Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 8, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cb/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324205937
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1324205937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobcu E., podnikajúceho pod

obchodným menom R.. A. U. - Autotrans, s miestom podnikania Pri zvonici 4139/27, Bratislava-
Ružinov 821 04, IČO: 37 334 883, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.718,76 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.680,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.343,43 eura od 25.07.2020 do 28.04.2023 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.680,34 eura od 29.04.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 9,62 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 18.08.2020 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3.718,76 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.718,76 eura od 12.07.2020 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Uviedol, že 21.05.2020 bola AUTO PZ s.r.o. (ďalej len „poškodený“) spôsobená škoda na

motorovom vozidle C. M., X.: F Škodu zavinil vodič motorového vozidla N., X.: F na ktoré bolo uzatvorené
povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o nehode, v ktorom
si škodca priznal svoju vinu. Žalovaná poskytla náhradu škody v celkovej výške 1.320,26 eura (791,98
eura + 528,28 eura). Škodu žalovaná likvidovala ako totálnu s čím žalobca nesúhlasil, avšak žalovaná
trvala na svojom stanovisku. Znalec K.. T. V. určil skutočnú škodu na vozidle v sume 5.989 eur. Od tejto
sumy odpočítal žalobca sumu 1.000 eur za odpredaj vraku vozidla, sumu 1.320,26 eura predstavujúcu
poskytnutúnáhraduškodyžalovanouapripočítalsumu49,99eurazakalkuláciuautorizovanéhoservisu.

Výslednúsumu3.718,76eurauplatnilvočižalovanejtitulomdoplatkuzaskutočnúškodunapoškodenom
vozidle. Aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo 16.08.2020.
Tvrdenia preukazoval správou o nehode, oznámením škodovej udalosti poškodeným, oznámením o
poistnom plnení z 29.06.2020 a z 09.07.2020, potvrdením o vklade hotovosti, oznámením žalovanej o
totálnej škode z 01.07.2020, zápisom o poškodení motorového vozidla, kalkuláciou, listom adresovaným
žalovanej z 26.06.2020, faktúrou č. 20042106 spolu s dokladom úhrade, posudkom / kalkuláciou,
zákazkovým listom č. 198337, faktúrou č. 2020/08, kúpnou zmluvou, elektronickou komunikáciou,

výpočtom všeobecnej hodnoty cestného vozidla, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o
postúpení pohľadávky. Podaním doručeným súdu 09.10.2020 žalobca doložil znalecký posudok č.
202001620275 vypracovaný Ing. T. V. spolu s daňovým dokladom a dokladom o úhrade.2. Uznesením sp. zn. 37Cb/44/2020 zo 17.02.2023 vyzval súd žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe
žalobcu. Žalovaná sa vyjadrila podaním z 03.03.2023. Potvrdila, že na vozidle poškodeného došlo k
vzniku škody, ktorú zavinil vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Škodová

udalosť bola žalovanej riadne nahlásená. V priebehu likvidácie s ohľadom na vysoké náklady na opravu
a všeobecnú hodnotu poškodeného motorového vozidla ku dňu nehody označila škodu na vozidle za
totálnu. 09.07.2020 žalovaná oznámila poškodenému možnosť odpredaja zvyškov motorového vozidla
s tým, že prieskumom trhu bola určená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 2.425 eur s
DPH. Žalovaná poskytla náhradu škody bez DPH, pretože poškodený bol platcom DPH. Nesúhlasila

s uplatnenou sumou 3.718,76 eura. Namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobu, pretože
pohľadávka bola na žalobcu postúpená len vo výške 3.608,77 eura. Nestotožnila sa so záverom
znaleckého posudku vypracovaného znalcom K.. T. V., ktorý určil všeobecnú hodnotu motorového
vozidla ku dňu škodovej udalosti na sumu 5.989 eur s DPH (4.990,83 eura bez DPH). Žalovaná túto
hodnotuurčilanasumu3.349,41eurabezDPH.PodľažalovanejznalecK..T.V.nesprávneuviedolpočet
držiteľov vozidla, nesprávne uviedol spôsob prevádzky vozidla, a teda nesprávne určil konštanty k3 a k4.

Hodnota vraku bola žalovanou určená na 2.425 eur s DPH (2.020,83 eura bez DPH). Za túto cenu bolo
možné vrak odpredať, pričom cena bola za dodržania podmienok garantovaná. Nestotožnila sa preto s
tým, že vrak vozidla bol odpredaný za 1.000 eur. Napokon namietala potrebu vypracovania kalkulácie
vo výške 49,99 eura. K vyjadreniu priložila poistku č. 6 579 602 912, oznámenie škodovej udalosti, zápis
o poškodení motorového vozidla, fotografiu poškodeného vozidla, kalkuláciu nákladov, elektronickú

komunikáciu, oznámenie o poistnom plnení z 29.06.2020 a z 10.07.2020, posudok / kalkuláciu č.
9529772714, výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla, oznámenie o totálne škode z 03.07.2020
a z 09.07.2020, výstup z registra vozidiel, technický preukaz.

3. Žalobca vo vyjadrení zo 14.03.2023 namietol výstup z registra vozidiel, pretože ide o listinu, ktorú

nemožno použiť na právne účely. Nesúhlasil s postupom žalovanej, ktorá odpočítala DPH. Tvrdil, že listy
žalovanej z 09.07.2020 a z 03.07.2020 mu neboli doručené a nedostal ani ponuku na odpredaj vraku
za sumu 2.425 eur.

