Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010646
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7616010646.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Martina Baločka, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci odsúdenej A. A. B., v konaní
o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 18. decembra 2025, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 23.7.2025, sp. zn. 3T/99/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a ukladá súdu prvého stupňa,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdená A. A. B., nar.
XX.X.XXXX v C., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 3T/99/2016 zo dňa 4.3.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.

zn. 4To/76/2022 zo dňa 18.1.2023 neosvedčila a trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov
vykoná.

Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odsúdenú zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Protitomutouzneseniu,bezprostrednepojehovyhlásení,odôvodneníapoučeníoopravnomprostriedku
zahlásila sťažnosť odsúdená, ktorú následne aj písomne odôvodnila tak, že z písomného vyhotovenia
uznesenia je zrejmé, že konajúci súd ju ako odsúdenú považuje za podvodníčku a klamárku a má
za to, (viď písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia), že v priebehu skúšobnej doby nevyvinula
náležité úsilie ohľadom náhrady škody, pričom súd jej vytýka, že si nenašla zamestnanie, kde by mala
príjem, ktorý by jej umožňoval splatiť uloženú náhradu škody (strana 5 napadnutého uznesenia), čo súd

považuje za jej ľahostajný prístup k uloženej povinnosti.

Aj keď z obsahu písomného vyhotovenia to nie je zrejmé, ale pri verbálnom odôvodnení napadnutého
uznesenia konajúci sudca argumentoval tým, že má za preukázané nevyvinutie náležitého úsilia na
náhradu škody a preukázanie ľahostajného správania sa k uloženej povinnosti tým, že neuhradila ani
sčasti škodu podľa rozsudku. Nie je zrejmé, akú časť by konajúci sudca považoval za primeranú, aby

vyslovil jej osvedčenie sa v skúšobnej dobe, ale úplne mu uniká, že ak by dobrovoľne uhradila čo i
len časť uloženej náhrady škody, uznala by takto uloženú jej povinnosť čo do výšky a dôvodu, t.j. by
uznala, že je páchateľom trestného činu a spôsobila vyššie uvedenú škodu. Z logiky veci by potom
ako odôvodňovala návrh na obnovu konania, ktorý zdôvodňuje tým, že logicky nemohlo dôjsť ani k
spôsobeniu škody uvedenej v skutku. Celé konanie o osvedčení sa v skúšobnej dobe sa jej javí ako
konanie smerujúce k donúteniu uhradiť duplicitnú pohľadávku.Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/99/2016
zo dňa 23.07.2025 zmenil tak, že vysloví, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/99/2016 zo dňa 04.03.2022 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn 4To/76/2022 zo dňa 18.01.2023 osvedčila, alternatívne uznesenie
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/99/2016 zo dňa 23.07.2025 zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.

Na podklade podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3T/99/2016 zo dňa 04.03.2022 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/76/2022 zo dňa 18.01.2023 bola A. A. B. uznaná
vinnou v bode 1/ z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zák. a v bode

2/ z prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. Za to jej bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 15 (pätnásť ) mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. jej uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností

nahradila škodu spôsobenú trestným činom poškodeným.

Súčasne súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že je povinná zaplatiť poškodeným škodu v presne
stanovenej výške.

Rozhodnutie prvostupňového súdu tak nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2023, a nasledujúci deň, t.j.
dňa 19.01.2023 začala plynúť skúšobná doba.

Pre účely rozhodnutia o osvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe určil prvostupňový súd termín
verejného zasadnutia na deň 23.07.2025. Na predmetnom verejnom zasadnutí vykonal prvostupňový

súd dokazovanie v podobe prečítania listinných dôkazov a výsluchu odsúdenej.

Zo správ poškodených D. E. a F. E. vyplynulo, že odsúdená neuhradila ani časť škody.

Zo správy OO PZ Dunajská Streda vyplynulo, že odsúdená nespáchala trestný čin v skúšobnej dobe,

dopustila sa priestupkov na úseku dopravy a svoje bydlisko nezmenila.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že odsúdená v priebehu skúšobnej doby nespáchala žiaden trestný
čin, a preto nie je vedený nový záznam.

Obdobne to vyplynulo aj z lustrácie v rezorte GP SR, ktorá potvrdila, že voči odsúdenej nie je vedené
žiadne iné trestné konanie.

