Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 20, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-33Cb/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117204997
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1117204997.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v spore žalobcu:

Spoločenstvo vlastníkov bytov SVB Železničná 679, so sídlom Železničná ul. 679/11, 945 01 Komárno,
IČO: 37 866 397, právne zast.: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska 19, 900 27
Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanému 1: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, a žalovanému 2: Mesto
Komárno, so sídlom Nám. gen. Klapku 1/1, 94505 Komárno, IČO: 00 306 525, právne zast.: LÖWY &
LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, o zaplatenie
6.670,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému 1 n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému 2 nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom
o výške náhrady trov konania žalovaného 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.03.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1 a

žalovaného 2 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 6.670,56 eur z titulu náhrady
škody s 8,25 % úrokom z omeškania od 28.04.2015 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalovaný 1 sa k predmetnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.10.2017, v ktorej uviedol, že dôvodom
odmietnutia plnenia bola skutočnosť, že zo strany klienta nebolo preukázané, že ku škode došlo
poistením krytou príčinou - prasknutím potrubia s poukazom na čl. 6 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok poistenia majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb, účinné od 01.10.2010 (ďalej

len ,,VPP“), teda nebolo preukázané, že sa jedná o náhodnú udalosť v súlade s VPP poisteným
krytím. Za preukázanie príčiny žalovaný 1 nepovažoval iba situáciu, ktorá mu umožní vykonať obhliadku
priamo. Klient môže príčinu preukázať aj iným spôsobom, napr. fotodokumentáciou alebo záznamom z
kamerového prieskumu potrubia, ktorý zachytáva stav tak, že je poškodenie identifikovateľné.

3. Žalovaný 2 podaním doručeným dňa 31.10.2017 k podanej žalobe uviedol, že popiera nárok žalobcu
v celom rozsahu. V danom prípade absentuje primárny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,

ktorým je protiprávny úkon, resp. porušenie právnej povinnosti. Poukázal na to, že z predloženej
fotodokumentácie nie je zrejmé, že k poškodeniu potrubia prišlo práve v dôsledku koreňov stromu,
resp. zásahom koreňov stromu. Nebolo vylúčené, že škoda vznikla opotrebením, resp. vekom potrubia.
Taktiež žalobca nepreukázal, že strom mal vysadiť žalovaný 2. Podľa jeho názoru strom nezasahovaldo ochranného pásma v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. Žalovaný 2 ďalej rozporoval
aj existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti, ktorú podľa názoru žalovaného 2 žalobca
nepreukázal.

4. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných vyjadril v replike podaním zo dňa 30.01.2018 tak, že žalovaný
1 v priebehu likvidácie neoznámil poistencovi, že nedisponuje dostatkom podkladov na ukončenie
likvidácie predmetnej poistnej udalosti a nevyzval žalobcu na doplnenie likvidačného spisu o podklady
preukazujúce vznik škody. K vyjadreniu žalovaného 2 uviedol, že strom, ktorého koreňová sústava

prerástla do predmetného potrubia stojí na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2 a tento
si nesplnil svoju právnu povinnosť opomenutím starostlivosti nie len o nadzemné prírastky, ale aj o
podzemné prírastky svojej dreviny. Opomenutím tohto konania neoprávnene zasiahol do slobodného
výkonu vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému potrubiu. Príčinná súvislosť medzi opomenutím
povinnosti žalovaného 2 a prasknutým potrubím vznikla prerastením koreňovej sústavy, a to vytvorením
diery do predmetného potrubia.

5. Žalovaný 2 sa v duplike doručenej súde dňa 20. 07. 2020 vyjadril tak, že trvá na tom, že žalobca
nepreukázal existenciu všetkých základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Rovnako
nepredložil a jednoznačne nepreukázal, že ním vyčíslená škoda bola spôsobená práve a len v príčinnej
súvislosti s poškodením potrubia koreňmi stromu. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe uviedol,

že ku vzniku škodovej udalosti prišlo dňa 20.03.2015. Z hľadiska predchádzania vzniku škody, ale až
dňa 11.03.2015 podal žiadosť o udelenie súhlasu s výrubom dreviny. Podľa žalovaného 2 mal žalobca
už 11.03.2015 vedomosť o možnej hrozbe, avšak nepodnikol kroky na jej eliminovanie a ani nevyzval
žalovaného 2 na odstránenie dreviny, resp. zjednanie nápravy. Bol toho názoru, že sa žalobca sám
výrazným spôsobom pričinil na vzniku škody, keď si riadne a včas nesplnil svoju prevenčnú povinnosť.

