Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209483
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125209483.1

Uznesenie

-2- 17C/46/2025

Okresný súd Prešov v spore navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X, XXX
XX H., t.č. bytom I. X, XXX XX H., proti odporcovi: J. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. M. XX,
XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

-2- 17C/46/2025

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do
bytu č. 1 na poschodí -1 suterén vo vchode č. 3 bytového domu – I. č. 3 súp. č. XXXX, postavenom
na parcele KN C č. XXXX v k.ú. H., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Prešov, obec
H., katastrálne územie H..

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby sa úmyselne
nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných
procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi
verejnej moci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, ako aj s výnimkou

pre potreby prípadnej realizácie styku rodiča s maloletými deťmi pochádzajúcim z manželstva strán
sporu.

III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

IV. U k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na

Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej, v ktorej stranami sporu búdu navrhovateľka ako žalobkyňa
a odporca ako žalovaný s predmetom konania vo veci samej o obmedzenie užívacieho práva odporcu
alebo o trvalé vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a to
bytu č. 1 na poschodí -1 suterén vo vchode č. 3 bytového domu – I. č. 3 súp. č. XXXX, postavenom
na parcele KN C č. XXXX v k.ú. H., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Prešov, obec
H., katastrálne územie H..

V. V súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam súd p o u č u j e odporcu, že môže na súd podať
proti navrhovateľke návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia (v celom rozsahu alebo iba v jeho
časti) podľa § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

VI. Navrhovateľka m á nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu s tým, že

o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

-7- 17C/46/20251. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 17.11.2025 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby:

- dočasne nevstupoval do bytového domu na I. X N. H.,
- sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou prípadov konaní
pred orgánmi verejnej moci a
- sa podrobil kontrole dodržiavania neodkladného opatrenia pomocou technických prostriedkov.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom býva spoločne v bytovom dome na I. X N. H., ktorý je
vlastníctve oboch strán sporu. S odporcom uzavrela dňa 10.07.2010 manželstvo, avšak toto je dlhodobo
narušené.Majúvážneproblémynajmäkvôliodporcovýmvýbuchomajehosprávaniuvočinavrhovateľke
aj deťom. Pri výchove detí odporca úmyselne podkopáva autoritu navrhovateľky, spochybňuje ju pred
nimi, ponižuje ju a deti medzi sebou rozdeľuje. Po poslednom incidente, keď sa odporca správal veľmi
agresívne a hrubo, má navrhovateľka z neho strach. Obáva sa o svoj život, aj o zdravie a bezpečie ich

maloletých detí. Správanie odporcu na deti negatívne vplýva, ohrozuje ich a poškodzuje ich psychický a
sociálny vývin. Prejavuje sa to aj na správaní mladšieho syna, pre ktorého je odporca vzorom. Poukázala
na záznam o vykázaní z 08.11.2025. Po vykázaní z domácnosti si odporca bez jej vedomia vzal so
sebou aj mladšieho syna a uviedol fiktívnu adresu. Navrhovateľka preto požiadala súd o neodkladné
opatrenie týkajúce sa syna G.. Počas platného vykázania vošiel odporca na ich pozemok prišiel až

na terasu, a to údajne kvôli synovi. V tom čase mala navrhovateľka návštevu kamarátky a obe sa
veľmi zľakli a museli volať políciu. Z tohto dôvodu žiadala navrhovateľka o predĺženie doby vykázania
odporcu z ich spoločnej domácnosti, kým sa situácia v rodine nevyrieši. Odporca ju opakovane aj
pred deťmi verbálne napáda, uráža a obviňuje. Psychicky ju traumatizuje, ponižuje dôstojnosť a hovorí
veci, ktoré ju osobne veľmi zraňujú. Spolužitie s odporcom sa pre navrhovateľku a jej maloleté deti

stalo neznesiteľným. Navrhovateľka má zo správania odporcu strach. Uviedla, že sa boja byť s ním
v jednej miestnosti, preto sa kontaktu s ním vyhýbajú. Takéto psychické násilie navrhovateľku veľmi
vyčerpáva. Od 08.11.2025 je odporca políciou vykázaný zo spoločného obydlia na 14 dní s povinnosťou
nepribližovať sa k navrhovateľke na menej ako 50 metrov. Navrhovateľka sa však obáva toho, ako sa
odporca bude po uplynutí tejto lehoty správať a čo môže urobiť. Obáva sa, že ak by jeho hrubé správanie

pokračovalo, mohlo by dôjsť k vážnej ujme na ich zdraví a životoch alebo majetku. Domnieva sa totiž,
že odporca bude vo svojom násilnom správaní pokračovať, a tak požiadala o nevyhnutnú ochranu pre
seba aj svoje deti.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila listinné dôkazy: čiastočný

výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. H., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a
ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. č.p. 312.25/543. zo dňa 08.11.2025 a sobášny list.