4. Žalovaná reagovala podaním z 13.04.2023. Súdu predložila znalecký posudok č. 34/2023

vypracovaný Automotive Solution4u, s. r. o., ktorý určuje vyššiu hodnotu poškodeného motorového
vozidla, než z akej vychádzala žalovaná a pripustila možnosť doplatku z jej strany. Trvala na tvrdení,
že je nutné odpočítať DPH, pretože poškodený je platcom DPH. Nesúhlasila s vyjadrením žalobcu, že
mu nebola zaslaná ponuka na odpredaj vraku, pretože táto mu bola doručovaná spolu s oznámením
o poistnom plnení. 03.07.2020 bol žalobca informovaný, že prebieha oceňovanie zvyškov vozidla na

aukcii. List s možnosťou odpredaja vraku bol žalobcovi zaslaný 09.07.2020. Odpredaj vraku za nižšiu
sumu zo strany žalobcu nemôže ísť na ťarchu žalovanej. Okrem znaleckého posudku súdu predložila
aj vyjadrenie Národnej banky Slovenska, stanovisko základu pre výpočet poistného plnenia pri totálnej
škode na motorovom vozidle, elektronickú komunikáciu, oznámenie o totálnej škode z 09.07.2020,
oznámenie o poistnom plnení z 09.07.2020.

5. Na pojednávaní konanom 17.05.2023 žalobca uviedol, že žalovaná v procese likvidácie škodovej
udalosti pozmenila všeobecnú hodnotu vozidla a likvidovala škodovú udalosť ako totálnu škodu. Išlo ale
o nesprávny postup. Žalovaná trvala na správnosti likvidácie škodovej udalosti. O možnosti odpredať
zvyšky bol žalobca informovaný a rovnako bol informovaný aj o cene za akú odpredaj bolo možné

realizovať. Plnenie bolo poskytnuté na základe žalovanou vypočítanej hodnoty vozidla. Súdny znalec
vykonal výpočet všeobecnej hodnoty vozidla a táto bola stanovená vyššia. Došlo už ale k odpredaju
vozidla a preto nebolo možné meniť záver likvidácie o totálnej škode. 28.04.2023 bol zrealizovaný
doplatok 663,09 eura žalobcovi. Hodnota zvyškov bola znalcom ohodnotená rovnako ako online burzou.
Podľa žalovanej nie je zrejmé z čoho pozostáva žalovaná istina. Namietala počítanie výšky hodnoty

vozidla s DPH, pretože poškodený bol platcom DPH. Žalobca predal zvyšky vozidla za nižšiu sumu
než reálne mali. Žalovaná súdu predložila oznámenie o poistnom plnení z 28.04.2023. Žalobca potvrdil,
že dostal 663,09 eura ale zatiaľ nevie urobiť úpravu žaloby. Po získaní podrobného vyčíslenia urobí
úpravu žalobného návrhu. Oznámenie o poistnom plnení je podľa žalobcu zmätočné, pretože žalovaná
stále považuje škodu za totálnu, hoci o totálnu škodu nejde. Ide o parciálnu škodu. Trval na tom,

že nemal vedomosť o ponuke žalovanej na odpredaj vozidla. Ďalej upriamil pozornosť na to, že
znalec vybratý žalovanou nesprávne zohľadnil východiskovú hodnotu motorového vozidla. Poškodené
motorové vozidlo bolo 03.07.2020 odpredané, pretože poškodený dôveroval žalovanej, že ide o totálnuškodu, a z toho dôvodu vozidlo neopravoval. Ponuka zo strany žalovanej na odpredaj vozidla bola
odosielaná až po odpredaji vozidla.

6. Po pojednávaní žalobca podaním z 26.07.2023 predložil súdu doplnok č. 1 znaleckého posudku č.
202001620275 vypracovaný Ing. T. V..

7. Žalovaná sa vyjadrila podaním z 24.08.2023. Zdôraznila, že priznanie dane z pridanej hodnoty nie je
pri stanovení všeobecnej hodnoty motorového vozidla automatické. Poškodený v čase škodovej udalosti

bol subjektom registrovaným pre DPH. Je preto potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty motorového
vozidla bez zarátania DPH, pretože v prípade úhrady DPH zo strany poškodeného v dôsledku možnosti
realizácie jej odpočtu na výstupe nemôže dôjsť k zníženiu majetku na strane poškodeného. Uplatnenie
DPH musí poškodený preukázať, pretože zo systému povinného zmluvného poistenia sa odškodňuje
iba skutočná škoda. Súdu predložila výsledky online burzy, z ktorých vyplýva, že výherca burzy bol
pripravený vozidlo poškodeného odkúpiť za 2.425 eur, o čom bol poškodený informovaný 09.07.2020.

8. Na pojednávaní konanom 04.09.2024 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalovaná
opätovne namietala, že poškodený bol platcom DPH, a preto nemožno v rámci náhrady škody priznať aj
DPH.Namietalaajvšeobecnúhodnotumotorovéhovozidla,akoajhodnotuzvyškovtakakoichpožaduje
žalobca. Odkázala na ňou predložený znalecký posudok. Žalobca nedoložil doklad o prepise vozidla

na kupujúceho. Žalobca k hodnote zvyškov upriamil pozornosť na tú okolnosť, že poškodený oslovil
subjekty zaoberajúce sa výkupom poškodených motorových vozidiel.

9. Po pojednávaní žalovaná súdu v podaní zo 16.09.2024 uviedla, že žalobca nepreukázal, že
poškodenému vznikla v časti nároku na zaplatenie DPH škoda. Poškodený nechal oceniť vrak servismi

skôr, než žalovaná posúdila rozsah poškodenia. Následne poškodený vrak odpredal, hoci zo žiadneho
relevantného dôkazu nevyplývala reálna hodnota vraku. Servisy sa snažili získať vrak čo najlacnejšie.
Prevod držby vozidla nastal ale až 09.07.2021, kedy sa jeho majiteľom stala RepCar s. r. o. a vozidlo
je stále v prevádzke. Jeho momentálnou majiteľkou je R. J.. Hodnota zvyškov vozidla preto nemohla
byť len vo výške 1.000 eur.

