Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011745.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti odsúdenej A. B., pre
zločin nedovolenej výroby omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej
A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 08.01.2026, sp. zn. 6PP/17/2025, na neverejnom

zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 415 odsek 1 Trestného
poriadku a § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 66 odsek 2 Trestného zákona
zamietol návrh odsúdenej A. B. (ďalej len „odsúdená“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov uloženého jej rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.
zn. 2T/36/2021 zo dňa 10.06.2021, právoplatným dňa 23.11.2021, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/89/2021 zo dňa 23.11.2021, v spojení s uznesením Okresného súdu
Prievidza, pracovisko Partizánske, sp. zn. PE-2T/36/2021 zo dňa 10.04.2024, právoplatným dňa
29.10.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3Tos/89/2024 zo dňa 29.10.2024
o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdená splnila formálnu podmienku – výkon dvoch
tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom ale nesplnila ani jednu z materiálnych
podmienok.
V súvislosti so splnením prvej materiálnej podmienky (preukázanie polepšenia) konštatoval, že
na verejnom zasadnutí bolo jednoznačne preukázané, že k náprave odsúdenej doposiaľ nedošlo.

Napriek skutočnosti vyplývajúcej z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS C. – D., že správanie odsúdenej
a jej vystupovanie sú na požadovanej úrovni uviedol, že správanie odsúdenej je potrebné skúmať
prísnejšie oproti osobe, ktorá je vo výkone trestu prvýkrát z dôvodu, že osoby s predchádzajúcou
skúsenosťou z výkonu trestu majú vedomosť o podmienkach výkonu trestu, toto prostredie im je známe
a vedia, aké správanie sa od nich očakáva a pokiaľ majú záujme preukázať skutočné polepšenie,
musí byť ich snaha výraznejšia. Poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS C. – D., z ktorého vyplynulo,

že odsúdená zastáva k spáchanej trestnej činnosti čiastočne kritický postoj, avšak absentuje u nej
analyzovanie a identifikovanie okolností, ktoré ju viedli k páchaniu trestných činov, čo podľa názoru
súdu I. stupňa nenasvedčuje skutočnému polepšeniu a zmene osobnosti odsúdenej odôvodňujúcej
predpoklad vedenia riadneho života.
V súvislosti so splnením druhej materiálnej podmienky, že sa od odsúdenej môže očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, súd I. stupňa poukázal na odpis z registra trestov, z ktorého zistil,

že ide o osobu v minulosti štyrikrát súdne trestanú, dvakrát za drogovú trestnú činnosť a dvakrát za
marenie výkonu úradného rozhodnutia, z čoho vyplýva existencia vysokého rizika recidívy. Poukázal nacharakter trestnej činnosti, za ktorú odsúdená aktuálne vykonáva trest odňatia slobody a na jej sklony
k opakovanému páchaniu trestnej činnosti a dospel k záveru, že páchanie trestnej činnosti nie je len
jednorazovým vybočením zo spôsobu jej života, ale ide o osobu, ktorá opakovane páchala trestnú

činnosť, pričom nie je záruka, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa opakovane trestnej
činnosti nedopustí. V tejto súvislosti poukázal aj na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania odsúdenej,
z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza sa u odsúdenej javí ako menej priaznivá.
Z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok súd I. stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
napadnutého uznesenia a návrh odsúdenej na jej podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podala odsúdená sťažnosť, ktorú písomne
odôvodnila podaním zo dňa 14.01.2026. V dôvodoch sťažnosti uviedla, že od umiestnenia v ÚVTOS
C. – D. sa správa disciplinovane a v súlade s § 66 odsek 1 Trestného zákona, svoje povinnosti si
plní na maximum, dodržiava ústavný poriadok a nariadenia príslušníkov ZVJS. Uviedla, že v práci

dosahuje pozitívne výsledky a predpokladala, že bude ohodnotená disciplinárnou odmenou, ktorá však
nebola spracovaná z dôvodu, že oddielový pedagóg má voči jej osobe osobnú averziu, jednoznačne
nepristupuje k svojej práci profesionálne a objektívne. Vykonala protitoxikomanické liečenie, z ktorého
vyplynul záver, že toto splnilo u nej svoj účel. Uviedla, že jej rodina ju podporuje psychicky aj materiálne,
má silné rodinné zázemie aj prísľub prijatia do zamestnania. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd

prijal jej sťažnosť a podmienečne ju prepustil na slobodu s akýmikoľvek obmedzeniami, s ktorými vopred
súhlasí.

