Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200487
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2520200487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkýň: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C.
XXXX/XX,D.,2.A.E.,nar.XX.X.XXXX,adresaF.XXX/XX,G.H.,obežalobkynezastúpenéadvokátskou
kanceláriou: Advokátska kancelária Horansky&Partners s.r.o., so sídlom Staničná 2308/1, Piešťany,
IČO: 56 023 499, proti žalovanej: I. J., nar. X.XX.XXXX, adresa J. XXXX/X, D., zastúpenej advokátkou:
Mgr. Alica Mendlová, so sídlom Riečna 2, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
na odvolanie žalobkýň 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-22C/23/2020-400 zo dňa
22.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd nevyhovel žalobe žalobkýň na určenie, že nimi označené
nehnuteľnosti patria v podiele 1 do dedičstva po nebohom K. L. (otcovi strán), nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, keď žalobu zamietol (výrok I.). Vo výroku II. súd priznal žalovanej proti žalobkyniam 1 a 2
ako spoločne a nerozdielne poviným náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, pričom ustálil, že K. L.,
nar. XX.X.XXXX (poručiteľ) a M. L., C. N., nar. XX.X.XXXX (pôvodná žalovaná v 2. rade) ako darcovia
a oprávnení z vecného bremena uzatvorili dňa 26.8.2013 so žalovanou (v 1. rade) ako obdarovanou
a povinnou z vecného bremena darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Predmetom
daru boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. D. ako byt č. X, na 1. posch.,
vo vchode č. 7 na J. O. v podiele 1/1 a k tomuto bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach,spoločnýchzariadeniachdomuanapríslušenstveaspoluvlastníckypodielkpozemkomparciel

reg. C KN s parc. č. 6165 a s par. č. 6166 vo veľkosti 102/1102-ín. V čl. IX. zmluvy sa dohodli zmluvné
strany na zriadení vecného bremena dňom povolenia vkladu vecného bremena do KN na základe tejto
zmluvy, ktorému zodpovedalo právo poručiteľa a pôvodnej žalovanej v 2. rade doživotného bývania a
užívania bytu špecifikovaného článku III. v bode 1. zmluvy. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne,
na dobu neurčitú, ktoré sa zaviazala žalovaná (v 1. rade) strpieť. Všetci traja účastníci zmluvy podpísali
zmluvu dňa 26.8.2013 pred JUDr. Martinom Brnom, notárskym koncipientom povereným notárom JUDr.
Milanom Rovňákom v Piešťanoch, ktorý zároveň osvedčil pravosť ich podpisov na zmluve. Vklad

vlastníckeho práva žalovanej (v 1. rade) a zriadenie vecného bremena do KN na základe tejto zmluvy
bol povolený rozhodnutím správy katastra Piešťany č. V 1976/23 zo dňa 25.9.2013.3. Žalovaná (v 1. rade) je evidovaná v KN ako vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre
obec, okres a kat. úz. D. ako byt č. X na 1. posch. vo vchode č. 7 bytového domu so súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku parcely reg. C KN s parc. č. 6165, v podiele 1/1, a k bytu prislúchajúceho

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 102/1102-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parciel reg. C KN s parc. č. 6165 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 403 m2 a s parc. č. 6166 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
296 m2, tiež vo veľkosti 102/1102-ín. Predmetný byt bol (k 15.7.2019) zaťažený vecným bremenom
spočívajúcim v práve doživotného bývania a užívania bytu, spoločných častí, spoločných zariadení

domu a zastavaných pozemkov v prospech K. L. (poručiteľa) a pôvodnej žalovanej v 2. rade na základe
zo zmluvy V 1976/13. Byt bol zároveň zaťažený zákonným záložným právom ostatných vlastníkov
bytov na zabezpečenie budúcich pohľadávok podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovanej v 1. rade k predmetnému bytu je uvedená darovacia zmluva s vecným bremenom, na základe
ktorejboldňa25.9.2013povolenývkladvlastníckehoprávažalovanej(v1.rade)doKNpodč.V1976/13.

4. Všeobecný lekár P. P. Q. v lekárskej správe zo dňa 9.8.2013 uviedol, že pacient K. L. (poručiteľ) bol
po fyzickej a psychickej stránke schopný rozhodovať o právnych úkonoch.

5. Neurologička P. K. M. v lekárskej správe zo dňa 20.8.2013 uviedla, okrem iného, že pacient K. L.

(poručiteľ) bol z neurologického hľadiska orientovaný, schopný právnych úkonov. Z lekárskej správy je
zrejmé, že poručiteľ sa u nej liečil z dôvodu Parkinsonovej choroby v popredí s trasom.

6. Súdom ustanovená znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, MUDr. Mária
Ohrablová, vo svojom ZP č. 43/2023 (č. l. 251 súdneho spisu) skonštatovala, že K. L. (poručiteľ)

netrpel v roku 2013, konkrétne dňa 26.8.2013, duševnou poruchou, vzhľadom na svoj duševný stav bol
schopný robiť právne úkony v roku 2013, vrátane dňa 26.8.2013. Poručiteľ trpel ochorením, konkrétne
Parkinsonovou chorobou, ktorá však nemala nepriaznivý vplyv na jeho duševný stav.

7. K. L. (poručiteľ) zomrel ako ženatý, bez zanechania závetu a listiny o vydedení, a ako jeho dedičia zo

zákona prichádzali do úvahy jeho pozostalá manželka M. L. (pôvodná žalovaná v 2. rade) a tri dcéry:
A. B., A. E. (žalobkyne v 1. a v 2. rade) a I. J. (žalovaná, spočiatku ako žalovaná v 1. rade). Tento
okruh dedičov K. L. vyplýva tak z potvrdenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.9.2021 vydaného z
dedičského spisu po poručiteľovi K. L. na účely tohto sporového konania, ako aj z uznesenia Okresného
súdu Piešťany č. k. 6D/839/2013-248 zo dňa 3.3.2021 o prerušení dedičského konania po poručiteľovi

K. L. do právoplatného skončenia tohto sporového konania. V dedičskom konaní vydal síce notár ako
súdny komisár dňa 17.2.2016 uznesenie o dedičstve, ktorým aj započítal dar poručiteľa žalovanej (v 1.
rade), do jej dedičského podielu, ktoré uznesenie však bolo zrušené odvolacím súdom.

8. Pôvodná žalovaná v 2. rade zomrela dňa XX.X.XXXX, t. j. počas tohto sporového konania. Dedičské

konanie po nej sa uskutočnilo na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D/140/2021, Dnot 128/2021,
skončilo vydaním uznesenia zo dňa 16.9.2022 o potvrdení nadobudnutia dedičstva jedinému dedičovi
poručiteľky, ktorou je jej dcéra I. J., C. Q. (žalovaná, spočiatku ako žalovaná v 1. rade). Keďže predmetný
spor je majetkovým sporom, rozhodol Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 22C/23/2020-182 zo dňa
27.9.2022 o pokračovaní v konaní s dedičkou pôvodnej žalovanej v 2. rade, ktorou je žalovaná (v 1.

rade). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2022.

9. K. R., ktorý je krstným synom poručiteľa, dňa 30.9.2019 písomne čestne prehlásil, že spolu so
svojím otcom sa stretli s poručiteľom asi mesiac pred jeho smrťou v roku XXXX v srdečnej atmosfére.
Poručiteľovi sa triasli ruky, avšak bol v dobrej duševnej kondícii a s dobrou pamäťou, vďaka čomu mohol

špásovať, spomínať, aj hovoriť o budúcnosti. Bol pri zmysloch, vnímal všetky súvislosti, a nevykazoval
známky nesvojprávnosti. K. R. so svojím otcom občas navštívili poručiteľa na J. O. A. D., pričom o
poručiteľa bolo vždy dobre postarané, bol čistý, najedený, v dobrej nálade, rovnako aj o jeho manželku
(pôvodná žalovaná v 2. rade) bol postarané, ktorú starostlivosť svojim rodičom poskytovala ich dcéra I.
J. (žalovaná, pôvodne ako žalovaná v 1. rade).

