Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 11, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5025200049
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5025200049.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, proti
žalovanému: E. C., F. F. G. C., H. I. X/X, J.: XXXXXXXX, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným pôvodne Krajskému súdu v Žiline dňa 05.07.2025 označeným ako „Správna
žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ žalobca uvádzajúc, že koná vo vlastnom mene
a v mene a so súhlasom ďalších spoluvlastníkov parcely C-KN č. XXXX/X k. ú. C. podľa priložených
plnomocenstiev a súhlasných vyhlásení, v petite žaloby žiadal, aby bola konštatovaná (určená)
nečinnosť žalovaného (výrok I.), aby žalovanému bola uložená povinnosť odstrániť nečinnosť (výrok II.).
Výrokom III. sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal A. K., bytom C.

XXX/XX a G. K., bytom C. XXX/XX, užívať stavby – garáž a prístrešok na drevo – nachádzajúce sa na
pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/X v k. ú. C., a to až do právoplatného rozhodnutia stavebného
úradu vo veci odstránenia týchto stavieb. Výrokom V. sa domáhal, aby súd vyslovil, že žalobcovi
a ostatným spoluvlastníkom parcely C-KN č. XXXX/X v k. ú. C. vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči A. K. a G. K. za neoprávnené užívanie predmetného pozemku v zmysle § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zároveň (výrokom IV.) žiadal priznať mu náhradu trov tohto

konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Žiline uznesením zo 17.07.2025 sp. zn. 9Cn/8/2025 vylúčil na samostatné konanie
žalobu v časti navrhovaného výroku III. o nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovaného výroku
V., ktorým má byť vyslovené, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči A. K. a G.
K. a zvyšnú časť žaloby (navrhované výroky I. a II.) vedenú pod sp. zn. 9Cn/8/2025 postúpil na konanie

a rozhodnutie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

3. Vylúčená časť žaloby bola Krajským súdom v Žiline zapísaná pod novú sp. zn. 9Cn/9/2025 a následne
postúpená tunajšiemu súdu podaním z 28.07.2025 ako súdu miestne a vecne príslušnému.

4. Návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že ho navrhuje

v súlade s § 186 a nasl. SSP, ktorým súd dočasne upraví pomery dotknutých osôb. Dôvodom je
naliehavá potreba zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu zásahu do vlastníckych práv žalobcu a ostatných
spoluvlastníkov počas trvania súdneho konania. Každým dňom, kedy sú nepovolené stavby naďalej
užívané, pokračuje protiprávny stav a obmedzovanie vlastníkov. Užívanie týchto stavieb stavebníkmi,
ktorí k tomu nemajú žiadne oprávnenie, predstavuje trvajúci a neoprávnený zásah. Nariadenie zákazu
užívania týchto stavieb až do právoplatného rozhodnutia stavebného úradu je preto nevyhnutné

na dočasnú ochranu práv žalobcu a na zamedzenie ďalšieho zhoršovania situácie. V súvislosti
s označenými dvoma vecami, ktoré žalobca označil za stavby, a to garáž – pôvodne sklad náradia– stavebník A. K., C. XXX/XX (objekt obdĺžnikového pôdorysu konštruovaný z plechových alebo
drevených materiálov, osadený na betónových kockách, zaberajúci časť parc. KN-C č. XXXX/X, ktorý
mal v minulosti súhlas Obecného zastupiteľstva G. C., avšak výlučne ako dočasná stavba – sklad

náradia, ktorého existencia bola časovo obmedzená do 07.10.2022) a prístrešok na drevo – stavebník
G. K., C. XXX/XX (drevená konštrukcia so strechou slúžiaca na dlhodobé skladovanie veľkého množstva
palivového dreva s rozmermi približne 3 x 4 m, zaberajúca časť parc. KN-C č. XXXX/X) označiac
ich za stavby (v ďalšom texte už len ako „dve veci“) a ktorých zákazu užívania sa domáha, o. i.
uviedol, že tieto sú (sčasti) na pozemku parc. KN-C č. XXXX/X k. ú. C., ktorej je jedným z podielových

spoluvlastníkov, a ktorý podľa platného a záväzného územného plánu obce C. je definovaný ako verejné
priestranstvo určené na parkovanie. Uvedené dve veci sú dlhodobo užívané bez platného právneho
titulu, v rozpore s účelovým určením pozemku a bez nevyhnutného súhlasu všetkých spoluvlastníkov.

5. Vo vzťahu k určovaciemu petitu (že žalobcovi a ostatným spoluvlastníkom parc. KN-C č. XXXX/
X vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči A. K. a G. K. za neoprávnené užívanie

predmetného pozemku v zmysle § 451 OZ, podanie žalobcu postráda bližšie skutkové zdôvodnenie
včítane zdôvodnenia existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

6.1. Podľa § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie

súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6.3. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami (písm. c/), niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (písm.

d/).
6.4. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

7. Neodkladné opatrenie možno v prípade jeho odôvodnenosti (ak existuje potreba bezodkladnej
úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie a ak súčasne sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením) nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho
skončení, pričom navrhované neodkladné opatrenie ani nemusí mať nevyhnutne väzbu na konanie
vo veci samej, teda môže mať aj samostatný režim a za určitých okolností nemusí na rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby, ak týmto spôsobom
možno docieliť (nielen dočasnú), ale trvalú a súčasne potrebnú úpravu pomerov subjektov takéhoto

konania práve navrhovaným spôsobom. Z ust. § 330 ods. 2 CSP totiž výslovne vyplýva, že súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, najmä ak
obsahomneodkladnéhoopatreniasútzv.zdržovacienároky.Medzizákladnépredpokladyprenariadenie
neodkladného opatrenia patrí osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ďalej
nevyhnutnosť a vhodnosť bezodkladnej úpravy pomerov práve spôsobom požadovaným navrhovateľom

v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo existencia obavy z ohrozenia exekúcie, pri
posudzovaní čoho súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v podanom návrhu tvrdené
a v potrebnej miere osvedčené. Uvedené predpoklady v prípade, že navrhované neodkladné opatrenie
má byť nariadené v rámci konania vo veci samej, súd skúma vo vzťahu k uplatnenému nároku vo veci
samej, nakoľko, ako už bolo uvedené, osvedčenie nároku navrhovateľa (pod čím treba rozumieť nielen

dôvodnosť samotného nároku, ale súčasne aj jeho uplatnenie procesne prípustným spôsobom ako
predpoklad úspešnosti žaloby), ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť predbežná ochrana,
je jedným z predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie je založené na princípe ochrany práv a oprávnených záujmov jeho navrhovateľa zásadne bez
vopred vymedzeného časového ohraničenia, ktoré má trvať dovtedy, dokým pretrvávajú dôvody jeho

nariadenia.

8. Predmet tohto konania je vymedzený požadovaným určovacím výrokom vo veci samej
a požadovaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným spoločne s návrhom vo veci
samej. S ohľadom na to navrhované neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobca domáha v súvislosti

s návrhom vo veci samej, musí mať takú väzbu so žalobou vo veci samej, že pre dôvodnosť
navrhovaného neodkladného opatrenia je nevyhnutné také (už v čase podania žaloby) osvedčenie
žalobcom uplatneného nároku vo veci samej, ktoré by nasvedčovalo (a priam nevylučovalo) možnosti
vyhovenia žalobe.9. V prvom rade súd v súvislosti s tým, kto vystupuje vo veci na strane žalobcu, konštatuje (v rozpore
s označením samotného žalobcu), že jediným žalobcom vo veci je A. B.. Zo žaloby (z v nej obsiahnutého

označenia strán sporu) nevyplýva, že by žaloba obsahovala označenie konkrétnych ďalších žalobcov,
čo súd uvádza v súvislosti s tvrdením žalobcu, že koná nielen v svojom mene ale „... aj v mene a so
súhlasom ďalších spoluvlastníkov parcely C-KN č. XXXX/X v k. ú. C....“

10. Za žalovaného žalobca označil (iba) E. C., hoci navrhovaným petitom (aj) v navrhovanom

neodkladnom opatrení sa domáha uloženia zákazu užívania dvoch vecí vo vzťahu k označeným iným
dvom subjektom – A. K. a G. K., ktorí vo veci nevystupujú ako strany sporu, čo samo o sebe a bez
ďalšieho je dôvodom na zamietnutie takého návrhu, keďže rozhodnutie vydané na podklade takéhoto
návrhu by bolo nevykonateľné, nakoľko by ukladalo povinnosť subjektom, pre ktoré by toto rozhodnutie
ani nebolo záväzné (§ 228 ods. 1 CSP).

11. Žalobca odôvodňoval „súladnosť“ ním požadovaného neodkladného opatrenia s ust. § 186 a nasl.
SSP (Správneho súdneho poriadku – zákona čl. 162/2015 Z. z. v znení neskorších zmien), ktoré takýto
inštitút neupravujú (dané ustanovenie sa týka odkladného účinku správnej žaloby), keď neodkladné
opatrenie predstavuje procesný inštitút podľa CSP upravený v jeho tretej hlave jeho tretej časti
(ustanovenia § 324 a nasl.).

12. Okrem uvedeného zásadného nedostatku podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
nie sú splnené ani ďalšie nevyhnutné predpoklady pre jeho vyhovenie už uvádzané pod bodom 7.,
a to existencia nevyhnutnosti (potreba bezodkladnosti) úpravy pomerov strán sporu práve navrhovaným
spôsobom a rovnako aj osvedčenie danosti uplatneného nároku.

13. Z podaného návrhu vyplýva, že uvádzané dve veci majú v danom mieste existovať už dlhodobo, čo
žalobca výslovne uvádza a vo vzťahu k jednej z nich – garáži, pri ktorej z uvádzaných časových údajov
je zrejmé, že táto vec vznikla už pred r. 2002. Z návrhu nie je zrejmé, čo také nové sa malo stať, že práve
teraz s tak výrazným odstupom po vyhotovení uvedených vecí na danom mieste, by malo odôvodňovať

žalobcom požadovaný zákaz, z ktorého naviac ani nevyplýva, že samotný zákaz neužívania vecí práve a
len tými, ktorí majú byť ich stavebníkmi, by mal nejako vo zvýšenej miere zaťažovať žalobcu ako jedného
zo spoluvlastníkov pozemku, na ktorom sčasti majú byť dané veci umiestnené a dokonca aj v tej jej
časti,ktoránemázasahovaťpozemokvspoluvlastníctvežalobcu(zožalobypritomkonkrétnenevyplýva,
v akom rozsahu uvádzané dve veci majú skutočne zasahovať do pozemku v spoluvlastníctve žalobcu).

Z návrhu tiež nevyplýva, že v dôsledku „neužívania“ vecí ich stavebníkmi by mal žalobcom tvrdený zásah
do jeho vlastníckych práv byť nejako výrazne ponížený oproti existujúcej situácii, keďže ani prípadné
neužívanie vecí ich stavebníkmi by nič nezmenilo na tvrdenom „zábere“ žalobcom spoluvlastneného
pozemku označenými dvoma vecami. Žalobcom požadovaný zákaz teda nemožno vyhodnotiť ako taký,
ktorého uloženie by v okolnostiach danej veci (ak by aj boli pravdivé skutkové tvrdenia žalobcu o zásahu

do jeho vlastníckych práv ako spoluvlastníka pozemku) bolo nevyhnutné, vhodné a tým aj primerané.