Z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov vyplynulo, že v priebehu skúšobnej doby odsúdená spáchala
dva priestupky na úseku dopravy, a to dňa 3.12.2024 pre rýchlosť jazdy a dňa 14.3.2023 - používanie

bezpečnostných pásov.

Databáza súdov SR potvrdzuje, že voči odsúdenej nebolo v skúšobnej dobe vedené žiadne trestné
konanie.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
bola odsúdená zamestnaná v spoločnosti D. G. H. G.. I., J. K. XX, XXX XX s tým, že jej príjem bol v
mesiaci 1/2023 a 2/2023 podľa vymeriavacieho základu vo výške 700,- EUR, v mesiaci 3/2023 podľa
vymeriavacieho základu vo výške 244,- EUR, v mesiaci 4/2023 a 5/2023 bola bez príjmu, v mesiaci
6/2023 podľa vymeriavacieho základu vo výške 478,- EUR, v mesiacoch od 7/2023 do 12/2023 podľa

vymeriavacieho základu vo výške 700,- EUR, v mesiacoch od 1/2024 do 12/2024 podľa vymeriavacieho
základu vo výške 750,- EUR a v mesiaci 1/2025 podľa vymeriavacieho základu vo výške 280,- EUR.Zvýpisovzobchodnéhoregistravyplynulo,žeodsúdenájekonateľkouspoločnostiC.L.G.od29.6.2017,
bola spoločníčkou v spoločnosti D. G. v období od 24.2.2024 do 23.4.2024, v zaniknutej spoločnosti M.
H. G. bola konateľkou od 29.6.2017 do 25.9.2024 a v zaniknutej spoločnosti 3 N. G. bola konateľkou

od 16.4.2013 do 14.6.2024.

Z charakteristiky Obce Veľké Dvorníky súd zistil, že odsúdená má trvalý pobyt vo D. N., M. O. P. Q.
XX/XX, je vydatá, v obci nebola priestupkovo a správne prejednávaná, pričom nemajú žiadne bližšie
informácie o jej majetkových a sociálnych pomeroch.

Z potvrdenia o príjme fyzickej osoby za rok 2024 vyplynulo, že odsúdená Mgr. A. B. mala v roku 2024
celkový príjem vo výške 9.000,- EUR.

Z potvrdenia o príjme fyzickej osoby za rok 2025 k 1.7.2025 vyplynulo, že odsúdená A. A. B. mala za
rok 2025 celkový príjem vo výške 1.680,- EUR.

Zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR vo veci konkurzu číslo B1-8K/7/2019 u právnickej osoby 1.
G. K. B. bol zistený čiastočný zoznam veriteľov spoločnosti, v ktorom je okrem iných uvedená A. A. B.
a spoločnosť C. L. G..

Odsúdená na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu predložila listinný dôkaz, a to potvrdenie o
príjme fyzickej osoby za rok 2023, z ktorého vyplýva, že odsúdená A. A. B. mala v roku 2023 celkový
príjem vo výške 6.322,- EUR.

Krajský súd považuje napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu za formálne, bez precíznejšieho

skúmania materiálnej stránky.

V rámci ustanovenia § 50 ods. 2 Tr. zák. je upravená možnosť súdu uložiť povinnosť nahradiť
poškodenému škodu spôsobenú trestným činom alebo povinnosť zaplatiť dlh, resp. zameškané výživné,
a to podľa možností odsúdeného.

Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že povinnosť nahradiť škodu alebo zaplatiť
dlh, alebo zameškané výživné môže byť odsúdenému uložená len v rámci jeho možností. V prípade, ak
by mu bola takáto povinnosť uložená, ale odsúdený by nebol schopný ju z objektívnych dôvodov splniť,
tak podľa názoru krajského súdu nemôže byť „sankcionovaný“ spôsobom, že by súd vyslovil, že sa v

rámci skúšobnej doby neosvedčil a nariadil by vykonanie trestu odňatia slobody.

