Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/142/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201162
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8525201162.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti
súdu o maloleté detí: X/XXXXXXX A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, B., 2/ D. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, B., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, matka: D. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, B., zastúpená: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Advokátska

kancelária so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, B. G., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s ch v a ľ u j erodičovskú dohodu v tomto znení:
„ 1.Maloletý H. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j
ú do osobnej starostlivosti matky D. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

2.Styk otca s mal. deťmi sa neupravuje. “
II. Otec, E. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý, prispievať na výživu mal. H. A. B., nar. XX.XX.XXXX
sumou 170,- eur mesačne a na výživu mal. D. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 155,- eur mesačne,
ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, D.
A., počnúc dňom 27.10.2025.
III. Dlžné výživné za obdobie od 27.10.2025 do 31.01.2026 pre mal. H. A. B. v sume 537,40 eur sa u k

l a d á otcovi, E. B. uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky
IV. Dlžné výživné za obdobie od 27.10.2025 do 31.01.2026 pre mal. D. A. B. v sume 490,- eur, sa u k
l a d á otcovi, E. B. uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky
V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. detí (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti k mal. H. A. a D. A., ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté detí do
osobnej starostlivosti matky, s tým že bude detí zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazať
platením výživného pre každé z detí sumou 220,- eur mesačne, počnúc dňom 27.10.2025 s tým, že
dlžné výživné otec splatí mesačnými splátkami po 100,- eur a úpravu styku otca s deťmi nežiadala.

2. Návrh odôvodnila tým, že od 05.01.2025 žije sama s deťmi, otec s ňou odmieta komunikovať,
komunikácia prebieha výnimočne cez email alebo SMS. Otec s deťmi sa stretol niekoľkokrát, pričom
frekvencia stretávania sa zmenšuje. Otec na výživu neprispieva aj keď má živnosť a v minulosti malpríjem minimálne 1 500,- eur mesačne. Oslovila otca na uzavretie rodičovskej dohody, ale neúspešne.
Otec má ešte dve vyživovacie povinnosti. Ďalej opísala výdaje na starostlivosť o maloleté detí. K
návrhu pripojila rodné listy detí, komunikáciu rodičov prostredníctvom sociálnej siete, návrh dohody,

špecifikáciu nákladov na detí.

3. Súd uznesením č.k. 2P/142/2025-20 zo dňa 04.11.2025 ustanovil mal. deťom kolízneho
opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

4. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, rodičov a kolízneho
opatrovníka pozval na informatívne stretnutie v rámci projektu cochem. Informatívne stretnutia sa
uskutočnilo dňa 27.11.2025, ktorého sa však otec detí nezúčastnil.

5. Otec detí sa k návrhu písomne nevyjadril.

6. Pred začatím pojednávania dňa 10.02.2026 sa rodičia dohodli na výkone rodičovských práv a
povinností v časti zverenia detí a úpravy styku otca so synmi a navrhli schváliť rodičovskú dohodu na
základe ktorej budú mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a
spravovať ich majetok, styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Na rozsahu vyživovacej povinnosti
otca k mal. deťom sa rodičia nedohodli. Otec nebol ochotný na výživu každého zo synov prispievať

maximálne sumou 100,- eur, matka navrhla minimálne sumu 150,- eur na každé dieťa.

7.Napojednávaniachprávnyzástupca navrhovateľkynavrholschváliťrodičovskúdohoduvčastivktorej
sa rodičia na výkone rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom dohodli. Výživné navrhol
určiť v rozsahu minimálne 150,- eur na každé z deti. Mal za to, že platenie výživného v takejto výške

je v schopnostiach a možnostiach otca, podotkol, že sám otec sa vyjadril, že vykonáva elektrikársku
činnosť a nemá núdzu o prácu. Vychádzajúc z potenciality príjmu otca z toho, že výživné má prednosť
pred ostatnými výdajmi mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné minimálne
v takomto rozsahu.

