Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825101043
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825101043.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici vo veci žalobcu Bidfood Slovakia s. r. o., Piešťanská 2321/71, 915
01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 152 199, zastúpený Blaňár & Partners s. r. o., Gunduličova 4,
811 05 Bratislava, IČO: 36 866 784, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 103924253/2025 zo dňa 30. 09. 2025, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
103924253/2025 zo dňa 30. 09. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 102089834/2025 zo dňa 29. 05. 2025
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2013 vyrubený

rozdiel v dani z pridanej hodnoty vo výške 133.297,76 eura.

2. Žalobca podal spolu so správnou žalobou návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185
písm. a) SSP. V návrhu uviedol, že napadnutým rozhodnutím mu bol opätovne (štvrtýkrát) vyrubený
rozdiel na dani z pridanej hodnoty s tým, že v poradí prvé dve rozhodnutia správcu dane boli zrušené
žalovaným a v poradí tretie rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším správnym súdom SR pre nezákonnosť.

Správca dane napriek tomu prekopíroval odôvodnenie zo zrušeného rozhodnutia vrátane skutkových
a právnych argumentov, ktoré Najvyšší správny súd SR odmietol, a to bez vykonania jediného nového
dôkazu. Žalobca vyrubenú sumu zaplatil a má za to, že správca dane mu ju zadržiava neprávom,
pretože vyrubenie dane bolo vykonané v rozpore s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR. Okrem
toho je pred správcom dane vedených ďalších 16 konaní a možno predpokladať, že správca dane
bude postupovať rovnako a žalobcovi opätovne vyrubí daň aj za tieto iné kontrolované zdaňovacie

obdobia spolu v sume 1.787.078,21 eur. Ak by správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok,
žalobcovi by hrozila závažná hospodárska a finančná ujma, keďže by mu ostala blokovaná vysoká suma
peňažných prostriedkov, ktoré by nemohol využiť na riadne podnikanie. Žalobca má v hospodárskom
roku 2025/2026 schválené investície v objeme 3.212.000 eur zamerané na rozvoj logistiky (vybudovanie
tretieho depa a rozšírenie existujúceho depa v Novom meste nad Váhom) a obnovu vozového
parku, ktoré sú týmto postupom ohrozené. Žalobca zdôraznil aj sociálny aspekt svojej činnosti, keďže

zamestnáva približne 500 zamestnancov s ročnými mzdovými nákladmi vo výške 16.327.855 eur.
Dôležitým argumentom žalobcu je hrozba nenapraviteľného následku z dôvodu uplynutia lehoty na
vyrubenie dane (dňa 17. 10. 2025), čo by po prípadnom zrušení rozhodnutia súdom znemožnilo ďalšie
pokračovanie vo vyrubovacom konaní. Priznanie odkladného účinku považuje za jediný prostriedok,
ktorý môže zabrániť nenapraviteľnej ujme. Podľa názoru žalobcu priznanie odkladného účinku nie
je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ten vyžaduje predovšetkým rešpektovanie právoplatných

súdnych rozhodnutí a ochranu pred nezákonným postupom štátu.3. Na osvedčenie hrozby vzniku závažnej hospodárskej a finančnej ujmy žalobca k návrhu priložil
listinné dôkazy č. 6 a č. 7. Dôkaz č. 6 s názvom „Schválené investície“ obsahuje plánované investičné
aktivity žalobcu v celkovej hodnote 3.212.000 eur, ktoré boli schválené v apríli 2025. Dokument

špecifikuje zámery na rozvoj logistických kapacít žalobcu, vrátane výstavby nového depa alebo
rozšírenia existujúcich priestorov v horizonte troch rokov. Dôkaz č. 7 s názvom „Schválený rozpočet“
predstavuje finančný plán schválený v júni 2025 pre nastávajúci hospodársky rok. Listina obsahuje
detailný rozpis očakávaných výdavkov, v ktorom sú zahrnuté aj mzdové a sociálne náklady na približne
500 zamestnancov v celkovom objeme 16.327.855 eur.

4. Žalovaný navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť, pretože
dôvody uvedené žalobcom nie sú dostatočné na to, aby zakladali opodstatnenosť priznania odkladného
účinku správnej žalobe.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného

správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa §
185 písm. a) SSP sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň

osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V
tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie
odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185

SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti
s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a
rozsah jeho odôvodnenia.“
8. Pokiaľ žalobca v návrhu uvádza, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore so skôr vydaným
zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR a že správca dane opätovne uviedol rovnaké

skutkové a právne argumenty odmietnuté Najvyšším správnym súdom SR, tieto skutočnosti nie sú
relevantné pre posúdenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm.
a) SSP. Správny súd totiž pri rozhodovaní o odkladnom účinku nepreskúmava zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, ale výlučne existenciu skutočností uvedených v § 185 písm. a) SSP (hrozba závažnej
ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný

vážny nenapraviteľný následok). Zákonnosť napadnutého prípadne prvostupňového rozhodnutia posúdi
správny súd až v rozhodnutí vo veci samej.

