Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 23, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200065
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: DESTAL KOŠICE s.r.o., Bočná
4, 040 01 Košice, IČO: 36 575 232, zastúpeného Advokátska Kancelária ŠARIŠSKÝ s. r. o., IČO:
52 511 624, so sídlom 082 42 Ľubovec 38, s adresou na listinné doručovanie A. XX, XXX XX B., za
ktorú koná konateľ a advokát C. C. D., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky, E. XXXXX/XXX, XXX XX A., za účasti ďalšieho účastníka: Valaliky Industrial
Park, s.r.o., Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 54 485 053, zastúpeného Chrenek, Toman,
Kotrba advokátní kancelář spol. s r.o., so sídlom Těsňov 1/1059, 110 00 Praha 1, Česká republika,

konajúciprostredníctvomorganizačnejzložkysosídlomPalisády56,81106Bratislava,IČO:53650441,
o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 43990/2022/
SSSVP/127276 zo dňa 13.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 43990/2022/
SSSVP/127276 zo dňa 13.12.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania

v rozsahu 100%.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré
mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
(vyvlastnenie „Strategické územie Valaliky“)

1. Valaliky Industrial Park, s.r.o. ako vyvlastniteľ (ďalší účastník v tomto súdnom konaní) dňa 20.07.2022
[pozn. súdu v ostatných listinách správnych orgánov je uvádzaný deň 21.07.2022] elektronicky
doručil Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj len „okresný úrad“
alebo „prvostupňový správny orgán“) spoločný návrh na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení voči trom
vlastníkom, medzi nimi voči DESTAL KOŠICE s.r.o. (žalobca v toto súdnom konaní), vo veci vyvlastnenia
vymedzených nehnuteľností (pozemkov) v katastrálnom území F. (konkrétne voči žalobcovi išlo o KNC
parcelu č. 1300/12, druhu orná pôda o výmere 14008 m2 a KNC parcelu č. 1310/4, o výmere 193

m2, druhu zastavaná plocha a nádvorie, obe vo výlučnom vlastníctve žalobcu), pre účel vybudovania
investičného projektu „Strategické územie Valaliky“. Vyvlastniteľ navrhol určiť náhradu podľa znaleckého
posudku č. 20/2022 zo dňa 12.02.2022 vypracovanom spoločnosťou ZNALCI s.r.o. zapísanou v
zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ZP č. 20/2022“) a pri vymedzení príloh okreminých označil Osvedčenie o významnej investícii č. 10455/2022-4270-72470 zo dňa 22.06.2022 a ZP č.
20/2022 s tým, že tieto už boli doložené v predošlom návrhu. [Pozn. súdu: predmetné osvedčenie ani
znalecký posudok sa nenachádzajú v administratívnom spise predloženom správnemu súdu.]

2. Okresný úrad oznámením z 21.07.2022 oznámil účastníkom začatie vyvlastňovacieho konania a
nariadil ústne pojednávanie na 06.09.2022. V oznámení sa okrem iných uvádza, že vyvlastniteľ je
100 % dcérskou spoločnosťou Ministerstva hospodárstva SR, ktorá majetkovoprávne vysporiadava
pozemky a stavby, na ktorých má byť pre budúce investície vybudovaný investičný projekt „Strategické

územie Valaliky“ ako projekt významnej investície v zmysle § 2 zákona o významných investíciách,
na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR, na základe uznesenia F. G. H. XXX/XXXX zo dňa 22.12.2021
(ktorým sa schválil Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícií pre označený investičný projekt)
vydalo Osvedčenie o významnej investícii č. 105705/2021-4270-233878 zo dňa 28.12.2021, ktoré bolo
rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR o zmene osvedčenia č. 10455/2022-4270-38185 zo dňa
02.03.2022 zmenené a Ministerstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie o významnej investícii č.

10455/2022-4270-38187 zo dňa 02.03.2022. Ďalej sa uvádza, že v zmysle uznesenia Vlády SR č.
403/2022 zo dňa 15.06.2022 (ktorým bol schválený návrh na zmenu osvedčenia o významnej investícii
na označený projekt) Ministerstvo hospodárstva vydalo zmenené Osvedčenie o významnej investícii
č. 10455/2022-4270-72470 zo dňa 22.06.2022, a to podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona
o významných investíciách, ktoré osvedčenie v plnom rozsahu nahrádza osvedčenia o významnej

investícii zo dňa 28.12.2021 a zo dňa 02.03.2022. [Pozn. súdu: predmetné listiny označované v texte
oznámenia sa nenachádzajú v administratívnom spise predloženom správnemu súdu.]

3. Žalobca dňa 06.09.2022 doručil okresnému úradu písomné námietky a podľa ich obsahu a obsahu
administratívneho spisu predložil okresnému úradu znalecký posudok č. 245/2022 z 13.06.2022

vyhotovený znalcom I. C. C. na pozemky vo vlastníctve žalobcu tvoriace predmet vyvlastňovania, ako
aj znalecký posudok č. 88/2022 z 11.08.2022 vypracovaný spoločnosťou ZNALCI s.r.o. na pozemok
susediaci s pozemkami žalobcu tvoriacimi predmet vyvlastňovania.

4. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2022 žalobca zotrval na svojich písomných námietkach.

5. Okresný úrad listom z 07.09.2022 požiadal spoločnosť ZNALCI s.r.o. postupom podľa § 4 ods. 4
zákona o vyvlastňovaní o predloženie odborného vyjadrenia k ZP č. 20/2022 zo dňa 12.02.2022, k
žiadosti pripojil písomné námietky podané žalobcom.

6. Spoločnosť ZNALCI s.r.o. dňa 19.09.2022 mailom doručila okresnému úradu vyjadrenie k námietkam
žalobcu, podpísané I. E. J. ako konateľom spoločnosti.

7. Okresný úrad listom z 26.09.2022 oboznámil žalobcu s podkladom pre rozhodnutie postupom podľa §
33 ods. 2 správneho poriadku a zaslal mu vyjadrenie spoločnosti ZNALCI s.r.o. k jeho námietkam s tým,

že určil žalobcovi lehotu 7 dní na vyjadrenie sa od doručenia oboznámenia, ktoré bolo podľa pripojenej
elektronickej doručenky doručené priamo žalobcovi dňa 12.10.2022.

8. Žalobca dňa 04.11.2022 doručil okresnému úradu vyjadrenie k stanovisku znalca a vo veci samej.

9. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OÚ-KE-
OVBP2-2022/033236-015 zo dňa 09.11.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vo výrokovej
časti uviedol totožné skutočnosti ohľadom postupnosti vydávania osvedčení o významnej investícii a
ich zmien a schvaľovania návrhu na vydanie týchto osvedčení a ich zmien ako v oznámení o začatí
vyvlastňovacieho konania a rozhodol takto:

- vo výroku I. o vyvlastnení pozemku (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení) rozhodol, že vymedzené
pozemky žalobcu sa podľa § 1 zákona o vyvlastňovaní vo verejnom záujme vyvlastňujú v prospech
vyvlastniteľa pre účel vybudovania investičného projektu „Strategické územie Valaliky“, na ktorý
Ministerstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie o významnej investícii č. 10455/2022-4270-72470 zo

dňa 22.06.2022 podľa § 2 zákona o významných investíciách, ktorý slúži ako doklad vydaný držiteľovi
osvedčenia,ktorýpotvrdzuje,ževýznamnáinvestíciajevoverejnomzáujmeapodľa§11ods.10zákona
o významných investíciách nie je potrebné preukázať súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného
plánovania (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní)- vo výroku II. o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení) rozhodol, že finančnú
náhradu za odňatie vlastníckeho práva, ktorá bola určená podľa znaleckého posudku č. 20/2022 zo dňa

12.02.2022 vypracovaného znaleckou organizáciou ZNALCI s.r.o. poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému
vo výške 265.553,91 € v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,

- v ďalšom vo výrokovej časti rozhodnutia bol žalobca podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní s
požiadavkou na vyššiu náhradu odkázaný bez prerušenia konania na súd, sú citované ustanovenia

zákona o vyvlastnení o povinnosti a lehotách na začatie užívania vyvlastneného pozemku, o dôsledkoch
nezaplatenia náhrady za vyvlastnenie, o zániku iných práv k vyvlastnenému pozemku a tiež je uvedené,
že neboli uplatnené žiadne trovy, nakoniec výroková časť obsahuje rozhodnutie o zamietnutí žalobcom
podaných námietok.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení žalobca podal odvolanie. Okresný úrad listom

z 01.12.2022 upovedomil vyvlastniteľa o podanom odvolaní a vyvlastniteľ pri nahliadnutí do spisu
dňa 06.12.2022 podal rukou písané vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom všeobecne uviedol, že
nesúhlasí s odvolacími námietkami žalobcu a súhlasí s vydaným prvostupňovým rozhodnutím.

11. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných

prác rozhodnutím č. 43990/2022/SSSVP/127276 zo dňa 13.12.2022 (ďalej aj len „ministerstvo“ a
„druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) vo výrokovej časti svojho rozhodnutia
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Rozhodnutie ministerstva
nadobudlo právoplatnosť 30.12.2022.

II.
Súdne konanie

12. Žalobou doručenou dňa 29.01.2023 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia ministerstva (právneho predchodcu žalovaného) aj prvostupňového

rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca
uviedol, že žalobu podáva z dôvodov podrobnejšie vymedzených v ostatnom texte, pretože má za to,
že napadnuté rozhodnutie resp. rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej

správy za základ napadnutého rozhodnutia resp. rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom a
nemá v ňom oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktorý mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, právny
základ je neplatný resp. nulitný, čím došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu.
V ďalšom žalobca zhrnul odvolacie námietky uvedené v ním podanom odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu o vyvlastnení a podrobnejšie vymedzil dôvody žaloby (žalobné body):

- a) Namieta nezrozumiteľnosť výroku napadnutého rozhodnutia, keď z neho nie je možné zistiť, čo
sa ním „zamieta“.

- b) S poukazom na konštatáciu žalovaného o podaní vyjadrenia vyvlastniteľom k odvolaniu
žalobcu, namieta, že nebol oboznámený s vyjadrením vyvlastniteľa k ním podanému odvolaniu proti
prvostupňovému rozhodnutiu, čím boli porušené jeho práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku s
následkom porušenia jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

- c) S poukazom na žalovaným zhrnuté dôvody prvostupňového rozhodnutia, v zmysle ktorých
bolo podkladom prvostupňového rozhodnutia Osvedčenie o významnej investícii zo dňa 22.06.2022,
namieta skutočnosti namietané už v jeho odvolaní t. j. neplatnosť, nulitu tohto osvedčenia o významnej
investícii, v dôsledku čoho vyvlastniteľ nemá status držiteľa osvedčenia, nemožno aplikovať §
11 ods. 10 zákona o významných investíciách, podľa ktorého nie je potrebné preukazovať súlad

vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania a taktiež nie je daný verejný záujem. Žalobca
namietal spôsob vyporiadania sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami v tejto časti, keď žalovaný
zdôraznil, že okresný úrad pri svojom rozhodovaní vychádzal z predložených podkladov a platnosť
citovaného osvedčenia o významnej investícii vydaného Ministerstvom hospodárstva SR okresný úradvo vyvlastňovacom konaní nie je oprávnený skúmať, na tento úkon je podľa žalovaného príslušný len
súd. Žalobca s takýmito závermi žalovaného nesúhlasí a zdôrazňuje, že žiadny právny predpis nebránil
správnym orgánom, aby v rámci svojej správnej úvahy námietky o nulitnosti osvedčenia posúdili a

vykonali k nim dokazovanie (vyžiadaním súhlasu vlády od Úradu vlády, od ministerstva či vyvlastniteľa)
a svoju úvahu vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnili, čo sa v danom prípade nestalo. Konajúce
správne orgány odmietli uviesť vecné zdôvodnenie k týmto námietkam (vzneseným v konaní pred
okresným úradom a následne v odvolaní), pričom v prípade osvedčenia o významnej investícii ide o
listinný dôkaz, aj keď vydaný Ministerstvom hospodárstva SR, správny orgán je viazaný zákonnosťou a

povinnosťou hodnotiť všetky dôkazy a podklady rozhodnutia (s odkazom na § 34 Správneho priadku) a
žalobca ako účastník správneho konania má právo všetky dôkazy, listiny a podklady rozhodnutia vo veci
samej kvalifikovane spochybniť, čo žalobca aj urobil. Podľa žalobcu postupom a rozhodnutím správnych
orgánov tým bolo porušené jeho základné právo na zákonný postup a spravodlivé konania podľa čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj podľa Dohovoru o ochrane základných práv a
slobôd, ktorých imanentnou súčasťou je požiadavka dodržania princípov právneho štátu, ústavnosti a

zákonnosti, osobitne keď ide o zásah do základného práva vlastniť majetok.

- V samostatnej časti správnej žaloby uvádza žalobca argumentáciu na podporu ním namietanej nulity.
Osvedčenia o významnej investícií č. 10455/2022-4270-72470 zo dňa 22.06.2022 vydanom Ministerstvo
hospodárstva SR pre vyvlastniteľa Valaliky Industrial Park, s.r.o. S poukazom na znenie § 6, 7 a 9

zákona o významných investíciách uvádza, že predmetný zákon neupravuje zmenu v osobe držiteľa
osvedčenia resp. prevod práv jedného držiteľa osvedčenie na iného a preto podľa žalobcu aj s ohľadom
na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR takáto zmena v osobe držiteľa nie je možná. Pričom uznesením F. G. H.
792 z 22.12.2021 bolo schválené vydanie osvedčenia pre spoločnosť MH Invest II, s.r.o. a na základe
tohto uznesenia vlády bolo Ministerstvom hospodárstva SR vydané osvedčenie o významnej investícii

z 28.12.2021 pre spoločnosť MH Invest II, s.r.o., kým zmena osvedčenia zo dňa 02.03.2022 spočívala v
osobe držiteľa a vydaní osvedčenia z 02.03.2022 inému držiteľovi - Valaliky Industrial Park, s.r.o., naviac
bez súhlasu udeleného Vládou SR. Podľa žalobcu preto už osvedčenie z 02.03.2022 pre neprípustnosť
zmeny držiteľa ako aj pre chýbajúce schválenie Vládou SR je nezákonné a nulitné a v nadväznosti na
to je nulitné a nezákonné aj osvedčenie z 22.06.2022, tvoriace podklad vyvlastňovacieho rozhodnutia,

nakoľko bolo vydané ako zmena osvedčenia vo vzťahu k podľa žalobcu nulitnému osvedčeniu z
02.03.2022. Zdôraznil, že právna úprava kompetencií ústredných orgánov štátnej správy neumožňuje,
aby vláda SR preniesla svoju kompetenciu na Ministerstvo hospodárstva rozhodovať o žiadosti podľa § 5
alebo § 9 zákona o významných investíciách, preto ak o zmene v osobe držiteľa osvedčenia nerozhodla
vláda tak nebol dodržaný zákonný postup. Opakovane namieta závery žalovaného o tom, že okresný

úrad nebol oprávnený skúmať platnosť osvedčenia o významnej investícii a z uvedeného dôvodu jeho
odvolacie námietky v tomto smere hodnotil ako irelevantné. Naopak podľa žalobcu správnemu orgánu
prináležalo vykonať dokazovanie a posúdiť platnosť vyvlastniteľom predloženého osvedčenia.

- d) Žalobca s poukazom na žalovaným v jeho rozhodnutí vymedzené dôvody danosti verejného záujmu,

namieta, že žalovaný uvádza, že verejný záujem je predmetom dokazovania, pričom podľa žalobcu
dôkazom bolo iba osvedčenie o významnej investícii, ktorého platnosť napadol. Pokiaľ žalovaný „hovorí“
o nejakej investícii, žalobca namieta, že žalovaný túto investíciu nepomenúva ani nijak nešpecifikuje o
akú konkrétnu investíciu (ktorého subjektu, pri realizovaní akej činnosti, investovaní do akej výroby či
expertnej činnosti ) má byť vo verejnom záujme, ktorej význam sa má prejaviť v ekonomike SR, sociálnej

sfére a zamestnanosti. Preto vo vzťahu k záverom žalovaného v tejto časti napadnutého rozhodnutia,
žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov resp. nekonkrétnosť a tak
neoveriteľnosť. Tiež namieta, že v danom prípade absentovali aj dokazovanie o reálnosti resp. skutočnej
existencii takejto investície.

- e) Namieta, že pokiaľ ide o možnosť dosiahnutia cieľa vyvlastnenia, žalovaný ani prvostupňový orgán
neviedli dokazovanie k možnosti pridelenia náhradného pozemku len konštatovali, že takáto možnosť
v zmysle zákonnej úpravy (§11 ods. 9 zákona o vyvlastňovaní) prichádza do úvahy len ak vyvlastniteľ
disponuje pozemkom v rovnakom katastrálnom území v rovnakej hodnote. Takýmto postupom správne
orgány podľa žalobcu porušili svoju povinnosť riadneho zistenia skutočného stavu veci.

- f) Namieta, že závery žalovaného o tom, že nie je oprávnený rozhodovať o výške náhrady za
vyvlastnenie ako aj o iných náležitostiach týkajúcich sa náhrady, pretože to patrí výlučne do kompetencie
súdu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení, sú v rozpore so znením § 13 ods. 3 v spojení s §14, § 7 ods. 2, § 4 ods. 3 a 4 zákona o vyvlastňovaní. K čomu zdôraznil, že o tom, že náhrada za
vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom (§
4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní) rozhoduje v zmysle § 13 ods. 3, § 14, § 7 ods. 1 a2 v spojení s §

18 citovaného zákona v prvom stupni prvostupňový orgán a v druhom stupni žalovaný ako odvolací
orgán, pričom vyššie namietané závery žalovaného podľa žalobcu sami osebe sú dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým.

