Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100563
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100563.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so
sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská
Bystrica, so sídlom Partizánska 6626/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších

účastníkov konania: 1./ Parkovací dom BB s. r. o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 48 087 386, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku
8079/2A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951 125, 2./ Fakultná nemocnica s
poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, so sídlom Námestie Ludvika Svobodu 3865/1, 974 09
Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, 3./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX D. D., 4./ Univerzita
Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom Národná 739/12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 232 295,

právne zastúpená: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52
826 791, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10231/2024-17.1.2 zo dňa 20.
05. 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10. 11. 2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 17. 07. 2025 domáha preskúmania

rozhodnutia žalovaného č. 10231/2024-17.1.2 zo dňa 20. 05. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ako aj zrušenia rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 4785/8719/2025/HOM zo dňa 24. 01.
2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdené
a ktorým bola podľa § 62, § 63 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 10 vyhlášky Ministerstva životného
prostrediaSlovenskejrepublikyč.453/2000Z.z.,ktorousavykonávajúniektoréustanoveniastavebného

zákona povolená stavba „Parkovací dom, parcela č. 2590/67 Banská Bystrica: stavebný objekt SO 02
– Prípojka NN“, miesto stavby: C. E., na parcelách C-KN č. 2590/67, č. 2590/13 a č. 2590/7 v k. ú. D.
D., obec D. D., ktorej stavebníkom je ďalší účastník konania 1/.

2. Žalobca správnemu súdu dňa 10. 11. 2025 doručil ďalší návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, v ktorom sa rozsiahlo vyjadruje k inštitútu žaloby zainteresovanej verejnosti, s

poukazomnauznesenieNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.19SVs/7/2024zodňa
30.04.2025,podľaktoréhojepotrebnéterminologickysprávneidentifikovaťžalobcuakozainteresovanú
verejnosť. Žiadal, aby správny súd v súlade so záväzným výkladom zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadok(ďalejlen„SSP“)arozhodnutímveľkéhosenátu,vsúdnomprieskumerozlišovalžalobcu,
ktorým je celá zainteresovaná verejnosť ako taká. Žalobca je zmysle § 42 ods. 1 SSP reprezentantom
ostatných subjektov, tvoriacich zainteresovanú verejnosť, kedy je nutné žalobcu chápať ako procesného

opatrovníka ostatných subjektov zainteresovanej verejnosti s poukazom na § 68 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 522/2021 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/94/2014, ktoré zdôrazňujú
účel správneho súdnictva, ktorého cieľom je ochrana jednotlivca pred takým výkonom verejnej moci,
ktorýnespĺňaatribútzákonnosti.ŽalobcapoukázalnanesprávnyúčelovýgramatickývýkladnoriemSSP,

na základe ktorých správne súdy žalobu na ochranu životného prostredia neinterpretujú ako verejnú
žalobu na ochranu verejného záujmu spočívajúceho v zákonnosti žalovaných rozhodnutí v oblasti
životného prostredia. Ďalej poukázal na zásady uvedené v § 11 až § 16 zákona č. 17/1992 Zb.
o životnom prostredí (ďalej len „zákon o životnom prostredí“), ktoré predstavujú materiálny korektív
vo vzťahu k normám SSP v meritórnom právnom posudzovaní žalobnej veci, čo sa podľa žalobcu

týka aj rozhodovania o odkladnom účinku. Správny súd by mal uplatniť zásadu predbežnej opatrnosti
podľa § 13 zákona o životnom prostredí, v dôsledku čoho žalobca nemusí preukazovať negatívne
následky, nakoľko sa takéto negatívne následky zo zákona prezumujú, a to až do vydania meritórneho
rozsudku. Zásada predbežnej opatrnosti sa vymedzuje v čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako
zásada prechádzania škodám. Ide o pojem a zásadu vychádzajúcu z primárneho práva EÚ a výklad
tohto inštitútu neprináleží slovenským správnym súdom. Správny súd je povinný sa obrátiť na Súdny

dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou, aký je skutočný obsah tohto inštitútu a aké právne dôsledky to má
na rozhodovanie správnych súdov o predbežnej otázke. V prípade správnej žaloby zainteresovanej
verejnosti je správny súd povinný priznať takejto správnej žalobe odkladný účinok, ak žalovaný alebo
adresát žalobou napadnutého rozhodnutia nepreukáže vyšší záujem na prelomení zásady predbežnej
opatrnosti.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 20. 01. 2026.
K dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že ide o všeobecné a abstraktné
tvrdenia, z ktorých nemožno identifikovať žiadnu konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by výkonom
napadnutých rozhodnutí mohlo dôjsť. Nestotožnil sa ani s názorom, že v prípade správnej žaloby