4. Návrh navrhovateľky súd právne posúdil podľa nasledujúcich právnych ustanovení:

5. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd môže
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12.Podľa§330ods.2CSPaktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od

jeho vyhotovenia.

14. Podľa § 332 ods. 1 a 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,

prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

17. Všeobecne k neodkladným opatreniam:

18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo aj je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy pomerov
musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej umy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné,

aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti)
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a trvaní nároku.19. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností
navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie

neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného

opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením
by taktiež nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

20.Opatreniavzmysle§325ods.2písm.e)ažh)CSPsúopatreniavzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo

motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich

skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným
vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2
písm. h) CSP je jedným z menej závažných zásahov do osobných slobôd povinného (spomedzi zásahov

podľa § 325 ods. 2 písm. e/ až h/ CSP), pričom je podmienený tým, že zakázaným správaním by
telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená (podobne viď Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1098-1099).

21. Posúdenie skutkových tvrdení navrhovateľky, úvahy, ktorými sa súd spravoval pri právnom posúdení
a samotné závery, ku ktorým súd dospel:

22. Zo skutočností popísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z predloženého
listinného dôkazu – potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.11.2025 súd považoval za

osvedčené dôvodné obavy navrhovateľky, že v dôsledku správania odporcu by mohla byť ohrozená
jej telesná alebo duševná integrita. Zároveň navrhovateľka súdu predloženým listom vlastníctva
a potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.11.2025 preukázala, že spolu s odporcom
majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt na I. I. X v Prešove, kde spolu bývali do vykázania
odporcu zo spoločného obydlia políciou.

23. Hoci navrhovateľka nepredložila väčšie množstvo dôkazov, súdu je na základe tvrdení navrhovateľky
a zároveň z vlastnej činnosti známe, že na tunajšom súde prebieha i konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia pod sp. zn. 14P/212/2025, v ktorom navrhovateľka žiada o zverenie mal.
G. do svojej starostlivosti a poukazuje okrem iného i na hrubé správanie odporcu, ktoré osvedčuje

potvrdeniami polície o podaní oznámenia o podozreniach zo spáchania priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu, ktoré mali spočívať v tom, že ju odporca fyzicky napadol dňa 04.11.2025 a 07.11.2025.
Aj na základe uvedeného súd považuje za osvedčené, že došlo k negatívnym vplyvom konania
odporcu na psychiku, či fyzické zdravie navrhovateľky, resp. minimálne je osvedčená hrozba takýchto
zásahov do telesnej, či duševnej integrity navrhovateľky. Súd mal tak za to, že osvedčené rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom s ohľadom na charakter
vzťahov strán a okolnosti tohto prípadu sa ako najvhodnejšia a najefektívnejšia javí včasná súdna
ochranaprávenariadenímneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsúdzakáževstupodporcudoichspoločného
obydlia, ktoré je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP) a zároveň
zakáže odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou

odôvodnených špecifických prípadov – konania pred súdmi alebo orgánmi verejnej moci, či realizácia
styku rodiča s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva (podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP).24. V prevyšujúcej časti – nad rámec zákazu vstupu do bytu a nad rámec zákazu priblíženia na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov – súd návrh zamietol, nakoľko nepovažoval nariadenie neodkladného
opatrenia nad stanovený rozsah za nevyhnutný a primeraný okolnostiam. V tomto smere sa žiada

dodať, že súd považoval za nevyhnutné presne špecifikovať obydlie, v ktorom sa stalo spolunažívanie
neznesiteľným pre navrhovateľku, uvedením presnej špecifikácie bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov a vyhnúť sa tak aj neprimeranému zásahu do práv odporcu, širšiemu než je potrebné pre účely
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V spojení s nariadeným zákazom priblíženia na uvedenú
vzdialenosť nariadené neodkladné opatrenie pokrýva prakticky i priľahlé pozemky v čase, kedy sa

navrhovateľa bude nachádzať v mieste spoločného obydlia a tento zákaz priblíženia v sebe prakticky
subsumuje i zákaz vstupu na všetky miesta, kde sa navrhovateľka v tom-ktorom čase nachádza.

