Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825101040
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825101040.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu
Okresná prokuratúra Trenčín, Bernolákova 2, 912 50 Trenčín, proti žalovanému mesto Dubnica nad
Váhom, Bratislavská 434/9, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 00 317 209, o súlade čl. IX ods. 8
VšeobecnezáväznéhonariadeniamestaDubnicanadVáhomč.4/2024zodňa26.06.2024odočasnom

parkovaní motorových vozidiel na území mesta Dubnica nad Váhom so zákonom, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na dočasné pozastavenie účinnosti článku IX odsek 8 Všeobecne záväzného nariadenia
mesta Dubnica nad Váhom č. 4/2024 zo dňa 26. 06. 2024 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel
na území mesta Dubnica nad Váhom zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 26. 11. 2025 domáha vyslovenia

nesúladu čl. IX ods. 8 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Dubnica nad Váhom č. 4/2024 zo dňa
26. 06. 2024 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na území mesta Dubnica nad Váhom (ďalej
len „VZN“) so zákonom, konkrétne s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“), § 6a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len
„cestný zákon“) s poukazom na ustanovenia 2a ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

2. Žalobca zároveň v zmysle § 362 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd dočasne pozastavil účinnosť čl.
IX ods. 8 VZN, pretože podľa žalobcu dochádza zo strany žalovaného svojvoľne k diskriminácii
občanov, žalovaný si uzurpuje nadradené postavenie nad svojimi obyvateľmi a porušuje tak ich

základné práva (zásada rovnosti – rovnaká možnosť prístupu k poskytovaným výhodám žalovaným).
Podaním zo dňa 04. 12. 2025 žalobca návrh na dočasné pozastavenie účinnosti doplnil. Podľa
žalobcu ďalšie uplatňovanie čl. IX ods. 8 VZN môže ohroziť základné práva a slobody a prípadne
mať iný vážne nenapraviteľný následok. V zmysle § 362 ods. 1 SSP je jedným z dôvodov dočasného
pozastavenia účinnosti VZN prípad, ak ďalšie uplatňovanie takéhoto VZN môže ohroziť základné
práva a slobody, pričom zákon nešpecifikuje, že musí ísť o závažné alebo značné ohrozenie a

postačuje ohrozenie, t. j. nevyžaduje sa preukázanie následku. V zmysle uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 9/2016 zo dňa 21. 09. 2016 „ohrozenie základných práv a slobôd znamená,
že ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu bude zúžený chránený rozsah chráneného
priestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude podmieňovaný (sťažovaný) ich výkon
neprimeranými podmienkami či prekážkami. ...pod pojem iný vážny nenapraviteľný následok možno
zahrnúť zvyšné hrozby podobnej naliehavosti a intenzity.“ Žalobca s odkazom na žalobné body

odôvodňujúce nezákonnosť VZN pre ich rozpor s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, § 6a ods. 1
cestného zákona a § 2a ods. 2, § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona uviedol, že uvedenou úpravou súžalovanýmnadrámeczákonaurčenérozdielnepodmienkyprevydanierezidentskýchparkovacíchkariet
(za výhodnejšiu sumu oproti každodennej úhrade parkovného) pre žiadateľov v rovnakom postavení.
Uvedeným postupom – diferenciáciou jednotlivých žiadateľov na základe lustrácií o splnení ich záväzkov

voči žalovanému a podmienením vydania parkovacej rezidentskej karty ich úhradou, dochádza k
ohrozovaniu a porušovaniu základných práv týchto žiadateľov na rovnosť (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1
prvá veta Listiny základných práv a slobôd) a rovnaké zaobchádzanie spočívajúce v rovnakej možnosti
prístupu k mestom poskytovaným službám, ako aj porušovaniu zákazu diskriminácie (čl. 12 ods. 2
Ústavy SR, § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona). Aplikáciou napadnutých ustanovení