Predmetnú sťažnosť odôvodnila odsúdená aj prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
18.02.2026. V nej namietala záver súdu I. stupňa o nesplnení materiálnych podmienok. Bola názoru,

že súd I. stupňa pri posudzovaní podmienok na jej podmienečné prepustenie prihliadol primárne na
jej kriminálnu minulosť (recidívu) a na menej priaznivej prognóze ÚVTOS, ktorého závery sú v rozpore
s jeho obsahom. V tejto súvislosti poukázala na obsah hodnotenia riaditeľa ÚVTOS C. – D., z ktorého
vyplynulo, že protitoxikomanická liečba splnila svoj účel, bola riadne zaradená na pracovisku, kde jej
boli za jej výkony poskytované aj naturálne pôžitky, počas výkonu trestu odňatia slobody nebola ani

raz disciplinárne potrestaná, dobrovoľne sa zúčastňovala upratovacích prác a zapájala sa do aktivít pre
všeobecný rozvoj osobnosti, má prísľub zamestnania a silnú rodinnú podporu. Mala za to, že súd I.
stupňa neprimerane zdôraznil jej minulosť na úkor jej aktuálnych výsledkov, v ktorej súvislosti poukázala
aj na judikatúru Ústavného súdu SR. Uvedomuje si, že jej hlavnou prekážkou v minulosti bola závislosť,
avšak v období od 25.03.2025 do 24.06.2025 absolvovala liečbu, ktorá splnila svoj účel a deklarovala

jednoznačnú snahu o trvalú abstinenciu, po prepustení je odhodlaná pokračovať v liečbe ambulantnou
formou, ako jej bolo odporučené. Namietala, že súd I. stupňa opomenul ňou predložené záruky, že má
zabezpečené stabilné bývanie a disponuje prísľubom do zamestnania, ako aj to, že v budúcnosti sa chce
vrátiť k svojmu pôvodnému povolaniu zdravotnej sestry, na ktoré má vzdelanie. Je rozhodnutá úplne
prerušiť kontakty s osobami z kriminálneho prostredia, s ktorými sa stretávala v čase spáchania skutku.

Mala za to, že predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým,
či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Považovala za potrebné zvážiť, pred
akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno
od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedie riadny život. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Českej republiky. Bola názoru, že súd

I. stupňa prognózu vedenia riadneho života posudzoval iba na základe minulého správania, resp.
okolnostiach vzťahujúcich sa k povahe a závažnosti spáchaného trestného činu. Tvrdila, že doterajší
výkon trestu, úspešná liečba a jej pracovné výsledky jasne preukázali jej nápravu. V konaní preukázala
stabilné rodinné zázemie a prísľub zamestnania, pričom súd I. stupňa tieto skutočnosti neutralizoval
tvrdením, že rodinné prostredie jej v páchaní trestnej činnosti nezabránilo v minulosti, a teda nie je

zárukou ani v budúcnosti. Považovala to za klasický prípad argumentácie kruhom, ktorú Ústavný súd SR
v náleze I. ÚS 36/2022 ostro kritizoval. Poukázala na argumentáciu Ústavného súdu SR, podľa ktorej je
povinnosťou všeobecného súdu skúmať aktuálne zmeny v rodinnom prostredí a postojoch rodiny, nie ich
voprednegovaťsodkazomnaminulosť.Poukázalanapotrebuvziaťdoúvahy,že§68odsek1Trestného
zákona umožňuje uložiť odsúdenému primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 odsek

