Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200399
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126200399.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. C. XXX, t. č. bytom A. C. XX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, IČO 30794536, dieťa rodičov - matka D. E.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXX a otec A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
C. XX, t. č. F. F. XX, G., právne zastúpený Marián Galbavý, advokát, Kapitulská 6, Trnava, v konaní o

návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.01.2026 zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.01.2026 bol súdu doručený návrh otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým otec navrhuje, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 13P/19/2018 tak, že

zveruje maloletého A. do osobnej starostlivosti otca a matka je povinná prispievať na výživu maloletého
sumou vo výške 130,-Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám otca.

2. V návrhu otec uviedol, že od vydania rozhodnutia sp. zn. 13P/19/2018 došlo k zásadnej a
kvalifikovanej zmene pomerov na strane maloletého, aj na strane matky, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Vzťah medzi maloletým a jeho matkou sa od roku 2023

postupne a výrazne zhoršoval. Medzi nimi dochádzalo k opakovaným, intenzívnym a dlhodobým
konfliktom, ktoré mali prevažne podobu verbálnych útokov, kriku, ponižovania a vyhrážok zo strany
matky. Maloletý opakovane vyjadroval pocit psychického tlaku, straty bezpečia a dôvery voči matke,
pričom uvádzal, že domáce prostredie vníma ako konfliktné a emocionálne neúnosné. Dňa 22.04.2025
došlo k závažnej eskalácii konfliktu, keď matka privolala policajnú hliadku v súvislosti s nálezom drtiny
listov, o ktorej sa domnievala, že ide o marihuanu, pričom maloletý sa v tom čase v domácnosti

nenachádzal. Maloletý odmietol vrátiť sa domov bez prítomnosti otca, čo poukazuje na jeho zásadnú
stratu pocitu bezpečia v domácnosti matky. Počas policajného zásahu bolo preukázané, že matka
nedokázala situáciu zvládnuť primeraným spôsobom, opakovane kričala, obviňovala maloletého z
ďalších skutkov, ktoré neboli preukázané, a správala sa emočne nevyrovnane. Následkom uvedeného
maloletý domácnosť matky opustil a určitý čas zotrval u otca. V tomto období matka o maloletého
nejavila primeraný záujem, nekontaktovala ho a nezaujímala sa o jeho základné potreby, školskú

dochádzku ani psychický stav. Z okolností vyplýva, že maloletý bol po príchode k otcovi v zhoršenom
duševnom stave, dezorientovaný a so sklonom k rizikovému správaniu, čo však otec aktívne riešil. V
období od leta do jesene 2025 sa maloletý opätovne zdržiaval u matky, avšak konflikty pokračovali s
rovnakou, ak nie vyššou intenzitou. Matka opakovane deklarovala, že situáciu nezvláda, že s maloletým
nechce ďalej žiť a vyzývala otca, aby prevzal starostlivosť o syna, avšak bez ochoty riešiť vec
súdnou cestou. K definitívnemu zlyhaniu rodičovskej autority matky došlo začiatkom januára 2026, keď

matka maloletému jednoznačne a neodvolateľne oznámila, že ho vylučuje zo svojej domácnosti. Dňa
06.01.2026 zaslala maloletému SMS správu, v ktorej mu oznámila, že všetky jeho osobné veci vrátaneelektroniky vyložila pred dom, požadovala od neho odovzdanie kľúčov a výslovne deklarovala, že v
domácnosti „skončil“ a má si „žiť ako chce“. Od tohto momentu matka s maloletým neudržiava žiadny
kontakt, nezaujíma sa o jeho pobyt, výchovu ani životné podmienky. Uvedený skutkový stav preukazuje

mimoriadne vysokú intenzitu zásahu do základných práv maloletého, najmä práva na rodičovskú
starostlivosť, práva na stabilné a bezpečné rodinné prostredie a práva na ochranu jeho duševného a
emocionálneho vývinu. Správanie matky vykazuje znaky úplného zlyhania výchovnej autority, rezignácie
na rodičovské povinnosti a faktického opustenia maloletého. Matka nielenže nedokázala zabezpečiť
primerané výchovné prostredie, ale aktívnym konaním – vyhodením maloletého z domácnosti, odňatím

