Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100181
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100181.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a z členov

senátu: JUDr. Jany Raganovej a JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcov: 1./ ZANZI s. r.
o., so sídlom: Haniska 429, 044 57 Haniska, IČO: 36 217 441, 2./ Ladislav Maruščák ZAN - ZI, so sídlom:
Rožňavská 1278/66, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 32 482 302, oboch zastúpených advokátom:
JUDr. Ladislav Barna, AK so sídlom: Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 42 104 009, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100386629/2019 zo dňa 06.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“), ako správca dane, na podnet orgánov činných v

trestnom konaní vykonal u daňového subjektu ZANZI, s. r. o. (žalobcu) daňovú kontrolu za zdaňovacie
obdobiamarec2011ažjún2011aseptember2011aojejvýsledkuvyhotovilProtokolč.100311488/2017
zo dňa 15.02.2017, na základe ktorého následne vydal rozhodnutie č. 101926150/2018 zo dňa
28.09.2018, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2011 v sume 7.378,92 eur a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec
2011 zo sumy 10.416,86 eur na sumu 3.037,94 eur.

2. Daňový subjekt ZANZI s.r.o. pri dodaní tovaru českému odberateľovi AG Intermedia, s.r.o. vyhotovil
dve faktúry č. 11100174, dátum vyhotovenia 22.03.2011, dátum vzniku daňovej povinnosti 22.03.2011,
predmet dodania lakoplast plechy v celkovej hmotnosti 22 900 kg, celková suma 20.625,45 eur a
č. 11100173, dátum vyhotovenia 22.03.2011, dátum vzniku daňovej povinnosti 22.03.2011, predmet
dodania lakoplast plechy v celkovej hmotnosti 23 230 kg, celková suma 23.648,14 eur, bez dane z
pridanej hodnoty. Správca dane obmedzil uplatnenie oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 43
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani

z pridanej hodnoty“) na základe zistení o zapojení daňového subjektu do obchodovania v zistenom
reťazci spoločností a konštatoval, že daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1
zákona o dani z pridanej hodnoty dňom dodania tovaru a bol povinný uplatniť 20 % DPH v celkovej
sume 7.378,92 eur. Správca dane zdôraznil, že jeho cieľom v priebehu vykonávaného dokazovaniav rámci daňovej kontroly bolo sprehľadniť dodávateľsko-odberateľské vzťahy, preto preveroval nielen
samotný daňový subjekt, ale aj jeho dodávateľov a odberateľov. Na základe všetkých získaných
dokladov,záznamovalistínzostavilreťazecspoločností,vktoromideokaruselovéfakturačnétransakcie

s plechmi.

3. Žalobca v 1. rade je právnickou osobou a žalobca v 2. rade je konateľom žalobcu v 1. rade. Vo vzťahu
k žalovanému a k správcovi dane vystupujú od 01.01.2012 ako jeden daňový subjekt, t. j. ako skupina
DPH zastupovaná ZANZI s. r. o., IČ DPH: A. (ďalej ako „žalobca“).

4. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 101926150/2018 zo dňa 28.09.2018 podal žalobca odvolanie.
Žalovaný rozhodnutím č. 100386629/2019 zo dňa 06.02.2019 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) rozhodnutie
správcu dane č. 101926150/2018 zo dňa 28.09.2018 ako vecne správne potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia po podrobnom zhrnutí rozhodnutia správcu dane a vychádzajúc z
námietok žalobcu, ktorý sa nestotožnil so závermi správcu dane, že oslobodené dodávky boli súčasťou
umelo vytvorenej situácie umožňujúcej získania neoprávnenej výhody, z predloženého spisového
materiálu zistil, že v danom prípade dôvod, pre ktorý správca dane obmedzil žalobcovi nárok na
oslobodenie od dane pri dodávkach plechov českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. bol ten, že správca

dane zistil, že žalobca bol zapojený do reťazcov spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou a
s plechmi. Vzhľadom na zistený reťazový charakter obchodov, boli zistené skutočnosti preukazujúce
neopodstatnenosť oslobodenia od dane, keďže deklarovaný tovar sa vrátil do tuzemska. V danom
prípade plechy, ktoré žalobca nakúpil od slovenských dodávateľov, fakturoval s oslobodením od
dane ako intrakomunitárne dodanie českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. Česká daňová správa, z

dôvodu nesúčinnosti deklarovaného dodávateľa nepotvrdila reálne prevzatie tovaru, ktorý bol priznaný
v daňových priznaniach.

6. Prepravu tovaru od daňového subjektu ZANZI s.r.o. (od žalobcu) na adresu sídla HESCO s.r.o.
(TE. T. Büi 1616, Otrokowice) realizoval prepravca Maruščák ZAN-ZI a prepravu tovaru z priestorov

spoločnosti HESCO s.r.o. do skladovacích priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o., na adresu Jesenná
26, Prešov, na trase vedúcej cez Nowy Sacz, Polsko do Prešova realizoval prepravca Ivan Chovanec -
AUTODOPRAVA. Predmetné prepravy boli realizované jedným motorovým vozidlom v priebehu jedného
dňa, resp. dvoch dní (podľa dokladov získaných v súčinnosti s Národnou kriminálnou agentúrou,
prepravca Ivan Chovanec prvú čast' úseku prepravy — Otrokovice, Česká republika — Nowy Sacz,

Poľsko fakturoval spoločnosti SIA "AMG TRADE" a druhú časť úseku Nowy Sacz, Poľsko — Jesenná 26,
Prešov fakturoval spoločnosti DEKADA sp. z o.o. Doklady boli formálne vyhotovené, neodrážali reálny
skutkový stav.

7. Spoločnosť AG Intermedia, s.r.o, predmetný tovar fakturovala ako tuzemskú dodávku českej

spoločnosti HESCO s.r.o. Spoločnosť HESCO s.r.o. tovar následne fakturovala ako intrakomunitárnu
dodávku lotyšskej spoločnosti SIA „AMG TRADE”. Lotyšská spoločnosť SIA „AMG TRADE" vystavila
faktúru za dodanie toho istého tovaru do iného členského štátu - poľskej spoločnosti DEKADA Sp. z
o.o. DEKADA Sp. z o.o. fakturovala tovar slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o., a tá ho fakturovala ďalej
slovenskej spoločnosti LANCAN s.r.o.. Tovar, ktorý žalobca fakturoval českej spoločnosti AG Intermedia,

s.r.o., nebol žiadnym spôsobom spracovaný alebo akokoľvek upravovaný a v nezmenenom množstve
a kvalite sa vrátil do tuzemska, kde ho prevzala spoločnost' LANCAN s.r.o., ktorá ho v zdaňovacom
období máj 2011 opäť fakturovala daňovému subjektu ZANZI s.r.o. (žalobcovi). Slovenskej spoločnosti
LANCAN s.r.o. vznikla v tuzemsku daňová povinnost' z titulu následného dodania plechov v tuzemsku
odberateľovi ZANZI s.r.o.. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z nakúpeného tovaru a následné dodanie

českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. oslobodil od dane, čím si v konečnom dôsledku v preverovanom
zdaňovacom období uplatnil nadmerný odpočet.

8. Vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že pri jednotlivých vyfakturovaných dodávkach bol pri
nakládkach tovaru v areáli spoločnosti HESCO s.r.o. odovzdaný dodací list a CMR doklad, ktorý bol

vypísanývodičomnazákladeinštrukcií.TentoprvýCMRdokladbolprijednotlivýchdodávkachpotvrdený
pečiatkou odosielateľa, pečiatkou a podpisom dopravcu a podpisom prijímateľa. Vodič po naložení
tovaru na vozidlo opustil areál spoločnosti HESCO s.r.o. a prepravil tovar do prvého cieľa, tj. Nowy
Sacz v Poľsku. V Poľsku sa tovar nevykladal, nedochádalo k žiadnej vykládke tovaru, ako je uvedenév CMR dokladoch, ale došlo len k formálnym záležitostiam, t.j. k prevzatiu ďalšieho v poradí druhého
CMR dokladu. Vodič po prevzatí druhého CMR dokladu pokračoval v ceste s naloženým vozidlom do
skladovacích priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o. na Jesennej ulici v Prešove, kde bol tovar vyložený.

9. Slovenská spoločnost' luminex, s.r.o. vo fakturačnom ret'azci s betonárskou oceľou a plechmi
vykazovala znaky tzv. zmiznutého obchodníka (Missing trader) - prijímala faktúry od dodávateľa z iného
členského štátu, pričom od tejto spoločnosti sa začína ret'azec tuzemských spoločností. Na adrese
sídla zapísaného v Obchodnom registri nesídli, nepreberá zásielky správcu dane, konatel' spoločnosti

nespolupracuje so správcom dane, nepredložil žiadne doklady, spoločnosť dosahovala vysoké obraty z
uskutočnenýchzdaniteľnýchobchodovnaSlovensku,aledoštátnehorozpočtuztýchtoobratovodviedla
neprimerane nízku daňovú povinnosť. file_0.jpg

file_1.wmf

Spoločnosti LANCAN s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. vykazovali znaky tzv. nárazníka (buffer) -
prijímali faktúry od nekontaktnej spoločnosti, resp. od iného nárazníka, prefakturovali ten istý objem
a sortiment tovaru s malým navýšením ceny ďalšej spoločnosti nasledujúcej vo fakturačnom reťazci,

pričom vykázali nízku daňovú povinnosť' pri vysokom obrate. Napokon žalobca (ZANZI s.r.o.) vykazoval
znaky tzv. brokera - dodávateľa do iného členského štátu., t.j. prijímal faktúry od nárazníka, vystavoval
faktúry pre zahraničného odberateľa, ktorým bola nekontaktná česká spoločnosť AG Intermedia, s.r.o.
a vykazoval nadmerný odpočet.