3 a odsek 4 Trestného poriadku. Uviedla, že ak mal súd I. stupňa pochybnosti, mohol využiť inštitút
kontroly technickými prostriedkami alebo nariadiť prísny probačný dohľad. Záverom poukázala aj na
novelu Trestného zákona. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby krajský súd napadnuté uzneseniezrušil a rozhodol tak, že ju podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia
primeranej skúšobnej doby a obmedzení, ktoré súd uzná za vhodné.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdenej podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného
poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala
sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy

súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o
tom, že u odsúdenej nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienok podmienečného
prepustenia, ktorými sú podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, že vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a zároveň sa môže od nej očakávať, že v
budúcnostipovedieriadnyživot,súopodstatnenéatoztýchistýchdôvodovvyplývajúcichzodôvodnenia
napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré

nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd dopĺňa, že nesplnenie materiálnych podmienok požadovaných
ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody je odôvodnené predchádzajúcim spôsobom života odsúdenej, vyplýva aj z hodnotenia ÚVTOS

C. - D. a v neposlednom rade aj z registra trestov odsúdenej, pretože odsúdená sa opakovane,
konkrétne štyrikrát, dopustila páchania úmyselnej trestnej činnosti, opakovane sa dopustila drogovej
trestnej činnosti a trestného činu marenia úradného rozhodnutia. Skutočnosť, že odsúdená opakovane
vykonávala nepodmienečné tresty odňatia slobody a vo výkone trestu odňatia slobody je tretí krát,
napriek jej formálnej deklarácii kritického postoja, preukazuje opak.

Nadriadený súd taktiež poukazuje na hodnotenie odsúdenej riaditeľom ÚVTOS C. - D., podľa ktorého
je u odsúdenej resocializačná prognóza menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Na
tomto mieste je potrebné uviesť, že podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na
účel trestu a ďalšie významné okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdená povedie riadny život,

a že pre spoločnosť tu nie je zvýšené riziko jej recidívy. V tejto súvislosti sa nadriadený súd stotožňuje
s argumentáciou súdu I. stupňa, že správanie odsúdenej je potrebné skúmať prísnejšie oproti osobe,
ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvý krát. Odsúdená mala pred aktuálne vykonávaným trestom
odňatia slobody osobnú skúsenosť s podmienkami výkonu trestu, intramurálne prostredie jej je známe
a vie, aké správanie sa od nej očakáva a pokiaľ má záujem preukázať skutočné polepšenie, musí byť

jej snaha výraznejšia.

Čo sa týka argumentácie odsúdenej v písomných dôvodoch sťažnosti, nadriadený súd v kontexte
tvrdenia odsúdenej, že sa správa disciplinovane, plní si svoje povinnosti, dodržiava ústavný poriadok
a pokyny príslušníkov a skutočnosť, že jej bola neprávom neudelená disciplinárna odmena, udáva, že

horeuvedené skutočnosti, a to ani s prípadným výsledkom v podobe udelenia disciplinárnej odmeny, by
v prípade odsúdenej automaticky nepredstavovali odôvodnenie pre pozitívne rozhodnutie o jej návrhu
na podmienečné prepustenie, keďže materiálne podmienky podmienečného prepustenia sa posudzujú
komplexne zo všetkých dôvodoch uvedených v ustanovení § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.
Pokiaľ teda odsúdená namieta, že súd I. stupňa neprimerane zdôraznil jej minulosť na úkor aktuálnych

výsledkov, je potrebné uviesť, že odsúdená sa opakovane dopustila drogovej trestnej činnosti, pričom
riziko recidívy je pri páchaní tohto druhu trestnej činnosti osobitne zvýšené, a to najmä v prípadoch, ak
je páchateľ sám drogovo závislý (ako tomu bolo aj v prípade odsúdenej). V nadväznosti na uvedené
je potrebné poznamenať, že odsúdenou úspešné absolvovanie protitoxikomanickej liečby ústavnou
formou a deklarované odhodlanie pokračovať po prepustení v liečbe ambulantnou formou predstavuje

pozitívny krok k plnej resocializácii odsúdenej a k jej zaradeniu do bežného života ako riadnej občianky
dodržiavajúcej právne a morálne pravidlá správania sa, avšak táto skutočnosť, najmä s poukazom
na druh trestnej činnosti, za ktorú odsúdená aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, nepredstavuje
dôvod na jej podmienečné prepustenie. V súvislosti k sťažnostnej námietke odsúdenej, že disciplinárna
odmena jej nebola uložená z dôvodu, že oddielový pedagóg má voči jej osobe averziu, nadriadený súd

