Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416204185
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8416204185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, D. E., zastúpenej: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28,
040 01 Košice, IČO: 52 858 774, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa,
č.k. 2C/43/2018-440 zo dňa 23.10.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:
,,I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho
i dovolacieho konania, ktoré je povinný zaplatiť žalobca, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 29.795,73 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní sp.zn. 2C/84/2008,
ktorý odmietol vyznačiť na rozsudku č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.1.2013 právoplatnosť a vyznačil ju
až dňa 22.5.2014, a to spätne k 1.5.2013. Týmto žalovaná mala žalobkyni odňať možnosť disponovať
s nehnuteľnosťou a splniť si rozsudkom uloženú povinnosť voči žalovanej riadne a včas vyplatiť

podielovéhospoluvlastníka,vdôsledkučohožalobkynivzniklaškodavpodobetrovexekučnéhokonania
o vymoženie povinnosti vyplatiť podielového spoluvlastníka v celkovej výške 29.795,73 eur.

3. Uviedol, že vec opätovne prejednal v zmysle záverov mu uložených v zrušujúcom rozhodnutí
KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.22Co/25/2023zodňa 31.1.2024,akoizáverovuvedenýchvrozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.2.2023.

4. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení sp.zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.2.2023
v bode 18 zdôraznil, že o existencii príčinnej súvislosti je možné hovoriť len vtedy, ak by zistené fakty
preukazovali, že nebyť nesprávneho úradného postupu, teda pri riadnom behu udalostí, by ku škode
žalobkyne nedošlo. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávnyúradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba

vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo
opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non
spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej

súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že
škoda by bez tejto príčiny nebola nastala (6MCdo/7/2013 R21/1992, 6MCdo/16/2012, 3MCdo/21/2011,
8Cdo/71/2017). Faktom tohto sporu je, že žalobkyňa nikdy nedisponovala finančnou hotovosťou, ktorú
sanapriektomuzaviazalanazákladesúdnehorozhodnutiavyplatiť.Faktomjeajto,žesnehnuteľnosťou
nemohla disponovať po dobu nevyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí súdu,

čo ju však nezbavovalo povinnosti z neho vyplývajúcej. A faktom zostáva, že existenciu skutočného
záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, ako ani inú aktivitu, ktorá by preukázateľne smerovala k splneniu
uloženej povinnosti a ktorej uskutočneniu by tvrdený nesprávny úradný postup súdu zabránil, žalobkyňa
dostatočne nepreukázala.

5. Vychádzajúc zo záverov dovolacieho i odvolacieho súdu, sa súd prvej inštancie zameral na posúdenie
vzniku škody a príčinnej súvislosti, či vzniknutá škoda spočívajúca v trovách exekučného konania, je v
príčinnej súvislosti s nesplnením povinnosti žalobkyne vyplývajúcej jej z rozhodnutia Okresného súdu
Kežmarok (vyplatiť podielového spoluvlastníka).

6. Konštatoval, že žalobkyňa zotrvala na tom, že škoda, ktorá jej vznikla v dôsledku trov exekučného
konania, je v príčinnej súvislosti s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti Okresným súdom
Kežmarok, nakoľko žalobkyni nebola zachovaná dvojmesačná lehota na splnenie povinnosti - vyplatiť
podielovému spoluvlastníkovi odstupujúci podiel na nehnuteľnosti, a s nehnuteľnosťou nemohla
nakladať.

7. Podľa súdu prvej inštancie je nesporné, že žalobkyni bola rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok
sp.zn. 2C/84/2008 uložená povinnosť zaplatiť podielovému spoluvlastníkovi za jeho odstupujúci podiel
sumu 139.500,- eur, a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež je nesporné,
že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť k 1.5.2013 a doložka bola vyznačená na

rozhodnutí až dňa 22.5.2014.

8. Poukázal na to, že na nariadenom pojednávaní dňa 23.9.2024 žalobkyňa tvrdila, že disponovala
finančnou hotovosťou - mala finančné prostriedky - súkromné zdroje, taktiež mala súkromného investora
a záujemcu o kúpu danej nehnuteľnosti, ktorý však následne od kúpy odstúpil. Žalobkyňa výslovne

uviedla, že si bola vedomá povinnosti vyplatiť peniaze za odstupujúci podiel, ale bála sa, aby tieto
nevyšli nazmar, pretože na nehnuteľnosť bola vedená exekúcia; nechcela investovať vlastné zdroje do
zaťaženej nehnuteľnosti. Tento postoj žalobkyne potvrdila i výpoveď svedka - manžela žalobkyne.