9. Žalobca ďalej odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku tvrdením o hrozbe hospodárskej
a finančnej ujmy, ktorú má predstavovať jednak povinnosť uhradiť vyrubený rozdiel dane vo výške

133.297,76 eur a existencia ďalších 16 daňových konaní s predpokladaným rovnakým výsledkom
s povinnosťou uhradiť daň spolu v sume 1.787.078,21 eur. Tiež poukázal na svoj schválený investičný
zámer v objeme 3.212.000 eur a personálne náklady na 500 zamestnancov vo výške 16.327.855
eur, čo osvedčil investičným plánom a rozpočtom na hospodársky rok 2025/2026. Správny súd po
zhodnotení uvedených tvrdení a predložených listín dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie hrozby závažnej hospodárskej alebo finančnej ujmy v
zmysle § 185 písm. a) SSP. Predložené dokumenty síce preukazujú plánovanú výdavkovú štruktúru
žalobcu a jeho investičné zámery, neposkytujú však žiadny ucelený obraz o jeho príjmovej stránke,
aktuálnej likvidite, disponibilných finančných rezervách, majetku ani o reálnom dopade úhrady vyrubenejsumy na jeho hospodárenie. Samotná výška vyrubenej dane, hoci nominálne významná, nemôže byť
bez kontextu obratu, zisku a cash-flow žalobcu ako aj majetku žalobcu považovaná za spôsobilú
automaticky zakladať závažnú hospodársku ujmu. Žalobca tak správnemu súdu nepreukázal svoju

celkovú finančnú a majetkovú situáciu na posúdenie skutočnosti, či zaplatenie, resp. zadržanie dane
vyrubenej napadnutým rozhodnutím by mu mohlo spôsobiť hrozbu značnej hospodárskej či finančnej
škody.

10. Správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca opiera svoju argumentáciu o existenciu ďalších, dosiaľ

právoplatneneskončenýchkonaní,apredpokladáichvýsledok(vyrubeniedane),ideohypotetickéničím
neosvedčené riziko, nakoľko žalobca ani len netvrdil, že by v týchto iných konaniach bolo už rozhodnuté,
teda, že by bol povinný zaplatiť ďalšiu daň. Taktiež správny súd poukazuje na to, že žalobca argumentuje
s poukazom na výdavky na svoj investičný zámer vo výške 3.212.000 eur, ktorý však predstavuje jeho
vlastné rozhodnutie o rozšírení podnikania. Nejde teda o povinnosť žalobcu vynaložiť uvedenú sumu na
splnenie nejakej povinnosti, ktorá by napr. vyplývala z rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu, len

o vlastný plán žalobcu na budúce podnikanie, ktorého prípadné nezrealizovanie nespôsobí žalobcovi
hospodársku či finančnú ujmu, ako to má na mysli § 185 písm. a) SSP.

11. Žalobca ďalej odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku tvrdením, že jeho nepriznanie
by viedlo k nenapraviteľnému následku z dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane dňa 17. 10.

2025. Správny súd tento argument nepovažuje za dôvodný. Prekluzívna lehota na vyrubenie dane slúži
predovšetkým na ochranu daňového subjektu, keďže po jej uplynutí správca dane stráca oprávnenie
vydať nové rozhodnutie, ktorým by daň opätovne vyrubil. Ak by žalobca v konaní o správnej žalobe uspel
a napadnuté rozhodnutie by bolo zrušené, vznikla by povinnosť správcu dane vrátiť zaplatenú sumu ako
daňový preplatok v súlade s príslušnými ustanoveniami daňových predpisov. Skutočnosť, že lehota na

vyrubeniedanemedzičasomuplynula,tomunebráni.Naopak,uplynutietejtolehotyzvyšujeprávnuistotu
žalobcu, keďže vylučuje možnosť, aby správca dane po prípadnom zrušení rozhodnutia znovu otvoril
vyrubovacie konanie a opätovne rozhodol v jeho neprospech. Tvrdenie o nenapraviteľnom následku
preto nezodpovedá právnej realite, keďže prípadné vrátenie finančných prostriedkov je procesne aj
právne realizovateľné a nepredstavuje nemožný alebo neodvratný stav. Samotný fakt, že finančné

prostriedky sú dočasne v dispozícii štátu, nezakladá existenciu takého následku, ktorý by bolo možné
kvalifikovať ako nenapraviteľnú ujmu v zmysle zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku.

12. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca neosvedčil podmienky pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Žalobca neosvedčil existenciu konkrétnej

a bezprostrednej hrozby závažnej hospodárskej alebo finančnej ujmy, ktorá by bola následkom výkonu
napadnutého rozhodnutia a ktorá by mala intenzitu ťažko napraviteľného zásahu do jeho právneho
postavenia. Za tejto situácie sú irelevantné úvahy žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže táto skutočnosť sa skúma až po skonštatovaní
existencie hrozby predpokladanej § 185 písm. a) SSP. Vzhľadom na uvedené správny súd návrh žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.