8. Navrhovateľka na pojednávaní navrhla schváliť rodičovskú dohodu v časti výkonu rodičovských práv
a povinnosti na ktorom sa s otcom dohodla. Pri výživnom trvala na sume minimálne 150,- eur mesačne
pre každé z detí. Uviedla, že spoločnú domácnosť s otcom detí nevedú od 5.1.2025, od tejto doby sú deti
v jej starostlivosti. Želaním detí je aby boli v jej starostlivosti. Otec deti navštevuje minimálne, chlapci
otca majú radi, chcú sa s ním stretávať. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery,

uviedla, že pracuje na živnosť ako účtovníčka a jej priemerný ročný čistý príjem je 1 250,- eur mesačne,
iný príjem nemá, je zdravá, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Spolu s deťmi býva v 3 - izbovom byte,
ktorý patrí jej rodičom, celkové jej mesačne výdaje činí suma cca 1 345,- eur. K synom uviedla, že H.
A. navštevuje 5. ročník ZŠ, náklady na jeho starostlivosť má cca 480,- eur mesačne. Je
zdravý. Mal. D. A. 4. ročník ZŠ, náklady na jeho starostlivosť má vyššie cca 550,- eur

nakoľko navštevuje lyžiarsky klub. V zimnej sezóne platí mesačný poplatok 80,- eur a
každý deň vlek 10,- eur (za január 70,- eur len za vleky). V závere zdôraznila, že otec na výživu deti
neprispieva, od podania návrhu nič okrem toho, že H. kúpil vetrovku ničím neprispel.

9. Otec na pojednávaní navrhol schváliť rodičovskú dohodu, pokiaľ ide o zverenie mal. synov do

starostlivosti matky, ich zastupovania v bežných veciach a úpravu styku. Potvrdil, že od 05.01.2025 s
matkou nevedú spoločnú domácnosť, a že od tejto doby na výživu detí ničím neprispel. Nesúhlasil s
matkou požadovanou výškou výživného, vyjadril ochotu na výživu synov prispievať maximálne sumou
100,- eur mesačne čo odôvodnil svojimi vysokými nákladmi. Ďalej opísal svoje osobné, majetkové a
zárobkové pomery, uviedol, že pracuje ako elektrotechnik, elektrikár na základne živnosti jeho mesačný

príjem je cca 2 000,- eur v hrubom z tohto príjmu platí odvody v sume 430,- eur. Uviedol,
že pracuje každý deň niekedy aj cez víkendy, práce je dosť len otázka je kto zaplatí. Pracuje pre firmu,
ktorá je zárukou jeho pravidelného príjmu, pracuje po celej republike a má zákazky aj v Čechách. Okrem
príjmu z podnikateľskej činnosti má občas aj nejakú fušku, kde zarobí za 2-3 hodiny okolo 50,- až
100,- eur, fušku má cca jeden krát do mesiaca. K zdravotným problémom uviedol, že trpí dnou, bolia

ho kĺby. Aktuálne býva v Toporci v podnájme za ktorý platí nájom 450,- eur mesačne,
celkové jeho mesačné výdaje sú v sume 1 910,- eur mesačne, je v tom úver, ktorý bral keď bol vo
vzťahu s matkou detí a leasing na auto, ktoré si zakúpil v auguste 2025, keď už nežil s matkou detí.
Ďalej uviedol, že má ešte 2 vyživovacie povinnosti k synovi E. ktorému na výživu prispieva sumou 120,-eur a B. ktorému platí výživné 80,- eur mesačne. Zdôraznil, že nemá žiadne úspory. Vyjadril nesúhlas
s doplatením výživného od podania návrhu.

10. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti
o mal. detí. Navrhol schváliť rodičovskú dohodu a výživné určiť v sume 170,- eur mesačne na každé
z deti. Poukázal na skutočnosť, že otec od kedy odišiel zo spoločnej domácnosti na výživu detí ničím
neprispel.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených
listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov detí, rodinné pomery
rodičov a maloletých detí na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

12. Mal. detí pochádzajú z družského vzťahu matky – D. A. a otca - E. B.. Rodičia spoločnú domácnosť
nevedú od 05.01.2025, detí sú od tejto doby v osobnej starostlivosti matky.