9. Súd prvej inštancie argumentoval, že protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody

(kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba
tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho
istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne
či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať
aj na Princípy európskeho deliktného práva (Principiles of European Tort Law - PETL), ktoré (ako dielo

popredných predstaviteľov európskej civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky
vymedzujúpríčinnúsúvislosťakopredpokladzodpovednostizaškodu(porovnajLubošTichý,JiříHrádek
et al., Prokazování příčinné souvislosti multikauzálních škod, Univerzita Karlova v Prahe 2010, str. 89).
Podľa týchto princípov (čl. 3:104, bod 1), ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody,
následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno na

ňu brať zreteľ). (Rozhodnutie NS SR sp.zn. 6MCdo/7/2013 z 23.4.2014).

10. Opätovne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý na základe (dovtedy) vykonaného
dokazovania prijal záver (viď bod 17), že postoj žalobkyne s poukazom na zistené skutkové okolnostisa javí ako ľahkovážny. Žalobkyňa nekonala s primeranou opatrnosťou, nesprávne vyhodnotila situáciu
a spoliehala sa výlučne na to, že nehnuteľnosť predá a vyplatí odstupujúceho spoluvlastníka v lehote
2 mesiacov. Žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, že by sa pokúsila uzavrieť zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve s potenciálnym záujemcom, dokonca ani to, že s ním v tomto čase viedla
rokovania, či si obstarala finančné prostriedky cestou úveru alebo pôžičky, prípadne aspoň čiastočne
svoj záväzok splnila z vlastných zdrojov, nekontaktovala odstupujúceho spoluvlastníka a hoci si bola
vedomá svojej povinnosti z rozsudku, bola viac ako rok nečinná, všetky ňou prezentované aktivity začala
realizovať až potom, ako zistila, že je voči nej vedené exekučné konanie. Nedá sa totiž prehliadnuť

okolnosť, že sama žalobkyňa si bol vedomá, že rozsudok je právoplatný, z tohto dôvodu aj opakovane
žiadala o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na Okresnom súde Kežmarok, napriek
tomu nepodnikla žiadne kroky, ktoré by viedli k splneniu jej povinnosti. (viď bod 17 Uznesenia NS SR
sp.zn. 9Cdo/48/2022).

11. Podľa súdu prvej inštancie ani po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu žalobkyňa neprodukovala

žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, aby sa snažila svoj záväzok voči odstupujúcemu spoluvlastníkovi
splniť aspoň čiastočne, resp., aby sa pokúsila uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve s potenciálnym
záujemcom. Nakoniec v rámci výsluchu žalobkyňa i jej manžel uviedli, že mali finančné prostriedky
na vyplatenie, avšak z opatrnosti, nakoľko nehnuteľnosť bola zaťažená exekučným záložným právom,
nechceli investovať vlastné zdroje. Táto výpoveď žalobkyne i jej manžela len potvrdila vyššie uvedený

názor Najvyššieho súdu SR o tom, že žalobkyňa nekonala s primeranou opatrnosťou a nesprávne
vyhodnotila situáciu a napriek tomu, že si bola vedomá svojho záväzku, nepodnikla žiadne kroky, ktoré
by viedli k splneniu jej povinnosti a bola viac ako rok nečinná. Žalobkyňa sa spoľahla len na to, že
nehnuteľnosť predá v lehote dvoch mesiacov. Predaj nehnuteľnosti nebol výlučným, ale len jedným z
viacerých možných spôsobov, ktoré si mohla žalobkyňa zvoliť na splnenie svojej povinnosti.

12. Konštatoval, že v prejednávanej veci bola spornou existencia príčinnej súvislosti ako základného
predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie
(alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol, preto je toho názoru, že predpoklad
zodpovednosti žalovanej za škodu splnený nebol. S poukazom na uvedené skutočnosti a najmä na tú

skutočnosť, že žalobkyni bola uložená povinnosť vyplatiť odstupujúci podiel podielového spoluvlastníka,
avšak z rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýval spôsob získania finančných prostriedkov - predajom
nehnuteľnosti,súdprvejinštanciedospelkzáveru,žeajnapriektomu,žežalobkyňanemohladisponovať
s nehnuteľnosťou po dobu nevyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí súdu,
nebola preukázaná príčinná súvislosť vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalobkyne vyplývajúcej zo

súdneho rozhodnutia a vzniku trov exekučného konania. Vylúčila ju skutočnosť, že splnenie povinnosti
- vyplatenie odstupujúceho podielu nebolo naviazané výlučne na predaj nehnuteľnosti; ako i to,
že žalobkyňa napriek tomu, že mala finančné prostriedky na výplatu odstupujúceho podielu, tieto
nepoužilanavýplatu,alespoliehalasavýlučnenapredajnehnuteľnosti.Rozhodnutiežalobkyne(vyplatiť
podielového spoluvlastníka, keďže disponovala finančnými prostriedkami) mohlo zvrátiť samotné

exekučné konanie resp. výšku exekučných trov, a teda žalobkyňa mohla splniť súdom uloženú povinnosť
a preto nemožno pričítať na ťarchu žalovanej vznik exekučných trov i napriek tomu, že nedošlo k
vyznačeniu doložky právoplatnosti na rozhodnutí správne a včas.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal náhradu trov konania v zmysle zásady

úspechu podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“)
a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho
i dovolacieho konania.

14. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov

uvedených § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Ako to uviedla žalobkyňa na pojednávaní, v deň, keď jej
vyznačili doložku na právoplatnosti a vykonateľnosti na súde, a išla s rozsudkom na príslušný okresný
úrad, kataster, tak už ju čakal exekútor s exekučným príkazom. A v tom vidí celé pochybenie súdu. Ak by
bol súd vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku ihneď, ako rozsudok nadobudol
právoplatnosť, tak žalobkyňa by mala priestor troch mesiacov na realizáciu výplaty vyrovnávacieho

podielu odstupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi.

15. Žalobkyňa poukázala na to, že nevedela o tom, žeby rozsudok bol právoplatný, lebo súd jej
nevyznačil doložku právoplatnosti. Keďže súd odmietal vyznačiť doložku právoplatnosti, žalobkyňaneplatila vyrovnávací podiel, lebo nebol dôvod. Platiť mala až na základe právoplatného rozsudku.
O právoplatnosti rozhodnutia nevedela, lebo zamestnanci súdu, ktorí vyznačujú právoplatnosť,
právoplatnosť odmietli vyznačiť, lebo podľa nich nebol rozsudok ešte právoplatný. Až keď sa vrátil celý

spis z krajského súdu s uznesením, tak súd vyznačil doložku právoplatnosti dňa 25.5.2014, ale vyznačil
ju spätne ku dňu 1.5.2013. Preto odstupujúci podielový spoluvlastník ihneď podal návrh na vykonanie
exekúcie,leboužuplynulaajdobanaplnenie.Žalobkyňareálnenemohlaaninevedelazabrániťexekúcii.
A tieto skutočnosti v konaní boli preukázané listinnými dôkazmi aj výpoveďami svedkov a žalobkyne.

16. Podľa názoru žalobkyne, problémom nebolo to, či mala alebo nemala finančné prostriedky. Aj keby
mala finančné prostriedky ihneď v hotovosti, tak exekúcii nevedela zabrániť ani nemohla zabrániť, lebo
ako to vyplýva zo samotnej výpovede žalobkyne, a z rozsudku, v deň keď žalobkyni vyznačili na súde
na rozsudok doložku právoplatnosti, tak už ju čakal súdny exekútor s upovedomením o začatí exekúcie.
Teda nemala ani jeden deň na to, aby dobrovoľne splnila povinnosť vyplývajúcu jej z rozsudku.

17. Podľa rozsudku žalobkyňa mala vyplatiť vyrovnávací podiel do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia. Dvojmesačná lehota bola daná žalobkyni na to, aby v tejto lehote dala dohromady finančné
prostriedky. Ako to vyplýva z výpovede svedka, manžela žalobkyne, finančné prostriedky vo výške
priznanej súdom vedeli dať dohromady v tejto lehote. Žalobkyňa nepovedala, že má na účte požadovanú
sumu, v takom prípade by ju mohla zaplatiť aj do troch dní od právoplatnosti. Vyjadrenie, že majú

finančné prostriedky, súd v konaní o zrušenie tiež chápal, že to vie dať dohromady do dvoch mesiacov.
Ak súd vyznačil právoplatnosť 25.5.2014 s tým, že uviedol, že rozsudok nadobudol právoplatnosť
už 1.5.2013, tak súd takýmto nesprávnym postupom zobral možnosť dvoch mesiacov na „danie do
hromady“ sumy pre vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Nielen že zobral dva mesiace, ale zobral
akúkoľvek možnosť dobrovoľne zaplatiť, lebo keď súd povedal, že rozsudok je právoplatný a vyznačil

doložku právoplatnosti, tak už dávno aj uplynula lehota na dobrovoľné plnenie.