Žalovaný navrhol doplnenie dokazovania vyžiadaním odborného stanoviska pre posúdenie účelnosti
uplatnenejvýškyškodyzostranyžalobcu.Žalobcavtomtosmeredoposiaľnepredložilžiadnerelevantné
dôkazy s výnimkou už k žalobe pripojenej cenovej ponuky.

6. Na pojednávaní konanom dňa 02.06.2021 sa právnemu zástupcovi žalobcu nepodarilo zabezpečiť

prítomnosť navrhovaného svedka pána V. a požiadal súd o jeho predvolanie na výsluch. Súčasne
navrhol predvolať ako svedka P. Z., nakoľko z výsluchu svedka má byť zistené, za akých okolností
došlo k poistnej udalosti. K uvedenému žalovaný 1 a právny zástupca žalovaného 2 uviedli, že návrh
na výsluch svedka pána Z. bol predložený po koncentrácii konania a navrhli, aby súd návrh zamietol.
Taktiež uviedli, že nenavrhujú doplnenie dokazovania odborným vyjadrením. V súvislosti s fotografiami

pána V. namietli, že mali byť do konania predložené včas. Súd odročil pojednávanie pred otvorením z
dôvodu výsluchu svedka.

7. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2023 za prítomnosti strán konania súd uviedol stranám čo je
sporné, nesporné, a ktoré dôkazy vykoná. Na danom pojednávaní vypovedal svedok L. V., ktorý k

predmetnej veci uviedol, že je to už dávno, máj 2017. Všetko riešil s pánom Z., ktorý bol zástupca
bytového domu. Svedok uviedol, že problém bola kanalizácia, bola tam kanalizačná trubka zlomená.
Nastal havarijný stav. Pán Z. žiadal, aby to čím rýchlejšie otvorili a odstránili to. Vysekali to tam. Jeden
koreň roztlačil kanalizačnú trubku. Ten koreň tam rástol a tá kanalizačná trubka sa zlomila. Tú museli
vymeniť. Pánovi Z. odovzdal fotodokumentáciou, ale má jedno video, na ktorom to nie je dobre viditeľné,

nakoľko po nejakom 1 m bola čierna voda a nedalo sa nič vidieť. Tá voda sa tak sčerí, ak je to upchaté.
Bol tam len raz, jednu kanalizačnú trubku vymenili, cca 10 m. Ako rastie koreň a je vedľa trubky, tak po
čase ju roztlačí, keďže koreň je stále hrubší. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, čo znamená zlomiť
kanalizačnú trubku a aký je rozdiel medzi roztlačiť a zlomiť, svedok uviedol, že to je to isté. Keď to stále
rastie, tak je tam tlak a sa to zlomí. Svedok uviedol, že v pivnici bola voda, cez betón vyrážala, keďže tam

bol tlak. Na otázku žalovaného 1, kedy ho prvýkrát oslovili od žalobcu, že je tam nejaký problém, svedok
uviedol, že vtedy, keď tam mali vodu. Najprv sa to snažili spraviť vysokotlakovým čistením, následne
pán Z. povedal, že to treba odstrániť, lebo sa to nedalo vyčistiť. Na položenú otázku súdu, či ten dátum
vie uviesť presne, uviedol, že pozrel rozpis a tam bolo 29.05.2017. Svedok uviedol, že na č.l. 9 je jeho
faktúra. Dátum uvedený na faktúre dňa 29. 05. 2017 zistil tak, že si na počítači rozklikol cenový rozpis a

tam mal ten dátum. Po nahliadnutí do cenovej ponuky na č.l. 8 uviedol, áno, o toto sa jedná, toto mal na
mysli. Dáva na tie rozpisy v Komárne a dňa, ale na toto nevie, prečo nedal. Toto nie je cenová ponuka,
ale keď je tam rekapitulácia, tak je to rozpis, a to je potom čo to dokončili. Určite to bolo robené vtedy, je
možné, že sa len zmýlil, keď to následne v počítači upravoval. Tieto rekapitulácie robí hneď po skončeníprác. Nerobí ich ani vopred. Svedok uviedol, že zatlačili do trubky kameru, po cca 1,5 m do kanalizačnej
vody. Vedeli ešte ísť do 5,7 m vysokotlakovým čistením, keďže si vždy myslia, že je to upchaté. Ak sa to
nedá takto odstrániť, tak je trubka zlomená alebo má brucho a je taká poklesnutá, trubka vtedy klesá do

blata. Svedok uviedol, no keď to otvorili, tak videli, že je to zlomené. Otvorili podlahový betón a videli, že
koreň je vedľa trubky a tá je zlomená. Svedok uviedol, že fotografie na č.l. 5-7 sú tie, ktoré vyhotovoval.
Takéto oplotenie robia oni. Na fotografii č. 4 si spomína na ten koreň. A na fotografii č. 11 je také paženie,
aké robí len on. Svedok odpovedal, že na fotografii č. 3 je tá zlomená trubka, ale je taká čierna, že to
nie je dobre vidieť. Svedok odpovedal, že fotka č. 3 je robená pred vybratím, takto to bolo pôvodne