10.Napojednávaníkonanom09.10.2024žalobcauviedol,žeprotistrananepreukázalačiastkovéplnenie
škody.Žalovanáuviedla,žezoznámeníopoistnomplnenívyplývažeplnínaistinu.Škodanamotorovom
vozidle bola totálna a tak aj bola likvidovaná. Servisy oslovené poškodeným udávali nízke sumy za
zbytky. Poškodené vozidlo je pritom stále v prevádzke. Prepis vozidla bol až po roku. Poškodený po

roku požiadal žalovanú o zrušenie povinného zmluvného poistenia z dôvodu prepisu vozidla. Poškodený
vozidlopredalvroku2020,alekprepisudošloažvroku2021.Žalobcareagovaltvrdením,žeokolnosť,či
je vozidlo v prevádzke je irelevantná. Poškodený zmluvu so žalovanou môže zrušiť kedy chce. Nedošlo
k porušeniu žiadneho predpisu zo strany poškodeného. Prepis vozidla je podľa žalobcu len registrovou
vecou, pričom dopravný inšpektorát vykoná zmenu držby vozidla len na základe zmluvy.

11. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že strany sporu neurobili spornými skutkové
okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného, t.j. vlastníka motorového
vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u
žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkoumotorovéhovozidla.Spornosťspočívalavtom,čižalovanápostupovalasprávne,keďznížila
požadovanú náhradu škody. Spornou je aj aktívna vecná legitimácia žalobcu.

12. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona
č. 40/1964 Zb. - ďalej len „Občiansky zákonník“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

14. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päťpercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.

15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

18. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

21. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zákona
(ďalej len „C. s. p.“) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

22. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

25. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

26. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní správom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno

považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie
konkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí
najvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania už
podané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú na nich.

27. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v

tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

28. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Vecná legitimácia, či už aktívna
alebo pasívna sa vo všeobecnosti v civilnom procese rozumie oprávnenie strán sporu vyplývajúce z

hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobkyne), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán sporu nenamieta.

29. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo 16.08.2020 uzavretou medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, postupca prehlásil, že je vlastníkom pohľadávky vo výške 3.608,77 eura
ako doplatok k riadnemu poistnému plneniu zo škodovej udalosti z 21.05.2020 na vozidle M.M., X.: F a
to voči žalovanej. Takto označenú pohľadávku postupca postúpil postupníkovi - žalobcovi.

30. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným tak plynie, že predmetom
postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v doplatení zníženej náhrady škody, a
práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Bol postúpený konkrétny nárok na
náhradu škody v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet
postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne

identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných
strán. Postupca (poškodený) v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka
(žalobcu). Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu
pohľadávku postúpiť. Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou žalobca preukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, ale len v sume 3.608,77 eura. Žalobca v žalobe uviedol, že žiada, aby súd

uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 3.718,76 eura, hoci nárok na náhradu škody, ktorý bol predmetom
postúpenia je v sume 3.608,77 eura. Žalobca tak celkom zjavne nemá aktívnu vecnú legitimáciu v časti
o zaplatenie sumy 109,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,99 eura od12.07.2020 do zaplatenia, pretože v tomto rozsahu nárok poškodeného na náhradu škody na žalobcu
neprešiel. Súd v tomto rozsahu žalobu žalobcu zamietol.

31. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do
pôvodného stavu. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody
a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným
plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Do úvahy prichádzajú dva spôsoby určenia výšky

peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, ktorú mala vec pred
poškodením, s obvyklou cenou veci po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby
si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Ak poškodený nechá poškodenú vec opraviť,
môže výšku škody vyčísliť cenou opravy pozostávajúcou spravidla z ceny uskutočnených prác a ceny
vymenených (náhradných) dielov. Zhodnotenie veci opravou nastáva len vtedy, ak skutočne príde ku
zvýšeniu obvyklej ceny veci a nie k jej technickému zhodnoteniu alebo zvýšeniu technickej hodnoty.

Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou
cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Ak sa rozhodne pre opravu,
zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým spôsobom, totiž hodnotou
opravy.

32. V tomto smere súd poukazuje na oznámenie žalovanej o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo
9529772714 z 01.07.2020, v ktorom žalovaná poškodenému uviedla, že škodu na motorovom vozidle
vyhlásila za totálnu škodu - neekonomickú opravu. Poškodený uvedené akceptoval a vozidlo si nenechal
opraviť. Akékoľvek námietky strán sporu v tomto smere sú preto irelevantné. Podstatný pre tento spor je
potom fakt, že vozidlo opravené nebolo, a teda výšku škody je potrebné určiť ako rozdiel medzi obvyklou

cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Je potrebné zdôrazniť,
že žalovaná nemôže poškodenému vnútiť ako má naložiť s motorovým vozidlom. Pre tento spor sú
nepodstatné úvahy o tom, či vozidlo bolo možné opraviť a či momentálne je alebo nie je pojazdné.
Podstatným je fakt, že vozidlo poškodené bolo, poškodený má nárok na náhradu škody zo systému
povinného zmluvného poistenia a výšku škody požaduje ako rozdiel medzi obvyklou cenou veci pred

poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Tento spôsob poškodený zvolil práve s
ohľadom na stanovisko žalovanej, ktorá škodu vyhlásila za totálnu.

33. V zmysle uvedeného skutočnou škodou v danom spore potom nie je suma 49,99 eura za vytvorenie
predbežnej kalkulácie, ktorú vytvorila RENAULT RETAIL GROUP SK s. r. o. Spomenutá obchodná

spoločnosť vystavila 15.06.2020 faktúru č. 20042106 poškodenému a znejúcu na sumu 49,99 eura,
ktorú poškodený uhradil 15.06.2020. Táto faktúra by mala pre spor význam len vtedy, keby si poškodený
nechal motorové vozidlo opraviť. Poškodený ale akceptoval záver žalovanej o totálnej škode, a preto je
tento náklad vynaložený neúčelne. Zo systému povinného zmluvného poistenia sa nehradí akákoľvek
škoda, ale len uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,

odcudzením alebo stratou veci (bod 17. tohto rozsudku). Predbežná kalkulácia, ktorá nemá pre spor
relevanciu, takýmto nárok rozhodne nie je. Súd teda žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 49,99
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,99 eura od 12.07.2020 do zaplatenia
zamietol. Zároveň v tejto časti podľa názoru súdu nemá žalobca aktívnu vecnú legitimáciu, pretože zo
zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16.08.2020 nemožno vyvodiť, že predmetom postúpenia bola aj táto

suma.