10. Z výsluchu svedka K. R. na pojednávaní dňa 13.4.2023 prvoinštančný súd zistil, že poručiteľ K. L.
bol jeho krstným otcom, svedok sa s ním stretol asi 2 mesiace pred smrťou poručiteľa. Svedok poznal
poručiteľaodmalička,aakbymalporučiteľnejakézmenyvsprávaní,svedokbysitobolvšimol.Poručiteľsa ťažšie vyjadroval, strašne sa mu triasli ruky pre Parkinsonovu chorobu, avšak poručiteľovi hlava
fungovala, vedel sa zabaviť na starých vtipoch aj na situácii okolo nich. Naposledy priniesol svedok fľašu
vína, hovorili o futbale, o politike aj o iných veciach. Pri poslednom stretnutí sa javil poručiteľ svedkovi

ako človek, ktorý vie, čo robí. Z domu síce poručiteľ veľa nevychádzal, avšak vnímal politickú situáciu
aj všetko, čo sa okolo neho dialo. Svedkov otec bol v dennom kontakte s poručiteľom, keďže bývali
neďaleko seba, a priebežne informoval svedka o jeho krstnom otcovi (poručiteľovi). Čestné prehlásenie,
ktoré je súčasťou spisu, písal svedok sám tak, ako vnímal správanie poručiteľa a starostlivosť o neho.

11. Z výsluchu svedka E. B. na pojednávaní dňa 22.5.2025 súd zistil, že svedok je manželom žalobkyne
v 1. rade, a teda bol zaťom poručiteľa K. L.. V čase, kedy býval poručiteľ u svedkovej rodiny, starali sa
o neho, stravovali ho, chodievali s ním do záhrady. Keď cestoval svedok s manželkou (žalobkyňou v
1. rade) za svojou dcérou, pýtala sa žalovaná (v 1. rade), kto sa bude starať o dedka (o poručiteľa),
keď budú preč. Svedok mal za to, že žalovaná (v 1. rade) dostala od otca (poručiteľa) neprávom a
protizákonne dar, čím boli jej sestry ukrátené, čo považuje svedok a jeho manželka (žalobkyňa v 1.

rade) za nespravodlivé. Keď býval poručiteľ s najmladšou švagrinou svedka (žalovanou, pôvodne ako
žalovanáv1.rade)asjehomanželkou(pôvodnážalovanáv2.rade),poručiteľbolzamknutývobývačke,
jeho manželka (pôvodná žalovaná v 2. rade) v spálni, a žalovaná (pôvodná žalovaná v 1 rade) vo svojej
izbe.Keďprišielsvedoksmanželkou(žalobkyňouv1.rade)nanávštevu,pomáhalporučiteľovisanajesť,
pretože potreboval pomôcť, aj stravu mu nosili, brávali ho na dovolenky. Žalovaná (v 1. rade) chodievala

k svedkovi na prázdniny do G. B., a aj preto prijatie daru žalovanou (v 1. rade) považoval svedok za
vrchol. Svedok viezol poručiteľa do Nitry na vyšetrenie hlavy, sprevádzal ho aj na operáciu očí, ktorá
sa veľmi nevydarila, lebo nevidel dobre. Poručiteľovi sa dlhé roky triasli ruky. Ku koncu svojho života
nevedel poručiteľ trafiť domov k svedkovi a k jeho manželke (žalobkyňa v 1. rade; dcéra poručiteľa),
boli ho vyzdvihnúť na lavičke, lebo sa nevedel zorientovať, a museli ho aj vodiť domov. Ku koncu života

poručiteľa prestali za ním chodiť svedok so svojou manželkou (žalobkyňou v 1. rade) pre vyhrotené
vzťahy so žalovanou (v 1. rade), v spoločnej domácnosti s ktorou (aj s pôvodnou žalovanou v 2. rade)
poručiteľ býval. Svedok mal takú vedomosť, že poručiteľ sa stretával so svojím krstným synom, K. R.,
možno raz do roka, keď mal narodeniny K. R., jeho otec a poručiteľ, inak málo. Svedok sa nevedel
vyjadriť, ako často bol navštíviť poručiteľa v roku 2013.

12. Na podporu svojich tvrdení o nepravosti podpisu poručiteľa na predmetnej darovacej zmluve
predložili žalobkyne súdu na poslednom pojednávaní (22.5.2025) tri listiny, o ktorých sa vyjadrili, že
ich náhodou našli pri upratovaní záhradnej chatky asi 2 týždne pred pojednávaním. Išlo o zápisnicu zo
dňa 18.11.2000 zo Slovenského zväzu záhradkárov 1689 pod Vinohradami,

ďalej o písomné nahlásenie konečného stavu vodomera poručiteľom zo dňa 14.12.2010 a o písomné
nahlásenie konečného stavu vodomera poručiteľom zo dňa 15.12.2012. K týmto listinám prvoinštačný
súd poznamenal, že podpisy poručiteľa sú práveže podobné s jeho podpisom na predmetnej darovacej
zmluve, pričom podpis každej osoby sa časom mení, a nie je zakaždým rovnaký. Pravosťou podpisu
poručiteľa sa súd viac nezaoberal, keďže poručiteľ podpísal predmetnú zmluvu pred notárskym

koncipientom, ktorý aj osvedčil pravosť jeho podpisu na listine.

13. Právne prvoinštančný súd posúdil na základe aplikácie ust. § 37 ods. 1 a 2, § 38 ods. 2, § 39, § 151n
ods. 1 a 2, § 151o ods. 1 a 2, § 483, § 484 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. – v texte aj
len OZ), § 151 ods. 1, § 191 ods. 1 a 2, § 215 ods. 1 a § 217 ods. 1 Civilný sporový poriadok (zák. č.

160/2015 Z.z. – v texte aj len CSP).

14. Vykonaným dokazovaním listinami, a to darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena zo dňa 26.8.2013, vyhlásením Piešťanského stavebného bytového družstva zo dňa 27.8.2013,
rozhodnutím Správy katastra Piešťany zo dňa 25.9.2013, lekárskymi nálezmi P. P. Q. a P. K. M.,

výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. D., čestným prehlásením K. R., písomnými vyjadreniami strán
sporu, čestným prehlásením pôvodnej žalovanej v 2. rade, potvrdením Okresného súdu Piešťany vo
veci dedičského konania po poručiteľovi, oboznámením sa s obsahom uznesenia Okresného súdu
Piešťany č. k. 6D/839/2013-248 zo dňa 3.3.2021, oznámením notára ako súdneho komisára Okresného
súdu Piešťany vo veci sp. zn. 6D/140/2021, Dnot 128/2021, oboznámením sa s podstatným obsahom

uznesenia o dedičstve Okresného súdu Piešťany zo dňa 16.9.2022 sp. zn. 6D/140/2021, Dnot 128/2021,
znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, ZP č.
43/2023 MUDr. Márie Ohrablovej, ďalej výsluchmi svedkov K. R. a E. B., výsluchmi všetkých subjektov
sporu, ústnymi a písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu,súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyne v 1. a v 2. rade a žalovaná (v 1. rade) sú deťmi
poručiteľa K. L., a pôvodná žalovaná v 2. rade bola manželkou poručiteľa, zároveň matkou žalovanej
(v 1. rade).

15. Poručiteľ a pôvodná žalovaná v 2. rade v auguste 2013 mali vo svojom BSM, okrem iného, aj byt č.
X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod 7 na ulici J. v D., v podiele 1/1,
a k tomuto bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu so súp. č. XXXX a na príslušenstve, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom parciel reg. registra

C KN s parc. č. 6165 a s parc. č. 6166, v zodpovedajúcej veľkosti 102/1102-in, ktoré nehnuteľnosti boli,
a stále aj sú, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. D..