uložené, nie je ešte vybraná, ale robí to pre svoje potreby, tie fotky. Svedok uviedol, to sú spoje do čoho
ide tá ďalšia trubka. Ceny sú vykalkulované ako mu vyjde časovo. Do jednotkovej ceny je zahrnutých
viac postupov, koľko času mu na tom vyjde a koľko ľudí. On je len fyzická osoba, ak by to robila firma,
tá cena je o mnoho vyššia. Určite to urobil podľa nejakých meraní, túto cenu má dojednanú dopredu.
Do kalkulácie toľko vecí podrobne nedáva, ale určite k tomu mal aj ďalšie veci, kde počíta čas, koľko
metrov betónu atď., kde to bolo rozpísané, ale toto už ďalej neeviduje. Svedok uviedol, že nevie uviesť

presný materiál, trubka cca 10 m; plastový. Strávil tam 3 týždne, viac osôb tam pracovalo, traja tam
boli. Odstraňoval tie korene. Pán Z. ho kontaktoval na uskutočnenie týchto opráv. Svedok uviedol, že si
nepamätá kedy došlo k poškodeniu potrubia, veď aj k tomu roku 2017 uviedol, že to bol ten omyl, keď
otvoril to okno na počítača. Potrubie skúmali sondou, ale nevedeli určitým úsekom prejsť, takže vedeli,
že je trubka zlomená. Svedok doplnil ani kamerou, ani vysokotlakovým čistením. K skúmaniu došlo v ten

deň. Na zázname nie je vidieť príčinu poškodenia potrubia, lebo kameru tlačil v kalovej vode a nedostali
sa cez základ von. Na ďalšiu otázku, či videl, keď odkryli ten betón, že ten koreň prenikol do tej trubky,
svedok odpovedal, že áno, videl. Na ďalšiu otázku svedka právny zástupca žalovaného 2, upozornil, že
predtým uvádzal, že sa ten koreň popri roztlačil a zlomil trubku, aby to ozrejmil, svedok odpovedal, že
sa koreň dostal do domu a zväčšil sa a pretlačil sa cez keramickú kanalizáciu a ten prechod bol asi cca

10 cm. A tenké korene sa pri spojoch dostali do trubky. Svedok uviedol, v akom stave bolo potrubie,
plastovú trubku museli napojiť na keramickú. Keramická bola zlomená, spájala sa do stúpačky, ktorá
bola zo zliatiny, bola hrdzavá a ten stav tej keramickej trubky bol zlý. Všetky spoje boli prasknuté, mohli
ešte vydržať možno 2 - 3 roky, ale potom by klesli kvôli vode a prasklo by tiež to potrubie. Na otázku,
koľko rokov mohlo mať to potrubie, odpovedal, že vtedy, keď asi postavili dom. Na ďalšiu otázku, v akých

časových intervaloch obvykle dochádza k výmene takýchto keramických potrubí, odpovedal, že vtedy,
keď je s tým problém. Vymenili len to čo bolo potrebné. Zvyšok by vedeli urobiť aj dodatočne bez toho,
aby otvorili toto. Faktúra bola uhradená, nemá cenníky z daného obdobia, ale iné spoločnosti, by vzali
za túto prácu trojnásobok cca 18.000 eur.

8. Na vyššie uvedenom pojednávaní taktiež súd uznesením zamietol návrh na výsluch pána Z..
V tejto súvislosti v odôvodnení uznesenia súd uviedol, že účasť pána Z. mal zabezpečiť právny
zástupca žalobcu, ktorý však nemožnosť zabezpečenia jeho účasti avizoval až na nariadenom termíne
pojednávania, čím zmaril, aby ho súd mohol riadne a včas predvolať. Vzhľadom na tú skutočnosť, že
právny zástupca žalobcu vopred a včas o nemožnosti účasti pána Z. súd neinformoval a nežiadal o

poskytnutie súčinnosti zo strany súdu, súd predmetný návrh zamietol, a to z dôvodu hospodárnosti
konania s ohľadom na sudcovskú koncentráciu.