VZN pri posudzovaní žiadostí o vydanie rezidentských parkovacích kariet a následnom nevydaní
žiadanej rezidentskej karty dochádza zo strany žalovaného k priamej diskriminácii žiadateľov, ktorí
majú voči mestu neuhradené splatné záväzky. Žalovaný bez akýchkoľvek obmedzení vydá rezidentskú
parkovaciu kartu až po úhrade nedoplatku, čím fakticky dochádza k „vynucovaniu“ úhrady záväzkov
mesta od žiadateľov „pod rúškom“ poskytnutia cenovo výhodnejšieho parkovania v žalovaným určenej
parkovacej zóne. Napadnutá úprava VZN a postup žalovaného nezohľadňuje možnosť chybného

vyúčtovania nedoplatku zo strany žalovaného alebo chybnej evidencie vykonaných úhrad, ale v
prípade neuhradenia žalovaným vyčísleného neuhradeného záväzku priamo vylučuje žiadateľa z
možnosti poskytnutia cenovo výhodnejšieho parkovania v žalovaným určenej parkovacej zóne do
času úhrady tohto záväzku, resp. v prípade spornosti výšky záväzku, až do jej odstránenia. Z toho
vyplýva vzhľadom na reálne ohrozovanie a porušovanie rovnosti v právach a zákazu diskriminácie

uplatňovaním žalobou napadnutých ustanovení VZN, ohrozovanie základných práv a slobôd ako dôvod
odôvodňujúci dočasné pozastavenie účinnosti žalobou napadnutých ustanovení VZN v zmysle § 362
ods. 1 SSP. Aplikovaním napadnutého ustanovenia VZN je podľa žalobcu zasahované aj do majetkovej
sféry žiadateľa, ktorý je nielen „postihovaný“ nad rámec zákonnej úpravy za neuhradenie splatných
záväzkov, ale je nútený, pri potrebe využitia opakovaného každodenného parkovania v spoplatnenej

parkovacej zóne mesta (napr. pri bývaní/sídle podnikania v parkovacej zóne mesta bez možnosti
parkovania na vlastnom pozemku), využiť úhradu parkovného formou jednorazovej (hodinovej) úhrady,
ktorá v prípade žalovaného predstavuje sumu cca 100 eur mesačne (0,60 eur/hodina; 4,80 eur na
jeden pracovný deň – 8 hodín a 24 eur týždenne), pričom najdrahšia rezidentská karta za 1 rok
vo výške 39 eur je niekoľkonásobne výhodnejšia. Nie vždy musí mať žalovaný k dispozícii správne

údaje o nedoplatkoch svojich obyvateľov, kedy takýmto spôsobom v podstate z pozície sily donucuje
žiadateľov o rezidentskú kartu o zaplatenie určenej sumy za iné podlžnosti, ktorých riešenie (vymáhanie)
je upravené osobitnými právnymi predpismi, pričom žiadateľ (obyvateľ mesta) nemá v takomto prípade
možnosť podania opravného prostriedku. Pri odmietnutí uvedeného sa mu niekoľkonásobne parkovné
v meste predražuje. Tento následok v majetkovej sfére žiadateľa s neuhradenými splatnými záväzkami

voči mestu, spôsobený ďalším uplatňovaním nezákonnej úpravy VZN, považuje žalobca za iný vážny
nenapraviteľný následok taktiež odôvodňujúci dočasné pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení
VZN v zmysle § 362 ods. 1 SSP.
3. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe navrhol, aby správny súd návrh na dočasné pozastavenie
účinnosti článku IX odsek 8 VZN zamietol. Pokiaľ žalobca argumentuje ohrozením a porušením

základných práv žiadateľov o vydanie parkovacích kariet na rovnosť a rovnaké zaobchádzanie, je
nevyhnutné preukázať reálnu hrozbu porušenia základných práv a slobôd. Žalobca uvádza len,
že aplikáciou napadnutého ustanovenia VZN dochádza k priamej diskriminácii žiadateľov o vydanie
rezidentskej parkovacej karty, ktorí majú voči žalovanému neuhradené splatné záväzky. Žalovaný
uviedol, že nie každé rozdielne zaobchádzanie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie.

Argumentácia žalobcu je nedostatočná a dôvody ním uvádzané sú abstraktné a hypotetické
bez konkrétnych dopadov a nepreukazujú, že by uplatňovaním napadnutého ustanovenia VZN
dochádzalo k bezprostrednému ohrozeniu základných práv a slobôd. Žalobca tiež argumentoval,
že napadnuté ustanovenie VZN ma následok v majetkovej sfére žiadateľov s neuhradenými splatnými
záväzkami voči žalovanému, čo považuje za iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa výkladového

usmernenia Ústavného súdu SR (uznesenie sp. zn. PL. ÚS 9/2016 zo dňa 21. 09. 2016) majú byť
za iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 362 ods. 1 SSP považované hrozby podobnej
naliehavosti a intenzity ako ostatné vymenované v tomto ustanovení, pričom môže ísť napr. o úpravu
územnej zmeny obcí, hrozbu vykonania voľby podľa neústavného právneho predpisu alebo hrozbu
nastolenia nezvratného stavu v exekúcii. Aplikácia napadnutého ustanovenia VZN nemá pre žiadateľov

o vydanie rezidentskej parkovacej karty vážny nenapraviteľný následok, nakoľko aplikáciou podmienky
neexistencie nedoplatkov pre vydanie rezidentskej parkovacej karty nedochádza k zákazu parkovania
žiadateľa v zóne stanovenej VZN, kde môže žiadateľ parkovať za úhradu a taktiež môže parkovať svoje
vozidlo na miestach nachádzajúcich sa mimo zóny parkovania. Rovnako môže žiadateľ uhradiť svojenedoplatky a následne mu bude rezidentská parkovacia karta vydaná. Prepočet parkovného uvádzaný
žalobcom je čisto hypotetický. Irelevantná je aj argumentácia žalobcu týkajúca sa možnosti chybného
vyúčtovania nedoplatku zo strany žalovaného, nakoľko výška daní a poplatkov sa určuje rozhodnutím

správcu dane a ak adresát rozhodnutia spochybňuje výšku dane, resp. poplatku môže využiť riadne
opravné prostriedky.

4. Podľa § 362 ods. 1 SSP, správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť
účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie

uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

5. Podľa § 362 ods. 2 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu podľa odseku 1 nevyhovie, uznesením ho
zamietne.

6. V rámci konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo
samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (štvrtá časť, štvrtá hlava, piaty diel SSP)
môže správny súd dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Účelom takéhoto rozhodnutia je zabrániť nastúpeniu právnych účinkov

napadnutého všeobecne záväzného nariadenia, ktoré následne nemôže byť podkladom pre vydanie
naň nadväzujúceho rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v administratívnom konaní.
Dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia má povahu zásahu do existujúceho
právneho stavu pred rozhodnutím vo veci samej a tento inštitút možno použiť len v prípadoch, ak
ďalšie uplatňovanie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia môže ohroziť základné práva a

slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok (akútna ochrana práv). Správny súd o dočasnom pozastavení účinnosti
všeobecne záväzného nariadenia rozhoduje výlučne na návrh žalobcu, preto musí žalobca v návrhu
nielen uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov, ale musí uplatnený dôvod aj preukázať.

7. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené
zákonné podmienky na dočasné pozastavenie účinnosti čl. IX ods. 8 VZN, pretože žalobca neosvedčil
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že uplatňovanie uvedeného ustanovenia napadnutého VZN môže
ohroziť základné práva a slobody alebo že by hrozila značná hospodárska škoda alebo závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preto návrh podľa § 362 ods. 2

SSP zamietol.

8. Žalobca odôvodnil svoj návrh na dočasné pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia VZN tým,
že jeho aplikáciou dochádza k ohrozovaniu a porušovaniu zásady rovnosti v právach podľa čl. 12 ods.
1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a čl. 1 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj k diskriminácii žiadateľov o vydanie parkovacej karty, ktorí majú voči
žalovanému neuhradené splatné záväzky (t.j. nedoplatok na miestnych daniach a/alebo poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady) podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1
antidiskriminačného zákona. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti
i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa článku 12 ods. 2 Ústavy SR sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

9. Žalobca odôvodňuje svoj návrh na dočasné pozastavenie účinnosti podľa § 362 ods. 1 SSP tým,
že uplatňovanie napadnutého ustanovenia VZN môže ohroziť základné práva a slobody. Katalóg
základných práv a slobôd je upravený v Ústave SR ako aj v Listine základných práv a slobôd. Vyššie
uvedené články Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd, na ktoré poukazuje žalobca, zakotvujú
základné právo na rovnosť a s tým súvisiaci zákaz diskriminácie, obsahom ktorého je nemožnosť

kohokoľvek poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať na základe uzavretého okruhu kritérií,
a to: pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, viera a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo
sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Žalobcom napadnuté VZN upravuje okrem iného vydávanie parkovacích kariet umožňujúcich dočasnéparkovanievozidlanaplatenýchparkovacíchmiestachstým,ženapadnutýčl.IXods.8VZNustanovuje,
že parkovacia karta sa nevydá žiadateľovi, ktorý má v deň podania žiadosti evidované nedoplatky
voči žalovanému na miestnych daniach alebo poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné

odpady. Na základe uvedeného ustanovenia VZN sa síce zaobchádza s určitou kategóriou ľudí odlišne,
avšak nie na základe kritérií chránených zákazom diskriminácie tak, ako je zakotvený v Ústave SR
a Listine základných práv a slobôd, kam existencia nedoplatkov na miestnych daniach alebo poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady nepatrí. Žalobca v návrhu ani netvrdil, že by dochádzalo
k odlišnému postaveniu žiadateľov o vydanie parkovacej karty na základe niektorého z ústavne

chránených dôvodov uvedených v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. K odlišnému zaobchádzaniu s niektorými
žiadateľmi v tomto prípade dochádza kvôli tomu, že si títo žiadatelia nesplnili voči žalovanému povinnosť
vyplývajúcu zo zákona, a to uhradiť miestne dane alebo poplatok za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady. Preto bez ohľadu na to, či je napadnuté ustanovenie VZN v súlade s ustanoveniami
zákona o obecnom zriadení, cestného zákona a antidiskriminačného zákona, ako to namieta žalobca
v správnej žalobe (čo správny súd posúdi vo veci samej), nie je možné skonštatovať, že by jeho ďalšie

uplatňovanie mohlo ohroziť základné práva a slobody v zmysle § 362 ods. 1 SSP, a preto nie je daný
dôvod na dočasné pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia VZN.

10. Žalobca vo svojom návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti článku IX odsek 8 VZN zároveň
poukázal na majetkový dopad spočívajúci v tom, že v prípade nevydania parkovacej karty je žiadateľ

nútený využívať parkovanie s hodinovou úhradou, ktoré je finančne náročnejšie. Hoci žalobca tvrdí, že
uvedený následok platenia drahšieho parkovného predstavuje iný vážny nenapraviteľný následok, jeho
prejav spočíva v majetkovej sfére žiadateľa, ktorému nie je vydaná parkovacia karta. Pre zásahy do
majetkovej oblasti ustanovuje § 362 ods. 1 SSP ako kritérium na dočasné pozastavenie účinnosti VZN
hrozbu značnej hospodárskej škody. Ide o kvalifikovaný zásah mimoriadnej intenzity, kde nepostačuje

hrozba spôsobenia škody v akejkoľvek výške, ale musí ísť o značnú hospodársku škodu. Škoda,
ktorá by teoreticky neúspešnému žiadateľovi o vydanie parkovacej karty mohla vzniknúť, predstavuje
podľa žalobcu sumu 100 eur mesačne, čo zjavne nenapĺňa zákonné kritérium hrozby značnej
hospodárskej škody. Nejde o zásah likvidačného charakteru ani o ujmu, ktorá by bola nenapraviteľná.
Rovnako tvrdenie o „vynucovaní“ úhrady záväzkov nemožno považovať za iný vážny nenapraviteľný

následok, keďže ide o dôsledok existencie splatného záväzku voči žalovanému, ktorý má svoj podklad
v zákone. Navyše správne určenie výšky daňovej a poplatkovej povinnosti môže byť preskúmané
v príslušnom konaní. Samotná ekonomická nevýhodnosť určitého režimu parkovania nepredstavuje
následok porovnateľnej intenzity s následkami, ktoré zákonodarca predpokladá pri aplikácii ustanovenia
§ 362 ods. 1 SSP. Správny súd preto konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu značnej hospodárskej

škody ani iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by odôvodňoval mimoriadny zásah do
účinnosti všeobecne záväzného nariadenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť.