Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125364723
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6125364723.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v zast.: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 01. mája 173/11, 911 01 Trenčín,
proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., v zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., IČO: 55 962 165, so sídlom E. F. XXX, XXX XX E., o zaplatenie
1.398,63 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23.09.2025 domáhal zaplatenia
sumy 1.398,63 EUR s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom,
spotrebiteľomúverovúzmluvuč.XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX,ktorejneoddeliteľnousúčasťousú
úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.400,00 EUR zo strany žalobcu. Išlo o revolvingový úver

a žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal celkovo X.XXX,XX EUR a žalobcovi uhradil dokopy len
žalobcovi uhradil čiastku X.XXX,XX Eur. Istina vo výške X.XXX,XX Eur, táto suma predstavuje istinu XX.-
XX.splátkyspoluvovýškeXXXX.XXEur.ÚrokzahotovostnétransakcievovýškeXXX,XXEur.Žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal.
Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na úhradu splátok,
ktoréneboliriadneavčaszaplatenéažalobcatoutovýzvouupozornilžalovanéhonamožnosťuplatnenia
práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek

výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich
splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.05.2025 pre omeškanie s úhradou splátok.
Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú
sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania.

3. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje na prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad
(splátkovýkalendár).Prostredníctvomúverovejkartyčerpalžalovanýposkytnutýrevolvingovýúverspolu

vo výške 3665.90 Eur a žalobcovi uhradil čiastku 3.024,85 Eur. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje
na prílohu, v ktorej je špecifikovaná žalovaná suma 1.577,10 Eur a pozostáva zo súčtu: Istina vo výške
1.398,63 Eur, táto suma predstavuje istinu 23. - 27. splátky spolu vo výške 1.398,63 Eur. Úrok za
hotovostné transakcie vo výške 178,47 Eur.4. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil úverovú zmluvu zo dňa
23.01.2023, stručný prehľad práv a povinností spotrebiteľa, všeobecné zmluvné podmienky žalobcu,

informácie o poistení, úverovú správu a posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, výzva
na zaplatenie dlžnej sumy s podacím hárkom a amortizačnú tabuľku.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 39Up/1068/2025 zo dňa 19. augusta 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým

žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal voči platobnému
rozkazu odpor s vecným odôvodnením.

6. Žalovaný svoj odpor voči platobnému rozkazu odôvodnil nasledovne. Žalovaný vo svojom odpore
namietal,žezmluvaobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,úverjebezúročnýabezpoplatkov,úroky
si žalobca uplatnil bezdôvodne. RPMN je v zmluve o úvere vyjadrené nesprávne. Na zmluve o úvere

nie je podpis žalovaného. Žalobca neoprávnene vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a nedoručil k tomu
žiadne relevantné listiny. Žalobca riadne neskúmal bonitu žalovaného pred uzatvorením zmluvy o úvere.

7.Žalobcavrámcisvojhovyjadreniakodporuuvádza,ženesúhlasístvrdenímžalovaného,žebyzmluva
obsahovala akékoľvek neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca predložil súdu listiny, ako pristupoval

ku skúmaniu bonity žalovaného. Namiesto podpisu žalovaného bolo uvedené iba číslo XXXXX. Písomná
forma je dodržaná. Žalovaný poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje všetky údaje o RPMN.
Žalovaný uvádza, že nie potrebné uviesť konkrétnu splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu.

8. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k vyjadreniu

žalobcu. Žalovaný súdu uviedol, že zotrváva na doterajších všetkých vyjadreniach a súčasne uznal
záväzok žalobcu vo svojom podaní zo dňa 23.10.2025 a súhlasil s uhradením dlžnej sumy spolu
s trovami konania.