34. Smerodajné pre rozhodnutie sporu je ďalej vyriešenie otázky, či náhrada škody zahŕňa aj DPH.
Súd nie je viazaný stanoviskom Národnej banky Slovenska z 15.07.2020 a ani stanoviskom KPMG
Slovensko Advisory, k. s., že náhrada škody DPH nezahŕňa, ak ide o platcu DPH, ktorý si uplatnil nárok

na odpočet DPH. V tejto otázke súd odkazuje na rozhodovaciu prax nadriadeného súdu, t. j. Krajského
súdu v Bratislave, ktorý v rozsudkoch sp. zn. 1Cob/156/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 3Cob/192/2018
zo 06.03.2019 konštatoval, že v prípade totálnej škody poskytnutá náhrada škody má zahŕňať aj DPH.
Súd sa názormi tam vyslovenými stotožňuje, pričom odkazuje na odôvodnenie týchto rozsudkov, ktoré
preberá. Platí preto, že samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH neznamená, že mu v

súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť by prichádzala do úvahy
iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla. V
prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH
odpočítať. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, preto nie je dôvod, aby
žalovaná túto skutočnosť rozporovala a odmietla žalobcovi nahradiť poskytnuté plnenie v celom rozsahu
(aj v rátane DPH). Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s obranou žalovanej, podľa ktorej vzhľadom na

to, že poškodený bol v čase škodovej udalosti platcom DPH, skutočnou škodou by mala byť všeobecná
hodnota vozidla bez DPH. Súd dospel k záveru, že poskytnuté plnenie v rámci likvidácie poistnej udalosti
ako totálnej škody nepredstavuje plnenie, z ktorého by vznikol poškodenému nárok uplatniť si odpočet
DPH voči správcovi dane tak ako je to napr. v prípade parciálnej škody na vozidle, ktorú predstavujú
vynaložené náklady na opravu predmetnej veci a ktoré je možné chápať ako tovary a služby ktoré môžu

byť predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Na túto
skutočnosť podľa súdu nemá vplyv ani to, či si poškodený pri zadovážení predmetného vozidla odpočet
dane z pridanej hodnoty uplatnil. Aj v druhom spomenutom rozsudku odvolací súd uviedol, že „samotná
skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že
mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. V prípade zničenia motorového vozidla
(totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Podľa ustanovenia § 2

písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku "Na účely tejto
vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom
mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,

že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty." Keďže
Vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, nie je dôvod na to,
aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a odmietol žalobcovi nahradiť poskytnuté poistné plnenie v
celom rozsahu. Vyhláška výslovne uvádza že do všeobecnej hodnoty majetku sa nezapočítava DPH
len v prípade, ak ide o typ vozidla, ktorý sa ako nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie. V

takom prípade znalec určí východiskovú hodnotu vozidla na základe poslednej predajnej ceny nového
vozidla v krajine jeho pôvodu. Od tejto ceny sa odpočíta DPH a prípadne aj iné dane, ak tvoria súčasť
ceny v krajine pôvodu vozidla. Takto získaná suma v pôvodnej mene sa prepočíta na eurá k dátumu
ohodnotenia. Pokiaľ takéto vozidlo na základe krajiny svojho pôvodu podlieha platbe cla, pripadne iným
povinným poplatkom, znalec tieto poplatky zaráta do jeho východiskovej hodnoty. Ak znalec počíta

všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, pripočíta ju k východiskovej
hodnote vozidla. Okrem vyššie identifikovanej výnimky obsahuje vyhláška v súvislosti s DPH už iba
povinnosť znalca uviesť, či vypočítaná východisková hodnota, všeobecná hodnota resp. reprodukčná
obstarávacia hodnota je s DPH alebo bez DPH. To znamená, že vyhláška považuje za obvyklý výpočet
s DPH. Je zrejmé, že zákonodarca uvažoval o výnimkách skôr v intenciách zamedzenia dvojitého

zdanenia, ako v úmysle znížiť plnenie škodcu o uplatnenú DPH. Odvolací súd vzhľadom na uvedené
dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne keď žalobcovi právo na plnenie priznal“.

35. V súlade s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu súd konštatuje, že odpočet DPH v prípade
náhrady škody je zo strany žalovanej nedôvodný a súd bude vychádzať z peňažných súm vrátane DPH.

36. Následne je potrebné zohľadniť náhradu škody, ktorú žalovaná žalobcovi poskytla. Oznámením o
poistnomplneníz29.06.2020žalovanápoškodenémuposkytlapreddavoknáhradyškodyvsume791,98
eura. Z uvedenej sumy vychádzal aj sám žalobca v žalobe. Žalobca ale opomenul, že k tejto sume je
potrebné pripočítať aj sumu 41,35 eura, ktorú žalovaná tiež priznala, ale ju preúčtovala na dlžné poistné.

