Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202667
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4325202667.6

Uznesenie

Okresný súd Levice, v spore žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60
Bratislava, IČO: 31 322 051, v zast. JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, so sídlom Hodžovo námestie
2A, 811 06 Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: KERAMIK STUDIO, spol. s r.o., so sídlom
Tupá 54, 935 84 Tupá, IČO: 36 536 458, v zast. JUDr. Petrom Šebom, advokátom, so sídlom Mlynská
2238, 934 01 Levice, IČO: 36 099 783, o zaplatenie 1 607,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou tunajšiemu súdu dňa
25.08.2025 prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.607,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.607,52 eur
ododňaXX.XX.XXXXdozaplateniaanáhradutrovkonania.Žalobuodôvodniltým,žedňaXX.XX.XXXX,
v čase okolo XX:XX hod, v meste obci A., ulica B. bola na vozidle, havarijne poistenom u žalobcu,
spôsobená škodová udalosť, ku ktorej došlo činnosťou žalovaného, ktorý zabezpečoval v danom čase a

mieste vykonávanie stavebných prác v súvislosti s čím bola spôsobená škoda na vtedy zaparkovanom
vozidle.Poškodenievozidlaškodovouudalosťouspočívalonajmävpoškodenístrechyabočnicevozidla,
pričom v čase vzniku škodovej udalosti príslušný stavbyvedúci po kontaktovaní poistníkom (poškodený
vlastník vozidla) označil žalovaného ako zodpovedného za škodu vzniknutú na vozidle. Po skončení
likvidácie poistnej udalosti žalobca uhradil na účet opravovne poistníka ako poškodeného z poistnej
udalostipoistnéplnenieztitulupoistnejzmluvyvcelkovejvýške1.607,52eur,atopoukázanímúhradyzo

dňa XX.XX.XXXX vo výške 1.607,52 eur opravovni poistníka. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
poškodenému vyplateného poistného plnenia vo výške 1.607,52 eur výzvou zo dňa XX.XX.XXXX v
lehote do XX.XX.XXXX, ktoré žalovaný neuhradil.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu
podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného

rozkazu priamo zo zákona. Žalovaný v odpore uviedol, že odmieta svoju zodpovednosť za vznik škody,
ktorá bola predmetom poistného plnenia zo strany žalobcu. Žalovaný nevykonával žiadnu činnosť,
následkom ktorej by mohlo dôjsť k vzniku škody uvedenej žalobcom. Žalovaný v čase, kedy mu bolo
oznámené, že došlo k vzniku škody na vozidle už jeden mesiac nevykonával žiadne práce na stavbe,
kde údajne parkovalo vozidlo poškodenej, škodu nikdy neuznal a nemá vedomosť ani o tom, že by sa
uvedené vozidlo v čase vykonávania prác na stavbe nachádzalo v danej lokalite. Okrem toho sa v čase,

kedyžalovanývykonávalprácenastavbe,nachádzalinatejtostavbeviacerídodávatelia,ktorírealizovali
práce a dodávky na tej istej stavbe. Ku vzniku škody mohlo dôjsť aj ich činnosťou, alebo inou osobou.3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že
žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Z emailovej komunikácie medzi žalovaným a jeho poisťovňou

zo XX.XX.XXXX tiež vyplýva, že žalovaný svojmu poisťovateľovi oznámil, že škoda, o ktorej sa bavia (X
C. D. E. A. F. X,X F. E. G. H. I. J. K. L. E. I.), oni ostatné práce na stavbe nerobia. Na stavbe prebiehajú aj
iné práce a súčasne na nej pracuje cez XX firiem. V emaily z X.X.XXXX žalovaný svojmu poisťovateľovi
uviedol, že o spôsobenej škode sa dozvedeli až z mailu (od stavbyvedúceho, pozn. súdu), nevedeli
overiť, či škodu spôsobili pracovníci ich spoločnosti.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a uviedol, že z dokumentácie priloženej k podanej žalobe vyplýva, že došlo
k takému rozsahu poškodenia vozidla a následnému poistnému plneniu žalobcu, ktoré nemalo nič
spoločné s prvotnými oznámeniami o vzniku škody, kde sa riešili dva fľaky na kapote. Uplatnená
škoda musela byť spôsobená nárazom, alebo úmyselným konaním inej osoby, keďže motorové vozidlo

poistníka bolo na viacerých miestach preliačené. Ani z mailovej komunikácie priloženej žalobcom
nevyplýva, že by malo byť vozidlo poškodené v dôsledku tlaku, nárazu a pod. Jednoznačne ide o
nedôvodné uplatnenie nároku žalobcu. Mailová komunikácia len preukazuje skutočnosť, že žalovaný
bol o vzniku škody informovaný dodatočne, so značným odstupom času od momentu, kedy žalovaný
na stavbe vykonával stavebnú činnosť a zároveň potvrdzuje, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by

