Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010113
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825010113.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 11.11.2025 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, C., prechodne bytom D. XX, E.,
rozvedený, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

ako rodič v obci C. a všade tam kde sa zdržiaval aj napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje deti,
kde pre obdobie od 01.11.2005 do 30.05.2007 rozsah ktorej bol určený rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 7C148/2002 zo dňa 28.02.2003, právoplatný dňa 31.03.2003, kde bol povinný
prispievať na výživu svojich detí F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 500,- SK (16,60,- Eur) mesačne a A.
B., nar. XX.XX.XXXX sumou 500,- SK mesačne (16,60,- Eur) a do 22. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky F. B., D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., B. XXX/XX, ktorej boli deti zverené do osobnej

starostlivosti,

v období od 01.06.2007 do 06.09.2010 rozsah vyživovacej povinnosti bol určený rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/19/2006-118 zo dňa 24.04.2007, právoplatný dňa 26.05.2007, kde bol
povinný prispievať na výživu svojich detí F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 500,- SK (49,79 Eur) mesačne
a A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 500,- SK (49,79 Eur) mesačne a do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky F. B.,

v období od 07.09.2010 do 13.11.2014 rozsah vyživovacej povinnosti bol určený rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 1P/268/2009-84 zo dňa 06.08.2010, právoplatný dňa 07.09.2010, kde bol
povinný prispievať na výživu svojich detí F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne a A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou 70,- Eur mesačne a do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. B.,

v období od 14.11.2014 rozsah vyživovacej povinnosti bol určený rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 5P/59/2013-52 zo dňa 08.10.2013, právoplatný dňa 14.11.2014, kde bol povinný

prispievať na výživu svojich detí F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 120,- Eur mesačne a A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou 120,- Eur mesačne a do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. G.,

si túto povinnosť voči svojmu synovi A. B. vôbec neplnil od 01.11.2005 až do 31.03.2022, kedy sa jeho
syn zamestnal a odvtedy je finančne samostatný

a voči dcére F. B. si túto povinnosť taktiež vôbec neplnil od 01.11.2005 do 31.03.2020, kedy sa jeho

dcéra zamestnala a odvtedy je finančne samostatná s výnimkou obdobia mesiacov júl 2018 až august
2019, kedy sa F. B. po ukončení stredoškolského štúdia zamestnala a mala pravidelný príjem, pričomod 02.09.2019 do 19.03.2020 bola opätovne študentkou denného štúdia na Univerzite Komenského
Bratislava,

a takto konal aj napriek tomu, že v období neplnenia vyživovacej povinnosti vystriedal viacero
zamestnaní, z ktorých mal pravidelný mesačný príjem, pričom zamestnávateľom vyživovaciu povinnosť
nenahlásil, v dobe neplatenia výživného aj keď bol bez pracovného pomeru, nezaevidoval sa ako
uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepožiadal o dávky a príspevky
v hmotnej núdzi a ani o iné dávky sociálnej pomoci, čím si nezabezpečil ani minimálny príjem, pričom

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav nevyvinul dostatočné úsilie na získanie si vhodného zamestnania
astýmspojenéhopravidelnéhofinančnéhopríjmu,čímmuzaobdobieneplateniavýživného,ktorétrvalo
po dlhší čas vznikol dlh na výživnom voči A. B. vo výške 16.437,20 Eur a voči F. B. za skúmané obdobie
vo výške 12.377,20 Eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 18.03.2025 na A. B. obžalobu pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c,
d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať,
prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť

o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol – áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol – uznal som vinu za
spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods.
7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku kladeného
mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 17.03.2025 č. Pv 110/20, ktorý sa kvalifikuje
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace

s výrokom o treste.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do roku 2007 gambloval. Vie o tom, že dlh na
výživnom je okolo 31.000,- eur. Od 15.01.2024 do februára 2025 pracoval v SBS. Predtým pracoval
rok v I. ako pomocník. V týchto dvoch prácach mal okolo 350-400,- eur. Predtým pracoval na čierno

ako brigádnik. Teraz má nejaké brigády, chodí strihať stromy, trávniky v D.. Je to tak 60 až 80,- eur
týždenne. S bývalou priateľkou, s ktorou žil od roku 2010 do roku 2020, má jedno dieťa. Býva v spoločnej
domácnosti s priateľkou, ktorá má 62 rokov. Je na invalidnom dôchodku. Uviedol, že naposledy bol
zamestnaný v roku 2004. Nevlastní žiaden majetok. Od novembra by mal mať prácu na 8 hodín denne.
Mali by mu platiť 6,- eur na hodinu. Je to upratovacia firma F..