osobných vecí a prerušením kontaktu – priamo ohrozila jeho priaznivý vývoj a životnú stabilitu. Maloletý
sa ocitol v stave právnej neistoty, keď faktický stav nezodpovedá právnemu stavu upravenému súdnym
rozhodnutím. Otec v návrhu osobitne poukázal aj na otázku zabezpečovania výživy maloletého, že zo
skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že výživu maloletého v plnom rozsahu fakticky zabezpečuje
otec, a to napriek tomu, že podľa platného súdneho rozhodnutia je povinný platiť výživné matke. Matka
pritom maloletému reálne neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, nezabezpečuje mu stravu, bývanie,

ošatenie ani iné základné životné potreby a s maloletým dlhodobo neudržiava kontakt. Udržiavanie
súčasného právneho stavu vedie k situácii, v ktorej je otec povinný jednak fakticky znášať všetky
náklady spojené s výživou maloletého a zároveň plniť vyživovaciu povinnosť voči matke, ktorá výživu
maloletého nezabezpečuje. Takýto stav je v priamom rozpore so zásadou spravodlivosti, ako aj so
základným účelom vyživovacej povinnosti, ktorým je zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, nie

finančné zvýhodnenie rodiča, ktorý sa o dieťa nestará.

3. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

10. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasneupravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov

účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj
maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť
pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených
skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zákon z toho dôvodu

ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§
329 ods. 1 CSP). Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom
je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením
neodkladného opatrenia.

11. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie

posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

13. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojeným spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 104P/19/2018 mal súd za preukázané, že nie je prítomná potreba bezodkladnej

úpravy zverenia maloletého a ani určenia povinnosti matke platiť výživné tak ako to uvádza otec vo
svojom návrhu nakoľko:

14. Z pripojeného spisu 13P/19/2018 mal súd za preukázané, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu,
ktorou sa maloletý A. B., narodený XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že

zastupovať maloletého v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na
výživu maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX, výživným vo výške 130 Eur mesačne, ktoré výživné
sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom podania návrhu, t.j.
20.06.2018. Zameškané výživné vo výške 142 Eur sa otcovi povoľuje splácať v dvoch splátkach po 50
Eur a jednou splátkou vo výške 42 Eur s tým, že v prípade omeškania s plnením čo len jednej splátky

sa stane splatný celý dlh. Od 01.09.2018 si bude daňový bonus na maloletého uplatňovať matka. Styk
otca s maloletým sa neupravuje.

15. Zo správy o prešetrení pomerov ÚPSVaR Trnava vyplynulo, že maloletý sa aktuálne zdržiava
v domácnosti starých rodičov, kde má vytvorené vhodné podmienky, z dôvodu že ho matka „vyhodila

z domu“. Z čoho je zrejmé, že maloleté dieťa nie je v bezprostrednom ohrození a je o neho riadne
postarané a neexistuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery a rovnako z nej vyplynula
skutočnosť, že faktickú starostlivosť o maloletého vykonávajú starý rodičia maloletého. Úrad vykonal
šetrenie aj na adrese otca maloletého F. F. XX, G..

16. Ku skutočnosti týkajúcej sa konfliktu matky s maloletým a jej príčinám v správe úrad nič viacej
neuviedol, a otec v návrhu pripojil fotografiu komunikácie matky s maloletým.

17. Súd z vykonanej lustrácie zistil, že maloletému je v konaní 32Tp/2/2026 ustanovený obhajca
JUDr. Roman Cibulka, advokát, z dôvodu že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Trnave, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru Trstín doručil súdu žiadosť o
ustanovenie obhajcu obvinenému mladistvému A. B., ktorému bolo Uznesením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru Trstín
ČVS: ORP-571/TR-TT-2025 z 24. októbra 2025 vznesené obvinenie pre prečin neoprávnenéhoprechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, pokiaľ dôjde k podaniu návrhu vo veci samej o úpravu rodičovských
práv a povinností, súd bude musieť skúmať vhodnosť prostredia, kde sa maloletý zdržiava, resp. bude

zdržiavať z úradnej povinnosti s dôrazom na to, aby priaznivý vývoj maloletého dieťaťa nebol vážne
ohrozený alebo narušený.

18. Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neosvedčenia potreby
bezodkladnej úpravy pomerov zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).