V rámci pôvodného prvostupňového rozhodnutia bola odsúdenej podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. uložená
povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradila škodu spôsobenú trestným činom
poškodeným a súčasne súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol o tom, že je táto povinná zaplatiť

poškodeným škodu, konkrétne poškodenému F. E. škodu spočívajúcu v zaplatenej istine v sume
32.120,13 EUR a poškodenému D. E. škodu spočívajúcu v zaplatenej istine v sume 32.120,13 EUR,
čiže spolu sumu 64.240,26 EUR.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdenej príjem v rozhodnom období počas plynutia

skúšobnej doby bol v mesiaci 1/2023 a 2/2023 podľa vymeriavacieho základu vo výške 700,- €, v
mesiaci 3/2023 podľa vymeriavacieho základu vo výške 244,- €, v mesiaci 4/2023 a 5/2023 bola bez
príjmu, v mesiaci 6/2023 podľa vymeriavacieho základu vo výške 478,- €, v mesiacoch od 7/2023 do
12/2023 podľa vymeriavacieho základu vo výške 700,- €, v mesiacoch od 1/2024 do 12/2024 podľa
vymeriavacieho základu vo výške 750,- € a v mesiaci 1/2025 podľa vymeriavacieho základu vo výške

280,- €.

Na verejnom zasadnutí odsúdená Mgr. A. B. využila svoje právo a vypovedala. Uviedla, že v priebehu
skúšobnej doby nespáchala žiadny trestný čin a ani priestupok a škodu neuhradila. Od januára 2021
pracovala v spoločnosti D. G. H. G.. I. ako vedúca dopravy, nebola živnostníčka. Za rok 2023 mala hrubý

príjem 6.322,- €, v priebehu roku 2024 9.000,- € a za prvé tri mesiace roku 2025 mala príjem 1.680,- €.
Okrem toho je konateľkou spoločnosti C. L. G., ktorá však nevykonáva žiadnu činnosť. Exekúcie voči nej
sú vedené na základe práve rozsudku, ktorých sa toto konanie týka, kde neboli v prospech poškodených
vymožené žiadne finančné prostriedky.Žijezpríjmumanžela.Smanželomsastarajúo21-ročnéhosynaaochorúmamu.Keďžebolaodsúdená,
tak do iného zamestnania ju prijať nechceli.

Kritická otázka v rámci predmetného rozhodovania bola prvostupňovým súdom vyriešená v podstate
tak, že škoda nebola odsúdenou v skúšobnej dobe nahradená, preto je potrebné rozhodnúť o výkone
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, pričom odsúdená sa k náhrade škody správala
ľahostajne, nevyvinula v priebehu skúšobnej doby náležité úsilie ohľadom náhrady škody, napríklad aj

v spojitosti so získaním takého príjmu, ktorý by jej dovoľoval uhradiť škodu aspoň čiastočne. Jej obrana
na verejnom zasadnutí bola prvostupňovým súdom vyhodnotená ako účelová a zjavne nepresvedčivá.

S uvedeným hypotetickým tvrdením prvostupňového súdu sa krajský súd nestotožnil. Tieto konštatácie
boli negované nielen tvrdením samotnej odsúdenej, ktorá popísala podrobne jej finančnú kondíciu
v rozhodnej dobe, stav v rodine a konkrétnu starostlivosť o jej chorú mamu a syna, ale aj samotným

dokazovaním a zisťovaním príjmu odsúdenej zo Sociálnej poisťovne, z čoho je objektívne zrejmé, že
takúto škodu nemohla reálne v rámci skúšobnej doby zaplatiť, bez toho, aby bol ohrozený riadny chod
jej domácnosti a starostlivosť o základné potreby rodinných príslušníkov. Tvrdenia prvostupňového
súdu bagatelizujú jej argumentáciu o sťažení úhrady dlžnej sumy v dôsledku vplyvu odsúdenia a s tým
spojeného záznamu v registri trestov na možnosť nájsť si adekvátne zamestnanie, ako aj konkrétnej

argumentácie jednak o situácii v jej rodine a spôsobe úhrady škody v rámci maxima jej reálnych
možností.

Náhrada škody v celom rozsahu v skúšobnej dobe nie je predmetom objektívnej zodpovednosti
spojenej s nevyhnutným výkonom podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. S objektívnou

zodpovednosťou nie je spojené spáchanie trestného činu, a teda ani inštitút podmienečného odkladu
výkonu trestu, ktorý je jeho sekundárnym sankčným dôsledkom spojeným s osobitným motivačným
faktorom odvrátenia výkonu trestu. Skúšobná doba musí mať vždy možnosť vyústiť aj do alternatívy
osvedčenia sa odsúdeného (oproti rozhodnutiu o výkone podmienečne odloženého trestu), čo by nebolo
možné,akbyjusúdurčilvprípadenemožnostinahradiťodsúdenýmškoduužvpriebehuskúšobnejdoby