16. Poručiteľ so svojou manželkou na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
zo dňa 26.8.2013 darovali svojej spoločnej dcére - žalovanej (v 1. rade) predmetný byt v celosti spolu
s k nemu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a na príslušenstve a so spoluvlastníckym podielom k pozemkom vo veľkosti 102/1102-in.
Predmetnou zmluvou sa zároveň dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom
doživotnom práve poručiteľa a pôvodnej žalovanej v 2. rade v predmetnom byte bývať a užívať aj k
bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve, aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom. Všetci traja účastníci zmluvy podpísali zmluvu

pred notárskym koncipientom na notárskom úrade notára JUDr. Milana Rovňáka v Piešťanoch dňa
26.8.20213, ktorý koncipient zároveň osvedčil pravosť ich podpisov. Vklad vlastníckeho práva žalovanej
(v 1. rade) a vecného bremena v prospech poručiteľa a pôvodnej žalovanej v 2. rade do KN povolený
dňa 25.9.2013 pod č. V1976/13.

17. Pôvodná žalovaná v 2. rade v priebehu sporu zomrela, pričom jej jedinou dedičkou je žalovaná (v
1. rade). Aj v čase vyhlásenia rozsudku boli subjektami sporu všetci dedičia poručiteľa K. L., ktorými sú
jeho tri dcéry, a to žalobkyne v 1. a v 2. rade a žalovaná (pôvodne ako žalovaná v 1. rade).

18. Žalobkyne odvodzovali svoju žalobu o určenie, že do dedičstva po ich otcovi (poručiteľovi) patria

predmetné nehnuteľnosti v 1-ci od tvrdenia, že ich otec v čase podpisovania zmluvy trpel duševnou
poruchou, ktorá ho robila neschopným na tento úkon, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho
úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ, ako aj podľa § 37 OZ, pretože tento právny úkon nemohol urobiť poručiteľ
slobodne a vážne, keďže, podľa žalobkýň, tento si neuvedomoval svoje konanie, jeho obsah a jeho
následky pre duševnú poruchu. Zmluvu považovali za absolútne neplatnú aj podľa § 39 OZ tvrdiac, že

zmluvu nepodpísal poručiteľ, že na zmluve nie je jeho podpis. Nimi tvrdené zneužitie choroby poručiteľa
žalovanou (v 1. rade) na podpísanie zmluvy vyhodnotil súd ako ďalší dôvod neplatnosti zmluvy podľa
§ 39 OZ, a to pre rozpor s dobrými mravmi. Ani jedna zo žalobkýň nepodala trestné oznámenie pre
podozrenie z falšovania podpisu poručiteľa na predmetnej zmluve.

19. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyniam sa nepodarilo v tomto spore preukázať existenciu žiadneho
zákonného dôvodu absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy. Práve naopak, znaleckým dokazovaním,
dvomi lekárskymi správami z obdobia tesne pred uzatvorením zmluvy, z výpovede a z čestného
prehlásenia svedka K. R. mal súd dostatočne za preukázané, že poručiteľ trpel síce Parkinsonovou
chorobou, aj inými ochoreniami, avšak netrpel žiadnym dušených ochorením alebo duševnou poruchou,

ktorá by ho robila neschopným na právne úkony v čase podpisovania predmetnej zmluvy. Vôbec nebola
preukázaná existencia žiadnej lekárskej správy o ťažkom stave demencie poručiteľa organického
pôvodu, na ktorú sa odvolávali žalobkyne priamo v žalobe. Rovnako nedostatočné boli tvrdenia žalobkýň
o nepravosti podpisu poručiteľa na zmluve, k čomu súd zdôrazňuje, že zmluvu podpísal poručiteľ pred
notárskym koncipientom, ktorý jeho podpis aj úradne osvedčil.

20. K tvrdeniu žalobkyne v 1. rade, že podpis jej otca (poručiteľa) nekorešponduje s tým, aké mal
zdravotné problémy, a že v auguste 2013 nebol schopný ani chodiť, prvoinštančný súd poznamenal,
že Parkinsonova choroba, ktorou poručiteľ trpel, sa vyznačovala v jeho prípade zvýšeným trasom rúk,
čo však nevylučuje jeho relatívne úhľadný podpis na zmluve, keďže ani pri Parkinsonovej chorobe nie

je trasenie rúk rovnakej intenzity v priebehu celého dňa, dokonca ani nemusí trvať po celý deň, ale s
prestávkami. Poručiteľ podpísal zmluvu priamo pred notárskym koncipientom, z ktorého dôvodu nemal
súd o pravosti podpisu závažné pochybnosti. Hoci poručiteľ odmietal chodiť do zväzu záhradkárov z
dôvodu, že sa nemohol podpisovať pre zvýšený tras rúk, táto okolnosť sama osebe nevylučuje, žepredmetnú zmluvu poručiteľ podpísal. Poručiteľ pre Parkinsonovu chorobu mal problémy s pohybovaním
sa, čo však nevylučuje, že ho niekto doprevádzal na notársky úrad za účelom podpísania darovacej
zmluvy, pretože aj nevládni ľudia, za pomoci iných, sa dokážu dostaviť na rôzne úrady, súdy či iné

inštitúcie.

21. K tvrdeniam žalobkyne v 1. rade a jej manžela E. B., ktorý vypovedal v tomto spore ako svedok, že
poručiteľ nevedel trafiť domov, prvoinštančný súd poznamenal, že je skôr pravdepodobné, že poručiteľ
nevládal trafiť domov alebo nevládal dôjsť k ním pešo na návštevu v dôsledku Parkinsonovej choroby a

vysokého veku, a nie pre jeho dezorientovanosť. Pokiaľ aj poručiteľ ťažko rozprával, v jeho prípade išlo
iba o jeden z prejavov Parkinsonovej choroby, a nie o prejav jeho znížených mentálnych schopností.
Prvoinštančný súd v tejto súvislosti iba pripomenul, že niektoré ulice v meste D. sú slepé alebo sú
tak kľukaté, že človek, ktorý sa nepohybuje po nich pravidelne, môže veľmi rýchlo nadobudnúť dojem,
že zablúdil. Súd prvej inštancie pripomenul, že osoby trpiace Parkinsonovou chorobou si veľmi dobre
uvedomujújejvonkajšieprejavy,sútedamentálnezdravé.Mnohéznichsapráveževyhýbajúkolektívom

alebo väčšej spoločnosti, pretože sa cítia veľmi nepríjemne, resp. trápne, keď na nich pozerajú iní ľudia
práve v okamihu, keď nemôžu dostatočne ovládať svoje končatiny alebo rečový prejav. Zrejme to bol
pravý dôvod, pre ktorý prestal poručiteľ chodievať do zväzu záhradkárov, nehovoriac o tom, že pre
zdravotné problémy a vek mohol aj stratiť záujem zúčastňovať sa schôdzí záhradkárov.

22. K tvrdeniu žalobkyne v 1. rade, že lekárka, ktorá podala posudok, poručiteľa ani nevidela,
prvoinštančný súd poznamenal, že súdna znalkyňa MUDr. Ohrablová nemohla poručiteľa vidieť, keďže
podávala znalecký posudok až po jeho smrti. Pokiaľ by však bola jeho lekárkou za jeho života, nemohla
by podať znalecký posudok, nakoľko by nemohla byť nestrannou (nezaujatou) v tomto spore.

23. K záveru, že poručiteľ v nejakom konkrétnom období počas svojho života trpel duševnou poruchou,
môže súd dospieť až po vykonanom dokazovaní, predovšetkým znaleckým dokazovaním znalcom z
odvetvia psychiatria alebo lekárskymi správami, keďže ide o vec, ktorá si vyžaduje odborné lekárske
vedomosti a znalosti z odvetvia psychiatria. Nestačí preto subjektívne presvedčenie strany sporu, že
takouto poruchou poručiteľ trpel. Ťažšia artikulácia (tvrdil svedok K. R.) a nedostatočné ovládanie

končatín boli v danom prípade iba prejavom Parkinsonovej choroby, ktorá nepostihla kognitívne
schopnosti poručiteľa. Navonok mohol teda vzbudzovať prvý dojem o jeho dezorientovanosti, avšak
dokazovaním bolo preukázané, že žiadnou duševnou poruchou netrpel, že išlo iba o prejavy tela,
ktoré dostatočným spôsobom poručiteľ neovládal pre uvedenú chorobu. Duševnú poruchu nemožno
vyvodiť iba zo skutočnosti, že poručiteľ raz na Vianoce povedal, že je Veľká noc. V tejto súvislosti súd

poznamenáva, že občas aj mladým, úplne zdravým, ľuďom sa stáva, že vyslovia iné slovo, než na ktoré
v skutočnosti myslia. Stáva sa aj úplne zdravým ľuďom, že na Vianoce vyslovia Veľká noc alebo naopak,
od čoho nemožno vyvodiť záver, že sú všetci duševne chorí a nespôsobilí na právne úkony.

24. Iba v rovine ničím nepodložených tvrdení zostalo tvrdenie žalobkyne v 2. rade, že jej otec (poručiteľ)

trpeldepresiami,žechcelvyskočiťzbalkóna.Súdprvejinštancievtejtosúvislostipoznamenal,ževšetky
depresie samotné nerobia automaticky človeka nespôsobilým na právne úkony. Poručiteľ mohol byť skôr
zúfalý, resp. nešťastný z Parkinsonovej choroby práve preto, že si ju uvedomoval, že neovládal vôľou
celé svoje telo tak, ako by chcel. Starí ľudia zvyknú navyše preháňať, že si chcú ublížiť, hoci to tak v
skutočnosti nemyslia. Depresie u poručiteľa neboli dokazovaním preukázané.

25. Z výsluchu svedka E. B. vyplynulo, že K. R. sa stretával s poručiteľom v končenom dôsledku
minimálne 3x v roku, a nie iba raz v roku, ako tvrdil, keďže sám svedok E. B. uviedol, že K. R. sa stretáva
s poručiteľom na narodeniny K. R., otca K. R. aj na narodeniny poručiteľa. Svedok sa nevedel presne
vyjadriť k iným ich stretnutiam.

26. K námietke žalovanej strany o nevierohodnosti svedka E. B., ktorá mala byť spôsobená tým, že
počas prerušenia pojednávania sa rozprával so žalujúcou stranou o predmetne sporu, konajúci súd
poznamenáva, že tento svedok je manželom žalobkyne v 1. rade, a je vysoko pravdepodobné, že o
predmetne sporu mal informácie od svojej manželky od samotného začiatku sporu. Súd prvej inštancie

preto nezisťoval pravdivosť tvrdení žalujúcej strany o tom, že táto sa nerozprávala so svedkom pred
pojednávacoumiestnosťoupočasprerušeniakonaniaopriebehudovtedyuskutočnenéhopojednávania.
Prvoinštančný súd dodal, že strany sporu zvyknú navrhovať na podporu svojich tvrdení takých svedkov,
ktorí môžu vypovedať o okolnostiach v ich prospech, pričom veľmi často navrhujú ako svedkov svojichrodinných príbuzných. Kladný alebo negatívny osobný vzťah svedka k niektorej strane sporu sám osebe
nemôže byť jediným dôvodom, pre ktorý by mal súd vyhodnotiť obsah celej svedeckej výpovede
za nevierohodný iba preto, že ide o rodinného príbuzného strany sporu, z ktorého dôvodu je zrejme

svedok aj orientačne informovaný o predmete sporu stranou, ktorá ho navrhla. Rodinní príbuzní sú
rovnakými svedkami, ako iní svedkovia, a preto v konaní pred súdom vypovedajú po poučení o
trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede. Pokiaľ by nevierohodnosť svedeckej výpovede
mala byť zakaždým spôsobená iba príbuzenským vzťahom svedka k strane sporu, zákonodarca by
priamo vylúčil možnosť svedeckej výpovede rodinným príslušníkom strany sporu. Rovnako svedecká

výpoveď nie je nevierohodná iba preto, že svedok vypovedal o okolnostiach, ktoré svedčia v neprospech
strany sporu, ktorá ho nenavrhla alebo ktorá namietla vierohodnosť jeho výpovede. Súd prvej inštancie
dodal, že vierohodnosť, nevierohodnosť alebo pravdivosť svedeckej výpovede vyhodnocuje súd v
kontexte celej svedeckej výpovede, prípadne aj v kontexte s inými dôkazmi, o ktorých musel mať svedok
vedomosť.

27. Prvoinštančný súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, pretože
tento dôkaz vyhodnotil súd prvej inštancie ako nadbytočný, nakoľko poručiteľ podpísal predmetnú listinu
priamo pre notárskym koncipientom povereným notárom, pričom notársky koncipient osvedčil aj pravosť
podpisov všetkých účastníkov zmluvy dňa 26.8.2013, čím mal súd dostatočne za preukázané dátum
podpísania predmetnej zmluvy všetkými jej účastníkmi. Z uvedeného dôvodu nie je rozhodujúce, kedy

bola vyhotovená samotná listina, rozhodujúce je, kedy bola reálne podpísaná. Keďže nevyhnutnou
prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu je
potvrdenie bytového správcu o tom, že bytový správca neeviduje žiadne neuhradené záväzky viažuce
sa na prevádzaný byt, a ktoré potvrdenie (vyhlásenie) byt vydal bytový správca dňa 27.8.2013, návrh na
vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do KN bol preto podaný najskôr dňa 27.8.2013, najneskôr

však dňa 24.9.2013, keďže Správa katastra Piešťany rozhodla o povolení vkladu dňa 25.9.2013. Súd
teda ustálil, že návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena na základe predmetnej zmluvy
bol podaný v období od 27.8.2013 do 24.9.2013, preto považoval súd za nehospodárne vykonávať
dokazovanie za účelom zisťovania obdobia, kedy bola listina návrhu na vklad vyhotovená, k čomu
súd opätovne zdôrazňuje, že rozhodujúci je okamih podpísania listiny, a nie okamih jej vyhotovenia, v

danom prípade aj okamih podania návrhu na vklad do KN. Pre zistenie skutkového stavu v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej nebolo rozhodujúce zisťovanie konkrétneho dňa z obdobia
od 27.8.2013 do 24.9.2013, kedy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva žalovanej (v 1. rade)
a vecného bremena do KN na základe predmetnej zmluvy. Znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectvo bolo nadbytočné aj vo vzťahu k preukazovaniu času (obdobia), kedy boli vyhotovené

lekárske správy ošetrujúcich lekárov poručiteľa, konkrétne všeobecného lekára P. P. Q. a neurologičky
P. K. M., nakoľko tento dôvod nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo
odpadol vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia
psychiatria, kedy mala znalkyňa k dispozícii celú rozhodujúcu zdravotnú dokumentáciu poručiteľa,
pričom zo záverov tohto znaleckého dokazovania vyplynulo, že poručiteľ v čase podpísania predmetnej

zmluvy netrpel žiadnou duševnou poruchou. V neprospech žalobkýň bola aj tá okolnosť, že obe lekárske
správy obsahujú dátum, kedy boli vystavené, ďalej odtlačok pečiatky aj podpis lekára.

28. Rozpor v tvrdení svedka K. R. o období, kedy sa naposledy stretol s poručiteľom, keď v čestnom
prehlásení uviedol, že sa s ním naposledy stretol asi mesiac pred jeho smrťou a vo svedeckej

výpovedi uviedol, že sa sním stretol asi 2 mesiace pred jeho smrťou, považuje konajúci súd za
akceptovateľný vzhľadom na veľký časový odstup medzi smrťou poručiteľa (XX.XX.XXXX), písaním
čestného prehlásenia K. R. (30.9.2019) a svedeckou jeho svedeckou výpoveďou (13.4.2023) o to viac,
že nejde o rozpor v rokoch, ale iba v jednom mesiaci, ktorý sa týkal okolností spred niekoľkých rokov.
Počas posledného stretnutia s poručiteľom nemusel mať totiž svedok potrebu zaznačovať si dátum

posledného stretnutia s poručiteľom, keďže nemusel vedieť, že ide o posledné stretnutie s ním, a už
vôbec nemusel predpokladať existenciu potencionálneho súdneho sporu medzi dcérami poručiteľa, a
že práve v tomto spore bude K. R. vypovedať ako svedok, prípadne písať čestné prehlásenie.

29. K rozhorčeniu svedka E. B., ktorý považoval darovanie predmetného bytu poručiteľom a jeho

manželkou (pôvodnou žalovanou v 2. rade) žalovanej (v 1. rade) za akýsi vrchol, za nespravodlivý
či dokonca nezákonný právny úkon, prvoinštančný súd poznamenal, že vlastník veci môže darovať
svoju vec komukoľvek, pričom darovanie nemusí žiadnym spôsobom odôvodňovať ani vysvetľovať.
Rovnakotoboloajvprípadeporučiteľaajehomanželky(pôvodnejžalovanejv2.rade),ktorísaslobodnerozhodli darovať svoj byt z BSM žalovanej (v 1. rade). Súd prvej inštancie zdôraznil, že obdarovaný si
nemusí dar zaslúžiť a preto boli v tomto smere nepodstatné tvrdenia strán sporu a svedkov o tom, kto
sa o poručiteľa ako staral alebo nestaral, kto ho brával na dovolenky či do záhrady. Subjektívny pocit

krivdy alebo nespravodlivosti neobdarovaných detí poručiteľa (žalobkýň v 1. a v 2. rade) nebol preto
žiadnym zákonným dôvodom absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Dedičom, ktorým
poručiteľ za života nedaroval vec väčšej hodnoty, poskytuje zákon inštitút započítania do dedičských
podielov v dedičskom konaní po darcovi. Z uznesenia o prerušení (základného) dedičského konania po
poručiteľovi K. L. je nepochybné, že deti poručiteľa, teda jeho tri dcéry, a to žalobkyne v 1. a v 2. rade a

žalovaná (v 1. rade) neuzatvorili žiadnu dedičskú dohodu, že notár ako súdny komisár vydal uznesenie
o dedičstve, ktorým potvrdil dedičom nadobudnutie dedičstva podľa ich zákonných dedičských podielov
s tým, že vykonal započítanie daru poručiteľa do dedičského podielu žalovanej (v 1. rade). Uznesenie
však bolo zrušené odvolacím súdom, a dedičské konanie je prerušené do právoplatného skončenia
tohto sporového konania.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdu prvej
inštancie neostávalo iné, iba žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť, keďže vykonaným
dokazovaním neboli preukázané tvrdenia žalobkýň, že by poručiteľ trpel duševnou poruchou v čase
podpisovania predmetnej zmluvy, ktorá ho mala robiť nespôsobilým na takýto právny úkon, z ktorého
dôvodu tento právny úkon nemohol byť ani urobený slobodne a vážne, nebolo preukázané tvrdenie

žalobkýň, že by žalovaná (v 1. rade) zneužila duševnú chorobu poručiteľa, a nebolo preukázané ani ich
tvrdenie,ženazmluvesanenachádzapodpisporučiteľa,odktorýchtvrdeníodvodzovaližalobkynesvoje
tvrdenia o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy z ktorého dôvodu by mali predmetné nehnuteľnosti
v 1 patriť do dedičstva po ich otcovi, pričom v žalobe zohľadnili, že v čase datovania zmluvy patrili
nehnuteľnosti do BSM ich otca a jeho manželky (pôvodnej žalovanej v 2. rade), ktorí obaja boli (podľa

zmluvy) darcami.

31. Nakoľko v tomto spore bola plne úspešná žalovaná, a súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod hodný
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, prvoinštančný
súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 78 CSP (nútené procesné spoločenstvo) priznal plne úspešnej

žalovanej nárok náhradu trov konania proti žalobkyniam v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne
povinným v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

32. Proti tomuto rozsudku výslovne v rozsahu všetkých jeho výrokov, z dôvodov podľa § 355, § 359, §

362, § 363, § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h), § 366c, § 367, § 387 a § 470 CSP, podali prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobkyne 1 a 2 s tým, že rozsudok je nepreskúmateľný,
vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci, je vecne a právne
nesprávny, diskriminačný, nespravodlivý a nezákonný, pričom sa domáhali, aby odvolací súd primárnym
petitom napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a subsidiárnym petitom, aby

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom
žalobkyniam bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

33. V časti II. odvolania sa odvolateľky venovali základnému opisu nedostatkov napadnutého rozsudku.
Prvoinštančnému súdu vytýkali, že sa náležite nezaoberal a ani preskúmateľne nevysporiadal so

všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami a to ani z hľadiska relevantných ustanovení
Občianskeho zákonníka § 37, § 38 ods. 2, § 39, ani príslušných ustanovení CSP, za ktorých bolo možné
konanie skončiť a následne vydať rozhodnutie. Následne odvolateľky obšírne poukázali na skutkové
tvrdenia prvoinštančného súdu, z ktorých vychádzal (bližšie uvedené v predchádzajúcej časti tohto
rozhodnutia). Podľa odvolateliek s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vykonaním dôkazov, ale najmä

s ich hodnotením nemožno súhlasiť. Nadväzne odvolateľky poukázali na znenie ust. § 207 ods. 1, §
208 ods. 1, 2, 3 CSP a § 127 OSP. Odvolateľky pokračovali, že na podporu svojich tvrdení o nepravosti
podpisu poručiteľa na predmetnej darovacej zmluve predložili na poslednom pojednávaní dňa 22.5.2025
tri listiny, ktoré našli pri upratovaní záhradnej chatky asi dve týždne pred pojednávaním. Išlo o zápisnicu
zo Slovenského zväzu záhradkárov zo dňa 18.11.2000, písomné nahlásenie konečného stavu

vodomeru poručiteľa zo dňa 14.12.2010 a písomné nahlásenie konečného stavu vodomera poručiteľom
zo dňa 15.12.2012. Vzhľadom na poukázané ust. CSP podľa odvolateliek nie je možné súhlasiť
s názorom súdu a s jeho posúdením podpisov na predmetných listinách a v neposlednom rade ani
s odmietnutím vykonania dokazovania ustanoveným znalcom z odboru písmnoznalectva. Na posúdeniedoby (času vyhotovenia lekárskych správ P. M. a P. Q.), na posúdenie doby vyhotovenia darovacej
zmluvy, návrhu na vklad a pravosti podpisu K. L. a ani znalecké dokazovanie vo vzťahu k predloženým
dôkazomnapojednávanídňa22.5.2025,pričomžalobkynevýslovnetrvalinavykonanítakéhotodôkazu.

Vzhľadom na uvedené nemôžu obstáť úvahy súdu, že podpisy poručiteľa na žalobkyňami predložených
listinách sú podobne s jeho podpisom na predmetnej darovacej zmluvy s tým, že podpis každej osoby
sa časom mení a pravosťou podpisu poručiteľa sa súd viac nezaoberal, keďže poručiteľ podpísal
predmetnú zmluvu pred notárskym koncipientom, ktorý osvedčil pravosť jeho podpisu na listine, nakoľko
súd nie je znalcom v oblasti písmoznalectva. Takýmto postupom súdu, nakoľko v prípade preukázania

ne/pravosti podpisu ide o závažnú právnu skutočnosť, prišlo k porušeniu ich základného práva na
spravodlivý proces. K porušeniu tohto práva došlo aj tým, že súd nedostatočne odôvodnil skutočnosť
prečo nevykonal žalobkyňami navrhované znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva
odvetvie grafickej diagnostiky. Žalobkyne zastávajú názoru, že tým konajúci súd vec nesprávne právne
posúdil, pričom ide o takú vadu v konaní, ktorou bolo porušené právo žalovaného (?) na spravodlivý
proces, čo zakladá jeho právo na podanie dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Vzhľadom na uvedené

žalobkyne nesúhlasia ani s výrokom o priznaní trov konania.