9. Žalovaný 2 sa v písomnom záverečnom podaní, doručeným súdu dňa 11.09.2023, vyjadril k veci
samej, zopakoval rozhodné skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci. V danom prípade absentuje

primárny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je protiprávny úkon, resp. porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovaného 2. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že by k poškodeniu
potrubia malo prísť práve a len v dôsledku koreňov alebo koreňovej sústavy stromu vo vlastníctve
žalovaného 2, resp. žalobca ani nepreukázal, že k poškodeniu potrubia malo prísť práve a len v
dôsledku poškodenia koreňmi alebo koreňovej sústavy akéhokoľvek stromu. Táto skutočnosť nevyplýva

ani z predloženej fotodokumentácie zo strany žalobcu, ani z ďalších predložených, resp. vykonaných
dôkazov. Zdôraznil, že ak by aj k poškodeniu potrubia prišlo v dôsledku prerastajúcich koreňov
stromov (čo popiera), tak odstránenie týchto koreňov alebo imisií, je podľa litery zákona, ako názoru
právnych teoretikov len na vlastníkovi dotknutého pozemku, nakoľko vlastník stromu môže korene
odstraňovať len vo vhodnej ročnej dobe. Zdôraznil, že vlastník pozemku dotknutý touto imisiou sa

rozumie vlastník pozemku, na ktorý presahujú vetvy alebo korene stromu susediaceho pozemku.
Z vykonaného dokazovania (zo žiadosti adresovanej správnemu orgánu) mal žalobca vedomosť o
danej skutočnosti minimálne od 11.03.2015 a nič mu preto nebránilo, aby postupoval v intenciách
ustanovenia § 127 ods. 1 OZ. Pokiaľ mal teda vlastník pozemku (žalobca) vedomosť o prieniku imisiína jeho pozemok a rovnako mal vedomosť o možnom nebezpečenstve vzniku škody, čo sám v konaní
opakovane a viackrát deklaroval, nič mu nebránilo v tom, aby sám urobil opatrenia na odstránenie
takýchto zásahov. Podľa jeho názoru, žalovaný 2 neporušil ani svoju povinnosť podľa § 47 ods. 2 z. č.

543/2002 Z. z. Žalobca ďalej nepreukázal, resp. nešpecifikoval výšku ním uplatnenej škody. Doposiaľ
nepredložil žiadne relevantné dôkazy s výnimkou k žalobe pripojenej cenovej ponuky (ktorá nie je
datovaná) a faktúry. Žalobca nepreukázal v kontexte ním vymedzených skutočností, skutočnú príčinu
vzniku škody. Žalovaný 2 poukázal na zápis z obhliadky a prejednania škody zo dňa 01.04.2015, ktorý
podpísal pán Z.. Navyše dal do pozornosti súdu, že uvedený zápis bol vyhotovený a podpísaný až

po uskutočnení opráv, ako aj sondáže potrubia, a nenachádza sa v ňom žiadna zmienka o tom, že
by dotknuté potrubie malo byť poškodené ako tvrdí žalobca koreňmi stromu. Bol toho názoru, že ak
by boli tvrdenia žalobcu o poškodení potrubia koreňmi stromu pravdivé, bolo by to uvedené v zápise
z obhliadky a prejedania škody zo dňa 01.04.2015. Tento dokument preto nepreukazuje existenciu
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného 2 a vznikom škody. Neexistencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného 2 a vznikom škody na strane žalobcu, vyplynula aj

z výpovede svedka pána V., ktorý menil, resp. uvádzal rozličné spôsoby ako malo prísť k vzniku škody.
Výsluch svedka pána V. tak nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti v prejednávanej veci. Mal za to,
že žalovaný 2 v konaní dostatočne preukázal, že škodu tak, ako ju popisuje žalobca nezavinil, a to aj
v nadväznosti na skutočnosť, že žalobca do dnešného dňa nijakým spôsobom nepreukázal protiprávny
úkon na strane žalovaného 2, ako aj nepreukázal vznik škody (tak ako ho uvádza žalobca), a príčinnú

súvislosť medzi protiprávnym úkonom na strane žalovaného 2 a vznikom škody. Na druhej strane je to
práve žalobca, kto si nesplnil povinnosť správať sa tak, aby predišiel vzniku škody, keď už najneskôr
dňa 11.03.2015 (žiadosť o súhlas na výrub adresovaná správnemu orgánu), vedel, resp. predpokladal,
že môže vzniknúť škoda, avšak nepodnikol žiadne kroky na jej odstránenie.