9. Žalobca súdu uviedol, že súhlasí s vydaním rozsudku pre uznanie nároku tak, ako je to uvedené

v jeho písomnom podaní zo dňa 10.11.2025.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

11. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

12. Podľa 204 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

13. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2026 boli medzi stranami

sporu ustálené nasledovné sporné a nesporné skutočnosti. Za nesporné skutočnosti medzi žalobcom
a žalovaným súd považoval to, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č.: č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
výške X.XXX,XX EUR. Za sporné skutočnosti súd medzi žalobcom a žalovaným považoval podpisžalovaného na zmluve o úvere, neprijateľné zmluvné podmienky bez bližšej špecifikácie, hodnotu RPMN
uvedenú v zmluve o úvere, skúmanie bonity žalovaného zo strany žalobcu, vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

15. V nadväznosti na ustálenie si sporných a nesporných skutočností súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle § 204 Civilného sporového
poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca ako veriteľ
uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.400,00
EUR zo strany žalobcu. Išlo o revolvingový úver a žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal
celkovo 3.665,90 EUR a žalobcovi uhradil dokopy len žalobcovi uhradil čiastku 3.024,85 Eur. Istina vo
výške 1.398,63 Eur, táto suma predstavuje istinu 23.-27. splátky spolu vo výške 1398.63 Eur. Úrok za
hotovostné transakcie vo výške 178,47 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných

povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
24.04.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto
výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok
úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru

zo dňa 29.05.2025 pre omeškanie s úhradou splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na
splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej
sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania.

16. Podľa § 491 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:

„Občiansky zákonník“), platí že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.“
17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„Obchodný zákonník“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.“

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.“

20. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď
sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.“

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvyo úvere (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.“

23.Podľa§290Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„spotrebiteľskýsporje spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

25. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský právny vzťah, ktorý
vznikolnazákladezmluvyoúvere.Súdposkytnutúúvernazákladezmluvyoposkytnutíspotrebiteľského
úveru posúdil ako spotrebiteľský úver poskytnutý v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom táto zmluva má súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

26. Zmluva o úvere ja ako zmluvný typ upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko
je však právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými spotrebiteľským právnym vzťahom, je nevyhnuté
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka prednostne aplikovať na tento právny vzťah ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K uvedenému záveru
dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva o úvere je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže
text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobcapri uzatváraní zmluvyorevolvingovomúverevystupoval
ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ,

keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako
spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
a úver bol žalovanému poskytnutý za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd na predmetný právny vzťah prednostne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Žalovaný v priebehu civilného sporového konania uplatnil prostriedky procesnej obrany len v
podobe podaného odporu. Žalovaný v rámci svojho odporu okrem iného poukázal na to, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru bolo v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že v ňom
absentuje identifikácia splátky, pre ktorú došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Podstatou právnej

argumentácie žalobcu bolo, že v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru nemusí byť identifikovaná
splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru.

28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ku dňu zosplatneniu úveru platilo, že: „ak má spotrebiteľ
plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak

je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške
a)desiatichpercentposkytnutejsumyúverualeboinéhoplnenia,naktoréhovrátenieje spotrebiteľpodľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky

a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ
podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.“

29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ku dňu zosplatneniu úveru platilo, že: „ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.“

30.PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.:6Cdo/152/2022zodňa13.februára

2025, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 34/2025 platí, že: „bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za
splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

31. Súd podrobne preskúmal oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.05.2025 nazvané
ako Výzva k splateniu celého dlhu, pričom po podrobnej analýze obsahu tohto dokumentu zistil, že v jeho
obsahu sa nenachádza identifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu zvyšnej časti úveru. V zmysle
aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít je právnym následkom takého zosplatnenia

absolútna neplatnosť právneho úkonu žalobcu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo má
automatickyzanásledokzamietnutiežalobyžalobcuakocelku,pretoženedošlokplatnémuzosplatneniu
revolvingového úveru.

32. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2024 z 20. februára 2025,

ktoré bolo predmetom ústavnej sťažnosti odmietnutej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. III. ÚS 416/2025, vyplýva, že: „ak pre priznanie nároku je relevantné naplnenie viacerých
hmotnoprávnych predpokladov súčasne, pričom v konaní súd zistí neexistenciu čo i len jedného z
nich, postačuje v odôvodnení zrozumiteľne vysvetliť túto skutočnosť a nie je potrebné sa s ďalšími
predpokladmi v odôvodnení rozhodnutia súdu zaoberať. Právna otázka smerujúca v dovolaní k

jednému z hmotnoprávnych predpokladov, ktorému sa súd nemusel venovať, pre absenciu iného z
viacerýchhmotnoprávnych predpokladovprevzniknároku(najehosplnenínezaložilsvojerozhodnutie),
nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP.“

33. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2024 z 20. februára

2025 postačuje, ak súd v žalobe žalobcu identifikoval jeden hmotnoprávny predpoklad pre zamietnutie
žaloby, aby sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal len týmto jedným právnym nedostatkom bez
skúmania ďalších skutočností, pre ktoré došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu. Neplatné zosplatnenie
úveru predstavuje samo o sebe právnu skutočnosť, na základe ktorej súd žalobu žalobcu zamietol
bez ohľadu na ďalšie namietané skutočnosti. Aj keby súd namietané skutočnosti vyhodnotil v prospech

žalobcu, žalobcovi by to nemohlo priniesť lepší procesný výsledok v civilnom sporovom konaní.
Z uvedeného dôvodu sa súd nebude ďalej zaoberať skutočnosťami, ktoré namietal žalovaný vo svojom
odpore a ktoré boli spornými skutočnosťami medzi žalobcom a žalovaným.
34. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku platí, že „ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom
alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.“

35. Uznanie nároku žalovaným musí byť urobené ako bezvýhradné a jasné a zrozumiteľné, z ktorého
súd bude mať za preukázané, že nárok žalobcu žalovaný v určitom rozsahu uznáva. Na akékoľvek
neurčité alebo nezrozumiteľné podania súd neprihliada ako na uznanie nároku. Z tohto uznávacieho
prejavu vôle musí výslovne a jednoznačne vyplývať, že žalovaný uznáva nárok žalobcu (ŠTEVČEK, M.

a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. Praha: C. H. Beck, 2022,
str. 413, ISBN: 978-80-7400-876-4).36. Ako posledné súd vysvetlí stranám sporu, prečo nepristúpil k vydaniu rozsudku pre uznanie nároku
v zmysle § 282 a nasl. Civilného sporového poriadku. Súd pred verejným vyhlásením rozsudku zo dňa
18.12.2025 v zápisnici uviedol, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku a z uvedeného

dôvodu nariadil vo veci pojednávanie. Bolo tomu tak preto, pretože uznávací prejav vôle žalovaného
v rámci jeho dupliky súd vyhodnotil za právne neurčitý a vzájomne rozporný, ktorý nespĺňa definičné
znaky uznávacieho prejavu vôle žalovaného z hľadiska jeho určitosti. Žalovaný vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 23.10.2025 totižto uviedol, že: „žalovaný na základe Výzvy Okresného súdu zo
dňa 17.10.2025, ktorou bol vyzvaný na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho

zástupcu uvádza, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach.“ Jedná sa o prvú vetu z podania
žalovaného. Ak teda žalovaný zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadrenia, t.j. okrem iného aj
na tom, že došlo k neplatnému zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, ako potom môže uznať nárok
žalobcu. Jedna tvrdená skutočnosť v podobe absencie riadneho zosplatnenia automaticky znamená
popretie nároku žalobcu, pričom tvrdené skutočnosti sa navzájom vylučujú. Uvedené žalovaným tvrdené
skutočnosti sú vzájomne protichodné a nekoherentné. Súčasne z obsahu textu žalovaného nevyplýva,

či uznáva nárok žalobcu celkom alebo sčasti. Z jeho obsahu nevyplýva žiadna výška uznaného
nároku, len návrh na splátkový kalendár v podobe mesačných splátok. Z uvedeného dôvodu súd tento
procesný úkon žalovaného z dôvodu právnej istoty a ochrany slabšej strany žalovaného ako spotrebiteľa
nevyhodnotil ako uznávací prejav vôle, na základe ktorého by mohlo dôjsť k uznaniu nároku žalobcu
v súlade s § 282 Civilného sporového poriadku.

37. Ďalšou skutočnosťou, prečo súd tento prejav vôle nevyhodnotil ako uznávací prejav vôle uznať nárok
žalobcu v tomto konaní je, pretože sa vo svojej podstate jedná o domnelý nárok žalobcu a nie je možné
uznať domnelý nárok žalobcu. Zo skutkového a právneho stavu podloženého aktuálnou rozhodovacou
činnosťou najvyšších súdnych autorít jednoznačne vyplýva, že nedošlo k platnému zosplatneniu nároku

žalobcu. Uznanie nároku žalobcu, ktorý mu v takejto kvalitatívnej podobe ani len nevznikol, nie je pred
súdom možné. Z uvedeného logického dôvodu ani žalovaný nemohol uznať nárok žalobcu v konkrétnej
výške, pretože pokiaľ namietal nesprávne zosplatnenie úveru, bez amortizačných tabuliek nie je možné
vypočítať konkrétnu výšku pôvodného dlhu. Preto ani žalovaný nemohol vo svojej podstate z logických
dôvodov vo svojom uznaní nároku uviesť, či uznáva nárok žalobcu celom alebo sčasti. Z pojmu

„uhradenie dlžnej sumy“ nie je možné zo strany vydedukovať, či sa uznala celá dlžná suma alebo len
časť dlžnej sumy.

38. Okresný súd Trnava uvádza, že uznávacie prejavy vôle žalovaných najmä v sporoch s ochranou
slabšej strany je potrebné skúmať veľmi dôsledne. Spotrebiteľ je slabšou stranou v súdnom spore

a nemusí si byť vedomý právnych dôsledkov uznávacieho prejavu vôle voči nároku žalobcu. Na
uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný bol zastúpený advokátom. Nakoľko uznávací prejav
vôle žalovaného bol veľmi neurčitý a vzájomné rozporný a v kontexte aktuálnej rozhodovacej činnosti
najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Na tomto
pojednávaní mal konajúci súd záujem uvedené stranám sporu podrobne vysvetliť a prípadne si vyžiadať

upresnenie uznávacieho prejavu vôle žalovaného tak, aby takýto prejav vôle žalovaného zodpovedal
požiadavkám určitého právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Nakoľko sa strany sporu a ich zástupcovia z tohto pojednávania vopred riadne a včas ospravedlnili,
súd bez prítomnosti strán sporu pokračoval v pojednávaní, pričom svoje výhrady voči uznávaciemu

prejavu vôle žalovaného nemal komu zveriť, pretože strany sporu a ich zástupcovia na pojednávaní
prítomné neboli. Aj keby súd posúdiť uznávací prejav vôle ako návrh na uzatvorenie súdneho zmieru,
takýto súdny zmier by nemal na pojednávaní kto podpísať a súčasne súd uvádza, že takto koncipovaný
súdny zmier by ani súd neschválil vo forme súdneho rozhodnutia, pretože jeho obsah by bol priamo
vrozporeshmotnýmprávom,konkrétnes§53ods.9vspojenís§565Občianskehozákonníka.Nakoľko

strany sporu vo svojich záverečných podaniach súhlasili s rozhodnutím veci na podklade doručených
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd vec prejednal a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. Súd záverom pre strany sporu uvádza, že bez ohľadu na výrok tohto súdneho rozhodnutia písomné

podanie žalovaného zo dňa 23.10.2025 sa prejavuje aj v rovine hmotného práva. Je tomu tak preto,
pretože tento dispozičný úkon a jeho vykonanie sa prejavuje nielen v rovine procesného práva pred
súdom, ale aj v oblasti hmotnoprávneho postavenia strán. (bližšie pozrite: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné
právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 413, ISBN:978-80-7400-876-4). Z uvedeného dôvodu je na stranách sporu, ako v rovine hmotného práva naložia
s týmto úkonom žalovaného (uzatvorenie dohody o postupnom splácaní dlhu a pod.). Uvedené sa však
realizuje mimo civilného sporového konania.

41. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

42. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

45.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle

zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalovanému v rozsahu 100,00 % voči žalobcovi, pretože žalovaný mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
V predmetnom spore mal žalovaný hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalobcu bol 0,00 %, z čoho
jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalovaného 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To

v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).