34. V ďalšej časti odvolania III. nadpísanej „Relevantné právne predpisy, medzinárodné zmluvy
a relevantná súdna judikatúra“, odvolateľky poukázali na Ústavu SR čl. 2 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 3, čl. 152 ods. 4. V rámci ustálenej judikatúry poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu

SR sp. zn. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/2002, III.ÚS 72/2010, IV.ÚS 1/2002, II.ÚS 174/2004, III.ÚS 117/2007
pojednávajúce o tom, že neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť
a že pri existencii viacerých možností výkladu a aplikácie zákonných ustanovení je orgán verejnej moci
povinný vždy uprednostniť ústavný konformný výklad a aplikáciu v súlade s účelom základného práva
na súdnu ochranu a spravodlivé konanie. Poukázali tiež na čl. 2 ods. 1 až 3 a § 220 ods. 2 CSP

ako i ekvivalentný § 2 OSP. Čo sa týka relevantnej judikatúry, odvolatelia poukázali na rozhodnutia
Ústavného súdu SR týkajúce sa riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (sp. zn. III.ÚS 191/2005,
IV.ÚS115/2003),aobdobnouproblematikouzaoberajúcesarozhodnutieNSSRsp.zn.ObdoV56/2002.
Zároveň poukázal na konštantnú súdnu judikatúru, podľa ktorej je potrebné uplatňovať všeobecne platný
princíp spočívajúci v tom, že ak zmluvu možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať

ju v neprospech toho, kto túto zmluvu inicioval (napr. sp. zn. I.ÚS 243/2007). Odkázali tiež na súdnu
judikatúru, podľa ktorej súd pri posudzovaní otázky dôkazného bremena pochybil, keď zjavne prehliadol,
že zmluva o pôžičke (?) v zmysle § 657 OZ je reálnym kontraktom. V závere tejto časti odvolania
odvolateľky skonštatovali, že takúto konštantnú súdnu judikatúru bolo a je potrebné aplikovať aj na daný
spor.

35. V časti IV. odvolania odvolateľky previedli sumarizáciu a návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu,
pričom uviedli, že prvoinštančný rozsudok je nepreskúmateľný, diskriminačný, arbitrárny, vychádza
z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci, nemá v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci,

prvoinštančnýrozsudokjevkonečnomdôsledkuvecneaprávnenesprávny,nespravodlivýanezákonný.

36. Žalovaná odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalobkýň predložila písomné vyjadrenie,
ktorýmprioritnenavrhla,abyodvolanieboloodmietnutéakoneskoropodanéaalternatívne,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v prípade úspechu priznal žalovanej

náhradu trov prvoinštančného i druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.

37. V prvej časti vyjadrenia žalovaná namietala, že predmetné odvolanie žalobkýň bolo podané
oneskorene.Vychádzalazto,žesúddoručildoelektronickýchschránokrozsudokdňa23.6.2025,právny
zástupca žalobkýň ho neprevzal, pričom došlo k uplynutiu lehoty na prevzatie dňa 8.8.2025, teda mu

bol rozsudok doručený nasledujúci deň 9.8.2025 o 04:39:34 hod. Žalobkyne prostredníctvom právneho
zástupcu podali odvolanie zaslané mailom dňa 24.7.2025, ktoré neskôr doplnil elektronickým podaním
dňa 4.8.2025. Lehota na odvolanie začala teda plynúť žalobkyniam deň po márnom uplynutí lehoty,
teda po 8.7.2025 a skončila dňa 23.7.2025, pričom odvolanie bolo podané 24.7.2025, teda neskoro. Ak
si účastník správu v úložnej lehote neprevezme, správa sa považuje za doručenú márnym uplynutím

úložnej lehoty. To platí aj v prípade, ak sa účastník o správe nedozvedel (fikcia doručenia). Lehota na
podanie odvolania potom plynie odo dňa nasledujúceho pod dni, ktorým márne uplynula úložná lehota.
V tejto súvislosti žalovaná poukázala na ustanovenie § 32 ods. 2 a 5 Zákona o e-Governmente. Podľa
žalovanej elektronická správa sa považuje za doručenú buď márnym uplynutím úložnej lehoty alebopotvrdením notifikácie o doručení. Úložná lehota podľa Zákona o e-Governmente je 15 dní a plynie odo
dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej správy. Uplatnenie fikcie doručenia znamená, že ak
sa v úložnej lehote nepotvrdí notifikácia o doručení, rozhodnutie sa bude považovať márnym uplynutím

lehoty za doručené, t.j. nastanú jeho právne účinky.

38. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná poukázala na nedôvodnosť podaného odvolania. Žalovaní
v odvolaní iba citujú rozsudok a následne poukazujú na relevantnú právnu úpravu, citujú rozhodnutia
ustálenej judikatúry, ktoré však nedávajú do žiadneho súvisu s predmetným rozsudkom a na záver

konštatujú, že rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny. Žalovaná má za to, že odvolanie nespĺňa
základné náležitosti a nepopisuje v čom konkrétne mal súd prvej inštancie pochybiť. a v čom nesprávne
rozhodnúť. Otec strán sporu v čase podpisu darovacej zmluvy bol spôsobilý posúdiť následky svojho
konania, nemal obmedzenú spôsobilosť k právnym úkonom, netrpel duševnou poruchou, čo bolo
v konaní preukázané svedeckými výpoveďami, lekárskymi potvrdeniami a v neposlednom rade aj
znaleckým posudkom. Žalovaná poukázala na lekárske správy zo dňa 20.8.2013 P. M., neurologičky

a zo dňa 9.8.2013 P. Q., všeobecného lekára, z ktorých vyplýva, že zdravotný stav otca bol dobrý
a bol spôsobilý na právne úkony. Znalecký posudok potvrdil rovnaké závery. Podľa žalovanej odvolanie
žalobkýň nie je len nedôvodné, nepodložené dôkazmi, ale aj účelové a špekulatívne. Je nepochybné,
že nedoložili žiaden relevantný dôkaz, čím by doložili svoje tvrdenia uvádzané v žalobe a preto
neunieslidôkaznébremenoajednakajnávrhydôkazovuplatnilineskoro(grafologickýposudok)ajednak

nadbytočne, nakoľko podpis otca strán sporu na darovacej zmluve bol overený notárom a teda niet
pochýb o tom, že patril jemu.

39. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

40. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

41. Predmetom konania podľa žaloby je určenie, že do dedičstva po K. L., nar. XX.X.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX,naposledybytomD.,J.XXXX/X(ďalejajakolen„poručiteľ“) patrianehnuteľnostivpodiele
1-ca, zapísané Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na liste vlastníctva (ďalej aj ako len
„LV“) č. XXXX, katastrálne územie D. (ďalej aj ako len „kat. úz.“) ako:

- byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. 7, postavený na
pozemku registra C KN, parc. č. 6165, zastavané plochy a nádvoria o výmere 403 m2;
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX vo
veľkosti 102/1102,
- spoluvlastnícke podiely k pozemkom registra C KN, parc. č. 6165, zastavané plochy a nádvoria o

výmere 403 m2, vo veľkosti 102/1102, parc. č. 6166, zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2,
vo veľkosti 102/1102.

42. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením poukázaným vyššie,
v podstate z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný dôvod neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy,

ktorou poručiteľ previedol dané nehnuteľnosti na žalovanú 1, v zmysle § 38 ods. 2 OZ, keď nebolo
preukázané, že poručiteľ konal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopnou,
nebolo ani preukázané, že by bol právny úkon neplatný v zmysle § 37 ods. 1 OZ z dôvodu, že by právny
úkon nebol urobený slobodne a vážne, či určite a zrozumiteľne, a ani nebola preukázaná neplatnosťdanej darovacej zmluvy v zmysle § 39 OZ z dôvodu, že by sa priečila dobrým mravom, pričom mal za
preukázané, že danú darovaciu zmluvu poručiteľ vlastnoručne podpísal.

43. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom tak
i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť naplnenie odvolacích dôvodov tak ako boli v podanom
odvolaní popísanom vyššie uplatňované odvolateľkami, so zameraním na námietku, že súd nedôvodne
nevykonal dôkaz, keď zamietol návrh žalobkýň na vykonanie dôkazu pribratím znalca z oblasti
písmoznalectva, odvetvia grafickej diagnostiky na posúdenie pravosti podpisu poručiteľa na predmetnej

darovacej zmluve.

44. Prioritne bolo potrebné aby sa odvolací súd vysporiadal s námietkou žalovanej o oneskorenom
podaní odvolania.

45. Z obsahu spisu z pripojenej doručenky (č.l. 411) vyplýva, že predmetný rozsudok bol advokátskej

kancelárii zastupujúcej žalobkyne elektronicky odoslaný dňa 23.6.2025, kedy bola daná elektronická
úradná správa podľa informácie o prijatí správy aj uložená, teda objektívne dostupná v elektronickej
schránke právneho zástupcu žalobkýň. Podľa predmetnej doručenky správa bola úspešne doručená
dňa 9.7.2025 o 00:07 s poznámkou: „Uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou
doručenia k „PN 22C/23/2020 – Rozsudok č.l. 400“.

46. Odvolanie žalobkýň bolo prvoinštančnému súdu doručené e-mailom dňa 24.7.2025 (č.l. 413).
Následne bolo odvolanie žalobkýň doručené prvoinštančnému súdu elektronicky s platným zaručeným
elektronickým podpisom dňa 3.8.2025 (č.l. 422 a 432). K doručeniu odvolania žalobkýň v elektronickej
podobe autorizovanej podľa osobitného predpisu teda došlo v súlade s ust. § 125 ods. 2 v zákonnej

lehote 10 dní od doručenia odvolania v elektronickej podobe bez autorizácie.

47. V zmysle § 32 zák. č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente uložením elektronickej úradnej správy sa
rozumie okamih, kedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej
schránke adresáta (ods. 1). Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená

elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho
po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu (ods. 2).
Elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak
je adresátom b) iná osoba ako orgán verejnej moci a ak sa 1. doručuje do vlastných rúk momentom
uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá

skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel (ods. 5 písm. b).

48. Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

49.Vdanejvecivyvstalaotázkaprávnehovýkladucit.ust.§32ods.5písm.b)Zákonaoe-Governmente,
či sa rozsudok považuje za doručený žalobkyniam v posledný deň úložnej lehoty a lehota na odvolanie
začala plynúť dňa 9.7.2025, teda deň nasledujúci po márnom uplynutí úložnej lehoty, kedy by uplynula
23.7.2025 (a odvolanie by bolo podané oneskorene), alebo sa rozsudok považuje za doručený až
9.7.2025, teda až deň nasledujúci po uplynutí úložnej lehoty a odvolacia lehota začala plynúť od

10.7.2025 a uplynula by 24.7.2025 (kedy by odvolanie bolo podané včas).

50. Túto otázku, v dôsledku predchádzajúcich rôznych právnych názorov senátov Najvyššieho súdu,
vyriešil Veľký senát NS SR v uznesení sp.zn. 1VCdo/8/2025 zo dňa 26.11.2025 tak, že pri fikcii doručenia
sa elektronický dokument považuje za doručený až po uplynutí úložnej lehoty v zmysle § 32 ods. 2 zák.

č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a nie v posledný deň úložnej lehoty.

51. Vychádzajúc z uvedeného, v danom prípade 15-dňová úložná lehota elektronickej úradnej správy,
obsahujúcej rozsudok doručovaný právnemu zástupcovi žalobkýň, začala plynúť dňa 24.6.2025, teda

deň nasledujúci po jej uložení v elektronickej schránke adresáta, posledný deň úložnej lehoty bol
8.7.2025, a považovala sa za doručenú dňa 9.7.2025. 15-dňová odvolacia lehota potom plynula od
10.7.2025 a posledným dňom na podanie odvolania bol 24.7.2025. Keďže odvolanie bolo podané24.7.2025 bolo podané včas v lehote na odvolanie. Námietka žalovanej o oneskorenom odvolaní
žalobkýň bola preto nedôvodná a bolo potrebné pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci.

52. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých
odvolaním odchýliť, pričom nezistil naplnenie žiadneho z uplatnených odvolacích dôvodov a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľkám. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc
z odvolacej argumentácie odvolateliek, dopĺňa iba nasledovné:

53. Podstatou odvolania žalovaných bola námietka, že okresný súd nevykonal nimi na ostatnom

pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 22.5.2025 navrhovaný dôkaz a to znalecké dokazovanie
znalcom z odboru písmoznalectvo – grafológia na preukázanie pravosti podpisu nebohého K. L. na
predmetnej darovacej zmluve, s poukazom na podpisy nebohého na troch listinách predložených
žalobkyňami na danom pojednávaní.

54. Prvoinštančný súd sa s nevykonaním predmetného znaleckého dokazovania vysporiadal v ods.
62 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku tak, že tento dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný, nakoľko
poručiteľ podpísal predmetnú listinu priamo pre notárskym koncipientom povereným notárom, pričom
notársky koncipient osvedčil aj pravosť podpisov všetkých účastníkov zmluvy dňa 26.8.2013, čím
mal súd dostatočne za preukázané dátum podpísania predmetnej zmluvy všetkými jej účastníkmi. Z

uvedeného dôvodu nie je rozhodujúce, kedy bola vyhotovená samotná listina, rozhodujúce je, kedy
bola reálne podpísaná. Keďže nevyhnutnou prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu je potvrdenie bytového správcu o tom, že bytový správca
neeviduje žiadne neuhradené záväzky viažuce sa na prevádzaný byt, a ktoré potvrdenie (vyhlásenie)
byt vydal bytový správca dňa 27.8.2013, návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do KN

bol preto podaný najskôr dňa 27.8.2013, najneskôr však dňa 24.9.2013, keďže Správa katastra Piešťany
rozhodla o povolení vkladu dňa 25.9.2013. Súd teda ustálil, že návrh na vklad vlastníckeho práva a
vecného bremena na základe predmetnej zmluvy bol podaný v období od 27.8.2013 do 24.9.2013,
preto považoval súd za nehospodárne vykonávať dokazovanie za účelom zisťovania obdobia, kedy
bola listina návrhu na vklad vyhotovená, k čomu súd opätovne zdôrazňuje, že rozhodujúci je okamih

podpísania listiny, a nie okamih jej vyhotovenia, v danom prípade aj okamih podania návrhu na vklad
do KN. Pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej nebolo
rozhodujúce zisťovanie konkrétneho dňa z obdobia od 27.8.2013 do 24.9.2013, kedy bol podaný
návrh na vklad vlastníckeho práva žalovanej (v 1. rade) a vecného bremena do KN na základe
predmetnej zmluvy. Znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo bolo nadbytočné aj vo

vzťahu k preukazovaniu času (obdobia), kedy boli vyhotovené lekárske správy ošetrujúcich lekárov
poručiteľa, konkrétne všeobecného lekára P. P. Q. a neurologičky P. K. M., nakoľko tento dôvod
nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo odpadol vykonaním znaleckého
dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, kedy mala znalkyňa
k dispozícii celú rozhodujúcu zdravotnú dokumentáciu poručiteľa, pričom zo záverov tohto znaleckého

dokazovania vyplynulo, že poručiteľ v čase podpísania predmetnej zmluvy netrpel žiadnou duševnou
poruchou. V neprospech žalobkýň bola aj tá okolnosť, že že obe lekárske správy obsahujú dátum, kedy
boli vystavené, ďalej odtlačok pečiatky aj podpis lekára.

55. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, na čo poukázal aj prvoinštančný súd, že pravosť podpisu

nebohého K. L. na predmetnej darovacej zmluve bola overená notárskym koncipientom povereným
JUDr. Milanom Rovňákom, notárom so sídlom v Piešťanoch dňa 26.8.2013, o čom svedčí osvedčenie
o pravosti podpisu (č.l. 13 spisu).

56. Odvolací súd v tejto súvislosti iba pre úplnosť (bez toho aby nasledujúce súdom prvej inštancie

nepoužité ustanovenia boli rozhodujúce pre rozhodnutie danej veci) podporne poukazuje na nasledovné
zákonné ustanovenia.57. V zmysle § 56 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v aktuálnom znení – Osvedčovanie právne významnej skutočnosti – a) na žiadosť účastníka notár
osvedčil skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť

spôsobené právne následky, vydáva najmä osvedčenia
b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia o osvedčení skutočností
uvedených v ods. 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na
listine pevne s ňou spojenej.

58. V zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené
v rámci notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina“), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy
z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa ods. 2 sú verejnými listinami.

59. Podľa § 205 CSP – Verejné listiny – listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci,
ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa

v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

60. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že osvedčovacia doložka o pravosti podpisu neb. K. L. na
predmetnej darovacej zmluve ako verejná listina potvrdila pravosť podpisu nebohého K. L. na danej
zmluve. Ak žalobkyne napriek tomu tvrdia opak, že teda podpis na danej darovacej zmluve nie je pravým

podpisom K. L., na nich ležalo dôkazné bremeno túto skutočnosť preukázať.

61. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na poslednom pojednávaní prvoinštančného súdu dňa
22.5.2025 právny zástupca žalobkýň navrhol súdu, aby nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru písmoznalectvo, grafológia na preukázanie pravosti podpisu poručiteľa na darovacej zmluve.

Prvoinštančný súd na danom pojednávaní procesným uznesením tento návrh na doplnenie dokazovania
zamietol a následne vo veci rozhodol preskúmavaným rozsudkom.

62. V zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená,
že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou
sporovej strane odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (porovnaj
aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Súd pri vykonávaní
dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov (akt. strán) a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy

vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi (akt.
strane) odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá
OSP (teraz § 185 ods. 1 CSP) je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto
oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka (akt. strany) konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).

63. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010 skonštatoval, že dokazovanie
v občianskom súdnom konaní (pozn. teraz civilné sporové konanie) prebieha vo viacerých fázach;
od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie
dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý

z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci
všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a
hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním
držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty
prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý navrhovaný dôkaz,

je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, teraz § 220 ods. 2 CSP). Zásah do základného
práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného
súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o
nevykonaní účastníkom (akt. stranou) navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by

mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu
dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník (akt. strana)
postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.64. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľaktoréhotvrdenáskutočnosť,naktorejovereniealebovyvráteniesanavrhujedôkazbezrelevantnej
súvislosti s predmetom konania. Druhým je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí, ani nevyvráti

tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou hodnotou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, na ktorého overenie alebo
vyvrátenie sa dôkaz navrhuje, bolo už v doterajšom konaní bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.

opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021, sp. zn.
5Cdo/107/2019).

65. Vychádzajúc z uvedených teoretických východísk a poukázanej konštantnej súdnej judikatúry,
odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného, že vykonanie znaleckého dokazovania znalcom

z odboru písmoznalectvo na posúdenie pravosti podpisu nebohého K. L. na predmetnej darovacej
zmluve, ktorý bol osvedčený notárom, by bolo nedôvodné a nadbytočné a zrejme aj nespôsobilé overiť
či vyvrátiť ne/pravosť podpisu darcu.

66. Prioritne v konaní bolo tvrdenie, na ktorého vyvrátenie sa dôkaz navrhuje (že podpis darcu na

zmluve je pravý) už v doterajšom konaní bez akýchkoľvek dôvodných pochybností overené pripojeným
osvedčením o pravosti podpisu vystaveným notárom. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným nezistil
žiadne okolnosti prípadu (ani ich žalobkyne netvrdili) ktoré by zakladali dôvodnú pochybnosť o pravosti
podpisu nebohého K. L. na predmetnej darovacej zmluve, ktorý bol riadne a nespochybniteľne
osvedčenývdeňpodpisuzmluvyprednotárom.Zadanejsituácieodvolacísúdzhodnesprvoinštančným

považoval doplnenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva za dôkaz nadbytočný.

67. Pokiaľ žalobkyne návrh na vykonanie tohto dôkazu odôvodňujú tým, že na troch listinách z rokov
2000, 2010 a 2012, ktoré na ostatnom pojednávaní predložili do spisu (č.l. 394 až 396 spisu) sa podpis
nebohého javí ako odlišný od podpisu na predmetnej darovacej zmluve, je potrebné uviesť, že každý

z predmetných podpisov sa navzájom opticky javí v niečom odlišný. V tejto súvislosti je potrebné brať
do úvahy, že nebohý K. L. dlhodobo trpel Parkinsonovou chorobou v popredí s trasom rúk, čo nesporne
muselo mať vplyv na jeho písomný prejav resp. podpisovanie, čím si možno vysvetliť zreteľné rozdiely
v jednotlivých podpisoch. Vo všeobecnosti platí, že Parkinsonova choroba, najmä manifestujúca sa
trasom rúk, nevyhnutne spôsobuje zmeny v písaní, pričom tieto sa môžu líšiť v závislosti od štádia

ochorenia. Podpis postihnutej osoby môže mať rôznu kvalitu aj závislosti od momentálneho stavu,
napríklad od dávkovania liekov. Za daných okolností sú preto vážne pochybnosti, či by aj skúsený
znalec - grafológ za situácie, že by aj mal k dispozícii dostatočné množstvo overených vzoriek podpisov
nebohého, mohol dospieť k jednoznačnému záveru o ne/pravosti daného podpisu. Znalecký posudok by
za daných okolností preto s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote nebol spôsobilý jednoznačne overiť

resp. vyvrátiť pravosť daného podpisu.

68. Zhrnúc uvedené je potrebné uzavrieť, že v danom prípade súd dôvodne nevykonal dôkaz znaleckým
posudkom na posúdenie ne/pravosti podpisu darcu, z dôvodu, že tento dôkaz by bol nadbytočným,
keďže v doterajšom konaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že darca zmluvu vlastnoručne

podpísal, a zároveň znalecký posudok by nedokázal overiť ani vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže by
nedisponoval vypovedacou hodnotou. Nevykonanie daného žalobkyňami navrhnutého dôkazu preto nie
je vadou spôsobujúcou žalujúcej strane odňatie možnosti konať pred súdom, príp. majúcej za následok
nesprávne rozhodnutia vo veci.

69. Odhliadnuc od uvedeného pokiaľ žalobkyne mali pochybnosti o pravosti podpisu nebohého K. L.
na predmetnej darovacej zmluve, mali možnosť v zmysle § 209 CSP predložiť súkromný znalecký
posudok (bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd) a to kedykoľvek v priebehu cca 5
rokov prebiehajúceho prvoinštančného konania. Žalobkyne tak ale bez akceptovateľného dôvodu
neurobili. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateliek, že prvoinštančný súd nedoplnenie

dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva nedostatočne odôvodnil. V bode 62 preskúmavaného
rozsudku súd svoj postup primerane zdôvodnil a odvolací súd vyššie túto argumentáciu ešte doplnil.70. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

71. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobkýň, po
skonštatovaní, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol daný, odvolací súd potom napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane, vzhľadom na spôsob
prvoinštančného rozhodnutia správneho, výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím
ust.§ 387 CSP potvrdil.

72. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania

(v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného

zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či
už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd
preto priznal žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešným
žalobkyniam.

73. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).