- V samostatnej časti správnej žaloby žalobca s poukazom na znalecký posudok č. 20/2022 zo dňa

18.02.2022 (pozn. súdu v rozhodnutiach je uvádzaný dátum 12.02.2022) vyhotovený spoločnosťou
ZNALCI s.r.o. (predložený v správnom konaní vyvlastniteľnom, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota
vyvlastňovaných nehnuteľností vo výške spolu 265.553,91 Eur a na základe ktorého bola určená
výška náhrady za vyvlastnenie) a s poukazom na znalecký posudok č. 245/2022 z 13.06.2022
vyhotovený I. C. C. (predložený v správnom konaní žalobcom, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota
vyvlastňovaných nehnuteľností vo výške spolu 762.000,00 Eur) namieta nezákonný postup žalovaného

aj prvostupňového orgánu pri hodnotení týchto znaleckých posudkov. Žalobca považuje výšku náhrady
ustálenú ZP predloženým vyvlastniteľnom za neprimerane nízku a tým predmetný ZP za vecne
nesprávny majúc za to, že týmto posudkom nie je určená skutočná všeobecná hodnota vyvlastňovaných
nehnuteľností, pričom poukazuje na diametrálnu odlišnosť výšky všeobecnej hodnoty pozemkov v ZP
predloženom vyvlastniteľnom a v ZP predloženom žalobcom. Tiež poukázal na znalecký posudok č.

XX/XXXX zo dňa 19.01.2023 vyhotovený Technickou univerzitou v Košiciach (s všeobecnou hodnotou
nehnuteľností vo výške 949.000,00 Eur), ktorý bol vypracovaný na požiadavku žalobcu (pozn. po vydaní
napadnutého rozhodnutia) a ktorý navrhuje v súdnom konaní vykonať ako dôkaz.

- Žalobca namieta, že postup žalovaného a prvostupňového orgánu bol zjavne nesprávny a v rozpore so

zákonnou požiadavkou na riadne a úplné zistenie skutkového stavu a zákonného limitu určenia náhrady
podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, v zmysle ktorého náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia
ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

- Žalobca v ďalšom konkretizoval jednotlivé skutočnosti, v ktorých vidí nesprávnosť ZP č.20/2022, ktoré

namietal už v lehote na podanie námietok vo vyvlastňovacom konaní, a to nezohľadnenie územného
plánu obce (podľa ktorého ide o pozemky určené na zástavbu) a tým nezohľadnenie určenia pozemkov
na zástavbu a iné využitie (čo označuje žalobca za podstatnú skutočnosť), nezohľadnenie prístupnosti
pozemkov z dvoch strán z verejnej komunikácie, nezohľadnenie tvaru, polohy a výmery pozemkov,
keď ide o pozemky rovinaté s ideálnym obdĺžnikovým tvarom a polohou, teda nie o úzke nevyužiteľné

pozemky, ako väčšina ostatných v predmetnom ZP ohodnocovaných pozemkov. Ďalej žalobca uviedol,
že predmetný ZP trpí vadou zovšeobecnenia, keď je v ňom ohodnocované celé územie bez zohľadnenia
osobitných vlastností jeho pozemkov v jeho vlastníctve, ktoré majú zásadný vplyv na ich všeobecnú
hodnotu (v prílohách posudku nie sú jeho pozemky vyznačené osobitnou polohou, tvarom a výmerou
oproti iným ohodnocovaným pozemkom). Uviedol, že ZP je nepreskúmateľný, keďže neobsahuje

podklad k znalcom uvedeným záverom najmä pokiaľ ide o použitý koeficient redukujúcich faktorov
pre údajné ochranné pásmo letiska a zaťaženie oblasti znečistením ovzdušia, čo sú nepodložené a
nepreukázané závery bez opory v texte či prílohách posudku. Nakoniec vo vzťahu k porovnávacej
metóde uvádza, že sú pri nej označené pozemky z ktorých sa nedá určiť či sú vhodné na porovnanie vo
vzťahu k pozemkom žalobcu, keďže ani vyhotoviteľ posudku pri väčšine z nich nevedel uviesť ich presné

označenie a tým určiteľnosť polohy, tvaru, terénu a pod., navyše sú v iných katastrálnych územiach.

- Žalobca zdôraznil, že namietal a namieta nesprávnosť a objektívnu nepoužiteľnosť vyvlastniteľom
predloženého ZP, a to s poukazom na právnu úpravu, faktický stav a obsah administratívneho spisu,
ďalej s poukazom na to, že nedostatky posudku prvostupňovému správnemu orgánu uviedol v lehote

na podanie námietok a uviedol ich aj žalovanému, tiež kvalifikované spochybnenie záverov posudku
vykonal aj vlastným (ním predloženým) posudkom.

- Namieta, že odborné vyjadrenie vyžiadané prvostupňovým správnym orgánom postupom podľa §
4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní od znalca, ktorý vyhotovil vyvlastniteľom predložený ZP č. 20/2022

nemá zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch (§ 16 ods. 1, § 17 ods. 4,5, § 18 ods. 1,2,
ktorých znenie žalobca uvádza) vyžadované náležitosti, preto podľa žalobcu ide len o listinu súkromnej
povahy a o znalecký úkon. Namieta, že predmetné vyjadrenie nie je riadne podpísané vyhotoviteľomoznačeného ZP a predovšetkým v ňom nie sú odstránené resp. riadne odborne vysvetlené žalobcom
vytýkané nedostatky ZP.

- Podľa žalobcu prvostupňový orgán mohol a mal za stavu kvalifikovaného spochybnenia ZP
predloženého vyvlastniteľom iným ZP predloženým žalobcom, osloviť iného znalca či znalecký ústav
na podanie odborného vyjadrenia, aby zistili skutočný stav veci v zmysle zásady materiálnej pravdy. V
ostatnej časti žaloby uviedol, že vyžiadaniu odborného vyjadrenia od iného znalca právna úprava v § 4
ods. 4 zákona o vyvlastňovaní nebráni, naopak jeho výklad to umožňuje a teleologický výklad v spojení

s požiadavkou na zistenie skutočného stavu veci to aj vyžaduje.

- Podľa žalobcu najzávažnejším pochybením správnych orgánov oboch stupňov bolo, že predložené
listinné dôkazy (ZP predložený vyvlastniteľom, ZP predložený žalobcom, vyjadrenie k námietkam z
19.09.2022,hocinejdeoodbornévyjadrenie),vôbecnepodrobilisprávnejúvaheprihodnotenídôkazova
nevykonali žiadne úkony na zistenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov, namietal absenciu

hodnotenia týchto dôkazov. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil povinnosť správnych orgánov hodnotiť
všetky predložené dôkazy a nič im nebráni si osvojiť aj závery iného znaleckého posudku (ako posudku
predloženého vyvlastniteľom) ak svoju úvahu pri hodnotení dôkazov riadne odôvodnia, čo sa v danom
prípade nestalo, keď správne orgány vo vzťahu k stanoveniu náhrady za vyvlastnenie odmietli hodnotiť
dôkazy ohľadom všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Zdôraznil tiež, že je povinnosťou správneho

orgánu kriticky hodnotiť každý jeden dôkaz a podklad rozhodnutia, a v prípade preukázaných zjavných
nedostatkovalebospochybneniačivyvráteniasprávnostizáverovjednejlistinynazákladeinýchdôkazov
je jeho povinnosťou dospieť k záveru o nepoužiteľnosti resp. neakceptovateľnosti danej listiny/dôkazu.

- Žalobca zdôraznil, že hoci žalovaný poukázal na kritéria hodnotenia znaleckého posudku ako dôkazu

predloženého v konaní vymedzeného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009 (v zmysle
ktorých znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako
ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť, ale hodnotí iba to, či
úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných
správnym orgánom. Správny orgán nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho

vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky), napriek tomu úvahy znalca nepodrobil hodnoteniu
podľa takýchto kritérií, keď neprihliadol na to, že ZP č. 20/2022 podľa zásad logiky a svojho obsahu
nezohľadňuje územnoplánovaciu informáciu o využití vyvlastňovaných pozemkov tvoriacu súčasť spisu
ako prílohu posudku č. 245/2022 predloženého žalobcom, jeho závery o ponižujúcich faktoroch nie sú
podložené žiadnym dokladom, nezohľadnenie polohy, rozlohy a umiestnenia pozemkov preukazuje text

posudku a diametrálne odlišné závery žalobcom predloženého posudku.

- Žalobca vzhľadom na uvedené a s poukazom na znenie § 34 ods. 1, 5 a 6, § 3 ods. 5, § 32 ods.
1 a § 46 Správneho poriadku namieta, že správne orgány oboch stupňov postupovali v rozpore so
zákonom pri stanovení náhrady za vyvlastňované pozemky, navyše svoje rozhodnutie a úvahu pri

hodnotení dôkazov nijak relevantne nezdôvodnili, len sa obmedzili na odkázanie žalobcu s požiadavkou
na vyššiu náhradu na súd, avšak primárne o náhrade rozhoduje správny orgán (§ 4 ods. 3, 4 a § 13
ods. 3 zákona o vyvlastňovaní v spojení so Správnym poriadkom) a je povinný postupovať v súlade so
zákonom. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/1/2017 (v zmysle ktorých
odkázať vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd možno iba v prípade, ak bol zo strany

správneho orgánu dodržaný zákonný postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie) a zdôraznil
viazanosť správneho orgánu zásadou materiálnej pravdy a povinnosťou zistiť skutočný stav veci, pričom
záver správneho orgánu, že nemôže znalecký posudok nijak hodnotiť lebo ho napísal znalec je podľa
žalobcu denegatio iustitiae - odmietnutie spravodlivosti ako aj odmietnutie výkonu právomocí zverených
správnemu orgánu.

- Žalobca zdôraznil, že ZP č. 20/2022 pre svoje nedostatky odporujúce zásadám logiky ako
aj obsahu dôkazov v administratívnom spise nemôže byť podkladom na stanovenie náhrady za
vyvlastnenie,čopredstavujevadukonaniazakladajúcunezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiavspojení
s prvostupňovým rozhodnutím.

- g) S poukazom na vysporiadanie sa žalovaného s odvolacou námietkou o poskytnutí krátkej lehoty
žalobcovi na vyjadrenie sa k odbornému vyjadreniu znalca namieta, že správne orgány oboch stupňov
neprihliadali na skutočnosti a argumentáciu obsiahnutú v jeho podaní zo dňa 02.11.2022, pričomskutočnosť, že podanie podal po lehote určenej správnym orgánom nezakladá dôvod na neprihliadanie
na obsah tohto podania.

- h) Namieta nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia, keď sa nedá zistiť koniec jeho výrokovej
časti a začiatok časti odôvodnenia rozhodnutia.

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.04.2024 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, zdôraznil závery v nich uvedené, vrátane vysporiadania

sa s odvolacími námietkami žalobcu, žalobu hodnotil ako nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

14. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe z 13.03.2024 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a na
podporu nedôvodnosti námietok žalobcu poukázal na to, že vládou bol schválený návrh na vydanie
osvedčenia o významnej investícii, ktorého uskutočnenie je vo verejnom záujme a samotnej danosti
verejného záujmu zdôraznil, že v investičnom projekte „Strategické územie Valaliky“ sa plánuje zriadiť

5000 nových pracovných miest čo prinesie majetkový prospech mnohým občanom SR. V ďalšom
uvádza konkrétne argumenty na podporu správnosti záverov ním predloženého znaleckého posudku a
nedôvodnosti námietok žalobcu smerujúcich voči nemu. Vo vyjadrení z 22.07.2024 ďalší účastník zotrval
na svojej doterajšej argumentácii.

15. Žalobca repliku nepodal.

16. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 prítomní účastníci resp. ich právni zástupcovia zotrvali
na svojich doterajších stanoviskách, ktoré predniesli a zdôraznili v ich podstatných častiach. Právny
zástupca žalobcu k námietke porušenia zákonného postupu podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní

osobitne upresnil, že správny orgán síce požiadal spoločnosť ZNALCI s.r.o., (ktorá vyhotovila znalecký
posudok predložený vyvlastniteľom) o odborné vyjadrenie, avšak toto vyjadrenie nebolo vyhotovené
znalcom, keď ho vypracoval a podpísal konateľ spoločnosti I. E. J., ktorý v rozhodnom období nebol
zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, preto správnym orgánom v
rozpore s citovaným ustanovením odborné vyjadrenie znalca nebolo zabezpečené.

III.
Relevantná právna úprava

17. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“): (1) Každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na
svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosťtakéhotorozhodnutia,akzákonneustanovíinak.Zprávomocisúduvšaknesmiebyťvylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

18. Podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR: (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
jemožnéibavnevyhnutnejmiereavoverejnomzáujme,atonazákladezákonaazaprimeranúnáhradu.

19. Podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“): (1) Každý má právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie
sa zaručuje. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom
záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

20. Podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“): Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne
užívaťsvojmajetok.Nikohonemožnozbaviťjehomajetkusvýnimkouverejnéhozáujmuazapodmienok,
ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

21. Vzťahujúca sa právna úprava vo IV. časti zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) účinného v rozhodnom období (Pozn.: podľa zákona č. 46/2024 Z. z.novelizujúceho stavebný zákon boli podľa čl. I, bod 57. zo stavebného zákona vypustené ustanovenia
§ 108 až 116 t. j. celá IV. časť - Vyvlastnenie, a to s účinnosťou od 01.04.2024):

- Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona: Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke
práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len
„vyvlastniť“).

- Podľa § 108 ods. 2 písm. f) a o) stavebného zákona: Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre (f)
výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre
vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov,10e), (o) uskutočnenie stavieb,
ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov,10ja).

- Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona: Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2

sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby
určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj
a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie.

- Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona: Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne
obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

- Podľa § 110 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona: (1) Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia

nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a
zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ak osobitný predpis10jba) /
odkaz na § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných
investícií/ neustanovuje inak. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného
rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom

konaní. (3) Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia
dosiahnuťibaobmedzenímpráva,nemožnoprávoodňaťvplnomrozsahu.Aksavyvlastnenímprevádza
vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a
vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo
k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa

vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

22. Vzťahujúca sa právna úprava v zákone č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o
nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“):

- Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

- Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní.

- Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho

práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu
časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak
to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné

na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti
stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia,
neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti
stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcučasť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na
zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou
jeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo

zostávajúcej časti stavby.

- Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná
hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za

vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

- Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na
vyvlastnenienaústnompojednávaníúčastníkkonaniaaleboináoprávnenáosobanamietneskutočnosti,
ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací
orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú

dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

- Podľa § 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ
vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.5)

- Podľa § 6 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva poskytne
vyvlastniteľ vyvlastnenému v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení.

- Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh
vyvlastniteľa.

- Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej
náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo

všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.

- Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok
o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu nie starší ako dva roky.

- Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto
zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku
stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

- Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku
stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode
vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku
stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku
alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; (…), c)

rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu
vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 , e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je
vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne
o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g)

rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

- Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací
orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí
lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a

vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania nasúd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo
k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť
uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.

- Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom
konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa §
7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.

- Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá
odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník
konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote
30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

- Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní,14) /odkaz na Správny poriadok/ ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Vzťahujúca sa právna úprava zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách (ďalej len „zákon
o významných investíciách“):

- Podľa § 1 zákona o významných investíciách: Tento zákon upravuje podmienky na vydanie osvedčenia
o významnej investícii, práva a povinnosti držiteľa osvedčenia o významnej investícii, postup orgánov
verejnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii, kontrole plnenia podmienok na vydanie
osvedčenia o významnej investícii, správne delikty a pokuty.

- Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona o významných investíciách: Na účely tohto zákona sa rozumie a)
osvedčením o významnej investícii (ďalej len „osvedčenie“) doklad vydaný držiteľovi osvedčenia, ktorý
potvrdzuje, že významná investícia je vo verejnom záujme, b) začatím realizácie významnej investície
začatie stavebných prác alebo zaslanie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy alebo na zriadenie vecného

práva k pozemkom alebo stavbám alebo častiam pozemkov alebo stavieb, na ktorých sa má investičný
projekt podľa osvedčenia realizovať, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, (...) e) investičným
projektom príprava strategického územia alebo investícia v oblasti verejných služieb,

- Podľa § 3 ods. 1 zákona o významných investíciách: Významná investícia je investičný projekt, ktorého

realizáciu bude zabezpečovať právnická osoba, ktorej zakladateľom je štát, vyšší územný celok alebo
obec, ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o ňom rozhodla, že je vo verejnom záujme.

- Podľa § 4 ods. 1 zákona o významných investíciách: Posúdenie žiadosti, podanie návrhu na vydanie
osvedčenia (ďalej len „návrh“) na schválenie vláde, vydanie osvedčenia, ako aj kontrolu podľa § 13 a

ukladanie pokút podľa § 14 vykonáva príslušné ministerstvo.

- Podľa § 5 ods. 1 zákona o významných investíciách: Žiadosť podáva právnická osoba podľa § 3
príslušnému ministerstvu v listinnej podobe a v elektronickej podobe.

