tvrdeného žalobcom. Tento záver žalovaný oprel v podstate o vyhodnotenie jediného dôkazu, pričom sa

vôbec nevyporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkazmi, ktoré prezentoval v administratívnom konaní
na preukázanie dočasnosti vonkajšieho faktora, napr. potvrdením od hlavného odberateľa, či výpisom
z e-mailovej komunikácie. Prehľadom tržieb žalobcu za obdobie od januára 2021 do júna 2022 sa síce
žalovaný zaoberal, avšak záver, ktorý z neho vyvodil, že žalobca mal dlhodobo problémy s vývojom na
trhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami, podľa názoru súdu z neho nevyplýva.

29. Ďalej žalovaný uviedol, že ak záujem o produkty žalobcu sa na jednom trhu výrazne znížili,
mal by sa snažiť nájsť pre svoje výrobky aj iné trhy. Avšak snahu o presadenie sa na iných trhoch
a snahu o zabezpečenie nových zákazníkov žalobca nepreukázal. Naopak ak žalobca považuje
prudký pokles tržieb iba za dočasný jav, mohol ďalej vyrábať do skladových zásob a takéto skladové
miesta si zabezpečiť. Žalovaný považoval viac ako dva kalendárne mesiace za dostatočný čas na

adekvátnu reakciu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, ako konkrétne mali tieto
tvrdenia dopadať na posúdenie žiadosti žalobcu, splnenie ktorého z definičných znakov vonkajšieho
faktora by mali spochybňovať, ani to, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že práve dva
kalendárne mesiace predstavujú dostatočný čas na adekvátnu reakciu žalobcu. Žalovaný sa tiež
nevyporiadalsargumentácioužalobcuadôkazmi(potvrdenieodhlavnéhoodberateľa,výpisze-mailovej

komunikácie), ktoré prezentoval v administratívnom konaní na preukázanie toho, že hlavný odberateľ
žalobcu hľadá riešenie vzniknutej situácie, zabezpečuje nové a efektívnejšie spôsoby predaja a oslovuje
nových zákazníkova, a možno teda očakávať obnovenie množstva objednávok.
30. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa priklonil k tvrdeniu
prvostupňového orgánu že prudký pokles objednávok (a následný pokles tržieb) tak, ako ho opísal

žalobca, nepredstavuje takú udalosť, ktorú možno považovať za vonkajší faktor – nejde o udalosť alebo
situáciu, ktorá sama vykazuje definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm. c) zákona o
podpore v čase skrátenej práce a vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným. Z hľadiska
opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený zmenou v správaní sa
spotrebiteľov pri určitej zmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou viacerých faktorov (napr.

zvýšenie/pokles cien, príjmov a pod.). Správanie spotrebiteľov v tomto prípade nepredstavuje zo svojej
podstatyvonkajšífaktor.Tietokonštatovaniažalovanýopäťriadnenezdôvodnil.Hociuviedol,ževonkajší
faktor tak, ako ho opísal žalobca, nespĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm.
c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, nevysvetlil ako konkrétne aplikoval jednotlivé zákonné
definičné znaky vonkajšieho faktora na situáciu žalobcu. Pokiaľ ide o dočasný charakter vonkajšieho

faktora, tomu sa žalovaný venoval v iných častiach odôvodnenia (viď ods. 28. a 32. odôvodnenia
rozsudku). Skutočnosti, či žalobcom tvrdený vonkajší faktor, žalobca mohol/nemohol ovplyvniť alebo mu
mohol/nemohol predísť, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí v zásade vôbec nevenoval. A pokiaľ ide o
negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom, žalovaný ničím nespochybnil,
že u žalobcu došlo v príslušnom mesiaci k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v zmysle § 2 písm.

b) zákona o podpore v čase skrátenej práce. V tejto súvislosti žalovaný v inej časti odôvodnenia
rozhodnutia poukázal na to, že žalobca je povinný uviesť a preukázať príčinnú súvislosť medzi
existenciou vonkajšieho faktora a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. musí preukázať, akým
spôsobommalvonkajšífaktornegatívnyvplyvnaprideľovanieprácezamestnancom.Následnežalovanýuviedol iba všeobecné úvahy ohľadom príčinnej súvislosti, ktoré však nijako neaplikoval na situáciu
žalobcu. Príčinnej súvislosti medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti žalobcu sa viac venoval
prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí (aj keď nie celkom zrozumiteľne), keď skonštatoval,

že má za to, že obmedzenie žalobcu nastalo výlučne v dôsledku poklesu objednávok (čo tvrdil aj
žalobca). Ďalej konštatoval, že nebolo preukázané, že pokles objednávok zo strany odberateľov nastal
v dôsledku situácie na Ukrajine, ktorá ako jediná situácia uvedená žalobcom predstavuje vonkajší faktor
v zmysle § 2 písm. c) zák. č 215/2021 Z. z. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca za vonkajší faktor
neoznačil ozbrojený konflikt na Ukrajine ako taký, prvostupňový orgán vôbec neuviedol, ako vyhodnotil

dôkazy predložené žalobcom na preukázanie skutočnosti, že nečakaný a prudký pokles objednávok
bol vyvolaný dianím na Ukrajine (napr. potvrdenia od hlavného odberateľ žalobcu, články a správy
pochádzajúce zo štatistík a prieskumov, ktoré pripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti). Neurobil
tak ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti súd pripomína, že príčinná súvislosť je
objektívna kategória, ktorá vyjadruje vzájomnú súvislosť medzi javom a jeho účinkami. Ak je viac príčin,
ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec

postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku („konečného“) následku natoľko
prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom
konečného následku. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza len za situácie, že nová okolnosť
pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik následku bez ohľadu na pôvodnú
príčinu. Z uvedeného vyplýva, že následok (v tomto prípade obmedzenie činnosti zamestnávateľa)

môže mať viac príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, pričom je potrebné skúmať, či už
z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom konečného
následku. Zároveň nie je vylúčené, že dôjde k prerušeniu príčinnej súvislosti v prípade, že nová okolnosť
pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik následku bez ohľadu na pôvodnú
príčinu. S prihliadnutím na uvedené je záver správnych orgánov (prvého aj druhého stupňa) o tom,

že žalobcom tvrdený vonkajší faktor nespĺňa definičné znaky podľa § 2 písm. c) zák. č. 215/2021
Z. z. keďže nevyvoláva dôsledky, nakoľko je sám dôsledkom vonkajšieho faktora (vojnový konflikt
na Ukrajine), ktorý vzniká v príčinnej súvislosti s vonkajším faktorom, nezrozumiteľný a riadne
nezdôvodnený.
31. V súvislosti s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že zvyšovanie cien energií nenapĺňa

znaky vonkajšieho faktora súd uvádza, že žalobca takto vonkajší faktor ani nedefinoval. V ďalšej časti
napadnutého rozhodnutia žalovaný príkladmo uviedol, v akých prípadoch, vo vzťahu k ozbrojenému
konfliktu na Ukrajine, by zamestnávateľ bol oprávnený požiadať o podporu v čase skrátenej práce. Tento
demonštratívny výpočet situácií (ktoré však u žalobcu nenastali), nijako neobjasňuje, prečo by situácia
(faktor) opísaný žalobcom, nemohol napĺňať definičné znaky vonkajšieho faktora.

32. Vo vzťahu k dočasnosti vonkajšieho faktora žalovaný uviedol, že bral do úvahy aj podstatnú
skutočnosť, ktorá je mu známa z úradnej činnosti, a to dlhodobé čerpanie príspevkov zo strany žalobcu
v rámci realizovaného opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období od mesiaca máj 2020 v
celkovej výške 978 826,03 eur. Na základe toho mal žalovaný za to, že nebola naplnená „dočasnosť“
vonkajšieho faktora, ktorá predstavuje jeden zo zákonných definičných znakov vonkajšieho faktora.

K tomu súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, na základe čoho
dospel žalovaný k záveru, že pokiaľ žalobca čerpal príspevky v rámci realizovaného opatrenia č. 3A
a 3B projektu „Prvá pomoc“ (ktoré boli poskytované počas pandémie COVID-19), má to za následok
že vonkajší faktor tak, ako ho opísal žalobca, nespĺňa kritérium dočasnosti. Tento záver žalovaný
oprel iba o vyhodnotenie jedinej skutočnosti, ktorá je mu známa z úradnej činnosti, avšak vôbec sa

nevyporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkazmi, ktoré prezentoval v administratívnom konaní na
preukázanie dočasnosti vonkajšieho faktora, najmä potvrdením od hlavného odberateľa, výpisom z e-
mailovej komunikácie, prehľadom fakturácie a tržieb (z ktorého vyplýva napr. to, že v mesiaci máj a jún
2022 mal žalobca výrazne nižšiu tržbu, ako vo všetkých mesiacoch roku 2021 /s výnimkou júla 2021/
a tiež v mesiacoch január až apríl 2022 – teda aj počas pandémie COVID-19).

33. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa fungovania systému podpory v čase skrátenej
práce v iných krajinách (najmä Nemecko a Rakúsko), žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval,
že k zavedeniu a aplikácii režimov „skrátenej práce“ do právnych poriadkov sa členské štáty EÚ
postavili individuálne. Uviedol, že „Kurzarbeit“ ako pracovnoprávny inštitút aplikovaný na pracovnom
trhu v Nemecku alebo v Rakúsku má odlišný mechanizmus fungovania ako v Slovenskej republike,

avšak opäť bez konkretizácie v čom spočíva odlišnosť mechanizmu fungovania tohto inštitútu
v Slovenskej republike, oproti mechanizmu fungovania v Nemecku, či Rakúsku, ktorá má za následok,
že mechanizmus fungovania tohto inštitútu v Slovenskej republike neumožňuje považovať nečakaný
a prudký pokles objednávok, ktorý má svoje príčiny mimo sféry zamestnávateľa, za vonkajší faktor.34. Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal
so všetkými podstatnými vyjadreniami a námietkami žalobcu a nevyhodnotil dôkazy, ktoré žalobca
produkoval v administratívnom konaní (neurobil tak ani prvostupňový orgán). Aj v dôsledku toho potom