10. Žalovaný 1 záverečným podaním, doručeným súdu dňa 13. 09. 2023, uviedol, že nebola preukázaná
príčina škody, nebol preukázaný spôsob, resp. dôvod poškodenia potrubia, teda či došlo alebo nedošlo
k jeho prasknutiu, tak ako to zakotvujú VPP. Vypočutý svedok L. V. uviedol, že kanalizačné potrubie
bolo zlomené a uviedol, že to bolo z dôvodu prerastania koreňov stromu. Prerastanie koreňov stromu
je postupný proces, o ktorom podľa (iných) dôkazov mal žalobca vedomosť už pred vznikom v žalobe

označenej škodovej udalosti. Žalovaný 1 poukázal na žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu na výrub
drevinydatovanú11.03.2015alistinu,,Odvolanieprotirozhodnutiuozastavenísprávnehokonania“.Obe
citované listiny boli pripojené k vyjadreniu žalovaného 2 (Mesto Komárno) a žalovaný 1 ich v procese
likvidácienemalkdispozícii.Podľatvrdeniavžalobeprišlokškodovejudalostiaždňa20.03.2015,pričom
vyššie označené dôkazy tvrdia skoršiu haváriu a škodu a tiež (minimálne) značia vedomosť o prerastaní

koreňov. Naviac v čase podania odvolania by už mala byť škoda odstránená, a vynaložené náklady
zrejmé,nakoľkoužbolavystavenáfaktúradoloženákžalobe(faktúravystavenádňa13.04.2015,splatná
27.04.2015, dátum dodania služby 13.04.2015), avšak v odvolaní sa napriek tomu dané skutočnosti
neuvádzajú a suma škody je uvedená 6.600 eur (predmetom faktúry ako aj platobného príkazu a tiež
žaloby je suma 6.670,56 eur). V zápise z obhliadky uskutočnenej zástupcom poisťovne a za prítomnosti

zástupcu žalobcu pána Z. dňa 01.04.2015 (medzi prílohami k žalobe) je uvedená informácia, že v čase
obhliadky bolo poškodenie odstránené a uvádza sa, že pravdepodobne došlo k posunu odpadovej rúry z
domu ku hlavnej kanalizácii. Vôbec sa nespomínajú korene stromu, prasknutie alebo zlomenie potrubia
ich vplyvom, hoci podľa výpovede svedka V. bolo vizuálne zistenie koreňa stromu a zlomenej trúbky
po otvorení podlahového betónu. Predložená nedatovaná „cenová ponuka“ neobsahuje žiadne merné

jednotky ani jednotkové ceny, cenu práce a materiálu a je absolútne nepreskúmateľná. Podľa svedka
ani nejde o cenovú ponuku, ale o určitú rekapituláciu, sumarizáciu vykonaného, čiže v dobe keď malo
byť presne zrejmé čo a ako bolo opravované, koľko materiálu a práce bolo vynaložené, napriek tomu to
špecifikované nie je. Žalovaný 1 dal do pozornosti, že rozsah poškodených (vymenených) súčastí podľa
(už vyššie spomenutého) zápisu z obhliadky podpísanej pánom Z. dňa 01.04.2015 nekorešponduje s

výpoveďou svedka V., ani s jeho nedatovanou všeobecnou „rekapituláciou“, keďže v zápise z obhliadky
je uvedené, že boli vymenené: 1 ks spoj plastovej rúry, 1 ks plastové téčko s čistiacim otvorom v pivnici
obyvateľa, držiaky plastové rúry 2 ks a cca 2 metre plastovej rúry 125 v pivnici obyvateľa a celkovo sa
píše o cca 7 m nového vedenia odpadu. Zo zápisu z obhliadky tiež vyplýva, že práce sa netýkali len
priestoru vonku, pod vonkajším schodiskom (kde bol zlom), ale prebiehali aj vo vnútri (pivnice).

11. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2023 žalovaný 1 predložil súdu krátkou cestou orientačnú
kalkuláciu/rozpis potencionálnych nákladov. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k žiadosti zo dňa
11.03.2015, nakoľko označená škodová udalosť sa mala stať 20.03.2015, právny zástupca poukázal nato, že k havárii, došlo tak ako to bolo uvedené v žalobe. Vyjadril sa k vyjadreniu žalovaného 2, žalobca
sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného 2, odstránenie imisií je len na vlastníkovi dotknutého pozemku,
avšak nestotožnil sa v tom, že si to mohol odstrániť sám. Doručil súdu do spisu krátkou cestou dôkaz -

kópiu z katastrálnej mapy a výpis z LV, z ktorého vyplýva že vlastníkom dotknutého pozemku, na ktorom
došlo k prerasteniu koreňov nie je žalobca, ale žalovaný 2. Mal za to, že došlo k porušeniu prevenčnej
povinnosti zo strany žalovaného 2. K výške skutočnej škody žalobca uviedol, že nemá iný doklad, ako
predmetnú faktúru. K inému poškodeniu nemohlo dôjsť, bahno vzniklo v dôsledku porušenia potrubia.
Právny zástupca žalovaného 2 rozporoval skutočnosť, na ktorom pozemku stojí strom a o ktorý strom

konkrétne ide. Žalovaný 1 poukázal na problematickú kalkuláciu, na nejasnosti a rozpory skutkových
okolností uvedených v žalobe s tým, čo vyplýva z dôkazov. Z dôvodu označenia miesta na pozemku, kde
sa má predmetný strom nachádzať s ohľadom na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2, súd odročil
predmetné pojednávanie.

12. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, ako napr.

so zmluvnou dokumentáciou, cenovou ponukou/rekapituláciou, faktúrou, súhrnným návrhom poistnej
zmluvy, záznamom z rokovania, poistkou č. 511055460, zápisom z obhliadky a prejednania škody z
01.04.2015, ukončením likvidácie z 09.04. 2015, emailovou komunikáciou z 16.04.2015, žiadosťou
o vydanie súhlasu na výrub dreviny z 11.03.2015, rozhodnutím Mesta Komárno, odvolaním proti
rozhodnutiu Mesta Komárno, rozhodnutím Okresného úradu Komárno, čiastočným výpisom z LV č.

XXXX, výpisom z OR SR, výpisom z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
všeobecnými poistnými podmienkami - poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb
(ďalej len ,,VPP“), zmluvnými dojednaniami - poistenie bytových domov, google street wiew - Ž. XX,
kópiou z katastrálnej mapy a výpisom z LV č. XXXX a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

14. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové

tvrdenia.

15. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa odseku 2
skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

19. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

20. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

21. Podľa § 788 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení v rozhodnom čase (ďalej ako
„OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastanenáhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

22.Podľa§788ods.3OZ,súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypoistiteľa(poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

23. Podľa § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,

odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

24. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

25. Podľa § 809 ods. 1 OZ, poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie

porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi
predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

26.Podľa§810OZ,poistenýmáprávonanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaodvráteniepoistnej
udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré

účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

27. Podľa § 814 OZ, ak poistiteľ nahradil poistenému len časť škody, je osoba, proti ktorej má poistený
právo na úhradu zvyšujúcej časti škody, povinná uspokojiť poistiteľa až po uspokojení poisteného.

28.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

29. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa odseku 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

30. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Podľa

odseku 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť

susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo

odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

32. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, účinného v rozhodnom čase,
vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať,
najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán

ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia
na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

33. Poistenie sa vždy vzťahuje iba na tie udalosti, pre ktoré bola dojednaná poistná ochrana, teda
poistenie pokrýva iba určité riziká. Poistná udalosť v poistení majetku je vždy spojená s určitým

následkom na poistenej veci (poškodenie veci, zničenie veci, strata veci, odcudzenie veci), ale aj
príčinou (poistným rizikom), teda nie sú kryté akékoľvek následky na poistenej veci, ale iba tie, ktoré boli
spôsobené konkrétnym, v poistnej zmluve dohodnutým poistným rizikom. Spojenie následku poistnej
udalosti s poskytnutím poistného plnenia je dané škodovým charakterom poistenia spojeným s krytímujmy vzniknutej v majetkovej sfére. Požiadavka príčinnej súvislosti musí byť pri posudzovaní nároku
vždy prítomná, niekedy však nie je ani jej zrejmé splnenie základom pre výplatu poistného plnenia.

34. Prechod práva na náhradu škody je typickým inštitútom, ktorý sa uplatňuje iba v rámci poistení, ktoré
majú charakter škodového poistenia. Vznik poistnej udalosti môže byť v konkrétnom prípade zapríčinený
protiprávnym konaním iného subjektu, v dôsledku čoho vznikne poistenému právo na náhradu škody.
Poistenému (žalobcovi) teda môžu poistnou udalosťou vzniknúť dva samostatné nároky - právo na
vyplatenie poistného plnenia v dôsledku vzniku škody na predmete poistenia (voči žalovanému 1) a

právo na náhradu škody voči subjektu, ktorý za vznik škody zodpovedá (voči žalovanému 2).

35. Predmetom tohto konania je teda voči a) žalovanému 1 nárok na nezaplatené poistné plnenie v
dôsledku výluky z rozsahu poistného krytia (čl. 6 ods. 2 VPP), b) žalovanému 2 náhrada škody z titulu
všeobecnej zodpovednosti za škodu.

36. Spornou bola skutočnosť, či došlo k poistnej udalosti, jej priebeh s poukazom k žalovanému 1 na
možnú výluku z poistného krytia a k žalovanému 2 na vznik predpokladov všeobecnej zodpovednosti za
škodu (protiprávny úkon/porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť, škoda, zavinenie).

37. Súd na úvod poukazuje na to, že dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe nesie

žalobca. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
konania.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tieto tvrdenia.

Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť rozhodné skutočnosti a na svoje tvrdenie musí
označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom stave

(priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho
vzťahu (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

38.Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťstranykonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

39. Ak teda žalobca odvodzuje svoj nárok voči žalovanému 1 na poistné plnenie z poistnej udalosti a voči
žalovanému 2 nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku prerastania koreňov zo stromu

nachádzajúcom sa vo vlastníctve žalovaného 2, ktoré prerazili potrubie, na opravu ktorého vynaložil
žalobca prostriedky v celkovej výške 6.670,56 eur, je povinný preukázať najmä priebeh tejto poistnej
udalosti (voči žalovanému 1) ako a všetky predpoklady vzniku nároku zo zodpovednosti za vzniknutú
škodu (voči žalovanému 2).

40. Vykonaným dokazovaním sa však nepodarilo odstrániť rozpory/nezrozumiteľnosť týkajúcu vzniku
a priebehu skutkového deja s ohľadom na predložené dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, a to
najmä žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z 11.03.2015, kde žalobca odôvodnil predmetnú
žiadosť tým, že ,,ohrozuje zdravie a majetok obyvateľov bytového domu na parcele ž. XXX vchodu č.
XX. Korene stromu prenikli do potrubia odpadovej kanalizácie nášho domu (naša prípojka v pivnici domu

mestskej siete) a zapchali odtok čo spôsobilo haváriu v dome. Jej odstránenie predbežne odhadnuté
dodávateľom prác na 5.000 eur + DPH...“, ako aj zápis z obhliadky a prejednania škody z 01.04.2015,
v ktorom sa uvádza ,,pravdepodobne prišlo k posunutiu odpadovej rúry z domu ku hlavnej kanalizácii, a
to malo vplyv na prietok a upchatie kanalizačnej rúry“. Uvedené vôbec nekorešponduje so skutkovýmitvrdeniami žalobcu v žalobe včítane jednotlivých vyjadrení, napr. vznikom škodovej udalosti datovanej
na deň 20.03.2015 a jej priebehom. Predmetný rozpor sa v konaní nepodarilo odstrániť ani výsluchom
svedka, ktorý nevedel bližšie špecifikovať čas vzniku havárie na kanalizačnom potrubí v bytovom dome.

Nakoľko žalobca žiadnym logickým spôsobom nevysvetlil rozpory vo vzniku a priebehu ním uvádzaného
skutkového deja, čím neodstránil vzniknuté rozpory, musí byť uvedené podľa názoru súdu nepochybne
potrebné pričítať na ťarchu samotnému žalobcovi. V tomto smere mal súd za to, že s poukazom na
vyššie uvedené absentuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi ,,údajnou“ škodovou udalosťou
a následkom. Rovnako tak z uvedeného je zrejmé, že nie je možné súdom ustáliť, akým spôsobom a

kedy došlo k poistnej udalosti, keďže tieto rozhodné skutkové okolnosti sú zásadnými aj pre následné
porušeniepovinnostízostranyžalobcu(najmäpreposúdenieporušeniaprevenčnejpovinnosti,prípadne
na zistenie rozsahu a miery zavinenia). Predmetná skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci, nebola preukázaná a výsledky hodnotenia dôkazov súdu neumožnili súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá, a
preto súd musel žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu zamietnuť.

41. Vo vzťahu k možnej výluke z poistného krytia (čl. 6 ods. 2 VPP) je potrebné uviesť, že sa súd
danou výlukou s poukazom neunesenie dôkazného bremena týkajúceho sa priebehu poistnej udalosti
s ohľadom na vyššie uvedené nezaoberal, nakoľko by sa v danom prípade jednalo iba o hypotézy.

42. K škode (následku škodovej udalosti) súd uvádza, že sa ani vykonaním dokazovania nedokázala
jednoznačne ustáliť jej výška tak, ako to žalobca požadoval v žalobe. Taktiež samotný žalobca v čase
podania odvolania proti rozhodnutiu Mesta Komárno, t.j. v čase keď už mala byť škoda odstránená
a vynaložené náklady zrejmé (faktúra doložená k žalobe v sume 6.670,56 eur), v odvolaní zo dňa
05.05.2015 uvádza ako výšku spôsobenej škody sumu 6.600 eur. Je avšak nepochybné, že aj

napriek tomu, že cenová ponuka/rekapitulácia neobsahovala všetky potrebné vstupné informácie, resp.
zahŕňala aj vstupy (práce), ktoré sa netýkali ,,údajnej“ škodovej udalosti zo dňa 20.03.2015, sú z nej
zrejmé položky, za ktoré by žalobcovi patrila náhrada. Uvedené v neposlednom rade podporuje aj
orientačná kalkulácia predložená žalovaným 1 do súdneho konania. Na druhej strane, súd dáva za
pravdu žalovanému 1 v tom, že vo vzťahu k materiálu (nie ceny prác), ktorý mal byť použitý, nie je možné