10.Vzhľadomnapreukázanúskutočnosť,žedaňovýsubjektbolsúčasťouzistenéhoreťazcaspoločností
obchodujúcich s betonárskou oceľou a plechmi a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vedel
alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na takom obchodovaní, kedy tovar (plechy a betonárska ocel')
deklarovaný ako intrakomunitárne dodávky do Českej republiky opustil územie Slovenskej republiky, ale
tovar sa v krátkom čase fyzicky v nezmenenom množstve a kvalite vrátil cez Poľsko späť na Slovensko

(v zdaňovacom období máj 2011 zo skladov spoločnosti LANCAN s.r.o. v Prešove späť do tých istých
skladov), niektoré dodávky aj späť daňovému subjektu ZANZI. s.r.o. (žalobcovi) — a to aj fakturáciou
medzi spoločnosťami AG intermedia, s.r.o. — HESCO s.r.o - SIA „AMG TRADE" - DEKADA SP. z o.o.
- luminex, s.r.o. - LANCAN s.r.o. - ZANZI s.r.o., /So1id Press Slovakia, s.r.o. — ZANZI s.r.o. (žalobca).
Zároveň poukazujúc na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-409/04 Teleos), z ktorej vyplýva,

že pokial' sa tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania (SR) a iným
dopravným prostriedkom, ale v nezmenenej kvalite a množstve sa vráti do členského štátu dodania,
nie je tak splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného
členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. Ak teda preprava tovaru v rámci Spoločenstva
neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom členskom štáte dodania, nemožno tvrdiť, že

došlo k dodaniu tovaru v rámci Spoločenstva, teda, že došlo k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu alebo, že došlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalobcovi tak
nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodávkach pre českú spoločnosť AG Intermedia,
s.r.o., pretože bolo preukázané, že preprava plechov a betonárskej ocele neskončila v Českej republike,
ale v tuzemsku, v členskom štáte dodania.

11. Správca dane už v protokole z daňovej kontroly poukázal na zistený podvod v oblasti dane z
pridanej hodnoty, kedy reálne bol tovar dodaný z tuzemska do Českej republiky, odkiaľ sa cez Poľsko
vrátil späť na Slovensko v nezmenenom množstve a kvalite, pričom tovar sa v Poľsku nevykladal,
došlo len k prevzatiu ďalšieho prepravného dokladu a následne v odvolaním napadnutom rozhodnutí

poukázal na konkrétne dodávky daňového subjektu spojené s týmto podvodom, a dokázal, že daňový
subjekt o podvode mohol alebo mal vedieť. Hodnotenie skutkovej otázky, či daňový subjekt vedel alebo
mohol a mal vedieť, že sa určitými dodávkami betonárskej ocele a plechov českej spoločnosti AG
Intermedia, s.r.o., nakupovaných aj od spoločností Solid Press Slovakia s.r.o. a LANCAN s.r.o., ktoré
boli koordinované, zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, bolo spojené so

zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca prijal
alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Skutočnosť, že
žalobca vedel alebo mohol vedieť o účasti v reťazci poznačenom podvodom, vyplývala aj z toho, že
B. C., konateľ spoločnosti ZANZI s. r. o., uviedol, že si nepamätá, s kým konkrétne zo spoločnosti AGIntermedia, s. r. o., jednal a komunikácia prebiehala mailom, o možnosti predať plechy sa dozvedel z
ich dopytov, oni zaslali ponuku, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG Intermedia, s. r. o.
Nezaujímal ho pôvod tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN s. r. o., pri dodaní tovaru nepreberal

certifikáty, ako si to dodanie tovaru vyžaduje na preukázanie totožnosti a nemennosti dodávaného
a obchodovaného tovaru. Žalobca taktiež neuviedol a nepreukázal, ako si overil postavenie svojich
obchodných partnerov (AG Intermedia, s. r. o., LANCAN s. r. o., Solid Press Slovakia, s. r. o.) a
osôb, ktoré mali za tieto spoločnosti konať, dôveryhodnosť a spoľahlivosť obchodných partnerov, akým
spôsobom skontroloval množstvo, druh a kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal následne dodať českej

spoločnostiAGIntermedia,s.r.o.,nezaujímalhopôvodtovaru,prinákupetovarunepožadovalcertifikáty
t. j. nesprával sa dostatočne obozretne, a neprijal opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp.
jehoúčasťnatakomkonaní.Žalobcatedanepreukázal,žeprijalvšetkyrozumnéopatreniaastarostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.
Žalobca tiež musel presne vedieť, akých obchodov sa zúčastňuje, pretože daňové subjekty v reťazci
(Solid Press, s. r. o., LANCAN, s. r. o. a AG Intermedia, s. r. o.) boli navzájom prepojené ekonomicky

a personálne cez osobu D. C. E.. Vzhľadom na zistenia správcu dane, že preverované zdaniteľné
obchody sú spojené s podvodným konaním, na základe ktorého obmedzil právo daňového subjektu
na oslobodenie od dane, preukázal nielen existenciu daňového podvodu, ale aj skutočnosť, že daňový
subjekt o tomto podvode vedel alebo mohol vedieť.

12. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mu neposkytol požadované zápisnice z výsluchov
svedkov, poukázal na to, že dňa 20.09.2018 splnomocnený zástupca žalobcu vyhotovil mobilným
telefónom fotokópie z dokumentov uvedených v Úradnom zázname zo dňa 20.09.2018. Elektronickým
podanímzodňa21.09.2018žalobcapožiadalsprávcudaneovyhotoveniefotokópiíďalšíchdokumentov,
ktoré sa týkali výpovedí svedkov F. G. a H. I., ktoré správca dane získal z vyšetrovacieho spisu Národnej

kriminálnej agentúry. Správca dane Oznámením zo dňa 01.10.2018 žalobcovi oznámil, že požadované
zápisnice sa netýkajú daňových povinností žalobcu (ZANZI s.r.o.) a nebudú ani použité ako dôkaz, a
preto neumožnil žalobcovi nahliadnuť do predmetných zápisníc, a tak správca dane žalobcovi umožnil
nahliadnuť iba do tých zápisníc, ktoré boli použité ako dôkazy v danej veci.

II.
Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania

13. Správnou žalobou zo dňa 12.04.2019 doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach toho istého

dňa 12.04.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100386629/2019 zo dňa
06.02.2019 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a priznať mu právo na náhradu trov konania.

14. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie

skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho

poriadku (ďalej aj „SSP“).

15. Žalobca v správnej žalobe k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že správca
dane po vykonanej daňovej kontrole skonštatoval preukázanie existencie podvodného reťazca, ktorý
mal slúžiť na fiktívne obchodovania s tovarom za účelom vytvorenia situácie umožňujúcej získania

neoprávnenej výhody pre sieť obchodných spoločností (karusel), pričom žalobca mal byť súčasťou
tohto podvodného reťazca. Argumentoval, že v priebehu celej daňovej kontroly poskytoval súčinnosť
správcovi dane, predložil mu všetky relevantné doklady a poskytol všetky informácie a vysvetlenia
za účelom preukázania opodstatnenosti svojho nároku na priznanie odpočtu za zdaňovacie obdobie
marec 2011, pričom správca dane nikdy nespochybnil súlad účtovnej evidencie žalobcu ani nepreukázal

porušenie akýchkoľvek platných právnych predpisov a ani nespochybnil reálnosť obchodovania žalobcu
s jeho obchodnými partnermi a reálnosť finančných tokov týkajúcich sa nákupu a predaja predmetného
tovaru. Mal za to, že nikdy nevykonávali svoju podnikateľskú činnosť ako súčasť nejakého podvodného
reťazca, nemali žiadne vedomosti a podľa ich názoru, z vykonaného dokazovania ani zo žiadnejvýpovediosôbnevyplývaliskutočností,ktorébypreukazovalivedomúúčasťžalobcunakaruseli.Žalobca
nebol v kontakte s osobami alebo spoločnosťami, ktoré sa v podvodnom reťazci nachádzali pred jeho
dodávateľmi alebo za jeho odberateľmi, pričom správcovi dane prehľad o nákupe a predaji tovarov

v rozhodnom období od rôznych spoločností, čo podľa žalobcu jednoznačne preukazuje štandardný
postup pri obchodovaní, a čo preukazuje, že žalobca nemal ani nemohol mať žiadnu vedomosť o
karuselový obchodoch, nezúčastňoval sa ich a ani vedome nebol súčasťou podvodného reťazca tak ako
vyplýva z rozhodnutia žalovaného. Žalobca mal za to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dostatočne
konkrétne neuviedol na základe akých relevantných skutočností mal za preukázané, že žalobca vedel

alebo mohol vedieť o existencii podvodného reťazca alebo o existencii daňového podvodu.

16. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti, žalobca poukázal na výpoveď obvineného D. C. E. zo dňa
23.10.2017 a mal zato, že správca dane vyvodil nesprávny záver o preukázanej vedomej účasti žalobcu
a jeho konateľa B. C. na „karuseli“, hoci v priebehu daňového konania žalobca uviedol viackrát vo svojich
ústnych alebo písomných vyjadreniach, že ju namieta a tvrdenia obvineného označil za nepravdivé.