vzhľadom na výšku škody a vzhľadom na majetkové/príjmové pomery odsúdeného, keď súd napriek
tomu nepovažoval za účelné/zodpovedajúce zákonným kritériám uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody. V takom prípade by fakticky išlo o (nepodmienečný) odklad výkonu trestu, ktorý je za iných
podmienok reflektovaný iným, a to nie hmotnoprávnym, ale procesným inštitútom, pričom motivácia plniť
náhradovú povinnosť by bola eliminovaná, keďže by reálne nemohla privodiť osvedčenie sa odsúdenej

v skúšobnej dobe. Rovnako by také mechanické aktivovanie výkonu trestu odňatia slobody neplnilo účel
jeho skoršieho podmienečného odkladu v prípade nezavinenej (negatívnej) zmeny sociálnych pomerov
odsúdeného v priebehu skúšobnej doby.

Aj keď náhrada škody nie je primárnym účelom trestného stíhania a trestu (škodu je potrebné nahradiť

bez ohľadu na trestný postih plniaci aj iný účel), podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
má náhradu škody podporiť, a to nielen vtedy, ak je škoda nahraditeľná, resp. úplne nahradená v
skúšobnej dobe určenej súdom. Nárok na náhradu škody (jej zvyšku) aj v prípade absencie celého
rozsahu dotknutej majetkovej reparácie právne pretrváva, rovnako exekučný titul založený výrokom
odsudzujúceho rozsudku, pričom nariadenie výkonu trestu odňatia slobody môže náhradu škody aj

spomaliť/znemožniť.

Vzhľadom k tomu, že odsúdenej bola v pôvodnom rozhodnutí uložená povinnosť nahradiť škodu
poškodeným v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., u poškodených to znamená tzv. exekučný titul, na podklade
ktorého si môžu vymáhať v civilnom konaní škodu, čo sa aj v intenciách vykonaného dokazovania

uskutočnilo, keďže sa paralelne viedlo o tomto nároku civilné konanie o náhrade škody.

V súhrne možno konštatovať, že rozhodovanie o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia
slobody na báze objektívnej zodpovednosti za nenahradenie škody v skúšobnej dobe by bolo jednak
v prípade absencie zavinenia elementárne nespravodlivé a jednak by náhradu škody koncepčne a vo

väčšine prípadov ani fakticky nepodporilo, resp. malo by opačný efekt.

Jediným zákonným a spravodlivým interpretačným prístupom zameraným na naplnenie účelu
podmienečného odkladu výkonu trestu (eventuálne spojeného s probačným dohľadom) je posudzovaniezodpovednosti za náhradu škody v skúšobnej dobe ako zodpovednosti subjektívnej, pričom je však
rozhodnutie o výkone trestu odňatia slobody vyvolané aj v prípade nedbanlivostného zavinenia
odsúdeného vo vzťahu k nesplneniu náhradovej povinnosti, a to aj pri nevedomej nedbanlivosti (bez

ohľadu na to, či ide o odsúdenia za úmyselný alebo za nedbanlivostný trestný čin). Zjednodušene,
odsúdený musí vo vzťahu k náhrade škody vyvinúť náležité úsilie, ktoré je preňho legálne dostupné,
čomu zodpovedá súdmi pri ukladaní obmedzenia v skúšobnej dobe používaná formulácia o náhrade
škody odsúdeným "podľa svojich možností a schopností" (použil ju, avšak nezohľadnil aj prvostupňový
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v preskúmavanej veci). Samozrejme, zavinené nenahradenie

škody v skúšobnej dobe musí byť súdom vo vykonávacom konaní konštatované na základe overených
skutočností, nie ako púha hypotéza (resp. bez dostatočných podkladov pre taký záver a bez jeho
náležitého odôvodnenia).

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam bude potrebné, aby prvostupňový súd vec opätovne
preskúmal, zohľadnil argumentáciu krajského súdu a zákonne a spravodlivo rozhodol. V tejto súvislosti

dáva krajský súd do pozornosti aj skutočnosť, že odsúdenej skončila skúšobná doba pri podmienečnom
odsúdení dňa 19.01.2025, pričom v zmysle § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej
doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že
sa odsúdený osvedčil ex lege (19.01.2026).

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.