Suma poskytnutá žalovanou na základe oznámenia o poistnom plnení z 29.06.2020 je preto 833,33
eura, čo uviedla napokon aj žalovaná vo svojom vyjadrení zo 16.09.2024. Žaloba žalobcu je preto v tejto
nezohľadnenej časti nedôvodná a súd ju zamietol spolu s jej príslušenstvom. Na základe oznámenia
o poistnom plnení z 10.07.2020 poskytla žalovaná poškodenému náhradu škody v sume 528,25 eura,
čo rovnako žalobca potvrdil v žalobe. V tomto smere platí § 186 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého súd

vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny
v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Oznámením o poistnom
plnení z 28.04.2023 žalovaná poskytla náhradu škody v sume 663,09 eura. Žalobca na pojednávaní
konanom 17.05.2023 potvrdil prijatie uvedenej sumy. Namietal, že nevie na čo uvedenú sumu zarátať,
pretože to žalovaná neuviedla. Zo spomenutého oznámenia o poistnom plnení z 28.04.2023 dostatočne

vyplýva, že poskytnutú sumu plnila žalovaná na istinu, keďže v oznámení o poistnom plnení sa žiadne
úroky z omeškania nespomínajú. Zároveň platí § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje,
že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neučí inak - žalovaná inak neurčila, a preto sa jej plnenie započítava na istinu. No anapokon oznámením o poistnom plnení z 03.05.2023 žalovaná poskytla náhradu škody v sume 33 eur,
ktorá predstavuje náklady na zaobstaranie vozidla. Z tejto sumy ale súd vychádzať nemôže, t. j. nemôže
juzohľadniť,pretožežalobcatakétoplnenienepožadoval.Totoplneniemápodkladvoznámeníototálnej

škode ku škodovej udalosti číslo 9529772714 z 01.07.2020, v ktorom žalovaná poškodenému oznámila,
že v prípade uplatnenia a preukázania nároku z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bude žalovanou v rámci náhrady skutočnej škody
priznaná čiastka na úhradu nákladov spojených so zaobstaraním iného motorového vozidla, a to 33 eur
za prihlásenie motorového vozidla a 33 eur za zmenu EČV. Je pravdou, že žalovaná poskytla sumu 33

eur aj v prípade oznámenia o poistnom plnení z 10.07.2020 a je zarátané v sume 528,25 eura, ale toto
súd nemôže meniť, keďže ide o skutkové tvrdenie, na ktorom sa strany sporu zhodli a žalobca rovnako
zo sumy 528,25 eura vychádza (§ 186 ods. 2 C. s. p.). Celková žalovanou poskytnutá náhrada škody
relevantná pre vyriešenie tohto sporu je potom v sume 2.024,67 eura (833,33 eura + 528,25 eura +
663,09 eura).

37. Ako ďalšie je potrebné vyriešiť hodnotu zvyškov poškodeného motorového vozidla. Súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/234/2007 z 30.06.2008, v ktorom
najvyššia súdna autorita uviedla, že pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle § 442 Občianskeho
zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu.
Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to nemôže byť

rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami, napríklad tým, že poškodený nevie
primerane naložiť s použiteľnými a predajnými zvyškami poškodeného motorového vozidla, alebo
že s nimi naloží tak, akoby nemali žiadnu hodnotu. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej
na motorovom vozidle treba vziať na zreteľ, že zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti
a súčiastky poškodeného vozidla) majú objektívne vždy majetkovú hodnotu, pri určovaní výšky

ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt (akým spôsobom je v individuálnom prípade ten - ktorý
poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naložiť s touto hodnotou). Žalobca, ktorý má v tomto
spore dôkazné bremeno preukazoval hodnotu zvyškov subjektívnym aspektom, teda kúpno-predajnou
zmluvou, ktorá preukazuje ako bol poškodený schopný s použiteľnými zvyškami motorového vozidla
naložiť (subjektívny aspekt). Žalobca predložil kúpnu zmluvu uzavretú 03.07.2020 medzi poškodeným

a X.XXX V., v zmysle ktorej boli zvyšky motorového vozidla odpredané za sumu 1.000 eur. Poškodený
na túto sumu vystavil 03.07.2020 faktúru č. 2020/08 a kupujúci ju uhradil. Uvedené vyplýva z
predloženého vkladu hotovosti, podľa ktorého Y. V. ako vkladateľ vložil 04.07.2020 sumu 1.000 eur
na účet poškodeného. Cena zvyškov uvedená v kúpnej zmluve ale v žiadnom prípade nepreukazuje
ich objektívnu hodnotu - napr. že ide o výkupnú hodnotu týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných

náhradných dielov. Žalobca ale predložil aj doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 202001620275
vypracovaného Ing. T. V., podľa ktorého je všeobecná hodnota zvyškov 800 eur s DPH, teda suma
nižšia než za ktorú boli zvyšky predané. Znalec vychádzal z ponuky T. Inter Auto Slovakia, s. r. o. z
22.05.2020, ktorá ponúkla sumu 800 eur s DPH, z ponuky Final - CD Bratislava, s. r. o. z 21.05.2020,
ktorá ponúkla sumu 700 eur s DPH a z ponuky Autobazár Bil - Mar, s. r. o. z 21.05.2020, ktorá

ponúkla sumu 750 eur s DPH, pričom zohľadnil najvýhodnejšiu ponuku. Súdu boli spomenuté ponuky
aj predložené. Všetky ponuky sú zo strany dotknutých subjektov opečiatkované, podpísané a je v nich
uvedené, že suma za zvyšky motorového vozidla je určená na základe obhliadky. Žalobca preto podľa
súdu uniesol dôkazné bremeno, keď hodnotu zvyškov odvodil od subjektívneho aspektu naloženia s nimi
a dostatočne preukázal, že medzi subjektívnym aspektom naloženia so zvyškami motorového vozidla a

ich objektívnou hodnotou je symbol ?. Námietka žalovanej, že Porsche Inter Auto Slovakia, s. r. o. vraky
nevykupuje je nenáležitá, pretože tento dopyt urobila žalovaná k 08.08.2023 a nie k rozhodnému dňu
21.05.2020, kedy došlo ku škodovej udalosti.