Žiadal vykonať konfrontáciu tejto výpovede s výsluchom osoby B. J. alebo vypočuť aj D. C. E.. Svedok
B. J. v daňovom konaní podľa žalobcu pred správcom dane jednoznačne vyvrátil vo svojej svedeckej
výpovedi zo dňa 02.05.2018 skutočnosti uvádzané obvineným D. C. E. zaznamenané v zápisnici zo
dňa 23.10.2017. Výsluch D. C. E. alebo jeho konfrontáciu s ďalšími výpoveďami svedkov však správca
dane v priebehu daňovej kontroly nevykonal, a to aj napriek zisteným rozporom s výpoveďami žalobcu a

svedka B. J.. S touto skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia nevysporiadal.

17. Žalobca mal za to, že skutkový stav, ktorý bol základom pre vydanie rozhodnutia v daňovom
konaní bol správcom dane a žalovaným nedostatočne zistený, nakoľko dňa 05.04.2019 bol obvinený
D. C. E. orgánmi činnými v trestnom konaní opätovne vypočutý v trestnej veci ČVS: PPZ-724/NKA-

FP-VY-2017, pričom tam uvádzané tvrdenia obvineného boli v zjavnom rozpore so skutočnosťami
uvádzanými obvineným v Zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 23.10.2017, a tak po oboznámení sa
žalobcu so spisom v trestnej veci konštatoval, že skutkový stav, ktorý vzal správca dane alebo žalovaný
za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom vedeným v trestnej veci
a nemá v ňom oporu.

18. Žalobca namietal, že pri obchodovaní nezachovával náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým
vzhľadom k povahe tovaru a, že si nezabezpečil potrebné podklady pre splnenie podmienok pre
uplatnenie svojich nárokov, nakoľko že učinil všetky potrebné úkony, keď pri nákupe a následnom predaji
tovaru vždy osobne jednal s tretími stranami, zabezpečoval prepravu tovaru prostredníctvom svojich

vozidiel, respektíve prostredníctvom zmluvných prepravcov a vždy dôsledne zabezpečil nakládku tovaru
a jeho výklad v mieste dodania, pričom pri predaji do zahraničia dodával tovar na predfaktúru a až
po ustálení a preverení platobnej disciplíny obchodného partnera (AG Intermedia, s.r.o.) mu tovar
dodávali na faktúru s dohodnutou lehotou splatnosti, pričom pri nesplnení finančných záväzkov zo strany
obchodného partnera ukončil dodávky tovarov a ďalej v obchodovaní so spoločnosťou nepokračoval.

Žalobca tak mal za to, že sa správal dostatočne obozretne a prijal všetky opatrenia, ktoré by vylúčili
podvodné konanie, respektíve ich účasť na takomto konaní. Žalobcovi tak nie je možné vytýkať, že
nekonal obozretne alebo neuniesol dôkazné bremeno, alebo dostatočným spôsobom nepreukázal
správcovi dane, ako si preverovali obchodných partnerov.

19. Žalobca namietal aj tvrdenia žalovaného, že pri obchodovaní absentovali „certifikáty“, čo preukazujú
závery prijaté žalovaným o „neštandardnom postupe“. Certifikáty sú vystavené výrobcom tovarov a
následne sa s takýmto tovarom obchoduje s použitím takýchto certifikátov. Dôvodil, že podľa platných
právnychpredpisovcertifikátniejepovinnouprílohoukudokumentáciivzťahujúcejsanakupovanýalebo
predávaný tovar, pričom pomerne často dochádza k situáciám, že kupovaný alebo dodávaný tovar je

v tom istom množstve alebo objeme, s tými istými technickými parametrami a pritom sa nejedná o ten
istý tovar, a tak nie je možné vyvodiť záver, že pri obchodovaní daňový subjekt nakupuje a predáva ten
istý tovar opakovane.

20. Žalobca spochybnil záver znaleckého posudku 2/2018 a tvrdil, že sa vždy jednalo o prijatie

platieb alebo úhradu platieb prostredníctvom štandardných bankových operácií, a vždy v lehote
splatnosti; od roku 2010 má žalobca uzatvorený osobitný zmluvný vzťah s bankou (G., K.), a to
zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1433/2010/UZ, na základe ktorého mal zabezpečené prevádzkovéfinancovanie na svoju obchodnú činnosť, a tak bol finančne sebestačný a znalcom vytýkané
neštandardne rýchle finančné toky nemohli, a ani nemali vplyv na platobnú disciplínu žalobcu.

21. K zisteniam správcu dane ohľadom k otázke a analýze vývoja cien v zistenom reťazci spoločnosti,
ktoré podľa záverov znaleckého posudku preukazovali účelovosť organizovaného obchodovania za
vopred dohodnutých podmienok žalobca uviedol, že nikdy neurčoval ceny za tovar, pri obchodovaní
vždy reagoval na dopyt a ponuku konkrétneho tovaru a objektívne nemal vedomosť o účelovom
organizovaní obchodovania za vopred dohodnutých podmienok medzi inými spoločnosťami. Žalovaný

žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosť, že žalobca vedome nakupoval tovar za nižšie
ceny, alebo že by takto konal v súlade s inými spoločnosťami za účelom získania neoprávnenej výhody,
alebo že konal podvodne.

22. Žalobca napokon namietal, že správca dane alebo žalovaný, žalobcovi ako kontrolovanému
daňovému subjektu, odmietol poskytnúť celý spisový materiál daňovej veci o výsluchu svedkov F. G.

a H. I., a to aj napriek jeho písomnej žiadosti zo dňa 21.09.2018, čím došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní, nakoľko mal za to, že s týmito dôkazmi mal právo sa oboznámiť a mal aj právo
sa k nim aj vyjadriť. Takýto postup žalovaného sa javil ako účelový, keď bral do úvahy nie všetky, ale
len niektoré dôkazy, ktorých vyhodnotenie následne nemusí prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný účelovo niektoré dôkazy vyhodnocoval

iba jednotlivo, bez toho, aby ich vyhodnotil aj vo vzájomnej súvislosti.

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.07.2019 zotrval na záveroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí, postup správcu dane považoval za súladný so zákonom a navrhol správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

24. Žalovaný po zhrnutí priebehu administratívneho konania a s poukazom na žalobné dôvody žalobcu
a ich obsahovú zhodu s námietkami uplatnenými v odvolaní, žalovaný poukázal na to, že dôvod,
pre ktorý správca dane obmedzil žalobcovi nárok na oslobodenie od dane pri dodávkach plechov
českému odberateľovi (AG Intermedia, s.r.o. ) bol ten, že správca dane zistil, že žalobca bol zapojený do

reťazcov spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou a s plechmi. Vzhľadom na zistený reťazový
charakter obchodovania s týmito komoditami, boli zistené skutočnosti preukazujúce neopodstatnenosť
oslobodenia od dane, keďže deklarovaný tovar sa vrátil do tuzemska. Žalobcovi nevzniklo právo na
uplatnenie oslobodenia od dane pri dodávkach pre českú spoločnosť (AG Intermedia, s.r.o.), pretože
bolo preukázané, že prepravený tovar neskončil v Českej republike, ale v tuzemsku, v členskom štáte

dodania. Fakturačný tok nezodpovedal reálnemu toku tovarov a konanie spoločností zapojených do
fakturačného reťazca bolo poznačené podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Správca dane už v
protokole z daňovej kontroly poukázal na zistený podvod v oblasti dane z pridanej hodnoty spočívajúci
v koordinovaných dodávkach tovaru, ktoré boli fakturované medzi slovenskými, českými, lotyšskou a
poľskou spoločnosťou, kedy reálne bol tovar dodaný z tuzemska do Českej republiky, odkiaľ sa cez

Poľsko vrátil späť na Slovensko v nezmenenom množstve a kvalite, pričom tovar sa v Poľsku nevykladal,
došlo len k prevzatiu ďalšieho prepravného dokladu a následne žalovaný v rozhodnutí poukázal na
konkrétne dodávky žalobcu spojené s týmto podvodom a preukázal, že žalobca o podvode mohol alebo
mal vedieť.

25. Z dokazovania správcu dane bolo zrejmé, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia s.r.o.,
a AG Intermedia, s.r.o., teda priami obchodní partneri žalobcu (ZANZI s.r.o.), boli bez rozhodovacej
právomoci, pretože ich činnosť bola koordinovaná D. C. E., boli personálne a finančne prepojené, a
obchodovanie bolo organizované za vopred dohodnutých podmienok. B. C., konateľ spoločnosti ZANZI
s.r.o., správcovi dane dňa 12.10.2016 uviedol, že si nepamätá, s kým konkrétne zo spoločnosti AG

Intermedia, s.r.o., jednal, komunikácia prebiehala mailom, o možnosti predať plechy sa dozvedel z
ich dopytov, oni zaslali ponuku, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG Intermedia, s.r.o..
Správcovi dane tiež uviedol, že ho nezaujímal pôvod tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN
s.r.o., ohľadom certifikátov uviedol iné informácie ako konateľ spoločnosti LANCAN s.r.o. (C. L. B.), keď
tvrdil, že nepreberal certifikáty, ak si to odberateľ nevyžadoval. Už z týchto jeho vyjadrení je zrejmé, že

obchodovanie s uvedenými spoločnosťami s takým špecifickým tovarom, akým sú oceľ a plechy nebolo
štandardným spôsobom obchodovania. Z vyjadrení B. C. a Ing. Ladislava Oravca (konateľa spoločnosti
Solid Press Slovakia, s.r.o.) vyplynulo, že sa poznajú už dlhý čas a spoluprácu - predaj skladových
zásob spoločnosti ZANZI s.r.o., - zabezpečil M. J.. B. C. dňa 05.06.2018 správcovi dane uviedol, že bol vkontakte s pani F. aj s ďalším človekom, ktorého meno si nepamätal. Žalobca neuviedol ani nepreukázal,
ako si overil postavenie svojich obchodných partnerov (AG Intermedia, s.r.o., LANCAN s.r.o., Solid
Press Slovakia, s.r.o.). Žalobca teda nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť

vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.

26. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že postavenie žalobcu v uvedenom reťazci spoločností
tvoril koniec tuzemskej časti reťazca spoločností, pretože tovar dodával do Českej republiky ako
intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane z pridanej hodnoty českej spoločnosti AG Intermedia,

s.r.o., ktorá tento tovar fakturovala ďalším spoločnostiam a tovar sa v krátkom čase v nezmenenom
množstve a kvalite vrátil na územie Slovenskej republiky, späť do skladov spoločnosti LANCAN s.r.o..
Fakt, že sa jedná o organizovaný karuselový obchod potvrdzujú aj výpovede M. B. (konateľa spoločnosti
LANCAN s.r.o.), M. B. J. (konateľa spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.) a N. F. (konateľky spoločnosti
AG Intermedia, s.r.o.), ktorí uviedli, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a
spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., boli riadené D. C. E.. Tento fakt potvrdzuje aj výpoveď D. C. E., ktorý v

súvislosti s preverovanými dodávkami uviedol, že obchodovanie s komoditou stavebná oceľ a plechové
zvitky, ako aj tabule nemalo nikdy reálny komerčný základ, aj keď sa na tento obchod používal reálny
tovar.

27. Žalobca opakovane poukazoval na výpoveď D. C. E. zo dňa 05.04.2019, na ktorú žalovaný nemohol

prihliadať, keďže o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 28.09.2018 rozhodol dňa
06.02.2019, pričom výpoveď D. E. bola iba jedným z množstva dôkazov, ktoré správca dane zabezpečil
a ktoré hodnotil.

28. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú certifikátov k tovarom, záverov znaleckého

posudku a predajných cien, žalovaný poukázal na to, že z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že od
deklarovaných dodávateľov nepožadoval certifikáty, ani ho nezaujímal pôvod tovaru, čo správca dane
logicky vyhodnotil ako neštandardné pri tak špecifických tovaroch, ako sú betonárska oceľ, lakoplastové
a pozinkované zvitky, valcované plechy, pretože bez príslušných certifikátov, atestov, nie je možné
potvrdiť a preukázať originalitu, pôvod, výrobcu, kvalitu, vlastnosti tovarov. Správca dane využil aj

vyjadrenia znalca k finančným tokom v skupine spoločností, medzi ktorými sa nachádzal aj žalobca
(ZANZIs.r.o.),atoakojedenzdôkazovkzáveru,žeprávefinančnétransakcievskupine,ktoréprebiehali
neštandardne rýchlo, umožnili realizáciu organizovaných obchodov s vybranými komoditami za vopred
dohodnutých podmienok. Zároveň aj analýzou vývoja cien v zistenom reťazci spoločností, správca dane
poukázal na účelovosť organizovaného obchodovania za vopred dohodnutých podmienok.

29. Žalobca vo svojej replike zo dňa 18.09.2019 zotrval na svojich vyjadreniach v správnej žalobe a
žiadal súd, aby rozhodol v zmysle žalobného návrhu.

30. Namietal tvrdenia žalovaného o preukázaní jeho vedomej účasti na podvodnom konaní alebo o

jeho vedomosti o existencii „karuselu“, a takisto namietal tvrdenia žalovaného o tom, že sa nesprával
dostatočne obozretne a neprijal opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na
takomto konaní. Jednotlivé dôkazy a ich hodnotenie zo strany či už správcu dane, alebo žalovaného
sú účelovo prezentované, bez jednoznačného preukázania faktov a skutočností. Žalobca žiadal v
konaní na súde vykonať dôkaz, a to dožiadať príslušné orgány činné v trestnom konaní o predloženie

trestného spisu ČVS: PPZ-724/NKA-FP-VY-2017, z ktorého je možné preukázať jednak rozpor so
závermižalovanéhouvádzanýmivodôvodnenínapádanéhorozhodnutia,najmäsohľadomnajednotlivé
výpovedeosôb:D.C.E.,M.B.J.,B.C.aďalšíchosôbapreukázaťpredovšetkýmskutočnosti,žežalobca
nemal a ani nemohol mať akúkoľvek vedomosť o existencii „karuselu“, resp. preukázať skutočnosť, že
vedome nebol súčasťou podvodného reťazca. Žalobca takisto nemal a ani nemohol mať vedomosť,

kto v skutočnosti riadil spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia s.r.o. a AG Intermedia, s.r.o.,
či tieto spoločnosti boli bez rozhodovacej právomoci a personálne prepojené osobou D. C. E., či ich
obchodná činnosť mala reálny základ, alebo či bola ich činnosť koordinovaná, alebo obchodovanie
bolo organizované za vopred dohodnutých podmienok. Z vykonaného dokazovania správca dane
vyvodil subjektívne závery o existencii podvodného reťazca, za čo žalobca objektívne nemôže niesť

zodpovednosť, nakoľko o tom nemal vedomosť. Žalobca jednoznačne v priebehu daňovej kontroly
správcovi dane preukázal ako a od koho konkrétny tovar nakúpil, naložil, predal, prepravil, vyložil a podal
aj vysvetlenia a z akých dôvodov nežiadal certifikáty.31. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému, ktorému bola doručená dňa 03.10.2019 spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k replike žalobcu, pričom žalovaný už duplikou nereagoval.

III.
Konanie na krajskom súde a na kasačnom súde

32. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/70/2019-100 zo dňa 05.12.2019 zamietol návrh žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

33. Krajský súd v Košiciach, ako pôvodný správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.06.2022,
ktoréhosazúčastnilkonateľžalobcu(B.C.)aprávnyzástupcažalobcu,ktorývosvojomprednesezotrval
na podanej žalobe a navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť
avecvrátiťprvostupňovémusprávnemuorgánunaďalšiekonaniearozhodnúťotrováchkonania.Malza

to, že v konaní správcom dane a ani žalovaným nebola preukázaná ani len nevedomú účasť žalobcu na
karuselových podvodoch, pričom poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru, potvrdzujú
to, že žalobca konal obozretne, najmä tým, že ku príkladu vykonal pracovnú cestu do zahraničia, do
danej spoločnosti a preveroval si ich skladové kapacity a možnosti dodávok, či realizáciu dopytov najprv
na predfaktúru. Opätovne poukázal na rozpory vo výpovediach p. E., a že s ním konateľ žalobcu nemal

žiadne dohodu a nikdy sa s ním nestretol.

34. Rozsudkom č.k. 6S/70/2019-187 zo dňa 07.07.2022 Krajský súd v Košiciach žalobu prvým výrokom
zamietol a druhým výrokom účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v rozsudku
postupom podľa § 140 SSP poukázal na rozsudok tohto súdu č. k. 8S/42/2019-144 zo dňa 27.05.2021,

ktorý obsahoval plné odôvodnenie. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť.

35. Najvyšší správny súd SR rozsudkom 3Sfk/42/2021 zo dňa 18.12.2023 rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Kasačný súd vo svojom
rozhodnutí uviedol, že správny súd bol povinný zaujať stanovisko k žalobným námietkam, a to o

posúdení účasti sťažovateľa v karuselových podvodoch, o vyhodnotení vedomostného testu, resp. k
prijatiu potrebných opatrení, o kvalite procesu dokazovania pred orgánmi verejnej správy, konkrétne o
vyhodnocovaní svedeckých výpovedí a prístupe sťažovateľa k časti spisu.

36. Najvyšší správny súd vo svojom rozsudku k účasti žalobcu na daňovom podvode poukázal na to,

že z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že postupovali v súlade s judikatórnymi východiskami
preukazujúcimi daňový podvod a preukazovali existenciu reťazca spoločnosti a jeho fungovanie
simulujúce ho reálne obchodovania s tovarom, avšak majúceho za cieľ výlučne získanie daňových
výhod. Žalovaný vyhodnocoval aj vedomosť žalobcu o jeho účasti na predmetných karuselových
obchodoch a prijatie potrebných opatrení na zistenie, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na

daňovom podvode. Kasačný súd neidentifikoval rozpor medzi právnym názorom žalobcu a žalovaného
a správneho súdu a tieto kasačné dôvody nepovažoval za dôvodné.

37. Kasačný súd vo svojom zrušujúcom rozsudku vytýkal správnemu súdu nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia. V predmetnej veci s ohľadom na obsah žaloby bol správny súd povinný zaujať stanovisko

k žalobným námietkam žalobcu o posúdení účasti sťažovateľa v karuselovom podvode, o vyhodnotení
vedomostného testu alebo k prijatiu potrebných opatrení na zistenie, či prijaté plnenie nebude viesť k
jehoúčastinadaňovompodvodeakvaliteprocesudokazovaniapredorgánmiverejnejsprávy,konkrétne
o vyhodnocovaní svedeckých výpovedí a prístupe žalobcu k časti spisu.

IV.
Konanie pred správnym súdom

38. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023
daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Od 1. júna 2023 je na konanie vtejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola po zrušení a vrátení kasačným súdom náhodným
výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod sp. zn. 2Sf/14/2024.

39. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj „SSP“) ), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa

25.09.2025 zaúčastiprávnehozástupcužalobcu,pričompojednávanieodročilna21.10.2025zaúčelom
vyhlásenia rozsudku a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto postupom podľa § 190
SSP žalobu žalobcu, ako nedôvodnú zamietol.

40. Poverený zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil na predchádzajúcom
pojednávaní konanom toho istého dňa o 9.30hod. z dôvodu neodkladných pracovných povinností.