Jeho mesačné výdavky sú z mesačného príjmu, ktorý má okolo 300-400,- eur, len cigarety, čo je
okolo60-70,-eurmesačne,stravačojeokolo8,-eurnadeň,synovidáva20,-eurmesačne.Spriateľkou,
s ktorou býva, pomáha vyvenčiť psa, upratuje, navarí, ak má brigádu, ide na brigádu, ak nie, tak nerobí
nič. Na úrade práce sa nezaevidoval, z dôvodu že nevedel, že môže aj v E., kde nemá trvalý pobyt.

Vyjadril sa, že občas mu dajú peniaze bývalí kolegovia, občas si brigádnicky privyrobí. Zamestnať ho
nechcú kvôli výživnému.

Svedkyňa F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa s obžalovaným rozviedla v roku 2003. Od
roku 2004 alebo 2005 jej bolo vyplácané náhradné výživné. keďže obžalovaný výživné na deti neplatil.

Nikdy nič deťom nedal, iba raz bol za dcérou, keď mala asi 10 rokov a dal jej orechy a 15,- eur. Musela
sa trápiť s nimi sama, ale pomáhala jej s nimi aj jej nebohá mama. Najskôr mal platiť 500,- Sk na
jedno dieťa, potom sa po určitom čase zvýšilo výživné na 1.500,- Sk na jedno dieťa a potom, keď deti
začali študovať, to bolo 70,- eur na jedného a 80,- eur na druhého. Presne si to už nepamätá. Následne
potom bolo okolo 100,- eur na jedného a 100,- eur na druhého. S výživou detí jej pomáhali rodičia.

Asi tak 10 rokov dozadu boli sociálne odkázaní. Nepamätala sa, že by jej niekedy obžalovaný zaplatil
výživné. Obidve deti majú ukončené gymnázium. Dcéra začala chodiť na medicínu, ale kvôli financiám
musela štúdium nechať. Rovnako tak syn chodil na vysokú školu do Brna, a tiež musel začať pracovať.
Obidvaja pracujú tak 4 alebo 5 rokov. Ona je od roku 2004 alebo 2005 poberateľkou invalidného
dôchodku v dôsledku psychického ochorenia, ale aj ochorenia fyzického charakteru. Teraz aktuálne

poberá dôchodok vo výške 457,- eur. Z toho musela a aj musí zaplatiť nájomné a elektriku a neostalo
im nič. Preto jej pomáhali rodičia. Uviedla, že už 25 rokov býva v prenajatom byte v H..

Z výpovede svedka A. B. ml. vyplynulo, že keď mal asi 3 roky, tak sa rodičia rozviedli. Má vedomosť
o tom, že výživné za neho platil štát. Keď bol starší, tak sa snažil s ním skontaktovať, aby si počul

vysvetlenie aj z jeho strany, ale nejaká spätná väzba tam nebola. Uviedol, že začal študovať na vysokej
škole. Bol tam semester, ale bolo to počas covidu, kde vlastne nebola možnosť nájsť si brigádu a bolo
to veľmi drahé, preto zo školy odišiel. Nejaký čas bol na úrade práce a potom nastúpil do J., kde pracuje
doteraz. Čo sa týka nejakej núdze, vždy mal čo jesť, bol zaodetý. No určité veci si nemohol dovoliť, ako
napríklad nový telefón. Mame pomáhali s výchovou starkí.

