Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Cpr/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218203790
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:7218203790.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar.

X.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Milan Sedlák, MBA, LL.M., advokát,
so sídlom Kukučínova 19, 040 01 Košice, IČO: 42 104 556 proti žalovanému: Fakultná nemocnica
s poliklinikou J.A.Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 080 01 Prešov, IČO: 00 610 577, právne
zastúpenýAdvokátskakanceláriaGOGAaspol.s.r.o.,sosídlomŽriedlová3,04001Košice,IČO:36863
947 o náhradu mzdy, náhradu inej škody, náhradu nemajetkovej ujmy titulom neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Náhradu trov konania súd stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu mzdy spolu vo výške 71.704,80 eur s prísl.,
náhradunemajetkovejujmyvovýške20.000eursprísl.,inúškoduvovýške4.408,32eursprísl.,mzdovú
kompenzáciu vo výške 18.572,62 eur s prísl., stravné vo výške 1.348,48 eur s prísl. ako aj náhradu za
nevyčerpanú dovolenku vo výške 5.019,75 eur s prísl., všetko z dôvodu žalobcom tvrdeným neplatným

skončením pracovného pomeru.

2. Písomným podaním zo dňa 26.7.2024 žalobca navrhol prerušiť toto konanie z dôvodu, že hoci došlo
k právoplatnému skončeniu konania vedenom pôvodne na tunajšom súde pod sp. zn. 13Cpr 14/2015,
dňa 25.7.2024 podal na Ústavnom súde Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť proti porušovaniu
základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 je postúpenie veci z dôvodu kauzálnej príslušnosti OS PP, na č. l. 2
a nasl. sa nachádza samotná žaloba o náhradu mzdy, o náhradu inej škody, nemajetkovej ujmy titulom
neplatnostiskončeniapracovnéhopomeruazároveňsnávrhomnaprerušeniekonania,nač.l.11anasl.
je pracovná zmluva, na č. l. 18 a nasl. sa nachádzajú rozpisy platieb za opakovanú dodávku elektriny,
rovnako zmluva o dočasnom užívaní ubytovacieho zariadenia, kalkulácia nákladov, ďalej fotokópie
výplatných pások žalobkyne, na č. l. 77 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 9Cpr/12/2018-77

zo dňa 15.10.2019, ktorým OS PP konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania
vedeného na OS PO pod sp. zn. 13Cpr/14/2015, na č. l. 81 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu
č. k. 13Cpr/14/2015-137 zo dňa 14.3.2017, ktorým súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru
je neplatné, na č. l. 103 sa nachádza rozsudok KS PO č. k. 23CoPr/1/2019-213 z 26.9.2019, ktorýKS PO žalobu zamietol, na č. l. 148 sa nachádza uznesenie OS PP č. k. 9Cpr/12/2018-148 zo dňa
25.9.2020, ktorým súd konanie prerušil do skončenia konania o dovolaní proti rozsudku KS PO č.
k. 23CoPr/1/2019-213 zo dňa 22.7.2019 v konaní vedenom na OS PO pod sp. zn. 13Cpr/14/2015,

na č. l. 189 sa nachádza oznámenie OS PO OS PP, že spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn.
13Cpr/14/2015 bol dňa 16.1.2023 vrátený z NS SR s tým, že uznesením dovolacieho súdu sp. zn.
9Cdo/331/2020 z 13.12.2022 bol zrušený rozsudok KS PO sp. zn. 23CoPr/1/2019, rozsudkom KS PO
č. k. 23CoPr/1/2023-389 z 27.6.2023 bola žaloba žalobkyne opäť zamietnutá, na č. l. 214 sa nachádza
uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16Cpr/16/2023-214 zo dňa 17.1.2024, ktorým súd prerušil konanie do