14. Viac ako otázny je aj žalobcom tvrdený charakter označených dvoch vecí ako stavieb, ktoré podľa
ich opisu nepredstavujú nehnuteľnosti, keďže nejde o stavby spojené so zemou pevným základom
(§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a zrejme ani o stavby, ktoré by podľa predpisov stavebného

práva podliehali stavebnému povoleniu alebo ohláseniu, a teda boli považované za stavbu podľa aj
aktuálne účinného stavebného zákona (zákona č. 25/2025 Z. z.), definujúceho stavby v § 2 ods. 1
vete prvej, podľa ktorého stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, ktorá je
pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Ani žalobca nespochybňuje,
že označené dve veci nie sú spojené so zemou pevným základom a pokiaľ ide o druhý predpoklad

(ak jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu), ten nemôže byť naplnený v prípade „akejkoľvek úpravy
podkladu“, ale muselo by ísť o zásadnejšiu zmenu povrchu pozemku špecifickú a nevyhnutnú práve
pre takúto stavbu. Umiestnenie dlažobných kociek na pozemku aj s prípadným „vyrovnaním podkladu“,
ktorý však zásadnejším spôsobom nemení sklony pozemku a jeho odtokové pomery, nepredstavuje
splnenie uvedeného predpokladu. Zo žaloby pritom nie je zrejmé, aké konkrétne úpravy podkladu mali

byť zrealizované ako nevyhnutné úpravy potrebné pre umiestnenie uvádzaných dvoch vecí v mieste,
kde sa nachádzajú.15. Súd už uviedol, že určovací návrh vo veci samej, žalobca ničím konkrétne neodôvodnil. Neodôvodnil
teda ani existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako nevyhnutného
procesného predpokladu úspešnosti takejto žaloby podľa § 137 písm. c) CSP.

16. Rovnako ako neodkladné opatrenie aj žaloba vo veci samej smeruje len voči E. C. ako žalovanému.
Z obsahu žaloby nevyplýva, že by subjektom, na strane ktorého malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie,
mal byť práve označený žalovaný, ale naopak takým subjektom (subjektmi) s ohľadom na skutočnosti
obsiahnuté v žalobe a aj priamo v jej petite mali (mohli) byť práve žalobcom označení stavebníci dvoch

označených vecí, ktorí však stranami sporu nie sú.

17. Vo vzťahu k označenému žalovanému potom možno aj bez dokazovania konštatovať nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného a tým považovať takúto žalobu za zjavne
bezdôvodnú. Okrem toho súčasne absentuje aj existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, a to aj za situácie, ak by žalovaným subjektom bol skutočne ten, ktorý by sa

mal na úkor o. i. žalobcu bezdôvodne obohatiť. Ak totiž malo vzniknúť na úkor žalobcu bezdôvodné
obohatenie, je na mieste podať žalobu na plnenie, ktorou sa bude domáhať voči obohacujúcemu sa
subjektu jeho vydania a určovacia žaloba, ktorá by len deklarovala takýto stav, by sama o sebe nebola
spôsobilým prostriedkom pre docielenie naplnenia žalobcovho práva. Právny záujem na požadovanom
určení musí byť naliehavý. Pri jeho skúmaní je potrebné posúdiť, či podaná žaloba je vhodný (správne

zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa takouto žalobou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či táto nepredstavuje len zbytočné iniciovanie konania, po ktorom aj tak bude musieť
nasledovať ďalšie konanie, resp. konania. V danom prípade určovacia žaloba, ak by aj smerovala voči
tým, ktorí sa na úkor žalobcu mali bezdôvodne obohatiť, deklarujúca len všeobecne existenciu vzniku
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemá pre reálne uplatnenie si bezdôvodného obohatenia

žiadny praktický význam, pretože po nej by si aj tak žalobca musel ďalšou žalobou uplatniť konkrétny
nárok na jeho vydanie žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP.

18. Žalobcom podaná žaloba vo veci samej, v súvislosti s ktorou je podaný aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, je teda nedôvodná pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného

a súčasne (aj v prípade, ak by žalovaným bol obohacujúci sa subjekt) ide o žalobu, u ktorej žalobca na
požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Nadväzne na to aj z tohto samostatného dôvodu
pre neosvedčenie existencie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť
dočasná ochrana, je neopodstatneným aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Z vyššie uvádzaných viacerých samostatných dôvodov, z ktorých každý z nich je sám o sebe
dôvodom pre zamietnutie žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, potom súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).