Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Em/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825200888
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2026:7825200888.10

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci oprávneného T. U., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. B.-S., A.. Č.. Q. B.,
W. XX, proti povinnej L. W., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. D. XX, za účasti maloletých detí Q. B. U., M..
XX.XX.XXXX a P. T. U., M.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, Rožňava v konaní o výkon rozhodnutia,
takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12P/193/2023 - 22 zo dňa
09.11.2023, za neprípustný a konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 16.04.2025 domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu

Rožňava zo dňa 09.11.2023, č.k.: 12P/193/2023 - 22, právoplatným dňa 27.11.2023, v časti úpravy
stykov otca s maloletými deťmi.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že povinná ho obvinila, že neplatí výživné a začalo sa exekučné konanie.
Povinná mu neumožňuje kontakt s deťmi, bráni mu v styku. Styk s deťmi mu neumožnila ani raz od
vydania rozhodnutia. Až na výzvu pracovníka úradu práce mu umožnila styk s deťmi, aj to len pred
ich domom v úmysle vyvolať hádku. Syn sa pritom rozplakal, tak odišiel. Povinná mu nedovolí ísť s

dcérou na nákupy do D.. Pýta od neho peniaze, že jej ona kúpi, čo je klamstvo. Priživuje sa na deťoch,
nepracuje, len berie podporu. V júli až novembri jej poslal 800,- eur mesačne na potreby detí. Ona to
použila na splácanie dlhov. Z jeho peňazí živí aj jej lenivú dcéru, ktorá má 25 rokov a pracovať nebude.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy, a to návrh
oprávneného, súdom vyžiadané správy, ostatný spisový materiál a zistil takýto skutkový a právny stav:

4. Súd pojednával vo veci dňa 15.01.2026 v neprítomnosti oprávneného a povinnej.

5. Súd za prítomnosti kolízneho opatrovníka vykonal výsluch maloletých detí, pričom deti sa zhodne
vyjadrili, že sa odmietajú kontaktovať s otcom, nechcú sa s ním stýkať. Otec sa nespráva vhodne a preto
odmietajú akýkoľvek kontakt s otcom. Komunikácia s maloletou bola značne sťažená, miestami plakala,

odmietala akýkoľvek kontakt s otcom. Bola prítomná, keď sa rodičia hádali, keď bol otec voči matke
násilný. Nevie si predstaviť, že by sa mala s otcom osobne stýkať, nechce s ním byť ani v telefonickom
či písomnom kontakte. Maloletá bola zjavne rozrušená. Maloletý uvádzal, že nemá záujem sa s otcom
stretávať, nakoľko otec má čudné správanie nezodpovedajúce bežným štandardom, čo spôsobuje, že
maloletý sa v prítomnosti otca necíti príjemne.6. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol konanie vo veci zastaviť vzhľadom na výsluch maloletých
detí a na ich vyjadrenie, ktoré bolo zistené na Okresnom súde v Rožňave a vzhľadom aj k tomu, že otec
nejaví záujem v konaní pokračovať.

7. Z pripojeného spisu sp.zn. 12P/193/2023 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 09.11.2023 bola
schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi, v zmysle ktorej otec T. U., M..
XX.XX.XXXX, je oprávnený stretávať sa s maloletým P. T. U., M.. XX.XX.XXXX a maloletou Q. B. U.,
M.. XX.XX.XXXX: - každý párny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - každý

týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 13.30 hod. do 17.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 27.11.2023.

8. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) (ďalej len "Dohovor"), každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie (ods. 1). Štátny orgán nemôže

do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných (ods. 2).

9. Podľa ust. § 390 písm. c) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom
vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

10. Podľa ust. § 392 CMP všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, ustanoví podrobnosti o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len "vyhláška č.
207/2016Z. z.") súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po
začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení
výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

12. Súd skúmal, akým spôsobom a ako často sa realizovali styky oprávneného s deťmi. Z výpovede
oprávneného na pojednávaní dňa 19.06.2025 vyplynulo, že styky sa v zmysle vykonateľného rozsudku
nerealizujú od počiatku. Výpoveď oprávneného bola protichodná a nejednoznačná. Uviedol, že deti videl
naposledy v decembri 2024 a nie je zrejmé, či a kedy sa dožadoval stykov v roku 2025. Na jednej
strane tvrdí, že mu povinná styky s deťmi neumožňuje. Naproti tomu, oprávnený sa stykov s deťmi v

zmysle rozsudku ani nedožadoval. Oprávnený má právo sa s deťmi stýkať fakticky každý týždeň, čo
sám nevyužil a o pravidelný styk s deťmi nemal záujem v zmysle vykonateľného exekučného titulu.
Oprávnený teda neprejavuje záujem o skutočné využívanie upraveného styku. Inými slovami, oprávnený
sa sám a dobrovoľne rozhodol nevyužívať styk upravený súdnym rozhodnutím. To, že sa oprávnený
dobrovoľne rozhodne, kedy využije svoje právo na styk s deťmi, nezakladá dôvodnosť podaného návrhu.

Navyše z výpovede detí vyplynulo, že povinná mu styk umožní. Dovolí mu vstup do jej domácnosti,
avšak deti s ním odmietajú ísť, načo je oprávnený verbálne agresívny. Je zrejmé, že deti sú potom
vystrašené a odmietajú byť osamote s oprávneným, keď oprávnený tieto situácie nezvláda.

13. V priebehu konania bol súdom zisťovaný aj názor detí. Uviedli, že oprávnený ich nenavštevuje

často. Len približne tak trikrát za rok. Obe deti sa jednoznačne vyjadrili, že styk s otcom odmietajú.
Deti ťažko prežívajú správanie otca, ktoré je agresívne a impulzívne. Pre maloletú je to obzvlášť
emočne náročné vzhľadom na minulosť a situácie, ktoré prežila s oprávneným. Styk s oprávneným je
pre ňu až traumatizujúci. Deti nemajú v blízkosti oprávneného pocit bezpečia, boja sa ho. Oprávnený si
odmieta pripustiť fakt, že deti sa s ním nechcú stýkať. Maloletá nechce byť ani v telefonickom kontakte

s oprávneným. Maloletý občas komunikuje s oprávneným telefonicky, ale skôr to vníma tak, že je
nútený do rozhovoru. Je evidentné, že vzťah oprávneného s deťmi je značne narušený a poznačený
minulosťou. Deti rovnako ťažko znášajú aj vzťah medzi rodičmi. Odmietavý postoj detí je podporený
aj tým, že oprávnený sa počas realizácie styku s deťmi správa nevhodne, keďže svoje výhrady vočipovinnej prezentuje aj pred deťmi, čo len prehlbuje ich odmietanie. Je to práve oprávnený, ktorý by
mal pri budovaní a udržiavaní vzťahových väzieb s deťmi byť čo najviac ohľaduplný a zohľadňovať
a rešpektovať názor detí. To, akým spôsobom deti vnímajú oprávneného, je zapríčinené práve jeho

správaním a prístupom, ktorý naliehavým a nátlakovým spôsobom pristupoval k realizácii stykov.

14. Ako ďalšie súd hodnotil správanie oprávneného. Ako už bolo vyššie uvedené, oprávnený sa
nedožaduje stykov v zmysle vykonateľného exekučného titulu. Ak sa aj pokúsi o kontakt s deťmi, robí to
nútenou a nátlakovou formou, nezohľadňujúc ich názor. Čo sa týka správania oprávneného v priebehu

konania, oprávnený bol pasívny a nejavil skutočný záujem pokračovať v konaní. Záujem oprávneného
na výkone rozhodnutia je len formálny, o čom svedčí jeho neúčasť na pojednávaní. Pojednávanie dňa
30.10.2025 bolo odročené na žiadosť oprávneného. Oprávnený ani na výzvu súdu nepreukázal dôvody,
pre ktoré žiadal o odročenie pojednávania. Ďalšie pojednávanie bolo taktiež odročené na jeho žiadosť,
ďalšieho pojednávania sa nezúčastnil, nakoľko si neprevzal zásielku a žiadnym spôsobom sa bližšie k
tomu nevyjadril.

15. Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí
nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb
predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale
ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy,

práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva
čl. 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad
záujmom rodiča (U. proti S. republike, rozsudok z 29. 6. 2004, ods. 118; T. proti S. republike, rozsudok
z 18. júla 2006, ods. 109). Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú, však nezbavuje vnútroštátne orgány
povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (stretnutia u psychológa, asistovaný styk v

špecializovanom zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá (napr. C. proti S. republike,
rozsudok z 18. júla 2006, ods. 56).22. Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch, ak je
odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča) je podľa ESĽP použitie donucovacích
opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi
dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. V. proti S. republike, rozhodnutie z 28. marca 2006). ESĽP

opakovane konštatoval, že čl. 8 Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie
takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. S. proti S. republike, rozsudok z
18. júla 2006, ods. 96).

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd je toho názoru, že v danej veci ide o obdobný prípad. Súd má

za preukázané, že styk sa v zmysle úpravy nerealizuje od roku 2023, existuje len vo formálnej rovine.
Oprávnený svojim prístupom dáva najavo, že v skutočnosti o styk záujem nemá. Ani v minulosti sa ich
nedožadoval v zmysle vykonateľného exekučného titulu. V danom prípade je preukázané, že oprávnený
o skutočnú plnohodnotnú realizáciu styku záujem nemá, pričom deti styk odmietajú, najmä s ohľadom
na vyvíjanie nátlaku na maloleté deti z jeho strany.

17. Nadväzujúc na vyššie uvedené zistené skutočnosti týkajúce sa postoja oprávneného a postoja detí,
v kontexte s judikatúrou ESĽP k čl. 8 Dohovoru, súd dospel k záveru, že je potrebné konanie o výkone
rozhodnutiazastaviťpodľaust.§390písm.c)CMP,pretoževyššieopísanéospravedlniteľnédôvody,pre
ktoré nie je dôvodné exekučný titul vykonať v zmysle ust. § 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., zakladajú

tzv. iné dôvody, pre ktoré nie je možné exekučný titul vykonať v zmysle ust. § 390 písm. c) CMP.

18. Podľa ust. § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

19. Podľa ust. § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).