13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 19.11.2025 (čl. 29) mal
súd preukázané, že mal. H. A. podľa vyjadrenia matky navštevuje 5. ročník ZŠ v B., je zdravý nemá
žiadne zdravotné problémy, prekonáva bežné detské ochorenia. Celkové výdaje na mal. H. A. , podľa
uvedenia matky, boli vyčíslené v sume cca 478,- eur mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie v sume

70,- eur mesačne, stravu doma v sume 150,- eur mesačne, hygienické potreby, kozmetiku v sume
30,- eur mesačne, školské potreby 10,- eur mesačne, strava v škole 5,19 eur mesačne, vreckové
10,- eur mesačne, bývanie 57,89 eur mesačne, lieky 23,96 eur mesačne, hračky 20,- eur mesačne,
ZRPŠ 10 ,-eur ročne, školské výlety s vreckovým 200,- eur ročne, aktivity vo voľnom čase 1 000,-
eur ročne. Pri osobnom rozhovore mal. okrem iného uviedol, že ocko sa o neho nestará, v poslednej

dobe sa nestretávajú, nič mu nekupuje, volá im, ale nedvíha mu, lebo sa o nich nestará. Mal. D. A.
podľa vyjadrenia matky navštevuje 4. ročník ZŠ v B., je zdravý, nemá žiadne zdravotné problémy,
prekonáva bežné detské ochorenia. Trikrát do týždňa navštevuje ŠK Cristallo v Starej Ľubovni, venuje
sa lyžovaniu. Celkové výdaje na mal. D. A., podľa uvedenia matky, boli vyčíslené v sume cca 559,-
eur mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie v sume 70,- eur mesačne, stravu doma v sume 150,- eur

mesačne, hygienické potreby, kozmetiku v sume 30,- eur mesačne, školské potreby 10,- eur mesačne,
strava v škole 5,19 eur mesačne, krúžky 71,- eur mesačne, vreckové 10,- eur mesačne, bývanie 57,89
eur mesačne, lieky 23,96 eur mesačne, hračky 20,- eur mesačne, telefón 10 ,-eur mesačne, ZRPŠ 10,-
eur ročne, školské výlety s vreckovým 200,- eur ročne, aktivity vo voľnom čase 1 000,- eur ročne. Pri
osobnomrozhovoremal.okreminéhouviedol,že ockosaonehonestará,nekupujemudarčeky,nedáva

mu žiadne peniaze, to je ten problém, že nás neživý. Stále mu telefonuje, ale on mu nedvíha. Matka
mal. dieťaťa D. A. uviedla, že je SZČO, pracuje ako účtovníčka a jej príjem je 1 250,- eur v hrubom,
poberá daňový bonus a rodinné prídavky. Zo správy ďalej vyplýva, že sociálnym šetrením bolo zistené,
že matka so synmi žije u trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve otca matky. Domácnosť je kompletne
zariadená. Maloleté detí majú zabezpečené svoje potreby, priestor na oddych a voľnočasové aktivity.

Náklady vyčíslenia matky sú v sume cca 1 345,- eur mesačne, pozostávajú: – bývanie – nájom 50 eur,
elektrina 50,- eur, voda 339,80 eur ročne, plyn 79,- eur mesačne, strava 540,- eur mesačne, hygienické
potreby a kozmetika 60,- eur mesačne, internet a TV 20,- eur mesačne, telefón 60,- eur
mesačne, pohonné hmoty 100,- eur mesačne, odvody 344,27 eur mesačne, TKO 142,-eur
ročne. Zo správy ďalej vyplýva, že bytové pomery otca sa nepodarilo prešetriť.