41.Nanariadenompojednávanídňa25.09.2025právnyzástupcažalobcuzotrvalnapodanejžalobeana
doterajších vyjadreniach a v konečnom návrhu navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnúť
o trovách konania.

42. Vo svojom prednese na pojednávaní, právny zástupca žalobcu zotrval na svojej argumentačnej
línii. Na otázky súdu právny zástupca žalobcu poukázal na to, že v predmetnom zdaňovacom období
marec 2011 oproti ďalším zdaňovacím obdobiam spočíval rozdiel v tom, že prepravu medzi žalobcom
a odberateľom do Českej republiky vykonal de facto žalobca v druhom rade, teda Ladislav Maruščák –

ZAN-ZI. V tomto mesiaci to bol začiatok spolupráce s tým, že v danom období vykonával dodávky tovaru
spoločnosti AG Intermedia žalobca na predfaktúru, preveril si sklady a finančnú situáciu odberateľa,
jeho registráciu v obchodnom registri Českej republike. Pokiaľ v inom mesiaci spoločnosť LANCAN
ponúkla tovar žalobcovi, mohol to byť ten istý, ale nemusel, pretože rozmery zvitkov sú typizované
a štandardizované, a to žalobca nevie ovplyvniť, za akú cenu mu niekto tovar ponúka. Žalobca nedokáže

nijakým spôsobom verifikovať, či sa jedná o ten istý konkrétny kus zvitku plechu. Certifikát k takýmto
tovarom môže vydať len výrobca. Žalobca vykonával platby cez kontokorentný účet, a tak u žalobcu
nedochádzalo k úhradám faktúr z jedného dňa na druhý. Spoluprácu s českým dodávateľom žalobca
ukončil v septembri, nakoľko po tom, čo neuhradili faktúru, tak žalobca prestal dodávky vykonávať.
V otázke predajnej a nákupnej ceny žalobca preukázal správcovi dane, že vždy podnikal za účelom

dosiahnutia zisku, avšak niekedy môže nastať situácia, že má nejaký tovar na sklade, ktorý predá pod
cenu, to však nie je podvodné konanie a občas sa mohlo stať, že tovar, ktorý nakúpil potom predal pod
cenu.

V.
Relevantná právna úprava

43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

46. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.47. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

48. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

49. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

50. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

51. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

52. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

53. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

54.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

55. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

56. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

57. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

58. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.59. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

60. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

61. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si
uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

62. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

63. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri

dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

64. Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak:
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

65. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

66. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

67. Podľa § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu;

ak platiteľ nemá faktúru, môže uplatnenie práva na odpočítanie dane preukázať aj iným hodnoverným
dokladom osvedčujúcim nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a vznik daňovej
povinnosti pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v príslušnom zdaňovacom období,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VI.
Právny názor správneho súdu68. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

ovyrubenírozdielu vsumenadmernéhoodpočtunaDPHzazdaňovacieobdobiemarec2011,zdôvodu,
že neboli splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o dani z pridanej
hodnoty, čím žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o dani
z pridanej hodnoty, ktorú správca dane vyčíslil zo zdaniteľných obchodov v sume 7.378,92 eur, a znížil
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2011 zo sumy 10.416,86 eur na sumu 3.037,94 eur.

69. Správny súd tak po zrušení veci zo strany Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/42/2021 zo dňa 18.12.2023) a jej vrátenia na ďalšie konanie
viazaný právnymi závermi uvedenými v zrušujúcom rozhodnutí kasačného súdu sa opätovne zaoberal
žalobnými námietkami žalobcu vznesenými v správnej žalobe, ako aj konaním, ktoré podaniu správnej
žaloby predchádzalo a dospel k právnemu názoru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná.

70. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánunamietanévžalobe,čiuvedenéprocesnépochybeniasprávnehoorgánusútakouvadoukonania

pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

71. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

72. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správna

úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho
orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu
úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré

okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

73. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom

napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou
každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna
2017). SSP upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje
na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O

nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne
nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z
vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť
zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkovenámietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú
vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

74. Vychádzajúc z obsahu predmetnej námietky žalobcu mal správny súd za to, že žalobca v žalobe

namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko k nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalobca poukázal na výpoveď D. C. E. zo dňa 23.10.2017 a mal za to, že správca dane
vyvodil nesprávny záver o preukázanej vedomej účasti žalobcu a jeho konateľa B. C. na „karuseli“, hoci
v priebehu a žiadal vykonať konfrontáciu tejto výpovede s výsluchom osoby B. J. zo dňa 02.05.2018
a ďalšími výpoveďami (bližšie nekonkretizovanými osobami – pozn. súdu) alebo vypočuť D. C. E. a
s touto skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia nevysporiadal. Správny súd

sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí, ako
aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri svojom

rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení
veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov,
dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne
posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami
žalobcu. Rozhodnutie správcu dane, s ktorým sa následne stotožnil a doplnil žalovaný bolo postavené

na tom, že správca dane zistil, že žalobca bol zapojený do reťazcov spoločností obchodujúcich s
betonárskou oceľou a s plechmi. Vzhľadom na zistený reťazový charakter obchodovania s týmito
komoditami, boli zistené skutočnosti preukazujúce neopodstatnenosť oslobodenia od dane, keďže
deklarovaný tovar sa vrátil do tuzemska. Žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane
pri dodávkach pre českú spoločnosť (AG Intermedia, s.r.o.), pretože bolo preukázané že prepravený

tovar neskončil v Českej republike, ale v tuzemsku, v členskom štáte dodania. Fakturačný tok
nezodpovedal reálnemu toku tovarov a konanie spoločností zapojených do fakturačného reťazca bolo
poznačené podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty s účasťou žalobcu na úrovni aspoň nevedomej
nedbanlivosti. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nahliadnutím do administratívneho
spisu nezistil, že by žalobca v priebehu administratívneho konania navrhol správcovi dane vykonať

konfrontáciu medzi D. C. E. a B. J., alebo že by navrhol vypočuť D. C. E. v administratívnom konaní.
Žalobca takúto námietku nevzniesol ani v odvolaní zo dňa 14.11.2018 proti rozhodnutiu správcu dane.
Rovnako tak správny súd, ani z výsluchu B. J. zo dňa 02.05.2018 nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré
by „jednoznačne“ vyvracali obsah výpovede D. C. E. zo dňa 23.10.2017, pričom ani žalobca v samotnej
žalobe nijakým spôsobom nekonkretizoval, v čom mal spočívať rozpor vo výpovediach týchto osôb.

Správny súd tak túto námietku žalobcu, ktorá mala mať za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia
nemohol považovať za dôvodnú.

75. Správny súd zastáva názor, že žalobcovi nič nebránilo, aby po oboznámení sa so zistenými
skutočnosťami zo strany správcu dane na ústnom pojednávaní dňa 18.09.2018, z ktorého je spísaná

zápisnica o ústnom pojednávaní navrhol ako dôkaz vypočutie D. C. E. alebo vykonanie jeho konfrontácie
s inými osobami, ktoré boli v konaní vypočuté, nakoľko už v tom čase mal žalobca preukázateľne
vedomosť o týchto zisteniach správcu dane, nakoľko to vyplýva zo samotnej zápisnice, a tak nebola
naplnená zákonná podmienka uvedená v § 46 ods. 8 Daňového poriadku, a to že by žalobca nemohol
predložiť (navrhnúť) vykonanie dôkazu (výsluch svedkov) v priebehu daňovej kontroly na preukázanie

jeho tvrdení. Ani z týchto dôvodov, správny súd nevzhliadol ako dôvodnú túto námietku žalobcu, nakoľko
správca dane žalobcu nezbavil, a ani neobmedzil v uplatnení jeho procesných práv.

76. K spôsobu vykonávania dokazovania správny súd poukazuje na § 24 ods. 2 Daňového poriadku,
v zmysle ktorého dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá o to, aby skutočnosti nevyhnutné na

účely správy dane boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Nakoľkodokazovanievediesprávcadane,onajposudzuje,ktorýnavrhnutýdôkazpovažujeza potrebné
vykonať a ktorý nie, pričom je povinný tak postupovať, aby skutkový stav bol zistený, čo najúplnejšie.77. Rovnako tak, ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že skutkový stav,
ktorý bol základom pre vydanie rozhodnutia v daňovom konaní bol správcom dane a žalovaným
nedostatočne zistený, nakoľko dňa 05.04.2019 bol obvinený D. C. E. orgánmi činnými v trestnom konaní

opätovne vypočutý v trestnej veci, pričom tam uvádzané tvrdenia obvineného boli v zjavnom rozpore
so skutočnosťami uvádzanými v zápisnici zo dňa 23.10.2017, nakoľko tento výsluch bol uskutočnený
až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.02.2019, a tak nie len správca dane, ale
ani žalovaný nemohol tento dôkaz hodnotiť pri posudzovaní skutkového stavu veci, nakoľko podľa §
63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní,

a tak správne orgány nemohli prihliadať na výsluch D. C. E. zo dňa 05.04.2019, nakoľko v tom
čase neexistoval. Taktiež ani správny súd nemôže prihliadať na tento dôkaz nakoľko v zmysle § 119
SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného podľa stavu ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia a ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného.