18. Rozporovala záver súdu prvej inštancie, že nekonala s dostatočnou opatrnosťou. Tento záver ani
nevyplýva z vykonaného dokazovania. Ba práve naopak. Žalobkyňa sa niekoľkokrát obrátila na súd, či
rozsudok je už právoplatný tým, že žiadala vyznačiť doložku právoplatnosti. Súd jej zakaždým povedal,

že rozsudok nie je právoplatný, lebo jej odmietol vyznačiť doložku právoplatnosti. Ak rozsudok nebol
právoplatný, tak žalobkyňa na základe neprávoplatného rozsudku nemohla ani plniť, lebo by to bolo
plnenie bez právneho dôvodu. Ako žalobkyňa vedela, že ak rozsudok nie je právoplatný, tak ho odvolací
súd môže zrušiť. Preto ani nebol dôvod niečo platiť na základe neprávoplatného rozsudku, však všetko
sa mohlo zmeniť.

19. V priamej príčinnej súvislosti s tým, že súd žalobkyni tvrdil, že rozsudok nie je právoplatný, lebo
nevyznačil doložku právoplatnosti v čase keď mal a bol o to žiadaný, ale povedal žalobkyni, že rozsudok
je právoplatný, keď už voči nej začala exekúcia, tak jej vznikla škoda vo výške trov exekúcie, ktoré boli
presne vyčíslené a boli preukázané aj listinnými dôkazmi.

20. Ak by bol súd prvej inštancie povedal žalobkyni dňa 1.5.2013, že rozsudok je právoplatný a vyznačil
jej doložku právoplatnosti na rozsudku, tak voči žalobkyni by nikdy nebola začala exekúcia, lebo v lehote
dvoch mesiacov by zaplatila vyrovnávací podiel. Takže žalobkyni vznikla škoda iba pre pochybenie súdu
a v priamej súvislosti s týmto pochybením.

21. Namietala, že nie je pravdou čo súd prvej inštancie uvádza v bode 31. odôvodnenia rozsudku, že
žalobkyňa sa spoliehala iba na predaj nehnuteľnosti. Svedok, jej manžel, uviedol, že mali zabezpečené
finančné prostriedky (na účte, od firmy), aby prevádzkovali aj ďalej podnik. Predaj nehnuteľnosti bol iba
jednou z viacerých možnosti. Nakoniec je to absolútne jedno, lebo lehota dva mesiace bola daná aj na

prípadný predaj. Ale nesprávnym postupom súdu žalobkyni táto možnosť dvoch mesiacov bola vzatá,
ba bol je vzatý akýkoľvek čas na dobrovoľné plnenie a v tom je rozhodnutie nespravodlivé a v rozpore
so zákonom, aj Ústavou SR. Jednou z hodnôt, ktoré chráni Ústava SR, je aj ochrana vlastníckeho
práva, ktorá garantuje aj to, že štát, štátne orgány budú postupovať v súlade so zákonom, a keď
raz súd záväzným rozhodnutím poskytne žalobkyni lehotu na plnenie dva mesiace od právoplatnosti

rozhodnutia, tak tú lehotu bude mať. V tomto prípade súd a štátne organy dvojmesačnú lehotu na
dobrovoľné plnenie žalobkyni vzali, a to preto, lebo nepostupovali správne. O rozsudku, ktorý bol
právoplatný, tvrdili, že nie je právoplatný, lebo nevyznačili a odmietli vyznačiť doložku právoplatnosti.Potvrdili právoplatnosť v čase, keď už uplynula lehota na dobrovoľné plnenie. Teda jednoznačne ide o
nesprávny úradný postup súdu.

22. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd v rozsahu napádaných výrokov I. a II.
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalovanú na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške žalobcovi, alternatívne zmenil rozhodnutie a žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.

23. K odvolaniu podala vyjadrenie žalovaná, ktorá rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny
a zákonný a nesúhlasí s podaným odvolaním. Žalovaná prvom rade zdôraznila, že sa plne stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako i s jeho odôvodnením. Rozsudok obsahuje dostatočné a
preskúmateľné odôvodnenie tak vo vzťahu k súdom zistenému skutkovému stavu, ako aj vo vzťahu
k právnemu posúdeniu tohto stavu, vedúcemu súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby z dôvodu
nepreukázania kumulatívneho splnenia podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody.

24. V druhom rade žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa v úvode svojho odvolania síce vymenúva
odvolacie dôvody, avšak tieto následne nijako relevantne neodôvodňuje, t. j. nešpecifikuje, v akom
konkrétnom nedostatku napadnutého rozsudku vzhliadla ten-ktorý odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
CSP.Vzhľadomnauvedenéježalovanejvtomtomomentepraktickyznemožnenévecneargumentovaťk

vymenovaným dôvodom odvolania, ktoré žalobkyňa nijakým spôsobom neodôvodnila, a teda poskytnúť
odvolaciemu súdu relevantné vyjadrenie k podanému odvolaniu (z hľadiska naplnenia odvolacích
dôvodov). Napriek tomu sa žalovaná aspoň pokúsi reagovať na niektoré tvrdenia žalobkyne.

25. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa v prevažnej časti odvolania opakovane poukazuje na nesprávny

úradný postup súdu pri vyznačovaní doložky právoplatnosti. To, čo však žalobkyňa v odvolaní opomína,
je skutočnosť, že k zamietnutiu žaloby nedošlo z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného
postupu, ale z dôvodu nepreukázania existencie priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi
označeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody v podobe trov exekučného konania.
Relevantné namietanie posúdenia tejto otázky súdom prvej inštancie však zo strany žalobkyne v

odvolaní absentuje. Žalovaná preto zastáva názor, že žalobkyňou podané odvolanie nie je spôsobilé
spochybniť prijaté závery súdom prvej inštancie, ktoré v končenom dôsledku viedli k zamietnutiu žaloby
v celom rozsahu.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že sa súd prvej inštancie v priebehu konania

vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami a v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
9Cdo/48/2022zodňa28.02.2023,akoajrozhodnutímKrajskéhosúduvPrešove,č.k.22Co/25/2023-384
zo dňa 31.01.2024 vydaných v predmetnom konaní (v ktorých súdy spochybnili existenciu priamej
a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody).

27. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní ďalej poukazuje na to, že na základe neprávoplatného rozsudku
nemohla ani plniť, nakoľko by sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu, a konkrétne uvádza, že „V
priamej príčinnej súvislosti s tým, že súd žalobkyni tvrdil, že rozsudok nie je právoplatný, lebo nevyznačil
doložku právoplatnosti v čase keď mal a bol a to žiadaný, ale povedal žalobkyni, že rozsudok je

právoplatný, keď už voči nej začala exekúcia, tak jej vznikla škoda vo výške trov exekúcie, ktoré boli
presne vyčíslené a boli preukázané aj listinnými dôkazmi., žalovaná sa s uvedeným tvrdením žalobkyne
nestotožňuje a má za to, že je v rozpore so samotným vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie
zohľadniac vykonané dokazovanie (výsluchom žalobkyne, svedkov a oboznámením listín) dospel k
správnemu záveru, keď konštatoval, že žalobkyňa nekonala s primeranou opatrnosťou, a v konaní

neprodukovala žiadne dôkazy smerujúce k preukázaniu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti
medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

28. Tak, ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení, sp.zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.02.2023,
ako aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí, č.k. 22Co/25/2023-384 zo dňa 31.01.2024, žalobkyňa v

konaní nepreukázala, že by konala s náležitou opatrnosťou v snahe predísť vzniku škody v podobe
trov exekučného konania; že by sa pokúsila uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s potenciálnym
záujemcom, dokonca ani to, že s ním v tomto čase viedla rokovania, či si obstarala finančné prostriedky
prostredníctvomúverualebopôžičky,prípadneaspoňčiastočnesvojzáväzoksplnilazvlastnýchzdrojov;nekontaktovala odstupujúceho spoluvlastníka a hoci si bola vedomá svojej povinnosti z rozsudku, bola
viac ako rok nečinná. Všetky ňou prezentované aktivity začala realizovať až potom, ako zistila, že je voči
nej vedené exekučné konanie. Nedá sa totiž prehliadnuť okolnosť, že sama žalobkyňa si bola vedomá,

že rozsudok je právoplatný, z tohto dôvodu aj opakovane žiadala o vyznačenie doložky právoplatnosti
a vykonateľnosti na Okresnom súde Kežmarok, napriek tomu nepodnikla žiadne kroky, ktoré by viedli
k splneniu jej povinnosti.

29. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovanej jednoznačne vyplynulo, že priamou príčinou

vzniku škody bol samotný postup žalobkyne, ktorá mohla zabrániť vzniku škody v podobe trov
exekučného konania, resp. determinovať jej výšku (napr. aj tým, že by vymáhanú pohľadávku uhradila aj
v lehote na podanie námietok, iniciatívne by kontaktovala oprávneného, resp. by plnila svoju povinnosť
aspoň čiastočne).

