Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209109
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125209109.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2./ C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XXXX/XX, G.,
zastúpená: JUDr. Luciou Sukopovou, IČO: 42 155 614, advokátkou so sídlom Františkánska 5, Trnava,
a otec: E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, C. - E., o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2025 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým súd s účinnosťou do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.

111P/6/2024, uloží otcovi povinnosť zdržať sa stretávania s maloletými deťmi.

2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 13.12.2024 podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktoré
konanie je vedené pod sp. zn. 111P/6/2024. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je
aktuálne upravený neodkladným opatrením, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletými
deťmi počas každého párneho týždňa od piatka do nedele. Otec s matkou odmieta komunikovať, preto

matka nemá žiadne informácie ohľadne maloletých detí počas ich styku s otcom. Otec matke nedal
vedieť o zhoršenom zdravotnom stave maloletého C.. Deťom je zo strany otca zakázané s matkou
počasjehostykukomunikovať.Chýbajúcukomunikáciusamatkenepodarilovyriešiťaniprostredníctvom
ÚPSVaR Trnava. Otec sa začal s maloletými deťmi stretávať v byte v G. a trávi s nimi čas bez starých
rodičov, najmä starej matky, ku ktorej majú deti blízko. V rozvodovom konaní bolo nariadené znalecké
dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že otec maloleté deti v čase styku fyzicky trestá

– bije. Maloletý znalcovi uviedol, že „...Chodí k tatinovi každý druhý víkend. Keď ta chodia, tatino ich
skoro vždy bije... Bije ich keď neposlúchajú. Bije ich po riti, aj po hlave... nepovie im pri tom nič,...
Ani sa neospravedlní...“. V čase, keď styk prebiehal za prítomnosti starých rodičov, existovala aká –
taká istota, že stará matka zasiahne, keď spozorovala nevhodné konanie otca voči deťom. Keď styk
prebieha u otca v byte, otec má väčší priestor na nevhodné a neprimerané správanie sa voči maloletým
deťom, ktoré v prípade jeho fyzického ataku nemá kto chrániť, resp. zastať sa ich. Otec maloletého C.

navádza k agresii, keď sa vyjadril: „Otec mi káže, aby som ťa bil“. Deti chodia od otca s tým, že ich
matka (podľa otca „mater“): „nemá rozum v hlave, sprostá, blbá, krava, klamárka, hnusná, odporná...“.
Dňa 02.11.2025 otec pri odovzdávaní detí ponižujúcim, agresívnym a vulgárnym spôsobom nadával
matke priamo pred maloletými deťmi a pred rodičmi matky a vôbec mu neprekážalo, že medzičasom
prišiel na návštevu bratranec matky a s ním ďalšie tri maloleté deti. Po tomto incidente otec zámerne
a účelovo sledoval sestru matky aj s celou jej rodinou do miesta ich bydliska, kde na nich slovne zaútočil

a vopred premysleným spôsobom ich konfrontoval. Incident bol riešený aj políciou. Po týchto incidentoch
má matka strach nechávať maloleté deti s otcom samé. Otec napriek svojmu presvedčeniu, že nie jebiologickým otcom C., na stretávaní sa s maloletými deťmi trvá. Žiadala vykonať dokazovanie spisom
tunajšieho súdu sp zn. 111P/6/2024, sp. zn. 111P/14/2024 a kamerovým záznamom zo dňa 02.11.2025.
Taktiež e-mailom od J. I., ktorý však k návrhu pripojený nebol.

3. Súd vykonal dokazovanie Znaleckým posudkom č. 29/2025 vypracovaným PhDr. Igorom
Obuchom, Znaleckým posudkom č. 6/2025 vypracovaným PhDr. Michalou Ruttkayovou a kamerovým
záznamom zo dňa 02.11.2025.