25. Z dôvodu, že v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť –
náhodné, nečakané, či vopred neplánované stretnutia sa s inými – súd považoval za nevyhnutné tiež
podrobnejšie špecifikovať uložený zákaz a výnimky z neho. V prvom rade bolo nevyhnutné zákaz

priblíženia sa koncentrovať len na úmyselné priblíženie sa odporcu, keďže nemožno vylúčiť, že sa
strany na verejnosti stretnú náhodne a nechcene, čomu sa objektívne nedá vždy zabrániť. Cieľom
tohto upresnenia je zabezpečiť, aby nebolo nariadené neodkladné opatrenie voči odporcovi použiteľné
šikanózne, i pri náhodných stretoch, ktorým odporca nemôže zabrániť. Pokiaľ ide o vymedzenie
priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby

neporušil uložený zákaz, súd považoval za primeranú vzdialenosť 20 metrov, ktorú považuje za
dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie strán sporu, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej
vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným odporcom za účelom vyhnutia sa priblíženiu k nej na
vzdialenosť menšiu než 20 metrov (totižto súd zastáva názor, že na vzdialenosť väčšiu ako cca 20
metrov sa stáva i vôbec ťažké pre povinnú osobu zistiť, že sa približuje k chránenej osobe a vyhnúť

sa stretu). Navrhovateľkou požadovaných 50 metrov sa javí ako neprimeraných i s ohľadom na tú
skutočnosť, že strany sporu aktuálne bývajú (zdržiavajú sa) v tej istej lokalite a tak môže byť splnenie
takejto povinnosti za týchto okolností zvlášť obtiažne a je potrebné vziať na zreteľ i objektívne možnosti
na strane odporcu, aby mohol uloženú povinnosť plniť bez neprimeraného zaťaženia (teda, aby mu
nebola uložená objektívne náročne splniteľná povinnosť, neprimerane zasahujúca do jeho práv).

26. Súd povinnosť uloženú odporcovi zúžil pre prípad úkonov strán sporu v konaniach pred súdmi,
orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré by mohli byť strany sporu
predvolaní, a to v rozsahu nevyhnutnom pre ich riadnu účasť na týchto úkonoch. Súd považoval
za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, resp.

iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa navrhovateľka a odporca stretnú pri vykonávaní
konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov (napr. rozloha pojednávanej miestnosti)
nebudemožnézabezpečiť,abyfyzickávzdialenosťmedzinimibolaväčšiaako20metrov.Ztohtodôvodu
rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná
prítomnosť navrhovateľky a odporcu, sa tento zákaz neuplatní. V tomto smere súd poukazuje na to, že v

prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana inak poskytovaná týmto neodkladným opatrením
nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov navrhovateľke dokážu zabezpečiť príslušné úradné
osoby (napr. orgány činné v trestnom konaní, justičná stráž a pod.).

27. Obdobne súd majúc na zreteli, že strany sporu majú maloleté deti pochádzajúce z manželstva, vo

vzťahukuktorýmprebiehaalebomôževbudúcnostiprebiehaťnasúdeajkonanieoúpravurodičovských
práv a povinnosti, súd zúžil povinnosť uloženú odporcovi aj pre prípad stretov navrhovateľky
a odporcu pri prípadnej realizácii styku rodiča (či už navrhovateľky alebo odporcu) s maloletými deťmi
pochádzajúcimi z manželstva strán sporu.

28. S poukazom na princíp ultima ratio, teda subsidiarity represie a použitia trestných postihov až ako
krajných prostriedkov na dosiahnutie ochrany práv navrhovateľky, sa súdu javí zvolený spôsob ochrany
práv navrhovateľky takýmto neodkladným opatrením ako vhodný a primeraný spôsob bránenia jej práv a
záujmov. Ochrana prostredníctvom civilného práva, a to neodkladným opatrením, je miernejšou formou,
ktorá má preventívny a zabezpečovací charakter; neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej.

V rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou
súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, pre ktoré sa odporca môže domnievať, že by mal
mať naďalej právo vstupu do spoločného obydlia a tieto skutočnosti a okolnosti sú podstatné až pre
prípadné rozhodnutie vo veci samej. Súd tak v tejto súvislosti uložil navrhovateľke povinnosť podať vočiodporcovi žalobu o obmedzenie užívacieho práva odporcu k bytu, prípadne o trvalé vylúčenie odporcu
zo spoločného užívania, keďže dotknutá nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu.
V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka totiž veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú

obaja manželia spoločne a práve pre prípad fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého
násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, kedy sa
stalo ďalšie spolužitie manželov v spoločnej nehnuteľnosti neznesiteľným, môže sa je jeden z manželov
domáhať na súde obmedzenia užívacieho práva druhého manžela, prípadne jeho úplného vylúčenia
z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Ak navrhovateľka nepodá predmetnú žalobu v stanovenej lehote,

súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým nariadil zákaz vstupu do spoločného
obydlia zruší.

29. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd ho nevymedzil žiadnym časovým obdobím, a to z
dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené a javí sa ako nehospodárne a priečiace sa zásade procesnej ekonómie podávanie

opakovaných návrhov na neodkladné opatrenie po uplynutí určitej vymedzenej doby. Koncepcia inštitútu
neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa
bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP).
Nariadené neodkladné opatrenia tak môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd
na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré boli nariadené. Na podanie návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť (teda odporca), ale aj navrhovateľka neodkladného opatrenia.

30. Vzhľadom na špecifické okolnosti pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia, predovšetkým čo
sa týka aktuálne časovo nevymedzeného nariadenia zákazu priblíženia (dôvody viď predchádzajúci

odsek), súd podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam poučil odporcu o možnosti podať návrh na
zrušenie tohto neodkladného opatrenia (či už v časti alebo v celom rozsahu). Súd nevzhliadol žiadne
možné predmety konaní vo veci samej, ktoré by mohli byť obsahom žaloby protistrany – odporcu
voči navrhovateľke, s ktorými by boli spojené právne následky zrušenia neodkladného opatrenia podľa
§ 337 ods. 3 CSP. Zánik účinkov neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením neodkladného

opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie podľa § 334 CSP, preto súd z opatrnosti
poučil odporcu aspoň o tejto možnosti dosiahnutia ochrany jeho práv.

31. Súd zamietol návrh navrhovateľky, pokiaľ ide o nariadenie kontroly dodržiavania neodkladného
opatrenia pomocou technických prostriedkov. Hoci aj v civilnom konaní je možné nariadiť kontrolu

dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami, takéto opatrenie
má byť opatrením výnimočným, keďže predstavuje omnoho väčší zásah do práv povinnej osoby. Súd
musí vždy citlivo zvážiť s ohľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľa a osvedčený skutkový stav,
či je nariadenie kontroly technickými prostriedkami skutočne nevyhnutným a vhodným prostriedkom
potrebným pre zabezpečenie dodržiavania uložených opatrení. V danom prípade má súd za to, že takéto

osobitnépodmienkyaintenzitazásahunebolisohľadomnapredloženélistinnédôkazyanavrhovateľkou
tvrdené skutočnosti osvedčené – súdu neboli predložené žiadne lekárske správy, čestné prehlásenia, či
iné listinné alebo audiovizuálne dôkazy, ktoré by odôvodňovali výnimočnosť potreby nariadenia kontroly
technickými prostriedkami (i v konaní sp. zn. 14P/212/2025 boli súdu doposiaľ predložené iba potvrdenia
o podaní oznámenia o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu). Súd však

nevylučuje, že do budúcna sa môže navrhovateľka pri zmenenej dôkaznej situácii, doplnení skutkových
tvrdení, či zmenených okolnostiach domáhať i uvedenej kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia
pomocou technických prostriedkov. V tejto súvislosti sa zároveň žiada objasniť praktickú stránku kontroly
technickými prostriedkami, a to, že táto nepredstavuje povinnosti iba na strane povinnej osoby alebo
zaťažuje aj chránenú osobu, ktorá pre účely účinnej realizácie taktiež musí nosiť zariadenie varovania

blízkosti.

32. Záverom súd považuje za vhodné upozorniť, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo
opakovaného konania, aby zmarila zákaz vstupu vydaný na základe neodkladného opatrenia v civilnom
procese alebo zmarila nariadený zákaz priblíženia sa, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej

podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.

33. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.34. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Nakoľko ide o rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré súd považuje zároveň
za rozhodnutie vo veci samej (a to i v prípade dočasnej úpravy pomerov ohľadom zákazu vstupu
do spoločnej domácnosti), rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania, ktorý patrí v základe
uplatneného nároku úspešnej navrhovateľke podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho,
že navrhovateľka bola v celom rozsahu úspešná, keď jej návrhu bolo až na nariadenie kontroly

neodkladného opatrenia technickými prostriedkami vyhovené. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

-2- 17C/46/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto
uznesenia na Okresný súd Prešov (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm.
d/ CSP). Vzhľadom na duálne doručovanie odporcovi – hybridne i cestou polície – začína táto lehota na
podanie odvolania odporcovi plynúť od prvého (skoršieho) doručenia tohto uznesenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku I. je vykonateľné jeho vyhotovením (§ 332
ods. 2 CSP).