30. Vtejtovsúvislostižalovanáopätovnepoukázalanato,ženakoľkoškoduuplatnenúžalobkyňoumajú

predstavovať náklady spojené s exekučným konaním, existovalo tu viacero časových momentov, ktoré
výšku týchto nákladov determinovalo. Žalovaná v priebehu konania prezentovala názor, že tieto náklady
by nevznikli v žiadnej výške, ak by žalobkyňa F. B. vyplatila bezprostredne po doručení rozhodnutia
krajského súdu (nakoľko sama deklarovala, že finančnými prostriedkami disponuje); tieto náklady by
vznikli v neporovnateľne nižšej výške, ak by žalobkyňa plnila svoju povinnosť do doručenia poverenia

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi G. F. H. (do 13.06.2014), nakoľko v takomto prípade
by exekútorovi vznikol nárok výlučne na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok
na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov; tieto náklady by vznikli v nižšej výške, ak by
žalobkyňa v lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie (žalobkyni doručené dňa
16.06.2014), t.j. do 30.06.2014, splnila vymáhanú pohľadávku, čím by boli trovy exekučného konania

nižšie, a to v rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie (§ 5 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov). Nakoľko žalobkyňa v konaní o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred Okresným súdom Kežmarok deklarovala, že finančnou
hotovosťou disponuje, žalovaná nevidí dôvod, prečo nepristúpila k úhrade ihneď, resp. v primeranej
lehote po doručení samotného uznesenia o odmietnutí odvolania. Vzhľadom na uvedené je možné

konštatovať, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil, keď nemal priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody za preukázanú.

31. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle

§ 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala v plnom rozsahu na podanom odvolaní, na dôvodoch a
skutočnostiach uvedených v odvolaní. So skutočnosťami uvádzanými žalovanou nesúhlasí, popiera ich
v celom rozsahu. Je príčinná súvislosťou medzi škodou (trovy exekúcie) a nesprávnym postupom súdu.

Ak by súd vyznačil doložku právoplatnosti ako mal, a nie retroaktívne o rok so spätnou platnosťou, tak
žalobkyňa by zaplatila vyrovnávací podiel riadne a včas. Citovala z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. II. ÚS 62/2012 z 11. októbra 2012 zvereného v zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu č. 46/2012, podľa ktorého ,,Vzhľadom na princípy právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, súčasťou ktorých je aj oprávnené očakávanie subjektov práv, že príslušné orgány

štátu budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a že tieto budú správne vykladať a
aplikovať,niejezústavnéhohľadiskaudržateľné,abydobromyseľnýúčastníkkonaniaspoliehajúcisana
správnosť informácie súdu o dátume právoplatnosti uznesenia ukladajúceho mu splniť určité povinnosti
v stanovených lehotách nedostal súdnu ochranu svojich práv v plnom rozsahu následkom pochybenia,
ktorého sa dopustil súd v súvislosti s informáciou o dátume právoplatnosti uznesenia.“

33. Žalobkyňa bola dobromyseľná v tom, že rozhodnutie súdu nie je právoplatné, lebo súd odmietol
vyznačiť doložku právoplatnosti z dôvodu podaného odvolania. Žalobkyňa sa viackrát v priebehu roka
informovala na súde, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odpoveď bola stále tá istá, že nie. V
zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného vyššie, tým že žalobkyni nebola vyznačená

doložka právoplatnosti v čase, kedy mala byť, ale až o rok so spätnou účinnosťou, tak bolo porušené
jej právo na súdnu ochranu.34. Namietala, že by bola pasívna, stále v priebehu roku niekoľkokrát sa dotazovala na Okresnom súde
v Kežmarku, či rozsudok už je právoplatný, a teda či jej vyznačia doložku právoplatnosti. Odpoveď
okresného súdu bola stále rovnaká, rozsudok ešte nie je právoplatný, čo v konaní nebolo ani sporné ani

spochybnené. Bez právoplatného rozsudku neviete s nehnuteľnosťou nič robiť, lebo stále je to podielové
spoluvlastníctvo.

35. Príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla žalobkyni vo výške trov, ktoré musela zaplatiť
súdnemu exekútorovi a postupom súdu, je. Ak by bol súd netvrdil, že rozsudok nie je právoplatný a

vyznačil žalobkyni právoplatnosť 1.5.2013 alebo aj v máji 2013, teda v tom čase, keď o to žiadala, tak
žalobkyňa by mala dva mesiace na plnenie. Súd ale tvrdil, že rozsudok nie je právoplatný a to tvrdil od
mája 2013 až do mája 2014. V máji 2014 zrazu rozhodol, že rozsudok už nadobudol právoplatnosť 1.
mája 2013, napriek tomu, že celý rok tvrdil opak. Vyznačiť doložku právoplatnosti a rozhodnúť o tom, že
rozsudok je právoplatný, mohol iba súd, žalobkyňa si nevedela a ani nemohla sama vyznačiť doložku
právoplatnosti a nemohla ani sama rozhodnúť o tom, že rozsudok je právoplatný. Žalobkyňa už nevedela

a nemohla zabrániť exekúcii, nakoľko exekútor jej dal exekučný príkaz ihneď do rúk.

36. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

37. V danej veci sa žalobkyňa po neúspešnom predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody

u žalovanej obrátila na súd prvej inštancie, ktorý rozsudkom č.k. 2C/43/2018-226 zo dňa 02.07.2020
vyhovel jej žalobe o náhradu škody vo výške 29.795,73 eura spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní sp.zn. 2C/84/2008, ktorý odmietol vyznačiť na rozsudku
č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 právoplatnosť a vyznačil ju až dňa 22.05.2014 a to spätne,
čím mal žalobkyni odňať možnosť disponovať nehnuteľnosťami a splniť si týmto rozsudkom stanovenú

povinnosť voči žalovanej riadne a včas, v dôsledku čoho vznikla žalobkyni škoda v podobe trov
exekučného konania o vymoženie povinnosti vyplatiť podielového spoluvlastníka v celkovej výške
29.795,73 eura.

38. Na základe podaného odvolania tunajší odvolací súd rozsudkom č.k. 22Co/43/2020-265 zo dňa

28.9.2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Voči predmetnému rozhodnutiu krajského súdu žalovaná podala dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR
uznesením sp.zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.2.2023 rozhodol tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 28.9.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd následne uznesením č.k.
22Co/25/2023-384 zo dňa 31.1.2024 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť opätovne prejednať žalobou
uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, dôsledne sa zaoberať
splnením všetkých podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci uvádzaných v zákone č. 514/2003 Z.z., a to najmä príčinnou súvislosťou (kauzálny
nexus) medzi nesplnením povinnosti žalobkyne vyplývajúcej z rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok

vo veci 2C/84/2008 a vznikom trov exekučného konania v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu v nadväznosti na závery dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení 9Cdo/48/2022 zo
dňa 28.02.2023.

39. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a opätovnom posúdení veci napadnutým rozsudkom

tentoraz žalobu žalobkyne zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

40. Vočitomutorozsudkužalobkyňapodalaodvolaniezdôvodovpodľa§365ods.1písm.b),f)ah)CSP,
teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd prihliadol na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

41. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd dospel k záveru o vecnej
správnostirozhodnutiasúduprvejinštancie.Keďžeanivpriebehuodvolaciehokonaniasanaskutkových

a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam a na potvrdenie správnosti uvádza nasledovné:

42. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré

jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny
procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

43. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo
na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces

zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako
nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

44. Podľa odvolacieho súdu nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej

inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom a k porušeniu jej práva na spravodlivý
súdny proces. Z procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplývajú vady, ktorých dôsledkom by bolo
porušenieprávaodvolateľkynaspravodlivýproces.Dôvodnosťtejtonámietkyžalobkynenebolazospisu
zistená. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je
možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľky.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220
ods. 2 CSP.

45. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam pripisoval iný právny význam.

46. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

47. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,

keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotenídôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor
medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie

nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej
súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a
z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

48. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

všetky skutkové zistenia vychádzajúce z dôkazov navrhnutými stranami sporu a vykonanými súdom
prvej inštancie, vrátane výpovede žalobkyne a svedka, jej manžela I. B. na pojednávaní konanom dňa
23.09.2024, o tom, že žalobkyňa mala k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného z
viacerých zdrojov, ale nevyplatila ich z dôvodu opatrnosti, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol
zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

49. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

50. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nie je možné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok. Žalobkyňa bola

povinná preukázať splnenie všetkých 3 podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci uvádzaných v zákone č. 514/2003 Z.z., a to tak: 1. existencia
nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti - nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nepreukázaním splnenia čo len jednej
z týchto podmienok, dôjde k zamietnutiu žaloby.

51. Odvolací súd konštatuje, že podľa záverov odvolacieho a dovolacieho súdu z vyššie spomínaných
súdnych rozhodnutí už nie je sporná v konaní existencia nesprávneho úradného postupu, keď
súdna tajomníčka Okresného súdu Kežmarok na základe žiadosti žalobkyne nevyznačila doložku
právoplatnosti na rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013

(objektívna zodpovednosť za škodu), ako aj vznik škody, keď žalobkyňa v konaní preukázala, že na
jej strane ako poškodenej nedošlo k očakávanému zväčšeniu jej majetku o sumu 29.795,73 eura ako
predávajúcej, v dôsledku úhrady časti kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti nie v jej prospech, ale
v prospech účtu právneho zástupcu oprávneného a účtu súdneho exekútora v súlade s exekučným
konaním EX 38/14, 5Er/384/2014, v ktorom sa vymáhala povinnosť na základe exekučného titulu -

rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013.

