Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123208417
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123208417.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, vo veci navrhovateľky - dlžníčky: A. A.,
narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: kochan advokáti s.r.o.,
sídlo: D. XXXX/XX, XXX XX E. - B. F. G. E., IČO: 54 901 413, o návrhu na oddlženie, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 26NcKR/1/2023-25 zo dňa 15. marca 2024,

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 26NcKR/1/2023-25 zo dňa 15. marca 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k.
26NcKR/1/2023-25 zo dňa 15. marca 2024 (ďalej len „uznesenie“) rozhodol tak, že návrh na povolenie
oddlženia zamietol.

2. Súd dôvodil, že navrhovateľka - dlžníčka podaním zo dňa 28.04.2023 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podala na súd návrh na povolenie oddlženia. V návrhu uviedla, že dňa 16.05.2013
podala návrh na vyhlásenie konkurzu a otvorenie malého konkurzu, na základe ktorého žiadala súd, aby
na jej majetok vyhlásil konkurz. Zo súdneho spisu vyplýva, že dňa 17.11.2016 nadobudlo právoplatnosť
a dňa 24.11.2016 vykonateľnosť uznesenie zo dňa 24.10.2016, sp. zn. 31K/24/2013, ktorým súd zrušil

malý konkurz vyhlásený na majetok úpadcu. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že správca
konkurznej podstaty predložil doklady osvedčujúce splnenie konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej
podstaty. Z obsahu súdneho spisu, ani lustráciou v Obchodnom vestníku nebolo zistené, že by následne
prebehlo konanie o oddlžení navrhovateľky. Odvolávajúc sa na ust. § 166 a nasl. zákona o konkurze
platného a účinného v čase nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia navrhovateľka uviedla, že na
základe návrhu podaného dňa 16.05.2013 mal súd rozhodnúť v rámci konania o oddlžení uznesením

o tom, či návrh na oddlženie prijíma alebo zamieta. Dané rozhodnutie mal doručiť navrhovateľke, čo
do dnešného dňa uskutočnené nebolo. Je zrejmé, že po prijatí uznesenia existoval na súde doručený
návrh na začatie konania o oddlžení a z uvedeného dôvodu v zmysle § 156 CSP konanie o oddlžení
začalo. Považuje za v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, že do dnešného dňa
nebolo rozhodnuté o predmetnom návrhu. Ako dôvod podania tohto návrhu navrhovateľka uviedla, že
bola zo strany spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. vyzvaná k úhrade dlhu, pričom sa má jednať

o dve pohľadávky titulom nesplatenia poskytnutého úveru (vo výške 5.523,73 EUR a 567,32 EUR).
Z obsahu súdneho spisu sp .zn. 31K/24/2013 je zrejmé, že obidve tieto pohľadávky boli prihlásené
veriteľom do konkurzu a že časť daných pohľadávok bola zo strany navrhovateľa v zmysle konečného
rozvrhu výťažku zaplatená, čo potvrdzuje aj veriteľ vo svojom podaní zo dňa 31.03.2023. Z obsahu
konkurzného spisu vyplýva, že navrhovateľ spĺňa všetky požiadavky stanovené zákonom na jeho
oddlženie prostredníctvom konkurzu, teda na základe už zrušeného konkurzu. Konkrétne, navrhovateľ

splnil všetky mu uložené povinnosti, keďže konkurz sp. zn. 31K24/2013 bol zrušený z dôvodu splneniakonečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty. Na základe uvedeného tak navrhovateľ navrhol,
aby súd vydal osobitné uznesenie, ktorým rozhodne o jeho oddlžení.

3. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd z pripojeného konkurzného spisu sp.
zn. 31K/24/2013 zistil, že dňa 16.05.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľky označené
ako ,,návrh dlžníka - fyzickej osoby, nepodnikateľa na vyhlásenie konkurzu a otvorenie malého
konkurzu“. Uznesením zo dňa 10.06.2013, č. k. 31K/24/2013-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.06.2013, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (navrhovateľky), uznal ho za malý, ustanovil

správcu podstaty: Ing. Peter Duhoň, so sídlom kancelárie: Učňovská 1, 040 15 Košice, zn. správcu:
S1479 a vyzval veriteľov, aby si v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi. Uznesením
zo dňa 24.10.2016, č. k. 31K/24/2013-160, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2016, súd zrušil
malý konkurz vyhlásený na majetok navrhovateľky z dôvodu splnenia konečného rozvrhu výťažku.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 206f ods. 1, § 166 ods. 1 a 2, § 167 ods.

1 a 5, § 198 ods. 1, § 199 ods. 1 a 9, § 203a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení účinnom do 28.2.2017 (ďalej len „ZKR“).

