Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123208216
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123208216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu A. B. C., bytom v D., E. F. XX proti žalovanému
Stavebnému bytovému družstvu II. Košice, so sídlom v Košiciach, Bardejovská č. 1593/3, o určenie
neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 25.4.2024 č.k. 24C/7/2023-205 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na

náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal
určenia neplatnosti písomného hlasovania vyhláseného žalovaným v dňoch 22. - 24.3.2023.

3. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca bol v čase žalobou napadnutého písomného
hlasovania jedným z vlastníkov bytov v bytovom dome Rezidencia pri Radnici, E. XX G. D.. Žalovaný

v uvedenom čase bol správcom predmetného bytového domu. Dňa 17.2.2023 bola žalovanému
doručená žiadosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vyhlásenie písomného hlasovania k trom
otázkam,pričomprílohužiadostitvorililistinyspodpismivlastníkov.Otázkybolischválenénadpolovičnou
väčšinou všetkých vlastníkov. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný zverejnil oznámenie o výsledku
hlasovania dňa 31.3.2023 na mieste obvyklom – v spoločných priestoroch predmetného bytového domu.
Súd ďalej vychádzal z tvrdenia žalobcu, že o termíne písomného hlasovania vedel, avšak písomného
hlasovania sa nezúčastnil.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie
je dôvodný.

5. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., z ktorého mal za preukázané,
že právnym prostriedkom ochrany je žaloba podaná v zákonom stanovených lehotách, ktoré sú 30 dní,
3 mesiace, resp. žiadna lehota. Mal za preukázané, že žalobca sa hlasovania nezúčastnil a teda nebol

prehlasovaný, o výsledku hlasovania sa dozvedel, pretože mal objektívnu reálnu možnosť zúčastniť
sa hlasovania a zároveň nešlo o situáciu, kedy by sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie
rozhodnutia. Z uvedeného súd vyvodil, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.6. Podľa názoru súdu žalobca hoc napáda zákonom ustanovenú procedúru pred prijatím rozhodnutia
vlastníkov bytov o písomnom hlasovaní, podanou žalobou vo svojej podstate sleduje cieľ, ktorý môže byť

posúdený len v konaní podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. a teda otázku platnosti samotného
rozhodnutia. Súd bol toho názoru, že otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov
nemôže posudzovať v inom právnom režime ako podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. a to ani
ako otázku predbežnú.

7. Aj keď právny poriadok ukladá povinnosť súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov
ex offo, táto zásada sa nevzťahuje na rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov. Zo zákona jednoznačne
vyplýva, že vlastník sa môže domáhať neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi, či zhromaždení
vlastníkov v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.

8. Súd vyslovil názor, že po uplynutí 30 - dňovej, resp. 3 - mesačnej lehoty už nie je možné sa úspešne

domáhať zrušenia, či neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. Súdnym prieskumom platných uznesení
vlastníkov po uplynutí zákonom stanovených lehôt v inom súdnom konaní by bol narušený princíp
právnej istoty.

9. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú – pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, ako aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení – zamietol.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešný žalovaný
sa výslovne nároku na náhradu trov konania vzdal, preto súd nárok na náhradu trov konania žalovanému
nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a vyslovil, že písomné hlasovanie vlastníkov je absolútne neplatným právnym úkonom, resp.
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej
vecnej legitimácie. Uviedol, že žalobu nepodával podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., t. j.
v konaní nenapádal výsledok hlasovania, ale samotnú zákonnosť vyhlásenia písomného hlasovania,
keď žalovaný nepostupoval pri výkone činnosti správcu v súlade s § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
Argumentácia súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je v rozpore s argumentáciou

k uplynutiu zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Z.z., t. j. do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania. Aj keď súd bol toho názoru, že nemá
v konaní aktívnu legitimáciu, keďže sa nezúčastnil hlasovania a právo podať žalobu podľa § 14a ods. 8
mu preto nepatrí, nemôže podľa toho istého ustanovenia posudzovať plynutie prekluzívnej lehoty. Súd
mal vykonať dokazovanie, či sa mohol dozvedieť o výsledku hlasovania, keďže v opačnom prípade