52.Spornoutakzostalaexistenciapríčinnejsúvislostimedziporušenímprávnejpovinnosti- nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

53. Základnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je aj preukázanie príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) ako podstatného prvku zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby
protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v
logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik
škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či

okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná
súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych
súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by
škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky
právnesystémyEurópskejúnie),čibyškodlivýnásledoknastalbezkonaniaškodcu.Akbytomutakbolo,

príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť
je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym
dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny
nebola nastala (6MCdo/7/2013, pozri aj R 21/1992, 6MCdo/16/2012, 3MCdo/21/2011, 8Cdo/71/2017).54. Po vyhodnotení odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd konštatuje, že nezaznamenal žiadne
pochybenie v právnom posúdení žalobkyňou uplatneného nároku súdom prvej inštancie na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok. Prvoinštančný súd
v predmetnom spore vyhodnotením jednotlivých dôkazov samostatne aj vo vzájomných súvislostiach
dospel k správnemu právnemu záveru o nepreukázaní existencie príčinnej súvislosti (ako základného
predpokladu zodpovednosti žalovanej za škodu) medzi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Kežmarok a vznikom škody.

55. V zmysle záverov rozhodnutí dovolacieho súdu sp.zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.02.2023 a
odvolacieho súdu č.k. 22Co/25/2023-384 zo dňa 31.01.2024 súd prvej inštancie správne posúdil vec,
keď namiesto príčinnej súvislosti medzi nevyznačením doložky právoplatnosti súdom a vznikom škody
sa zaoberal príčinnou súvislosťou vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalobkyne zaplatiť podielovému
spoluvlastníkovi za jeho odstupujúci podiel sumu 139.500,- eur, vyplývajúcej z rozsudku Okresného

súdu Kežmarok č.k. 2C/84/2008-418 zo dňa 25.01.2013 a vzniku trov exekučného konania a dospel
k záveru o jej nepreukázaní, a to najmä tým, že splnenie povinnosti - vyplatenie odstupujúceho podielu
nebolonaviazanévýlučnenapredajnehnuteľnosti;akoito,žežalobkyňanapriektomu,žemalafinančné
prostriedky na výplatu odstupujúceho podielu, tieto nepoužila na výplatu, ale spoliehala sa výlučne na
predaj nehnuteľnosti.

56. Žalobkyňa v odvolaní opakovane poukazuje na nesprávny úradný postup súdu pri vyznačovaní
doložky právoplatnosti, avšak k zamietnutiu žaloby napadnutým rozsudkom nedošlo z dôvodu
nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ale z dôvodu nepreukázania existencie priamej a
bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi označeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody

v podobe trov exekučného konania.

57. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že platiť mala až na základe právoplatného rozsudku, pričom
nevedela o tom, že rozsudok je právoplatný, resp. na základe neprávoplatného rozsudku nemohla ani
plniť, nakoľko by sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu, odvolací súd opätovne poukazuje na to,

že to bola žalobkyňa, ktorá sama návrh na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti
podala s tým, že sa rozhodla dobrovoľne prevziať na seba povinnosť vyplatiť odstupujúceho
spoluvlastníka v lehote 2 mesiacov. Musela si byť vedomá dôsledkov tohto svojho konania, že keď si
nesplní svoju povinnosť z rozsudku, môže dôjsť k výkonu peňažného rozhodnutia a s tým spojený vznik
trov. Nemohla sa spoliehať na to, že nehnuteľnosť predá. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením

žalobkyne v odvolaní, že konala s dostatočnou opatrnosťou, a to tým, že sa viackrát obrátila na súd so
žiadosťouovyznačeniedoložkyprávoplatnosti.Pritomakovyplývazvýrokuexekučnéhotitulužalobkyňa
nebola viazaná na konkrétny spôsob uspokojenia povinnosti predajom nehnuteľnosti, a napriek tomu
nevyplatila odstupujúceho spoluvlastníka, hoci mala k tomu dispozícii finančné prostriedky, ako vyplýva
z dokazovania súdu prvej inštancie. Ak sa žalobkyňa rozhodla, že finančné prostriedky zabezpečí práve

predajom nehnuteľnosti, bolo to jej vlastné rozhodnutie, za ktoré musí niesť zodpovednosť. Odvolací súd
poznamenáva, že aj keď rozsudok ešte nebol právoplatný, nepochybne ho za právoplatný aj žalobkyňa
považovala, keď opakovane žiadala o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku na
Okresnom súde Kežmarok. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobkyne, že reálne ani
nemohla zabrániť exekúcii, a teda vzniku škody. Škoda by nevznikla, ak by žalobkyňa splnila svoju

povinnosť po doručení exekučného titulu.

58. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

59. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj
v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.60.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní

nebola úspešná, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalovanej v
rozsahu 100 %, ktorá podala vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).