78. Následne sa správny súd zaoberal posúdením účasti žalobcu v karuselových podvodoch

a vyhodnotením vedomostného testu a prípadných prijatých opatreniach žalobcu na zistenie, či prijaté
plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správny súd tak posudzoval námietku žalobcu
v otázke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

79. Správca dane odoprel žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2011 odpočet dane z pridanej

hodnoty v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
z intrakomunitárneho dodania pre českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. z dôvodu, že boli porušené
ustanovenia § 69 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Tovar(plechy)deklarovanýakointrakomunitárnedodávkydoČeskejrepublikyopustilúzemieSlovenskej
republiky, ale tovar sa v krátkom čase fyzicky v nezmenenom množstve a kvalite vrátil cez Poľsko späť

na Slovensko (v zdaňovacom období máj 2011 zo skladov spoločnosti LANCAN s.r.o. v Prešove späť
do tých istých skladov), niektoré dodávky aj späť daňovému subjektu ZANZI. s.r.o. (žalobcovi) — a
to aj fakturáciou medzi spoločnosťami AG intermedia, s.r.o. — HESCO s.r.o— SIA ,AMG TRADE" -
DEKADA SP. z o.o. - luminex, s.r.o. - LANCAN s.r.o. - ZANZI s.r.o., /So1id Press Slovakia, s.r.o. —
ZANZI s.r.o. (žalobca). Správny súd sa stotožňuje s tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania je

zrejmé, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní plechov
do Českej republiky, nakoľko vykonaným dokazovaním správcom dane a ani dôkazmi predloženými
žalobcom nebolo preukázané to, že preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, ale skončila
v samotnom členskom štáte dodania, teda v Slovenskej republike, čím neboli splnené podmienky pre
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods. 1 zákona o

dani z pridanej hodnoty. Správca dane následne správne uzavrel aj s poukazom na rozsudok Súdneho
dvora vo veci C-409/04 Teleos to, že nedošlo k intrakomunitárnemu dodaniu, teda k dodaniu tovaru
v rámci Spoločenstva – k dodaniu tovaru z tuzemska do členského štátu, s čím sa stotožnil aj žalovaný
astotožňujesastýmajsprávnysúd.Vzhľadomktomu,ženebolasplnenápodmienkapodľaustanovenia
§ 43 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, a teda nadobudnutie tovaru subjektom v inom

členskom štáte, nebolo žalobcovi priznané oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a žalobca bol
povinný uhradiť daň z pridanej hodnoty z dodania tohto tovaru, čo nesplnil, čím porušil ustanovenie §
63 ods. 1 Daňového poriadku. Nakoľko žalobca túto daň neuhradil, vznikol na jeho strane daňový únik.

80. Súbežne s týmto zistením skúmal správca dane ďalej aj spôsob obchodovania týchto spoločností

v načrtnutom reťazci v súlade so zásadou úplného zistenia skutkového stavu veci a zistil, že žalobca bol
súčasťou reťazového obchodu, pri ktorom išlo o dodanie toho istého tovaru medzi viacerými obchodnými
spoločnosťami vo viacerých členských štátoch.

81. Judikatúra Súdneho dvora EÚ podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z

účastníkov neodvedie štátnej pokladnici vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania
zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam (rozsudky zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach
Optigen Ltd a Fulcrum Electronics Ltd (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd proti Commissioners
of Customs & Excese , Zb. rozh. s. I-483, zo dňa 06.07.2006 v spojených veciach Axel Kittel proti

Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04 a zo dňa
21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a Peter David, C-80/11 a C-142/11. Za takého stavu
je potom z hľadiska posúdenia nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých objektívnych
okolností vykázanej transakcie.82. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť
subjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na

odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná
transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému
zodpovednosti bez zavinenia by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb do
verejného rozpočtu (porov. rozsudok zo dňa 11.05.2006 vo veci Federation of Technological Industries
a i., C-384/04 ako aj rozsudok zo dňa 21.02.2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06).

83. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti
daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o
pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch
podmienok, pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky
na odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu

rozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa
prvej podmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel
Kittel testu je rozhodné, či podvodné konanie (druhá podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová
strata (únik na dani) (prvá podmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu.
Napokon podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel alebo

pri vynaložení náležitej opatrnosti mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými
transakciami(tretiapodmienka).Dôkaznébremenovovzťahukuvšetkýmkritériam,ktorýchpreukázanie
je predpokladom odopretia odpočtu dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode
zaťažuje správcu dane.

84. Správca dane teda zistil chýbajúcu daň na článku obchodného reťazca, a to pri spoločnosti luminex,
s.r.o., ktorá má postavenie tzv. zmiznutého obchodníka (Missing trader) - prijímala faktúry od dodávateľa
z iného členského štátu, pričom od tejto spoločnosti sa začína ret'azec tuzemských spoločností. Na
adrese sídla, zapísaného v Obchodnom registri nesídli, nepreberá zásielky správcu dane, konatel'
spoločnosti nespolupracuje so správcom dane, nepredložil žiadne doklady, spoločnosť dosahovala

vysoké obraty z uskutočnených zdaniteľných obchodov na Slovensku, ale do štátneho rozpočtu z týchto
obratov odviedla neprimerane nízku daňovú povinnosť. Tejto spoločnosti nebolo priznané odpočítanie
dane, čím u nej došlo k daňovému úniku, a preto správny súd považoval prvú podmienku pre posúdenie
veci ako daňového podvodu za preukázanú.

85.Ajdruháatretiapodmienkatestubola,podľanázorusprávnehosúdunaplnená,keďvdanomprípade
chýbajúca daň bola výsledkom podvodného konania, nakoľko z vykonaného dokazovania správcu dane
bol jednoznačne preukázaný fakturačný reťazec spoločností zapojených do podvodného konania. Tovar
(v mesiaci marec 2011 plechy) deklarovaný ako intrakomunitárne dodávky do Českej republiky opustil
územie Slovenskej republiky, ale tovar sa v krátkom čase fyzicky v nezmenenom množstve a kvalite

vrátil cez Poľsko späť na Slovensko (v zdaňovacom období máj 2011 zo skladov spoločnosti LANCAN
s.r.o. v Prešove späť do tých istých skladov) a niektoré dodávky aj späť daňovému subjektu ZANZI. s.r.o.
(žalobcovi) — a to aj fakturáciou medzi spoločnosťami AG intermedia, s.r.o. — HESCO s.r.o— SIA ,AMG
TRADE" - DEKADA SP. z o.o. - luminex, s.r.o. - LANCAN s.r.o. - ZANZI s.r.o., /So1id Press Slovakia,
s.r.o. — ZANZI s.r.o. (žalobca). V danom prípade vychádzajúc z administratívneho spisu a zo skutkovej

situácie zistenej správnymi orgánmi bolo preukázané, že chýbajúca daň súvisí s podvodným reťazcom.

86. Vychádzajúc zo žalobných námietok, ako aj zo záverov kasačného súdu, najzásadnejším v tomto
smere zostalo naplnenie štvrtej podmienky, teda aby správny súd posúdil a vyhodnotil vedomostný
test a prijatie rozumných opatrení (due dilligence) zo strany žalobcu, teda toho či žalobca vedel alebo

vedieť mal a mohol, že zdaniteľným obchodom, z ktorého si uplatňuje odpočet sa zúčastňoval na reťazci
obchodov postihnutom daňovým únikom v dôsledku daňového podvodu.

87. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že už z charakteru a vlastnej podstaty vedomostnej
zložky účasti na podvodnom konaní vyplýva, že ide o zložku vnútornú a tým preukázateľnú len

nepriamymi dôkazmi, okolnosťami a indíciami zistenými správcom dane, ktoré vo svojom súhrne (súhrn
neštandardných okolností) sú spôsobilé odôvodniť záver, že dotknutý daňový subjekt vedel alebo
vedieť mal a mohol o účasti na daňovom podvode. V rámci hodnotenia vedomosti daňového subjektu
o účasti na daňovom podvode musí správca dane vziať do úvahy aj to, či daňový subjekt prijalpri výkone svojej činnosti také opatrenia, ktoré je možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho
zdaniteľný obchod nie je súčasťou daňového podvodu. To aké opatrenia daňový subjekt prijal a prečo
bol v dobrej viere, že sa svojim zdaniteľným obchodom nezúčastňuje daňového podvodu, musí tvrdiť

a preukázať samotný daňový subjekt. Charakter neštandardných okolnosti konkrétneho zdaniteľného
obchodu, pritom určuje aj charakter opatrení, ktorých prijatie je možné rozumne očakávať od daňového
subjektu, na preukázanie jeho dobrej viery v poctivosť obchodu. Správne orgány nie sú povinné dávať
návod, ako mal daňový subjekt konať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode, pretože ako už bolo
uvedené, prijatie nevyhnutných rozumných opatrení za týmto účelom má tvrdiť a preukázať daňový

subjekt, nie správny orgán.

88. Jednotlivé úrovne vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode, ako podmienky odopretia
odpočtu dane nie sú exaktne definované právnou úpravou a ani judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Napriek
tomu, že vedomostnú zložku účasti na daňovom podvode, ako podmienku odopretia odpočtu dane nie
je možné bez ďalšieho stotožňovať so subjektívnou stránkou trestného činu spočívajúcom v zavinení,

ako ani daňový podvod, ako dôvod odopretia odpočtu dane v intenciách administratívneho konania nie
je možné stotožňovať s daňovým podvodom v trestnoprávnych rozmeroch. Pri jednotlivých druhoch
zavinenia je však potrebné vychádzať z ich definície uvedenej v Trestnom zákone a pri primeranej
aplikácii trestnoprávnych definícií zavinenia, pojmu „vedel“ môže zodpovedať tak nepriamy úmysel, ako
aj vedomá nedbanlivosť. V prípade daňového podvodu ako podmienku odopretia odpočtu dane postačí,

ak súhrn objektívnych okolností, teda zistení, ktorými dôvodia finančné orgány naplnenie vedomostnej
zložky dáva dostatočnú oporu pre záver o jej naplnení aspoň na úrovni nevedomej nedbanlivosti, teda
že daňový subjekt nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o
tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

89. Vychádzajúc zo správnej žaloby a k žalobcom tvrdenej nepreukázanosti vedomej účasti
žalobcu na podvode tým, že žalobca prijal opatrenia na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli
súčasťou podvodného konania, pričom žalobca pri tejto námietke „vedomú účasť“ vnímal na úrovni
„vedel“ (vedome nakupoval) správny súd poukazuje na závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/190/2020 z 23.júla 2021, podľa ktorých: „Otázku, zda daňový subjekt

přijal potřebná opatření proti účasti na daňovém podvodu, je totiž třeba posuzovat v rámci hodnocení,
zda mohl vědět, že se takového jednání účastní (pokud by potřebná opatření přijal, podvod na DPH
by zjistil). Přijetí preventivních opatření je z povahy věci možné posuzovat jen tam, kde není jisté, zda
daňový subjekt o své účasti na podvodu věděl, a je třeba posoudit, zda o ní alespoň mohl vědět (daňový
subjekt, který ví, že se podvodu účastní, logicky nebude přijímat opatření, aby této situaci zamezil).“. V

danom prípade, ako to už bolo vyššie uvedené, súhrnom zistených objektívnych okolností odôvodňovali
to, že žalobca „vedieť mal a mohol“, že sa svojim obchodom zúčastňuje na daňovom podvode. V rámci
vedomostného testu posudzovanie prijatia rozumných opatrení smerujúcich k tomu, aby sa daňový
subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom podvode je podmienené primárne tvrdením
a preukázaním takýchto opatrení daňovým subjektom. Preto, ak by samotné zistené neštandardné

okolnosti jednoznačne svedčili o tom, že daňový subjekt o účasti na daňovom podvode vedel, potom by
ani posudzovanie akýchkoľvek tvrdených prijatých opatrení nemohlo byť spôsobilé zvrátiť. To však podľa
názoru správneho súdu neznamená, že by neprináležalo správcovi dane zistenú pasivitu daňového
subjektu pri prijímaní akýchkoľvek opatrení hodnotiť ako okolnosť podporujúcu záver o neštandardných
okolnostiach posudzovaného obchodu svedčiacich o tom, že daňový subjekt vedieť mal a mohol, že

jeho zdaniteľné obchody sú súčasťou daňového podvodu.

90. Pri vyhodnotení vedomostného testu bolo úlohou predovšetkým žalobcu, aby presvedčil správcu
dane o tom, že prijal dostatočné opatrenia, aby sa nestal súčasťou podvodného reťazca. Preukázať
či daňový subjekt vzhľadom na povahu obchodu prijal rozumné opatrenia (náležitú starostlivosť -

due dilligence) na predchádzanie účasti na podvode prináleží práve samotnému daňovému subjektu.
Náležitá starostlivosť vyjadruje povinnosť daňového subjektu vykonať rozumné opatrenia, ktoré sú
primerané rizikovosti odvetvia, výške plnenia, neštandardnosti obchodných podmienok a dostupným
informáciám pri overovaní obchodných partnerov, aby sa preukázalo, že nevedel a nemohol vedieť o
účasti na daňovom podvode na dani z pridanej hodnoty. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca

nepreukázal dostatočný stupeň obozretnosti, aby bolo možné dostatočne hodnoverným spôsobom zo
strany správnych orgánov konštatovať preukázanie náležitej obozretnosti zo strany žalobcu.91. V posudzovanej veci sú v rozhodnutí správcu dane a žalovaného, prezentované také zistenia a
objektívne okolnosti, ktoré podľa názoru správneho súdu, vo svojom súhrne dostatočne nasvedčujú
tomu, že žalobca vedieť mal a mohol, že sa svojim zdaniteľný obchodom zúčastňuje na daňovom

podvode, a to vrátane okolnosti spočívajúcich vo vyhodnotení rozumnej obozretnosti žalobcu pri
tomto zdaniteľnom obchode. Správny súd zdôrazňuje, že podstatným je výpovedná hodnota týchto
jednotlivých okolnosti v ich súhrne a nie jednotlivo. Konkrétne ide o nasledovné podstatné okolnosti
prezentované správcom dane i žalovaným ako okolnosti preukazujúce, že žalobca vedieť mal a mohol
o účasti na daňovom podvode:

- Prepravu tovaru od daňového subjektu ZANZI s.r.o. (od žalobcu) na adresu sídla HESCO s.r.o.
(TE. T. Büi 1616, Otrokowice) realizoval prepravca Maruščák ZAN-ZI a prepravu tovaru z priestorov
spoločnosti HESCO s.r.o. do skladovacích priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o., na adresu Jesenná
26, Prešov, na trase vedúcej cez Nowy Sacz, Polsko do Prešova realizoval prepravca Ivan Chovanec -
AUTODOPRAVA. Predmetné prepravy boli realizované jedným motorovým vozidlom v priebehu jedného

dňa, resp. dvoch dní, podľa dokladov získaných v súčinnosti s Národnou kriminálnou agentúrou,
prepravca Ivan Chovanec prvú čast' úseku prepravy — Otrokovice, Česká republika — Nowy Sacz,
Poľsko fakturoval spoločnosti SIA "AMG TRADE" a druhú časť úseku Nowy Sacz, Poľsko — Jesenná 26,
Prešov fakturoval spoločnosti DEKADA sp. z o.o. Doklady boli formálne vyhotovené, neodrážali reálny
skutkový stav.

- Spoločnosť AG Intermedia, s.r.o, predmetný tovar fakturovala ako tuzemskú dodávku českej
spoločnosti HESCO s.r.o. Spoločnosť HESCO s.r.o. tovar následne fakturovala ako intrakomunitárnu
dodávku lotyšskej spoločnosti SIA „AMG TRADE”. Lotyšská spoločnosť SIA „AMG TRADE" vystavila
faktúru za dodanie toho istého tovaru do iného členského štátu - poľskej spoločnosti DEKADA Sp. z

o.o. DEKADA Sp. z o.o. fakturovala tovar slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o., a tá ho fakturovala ďalej
slovenskej spoločnosti LANCAN s.r.o.. Tovar, ktorý žalobca fakturoval českej spoločnosti AG Intermedia,
s.r.o., nebol žiadnym spôsobom spracovaný alebo akokoľvek upravovaný a v nezmenenom množstve
a kvalite sa vrátil do tuzemska, kde ho prevzala spoločnost' LANCAN s.r.o., ktorá ho v zdaňovacom
období máj 2011 opäť fakturovala daňovému subjektu ZANZI s.r.o. (žalobcovi). Slovenskej spoločnosti

LANCAN s.r.o. vznikla v tuzemsku daňová povinnost' z titulu následného dodania plechov v tuzemsku
odberateľovi ZANZI s.r.o.. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z nakúpeného tovaru a následné dodanie
českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. oslobodil od dane, čím si v konečnom dôsledku v preverovanom
zdaňovacom období uplatnil nadmerný odpočet

- pri jednotlivých vyfakturovaných dodávkach bol pri nakládkach tovaru v areáli spoločnosti HESCO s.r.o.
odovzdaný dodací list a CMR doklad, ktorý bol vypísaný vodičom na základe inštrukcií. Tento prvý CMR
doklad bol pri jednotlivých dodávkach potvrdený pečiatkou odosielateľa, pečiatkou a podpisom dopravcu
a podpisom prijímateľa. Vodič po naložení tovaru na vozidlo opustil areál spoločnosti HESCO s.r.o. a
prepravil tovar do prvého cieľa, t.j. Nowy Sacz v Poľsku. V Poľsku sa tovar nevykladal, nedochádalo k

žiadnej vykládke tovaru, ako je uvedené v CMR dokladoch, ale došlo len k formálnym záležitostiam, t.j. k
prevzatiu ďalšieho v poradí druhého CMR dokladu. Vodič po prevzatí druhého CMR dokladu pokračoval
v ceste s naloženým vozidlom do skladovacích priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o. na Jesennej ulici
v Prešove, kde bol tovar vyložený

- slovenská spoločnosť' luminex, s.r.o. vo fakturačnom reťazci s betonárskou oceľou a plechmi
vykazovala znaky tzv. zmiznutého obchodníka (missing trader) - prijímala faktúry od dodávateľa z iného
členského štátu, pričom od tejto spoločnosti sa začína reťazec tuzemských spoločností. Na adrese
sídla zapísaného v Obchodnom registri nesídli, nepreberá zásielky správcu dane, konateľ spoločnosti
nespolupracuje so správcom dane, nepredložil žiadne doklady, spoločnosť dosahovala vysoké obraty z

uskutočnenýchzdaniteľnýchobchodovnaSlovensku,aledoštátnehorozpočtuztýchtoobratovodviedla
neprimerane nízku daňovú povinnosť. file_2.jpg

file_3.wmf

Spoločnosti LANCAN s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. vykazovali znaky tzv. nárazníka (buffer) -
prijímali faktúry od nekontaktnej spoločnosti, resp. od iného nárazníka, prefakturovali ten istý objema sortiment tovaru s malým navýšením ceny ďalšej spoločnosti nasledujúcej vo fakturačnom reťazci,
pričom vykázali nízku daňovú povinnosť pri vysokom obrate. Napokon žalobca (ZANZI s.r.o.) vykazoval
znaky tzv. brokera - dodávateľa do iného členského štátu, t.j. prijímal faktúry od nárazníka, vystavoval

faktúry pre zahraničného odberateľa, ktorým bola nekontaktná českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o.
a vykazoval nadmerný odpočet

- tovar (plechy a betonárska oceľ) deklarovaný ako intrakomunitárne dodávky do Českej republiky opustil

územie Slovenskej republiky, ale tovar sa v krátkom čase fyzicky v nezmenenom množstve a kvalite
vrátil cez Poľsko späť na Slovensko (v zdaňovacom období máj 2011 zo skladov spoločnosti LANCAN
s.r.o. v Prešove späť do tých istých skladov), niektoré dodávky aj späť daňovému subjektu ZANZI. s.r.o.
(žalobcovi) — a to aj fakturáciou medzi spoločnosťami AG Intermedia, s.r.o. — HESCO s.r.o— SIA ,AMG
TRADE" - DEKADA SP. z o.o. - luminex, s.r.o. - LANCAN s.r.o. - ZANZI s.r.o., /So1id Press Slovakia,
s.r.o. — ZANZI s.r.o. (žalobca)

- daňové subjekty v reťazci (Solid Press, s. r. o., LANCAN, s. r. o. a AG Intermedia, s. r. o.) boli navzájom
prepojené ekonomicky a personálne cez osobu D. C. E.

- B. C., konateľ spoločnosti ZANZI s. r. o., uviedol, že si nepamätá, s kým konkrétne zo spoločnosti AG

Intermedia, s. r. o., jednal a komunikácia prebiehala mailom, o možnosti predať plechy sa dozvedel z
ich dopytov, oni zaslali ponuku, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG Intermedia, s. r. o.

- žalobcu nezaujímal pôvod tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN s. r. o., pri dodaní tovaru
nepreberal certifikáty, ako si to dodanie tovaru vyžaduje na preukázanie totožnosti a nemennosti

dodávaného a obchodovaného tovaru.

- žalobca taktiež neuviedol, ako si overil postavenie svojich obchodných partnerov (AG Intermedia,
s. r. o., LANCAN s. r. o., Solid Press Slovakia, s. r. o.) a osôb, ktoré mali za tieto spoločnosti konať,
dôveryhodnosť a spoľahlivosť obchodných partnerov, akým spôsobom skontroloval množstvo, druh a

kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal následne dodať českej spoločnosti AG Intermedia, s. r. o.

92. Správny súd poukazuje na obsah výsluchov svedkov M. B. J., ktorý 02.05.2018 uviedol, že dostal
ponuku od C. E., ktorý im poskytol aj bližšie informácie o takto organizovanej obchodnej operácii, pričom
B. J. mal na Slovensku nájsť reálnych slovenských odberateľov, aby sa uzavrel karusel. D. C. E. bola

rozhodujúcou osobou v tom zmysle, že zoznamoval aj ostatných predstaviteľov spoločnosti za účelom
získania ich účasti v tejto obchodnej operácii. V neposlednom rade je potrebné uviesť aj výpovede, ktoré
získalaNárodnákriminálnaagentúra,napr.žeB.C.dňa12.10.2016uviedol,žeodberateľomodovzdával
faktúry poštou.

93. Správny súd z dokazovania správcu dane mal za preukázané, že priami obchodní partneri žalobcu
(Solid Press Slovakia s.r.o., a AG Intermedia, s.r.o.) boli koordinovaní D. C. E., personálne a finančne
prepojení, a obchodovanie bolo organizované za vopred dohodnutých podmienok. B. C., konateľ
spoločnosti ZANZI s.r.o., dňa 12.10.2016 uviedol, že si nepamätá, s kým konkrétne zo spoločnosti AG
Intermedia, s.r.o. jednal, lebo komunikácia prebiehala mailom, o možnosti predať plechy sa dozvedel

z ich dopytov, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG Intermedia, s.r.o., nezaujímal ho pôvod
tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN s.r.o., a vo veci certifikátov uviedol iné informácie, ako
uviedol konateľ spoločnosti LANCAN s.r.o. (C. L. B.), keď tvrdil, že nepreberal certifikáty, ak si ich
odberateľ nevyžadoval. B. C. a M. B. J. (konateľ spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.) sa poznali už
dlhý čas, predaj skladových zásob pre žalobcu zabezpečil M. J.. Žalobca, ale neuviedol a nepreukázal,

akosioverilpostaveniesvojichobchodnýchpartnerov(AGIntermedia,s.r.o.,SolidPressSlovakia,s.r.o.)
a osôb, ktoré mali za tieto spoločnosti konať, dôveryhodnosť a spoľahlivosť obchodných partnerov, akým
spôsobom skontroloval množstvo, druh a kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal následne dodať českej
spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nezaujímal ho pôvod tovaru. Organizovaný karuselový obchod, ktorý
orgány verejnej správy potvrdili, vyplynul z výpovedí konateľov dotknutých spoločností, M. B., B. J., N.

F., ktorí uviedli o odberateľovi a dodávateľovi žalobcu, že sa jedná o spoločnosti riadené D. C. J., čo
potvrdil aj vo svojej výpovedi zo dňa 23.10.2017.94. Vo vzťahu k prijatiu potrebných opatrení na predchádzanie účasti na podvode, podľa názoru
správneho súdu, žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo prijaté opatrenia, z ktorých by
bolo možné vyvodiť záver o tom, že prijal dostatočné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom

podvode a že ho možno považovať za osobu nevinne zúčastnenú na takomto obchodnom reťazci. Práve
naopak, všetky správcom dane zistené skutočnosti preukazujú opak a poukazujú na to, že žalobca si
svojich obchodných partnerov nepreveril a nesprával sa dostatočne obozretne, čo vyplýva už len zo
samotnej výpovede konateľa žalobcu zachytenej v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 12.10.2016,
ktorý uviedol, že si nepamätá s kým konkrétne zo spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. jednal, nevie za

akýmúčelomspoločnosťAGIntermedia,s.r.o.tovarodspoločnostiZANZI,s.r.o.nakupovala,nezaujímal
ho pôvod tovaru, dodávateľ od neho nežiadal certifikáty, odberateľom odovzdával faktúry poštou.
Vykonaným dokazovaním správcom dane bol preukázaný opak tvrdení žalobcu a bolo preukázané, že
všetky daňové subjekty boli v obchodnom reťazci prepojené ekonomicky a personálne prostredníctvom
D. E..

95. Podľa názoru správneho súdu, v posudzovanej veci takto vymedzené zistenia a úvahy správcu
dane a žalovaného, dostatočne a logicky odôvodňujú existenciu takých neštandardných okolností pri
uzatváraní obchodu, ako aj v priebehu ich realizácie, ktoré svedčia o tom, že žalobca minimálne mal
a mohol vedieť, že jeho zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatňoval odpočet sú spojené s podvodným
konaním.

96. Žalobca pokladal za neprípustné vyvodzovať zo záverov znaleckého posudku akékoľvek
pochybnosti, alebo dôkazy o jeho neštandardnom postupe. Žalobca uviedol, že od roku 2010 má
uzatvorenú Zmluvu o kontokorentnom úvere s bankou (VÚB, a.s.), na základe ktorého mal zabezpečené
prevádzkové financovania na svoju obchodnú činnosť a bol teda finančne sebestačný. K tejto otázke

správny súd dodáva, že aj v analýze vývoja cien v zistenom reťazci spoločností, podľa záverov
znaleckého posudku preukazovali účelovosť organizovaného obchodovania, hoci žalobca neurčoval
ceny za tovar, pri obchodovaní vždy reagoval, ako uviedol, na dopyt a ponuku konkrétneho tovaru za
vopred dohodnutých podmienok „ medzi inými spoločnosťami“.

97. Správny súd ako nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu o porušení ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy. Pokiaľ žalobca namietal, že mu správca dane odmietol poskytnúť celý spisový
materiál – konkrétne zápisnice o výsluchu svedkov F. G. a H. I. na základe jeho písomnej žiadosti, správy
súd uvádza, že tieto dôkazy neboli podkladom pre vyhodnotenie skutkového stavu v prejednávanej veci
a správca dane z nich vôbec nevychádzal, a preto ani nebol dôvod pre ich poskytnutie žalobcovi. Túto

skutočnosť oznámil správca dane žalobcovi, ako to vyplýva z administratívneho spisu, a to písomnosťou
zo dňa 01.10.2018, ktorú žalobca prevzal dňa 08.10.2018 a z ktorej vyplýva, že tieto sa netýkajú daňovej
povinnosti žalobcu a nebudú použité v konaní ako dôkaz, čo je aj zrejmé z odôvodnení rozhodnutia
správcu dane, ako aj žalovaného.

98. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu
prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby
a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru
správneho súdu, správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny
právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa

dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho
konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v
plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania, v ktorom boli
rešpektované i procesné predpisy, ako to vyplýva z celého obsahu nielen preskúmavaných rozhodnutí,
ale aj administratívneho spisu orgánov verejnej správy.

99. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou
čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa s
obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými podstatnými
námietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj čiastočné

námietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých skutočností
správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.
Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne a
v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty a Daňového poriadku.Správny súd tak uzatvára, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými
právnymi predpismi, a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené. Vychádzajúc
z uvedeného, žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé priniesť zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako

aj správcu dane, a preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

100.Podľa§168SSPžalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

101. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

102. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

103. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP
a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje
komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania, a keďže žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu

ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči
žalobcovi nepriznal, a tak druhým výrokom nepriznal účastníkom náhradu trov konania a tretím výrokom
nepriznal účastníkom náhradu trov kasačného konania.

104. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom
rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemupatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do

uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.