5. Súd, citujúc § 167 ods. 1 ZKR, dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila podmienku včasného
podania návrhu (najneskôr do zrušenia konkurzu). Z pripojeného konkurzného spisu vyplýva, že

predmetný konkurz bol zrušený uznesením č.k. 31K/24/2013-160 zo dňa 24.10.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.11.2016. Vzhľadom na to, že predmetný návrh bol navrhovateľkou podaný dňa
28.04.2023, teda takmer 7 rokov po zrušení konkurzu, návrh na oddlženie bolo potrebné zamietnuť,
nakoľko nebola splnená zákonná podmienka včasnosti jeho podania. Totožný názor vyjadril aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.06.2023, č.k. II. ÚS 332/2023-20. V tejto súvislosti

tiež dodal, že pôvodný návrh (na vyhlásenie konkurz na povolenie oddlženia) zo dňa 16.05.2013
síce obsahoval aj formuláciu ,,Navrhovateľ zároveň týmto podáva návrh na oddlženie....“, avšak táto
formulácia bola uvedená v časti Návrhu, ktorú súd považoval za opísanie rozhodujúcich skutočností.
Navrhovateľka vo svojom pôvodnom návrhu jednoznačne uviedla, čoho sa domáha v rámci petitu,
pričom žiadala, aby (toho času) Okresný súd Košice I rozhodol tak, že vyhlasuje konkurz na majetok

dlžníka (navrhovateľka) a zároveň, že otvára malý konkurz. V rámci petitu nežiadala, aby Okresný súd
Košice I rozhodol o jej oddlžení.

6. Navrhovateľka doručila v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti uzneseniu,
ktoré oprela o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhla zrušenie uznesenia
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6.1. Poukázala na skutočnosť, že v Návrhu na vyhlásenie konkurzu a otvorenie malého konkurzu
podaného dňa 16.5.2013 žiadala súd, aby vyhlásil konkurz na majetok navrhovateľky a otvoril malý

konkurz. Obsahom návrhu zároveň bolo podanie návrhu na oddlženie v súlade s § 166 a nasl. ZKR.
Podaním zo dňa 28.4.2023 navrhla konajúcemu súdu vydanie osobitného uznesenia, ktorým súd
rozhodne o oddlžení. Dané podanie bolo odôvodnené tým, že bolo zrejmé, že súd na základe návrhu
podaného dňa 16.5.2013 mal rozhodnúť, či oddlženie prijíma alebo zamieta. Po prijatí uznesenia zo dňa
24.10.2016 (o zrušení konkurzu) existoval na súde návrh na začatie konania o oddlžení. O uvedenom

podaní rozhodol súd po uplynutí skoro jedného roka.

6.2. Súd prvej inštancie posudzoval podanie navrhovateľky zo dňa 28.4.2023 ako samostatný návrh
na oddlženie podľa právnej úpravy platnej v čase do 28.2.2017. Aj keď ho posudzoval ako nový
návrh, odôvodnenie neobsahuje zákonné ustanovenia platné v čase podania návrhu. Z napadnutého

rozhodnutia podľa odvolateľa vyplýva, že návrh doručený súdu dňa 16.05.2023 nepovažoval súd za
návrh na oddlženie podľa ZKR účinného v čase nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia, keďže návrh
nemal byť uvedený v rámci petitu a je možné ho považovať jedine za odôvodnenie návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Napadnuté uznesenie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu spočívajúceho
v nesprávnom posúdení začatia samotného konania. Napĺňa tiež znaky denegatio iustitiae, absenciu

náležitého odôvodnenia a vysporiadania sa so všetkými argumentmi navrhovateľky uvedenými v podaní
zo dňa 28.4.2023. Súd mal pre posúdenie otázky, kedy začalo konanie o povolení oddlženia aplikovať
zákonnú úpravu platnú v čase právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia zo dňa 24.10.2016 a úpravu
platnú v čase doručenia návrhu (16.5.2013).6.3. Poukázala na § 156 a § 124 ods. 1 CSP a judikatúru týkajúcu sa výkladu daných ustanovení
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 128/2010 zo dňa 28.10.2010, nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 139/02 zo dňa 26.2.2003 a II. ÚS 154/08 zo dňa
24.9.2008). Aj podľa § 43 ods. 2 CSP možno konanie zastaviť len vtedy, ak v konaní nemožno
pre nedostatok žaloby pokračovať (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 1/02
z 26.09.2002). Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo
144/2011 v súvislosti s vadným postupom súdu odmietnutím podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho

obsahu návrhom na začatie konania. Zároveň citoval § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účinného v čase doručenia návrhu (16.5.2013). Návrh z roku 2013
je potrebné posúdiť podľa § 42 ods. 3 OSP v znení účinnom v čase doručenia návrhu a zodpovedať, či
obsahuje všetky náležitosti. Použitie slova „zároveň“ znamená, že navrhovateľka žiadala súd o viacero
vecísúčasnevrámcijednéhokonania:vyhláseniekonkurzuazároveňpodalanávrhnaoddlženie.Návrh
nemal označené články názvami, teda je otázne, prečo súd prvej inštancie pristúpil k záveru, že citovaná

časť návrhu nie je petitom, ale petitom je výlučne čl. V návrhu. Samotný návrh bol pritom konštruovaný
spôsobom, ktorý predpokladá § 167 ods. 1 ZKR, teda že súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu je
aj podanie návrhu na oddlženie. Ak mal súd za to, že daná časť nenapĺňa všetky zákonné požiadavky
a nie je možné ju považovať za návrh na začatie konania, mal navrhovateľku vyzvať na odstránenie vád
podania. Výklad súdu prvej inštancie je arbitrárny a postup súdu je príkladom denegatio iustitiae.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.

Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd z nižšie
uvedených dôvodov podľa § 387 CSP potvrdil.

8. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné

konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1

CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť

zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, aktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z CSP o vykonávaní dokazovania.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. Navrhovateľka vo svojom odvolaní deklarovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a
h) CSP, pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody nie
sú dané.

14. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, s obsahom vydaného rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ako aj s obsahom odvolania a stotožnil sa so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu, boli správne. Podľa zistenia

odvolacieho súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ktoré by mohli privodiť
zmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Len na doplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého výroku uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť
nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Z predloženého spisu mal odvolací súd nesporne preukázané, že konkurz na majetok navrhovateľky
bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/24/2013-25 dňa 10.06.2013, s účinkami
po zverejnení v Obchodnom vestníku ku dňu 20.05.2013 s tým, že súd uznal konkurz za malý.
Navrhovateľka bola v danom uznesení poučená o možnosti domáhať sa na súde zbavenia sa dlhov.
Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/24/2013-160 zo dňa 24.10.2016 bol konkurz na majetok

dlžníka zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku.

16. Podľa § 166 ods. 1 ZKR (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o návrhu na vyhlásenie
konkurzu), dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom

konaní primerane poučí.

17. Podľa § 167 ods. 1 ZKR (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o návrhu na vyhlásenie
konkurzu), návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom
na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na

povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré
vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom uznesení
a rovnako so záverom vyjadreným Ústavným súdom Slovenskej republiky vyjadreným v rozhodnutí
sp. zn. II. ÚS 332/2023 zo dňa 21. júna 2023 (ktorým rozhodoval o ústavnej sťažnosti navrhovateľky),

v zmysle ktorých navrhovateľka sa návrhom zo dňa 16.05.2013 domáhala iba vyhlásenia konkurzu na
jej majetok a otvorenia malého konkurzu, avšak nie oddlženia (t.j. relevantným návrhom sa v súvislosti
s konkurzom, ktorý bol vyhlásený v roku 2013, oddlženia nedomáhala).

19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľky, že z jej návrhu zo dňa 08.05.2013 nie je zrejmé,
čo je petitom (odvolateľka namietala spornosť skutočnosti, že petitom je len čl. V. návrhu a nie aj časť
čl. IV. návrhu). Podľa odvolacieho súdu zo samotného označenia návrhu (názov podania v jeho záhlaví)
vyplýva, že išlo o návrh na vyhlásenie konkurzu a otvorenie malého konkurzu. Článok V. návrhu pritom
aj podľa odvolacieho súdu možno označiť ako petit návrhu, keďže v ňom navrhovateľka bez pochýb
uviedla, resp. zosumarizovala znenie navrhovaného rozhodnutia súdu, teda toho, čoho sa v konaní

návrhom domáha (opäť len v znení navrhovaného vyhlásenia konkurzu a otvorenia malého konkurzu).

20. K odvolacej námietke, že odôvodnenie neobsahuje zákonné ustanovenia platné v čase podania
návrhu, odvolací súd uvádza, že sa s ňou nestotožnil. Odôvodnenie obsahovalo citácie relevantných
ustanovení ZKR účinných v čase posudzovania návrhu z roku 2013 a októbra 2016. Dotknuté

ustanovenia (najmä § 166 a § 167 ods. 1 a 5 ZKR) súd citoval v znení, v akom boli účinné aj ku dňu
podania návrhu a vyhlásenia konkurzu (máj a jún 2013) a rovnako ku dňu zrušenia konkurzu (október,
resp. november 2016). Aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že išlo o znenie účinné v čase
do 28.2.2017, citované znenie bolo účinné aj v predchádzajúcom období (rok 2013 a 2016).

21. S ohľadom na uvedené bol podľa odvolacieho súdu správny a odôvodnený záver, že návrhu
navrhovateľky z roku 2023 nebolo možné vyhovieť, keďže konkurz na jej majetok bol zrušený uznesením
č.k. 31K/24/2013-160 zo dňa 24.10.2016 (právoplatným dňa 17.11.2016) a oddlženia sa súvislosti
s daným konkurzom navrhovateľka mohla domáhať len do zrušenia konkurzu. Do daného momentu
zrušenia konkurzu však navrhovateľka kvalifikovaný návrh na oddlženie nepodala.

22.Odvolacísúddodáva,ženavrhovateľkabudeoprávnenásadomáhaťoddlženiasplnenímpodmienok
podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy podľa ZKR (§ 166 ods. 2 ZKR a nasl.).

23. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie ani dovolanie nie
sú prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).