Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201651
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825201651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D.,
o zaplatenie 1.336,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanýmnávrhomdomáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúduložilžalovanémuzaplatiť

mu istinu vo výške 1 336.15 €, úrok z omeškania vo výške 6.25% p.a. z dlžnej sumy 1 336.15 € od
23.10.2022 do zaplatenia a trovy konania.

2.Podaniežalobyodôvodniltým,žeprávnypredchodcažalobcu,spoločnosťVšeobecnáúverovábanka,
a.s. poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06.05.2022
evidovanej pod číslom 21739458, č. autorizačného kódu 1000180600 úver vo výške 1.257 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal uhradiť formou 60 zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok vo výške

31,42 eur. Právny predchodca žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 z.č.
129/2010 Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do
úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukazujeme
výstupom zo Spoločného registra bankových informácii a preverením príjmu žalovaného. V rozpore
so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný ako dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné
mesačné splátky neplnil riadne a včas, čo žalobca preukazuje predloženým prehľadom splátok a
úhrad. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s

upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko
žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových
splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy s
označením „Následky nesplácania úveru"; "Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru" vyhlásil predčasnú
splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.06.2022. Nakoľko
žalovaný v poskytnutej lehote do 22.10.2022 dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi
žalobcu sa tak od 23.10.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.

Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa
30.11.2017 v znení Dodatku č. 7 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2023
a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 16.12.2024 bola pohľadávka voči žalovanému z titulunezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol
žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej

sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru žalobcovi do dnešného
dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nárok vo výške nesplatenej dlžnej
istiny úveru vo výške 1 336.15 €, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej
upomienke nezaplatil.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to listom
z 28.08.2025, kópiou poštových podacích hárkov, rámcovou zmluvou o postúpení z 30.11.2017 ,
dodatkom k rámcovej zmluve o postúpení, žiadosťou o postúpenie a prevod z 16.12.2024, rozhodnutím
ÚPSVaR E. F. G. zo dňa 27.10.2020, listinou –výsledok schvaľovania na čl. 20, potvrdením o

poberaní peňažného príspevku, dátami dopytu na čl. 22-23, zmluvou o viazanom spotrebiteľskom
úvere z 6.5.2022, tlačivami na čl. 27-31, všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom splátok
a úhrad, predžalobnou upomienkou z 24.08.2022 s doručenkou, vyhlásením okamžitej splatnosti úvere
z 22.09.2022 s doručenkou, prílohou č. 3 rámcovej zmluve o postúpení , oznámením o postúpení z
20.12.2024, písomnými vyjadreniami žalobcu s prílohami, správami o pobyte žalovaného a prehľadom

úrokových sadzieb bank a prepočtom RPMN.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 6.5.2022

zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 1000180600 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 1257 eur. Dlžník sa zaviazali tento úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 31,42
eur mesačne, posledná splátka vo výške 30,88 eur. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná
úrokovásadzba18,96%.RPMNbola18,34 %. Početsplátokbol60mesiacov.Prvásplátkabolasplatná
dňa 20.06.2022, posledná splátka, jej dátum uvedená nebola. Splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci.

7. Listom 22.09.2022 s odkazom na list zo dňa 24.08.2022 veriteľ mal vyhlásiť okamžitú splatnosť
všetkých splátok a vyzvať dlžníka na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami
zmluvy. Žalobca priložil doručenku od oboch listoch. V listoch však nie je uvedené s ktorou splátkou sa
dlžník dostal do omeškania. V upozornení veriteľ uviedol len, že omeškania pretrváva od 20.06.2022

a že je v omeškaní aj napriek opakovaným výzvam. Omeškanie konkrétnej splátky nie je uvedené v
predžalobnej upomienke a ani v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.

8. Z prehľadu čerpania, splácania z vyjadrení žalobcu a výpisu vyplýva, že dlžník zaplatili veriteľovi
sumu 0 eur.

9. Z písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná suma predstavuje nesplatenú časť predčasne
zosplatneného úveru. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.9.2022 bol žalovaný vyzvaný
na zaplatenie dlžnej sumy 1336,15 €, ktorá pozostáva z predčasne zosplatnenej časti úveru v sume
1241,89 €, neuhradenej úverovej splátky v sume 31,42 € splatnej dňa 20.6.2022, neuhradenej úverovej