udáva, že predmetné tvrdenie predstavuje výlučne subjektívne hodnotenie odsúdenej, ktoré nemá vplyv
na rozhodnutie súdu. Na tomto mieste je taktiež potrebné uviesť, že napriek absencii disciplinárnych
postihov odsúdenej počas výkonu trestu, zástupca ÚVTOS C. – D. na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa
uviedol, že závery hodnotenia vyplývajú aj zo skutočnosti, že v rámci vypracovania hodnotenia existovalina osobu odsúdenej aj negatívne záznamy, za ktoré avšak nebola disciplinárne riešená (niekoľkokrát
bola upozornená počas liečby aj výkonu trestu na neoprávnený kontakt s inými osobami). V kontexte
sťažnostnej námietky odsúdenej, ktorá namietala opomenutie ňou predložených záruk súdom I. stupňa,

že má zabezpečené stabilné bývanie, rodinné zázemie a prísľub zamestnania, je aj nadriadený súd
názoru, že uvedené nepredstavuje dostatočnú záruku na jej podmienečné prepustenie. Odsúdená na
jednej strane opakovane deklaruje jej nápravu, na strane druhej, ako to vyplynulo z výsluchu riaditeľa
ÚVTOS na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa, absentuje u nej schopnosť identifikovať skutočnosti,
resp. okolnosti, ktoré ju viedli k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti, navyše počas skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia. V nadväznosti na uvedené je nadriadený súd názoru, že na odsúdenú bude
potrebné vplývať výchovnými prostriedkami vo výkone trestu odňatia slobody aj naďalej, pretože ak
odsúdená sama nevie identifikovať, čo ju viedlo k opakovanému páchaniu úmyselnej trestnej činnosti,
nie je záruka, že v prípade podmienečného prepustenia tento poznatok nadobudne, poučí sa z neho
a bude viesť riadny život, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že odsúdená svojím konaním
opakovane preukázala zjavnú neúctu k zákonom, súdnym rozhodnutiam, ako aj zákonom chráneným

hodnotám, a to aj napriek osobnej a viacnásobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody.
Odsúdená mala dostatok možností preukázať pozitívnu zmenu svojho správania, najmä počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod
sp. zn. 2T/36/2021, avšak tieto nevyužila, porušila primárnu podmienku vedenia riadneho života pretože
sa dopustila úmyselnej drogovej trestnej činnosti, z čoho možno vyvodiť záver, že predchádzajúce

odsúdenia u nej zrejme nesplnili zákonom predpokladaný účel trestu.

Nadriadený súd sa teda stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že odsúdená nesplnila ani
jednu z materiálnych podmienok určených ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na
podmienečné prepustenie, pretože plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázala

polepšenie v dostatočnej miere a s poukazom na povahu spáchaného trestného činu (§ 66 odsek 2
Trestného zákona), pre ktorý aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, ako aj jej celkovú kriminálnu
minulosť, predchádzajúce odsúdenia a absenciu schopnosti identifikovať dôvody opakovaného
páchania trestnej činnosti, nie je možné od nej dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Nadriadený súd taktiež skúmal možnosť pozitívneho rozhodnutia o podmienečnom prepustení
odsúdenej z výkonu trestu odňatia slobody za obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby
a fakultatívneho nariadenia probačného dohľadu za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení
alebo povinností (§ 68 odsek 1 Trestného zákona). S poukazom na viaceré nepodmienečné odsúdenia
menovanej, stredné riziko recidívy a menej priaznivú resocializačnú prognózu by aplikácia predmetného

inštitútunebolananaplnenieúčelutrestuefektívnaapostačujúca.Nadriadenýsúdjevzhľadomnavyššie
uvedené toho názoru, že aj napriek čiastočným pozitívnym posunom odsúdenej k vedeniu riadneho
života je aj naďalej nevyhnutné vplývať na odsúdenú výchovnými prostriedkami výkonu trestu odňatia
slobody aby bolo možné prijať záver, že jej prevýchovný a resocializačný proces splnil svoj účel, a teda,
že svojím správaním preukázala polepšenie a možno od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny

život.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdenej postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.