Svedkyňa F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si na skutočnosti ohľadom rozchodu svojich
rodičov nepamätá, bola malé dieťa. Pokiaľ vie, tak obžalovaný mal na ňu platiť výživné, čo nerobil. Mame
pomáhal jej brat, rodičia. Keď bola staršia, chodila brigádovať, lebo mama mala len invalidný dôchodoka nemala ich z čoho živiť. Ten stav na základnej a strednej škole by zhodnotila tak, že nie raz sa stalo,
že mame museli požičať peniaze na jedlo. Už potom na strednej škole začala brigádovať, čiže tie veci si
dokázala zaobstarať sama. Začala štúdium na vysokej škole, ale školu musela v dôsledku nedostatku

financií prerušiť.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov
a to potvrdenia o príjme – A. K., L., pracovnej zmluvy zo dňa 12.01.2024, rozhodnutia ÚPSVaR H.
o náhradnom výživnom, podkladov súdneho exekútora, potvrdenia o poberaní náhradného výživného,

rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 7C/148/02 zo dňa 28.02.2003, rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín sp.zn. 8P/19/2006 zo dňa 24.04.2007, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn.
1P/268/2009 zo dňa 06.08.2010, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 5P/59/2013 zo dňa
08.10.2013, trestného rozkazu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/179/05 zo dňa 19.07.2005,
registra fyzických osôb, rodného listu, správy Okresného súdu Námestovo s prílohami, správy Sociálnej
poisťovne, pobočka M. B., potvrdenia o ukončení štúdia, správy ÚPSVaR H., správy Okresného úradu

Námestovo, odbor živnostenského podnikania, správy Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor,
správy VšZP, M. B., správy N. D. A. M. B., oddelenie dokladov, správy mobilných operátorov, správy
obce C., správy Sociálnej poisťovne, pobočka M. B. , L. O. H., správy pekáreň E., správy P. Q., správy
A. J., emailu spoločnosti . K., správy R., správy R. L. L. , správy F. I. I. K. L. L., správy D., správy S.,
emailu PEMA K., aktuálneho odpisu RT a aktuálneho výpisu z registra priestupkov.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov
úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po
dlhší čas).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným
v obžalobe. Samotný obžalovaný nepoprel spáchanie skutku a z prečítaných listinných dôkazov mal súd
za preukázané, že takto konal aj napriek tomu, že v období neplnenia vyživovacej povinnosti vystriedal
viacero zamestnaní, z ktorých mal pravidelný mesačný príjem, pričom zamestnávateľom vyživovaciu

povinnosť nenahlásil, v dobe neplatenia výživného aj keď bol bez pracovného pomeru, nezaevidoval sa
ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepožiadal o dávky a príspevky
v hmotnej núdzi a ani o iné dávky sociálnej pomoci, čím si nezabezpečil ani minimálny príjem, pričom
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav nevyvinul dostatočné úsilie na získanie si vhodného zamestnania
astýmspojenéhopravidelnéhofinančnéhopríjmu.Taktiežmalsúdzapreukázané,žeobžalovanémunič

nebránilo dosiahnuť príjem, z ktorého by bez problémov mohol platiť výživné. Obžalovaný si usporiadal
svoj život tak, že vyhľadával pseudo zamestnania so zanedbateľným mzdovým ohodnotením, prípadne,
ak získal normálnejšiu prácu, tak o ňu v zapätí vlastným pričineným prišiel. Je teda zrejmé, že príčinou,
ktorá viedla k zanedbaniu výživného za celé žalované obdobie, bol vedomý prístup obžalovaného
k riešeniu jeho životnej situácie. Taktiež možno skonštatovať, že úplným zanedbaním starostlivosti

o svoje deti, ich v podstate obral o sľubnú budúcnosť, čomu nasvedčujú dôvody, pre ktoré museli
ukončiť svoje štúdium. Na základe tých skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na všeobecné zásady ukladania
sankcií podľa § 33a Trestného zákona, ako aj na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného
zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zároveň pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených

trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

U obžalovaného súd nevzhliadol poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona ani
priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, len ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
m/ Trestného zákona, súd vyhodnotil to, že už bol za trestný čin odsúdený.

Z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doteraz 3 krát súdom trestaný.

Z výpisu z registra priestupkov vyplynulo, že sa v minulosti dopusti jedného priestupku .S prihliadnutím na závažnosť trestného činu ako aj negatívne dôsledky protiprávneho konania, súd
pokladal uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom a určením

skúšobnej doby na 24 mesiacov za trest adekvátny a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.