mu plynie na podanie žaloby lehota 3 mesiace od oznámenia výsledku hlasovania a žaloba by bola
podaná v rámci lehoty. Žalovaný vyhlásil písomné hlasovanie napriek tomu, že o písomné hlasovanie
nepožiadala aspoň štvrtina vlastníkov bytov v dome. Keďže vyhlásenie písomného hlasovania je
v rozpore s § 14a ods. 1, je absolútne neplatným právnym úkonom. Je toho názoru, že následné
hlasovanie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov nemôže validovať nezákonný postup žalovaného pri

vyhlásení písomného hlasovania. Upozornil na to, že podpisy vlastníkov boli za účelom vyhlásenia
písomného hlasovania zneužité. Písomné hlasovanie sa neuskutočnilo v zákonnej lehote do 15 dní,
keďže bolo vyhlásené na 22.3. až 24.3.2023 a žiadosť o vyhlásenie písomného hlasovania mu bola
doručená 17.2.2023.

13. Má za to, že právny poriadok ukladá povinnosť súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych
úkonov ex offo, t.j. aj bez návrhu. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že táto zásada sa na
rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov nevzťahuje. Keďže súd bol toho názoru, že nemôže podať žalobu
podľa § 14a ods. 8 a to z dôvodu, že sa nezúčastnil hlasovania, z uvedeného dôvodu sa na napádanú
neplatnosť uznesenia prijatého na schôdzi nemôže vzťahovať ani prekluzívna lehota podľa § 14a ods.

8 zákona č. 182/1993 Z.z. Trvá preto na existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
písomného hlasovania. Má za to, že jednotlivé odôvodnenia napadnutého rozsudku sú vo vzájomnom
rozpore.14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

veci, ak vychádzal z názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný vo veci domáhať sa určenia
neplatnosti písomného hlasovania, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol pre
nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie.

17. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie, poukazuje a v celom rozsahu

sa s nimi stotožňuje.

18. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že žalobu nepodával podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. že v konaní nenapádal
výsledok hlasovania, ale samotnú zákonnosť vyhlásenia písomného hlasovania.

19. Zo žalobného návrhu žalobcu je zrejmé, že podanou žalobou sa domáhal určenia neplatnosti
písomného hlasovania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal žalobným návrhom žalobcu a v odôvodnení rozhodnutia (v ods. 25. až 30.) náležite vysvetlil
absenciu aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Vzhľadom na dostatočnosť odôvodnenia nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať v tejto
súvislosti odvolacími námietkami žalobcu, nakoľko súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia s nimi dostatočne vysporiadal.

20. Je však potrebné uviesť, že za dôvodnú treba považovať aj námietku žalovaného v konaní pred

súdom prvej inštancie, ak namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Je nesporné, že
žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Je teda zrejmé, že o hlasovaní, ktoré má byť vyhlásené za neplatné, rozhodovali vlastníci
bytov a nebytových priestorov a preto žalovaným v súdnom konaní musia byť všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome. Z tohto dôvodu žalovaný ako správca nie je pasívne legitimovaný

v súdnom konaní o neplatnosť hlasovania. Vzhľadom na vyššie uvedené žaloba aj pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného musí byť zamietnutá.

21. V zmysle § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, preto sa odvolací súd nezaoberal
návrhom žalobcu v odvolaní na vyslovenie, že zo strany žalovaného došlo pri vyhlásení písomného

hlasovania k porušeniu § 14a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.

22. Vzhľadom na nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu nebolo potrebné
sa zaoberať ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nesúviseli s aktívnou, resp. pasívnou
legitimáciou strán sporu.

23. Možno preto konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce
v nesprávnych skutkových zisteniach a v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

24. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za podanie žaloby rozhodne súd prvej inštancie.
Odvolací súd nerozhodoval o žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané
odvolanie, tak ako žalobca žiadal v súlade s § 4 ods. 2 písm. v/ zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko sa jedná
o zákonné oslobodenie od platenia súdneho poplatku, o ktorom súd nerozhoduje.

25. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade
žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní
úspech nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.26. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).