skončenia konania o dovolaní proti rozsudku KS PO č. k. 23CoPr/1/2023-389 zo dňa 27.6.2023 v konaní
vedenom na tunajšom súde Prešov pod sp. zn. 13Cpr/14/2015, na č. l. 219 sa nachádza uznesenie
NS SR sp. zn. 3CdoPr/5/2023 zo dňa 24.4.2024, ktorým bolo dovolanie žalobkyne odmietnuté, na
č. l. 237 a nasl. je žiadosť o prerušenie konania zo strany žalobkyne vzhľadom na to, že napriek
právoplatnému skončeniu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podala na Ústavný súd
v predmetnej veci sťažnosť, na č. l. 266 sa nachádza ospravedlnenie neúčasti žalobkyne z dnešného

pojednávania. Súd ešte oboznámil v deň pojednávania doručené písomné podanie právneho zástupcu
žalobkyne, v ktorom rovnako žiadal odročenie dnešného pojednávania z dôvodu, že žalobkyňa je
pracovne vyťažená, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 13Cpr. 14/2015-137 zo dňa 14.3.20217 súd určil, že

skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je neplatné a žalovaného zaviazal aj na náhradu
trov konania.

5. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 23 CoPr 1/2019-213 zo dňa
26.9.2019 zmenil vyššie uvedený rozsudok tak, že žalobu zamietol a k náhrade trov konania zaviazal

žalobcu.

6. Po dovolaní podanom žalobcom na Najvyšší súd Slovenskej republiky, dovolací súd uznesením sp.
zn. 9 Cdo 331/2020 zo dňa 13.12.2022 zrušil vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove po vyššie uvedenom rozhodnutí dovolacieho súdu rozsudkom č. k. 23 CoPr
1/2023-389 zo dňa 27.6.2023 opätovne rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu
trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania, pričom stranám konania nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania.

8. Následne po ďalšom dovolaní po podanom žalobcom na Najvyšší súd Slovenskej republiky, dovolací
súd uznesením sp. zn. 3 CdoPr 5/2023 zo dňa 24.4.2024 dovolanie odmietol a žalovanému priznal oproti
žalobcovi konania nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

9.Napojednávaníkonanom21.1.2025vneprítomnostižalobcu,právnyzástupcažalovanéhouviedol,že
v celom rozsahu so žalobou nesúhlasí. Uviedla, že táto žaloba, resp. celé toto konanie bolo podmienené
konaním o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, kde toto konanie ešte pod sp. zn. tunajšieho
súdu 13Cpr/14/2015 pôvodne bolo právoplatne skončené a rozhodnuté tak, že pracovný pomer bol
skončený platne, teda dôvod aktuálne prebiehajúceho konania odpadol. Z toho dôvodu navrhovala

žalobu zamietnuť a uviedla, že ak by žalovaná bola plne úspešná v tomto konaní navrhla priznať jej
náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom konštatovala, že podľa jej názoru neprichádza do úvahy
aplikácia § 257 CSP, nakoľko je neprípustné, aby žalovaná znášala trovy konania za predpokladu
úspechuvspore,keďžetakakodojednejajdodruhejstranyzasiahlobytodomajetkovejsféryžalovanej.
Záverom poukázala na to, že aj samotná žalobkyňa nepreukázala svoje majetkové pomery, čo samo

osebeneodôvodňujeaplikáciu§257CSP.Vzhľadomnatonavrhlažalobuzamietnuť,vprípadeúspechu
si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

10. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

11. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práca ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnancanaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

12. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Zákonodarca v ustanovení § 164 CSP ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenia konania uvádza

dôvod, že súd konanie preruší ak prebieha iné súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. V zmysle uvedeného súd zistil, že absentuje
zákonný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 164 CSP a teda skutočnosť o inom prebiehajúcom súdnom
či správnom konaní v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie v tejto veci.

15. Z predloženého návrhu na prerušenie konania vyplýva, že žalobca má záujem vyčkať do rozhodnutia
ústavného súdu. Tu je nutné akcentovať tú skutočnosť, že toto konanie už bolo v minulosti prerušené
do skončenia dovolacieho konania. V danom štádiu konania súd návrh na prerušenie konania zamietol
najmä z dôvodu, že v poradí druhé dovolanie žalobcu (viď zistený skutkový stav) bolo odmietnuté,
teda okrem odvolacieho súdu bol nárok žalobcu posúdený aj dovolacím súdom. Pri pripustení takejto

argumentácie by konania mohlo byť prerušené opäť dlhší čas, stále s možnosťou domáhať sa prípadnej
právnej ochrany na mimoštátnych súdoch, kde takéto prerušenie konania by bolo neprípustné.

16.Lennamargosúdprvejinštanciekonštatuje,ženevyhovelžiadostižalobcuajehoprávnehozástupcu
o odročenie pojednávania, ktoré už bolo raz odročené z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu

právneho zástupcu žalobcu, keďže s ohľadom na štádium a najmä predmet konania bol žalobca
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, pričom ani tento sa na pojednávanie nedostavil. Súd
z tejto žiadosti zreteľne identifikoval snahu žalujúcej strany o oddialenie meritórneho rozhodnutia, pričom
neobstojí argument, že súd sa „ponáhľa“ s rozhodnutím, keďže predchádzajúce konanie trvalo celkovo
dlhší čas.

17. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd prvej
inštancie konštatuje, že je nesporné, že konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru medzi
žalobcom a žalovaným bolo právoplatne skončené v neprospech žalobcu (zamestnanca), pričom v jeho
neprospech svedčilo aj ostatné rozhodnutia dovolacieho súdu vedené pod sp. zn. 3 CdoPr 5/2023 zo

dňa 24.4.2024.

18. Uvedené skutočnosti mal súd za osvedčené z jednotlivých súdnych rozhodnutí, pričom súd prvej
inštancie ani v tomto aktuálne prebiehajúcom konaní nemal inú možnosť, ako žalobu týkajúcu sa
finančných nárokov z platne skončeného pracovného pomeru, zamietnuť.

19. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

21. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. Pri určení rozsahu nároku na náhradu trov konania súd skúmal či je možná aplikácia § 257
CSP, a teda či je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý však podľa už ustálenej judikatúry
možno aplikovať len výnimočne (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3MCdo/46/2012). Účelom ustanovenia § 257 CSP
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže

byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom
v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva,
aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo

skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické
sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na
postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní
trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu

preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

24. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú v každom posudzovanom prípade individuálne,
nakoľko aplikácia tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu, ktorá by inak mala nárok na náhradu

trov konania, teda ide o prvok individualizácie. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery obidvoch strán sporu, teda nielen
toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

25. Súd prvej inštancie podrobil priznanú sumu aj cez prizmu princípu spravodlivosti, poukazujúc aj
na tzv. Paretovo optimum. Jedná sa z ekonomického pohľadu o taký stav spoločnosti, kedy žiadny
jednotlivec, alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie iného
subjektu zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie, než ako sa má, môže tak

urobiť len na úkor iného.

26. V predmetnej veci súd prvej inštancie podrobil rozhodovanie o trovách aj tzv. testu proporcionality,
pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že konanie nielen kvôli procesnému správaniu sa žalobcu trvalo
pomerne dlho, žalobca je fyzickou osobou sporiacou sa s nepomerne finančne i právne silnejším

subjektom – nemocnicou, súd vzhľadom na uvedené vzhliadol tieto okolnosti ako hodné osobitného
zreteľa a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania, napriek úspechu v konaní nepriznal, ako je
to uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

27. Nemožno nad rozumnú pochybnosť komparovať finančné možnosti fyzickej osoby oproti fakultnej

nemocnici, zvlášť za situácie bránenia si svoj pracovný pomer, bárs aj v konečnom dôsledku
s právoplatným nepriaznivým výsledkom pre žalobcu.

28. Opomenúť netreba ani tú skutočnosť, že celé konanie predstavuje spor s ochranou tzv. slabšej
strany, teda spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom žalobca bol pôvodne pred súdom

prvej inštancie úspešný, až vyššie inštancie zvrátili rozhodnutie v prospech žalovanej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.