ustáliť hodnotu týchto položiek s ohľadom na nepresnú kalkuláciu preloženú žalobcom, ktorá mala byť
výsledkom dohody medzi pánom V. a žalobcom, avšak bez uvedenia konkrétneho materiálu použitého
v rámci odstraňovania škody. Predmetnú výšku škody s ohľadom na rozsah škody by bolo možné
ustáliť len ďalší dokazovaním, čo však v predmetnej veci bolo irelevantným s ohľadom na neunesenie
dôkazného bremena týkajúce sa priebehu skutkového deja, v dôsledku ktorého k predmetnej škode

malo dôjsť.

43. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, ktorú súd skúmal v súvislosti s námietkou
žalovaného 2, že nie je zrejmé, či predmetné korene stromu rástli zo stromu, ktorý je vo vlastníctve
žalovaného 2, súd uvádza nasledovné.

44. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo
aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v
spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z

ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného
práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten
subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna

vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale
vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo
nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnostiobjektívneniejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 192/2004 ). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na
strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 ). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či
subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

45. Súd však po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že korene stromu, ktoré boli označované

žalobcom ako tie, ktoré poškodili potrubie (nebola preukázaná príčinná súvislosť) sa nachádza na
pozemku vo vlastníctve žalovaného 2 v bezprostrednej blízkosti miesta škodovej udalosti (bližšie pozri
č.l. 177, 182, 5-7). Námietka žalovaného 2, či ide o strom vysadený žalovaným 2, alebo obyvateľmi
okolitých bytových jednotiek nebola rozhodujúcou.

46. V súvislosti s predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ) žalovaného 2,

dospel súd k záveru, že absentuje nepochybne kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti
a škodou (pozri bod 37 a nasl. odôvodnenia rozsudku). Za protiprávne konanie ako predpoklad
zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda
konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu, odvolací súd
zdôrazňuje, že aj nesplnenie prevenčnej povinnosti (tzv. generálnej prevencie) v ustanoveniach §

415 OZ, je považované za protiprávne konanie. Protiprávnym konaním je teda konanie, ktoré môže
vyplývať z porušenia pozitívnej hmotnoprávnej úpravy expressis verbis charakterizovanej (uvedenej) v
zákone alebo z konania porušujúceho zmluvné vzťahy, pričom v rámci existujúceho zmluvného vzťahu
vzniká deliktuálny záväzkový vzťah. O protiprávne konanie môže teda ísť len vtedy, ak konanie je v
rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov alebo je v rozpore so zmluvným

dojednaním. Preto aj posúdenie protiprávnosti bude závislé od posúdenia súladnosti (nesúladnosti)
správania s právnou úpravou alebo od posúdenia súladnosti (nesúladnosti) správania so zmluvným
dojednaním. K namietanému porušeniu právnej povinnosti žalovaného 2, je súd toho názoru, že vo
vzťahu k žalovanému 2 by bolo možné uvažovať aj o nesplnení všeobecnej prevenčnej povinnosti
podľa § 415 OZ, ako aj § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný 2

ako vlastník pozemku, si má počínať tak, aby k žiadnej škode, napr. spôsobenej koreňovou sústavou
stromu nachádzajúcom sa na pozemku žalovaného 2, nedošlo. Keďže v konaní bola sporná príčinná
súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody a o predmetnej škodovej udalosti je
možné hovoriť len ako o tvrdenej žalobcom, je predmetné skúmanie - samotného porušenia povinnosti
vlastníka pozemku bližšie irelevantné. Ku skutočnostiam, či žalobca vedel/nevedel o skutočnostiach,

že predmetná koreňová sústava ohrozuje kanalizačné potrubie bytového domu skôr ako sa mala stať
havária, v dôsledku čoho mohol porušiť právnu povinnosť, sa vzhľadom na nejasnosti v skutkovom deji
na tomto mieste ustáliť nedá. Čo sa týka posledného predpokladu vzniku všeobecnej zodpovednosti
žalovaného 2, a to zavinenia, je s ohľadom na vyššie uvedené irelevantné.

47. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

48. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. a III. tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1 vo vzťahu k žalobcovi s poukazom na hospodárnosť konania,
napriek 100% úspechu žalovaného 1, nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II. rozsudku),
nakoľko žalovanému 1 žiadne trovy konania nevznikli. Žalovanému 2 vo vzťahu k žalobcovi priznal nárokna náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III. rozsudku) s ohľadom na zásadu úspechu, keďže
mu trovy konania reálne vznikli.

53. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).