v napadnutom rozhodnutí nie je dostatočne a presvedčivo zdôvodnený záver správneho orgánu, že
žalobcom tvrdený vonkajší faktor, nemôže byť považovaný za vonkajší faktor, teda že nespĺňa definičné
znaky v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, a to najmä s prihliadnutím na to, že
a) nespadá pod negatívne vymedzenie uvedené v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce,
veta za bodkočiarkou (čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia,

plánovaná odstávka, rekonštrukcia);
b) podľa Koncepcie zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku
vypracovanej žalovaným v septembri 2020 „K obmedzeniu prevádzkovej činnosti musí dôjsť na základe
vonkajších faktorov, musí ísť o dočasné dôvody, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť. Medzi
dôvody budú patriť napríklad strata zákaziek v dôsledku nepriaznivej situácie na trhu s tovarom, ktorý je
predmetompodnikaniazamestnávateľa...“Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žekaždáprávnanorma

má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich
o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri
prijímaní návrhu zákona, prípadne vyššie uvedená koncepcia). Správne pochopenie zmyslu právnej
normy je základom jej správnej aplikácie. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický
postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý

má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel
zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie
v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych
predpisov, čo je podľa názoru súdu aj prípad zák. č. 215/2021 Z. z., resp. niektorých jeho ustanovení;
c) v nemeckom systéme podpory v čase skrátenej práce (ktorý bol tak podľa dôvodovej správy k zákonu

č.215/2021Z.z.,akoaj podľaKoncepciezavedeniarežimuskrátenejpráce„Kurzarbeit“doslovenského
právneho poriadku inšpiráciou pre právnu úpravu na Slovensku) je možné považovať nedostatok
objednávok, ktorý má príčiny mimo podnikovej sféry, teda vyplýva zo zmenenej hospodárskej situácie,
za dôvod na poskytnutie podpory;
d) účelom zákona č. 215/2021 Z. z. (uvedeným v dôvodovej správe k nemu) je aj udržanie pracovných

miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie.
35. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napadnuté rozhodnutie riadne nezdôvodnil, nevysporiadal sa so
všetkými podstatnými vyjadreniami a námietkami žalobcu a nevyhodnotil všetky žalobcom predložené
dôkazy, nemožno považovať jeho právne posúdenie veci za dostatočné a presvedčivo zdôvodnené.
Napadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

36. Nie je pritom úlohou správneho súdu zisťovať z administratívneho spisu skutkové podklady pre
rozhodnutie správnych orgánov, a následne dopĺňať odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, pretože
správny súd nemôže nahrádzať ich činnosť, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu
a ani pokiaľ ide o následné náležité odôvodňovanie rozhodnutí. Aj podľa judikatúry „úlohou súdu
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe správnej žaloby nie je dopĺňať vecnú či

právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať“ [viď
aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.08.2006, sp. zn. 4So 106/2005 (R 14/2007)].
37. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.10.2024 argumentoval tým, že vykonávanie dôkazov prináleží
správnemu orgánu, nakoľko on zodpovedá za objektívne zistenie skutočného stavu veci. Žiadny právny
predpis neurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, pretože k ich posudzovaniu dochádza

vždy v kontexte konkrétneho prípadu a toho-ktorého dôkazného prostriedku. Správny orgán je povinný
hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a samozrejme relevantnosti pre daný prípad,
pričom záleží len na správnom orgáne, akú váhu predmetnému dôkazu pripíše. Vadou napadnutého
rozhodnutia je však to, že žalobca vôbec nevyhodnotil množstvo listinných dôkazov, ktoré žalobca
založil do spisu počas administratívneho konania, neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

týchto dôkazov, ako tieto vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Tiež nezdôvodnil, prečo prípadne na niektoré dôkazy neprihliadol. Súd pritom pripomína, že
samotné hodnotenie dôkazných prostriedkov, aj keď ide o vnútorný proces správneho orgánu, musí byť
dôveryhodným a postačujúcim spôsobom vyjadriteľné aj navonok, a to teda najmä v odôvodnení jeho
rozhodnutia.

38. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP)
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S prihliadnutím na kompetencie žalovaného pri nápravepochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia
účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom,
ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

V ďalšom konaní bude teda úlohou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci
v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť
vo vyššie naznačenom smere.

39. Ak žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy alebo skôr

vydané rozhodnutie a správny súd mu v tejto časti žaloby nevyhovie, t. j. ak k ich zrušeniu nedôjde,
no žalobca bol úspešný, pretože došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (či opatrenia), tento „dielčí“
neúspech nemá vplyv na náhradu trov konania (viď. J. Baricová, M. Fečík, M. Števček, A. Filová
a kol.: Správny súdny priadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2018, str. 816). Vzhľadom na uvedené,
o náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).