Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 16Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100810
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát,
so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 13.11.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2024
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
30.08.2024, postupom podľa § 65 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon
o sociálnom poistení“) zamietla žalobcovi žiadosť o starobný dôchodok a jeho prepočítanie. Proti
rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie

zo dňa 17.09.2024.

2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2024 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2024 potvrdil.

3. Dňa 19.11.2024 bola Správnemu súdu v Košiciach doručená žaloba žalobcu, ktorou sa podľa § 191
ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2024 spolu s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2024, vrátenia veci Sociálnej poisťovni,
ústredie na nové konanie a plnej náhrady trov konania.

Správna žaloba

4. V správnej žalobe žalobca namietal, že:- právne posúdenie prvostupňového orgánu aj žalovaného je v rozpore s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, §
61, § 62 a § 63 Zákona o sociálnom poistení a nezodpovedá skutkovému stavu ani listinným dôkazom
v dávkovom spise, z ktorého pri rozhodovaní žalovaný ako aj prvostupňový orgán vychádzal;

- celková doba poistenia žalobcu ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 31 rokov a 107 dní už pri
rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku (15 rokov + 26 rokov a 107 dní hodnotených pri priznaní
výsluhového dôchodku) a nie 15 rokov, z ktorej žalovaný vychádzal pri určovaní výšky starobného
dôchodku;

- Najvyšší súd opakovane dospel k záveru, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie
výkonu štátnej služby (colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona
o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a
určenie jeho výšky;

- výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného a prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie,
pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré
žalovaný opiera svoje rozhodnutie a interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s
obsahom právnej praxe, čo malo za následok odklon od ustálenej judikatúry, pričom žalovaný neuviedol
ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta výkladovú prax, a v právnom štáte sa nemôže

pripustiťstav,keďpriposudzovanírovnakejskutkovejaprávnejvecisadospejekinýmprávnymzáverom
bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

Vyjadrenia účastníkov

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.01.2025 ku správnej žalobe uviedol, že:

- nesúhlasí s námietkami žalobcu a považuje ich za nedôvodné, pretože jeho postup pri posúdení
nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad

v zákonných ustanoveniach. Uviedol, že žalobcovi bol od 01.01.2003 priznaný výsluhový dôchodok
rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 3299/2003-8904 zo dňa 30.01.2003;

- nakoľko žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu, doba výkonu základnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru

v colnej správe sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto v súlade s § 60 ods. 2
a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho
sumyzhodnotená.Uviedol,žezosúladilsvojuaplikačnúpraxsovšeobecnýmnázoromNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej
služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s

článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach;

- v prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby
colníka nebolo zaradené do I. a II. kategórie funkcií a nakoľko pracovná činnosť colníka nie je zaradená
na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií,

nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 Zákona
o sociálnom zabezpečení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128.

- zotrváva na správnosti napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2024 ako aj na
správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 30.08.2024, považuje ho za zákonné a správne

a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

6. Žalobca vo svojej replike zo dňa 20.01.2025 dal do pozornosti konajúceho súdu dlhodobo odmietavý
postoj žalovaného k právnej argumentácii v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorá ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá

vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov (a nielen u nich)
posudzuje inak. Žalobca považuje právnu argumentáciu žalovaného za nesprávnu a neudržateľnú.
Zotrval na všetkých argumentoch uvedených v správnej žalobe.7. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

Konanie na správnom súde

8.SprávnysúdvKošiciachvsúladesustanoveniamizákonapreskúmalžalobounapadnutérozhodnutie,
postupom podľa § 107 ods. 1 SSP, žalobca žiadal vec prejednať na pojednávaní, dňa 29.01.2026
vyhlásil rozsudok a konštatoval, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c)

SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. O trovách konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Relevantná právna úprava

9. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia

okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a

profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie

výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

13. Podľa prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1956 je 62 rokov
a 139 dní.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) pod pojmom policajt
sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru,
Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru
väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa článku 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne
nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených
podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie
dávky.

16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky

podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.17. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

18. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do

I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo patrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

20. Podľa § 191 ods. 6 prvé veta SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

Právny názor správneho súdu

21. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 24.07.2024
požiadal Sociálnu poisťovňu o prepočítanie starobného dôchodku, ktorý bol žalobcovi priznaný od
01.09.2019. Prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi starobný dôchodok od 01.09.2019 v sume
118,20euramesačne,zohľadňujúcvýlučnedobuzískanúvovšeobecnomsystémesociálnehopoistenia.

Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 1 v spojení s prílohou 3a Zákona o
sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov a 139 dní. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky pod. sp.zn.
3299/2003-8904 zo dňa 30.01.2003 priznalo žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok od 01.01.2003.

22. Žalobcovi nebola zohľadnená doba dôchodkového poistenia od 30.09.1975 do 28.09.1977, t.j. 2

roky - (základná vojenská služba) ani doba od 16.09.1978 – 31.12.2002, t.j. 24 rokov a 107 dní - (doba
služobného pomeru colníka).

23. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku

od 01.01.2003. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku
do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.
Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená
doba služobného pomeru v rozsahu celkom 26 rokov a 107 dní, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový
dôchodok priznaný žalobcovi od 01.01.2003. Sociálna poisťovňa zhodnotila iba obdobie dôchodkového

poistenia získaného v rozsahu všeobecného systému sociálneho poistenia.

24. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)

pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje

užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných

výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu
zodpovedajúcej dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákonao sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

25. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma
výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava, pri

ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného
systému nemala za cieľ takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov
v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia. Svedčí o tom aj znenie § 274
Zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní
do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení
tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo

pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu
poistenia(bezohľadunaskutočnosť,vktoromsystémejupoisteneczískal)avyžadovaťodzamestnanca
nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom
systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom
poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období

nebol poistený vôbec.

26. Postupom Sociálnej poisťovne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb
poistenia získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby
celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška

dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v
obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a
poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme.

27. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 Zákona o sociálnom poistení

s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 Zákona o sociálnom
poistení.

28. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených
síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a

ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie
dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení
rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

29. Ustanovenie § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu
akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu

poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

30. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je

významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia
nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne

dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012.31. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II.

kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme
získal celkovo viac ako 15 rokov, Sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre
zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl.33 ods. 2 Dohovoru.

32. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodňoval nezohľadnenie doby služby žalobcu pri výpočte
jeho starobného dôchodku s poukazom na to, že túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcií, čo
nemá oporu v právnej úprave. V prejednávanej veci zaradenie žalobcu do I. alebo II. kategórie funkcií
v kontexte na tu spornú možnosť zohľadnenia doby služby na účely výpočtu starobného dôchodku
nemalo žiaden súvis s tu prejednávanou vecou. Takýto súvis by bol daný v prípade, ak by žalobca

žiadal o starobný dôchodok a v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zároveň domáhal zníženia
dôchodkového veku, čo nebol prípad žalobcu.

33. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom

poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového
dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101
Zákona č. 328/2002 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo
dňa 28.06.2017).

34. Správny súd považoval všetky námietky žalobcu za dôvodné. Žalovaný rozhodol v rozpore s
ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, a tak zasiahol do legitímneho očakávania žalobcu, že
postup žalovaného ako aj postup správneho orgánu prvého stupňa bude predvídateľný, pretože nemôže
v skutkovo podobných alebo obdobných prípadoch rozhodovať rozdielne.

35. Správny súd dodáva, že príslušná právna otázka týkajúca sa aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobcu bola už vyriešená ustálenou
rozhodovacou praxou. Keďže žalovaný bol účastníkom týchto súdnych konaní, tak ich výsledky jej
musia byť nevyhnutne známe. Napriek tomu žalovaný prezentoval v preskúmavanom rozhodnutí odlišné
právne závery od ustálenej rozhodovacej praxe. Takýto postup žalovaného nie je možné akceptovať,

nakoľko je v rozpore s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do právnej istoty žalobcu. Zo
strany žalovaného sa jedná o hlboké nepochopenie miesta, ktoré má správny orgán v systéme orgánov
štátnej moci.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd

konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

37. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru

správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť
o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému

žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

39. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).