- Podľa § 6 ods. 1 a 5 zákona o významných investíciách: (1) Príslušné ministerstvo žiadosť posúdi v
lehote do 60 dní od jej doručenia. Lehota na posúdenie žiadosti začína plynúť od predloženia úplných
a správnych podkladov. (5) Ak žiadosť obsahuje náležitosti podľa § 5 a nedošlo k zamietnutiu žiadosti
podľa odsekov 2 až 4, príslušné ministerstvo vypracuje návrh, ktorý predloží na schválenie vláde do 90
dní od doručenia úplnej a správnej žiadosti, o čom žiadateľa písomne informuje.

-Podľa§7ods.1,2,3a4zákonaovýznamnýchinvestíciách:(1)Príslušnéministerstvovydáosvedčenie
do 14 dní od schválenia návrhu vládou. (2) Ak vláda návrh neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť
zamietne, o čom žiadateľa písomne informuje do 14 dní. (3) Osvedčenie obsahuje a) identifikačné
údaje o držiteľovi osvedčenia, b) popis významnej investície a jej účel, c) údaj o tom, že významná

investícia je vo verejnom záujme, d) územie,10) na ktorom sa bude významná investícia realizovať,
e) údaj o výške investičných nákladov, ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 2 alebo ods.
3, f) údaj o počte nových pracovných miest, ktoré budú vytvorené v priamej súvislosti s realizáciou
investičného projektu, ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 2, g) povinnosti držiteľa osvedčenia.(4) Ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 1, držiteľ osvedčenia prikladá osvedčenie k návrhu
na začatie vyvlastňovacieho konania, integrovaného povoľovania,11) stavebného konania a konania o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

- Podľa § 9 ods. 1 až 5 zákona o významných investíciách: (1) Osvedčenie možno zmeniť na základe
žiadosti držiteľa osvedčenia o zmenu osvedčenia. (2) Na žiadosť o zmenu osvedčenia, posúdenie
žiadosti o zmenu osvedčenia a na vydanie zmeneného osvedčenia sa primerane použijú § 5 až 7. (3)
Príslušné ministerstvo žiadosť o zmenu osvedčenia zamietne, ak ide o zmenu, ktorou priamo alebo

nepriamo dôjde k zmene účelu významnej investície, k zníženiu investičných nákladov, k zníženiu
plánovanéhopočtupracovnýchmiestvytvorenýchvpriamejsúvislostisrealizáciouinvestičnéhoprojektu
alebo inej zmene, ktorá by mala za následok zánik verejného záujmu na realizácii investičného
projektu. (4) Príslušné ministerstvo žiadosť o zmenu osvedčenia zamietne, ak predstavuje zmenu v
pozemkoch uvedených v osvedčení v rozsahu, ktorý by predstavoval navýšenie výmery o viac ako 5 %
oproti pôvodnej rozlohe. (5) O zamietnutí žiadosti o zmenu osvedčenia príslušné ministerstvo držiteľa

osvedčenia písomne informuje.

- Podľa § 11 ods. 3, 9 a 10 zákona o významných investíciách: (3)Ak ide o významnú investíciu podľa §
3 ods. 1 a významná investícia má byť realizovaná na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve ostatných
fyzických osôb alebo právnických osôb, pozemok a stavba sa prevedú za cenu dohodou, najmenej

však vo výške podľa osobitného predpisu.14) (9) Na účel realizácie významnej investície podľa § 3
ods. 1 možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo
stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a vecné právo k pozemku alebo stavbe nie je možné
nadobudnúť dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, na vyvlastňovanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.

Majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného
pozemku alebo náhradnej stavby je možné, len ak držiteľ osvedčenia v čase vyvlastňovacieho konania
disponuje pozemkom alebo stavbou v rovnakom katastrálnom území v rovnakej hodnote. Nadobúdanie
vlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe na účel ich pridelenia ako náhradného pozemku alebo
stavby sa nepripúšťa. (10) Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán

obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené
na umiestnenie a realizáciu významnej investície podľa § 3 ods. 1, podkladom na vydanie rozhodnutia
o vyvlastnení je osvedčenie.

24. Podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok):

- Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku: Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

- Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

- Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku: Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

- Podľa § 32 ods. 1 až 3 Správneho poriadku: (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a
výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely.
Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi.Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za
skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená
osoba správnemu orgánu dokladovať. (3)Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány

územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam
pre konanie a rozhodnutie.

- Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku: (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej

ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby
sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie.

- Podľa § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku: (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi

súnajmävýsluchsvedkov,znalecképosudky,listinyaohliadka.(3)Účastníkkonaniajepovinnýnavrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu
orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu
z úradnej činnosti netreba dokazovať.

- Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku: (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ

sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3)V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

25. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

26. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), zistil, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej

lehote (§ 181 ods. 1 SSP), vec bola prejednaná na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025, na ktorom
bol účastníkom a ich zástupcom postupom podľa § 116 SSP oznámený termín vyhlásenia rozsudku,
ktorý bol vyhlásený dňa 23.12.2025, pričom správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

27. Predmetom prieskumu je rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorým bolo odmietnuté

odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení.

28. Správny súd vzhľadom na prechod pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby SR na iný orgán
štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, podľa § 40al a § 34a zákona č. 575/2001
Z. z. v znení zákona č. 172/2022 Z. z., počnúc od 01.01.2023, konal s týmto orgánom ako so žalovaným

v súlade s § 180 ods. 3 Správneho súdneho poriadku /SSP/.

29. V ďalšom texte sa pri formulácii rozhodnutie žalovaného alebo žalovaný má na mysli rozhodnutie
ministerstva a ministerstvo.K námietkam vo vzťahu k účelu vyvlastnenia a verejnému záujmu na vyvlastnení

30. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že účel vyvlastnenia a verejný záujem na vyvlastnení
na vymedzený účel sú dve samostatné a odlišné ústavné podmienky, za preukázania ktorých (spolu
s ďalšími podmienkami ako nevyhnutná miera vyvlastnenia, primeranosť náhrady za vyvlastnenie,
nemožnosť dosiahnutia cieľa vyvlastnenie dohodou alebo iným spôsobom) je prípustné, aby bolo
rozhodnutím správneho orgánu odňaté vlastnícke právo požívajúceho ústavnú ochranu ako základné

právo vlastniť majetok. Pričom samotné skúmanie splnenia týchto podmienok správnym orgánom je
vlastnou podstatou ním vedeného správneho konania a zákonnosť postupu správneho orgánu ako
aj zákonnosť jeho skutkových a právnych záverov a ich dostatočné odôvodnenie má tvoriť garanciu
zachovania ústavných limitov vyvlastnenia.

31. Jedným podľa zákona prípustných účelov vyvlastnenia je realizácia tzv. významnej investície podľa

zákona o významných investíciách, pričom podľa predmetného zákona je to vláda, v kompetencii ktorej
je posúdenie významnosti investície na základe návrhu konkrétneho subjektu podávaného Ministerstvu
hospodárstva SR, ktoré následne v prípade pozitívneho posúdenia (schválenia vládou) je oprávnené
vydať navrhovateľovi osvedčenie o významnej investícii. Zákon o významných investíciách rozlišuje
rôzne významné investície a jednou z nich je tzv. investičný projekt, ktorý je definovaný ako „príprava

strategickéhoúzemiaaleboinvestíciavoblastiverejnýchslužieb“,ktoréhorealizáciubudezabezpečovať
právnická osoba, ktorej zakladateľom je štát, vyšší územný celok alebo obec, ak vláda o ňom rozhodla,
že je vo verejnom záujme.

32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku vo vzťahu k záverom žalovaného, že

správne orgány vo vyvlastňovacom konaní nie sú oprávnené posudzovať nulitu osvedčenie o významnej
investícii, ktorú nulitu žalobca podrobne dôvodil v námietkach uplatnených v prvostupňovom konaní
aj v odvolaní. Takéto závery žalovaného sú v rozpore s požiadavkou vyhodnotenia každého listinného
dôkazu predloženého účastníkom správneho konania z hľadiska jeho zákonnosti, ako aj s požiadavkou
dôsledného posúdenia preukázanosti základného predpokladu vyvlastnenia - danosti jeho zákonného

účelu, keď práve osvedčenie o významnej investícii má tvoriť podklad pre preukázanie tejto ústavnej
podmienky pre najzávažnejší zásah do vlastníckeho práva - jeho odňatie vyvlastnením. Nie je možné
opomenúť, že listina ktorá má preukazovať účel vyvlastnenia je kreovaná v špecifickom procese, kde
navrhovateľom vydania osvedčenia o významnej investícii je právnická osoba, ktorej stopercentným
vlastníkom (spoločníkom) je ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo hospodárstva SR) rozhodujúci

o samotnom vydaní osvedčenia a vydanie osvedčenia je podmienené schválením vlády, ktorá sama
posudzuje významnosť investície. Pričom v zmysle zákona o významných investíciách nie je daná
žiadna možnosť ingerencie akýchkoľvek iných subjektov do tohto procesu, ako vzájomne prepojených
ústredných orgánov štátnej správy a právnickej osoby v ich výlučnom vlastníctve.

33. Absencia vlastných meritórnych záverov žalovaného k posúdeniu žalobcom namietanej
nulite osvedčenia zakladá aj dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Správny súd pritom nie je oprávnený nahrádzať
absentujúce dôvody napadnutého druhostupňového rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím vo vzťahu k žalobcom namietanej nulite osvedčenia o významnej investícii, svojimi

vlastnými závermi, nakoľko jeho právomoc je limitovaná práve na posúdenie správnosti záverov
správneho orgánu, ktoré však v danom prípade v preskumávanom rozhodnutí absentujú.

34. Podstatnou okolnosťou je aj to, že samotné Osvedčenie o významnej investícii zo dňa 22.06.2022
netvorí súčasť administratívneho spisu predloženého žalovaným konajúcemu súdu. Obdobne ako

netvoria súčasť administratívneho spisu ani tomuto osvedčeniu predchádzajúce osvedčenia, ktoré boli
následnými osvedčeniami menené, ako ani uznesenia vlády o schválení významnej investície a jej
zmien, ktoré menuje správny orgán v úvode výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení.
Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že závery správnych orgánov o preukázaní účelu vyvlastnenia
takýmto osvedčením nemajú oporu v administratívnom spise. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať,

že ak navrhovateľ vyvlastňovacieho konania k podanému návrhu predmetné osvedčenie nepripojil,
len odkázal, že bolo doložené v predošlom návrhu, potom bolo namieste, aby správny orgán túto
listinu, ktorou zrejme disponoval v iných vyvlastňovacích konaniach zákonným spôsobom obstaral dopredmetného konania alebo vyzval navrhovateľa na jeho predloženie, obsah administratívneho spisu
však nesvedčí o takomto postupe správneho orgánu.

35. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov v časti odôvodňovania danosti verejného záujmu na vyvlastnení.

36. Pokiaľ ide o preukázanie danosti verejného záujmu na vyvlastnení správny súd zdôrazňuje, že
verejný záujem ustálený vládou v rámci schvaľovania konkrétnej investície ako významnej, nie je možné

zamieňať a stotožňovať s verejným záujmom na vyvlastnení. Ide o odlišný predmet verejného záujmu
aj odlišný proces jeho posudzovania. Verejný záujem na vyvlastnení je predmetom dokazovania a
má byť posúdený v korelácii charakteristík konkrétneho investičného projektu, ktorý je významnou
investíciou s individuálnym záujmom konkrétneho vlastníka nehnuteľnosti. Posúdenie verejného záujmu
na vyvlastnení je v právomoci správneho orgánu rozhodujúceho vo vyvlastňovacom konaní, pričom
závery správneho orgánu o danosti verejného záujmu na vyvlastnení musia byť dostatočne podložené

a odôvodnené. V predmetnej veci sa preto javia ako zmätočné závery žalovaného o preukázaní
verejného záujmu na vyvlastnení osvedčením o významnej investícii. Podstatným pre vyhodnotenie
námietok žalobcu ako dôvodných bolo aj to, že vlastné úvahy žalovaného, ktorými dôvodí danosť
verejného záujmu sú všeobecné a nie je z nich zrejmé, že by žalovaný posudzoval verejný záujem
v korelácii charakteristík konkrétneho investičného projektu s individuálnym záujmom žalobcu ako

vlastníka nehnuteľnosti. Pričom uvedené len umocňuje skutočnosť, že v administratívnom spise sa
nenachádza žiaden dokument, ktorý by individualizoval konkrétny investičný projekt a mohol tak tvoriť
podklad žalovaným prezentovaných úvah.

K námietkam vo vzťahu k určeniu náhrady za vyvlastnenie

37.Knamietanémuzáveružalovaného,ženiejeoprávnenýrozhodovaťovýškenáhradyzavyvlastnenie
ako aj o iných náležitostiach týkajúcich sa náhrady, pretože to patrí výlučne do kompetencie súdu v
zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení, správny súd uvádza, že táto námietka je dôvodná, nakoľko
takéto závery žalovaného nie sú v súlade s rozsahom prieskumnej právomoci odvolacieho orgánu a

následne správneho súdu v správnom súdnom konaní vo vzťahu k výroku o náhrade za vyvlastnenie
vyplývajúcej z ústavne konformného výkladu vzťahujúcej sa právnej úpravy a z judikatórnych záverov
Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „NSS SR“).

38. V tomto smere správny súd poukazuje na závery formulované v uznesení NSS SR sp. zn.

1Sžk/42/2021 zo dňa 23.02.2022: „27. Súdny prieskum správneho rozhodnutia môže byť uskutočnený
lenzasplneniaprocesnýchpodmienoknavedeniesúdnehokonania(§97SSP).Jednouzpodmienokje,
že sa preskúmava konečné právoplatné rozhodnutie, t. j. rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 7 písm. a/ SSP a contrario). Preto bolo
potrebné odpovedať na otázku, či voči výroku o náhrade za vyvlastnenie je možné podať riadny

opravný prostriedok v rámci správneho konania. (...) Kasačný súd uvádza, že na vyvlastňovacie
konanie sa v zmysle § 18 cit. zákona [pozn. zákon č. 282/2015Z. z.] vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o vyvlastňovaní explicitne nevylučuje
podanie odvolania voči výroku o náhrade za vyvlastnenie, ktorá bola priznaná podľa § 13 ods. 3
tohto zákona. Uvedené potvrdzuje prvá veta § 14 ods. 2 ktorá uvádza, že včas podané odvolanie

proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Zákon v tomto ustanovení stanovuje výnimku
zo všeobecnej právnej úpravy § 55 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. (…) 28. Tento opravný prostriedok,
ktorý nazval zákonodarca explicitne ako ,,odvolanie”, nemožno zamieňať za správnu žalobu, ktorú
rovnako explicitne ako ,,žalobu” pomenoval v tretej vete § 14 ods. 2 a o ktorej rozhoduje súd. Zákon

umožňuje túto žalobu podať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Keďže včas
podané odvolanie má na právoplatnosť vždy odkladný(suspenzívny) účinok, nie je možné uvažovať
o tom, že by zákonodarca mal na mysli situáciu, keď žaloba bola (v určitých prípadoch právnej
úpravy O.s.p. účinnej do 30.6.2016) vo svojej podstate opravným prostriedkom proti neprávoplatného
správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ podanie správnej žaloby je možné až po právoplatnosti rozhodnutia o

vyvlastnení, potom, keďže odvolanie je prípustné, je žalobu možné podať až po vyčerpaní odvolania ako
riadneho opravného prostriedku, o ktorom rozhoduje druhostupňový správny orgán a po nadobudnutí
právoplatnosti odvolacieho rozhodnutia. Z toho je zrejmé, že odvolanie a žaloba uvádzané v ustanovení
§ 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní nie sú totožné inštitúty, pričom najskôr je potrebné vyčerpaťodvolanie, aby mohla nastúpiť žaloba. (…) 30. Ako bolo vyššie uvedené, zákon o vyvlastňovaní
nezakotvuje neprípustnosť podania odvolania voči výroku správneho orgánu o náhrade za vyvlastnenie
stanovenej podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, a preto je potrebné konštatovať, že v zmysle § 53

Správneho poriadku v spojení s § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní je aj proti tomuto výroku odvolanie
prípustné. (…) 31. (...) Konečné (odvolacie) rozhodnutie o náhrade za vyvlastnenie nie je vylúčené z
prieskumu správneho súdu ani na základe negatívnej enumerácie stanovenej v § 7 SSP, ani na základe
osobitného predpisu.“

39. Zároveň správny súd zohľadnil rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/5/2024 z 30.
apríla 2025 (vychádzajúc aj zo záverov formulovaných v uznesení NSS SR sp. zn. 7Svk/14/2023 z 24.
júna 2025), ktorý bol aktivovaný kvôli nejednotnej praxi kasačného súdu v otázke prípustnosti súdneho
prieskumu zákonnosti výroku podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní správnym súdom
podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní z určitých dôvodov, najmä procesného charakteru (bod 21
uznesenia veľkého senátu). Pričom veľký senát vec vrátil predkladajúcemu senátu s odôvodnením,

že mu neprislúcha potvrdzovať či korigovať právne názory uvedené v rozhodnutiach kompetenčných
senátov, ktoré však treba považovať za všeobecne záväzné. Pritom poukázal na to, že v uznesení sp.
zn. 1KO/1/2020 z 25. novembra 2020, a potom v uznesení sp. zn. 18Skomp/9/2022 z 25. januára 2023
kompetenčný senát potvrdil a bližšie objasnil kritériá pre posúdenie, kedy je daná právomoc správnych
súdov na takýto súdny prieskum.

40. Vzhľadom na uvedené správny súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na závery
kompetenčného senátu v uznesení NSS SR sp. zn. 18Skomp/9/2022 z 25. januára 2023: „10. Z
uvedeného možno uzavrieť, že (v podstate súkromnoprávny) nárok na náhradu za vyvlastnenie sa
môže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní - na jednej strane ho možno uplatniť v

civilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. v takom rozsahu,
v akom o ňom nebolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení. V tomto prípade ide o typický príklad
tzv. následnej (konzekutívnej, delenej) právomoci, kedy právomoc súdu podľa Civilného sporového
poriadku vzniká až potom, čo vo veci rozhodol orgán verejnej správy. Na druhej strane však môže byť
tento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím

vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať na základe správnej žaloby. V
takomto prípade tak nie je možné rozhraničiť právomoc medzi správnym súdom a inými súdmi len na
základe povahy nároku, pretože rozhodovať o ňom má (hoci aj za rôznych podmienok a v rôznom
rozsahu) tak správny súd, ako aj súdy podľa § 3 CSP. 11. V takomto prípade je tak pre posúdenie
právomocipredovšetkýmrozhodnávôľavyvlastneného,ktorýspôsobsúdnehouplatneniaalebokontroly

tohto nároku zvolí. Pritom je potrebné vychádzať z obsahu jeho žaloby (§ 124 ods. 1 CSP, § 55 ods. 3
SSP), na základe ktorého je potrebné ustáliť, či jeho cieľom je, aby súd priamo zaviazal vyvlastniteľa na
zaplatenie vyššej náhrady než vyvlastniteľovi priznal vyvlastňovací orgán podľa § 13 ods. 3 zákona č.
282/2015 Z. z. Bude teda potrebné posúdiť, či žalobný návrh (petit) smeruje priamo na platenie alebo len
na preskúmanie a zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a či žalovaným je priamo vyvlastniteľ, ktorý

je podľa citovaného § 6 ods. 1 a 2 cit. zák. povinným (dlžníkom) z vyvlastňovacej náhrady, alebo len
vyvlastňovací orgán, prípadne odvolací orgán. Naopak, len výnimočne možno právomoc odvodzovať
od rozsahu a predmetu uplatnených námietok: otázka, či určitá námietka je v určitom konaní prípustná,
totiž nie je otázkou právomoci súdu, ale otázka meritórna, od ktorej závisí, či príslušná žaloba môže mať
úspech alebo nie. Koniec koncov, tak ako v správnej žalobe môže žalobca ako žalobný bod namietať,

že určité procesné pochybenia orgánu verejnej správy sú relevantné práve preto, že vyústili do nízkej
vyvlastňovacej náhrady, tak zasa v žalobe o zaplatenie vyššej náhrady podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona
č. 282/2015 Z. z. možno namietať, že príliš nízka vyvlastňovacia náhrada bol práve dôsledkom takýchto
procesných pochybení. Inak povedané, námietky, ktoré možno v jednom a v druhom konaní uplatňovať,
sa čiastočne prekrývajú, a tak samy osebe nemôžu určovať, či vec patrí do právomoci správnych súdov

alebo súdov v civilnom sporovom konaní.“

41. Správny súd zdôrazňuje, že voči prvostupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení aj čo do jeho výroku o
náhrade za vyvlastnenie je v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní prípustný odvolací prieskum
na základe prípustného odvolania ako aj následný súdny prieskum. Pokiaľ ide o rozsah odvolacieho

prieskumu ten je určený všeobecným právnym predpisom upravujúcim správne konanie (Správny
poriadok) a následný rozsah súdneho prieskumu voči druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu
určuje vlastný rozsah prieskumnej právomoci tohto orgánu ako aj Správnym súdnym poriadkom
stanovené limity súdneho prieskumu pri všeobecnej správnej žalobe. Pričom samotná úprava v § 13ods. 3 písm. a) za bodkočiarkou zákona o vyvlastňovaní o odkázaní vyvlastňovaného s nárokom na
vyššiu náhradu za vyvlastnenie na civilný súd nemôže byť spôsobilá limitovať rozsah prieskumnej
právomoci odvolacieho orgánu (ani správneho súdu) vo vzťahu k výroku o náhrade vo vyvlastňovacom

rozhodnutí pokiaľ ide posúdenie samotnej zákonnosti postupu správneho orgánu pri určení náhrady za
vyvlastnenie, vrátane ustálenia skutkového stavu, hodnotenia dôkazov, vyporiadania sa s námietkami
vyvlastňovaného a dostatočnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

42. Na podporu týchto záverov správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyvlastnenie je

jednou z najzávažnejších foriem ústavou a zákonom dovoleného núteného odňatia vlastníckeho
práva požívajúceho ústavnú ochranu na úrovni základného práva vlastniť majetok. Uvedené už
samo osebe zadáva dôvodnosť aplikovania reštriktívneho výkladu zákonných ustanovení akýmkoľvek
spôsobom smerujúcich k limitovaniu rozsahu prieskumu zachovania ústavných predpokladov pre
odňatie vlastníctva (vrátane predpokladu jeho odňatia len za primeranú náhradu), teda k limitovaniu
rozsahu prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov o vyvlastnení, tak v ich

inštančnom postupe, ako aj pri správnom súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov.

43. K žalobcom namietanému opomenutiu náležitého vyhodnotenia zákonnosti znaleckého posudku na
určenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností predloženého vyvlastniteľom v odôvodnení
rozhodnutí správnych orgánov, správny súd zdôrazňuje, že dôsledné posúdenie zákonnosti podkladov

rozhodnutia v intenciách námietok vznesených voči ním žalobcom, ako aj v intenciách ním predložených
dôkazov na podporu vznesených námietok, všetko pri zachovaní princípu koncentrácie, a aj s
prihliadnutím na ostatné dôkazy získané správnym orgánom postupom podľa § 4 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní, aj s premietnutím tohto posúdenia do odôvodnenia rozhodnutia o vyvlastnení,
je imanentným predpokladom nielen zachovania ústavnej požiadavky dostatočného odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale aj zachovania ústavných predpokladov odňatia vlastníckeho práva
vyvlastnením.

44. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva,
že tak prvostupňový správny orgán (posudzujúc námietky vznesené žalobcom v prvostupňovom

konaní) ako aj žalovaný (posudzujúc odvolacieho námietky žalobcu) sa obmedzili na prezentovanie
všeobecných kritérií vo vzťahu k posudzovaniu znaleckého posudku ako listinnému dôkazu v správnom
konaní bez toho, aby v zmysle týchto všeobecných kritérií (akceptovaných aj žalobcom) namietanú
nezákonnosť listinného dôkazu pri odôvodnení svojich záverov vyhodnotili. Tým žalovaný zhodne
s prvostupňovým orgánom opomenul posúdenie namietanej zákonnosti vyvlastniteľom predloženého

znaleckého posudku v odôvodnení svojho rozhodnutia a napriek prezentovaným kritériám hodnotenia
znaleckých posudkov (spočívajúcich v možnosti ich vyhodnocovania len z hľadiska, či úvahy znalca
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym
orgánom), takéto hodnotenie neučinil. Správny súd preto konštatuje, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a námietky žalobcu sú v tomto

smere dôvodné.

45. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými dôvodí samotnú nezákonnosť znaleckého posudku
predloženého vyvlastniteľom, ktorým ako zákonným podkladom správne orgány odôvodňovali svoje
vlastné závery o určenej výške náhrady na úrovni všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov,

správny súd uvádza, že nemá zákonnú možnosť tieto námietky posudzovať. Nakoľko právomoc
správneho súdu je obmedzená na prieskum vlastných záverov správnych orgánov prezentovaných v ich
rozhodnutiach, ktoré v danom prípade, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, v napadnutom rozhodnutí
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím absentujú vo vzťahu k hodnoteniu zákonnosti označeného
podkladu rozhodnutia. Správnemu súdu neprináleží tieto absentujúce závery nahrádzať vlastnými

meritórnymizávermivovzťahukzákonnostiznaleckéhoposudku.Pretožalobnénámietkyvtomtosmere
nemôžu byť objektívne preskúmateľné a z toho dôvodu ani dôvodné.

46. Zároveň správny súd konštatuje, že znalecký posudok, ktorý správny orgán označuje za podklad
svojich skutkových zistení vo vzťahu k všeobecnej hodnote vyvlastňovaných pozemkov, netvorí súčasť

administratívnehospisupredloženéhožalovanýmkonajúcemusúdu.Pretonezávisleodtoho,žežalobca
vzhľadom na obsah ním formulovaných námietok tak v prvostupňovo konaní, v odvolaní aj v samotnej
žalobe, nepochybne disponoval resp. mal možnosť sa oboznámiť s týmto znaleckým posudkom,
absencia tohto listinného dôkazu v spise správneho orgánu už sama osebe zakladá dôvodnosťžalobcom všeobecne vznesenej námietky, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia resp. rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ak navrhovateľ vyvlastňovacieho konania k podanému

návrhu predmetný posudok nepripojil len odkázal, že bol doložený v predošlom návrhu, potom bolo
namieste, aby správny orgán túto listinu, ktorou zrejme disponoval v iných vyvlastňovacích konaniach
zákonným spôsobom obstaral do predmetného konania alebo vyzval navrhovateľa na jeho predloženie,
obsah administratívneho spisu však nesvedčí o takomto postupe správneho orgánu.