činnosťou žalovaného malo dôjsť ku škode. Žalovaný iba z opatrnosti nahlásil udalosť svojej poisťovni,
nakoľko v danom momente nemohol vyhodnotiť riziká ďalšieho konania vo veci.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.01.2026, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia
strán sporu a žalovaný, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu. Právna

zástupkyňa žalobcu sa pridržala písomných podaní a navrhla žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Právny
zástupca žalovaného pridržiavajúc sa písomných podaní ďalej uviedol, že žalobca sa domáha v rámci
regresného nároku náhrady, ktorá nemá žiadnu súvislosť s vykonanými prácami žalovaným v danom
období. Z listinných dôkazov vyplýva, že predmetom opravy bola strecha a bočnica, to znamená zadný
ľavý blatník motorového vozidla, ktoré boli preliačené, pričom žalovaný nevykonával žiadnu činnosť,

nepoužíval žiadne stroje, ktorými by mohol takéto poškodenia spôsobiť. Nakoľko sa žalobca domáha
náhrady škody na streche a bočnice vozidla, tak ani mailová komunikácia predložená žalobcom nemá
v tomto konaní žiadnu váhu. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci tiež uviedol, že z listín
nachádzajúcich sa v súdnom spise doposiaľ zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu nie je
dostatočne preukázaná. Následne právny zástupca žalovaného predložil súdu krátkou cestou mailovú

komunikáciu zo dňa XX.XX.XXXX od stavbyvedúceho adresovanú žalovanému a uviedol, že v rámci
tohto mailu bolo dňa XX.XX.XXXX žalovanému oznámené, že si poistník uplatnil náhradu škody, ktorá
mala vzniknúť zafŕkaním prednej kapoty vozidla od stavebného lepidla a sú tam dva „fliačiky“ na prednej
kapote, čiže celá komunikácia medzi stavbyvedúcim a žalovaným sa týkala jedine tohto poškodenia.
Súd predmetnú emailovú komunikáciu, súčasťou ktorej boli aj dve fotografie kapoty poškodeného

vozidla, doručil na pojednávaní krátkou cestou právnej zástupkyni žalobcu a odročil pojednávanie
z dôvodu doplnenia dokazovania.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol,
že v kontexte priebehu a záverov posledného pojednávania konaného vo veci, rovnako tak dôkazu -

emailovej komunikácie žalovaného so stavbyvedúcim z X.X.XXXX s pripojenými fotografiami poškodení
motorovéhovozidla,žalobcadospelkzáveru,žebolopotvrdené,ženastavbepracovaloviacerorôznych
spoločností,žalobcaneposkytolpoškodenejplneniezazafŕkaniekapotybetónom,ktorépracevykonával
žalovaný. Poškodenia, za ktoré žalobca poškodenej plnil boli spôsobené iným predmetom ako betónom,
pravdepodobne styrodurom, žalovaný nevykonával na stavbe práce so styrodurom (budovu zatepľovala

iná spoločnosť), preto netrvá na vykonaní dokazovania spôsobom ako to navrhol. Žalobca zároveň
v súlade s § 144 a nasl. CSP vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Vo vzťahu
k nároku na náhradu trov konania žalobca navrhol, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania
z dôvodu, že emailovú komunikáciu z X.X.XXXX, z ktorej vyplýva rozsah poškodeného vozidla, predložil
až na prvom pojednávaní, pričom žalobca týmto dôkazom nedisponoval a pri likvidácii poistnej udalosti

vychádzal z tvrdenia poškodenej, ktorá žalovanú spoločnosť označila za vinníka všetkých opravovaných
poškodení vozidla (v kontexte tvrdení stavbyvedúceho). Žalobca má zato, ak by bol email z X.X.XXXX
predložený do konania včas (odpor proti platobnému rozkazu žalovaný produkoval už X.XX.XXXX)
žalobca mohol žalovaný nárok prehodnotiť ešte pred termínom pojednávania, pričom by tak nedošlo kzvyšovaniu trov konania a produkovaniu úkonov právnej služby. Preto na zastavení konania nenesie v
plnom rozsahu zavinenie žalobca a žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby až po prvom pojednávaní pre
správanie sa žalovaného.

7. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, súčasťou ktorého bolo aj späťvzatie
žaloby v celom rozsahu, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby
ažiada,abysúdpriznalžalovanémunáhradutrovkonaniavovýške100%.Ktvrdeniamžalobcuohľadne
žiadosti o nepriznanie trov konania žalovanému uviedol, že žalobca mal k dispozícii kompletnú mailovú

komunikáciu žalovaného s jeho poisťovňou, v ktorej žalovaný niekoľkokrát upozorňoval na skutočnosť,
že nevykonával na stavbe také práce, ktorými by mohol spôsobiť taký rozsah škody, aký si v rámci
regresnéhonárokužalobcauplatňoval.Žalobcasámtútomailovúkomunikáciupredložilsúduakodôkaz.
Žalobca neakceptoval žiadny z argumentov žalobcu, či už v podanom odpore proti platobnému rozkazu,
ako i v podanom stanovisku žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný vo všetkých predžalobných
mailových komunikáciách, ako aj podaniach adresovaných súdu zdôrazňoval, že nevykonával také

práce na stavbe, ktorými by mohol spôsobiť na poškodenom vozidle preliačenia viacerých častí vozidla.
Žalobca mal možnosť zistiť si skutkový stav veci ešte pred podaním žaloby a to vlastným šetrením
prostredníctvom svojej klientky – poškodenej, ktorá komunikovala so stavbyvedúcim a zabrániť tak
vzniku akýchkoľvek trov konania.

8. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, žalobca môže vziať žalobu späť.

9.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

11. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne

vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Účinky späťvzatia žaloby
nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. Žalobca podaním doručeným
súdu dňa XX.XX.XXXX zobral žalobu v celom rozsahu späť. Tento jednostranný úkon žalobcu bol
urobený v predpísanej forme, teda písomne, a to elektronicky, autorizovaný podľa osobitných predpisov
(podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom). Z obsahu tohto dispozičného prejavu vôle žalobcu

bolo jednoznačne zrejmé a zrozumiteľné, že žalobca chce zobrať žalobu v celom rozsahu späť, pričom
o jeho vôli nemal súd pochýb. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že dňa XX.XX.XXXX došlo
k účinnému späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil písomný
súhlas.

12. Rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý vzal účinne žalobu v celom rozsahu späť, so
späťvzatím ktorým žalovaný písomne súhlasil, postupoval súd podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a konanie vo veci výrokom I. tohto rozhodnutia zastavil.

13. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán

na zastavení konania. Ak žalobca vezme návrh späť, zásadne platí, že tým procesne zaviní zastavenie
konania a je povinný na náhradu trov žalovaného. Ak však žalobu berie späť ako následok správania
sa žalovaného po začatí konania, platí, že zastavenie procesne zavinil žalovaný.17. Žalobca žiadal súd, aby nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania argumentujúc, že
žalovaný, predložením emailovej komunikácie z X.X.XXXX až na prvom pojednávaní, procesne zavinil
zastavenie konania, keďže oneskorene predložil dôkaz, ktorý preukazuje skutočnosť, že žalovaný

nespôsobil škodu na vozidle poškodenej, ktorej opravu žalobca uhradil titulom poistného plnenia a ktorej
regresnej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáhal. Žalovaný žiadal priznať nárok na náhradu trov
konania, nakoľko žalobca si mal skutkový stav veci možnosť zistiť pred podaním žaloby, žalovaný od
začiatku súdneho konania popieral dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a od začiatku konania tvrdil,
že nespôsobil škodu na vozidle, náhrady ktorej sa žalobca v rámci regresného nároku v tomto konaní

nedôvodne voči žalovanému domáhal.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
ktorýposúdilspoukazomna§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.Súddospelkzáveru,žežalobca
späťvzatím žaloby, procesne zavinil zastavenie predmetného konania. Súd sa nestotožňuje s názorom
žalobcu, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Uvedené by bolo možné konštatovať len

za predpokladu, že by zo strany žalovaného došlo po začatí súdneho konania k plneniu žalobou
uplatneného nároku, čo však nebol tento prípad. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu,
že sám žalobca z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise dospel k záveru, že jeho
žaloba je voči žalovanému nedôvodná. K späťvzatiu žaloby tak došlo z dôvodov na strane žalobcu a nie
z dôvodov na strane žalovaného ako sa žalobca snaží súd presvedčiť.

19. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že pre úspech v spore je práve na žalobcovi, aby uniesol dôkazné
bremeno a v spore preukázal dôvodnosť podanej žaloby, v tomto prípade, že žalovaný spôsobil škodu na
vozidle, ktorá bola predmetom poistného plnenia žalobcu, pričom žalovaný od začiatku konania žalobou
uplatnený nárok žalobcu popieral. Skutočnosť, že žalovaný až na prvom pojednávaní predložil listinné

dôkazy, ktoré mohol súdu predložiť už skôr, nemožno vyhodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného na
zastavení konania, tak ako sa nedôvodne žalobca domáha. Oneskorené predloženie listinných dôkazov
žalovaným mohlo mať jediný procesný dôsledok a to, že súd na tieto listinné dôkazy nemusel aplikujúc
sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP) prihliadnuť, čo sa však v danom prípade nestalo, pričom
žalobca aplikáciu § 153 CSP vo vzťahu k týmto listinným dôkazom ani nežiadal.

20. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil
žalobca späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu plnenia žalobou uplatneného
nároku žalovaným po začatí súdneho konania, ale z dôvodu že žalobca vyhodnotil žalobu proti
žalovanému v priebehu konania ako nedôvodnú. Vzhľadom k tomu súd priznal žalovanému výrokom

II. tohto rozhodnutia nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Pre úplnosť súd
uvádza, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd skúmal zavinenie iba z procesného
hľadiska a neposudzoval právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva.

21. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol

súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.