14.Zvýpovedirodičov, predložených azabezpečenýchlistinnýchdôkazov asprávmalsúdpreukázané,
otec dieťaťa je 22.06.2007 držiteľom živnostenského oprávnenia v oblasti inštalácia elektrických
rozvodov a zariadení na bezpečné napätie, reklamná a propagačná činnosť, maliarske, natieračské
a sklenárske práce a výroba jednoduchých výrobkov z kovov. Podľa daňového priznania za rok 2024

dosiahol celkový príjem 16 380,50 eur a výdaj e 12 236,92 eur. Podľa jeho tvrdenia jeho
priemerný mesačný príjem je 2 000,- eur v hrubom, z toho oplatí odvody 430,- eur mesačne. Peňažný
denník ani inú účtovnú evidenciu otec detí súdu nedoložil. Ďalší jeho príjem tvoria fušky, cca jeden
krát mesačne okolo 100,- eur.

15. Býva v podnájme v Toporci, svoje výdaje naposledy vyčíslil podaním doloženým na pojednávaní
(čl. 115 spisu) sumou 1910,44 eur mesačne ( nájom – 450,- eur, výživné 200,- eur, sociálna
poisťovňa 237,02 eur, zdravotná poisťovňa 121,92 eur, úver I. 203,61 eur, život. Poistka 55,10 eur, život.
Poistka kooperatíva detí 26,- eur ročne, mobilný operátor 80,- eur, osobná poistka 10,- eur, leasing auto182,62 eur, sporenie 50,- eur, sporenie detí 20,- eur, nájom sklad firma 14,17 eur, pohonné
hmoty 180,- eur, údržba 30,- eur, náradie a spotrebný materiál 50,- eur a sumou 1 167,13 eur (diaľničná
známka 2 ks 180,- eur ročne, PZP Ford Tranzit 138,87 eur ročne, PZP Ford S max 48,26 eur ročne, STK

2 x 300,- eur, servis, opravy 500,- eur ročne). Vlastní dve motorové vozidla dodávku a osobné motorové
vozidlo, ktoré zakúpil v auguste 2025. Má ešte dve vyživovacie povinnosti, kde platí súdom stanovené
výživné v celkovej sume 200,- eur mesačne. Podľa jeho tvrdenia úspory nemá.

16. Matka detí je držiteľkou živnostenského oprávnenia v oblasti poskytovaniu účtovníctva. Za rok 2024

dosiahla celkové príjmy 14 126,48 eur, výdaje 4058,45 eur. Podľa svojho tvrdenia jej priemerný čistý
mesačný príjem činí sumu 1 250,- eur, iný príjem nemá, poberá daňový bonus a rodinné prídavky. Býva
spolu s deťmi trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca. Celkové výdaje matka vyčíslila sumou
1 345,- eur mesačne ( bývanie – nájom 50,- eur, elektrina 50,- eur, voda 339,80 eur ročne, plyn 79,- eur
mesačne, strava 540,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 60,- eur mesačne,
internet a TV 20,- eur mesačne, telefón 60,- eur mesačne, pohonné hmoty 100,- eur mesačne, odvody

344,27 eur mesačne, TKO 142,- eur ročne). Je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

17. Mal. H. A. má 11 rokov, je v osobnej starostlivosti matky, zostať v jej starostlivosti je želaním dieťaťa.
Navštevuje 5. ročník ZŠ v B., je zdravý. Celkové výdaje na mal. H. A., podľa uvedenia matky sú v
sume cca 478,- eur mesačne (ošatenie - 70,- eur mesačne, strava doma v sume 150,- eur mesačne,

hygienické potreby, kozmetiku v sume 30,- eur mesačne, školské potreby 10,- eur mesačne, strava
v škole 5,19 eur mesačne, vreckové 10,- eur mesačne, bývanie 57,89 eur mesačne, lieky 23,96 eur
mesačne, hračky 20,- eur mesačne, ZRPŠ 10,- eur ročne, školské výlety s vreckovým 200,- eur ročne,
aktivity vo voľnom čase 1 000,- eur ročne).

18. Mal. D. A. má 9,5 roka, je v osobnej starostlivosti matky, zostať v jej starostlivosti je aj jeho želaním.
Navštevuje 4. ročník ZŠ, je zdravý. Celkové výdaje na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v
sume cca559,-eur mesačne (ošatenievsume 70,-eurmesačne,stravadomavsume150,-eur
mesačne, hygienické potreby, kozmetiku v sume 30,- eur mesačne, školské potreby 10 ,-eur mesačne,
strava v škole 5,19,- eur mesačne, krúžky 71 ,-eur mesačne, vreckové 10,- eur mesačne, bývanie 57,89

eur mesačne, lieky 23,96 eur mesačne, hračky 20,- eur mesačne, telefón 10,- eur mesačne, ZRPŠ 10,-
eur ročne, školské výlety s vreckovým 200,- eur ročne, aktivity vo voľnom čase 1 000,- eur ročne).

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

19. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine)
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho

týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.22. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

23.Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujúc pomery v rodine, súd
môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

25. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

26. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

27. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

29. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

30. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

32. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

33. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.34. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

35. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

36. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

37. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

38. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

39. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

40. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

41. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

42. Podľa § 76 ods. 2 ZoR pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné
len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

43. Podľa § 76 ods. 3 ZoR v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím

súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov
občianskeho práva.

44. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

47. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

48. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých

a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

49. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

50. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné
v konaní pokračovať.51. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

Právne posúdenie vecí:

52. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k ich mal. synom H.

A. a D. A., teda ich zverenie niektorému z rodičov, určenie výživného zo strany druhého rodiča a úprava
styku detí s rodičom ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti.

53. Prvým výrokom súd schválil rodičovskú dohodu ktorou rodičia upravili svoje rodičovské práva
a povinnosti k mal. deťom v časti ich zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, jeho
zastupovania a spravovania majetku a v časti úpravy styku s rodičom ktorému nebol zverený do osobnej

starostlivosti. Teda v časti v ktorej sa rodičia dohodli, že mal. H. A. a D. A. budú zverení do osobnej
starostlivosti matky, s tým, že bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Styk otca
s maloletými deťmi sa neupravuje. Súd má za to, že takáto rodičovská dohoda je v najlepšom záujme
mal. detí.

54. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd vždy prihliadne
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o návrhu na
schválenie rodičovskej dohody, ktorou rodičia upravili svoje rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom.
Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj

dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu – ktorému rodičovi. Matka sa o mal. detí stará od ich narodenia,
od 05.01.2025 sama, doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o detí zanedbávala a ani nebolo
preukázané, aby o detí nebolo náležitým spôsobom postarané. Otec k starostlivosti matky o mal. detí
nemal výhrady, súhlasil s i ch zverením matke.

55. Rodičia sa súčasne dohodli, že matka bude maloleté detí zastupovať a spravovať ich majetok v
bežných veciach. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok v bežných veciach trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti v zmysle § 36 Zákona o rodine.
Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto

podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne
v tomto smere súd.

56. Rodičia sa dohodli, že úpravu styku otca s maloletým deťmi nežiadajú upraviť súdnym rozhodnutím,
s tým, že na stretávaní sa vedia dohodnúť. Je nutné zdôrazniť, že rodičovi ktorému mal. dieťa nebolo

zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je
pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to, aby mal na výchovu dieťaťa
vplyv. Na druhej strane stretávaní sa rodiča s mal. deťmi je potrebné prihliadať na záujmy maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako
aj na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom

a zachovaniu súrodeneckých väzieb.

57. Keďže všetky vyššie popísané kritéria pre naplnenie najlepšieho záujmu mal. detí v časti úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností na ktorej sa rodičia dohodli boli naplnené, súd rodičovskú
dohodu majúc za to, že je v najlepšom záujme mal. detí, schválil.

Výživné

58. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti nezhodli. Navrhovateľka podaným návrhom žiadal
určiť výživné v sume 220,- eur mesačne pre každé z detí, na pojednávaní navrhla sumu minimálne

150,- eur mesačne pre každé z detí. Otec navrhol sumu 100,- eur pre každé z detí. Kolízny opatrovník
navrhol sumu 170,- eur mesačne.59. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť
výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia
dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým
uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho
fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

60. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.
princíppotencionality(§75ods.1,2ZoR),ktorýmáprednosťpredprincípomfakticity.Vpraxitoznamená,
žesúdneprihliadalennaskutočnépríjmyosobypovinnejplatiťvýživné,ktorédosahujevčasevyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na

svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti,dopytnatrhupráce.UvedenouotázkousavosvojejrozhodovacejčinnostizaoberaltakÚstavný
súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp.
zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci.

61. Súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 ZoR, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využívať zostávajúce

finančnéprostriedkynauspokojovanievlastnýchpotrieb.Zákonzásadnenerozlišuje,čiideonevyhnutné
životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky
životnýchnákladovrodičaovyživovacejpovinnostiktoréhosakoná.Preukazovanievýdavkovpovinného
rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkazom že rodič
nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu.

Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú
povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť,
ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie
odôvodnených potrieb nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať
tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto

zákonnú vyživovaciu povinnosť.

62. Do mesačných nákladov dieťaťa sa v danom prípade zahŕňajú náklady na bývanie, stravovanie, na
ošatenie, obuv, hygiena a kozmetika, doprava, voľno časové aktivity, zdravotná starostlivosť, lekárske
ošetrenia, lieky a pod. a to podľa miery životnej úrovne rodiča. Súd pri posúdení veci vychádzal z

odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa so zreteľom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca. Tieto podrobil súd hodnoteniu z hľadiska toho, či ide o odôvodnené potreby maloletého podľa § 62
ods. 1 ZoR. Relevantné pre súd primárne bolo či výdavky vznikajú, či sa výdavky deklarované matkou
nijako nevymykali očakávanej výške výdavkov daného typu.

63. Náklady vyčíslené matkou na starostlivosť o mal. detí – H. A. v sumce cca 480,- eur
mesačne a D. A. v sume cca 560,- eur mesačne považuje za primerané ich veku, zdravotnému stavu,
školským a mimoškolským aktivitám.

64. Čistý mesačný príjem otca detí súd ustálil sumou 1 550,- eur mesačne, sám otec pred súdom

uviedol, že jeho mesačný príjem je cca 2 000,- eur v hrubom z toho hradí odvody 430,- eur, má ešte
príjem z fušiek cca 100,- eur mesačne. Teda potom jeho príjem po odčítaní odvodov predstavuje sumu
1 670,- eur, z tejto sumy, keďže otec nedoložil žiadnu účtovnú evidenciu, súd odrátal sumu 120,- eurtitulom výdajov, ktoré súvisia s jeho podnikateľkou činnosťou, potom jeho čistý mesačný príjem činí
suma 1 550,- mesačne.

65. Na základe uvedeného súd uzavrel, že čistý mesačný príjem otca dieťaťa je v sume 1 550,- eur
mesačne a z tohto príjmu súd vychádzal aj pri určení výživného zo strany otca maloletých detí.

66. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý

faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové
majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

67. Pre účely kvantifikácie výživného súd použil materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024,
tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len
s odporúčajúcim charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v

obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať súd, aby
nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných
veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné
z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvalifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a
majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa

aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a
zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípad maximálne 4
vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na daný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného
do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej
činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé

vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci
stupňov školskej dochádzky.

68. V prípade určenia výživného pre mal. H. A., ktorý má 11 rokov a mal. D. A., ktorý ma 9,5 roka,
po zohľadnení skutočností, že otec má spolu 4 vyživovacie povinnosť by sa výška výživného mala

pohybovať pri H. A. okolo 11 % z čistého príjmu a pri D. A. 10 % z čistého príjmu. Súd ustálil čistý príjem
otca v sume 1 550,- eur čo zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, potom tabuľkové výživné by
malo činiť pre H. A. sumu 170,- eur a pre D. A. sumu 155,- eur mesačne.

69.Tabuľkovévýživné,akobolovyššieuvedenémáodporúčajúci charakter. Priurčenívýškyvýživného,

súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávnených, teda
maloletých detí, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a
skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta
Zákona o rodine. Naviac výživné má prednosť pred ostatnými výdajmi povinného rodiča, pokiaľ nejde o
nevyhnutné výdaje. Pokiaľ ide o výdaj otca špecifikovaný ako leasingová splátka tu musí dať za pravdu

matke, že nejde o nevyhnutný výdaj pretože otec napriek tomu, že výživné deťom neplatil, namiesto
toho si zakúpil motorové vozidlo s odôvodnením, že je to jeho súkromná vec.

70. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. H.
A. sumou 170,- eur mesačne a na výživu D. A. sumou 155,- eur syna mesačne.

71. Súd má za to, že otec detí je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie
vyživovacej povinnosti voči svojím deťom v sume 170,- eur a 155,- eur mesačne a súčasne táto suma
zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí.

72. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. detí a je nepochybné, že
matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy
dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre ich všestranní rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť voči mal. deťom.

73. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča – ktorému detí neboli zverené do osobnej
starostlivosti, teda otca, aby hľadal všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojim deťom poskytol
stanovený rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám
mal. detí.74. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému detí nie sú zverené) konať
v najlepšom záujme detí a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej

povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

75. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 27.10.2025, t.j. dňom doručenia návrhu
na súd v zmysle § 77 ods. 1 ZoR, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal

priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.

76. Súd zároveň III. výrokom zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od
27.10.09.2025 do 31.01.2026 pre mal. H. A. v sume 537,40 eur, ktoré vzhľadom na majetkové pomery
otca povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

77. Súd pri výpočte dlžného výživného pre mal. H. A. vychádzal z určeného mesačného výživného 170,-
eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 537,40 eur, (10/25 5 dní (170:31x5) čo 27,40 eur, 11/25-1/26 t.j.
3x 170 čo je spolu 510,- eur). Zo zhodných výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že za uvedené obdobie
otec na výživu dieťaťa ničím neprispel, potom dlh činí sumu 537,40 eur.

78. Súd IV. výrokom zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 27.10.09.2025 do
31.01.2026 pre mal. D. A. v sume 490,- eur, ktoré vzhľadom na majetkové pomery otca povolil splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

79. Súd pri výpočte dlžného výživného pre mal. D. A. vychádzal z určeného mesačného výživného
155,- eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 490,- eur, (10/25 5 dní (155:31x5) čo 25,- eur, 11/25-1/26
t.j. 3x 155 čo je spolu 465,- eur). Zo zhodných výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že za uvedené
obdobie otec na výživu dieťaťa ničím neprispel, potom dlh činí sumu 490,- eur.

80. Keďže matka návrhom žiadala určiť výživné vo väčšom rozsahu ako bolo priznané II. výrokom tohto
rozsudku, nad tento rozsah výživného súd návrh ako nedôvodný zamietol V. výrokom.

81. Súdne rozhodnutie nemôže pokryť všetky možné udalosti, situácie, ktoré prinesie život mal. deťom

a jeho rodičom. Súd apeluje na rodičov, aby sa snažili o korektnú komunikáciu a eliminovali vzájomné
konflikty v záujme ich spoločných maloletých detí, ktoré ich už veľmi citlivo vnímajú, a pokiaľ ich vzťahy
nebudúkorektné budetopre ne predstavovaťvýraznú záťažovúsituáciu.Predetí niejenajdôležitejšie,
či sú rodičia formálne spolu v nejakom zväzku, ale to, akú má kvalitu tento ich vzťah. To, čo deťom
najviac ubližuje, je vzájomné nepriateľstvo, hostilita rodiča.

Trovy konania

82. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

83. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

84. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

85. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 C.m.p.).

Matka detí, jej právny zástupca a kolízny opatrovník sa po vyhlásení tohto rozsudku výslovne vzdali
práva podať voči všetkým jeho výrokom odvolanie, čo potvrdili svojím podpisom do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajomhnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.