47. Pokiaľ žalobca namietal, že postup žalovaného a prvostupňového orgánu bol zjavne nesprávny a v
rozpore so zákonnou požiadavkou na riadne a úplné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu
všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov, správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že s ohľadom
na požiadavku zachovania ústavných limitov vyvlastnenia v samotnom konaní o vyvlastnení (vrátane
primeranosti náhrady za vyvlastnenie), pri ústavne konformnom výklade právnej úpravy v ustanoveniach
§13ods.3písm.a)a§4ods.4vspojenís §9ods.2písm.f)zákonaovyvlastňovaní,tátoprávnaúprava

nepredstavuje v zmysle § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní [podľa ktorej sa na vyvlastňovacie konanie
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak] takú špeciálnu
úpravu, ktorá by mohla derogovať všeobecnú požiadavku na presné a úplné zistenie skutočného stavu
veci vyplývajúcu z § 32 ods. 1 Správneho poriadku vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie.

48. Námietka opomenutia riadneho a úplného zistenia skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu
všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov má súvislosť s predchádzajúcou námietkou žalobcu
k opomenutiu náležitého posúdenia zákonnosti vyvlastniteľom predloženého znaleckého posudku,
ako aj s jeho ďalšou námietkou nezachovania zákonného postupu správnym orgánom v súlade s
požiadavkou na zabezpečenie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca podľa § 4 ods. 4 zákona

o vyvlastňovaní.

49. Opomenutie náležitého posúdenia zákonnosti vyvlastniteľom predloženého znaleckého posudku v
spojení s absenciou dôvodov v rozhodnutiach oboch stupňov v tomto smere má nevyhnutne dosah na
dostatočnosť zistenia skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností.

Obdobný dosah má nevyhnutne aj žalobcom namietané opomenutie zachovania zákonného postupu v
zmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď správny orgán nezabezpečil odborné vyjadrenie alebo
vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za
vyvlastnenie, ktoré hodnotil súd ako dôvodné. Súd hodnotil namietané opomenutie postupu podľa § 4
ods. 4 zákona o vyvlastňovaní tak z dôvodu nezabezpečenia odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia od

znalca, ktorý vypracoval vyvlastniteľom predložený znalecký posudok, keďže stanovisko vypracované a
podpísané konateľom obchodnej spoločnosti, ktorý nie je sám znalcom, nespĺňa požiadavku vyplývajúcu
z citovaného ustanovenia. Ako aj z dôvodu nezabezpečenia odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia
od akéhokoľvek iného znalca, keďže znenie citovaného ustanovenia neobmedzuje správny orgán v
takomto postupe. Pritom takýto postup sa javí ako opodstatnený pre naplnenie požiadavky náležitého

zistenia skutkového stavu pre určenie sumy náhrady v prípadoch, keď je správnemu orgánu pri
zachovaní koncentračnej zásady spolu s námietkami a na podporu námietok proti znaleckému posudku
predloženému vyvlastniteľom predložený vyvlastňovaným iný znalecký posudok rovnakej dôkaznej
hodnoty. Z uvedených dôvodov správny súd hodnotil ako dôvodnú námietku nedostatočného zistenia
skutkového stavu veci vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie.

K návrhu na vykonanie dokazovania

50. Návrhu žalobcu vykonať v správnom súdnom konaní dokazovanie ním predloženým znaleckým
posudkom č. XX/XXXX zo dňa 19.01.2023 vyhotovený Technickou univerzitou v Košiciach

vypracovaným po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nevyhovel, nakoľko to
nepovažoval za nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a pre rozhodnutie vo
veci v zmysle § 119 a § 120 písm. a) SSP.

K ostatným námietkam

51. K námietke žalobcu, že správne orgány oboch stupňov neprihliadali na skutočnosti a argumentáciu
obsiahnutú v jeho podaní zo dňa 02.11.2022, správny súd uvádza, že túto námietku subsumoval pod
ostatné námietky týkajúce sa náležitého zistenia skutkového stavu veci a dostatočnosti odôvodnenianapadnutého rozhodnutia a vysporiadal sa s ňou už v rámci posúdenia ostatných žalobcom uplatnených
námietok.

52. Námietku žalobcu, že správne orgány neviedli dokazovanie k možnosti pridelenia náhradného
pozemku len konštatovali, že takáto možnosť v zmysle zákonnej úpravy (§11 ods. 9 zákona o
významných investíciách) prichádza do úvahy len ak vyvlastniteľ disponuje pozemkom v rovnakom
katastrálnom území v rovnakej hodnote, čím podľa žalobcu porušili svoju povinnosť riadneho zistenia
skutočného stavu veci, správny súd nehodnotil ako dôvodnú. Pri hodnotení tejto námietky nebolo

možné opomenúť, že vyvlastniteľ majetkovoprávne vysporiadava pozemky a stavby, na ktorých
má byť pre budúce investície vybudovaný investičný projekt „Strategické územie Valaliky“ a to
nadobúdaním pozemkov v rovnakom katastrálnom území formou dohody alebo vyvlastnenia na
tento účel, pričom ním takto nadobudnuté pozemky v zmysle § 11 ods. 9 zákona o významných
investíciách nie je prípustné prideliť ako náhradné pozemky a absencia vlastníctva iných ako takto
nadobudnutých pozemkov je skutočnosť všeobecne známa z údajov katastra nehnuteľností. Preto

nevykonanie osobitného dokazovania takejto skutočnosti správnym orgánom nezakladá dôvodnosť
námietky porušenia povinnosti riadne zistiť skutkový stav veci.

53. K žalobcom namietanému formálnemu nedostatku výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho orgánu,
ktorý podľa žalobcu spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť, keď z neho nie je zrejmé čo sa ním „zamieta“, je

potrebné uviesť, že uvedený nedostatok výroku napadnutého rozhodnutia je zjavne dôsledkom chyby v
písaní a vzhľadom na predmet rozhodovania odvolacieho orgánu o odvolaní žalobcu a na ostatný obsah
výroku aj odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že napadnutým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom z ostatnej časti výroku bolo výslovne potvrdené
prvostupňové rozhodnutie. Takéto pochybenie vo výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa

názoru správneho súdu nie je vadou, pre ktorú by bolo možné kvalifikovať rozhodnutie ako nezákonné
a preto túto námietku hodnotil ako nedôvodnú.

54. Pokiaľ podľa žalobcu je nezrozumiteľné prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že sa z neho nedá zistiť
koniec jeho výrokovej časti a začiatok časti odôvodnenia, takýto namietaný nedostatok nezodpovedá

obsahu rozhodnutia, nakoľko v ňom je oddelená časť výroková, časť odôvodnenia a aj časť poučenia.
Skutočnosť, že súčasťou odôvodnenia je aj odôvodnenie zamietnutia námietok uplatnených žalobcom
vo vyvlastňovacom konaní a v dôsledku uvedeného vlastné dôvody rozhodnutia sú obsiahnuté tak
pri odôvodnení zamietnutia námietok, ako aj ostatnej časti odôvodnenia ešte nečiní rozhodnutie
nezrozumiteľným. Preto správny súd túto námietku nehodnotil ako dôvodnú.

55. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s vyjadrením vyvlastniteľa k ním podanému odvolaniu
protiprvostupňovémurozhodnutiu,čímboliporušenéjehoprávapodľa§33ods.2Správnehoporiadkus
následkom porušenia jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, správny
súd uvádza, že nedoručenie vyjadrenia vyvlastniteľa k žalobcom podanému odvolaniu predstavuje

procesnú vadu v postupe prvostupňového orgánu, avšak v okolnostiach veci nejde o vadu takej
závažnosti, ktorá by mohla odôvodniť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najmä s ohľadom na to,
že vyvlastniteľ v samotnom obsahu vyjadrenia k odvolaniu učinenom pri nahliadnutí do spisu neuviedol
žiadne konkrétne skutočnosti len všeobecne vyjadril svoj nesúhlas s odvolacími námietkami žalobcu
a súhlas s vydaným prvostupňovým rozhodnutím. Preto správny súd ani túto námietku nehodnotil ako

dôvodnú.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

56. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného

charakterizuje nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise a v dôsledku toho dospel
správny orgán aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP], a
preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I.)

57. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o žalobcom podanom odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu a svoje závery dostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi
názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.58. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 167 SSP
tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok

II.)

59. O trovách konania vo vzťahu medzi ďalším účastníkom a žalovaným rozhodol správny súd podľa
§ 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré
mu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených mu súdom. (výrok III.)

60. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)