splátky v sume 31,42 € splatnej dňa 20.7.2022 a neuhradenej úverovej splátky v sume 31,42 €
splatnej dňa 20.8.2022, čo preukázal predloženým vyhlásením predčasnej splatnosti a prehľadom
splátok. Z predloženého prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný nezaplatil na úver žiadnu splátku.
Platba v sume 315,00 € zo dňa 6.5.2025 nie je plnením na úver, jedná sa o zaplatenie akontácie. Zo
žaloby a z predložených listinných dôkazov, ktoré súdu opakovane predložil vyplýva, že úver sa stal

predčasne splatným pre neplatenie úverových splátok. Predčasnú splatnosť úveru vyhlásil predchodca
dňa 22.9.2022. Predchodca postupoval plne v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565
OZ, keď úver predčasne zosplatnil dňa 22.9.2022, t.j.:- po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky
splatnej dňa 20.6.2022, -za súčasného upozornenia žalovaného na možnosť zosplatnenia upomienkou
zo dňa 24.8.2022, t.j. v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Predchodca postupoval

v súlade s ust. § 7 z.č. 129/2010 Z.z., pred poskytnutím úveru preveril bonitu žalovaného, výsledkom
ktorého bolo zistenie výšky čistého príjmu na úrovni v priemere 508,44 € mesačne, čo preukazujeme
predloženým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. F. G. a potvrdením o poberaní
peňažného príspevku za opatrovanie s výškou základu za obdobie bezprostredne predchádzajúcichtroch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať úver na úrovni minimálne 508,44 €.
Úverovú zaťaženosť žalovaného preveril náš predchodca dopytom do Spoločného registra bankových
informácií (SRBI), z ktorého výstup ako dôkaz predkladáme a z ktorého vyplýva, že žalovaný mal 1

aktívny splátkový úver v čase podania žiadosti o úver s celkovou výškou úverovej splátky 21,00 €.
Žalovaný v čl. I zmluve o úvere s označením "Údaje o klientovi" uviedol rodinný stav: ženatý a žiadne
vyživované deti. Výška životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v čase podania žiadosti
o úver predstavovala sumu 218,06 €. Disponibilné zdroje u žalovaného predstavovali sumu 269,38
€ vypočítanú nasledovne: suma príjmu 508,44 € - suma výdavkov 21,00 € (splátka úveru) - suma

životného minima 218,06 €. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie
úveru vo výške 1257,00 EUR na 60 mesiacov s mesačnou splátkou vo výške 31,42 EUR a poslednou
splátkou 30,88 EUR. Predloženými listinnými dôkazmi, ktoré navrhujeme vykonať, preukazujeme, že
náš predchodca konal pred poskytnutím úveru s dostatočnou odbornou starostlivosťou, v zmysle
zákonnej požiadavky posúdil výšku príjmov a výšku výdavkov z externých zdrojov, účel a dobu, na
ktorú sa úver poskytuje. Zdôraznil, že predchodcom je banka, ktorá je štandardnou úverovou inštitúciou

podľa osobitného predpisu a ktorá má povolenie na vykonávanie bankových činností v rozsahu a za
podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi (bankové povolenie). Činnosť predchodcu podlieha
podľa§6anasl.zákonaobankáchsprísnenémudohľadu,vykonávanémuNárodnoubankouSlovenska.
Iný ako štandardný postup pri poskytovaní úveru zo strany žalobcu preto neprichádza do úvahy.

10. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.

11. Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

13. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej

jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetkypredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu
splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

i) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
j) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

k) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
l) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
n) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
o) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
p) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
q) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
r) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
u) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

14. Podľa ust. § 11 ods.1 cit zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

15. Podľa ust. § 11 ods. 2 cit. zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa ust. § 53 ods. 1OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
k) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
l) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
m) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
n) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
o) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

20.Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

27. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom

spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

29. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

31. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

32.Podľaust.§151ods,1,2skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitnéhopredpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej
banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru.

34. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. Práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo

postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

35. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z Práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak ide
o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu

spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

36. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

37. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Súd zistil, že medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

39. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1257 eur a dlžník, žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver žalobcovi splatiť v 60 splátkach vo výške 31,42 eur mesačne, posledná splátka vo výške 30,88 eur.

40. Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný uhradil finančné

prostriedky celkovo vo výške 0 eur, do podania žaloby.

41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

42. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestnépodmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

43. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti dohodnutého úroku. Súd
považoval dohodnutý úrok za úrok, ktorý nie je v súlade so zákonom, pretože je v rozpore s dobrými
mravmi.

44. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti dohodnutého úroku. Súd
považoval celý úver za bezúročný, a zmluvu v časti dohody o úrokoch vyhodnotil za neplatnú.

45. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 18,96 % ročne. Čo sa týka výšky
úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 18,96 %. Súd zisťoval výšku úrokovej
sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska
a zistil, že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 6,30 % ročne. Dohodnutá výška v

danom prípade predstavuje viac ako dvojnásobok výšky ( skoro trojnásobok) úrokovej sadzby za ktorú
poskytovali banky úvery v rozhodnom čase teda v čase uzavretia zmluvy. Preto je podľa názoru súdu
dohoda o úroku v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto časť
zmluvy neplatná. Z neplatnej dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie. Výška úrokovej sadzby s
prihliadnutím na výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období hraničí už s úžerou.

46. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať

súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

47. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014-65.

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami.

48. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 18,96 %, pričom

úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 6,30 %. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto
je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným
právnym úkonom.62. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne
upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Je možné tiež takúto výšku úrokov

považovať za úžeru. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne
alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o
skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej
úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH

3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy
teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na
rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra2013
č. k. 3Co 151/201363. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za

rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov ;čl.
169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“64. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia

priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým
mravom. Prevýšenie úrokov už o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je
netolerovateľné za žiadnych okolností. Je možné v danom prípade konštatovať, že výška úrokov hraničí
s úžerou. V danom prípade výška úrokov prevyšuje 6 násobok.

49. Podľa ust. § 1 ods. 1,2,3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Odplata

podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok
a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
a)percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúcesaplnenievpercentáchzainéobdobieakojedenroksaprepočítanaobdobiejednéhoroka,
2.jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3.opakujúce sa plnenie v percentách

za rok sa považuje za plnenie za rok,
b)peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a

vynásobí sa číslom 100,
3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
c)percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka

a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov,
2.jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
3.opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie,

a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

50. Podľa ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená

podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

51. Podľa ust. § 1a ods. 1,2,3,4,5 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (Najvyššia prípustná výška
odplaty (k § 53 ods. 6) ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa
obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme
poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Ak ide o poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty

zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Ak ide o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí
dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná
výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne.
Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu

uzavretiaspotrebiteľskejzmluvy,ktorejpredmetomjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovi.
Sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta
nahor.52. K uvedenému záveru o rozpore s dobrými mravmi súd dospel napriek úprave v ust. § 1a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. Ustanovenie § 39 OZ o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
je stále v platnosti a v danom prípade vzhľadom na výšku úrokov je možne jednoznačne v prípade, že

výška úrokov hraničí s úžerou a preto možno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 18,20 % za
absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom , je s nimi v hrubom rozpore a súd takto
dohodnutú odplatu považoval aj za neprimeranú v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Ide o

zmluvnú podmienku ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

54. Súd považoval úver za bezúročný aj z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa.

55. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovanej, súd sa zaoberal, či zo strany žalobcu, veriteľa nedošlo

k porušeniu povinnosti s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, čo
spôsobuje jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

56. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná. Zmluva o úvere
uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch.

57. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom zistil, že v zmluve absentuje uvedenie
predpokladov pre výpočet RPMN a platnosťou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

58. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným

bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

59. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

60. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

61. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

62. Podľa ust. § 151ods, 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

63. Súd v konaní ex offo vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský úver sa zaoberal skúmaním bonity
dlžníka veriteľom a tým, či zmluva má všetky zákonné obligatórne náležitosti.

64. Z vykonaného dokazovania súdu, tak ako je to vyššie uvedené je zrejmé, že pri overovaní bonity
žalovaného, žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovanej,
nebolo preto preukázané či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
posúdilschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.ZlistinylustrácievSRBIvyplýva,žežalovaný

mal podané viaceré žiadosti o úver, 12 boli odmietnuté, 5 odvolané a 1 existujúci.

65. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situáciaspotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať

verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného

registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.
09. 2020).

66. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní ako to uviedol vo svojom
písomnom vyjadrení a predloženými listinami ( SRBI) ako je to vyššie uvedené sa javí iba formálny

a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.

67. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi
voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej
bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti prípadu buď
uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že považuje za

nevyhnutné tieto informácie doplniť.

68. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020 „Pri
posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane
výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia

úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a
samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.“

69. V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch
žalovaného, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu, pri uzatváraní
zmluvy. Veriteľ tiež nezohľadnil riadne a odborne existujúce úvery a to, že boli 12 odmietnuté a 5
odvolané.

70. Súd tak nemal za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových
pomeroch žalovaného, teda kde býval, či vlastnil nehnuteľnosť alebo či býval v podnájme, aké výdavky
spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch
predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že
skúmal aj výdavky na strane žalovaného, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa

potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).71. Žalobca vôbec podľa súdu neskúmal skutočné príjmy a výdavky žalovaného a to predložením
prislúchajúcich listín. Žiadne iné listiny preukazujúce príjmy hlavne mesačne výdavky, ktoré každá osoba
má a ktoré sú v súčasnosti v nemalej výške a teda riadne skúmanie bonity súdu nepredložil.

72. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky žalobca preukázateľne u žalovanej neskúmal.
Uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pokiaľ ide o úverové zaťaženie žalovanej ani toto nezodpovedá odbornej starostlivosti
dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z výpisu registra klientskych

informácii vyplýva, že žalobca veriteľa odmietol 12 žiadosti o úver, 5 odvolal, pričom žalovaný má u
neho ešte 1 existujúci úver (čl. 63-64).

73. Veriteľ mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako rizikovú a úver neposkytnúť. Súd má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným
uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

74. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu len potvrdením o príjme
v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver

s odbornou starostlivosťou.

75. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov
žalovaného, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz
nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné

výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

76. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie
výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia
vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani
o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaného nemal žalobca k dispozícii údaje o jeho výdavkoch,

čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona:
„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,
že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020).

77. Porovnávanie príjmov a výdavkov žalovaného nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov
žalobcom. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovanej, nie však skutočné
overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Predloženie len dokladu o poberaní peňažného príspevku, je nepostačujúci.

78. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo

existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred

uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.79. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment(Luxembourg)SAprotiKM,zaúčasti:ProkuraturaOkragowawKielcach.Článok23smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté

osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

80. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia
jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

81. Súd zároveň poukazuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný aj z toho dôvodu, že nie sú v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené predpoklady pre výpočet RPMN tak ako ich vyžaduje zákon č.
129/2010 Z.z. s poukazom na ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora) z 23. januára 2025 vo
veci C 677/23 iniciovaný senátom 1Co Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm.

g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady
použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve
o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok
tejto zmluvy.

82. Súd ďalej zisťoval, či v zmluve určená RPMN bola veriteľom určená a vypočítané správne a či jej
výsledok uvedený v zmluve bol výsledkom výpočtu z údajov uvedených v zmluve.

83. Súd prepočtom RPMN na stránke NBS RPMN kalkulačka ( čl. 82) zistil, že RPMN uvedená v zmluve
je chybná, súdu vyšla RPMN 18,96 %, v zmluve je uvedená suma 18,34 %.

84. Keďže údaje ako je RPMN, predpoklady pre výpočet RPMN a priemerná RPMN sú v zmysle
citovaných zákonných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. obligatórnymi údajmi , ich neuvedenie alebo
uvedenie v nesprávnej výške spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Je nevyhnutné , aby boli všetky predpoklady pre výpočet RPMN jasne a

zreteľne pre spotrebiteľa uvedené vrátane všetkých konkrétnych predpokladov. V zmluve predpoklady
pre výpočet RPMN uvedené vôbec nie sú a to žiaden z nich, tak ako ich uvádza zákon.

85. Výpočet RPMN upravuje ustanovenie § 19 zákona, kde je definované na základe čoho sa vypočíta
RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza pri výpočte RPMN a príloha 2, v

ktorej je stanovená základná rovnica na výpočet RPMN a poznámky k výpočtu RPMN.

86. V prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. je uvedená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základnou
rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe

celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok
a platieb poplatkov na strane druhej, je:

file_0.png

file_1.wmf

file_2.wmf

X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,- k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m,11Csp/49/2025
19
- Ck je výška čerpania k,

- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

87. Tieto predpoklady pre výpočet RPMN, vstupné údaje s konkrétnymi číslam v zmluve nie sú uvedené

a to ani jeden. Ich prípadné uvedenie v obchodných podmienkach je tiež neprípustné.

88. Podľa ust. § 11 ods. 1zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

89. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

90. Podľa ust. § 19 os. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia
súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru
poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady

na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na
platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie
účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu

o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

91. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

92. Podľa ust. § 19 os. 4 zákona č. 129/2010 Z.z ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere
nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú
nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

93. Podľa ust. § 19 os. 5 zákona č. 129/2010 Z.z ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.94.Podľaust.§19 os.6zákonač.129/2010Z.zopatrením,ktorémôževydaťNárodnábankaSlovenska
a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanovia podrobnosti o výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov.

95. V súlade s písm. k) cit. ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. jednou z náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie ročnej percentuálnu miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere;uvedúsavšetkypredpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov.RPMN

ktorá bola uvedená v zmluve o úvere 11,90 % % je nesprávna, nakoľko správna výška RPMN podľa
prepočtu súdu je 11,30 %. .Pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre.

96. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia neuvedenie RPMN ako aj ich všetkých zákonných
predpokladov spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čo v danom prípade bolo
preukázané. Za neuvedenie RPMN sa považuje aj uvedenie nesprávnej výšky RPMN. Keďže veriteľ v

zmluve predpokladov neuviedol, nie je možné overiť správnosť RPMN.

97. Dodávateľom v danom právnom vzťahu je žalobca. Je zrejmé, že RPMN bola uvedená ním a
neuviedol všetky predpoklady jej výpočtu.

98. Ak RPMN bola určená v zmluve nesprávne, čo je v neprospech spotrebiteľa, teda akoby nebola
uvedená, spôsobuje to bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

99. Podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov a výpočet RPMN upravujú ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

100.NaúčelytohtozákonasaRPMN rozumejúcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

101. Výpočet RPMN upravuje ustanovenie § 19 zákona, kde je definované na základe čoho sa vypočíta
RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza pri výpočte RPMN a príloha 2, v
ktorej je stanovená základná rovnica na výpočet RPMN a poznámky k výpočtu RPMN.

102. V prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech

spotrebiteľa, tak podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

103. Súd sa tiež zaoberal tým, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je v súlade so zákonom.

104. V konaní bolo preukázané, že žalobca doručil doručenku od vyhlásenia predčasnej splatnosti z
22.09.2022 aj od výzvy z 24.08.2022 v ktorej mal upozorniť žalovaného na možnosť vyhlásiť úver za
predčasne splatný.

105. Súd má však za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti z 22.09.2022 je neplatné aj z dôvodu,

že vyhlásenie, upozornenie neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne veriteľ
zosplatnil celý dlh ako to vyplýva z obsahu vyššie uvedených listín ako to vyžaduje OZ.

106. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS
SR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023. Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy,

ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky až naj skôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods.
9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu

pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda
podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, žetoto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“

107. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn.
7CoCsp/14/2021, kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o

neurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.

108. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa
adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným
upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia

si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie celej
neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho
zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať
len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou
splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na
zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie

byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote ešte
pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie
upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky
nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné
zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto
právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ
musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s
jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky,

ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie
uplatniť, inak jeho právo zaniká.

109. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych
úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR

ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie
špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa
súdu nebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania no z listín nemožno
jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre
počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ . To tiež nie je možné preskúmať.

110. Listom 22.09.2022 s odkazom na list zo dňa 24.08.2022 veriteľ mal vyhlásiť okamžitú splatnosť
všetkých splátok a vyzvať dlžníka na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami
zmluvy. V listoch nie je uvedené s ktorou splátkou sa dlžník dostal do omeškania. V upozornení veriteľ
uviedol len, že omeškania pretrváva od 20.09.2022 a že je v omeškaní aj napriek opakovaným výzvam.

Omeškanie konkrétnej splátky nie je uvedené ani v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.

111. Súd sa ďalej zaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky nakoľko veriteľom bola Všeobecná
úverová banka, a.s. či boli dodržané ustanovenia zákona o bankách, § 92 ods. 8 zákona o bankách.Nebolo preukázané, že pred postúpením bola realizovaná výzva v zmysle citovaného ustanovenia. Za
výzvu v zmysle rozhodovacej praxe súdov, nie je možné považovať vyhlásenie predčasnej splatnosti.

112. V danom prípade v čase postúpenia pohľadávky, táto pohľadávka nemohla byť jednak riadna
splatná. Zmluva o postúpení + žiadosť o postúpenie je ku dňu 16.04.2024 Podľa obsahu zmluvy,
posledná splátka uvedená nebola, splatnosť vychádza na 20.05.2027. V čase postúpenia, preto celý dlh
ešte nebol splatný, pretože vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je ako je to vyššie uvedené platné.

113. Následne podľa zmluvy o postúpení pohľadávky mala banka ako pôvodný veriteľ postúpiť
pohľadávku na žalobcu. V čase postúpenia pohľadávky táto pohľadávka ešte nebola celá splatná.
Konečná splatnosť úveru bola podľa zmluvy vychádza na 20.05.2027, v zmluve uvedená nebola.

114. V zosplatnení úveru zo strany banky - právneho predchodcu navrhovateľa, t.j. v liste zo dňa
22.09.2022 ani v oznámení o zosplatnení absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k

zosplatneniu úveru, je tam uvedená len celková dlžná suma.

115. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych
úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie

špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo.

116. Súd zistil, že banka vzhľadom na neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti v čase zosplatnenia
pohľadávky, preto nedisponovala touto splatnou pohľadávkou, akú postúpila na žalobcu z dôvodu, že
vyhlásenie predčasnej splatnosti nedodržalo zákonné náležitosti a je preto neplatné.

117. V zmysle zásady nemo plus juris nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má , preto
nemohla banka postúpiť pohľadávku - údajný dlh v takej sume, ako ju postúpila na žalobcu. Žalobca
preto nedisponuje touto pohľadávkou, nie je preto aktívne legitimovaný v konaní

118.Nazákladevyššieuvedenéhomásúdzato,ženedošlokplatnémuzosplatneniuúveru.Bankapreto
nemohlaživýúveraanipohľadávkuvtakejvýškepreviesťnažalobcuažalobcanaktoréhonebolaplatne
právne postúpená pohľadávka túto nemôže ani túto od žalovaného vymáhať, pretože nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žalobného návrhu.

119. Súd zároveň zistil, že nebol dodržaný ani zákon bankách.

120. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

121. Žalobca súdu nepreukázal ani zaslanie a existenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách a že táto listina dostala do dispozičnej sféry žalovaného, ktorá je podmienkou postúpenia
pohľadávky ako aj dodržanie lehoty 90 dní. Rozhodnutie NS SR z 28.03.2018 sp.zn. 7Cdo/26/2017 a
rozsudok KS Banská Bystrica z 30.07.2025 sp.zn. 13CoCsp/12/2025.122. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu Všeobecná
úverová banka a.s.; skrátený názov VÚB a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto
konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl..

123. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť

kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie. Nedodržanie tých podmienok spôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky.

124. Žalobca v konaní nepreukázal to, že by sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti, a v čase postúpenia pohľadávky a bola preto spôsobilá na postúpenie.

125. Ako aj krajský súd uviedol pri postúpení pohľadávky s účinnosťou od 01.01.2017 uplatňuje osobitná
právnaúpravaobsiahnutávzákoneč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,stanovujúcapodmienky
možnosti postúpenia pohľadávky (§ 17 ods. 1), pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodným veriteľom bola VÚB banka a.s.. Dlh zo zmluvy bol pôvodným
veriteľom postúpený na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 16.12.2024.

126. V danom prípade ako je to vyššie zdôvodnené úkonu zosplatnenia dlhu veriteľom nebolo možné
priznať právne účinky predpokladané zákonom, je teda neplatné, uvedené má vplyv na posúdenie
platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Podmienkou postúpenia je to, že dlh bol splatný , čo

nebol. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatná a pohľadávky v čase postúpenia ešte nebola celá
splatná. Neplatné je postúpenie aj z dôvodu porušenia ust. § 92 ods. 8 Z. č. 483/2001 Z.z..

127. Keďže v danom prípade nemožno priznať zosplatneniu právne účinky nebolo možné v zmysle
citovaných zákonných ustanovení platne uvedenú pohľadávku postúpiť na súčasného žalobcu pretože

v čase postúpenie ešte nebola splatná. Žalobca preto nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Z
tohto dôvodu je preto žaloba nedôvodná a preto ju súd zamietol.

128. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

129. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

130. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

131. Súd žalobu zamietol, úspešný tak bol žalovaný, preto by mal mať nárok na náhradu trov konania.
Keďže žalovanému trovy konania nevznikli a ani ich nežiadal, súd mu ich nepriznal. V tomto smere súd
poukazuje na princíp hospodárnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.