38. Žalovaná vychádzala zo sumy 2.425 eur s DPH (2.020,83 eura bez DPH), ktorá bola určená ako

výsledok internetovej aukcie (online burza). Z rovnakej sumy vychádzal aj znalec Automotive Solution4u,
s. r. o. v znaleckom posudku č. 34/2023 odvolávajúc sa na výsledok online burzy TotalCar s. r. o.
(ponukový list sp. zn. 9529772714). Výherca aukcie známy nie je a nie sú známe ani ostatné ponuky.
Žalovaná súdu predložila aj výsledok online burzy AUTOonline, kde je víťazná ponuka vo výške 1.380
eur s DPH a ďalšie ponuky sú s DPH 1.240 eur, 1.200 eur, 960 eur, 920 eur, 650 eur, 610 eur, 390

eur, 360 eur a 210 eur. Súdu bol predložený aj výsledok burzy CARTV s víťaznou ponukou 2.221 eur
s DPH, pričom ďalšie ponuky sú s DPH 2.146 eur, 2.145 eur, 1.601 eur, 1.055 eur, 333 eur, 222 eur,
100 eur, 5 eur a 1 euro.39. V prípade rozdielnosti záverov v znaleckých posudkoch platí, že pri hodnotení dôkazu znaleckým
posudkom súd nemôže hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalci dospeli z hľadiska ich správnosti.
Posudzuje iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s

ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd sa v súlade s uvedeným a v súlade s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/234/2007 z 30.06.2008 prikláňa k znaleckému posudku č.
202001620275 vypracovaného K.. T. V. v znení jeho doplnku č. 1, ktorý považuje za presvedčivejší.
Znalec zohľadnil pri určení hodnoty zvyškov vyjadrenia troch subjektov, ktoré auto obhliadli a nimi
uvádzaná suma, ktorú za zvyšky ponúkajú je v rozmedzí 700 eur až 800 eur. Sumu 800 eur preto súd

považuje za objektívnu hodnotu zvyškov motorového vozidla. Žalovaná a znalec Automotive Solution4u,
s. r. o. berú do úvahy len najvyššiu ponuku z online burzy, čo nie je nič iné, než subjektívny aspekt ako
vie žalovaná naložiť zo zvyškami. Suma z online burzy navyše platí len vtedy, ak vozidlo bude v stave,
ktorý sa zhoduje s popisom poškodenia a fotodokumentáciou. Táto víťazná ponuka z online burzy tak
nie je určená na základe fyzickej obhliadky záujemcu, ako to bolo v prípade vyjadrení zabezpečených
poškodeným. Žalovaná a znalec Automotive Solution4u, s. r. o. vôbec nezohľadňujú ďalšie ponuky z

online burzy, kde najnižšia suma je 1 euro. Žalovaná a rovnako znalec Automotive Solution4u, s. r. o. tak
nevychádzajú z objektívnej majetkovej hodnoty zvyškov motorového vozidla, ale čisto zo subjektívneho
aspektu - najvyššej víťaznej ponuky na online burze. Súd preto vychádzal z objektívnej hodnoty zvyškov
vozidla v sume 800 eur určenej znaleckým posudkom č. 202001620275 vypracovaným K.. T. V. v znení
jeho doplnku č. 1 a keďže je táto suma nižšia než hodnota, za ktorú poškodené motorové vozidlo

odpredal žalobca, pre rozhodnutie sporu je potom smerodajná práve suma uvádzaná žalobcom ako
hodnota zvyškov motorového vozidla - suma 1.000 eur.

40. Napokon je potrebné určiť všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením. Žalobca
vychádzal zo sumy 5.989 eur s DPH, ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 202001620275

vypracovaným Ing. T. V. a následne v doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 202001620275 znížená na
5.452 eur s DPH. Žalovaná vychádzala podľa oznámenia o poistnom plnení z 10.07.2020 zo sumy
3.349,41 eura bez DPH (4.019,29 eura s DPH), čo následne v oznámení o poistnom plnení z 28.04.2023
zmenila na sumu 4.012,50 eura bez DPH (4.815 eur s DPH), pretože zohľadnila závery znaleckého
posudku Automotive Solution4u, s. r. o. č. 34/2023. Aj v tomto prípade platí, že v prípade rozdielnosti

záverov v znaleckých posudkoch platí, že pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôže hodnotiť
odborné závery, ku ktorým znalci dospeli z hľadiska ich správnosti. Posudzuje iba úplnosť posudku vo
vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

41. V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška“) je všeobecná hodnota vozidla hodnotou vozidla v
danom mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy
trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom
trhu k rozhodnému dátumu. Je súčinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti
(kP). Technická hodnota vozidla bola K. v znaleckom posudku č. 202001620275 v znení jeho doplnku č.

1určenánasumu3.839,10euraaAutomotiveSolution4u,s.r.o.juurčilvznaleckomposudkuč.34/2023
na sumu 3.922 eur, teda pre žalobcu priaznivejšie. Druhou veličinou vo vzorci je koeficient predajnosti
vozidla - kP vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu. V zmysle vyhlášky je
súčinom koeficientu platnosti kontroly technického stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla
haváriou, koeficientu počtu držiteľov vozidla, koeficientu spôsobu prevádzky vozidla a koeficientu

dopytu trhu. Kp = k1 . k2. k3. k4 . k5, keď k1 je koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla,
k2 je koeficient poškodenia vozidla haváriou, k3 je koeficient počtu držiteľov vozidla, k4 je koeficient
spôsobu prevádzky vozidla, k5 je koeficient dopytu trhu. Znalci v znaleckých posudkoch sa zhodli na
koeficientoch k1 až k4. Rozdielny bol jedine koeficient k5 (koeficient dopytu trhu), ktorý znalec Ing. T. V.
určilnahodnotu1,4237aznalecAutomotiveSolution4u,s.r.o.nahodnotu1,2276.Zdoterazuvedeného

vyplýva, že rozdielnosť (rôzna suma všeobecnej hodnoty motorového vozidla) v znaleckých posudkoch
je daná odlišným určením hodnoty koeficientu k5.