4. Zo znaleckých posudkov mal súd preukázané, že maloletý A. počas rozhovoru so znalcom
uviedol, že otec ich skoro vždy bije. Bije ich po riti aj po hlave. Otec znalcovi poprel, že by deti
bil, či fyzicky trestal. Maloleté deti sa v kontakte s oboma rodičmi správali prirodzene, uvoľnene,
ich reakcie pôsobili spontánne, bolo im jedno, či boli v kontakte s matkou, otcom alebo oboma
súčasne. Každý z rodičov je schopný mať vo svojej starostlivosti dieťa. Obaja rodičia sú problematickej
povahy, majú slabšiu psychickú výbavu na zvládanie života, ťažšie znášajú stresové situácie, sú

emočne labilnejší, vnútorne skôr neistí, majú limitovanú schopnosť racionálnejšieho náhľadu na svoje
správanie a prežívanie. Osobnosť matky je nezrelá so závislými a vzťahovačnými črtami, je osobnostne
disponovaná k nadmernému úzkostlivému prežívaniu, je emočne labilná a napätá. U otca nebola
zistená zvýšená pohotovosť k agresivite, agresívne reakcie sa môžu vyskytovať v stave zvýšenej tenzie,
nespokojnosti a pod. Znalec sa domnieva, že ani jednému z rodičov už v tomto štádiu ich vzájomného

konfliktu nejde o deti, ale každý z nich mysli hlavne na seba a na svoje zranenia, ktoré mu jeho partner
(údajne) spôsobil. Deti sú v takomto prípade už len „zbraňou“, ktorou rodičia proti sebe navzájom bojujú.
Podľa názoru znalca „zdravý duševný vývin maloletých detí závisí v prvom rade od duševného zdravia
ich rodičov“, preto za nevyhnutné považuje, aby najskôr na sebe pracovali rodičia a až po tejto fáze
by bolo vhodné upravovať kontakt detí s nimi. Maloleté deti majú dobré citové väzby k obom rodičom,

vnímajú ich ako „spoľahlivé“ a podporné osoby. Každý z rodičov je iný, čo je z pohľadu znalca pre deti
dobré. Rodičovské predpoklady každého z rodičov považuje znalec za mierne limitované, no obaja sú
v zásade schopný mať vo svojej starostlivosti dieťa. Maloleté deti konfliktom medzi rodičmi trpia. Znalec
nepozoroval odcudzenie maloletých deti ani od jedného z rodičov. V prípade predmetnej rodiny znalec
navrhuje, aby každý z rodičov absolvoval minimálne 30 hodín individuálnej psychologickej konzultácie

a následne 15 hodín spoločnej konzultácie.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

9. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah
súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na
právach niektorého z dotknutých účastníkov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je,

aby sa aspoň osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti,
pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo
veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého
alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloletého. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho

rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa. V otázkach týkajúcich sa úpravy styku s maloletými súd
pristupuje k využitiu inštitútu neodkladného opatrenia len výnimočne, a to najmä v situáciách, kedy jeden
z rodičov absolútne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom za situácie, kedy styk nie
je dosiaľ jednoznačne súdne upravený (teda ani vymáhateľný), najmä s cieľom zabrániť zániku citových
väzieb medzi dotknutým rodičom a dieťaťom.

12. Preskúmaním podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že
osvedčený skutkový stav neodôvodňuje úpravu pomerov navrhovaným spôsobom.

13. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd otcovi uložil povinnosť
zdržať sa stretávania s maloletými deťmi. Súd návrh posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým súd zakáže styk maloletých detí s otcom.

14. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka oprela o viaceré dôvody. Pokiaľ ide
o dôvod nedostatočného informovania matky ohľadne maloletých detí počas styku s otcom, realizácie
styku bez prítomnosti otcových rodičov, nevhodné správanie sa otca k matke, sledovanie matkinej sestry

otcom, tieto dôvody nemajú priamy vplyv na právo otca stretávať sa s maloletými deťmi. Vo vzťahu
k navrhovanému neodkladnému opatreniu ich súd považoval za právne bezvýznamné.

15. Údajná skutočnosť, že otec maloleté deti bije resp. ich fyzicky trestá, už je skutočnosťou spôsobilou
ovplyvniť právo otca na styk s maloletými deťmi. Zdrojom tejto informácie bol maloletý A., ktorý to mal

uviesť pred znalcom. Uvedenú skutočnosť pred znalcom otec poprel. Tu však súd zohľadnil závery
znalca v znaleckom posudku (ktoré sú najpodstatnejšou časťou posudku), podľa ktorých je každý
z rodičov schopný mať dieťa vo svojej starostlivosti. Maloleté deti sa v kontakte s oboma rodičmi správali
prirodzene, uvoľnene, ich reakcie pôsobili spontánne, bolo im jedno, či boli v kontakte s matkou, otcom
alebo oboma súčasne. Z uvedených záverov vyplýva, že v starostlivosti otca neboli zistené vážne

nedostatky. Ak by bola informácia o bití, resp. fyzickom trestaní detí pravdivá alebo odôvodňujúca zásah
do práva otca na styk s maloletými deťmi, závery znaleckého posudku by na to s určitosťou reflektovali.

16. Pozornosti súdu však neunikli závery znaleckého posudku o tom, že obaja rodičia sú problematickej
povahy, majú slabšiu psychickú výbavu na zvládanie života, ťažšie znášajú stresové situácie, sú emočne

labilnejší, majú limitovanú schopnosť racionálnejšieho náhľadu na svoje správanie a prežívanie. Ani
jednému z rodičov už v tomto štádiu ich vzájomného konfliktu nejde o deti, ale každý z nich myslí
hlavne na seba a na svoje zranenia, ktoré mu jeho partner (údajne) spôsobil. Deti sú v takomto prípade
už len „zbraňou“, ktorou rodičia proti sebe navzájom bojujú. Maloleté deti konfliktom medzi rodičmi
trpia. Zdravý duševný vývin maloletých detí závisí v prvom rade od duševného zdravia ich rodičov,

preto za nevyhnutné znalec považuje, aby najskôr na sebe pracovali rodičia a až po tejto fáze by bolo
vhodné upravovať kontakt detí s nimi. Rodičom bolo znalcom odporúčané, aby každý z nich absolvoval
minimálne 30 hodín individuálnej psychologickej konzultácie a následne 15 hodín spoločnej konzultácie.

17. Na základe vyššie uvedeného sa súd prikláňa k názoru, že matka podaním tohto (v poradí tretieho

nedôvodného) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesleduje najlepší záujem maloletých detí,
ale zasadenie rany svojmu súperovi – otcovi spoločných detí. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť
matky na záver znalca o tom, že deti najviac trpia konfliktom medzi rodičmi, pričom v prípade maloletého
A. bola zistená menšia psychická zrelosť, na čom sa môže podieľať aj aktuálna konfliktná situácia
v rodine.

18. Súd preto apeluje na matku, aby v zmysle záverov znalca pracovala na zlepšení komunikácie s
otcom a usilovala sa o dosiahnutie dohody o úprave rodičovských práv a povinností pri súčasnom
rešpektovaní práv detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku sobidvomi rodičmi. Postavenie oboch rodičov v živote detí nemožno žiadnym spôsobom spochybňovať,
rodičiasúpredieťaprirodzenýmvzoromakaždopádneniejevzáujmesúduvytláčaniejednéhozrodičov
z bežného života dieťaťa. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch

rodičov. Pôsobenie oboch rodičov na deti, zohľadňujúc ich vývinové štádium, by malo byť nanajvýš
vhodné.

19. S poukazom na vyššie uvedené závery, keďže súd nezistil ohrozenie záujmu maloletých deti v takej
intenzite, aby bolo potrebne bezodkladne upraviť pomery v rodine navrhovaným spôsobom, návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. zamietol.

20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).