podanej zainteresovanou verejnosťou vo veciach životného prostredia, má správny súd povinnosť
priznať odkladný účinok žalobe, nakoľko takáto povinnosť nevyplýva z ustanovení SSP. Zo strany
žalobcu sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne
a aktuálne hrozí, kedy tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na daný skutkový
stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Podmienky na priznanie odkladného účinku sa vzťahujú

ku každému rozhodnutiu súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom
zákonodarca nestanovil žiadnu výnimku vo vzťahu k žalobe zainteresovanej verejnosti, ktorá by
správnemu súdu umožnila pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku neprihliadať na
podmienky ustanovené v § 185 SSP. Vo vyjadrení poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, kedy
rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných

situáciách a má mimoriadny charakter z dôvodu, že prelamuje účinku právoplatného správneho aktu.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05.
2018, z ktorého citoval. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Ďalší účastník konania 1./ vo svojom podaní zo dňa 09. 02. 2026 uviedol, že opakovaný návrh
žalobcu je obsahovo totožný s jeho predchádzajúcim návrhom, je založený na rovnakých všeobecných a
abstraktných tvrdeniach a nesmeruje k preukázaniu splnenia zákonných podmienok odkladného účinku.
Jeho skutočným cieľom je výlučne dosiahnuť revíziu už vysloveného právneho názoru správneho súdu,
bezexistencieakejkoľvekzmenyrelevantnýchokolností.Ideojednoznačneúčelovéopakovanienávrhu,

ktoré nesleduje ochranu pred reálnou hrozbou ujmy, ale predstavuje snahu o procesné blokovanie
účinkov zákonného správneho rozhodnutia a o vytváranie neodôvodneného procesného tlaku v konaní.
Žalobca ani v druhom návrhu netvrdí a neosvedčuje existenciu konkrétnej ujmy alebo iného vážneho
nenapraviteľného následku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP, ale opätovne sa obmedzuje na
všeobecné a abstraktné tvrdenia bez väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Žalobca nielenže

nerešpektuje právny názor správneho súdu vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí, ale opätovným
podaním návrhu bez doplnenia rozhodujúcich skutočností len potvrdzuje účelový a špekulatívny
charakter svojho procesného postupu. Zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe opätovne neboli naplnené, najmä nebola preukázaná tvrdená hrozba závažnej ujmy na životnom
prostredí, a preto je potrebné návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle

ustanovenia § 188 SSP zamietnuť.

5. Ďalší účastník konania 4./ vo svojom podaní zo dňa 04. 02. 2026 vyjadril nesúhlas s novým
návrhom na priznanie odkladného účinku a navrhol jeho zamietnutie podľa § 188 SSP. Argumentoval,že žalobca opätovne neosvedčil konkrétnu, priamu a aktuálnu hrozbu závažnej ujmy na životnom
prostredí, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Poukázal na to, že návrh je postavený
najmä na polemike o právnej kvalifikácii postavenia žalobcu a na všeobecných úvahách, nie na

konkrétnych skutkových tvrdeniach viazaných na projekt. Žalobca iba opakuje argumentáciu, ku ktorej
sa správny súd vyjadril v skoršom uznesení o nepriznaní odkladného účinku, bez predloženia nových
relevantných okolností. Ďalší účastník konania 4./ nesúhlasí s vyvodzovaním „procesného automatizmu“
pri priznávaní odkladného účinku a zdôrazňuje potrebu osvedčenia hrozby a príčinného nexusu. Návrh
na položenie prejudiciálnej otázky označil za právne irelevantný a zjavne účelový procesný postup

smerujúci k oddialeniu meritórneho rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca sa snaží nahradiť absenciu
skutkového základu hrozby ujmy rozsiahlymi právno-teoretickými úvahami, čo nemôže nahrádzať jeho
bremeno tvrdenia a osvedčenia podmienok podľa § 185 SSP.

6. Ďalší účastníci konania 2./ a 3./ sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zo dňa 10. 11. 2025, nevyjadrili.

7. Správny súd na úvod konštatuje, že správna žaloba bola podaná ako žaloba zainteresovanej
verejnosti, a preto správny súd pri posúdení správnej žaloby aplikuje § 42 a § 178 ods. 3 SSP. Žalobca je
vnímaný zo strany správneho súdu ako zainteresovaná verejnosť, ktorá podala žalobu voči rozhodnutiu
orgánu verejnej správy a tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti

životného prostredia.

8. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP stanovuje dva
predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Hrozba pritom musí byť priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno
tvrdenia. Uniesť bremeno tvrdenia má žalobca aj v prípade, že žalobu podal ako zainteresovaná

verejnosť, kedy sa na neho rovnako aplikujú všetky podmienky tak, ako sú vymedzené v § 185 písm. a)
SSP, pri ktorých naplnení je možné správnym súdom žalobe priznať odkladný účinok.

9. Správny súd po preskúmaní ďalšieho návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zo dňa 10. 11. 2025 dospel k záveru, že žalobca v tomto podaní neuviedol konkrétne skutkové

okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorá by
mala vzniknúť, resp. bezprostredne hroziť v dôsledku výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia.
Žalobca opätovne obmedzil svoju argumentáciu na všeobecný odkaz na zásadu preventívnej opatrnosti
podľa § 13 zákona o životnom prostredí, avšak nijakým spôsobom neosvedčil, v čom by v posudzovanej
veci spočívalo reálne riziko nenávratného alebo významného poškodenia životného prostredia v prípade

nepriznania odkladného účinku. Ďalší návrh na priznanie odkladného účinku tak zostáva neurčitý
a má charakter abstraktných úvah a hypotetických tvrdení vychádzajúcich z paušálne formulovanej
požiadavky prevencie a predbežnej opatrnosti, bez konkretizácie relevantných dôvodov spôsobilých
naplniťzákonnépodmienkynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.SSPaniinýprávnypredpis
neustanovujú pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podanej zainteresovanou verejnosťou

osobitný alebo automatický režim, ako sa žalobca snaží implikovať s poukazom na čl. 191 Zmluvy o
fungovaníEurópskejúnieaustanoveniazákonaoživotnomprostredí.Ajžalobcavystupujúcivpostavení
reprezentanta zainteresovanej verejnosti je povinný návrh na priznanie odkladného účinku v zmysle §
185 písm. a) SSP riadne odôvodniť a tvrdené skutočnosti aspoň v potrebnej miere osvedčiť; pri absencii
takéhoto osvedčenia správny súd nemôže dospieť k záveru o splnení zákonných predpokladov na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

10. Správny súd konštatuje, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku podľa článku 267 ods. 3 ZoFEÚ
sa vzťahuje len na súdy, proti ktorých rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, pričom pre tento
súd ide len o možnosť viazanú na nevyhnutnosť výkladu pre jeho rozhodnutie. Relevantnosť a potreba

takéhoto návrhu závisí výlučne od posúdenia vnútroštátneho súdu, čo potvrdzuje aj judikatúra Súdneho
dvora EÚ v rozsudkoch Cartesio (C-210/06) a VB Pénzügyi Lízing (C-137/08). V zmysle doktríny
acte clair a rozsudku Hoffmann–La Roche AG (107/76) nie je potrebné klásť otázky, ak je správna
aplikácia práva Únie zjavná a neponecháva priestor pre rozumnú pochybnosť. V prejednávanej vecisúd nevzhliadol potrebu predloženia otázky, keďže žalobca riadne nevysvetlil konkrétne interpretačné
nejasnosti vo vzťahu k článku 191 ZoFEÚ a vnútroštátnemu ustanoveniu § 185 písm. a) SSP. Znenie
článku 191 ZoFEÚ je podľa súdu jednoznačné a nevyplýva z neho povinnosť automaticky odložiť

účinnosť rozhodnutia bez skúmania podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

11. Súd zdôrazňuje, že ani zásada prevencie a predchádzania škodám nezbavuje zainteresovanú
verejnosť povinnosti pomenovať konkrétnu hrozbu a materiálny dopad na životné prostredie. Prípadný
automatický odkladný účinok by musel byť v zákone vyjadrený výslovne, podobne ako v prípadoch podľa

§ 213 či § 396 SSP, čo v tejto veci absentuje.

12. Keďže žalobca v podanom návrhu neuviedol konkrétne skutkové a právne dôvody, na základe
ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, a tieto ani nijakým spôsobom
neosvedčil, správny súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by bezprostredným výkonom
napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny a

nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Povinnosť tvrdenia a osvedčenia rozhodujúcich
skutočností v tomto smere zaťažuje výlučne žalobcu, a to aj v situácii, keď vystupuje v procesnom
postavení zainteresovanej verejnosti. Nie je pritom úlohou správneho súdu suplovať procesnú aktivitu
žalobcu, vyhľadávať za neho relevantné skutočnosti ani ex officio nahrádzať nedostatok osvedčenia
zákonných predpokladov, ktoré by mohli viesť k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe.

13. Správny súd po vyhodnotení obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a)
SSP, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.