42. Koeficient dopytu trhu - k5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného
typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k

rozhodnému dátumu. Predovšetkým určenie tejto veličiny malo za následok rozdielne všeobecné
hodnoty motorového vozidla. Koeficient k5 je ovplyvnený predovšetkým použitými vzorkami trhu. Je
dôležité upozorniť na to, že Ing. T. V. nepredložil vo svojom znaleckom posudku kompletné inzeráty
porovnateľných vozidiel. Zároveň nie je úlohu súdu prepočítavať koeficient k5 a vyvodzovať z toho(ne)správnosť znaleckých zistení. Súd sa preto zameral na výber jednotlivých vzoriek porovnateľných
vozidiel a ako presvedčivejší určil znalecký posudok Automotive Solution4u, s. r. o. predložený zo strany
žalovanej. Vyhláška vyžaduje, aby znalec pri výpočte koeficientu dopytu trhu vychádzal z reálnych

predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického
stavu, ktoré zistí z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet,
z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov. Pri vzorkách
použitých znalcom Automotive Solution4u, s. r. o. je zrejmá výbava porovnávaných motorových vozidiel.
Zo znaleckého posudku Ing. T. V. nie je zrejmé akú výbavu majú motorové vozidla použité ako vzorky.

Výbava motorového vozidla má vplyv na určenie všeobecnej hodnoty vozidla. Znalec Automotive
Solution4u, s. r. o. v znaleckom posudku ku koeficientu k5 uviedol, že „Koeficient dopytu trhu bol
stanovený na základe zistenia konkrétnych ponukových cien vozidiel daného a porovnateľného typu
a porovnateľného technického stavu využitím histórie inzerátov oceňovacieho softvéru CebiCat GT.
Vzorky ponukových cien vozidiel daného a porovnateľného typu k rozhodnému dátumu z inzertnej
tlače - časopis Foto Auto Box nebolo možné pri výpočte koeficientu dopytu trhu ks použit' z dôvodu

nedostatočného zadefinovania výbavy ponúkaných vozidiel, nakoľko táto má vplyv na všeobecnú
hodnotu vozidla. Jednotlivé vzorky inzerátov z internetových inzertných portálov www.autobazar.sk,
www.típcars.cz a www.mobile.de použité pri výpočte koeficientu dopytu trhu k5 sú uvedené v pomocnej
tabuľke výpočtu koeficientu dopytu trhu k5 a sú predmetom prílohy č. 7 znaleckého posudku (vzorka
č. 1 až vzorka č. 8). Pre výpočet koeficientu dopytu trhu k~ boli použité len vzorky inzerátov, ktoré

bolo možné jednoznačne identifikovať na základe VIN (výrobného čísla vozidla) uvedeného v inzeráte
prostredníctvom VIN dekodéru softvéru SilverDAT Valuate Finance. Na základe takto vykonanej presnej
identifikácie jednotlivých vzoriek vozidiel bola určená ich výbava, na základe ktorej bola pomocou
cenníkov softvéru CebiCat GT určená ich východiská hodnota v štandardnej výbave a zároveň hodnota
mimoriadnej výbavy (viď pomocná tabuľka výpočtu koeficientu dopytu trhu k5. Vo výpočte koeficientu

dopytu trhu k5 bol ako vzorka č. 9 použitý výpočet hodnoty vozidla softvérom CebiCat GT - viď príloha·č.
6 znaleckého posudku. Pri výpočte koeficientu dopytu trhu k5 bola teda použitá metodika, pomocou
ktorej je možné vypočítaný koeficient dopytu trhu k5 na základe skutočnej výbavy vozidla v inzeráte,
t.j. na základe jeho skutočnej obstarávacej ceny, čím nedochádza ku chybe vo výpočte - umelému
zníženiu, resp. zvýšeniu všeobecnej hodnoty vozidla kvôli použitiu predajnej vzorky (ponuky) s inou

výbavou, akou je vybavené ohodnocované (posudzované) vozidlo. Uvedená metodika spočíva v tom,
že pre každú vzorku predajnej ceny, (ponuky) vozidla rovnakého typu a porovnateľného technického
stavu je v zásade vykonaný výpočet jeho technickej hodnoty a vzhľadom k tomu, že jeho predajná cena
(všeobecná hodnota) je známa, je na základe tejto skutočnosti vypočítaný koeficient dopytu trhu IG pre
predmetnú vzorku. Táto metodika tiež umožňuje korekcie (zrážky, resp. prirážky) východiskovej hodnoty

vozidla, technického stavu vozidla a predajnej ceny. Napriek ,skutočnosti, že inzeráty publikované na
internetových inzertných portáloch sú len ponuky na predaj vozidiel, nie ceny, za ktoré boli predaje
vozidiel v skutočnosti realizované (v praxi je bežné dosiahnutie zľavy z publikovaných ponukových
cien uvedených v inzerátoch), nebola vo výpočte koeficientu dopytu trhu k5 uplatnená korekcia , na
predajnú cenu vozidiel uvedených v inzeráte pre zohľadnenie reálnej, predajnej ceny vozidiel. História

inzerátov vysvetľujúca danú problematiku pre vzorku č.,1 a vzorku č. 3 je uvedená na konci prílohy č. 7
znaleckého posudku - vzorka č. 1 (inzerát) bola publikovaná na internetových inzertných portáloch od
14.2.2020 za ponukovú cenu 4390 € až do 23.1.2021 za ponukovú cenu 3890 €; t.j. cca 11 mesiacov;
inzerát pre vzorku č. 3 bol publikovaný od 5.10.2020 do 13.1.2021 za ponukovú cenu 4920 €.“ Ide o
jednoznačne presvedčivejší záver znalca ku koeficientu k5 v spojení s uvedením kompletných inzerátov

porovnávaných vozidiel než len strohé konštatovanie Ing. T. V. o tom, že koeficient dopytu trhu zistil
na internete 17.06.2020 s tým, že na európskom trhu sú v ponuke porovnateľné vozidlá roku výroby
2014 s výkonom motora 52kW za priemernú predajnú cenu 6.528,25 eura s DPH. Ako už súd uviedol
znalec K.. T. V. nedoložil kompletné inzeráty vozidiel, z ktorých vychádzal, ale len ich náhľad. Nie je teda
zrejmá výbava týchto vozidiel, čo robí posudok znalca Ing. T. V. menej presvedčivým oproti posudku

Automotive Solution4u, s. r. o.

43. Žalovaná svojimi listinnými dôkazmi preto účinne poprela všeobecnú hodnotu poškodeného
motorového vozidla tvrdenú žalobcom, a tak bolo na žalobcovi, aby v tomto smere uniesol dôkazné
bremeno. V tejto otázke spornosti - všeobecná hodnota motorového vozidla žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, resp. predložil súdu znalecký posudok, ktorý súd vyhodnotil v porovnaní so znaleckým
posudkom predloženým žalovanou ako menej presvedčivejší.44. V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie
sumy 3.718,76 eura (bod 1. tohto rozsudku). Súd žalobu žalobcu zamietol v sume 109,99 eura s
príslušenstvom, pretože v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky v tomto rozsahu nárok poškodeného

na žalobcu neprešiel, t. j. žalobca v tejto časti nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Ďalej súd zamietol
žalobu žalobcu aj v časti 49,99 eura s príslušenstvom, pretože ani tento nárok na žalobcu v zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávky neprešiel a navyše táto suma za vypracovanie predbežnej kalkulácie
nepredstavujeskutočnúškodu.Súdďalejzamietolžalobužalobcuvčastiozaplateniesumy663,09eura,
pretože počas konania túto sumu žalovaná žalobcovi zaplatila. Napokon súd zamietol žalobu žalobcu aj

v časti, v ktorej došlo k nadhodnoteniu všeobecnej hodnoty motorového vozidla o 1.174 eur, keď žalobca
túto sumu tvrdil vo výške 5.989 eur s DPH, avšak zo znaleckého posudku Automotive Solution4u, s. r.
o., ktorý súd vyhodnotil ako presvedčivejší, vyplynula všeobecná hodnota motorového vozidla vo výške
4.815 eur s DPH (5.989 eur - 4815 eur = 1.174 eur). Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi sumu
1.680,34 eura (žalovaná suma 3.718,76 eura - 109,99 eura - 49,99 eura - 663,09 eura - 1.174 eur -
41,35 eura; ide o žalobcom nezohľadnenú sumu, ktorú žalovaná tiež hradila, ale ju započítala na dlžné

poistné). Ide o komplikovaný výpočet, ktorý ale možno overiť skúškou správnosti. Žalobca má právo na
náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou
veci v stave po poškodení, čo v danom spore je ustálené na 4.815 eur - 1.000 eur = 3.815 eur - to čo
žalovaná už plnila 2.024,67 eura = 1.790,33 eura - 109,99 eura (nárok, ktorý na žalobcu neprešiel) =
1.680,34 eura.

45. Čo sa týka úrokov z omeškania nemožno sa stotožniť s takým výkladom zákona o PZP,
že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) nepriznala plnenie splnila
podmienky v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne
zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Takýto výklad odporuje účelu zakomponovania priameho

nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Pripustením tohto výkladu by
poisťovne mohli neplniť v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty (spravidla
po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v
omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o maximálne účelovú
argumentáciu. Otázka splatnosti plnenia je totiž upravená v § 11 ods. 7 zákona o PZP, pričom druhá

časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie
náhrady škody poistený škodca a nie poisťovňa. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť § 11
ods. 7 PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané
inštitútomvykonateľnostirozhodnutia,atouplynutímlehotynaplnenie,ktorájeviazanánaprávoplatnosť
rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok

riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom,
dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania,
ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon o PZP v § 11 ods. 8 upravuje
výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona o PZP , t. j. sankcionuje neskoré
prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky

z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného v prípade
uplatnenia si skráteného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by
nezodpovedal zmyslu a účelu zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť
poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu

vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie
prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho
posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného neúplného
plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z

29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to,
aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako
dôležité zdôrazniť, že poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie
de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z
omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade

by v súvislosti s plnením poškodenému podľa zákona o PZP bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v
značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej
odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o
preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ichhradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu
či opodstatnenosť nároku poškodeného. Akceptáciou stavu tvrdeného poisťovňami by poisťovatelia
nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa

pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status
narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych
okolností akceptovaný. Napokon súd dodáva, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorými svoju argumentačnú líniu podporovali poisťovne boli zrušené rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/2020 (zrušené rozhodnutie 1Cdo/212/2017) a sp. zn. III. ÚS

309/2020 (zrušené rozhodnutie 3Cdo/145/2017).

46. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti č. 9529772714 09.07.2020 - v tento deň oznámila listom
adresovaným poškodenému, že plniť v celom uplatnenom rozsahu nebude. V súlade s predchádzajúcim
bodom bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže
tak neurobila, je od 25.07.2020 v omeškaní s plnením ešte pôvodnej sumy 2.343,43 eura (sumu 663,09

eura žalovaná zaplatila až 28.04.2023). Pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania od skoršieho dňa,
je tento nárok nedôvodný a súd ho zamietol. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z
omeškania žalobcovi v žalobcom požadovanej výške 5 % ročne (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu
podľa bodu 14. tohto rozsudku) zo sumy 2.343,43 eura od 25.07.2020 do 28.04.2023 (úhrada sumy
663,09 eura žalobcovi zo strany žalovanej vyplývajúca z oznámenia o poistnom plnení z 28.04.2023;

žalobca úhradu potvrdil a iný dátum úhrady ani len netvrdil) a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.680,34 eura od 29.04.2023 do zaplatenia. Súd preto zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi
sumu 1.680,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.343,43 eura od
25.07.2020 do 28.04.2023 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.680,34 eur od
29.04.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu

žalobcu zamietol.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a 2 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore úspech v časti o
zaplatenie istiny v sume 1.680,34 eura, čo k žalovanej istine 3.718,76 eura predstavuje úspech 45,19 %.

Žalovaná mala úspech v zamietajúcej časti istiny v sume 2.038,42 eura, čo k žalovanej istine 3.718,76
eura predstavuje úspech 54,81 %. Čistý úspech žalovanej je potom 9,62 % (54,81 % - 45,19 %). Súd
preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 9,62 %. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej