Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Judgement was issued on Monday, October 27, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200392
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu Mgr. Romana Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: 5CDI
s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šebastovská 150, 040 17 Košice - mestská časť Šebastovce, IČO: 36
197 882, právne zastúpeného: JUDr. Ján Spišák, advokát so sídlom Idanská 17, 040 11 Košice, IČO:
42 242 835, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100472585/2021 z 22.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou dňa 14.06.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
ako „krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100472585/2021 z 22.03.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 101718416/2020 zo 11.11.2020

(ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
6 972,11 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2017, aby
boli tieto rozhodnutia zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie a žalovanému bola uložená
povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v

správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o správnej žalobe žalobcu, v zmysle
rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodným
výberom pridelené senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom.

II. Administratívne konanie

3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane vykonal u žalobcu (pôvodne pôsobiaceho pod obchodným menom IRES R+M s.r.o.,
od 23.09.2020 pod obchodným menom 5CDI s.r.o. v likvidácii) daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie
obdobia január až december 2017, ktorá bola začatá dňa 16.08.2018. V jej rámci bolo zistené, že vkontrolovanom zdaňovacom období október 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov
a služieb od spoločnosti, deklarovaného dodávateľa M-Bio, s.r.o., IČO: 46 859 861 (od 06.02.2019
zmena obchodného mena na 5CMI s.r.o. a od 30.11.2019 na 5CMI s.r.o. v likvidácií; ďalej aj ako „M-

Bio“), na základe faktúr za mesiac október 2017, č. 09170065, č. 09170066, č. 09170067, č. 09170068,
č. 09170069, č. 09170070, č. 09170071, s predmetom dodania tovarov a služieb - „Repasia náhradných
dielov,KonzervačnéazabezpečovaciepráceStarýSmokovec,Prenájombúracíchkladívakontajnerov“.

4. Predmetná daňová kontrola bola z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, na základe žiadostí

o MVI č. 101255861/2019 zo dňa 27.05.2019 a č. 101255753/2019 zo dňa 27.05.2019, prerušená
od 06.06.2019 do 21.08.2019. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.
102321154/2019 zo dňa 08.10.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole žalobcovi doručený dňa 28.10.2019. Dňa 19.11.2020 žalobca doručil vyjadrenie k protokolu
z daňovej kontroly zaevidované pod č. 6/16957777/2019. Správca dane určil deň prerokovania
pripomienok a dôkazov na deň 04.11.2020, pričom v tento deň sa za žalobcu na ústne pojednávanie

nikto nedostavil.

5. Z administratívneho spisu vyplynulo, že v rámci daňovej kontroly bolo výsluchom konateľa žalobcu,
A. B., zistené, že:
- v roku 2017 za žalobcu konal spolu s bratom C.,

- prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu bola stavebná činnosť,
- žalobca zamestnával približne 24 zamestnancov zamestnaných na trvalý pracovný pomer,
- žalobca využíval kancelárske a skladové priestory na D. E. XX F. D., iné priestory nevyužíval, ani
neprenajímal, nevlastnil ani investičný majetok,
- v roku 2017 žalobca obchodoval s M-Bio, za ktorú konal G. H., stretnutia prebiehali v sídle žalobcu, M-

Bio na základe objednávky dodávala žalobcovi stavebný materiál a vystavovala faktúry,
- na otázku správcu dane, kto vykonával a kto odovzdával práce za dodávateľskú spoločnosť konateľ
A. B. odpovedal, že žiadne stavebné práce neboli uskutočnené,
- predmetom fakturácie M-Bio v zdaňovacom období október 2017 bolo „Repasia, prenájom búracích
kladív a kontajnerov použitých na rôznych stavbách, zabezpečovacie práce v Starom Smokovci,

jednalo sa o hotel Ministerstva vnútra. Zabezpečovacie práce znamenajú stráženie objektu, kosenie,
odpratávanie snehu a údržba hotela.“
- fakturované tovary a služby boli od M-Bio prijaté, faktúry zaúčtované v účtovníctve, zaevidované
v záznamoch DPH a v evidencii prijatých faktúr.

6. Z administratívneho spisu vyplynulo, že v rámci daňovej kontroly bolo výsluchom svedka G. H.
(konateľa M-Bio), zistené, že:
- v období január až december 2017 bol ako konateľ oprávnený konať za M-Bio,
- prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti M-Bio bol nákup a predaj stavebného materiálu,
vodoinštalačného materiálu, balenie biopotravín, predaj ovocia a zeleniny, nákup a predaj plastových

okien, balkónových setov, dverí, kúpa a predaj ojazdených a nových áut, zámočnícke práce,
- M-Bio mala v roku 2017 asi 3 zamestnancov na trvalý pracovný pomer, 4 na dohodu a živnostníkov,
- M-Bio vlastnila skladové zásoby a 2 osobné motorové vozidlá,
- od marca 2017 do decembra 2017 M-Bio spolupracovala so žalobcom na základe zmluvy a
objednávok, za žalobcu konal A. B., stretnutia prebiehali v kancelárii na D. E. XX F. D.,

- konateľ M-Bio potvrdil vystavenie faktúr M-Bio, predmetom faktúr bola dodávka stavebného materiálu,
repasií vodomerov - studená a teplá voda a tiež bola realizovaná doprava zváračskej techniky a jeho
príslušenstva a predaj dreva nakúpeného od Urbariátu Vyšná Myšľa,
- repasiu vykonávala subdodávateľsky spoločnosť CENTRA Slovakia s.r.o. (ďalej aj ako „CENTRA“),
- svedok nevedel uviesť kde sa vykonávali repasie, on ich prevzal v Košiciach na Kavečianskej ceste

a odviezol ich do Kostoľan nad Hornádom, kde ich prevzal konateľ CENTRA I. A.,
- konzervačné a zabezpečovacie práce v Starom Smokovci (napr. stráženie objektu a stavebného
materiálu) vykonávali zamestnanci M-Bio,
- búracie kladivá a kontajnery boli prenajaté od CENTRA na základe zmluvy, ich dopravu
zabezpečovala M-Bio pre žalobcu,

- faktúry boli zaevidované a uhradené.

7. Z administratívneho spisu vyplynulo, že v rámci daňovej kontroly bolo preverované uskutočnenie
zdaniteľných obchodov medzi M-Bio a CENTRA, a to cez bývalého konateľa tejto spoločnosti I. A.,avšak z dôvodu jeho pobytu v zahraničí, len na základe informácií získaných z informačného systému
finančnej správy. Na základe uvedeného bolo zistené, že:
- CENTRA zanikla a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť BANGER s.r.o., ktorej konateľom

je občan Českej republiky Martin Otáhal,
- I. A. v liste správcovi dane oznámil, že doklady spoločnostiCENTRA odovzdal novému konateľovi,
o čom mala svedčiť kópia protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovníctva s tým, že k veci sa nevie vyjadriť
a nevedel uviesť ani meno nového konateľa,
- v kontrolovanom období bol konateľom spoločnosti CENTRA, stal sa ním na základe toho, že odkúpil

spoločnosť, ale nevedel uviesť od koho, ani ako sa na túto osobu nakontaktoval,
- hlavným predmetom činnosti spoločnosti CENTRA bol nákup a predaj áut, tovaru na zatepľovanie,
stavebného materiálu, štrku, plechov,
- spoločnosť CENTRA vykonávala činnosť dodávateľsky a nemala zamestnancov,
- nevedel pomenovať dodávateľov a odberateľov spoločnosti CENTRA,
- platby mali prebiehať cez bankový účet vedený v Tatrabanke a. s. a VÚB, a. s., alebo v hotovosti,

od koho boli platby prijímané uviesť nevedel,
- nevedel uviesť akým spôsobom sa nakontaktoval na M-Bio, s kým jednal, akým spôsobom boli
zadávanéobjednávky,ktopreberaltovar,resp.služby, anitoakýdruhtovarovaslužiebtejtospoločnosti
dodával.

8. Z administratívneho spisu vyplynulo, že cestou MVI boli zistené informácie ohľadne nástupníckej
spoločnosti BANGER s.r.o. a to na základe vypočutia svedka, konateľa tejto spoločnosti C. J., z ktorého
vyplynulo, že:
- nemá a nemal účtovné doklady spoločnosti CENTRA,
- s bývalým konateľom sa nikdy nestretol, komunikovali len telefonicky a ten mu žiadne doklady

neodovzdal,
- I. A. nepozná a nemal vedomosť, že spoločnosť BANGER s.r.o. je nástupníckou spoločnosťou
spoločnosti CENTRA,
- nevedel uviesť sídlo spoločnosti BANGER s.r.o.,
- spoločnosť BANGER s.r.o. pod jeho vedením nevykonávala žiadnu činnosť, nevedel povedať akým

spôsobom ju nadobudol, len že ju chce predať.

9. Správca dane výzvou zo dňa 27.03.2019, na základe dovtedy zistených skutočností, vyzval žalobcu
na predloženie konkrétnych dôkazov na preukázanie nároku na odpočítanie dane.

10. Zo strany žalobcu mal správca dane k dispozícii základné účtovníctvo, ako faktúry, zoznam prijatých
a vydaných faktúr, zoznam DPH dokladov. Po výzve správcu dane žalobca predložil k faktúram:
- č. 09170065, č. 09170066, č. 09170067, č. 09170068, č. 09170069 (repasia náhradných dielov)
dodacie listy,
- č. 09170070 (konzervačné a zabezpečovacie práce Starý Smokovec) objednávku a Zmluvu o dielo

zo dňa 06.03.2006,
- č. 09170071 (prenájom búracích kladív a kontajnerov) objednávku.

11. Po vydaní protokolu a prerokovaní pripomienok k protokolu správca dane v rámci vyrubovacieho
konania doplnil dokazovanie s tým, že žalobcu opätovne vyzval na preukázanie reálneho uskutočnenia

zdaniteľnýchobchodovzospornýchfaktúranáslednevydalprvostupňovérozhodnutie,ktorýmžalobcovi
vyrubil rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017 v sume 6 972,11 Eur, z dôvodu,
že žalobcovi neuznal právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr, a to z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, teda z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremenovtomsmere,ženepreukázal,žedošlokreálnemudodaniufakturovanýchslužiebspoločnosťou

M-Bio. Správca dane mal za to, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti

12. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom všeobecne
formuloval výhrady voči záverom a postupom správcu dane, citáciu jednotlivých ustanovení Daňového
poriadku, Zákona o DPH a tiež častí rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie.

13.Opodanomodvolanírozhodolžalovanýnapadnutýmrozhodnutím,vktoromsapozhrnutíodvolacích
námietok a skutkového stavu stotožnil so závermi správcu dane s tým, že tak postup správcu dane
vrámcidaňovejkontrolyavyrubovaciehokonania,akoajjehozáverypovažovalzasúladnésozákonom.III. Konanie na krajskom súde a správnom súde

14. Žalobca podaním správnej žaloby inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. V správnej
žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodov uvedených
v § 191 ods. 1 SSP, najmä pretože:
- vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
- skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
- a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie

konanie. Namietal, že je nesprávnym záver žalovaného, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté
závery správcu dane sú správne. Následne žalobca uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na dôvody
uvedené v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, kde okrem iného uviedol, že nie sú správne
skutkové ani právne závery správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ohľadom neuznania
práva žalobcu na odpočítanie DPH.

15. K podanej správnej žalobe sa po výzve krajského súdu vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom písomnom
podaní zo dňa 09.11.2021 uviedol, že
- v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami,
- napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú v súlade s §

63 Daňového poriadku,
- daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s prislúchajúcimi ustanoveniami
Daňového poriadku,
- pre úspešné uplatnenie práva na odpočítanie DPH je nevyhnutné zo strany daňového subjektu
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach,

- správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca
uplatnil odpočítanie DPH neboli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach a žalovaný
malzato,žesprávcadanepre tentozáverzabezpečilvrámcidaňovejkontrolyavyrubovaciehokonania
dostatok dôkazov,
- záverom navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 14.12.2021, v ktorom vytkol
správcovi dane, že tento nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, poukázal na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie v oblasti spoločného systému DPH a doplnil, že správca dane nemal k dispozícii
časť účtovnej dokumentácie žalobcu, ktorá bola odovzdaná Kriminálnemu úradu finančnej správy, ktorý

uvedené dokumenty neodovzdal správcovi dane.

17. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo
veci senát správneho súdu 6S.

18. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1
písm. a/ SSP, bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 27.10.2025, ktorého sa po riadnom
predvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3 SSP, nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaný.
Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.10.2025,
v ktorom uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a berie na

vedomie, že sa môže pojednávať v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu
podaním doručeným správnemu súdu dňa 24.10.2025, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní
z dôvodu kolízie s hlavným pojednávaním v trestnej veci na Mestskom súde Košice s tým, že súhlasí
s rozhodnutím v predmetnej veci bez jeho prítomnosti. V rámci tohto písomného podania žalobca
zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní a replike s tým, že mal za to, že v danom prípade

nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly.

19. Keďže pojednávania dňa 27.10.2025 sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný,
ani verejnosť, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyhlásil rozsudok v predmetnej vecivyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu
po dobu 14 dní. Týmto rozsudkom predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol
a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

IV. Relevantná právna úprava

20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f

tým nie je dotknuté.

21. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“).

22. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

24. Podľa § 183 ods. 1 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší

žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

25.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

28. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

30. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Zákon o DPH“),
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Právne závery správneho súdu

33. Úvodom správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v konaní o všeobecnej správnej
žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je správny súd v zmysle § 134
ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a tieto môže žalobca v zmysle § 183 ods. 1 SSP
meniť a dopĺňať len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. V rámci súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, v danom prípade žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky, tak vychádza z obsahu podanej správnej žaloby, ktorej odborná úroveň má byť zabezpečená
prostredníctvom inštitútu povinného právneho zastúpenia žalobcu primárne advokátom (§ 49 SSP).
Hranice súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy tak v konečnom dôsledku určuje
žalobca v podanej správnej žalobe a nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať dôvody prípadnej
nezákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, v danom prípade žalovaného. Žalobca

v predmetnej správnej žalobe iba citoval jednotlivé dôvody zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy
podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP, vyjadril všeobecný nesúhlas so závermi daňových orgánov o
nepriznaní práva na odpočítanie DPH a odkázal na ním podané odvolanie. Takto všeobecne podanej
správnej žalobe správny súd prispôsobil aj súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

34. Na podporu vyššie uvedeného správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021, ktorý v bodoch 16 až 23 tohto rozsudku
uviedol, že:
„16. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a

právnych dôvodov žalobca (sťažovateľ) považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za
nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má
zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby
preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak
zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,

ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej
žalobejejednoznačnéstanovenierámca(obsahu)požadovanéhosúdnehoprieskumuvlehotezákonom
stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať
z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
17. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,
a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné
body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, aniich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). 18. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe,
tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne

individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia
faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu
pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie
pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť
účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala

mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v
porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej
stranektomutoprednesuurobiťvyjadrenie.Pokiaľjetvrdeniejednejprocesnejstranynekonkrétne,nevie
druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej
obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah,
hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého

rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to,
prečo sa má jednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so
všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca
musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním
tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej

republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005).
19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava
rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v
medziachžaloby).Rozsahomtvrdeníuvedenýchvžalobejesprávnysúdviazanýanemôžehoprekročiť.
Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no

rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v
priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v
replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným
po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení
svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).
20. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As
3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal
ďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal
byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta.

21. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania
zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených
ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú
musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej

žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
22. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej
ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.
23. Kasačný súd pripomína, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína
výlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 SSP sa v správnom

súdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať
len na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípad
dispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj čo do
rozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby.“

35. Za nedostatok žaloby súdna prax považuje tiež len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca
vzniesol v administratívnom odvolaní. (BAJÁNKOVÁ, Jana, BARICOVÁ, Jana. § 182 [Náležitosti
všeobecnej správnej žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ,
Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 910.) Odvolanie
žalobcu smerovalo proti prvostupňovému rozhodnutiu a bolo úlohou žalovaného vysporiadať sa

s odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí. Správny súd následne preskúmava primárne
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, je preto na žalobcovi aby, ak chce byť v konaní
pred správnym súdom úspešný, dostatočne určito formuloval argumenty spochybňujúce správnosť
záverov žalovaného a zákonnosť samotného napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca odkazoval naním podané odvolanie, je nevyhnutné uviesť, že toto bolo v porovnaní so správnou žalobou obsahovo
rozsiahlejšie, ale obsahovalo len všeobecne formulované výhrady žalobcu voči prvostupňovému
rozhodnutiu a postupu správcu dane, citáciu jednotlivých ustanovení Daňového poriadku, Zákona o DPH

a tiež častí rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie bez toho, aby žalobca v konkrétnostiach prepojil
jeho prípad so závermi Súdneho dvora Európskej únie uvedenými v citovaných rozhodnutiach a či sú
aplikovateľné na prejednávanú právnu vec.

36. Reflektujúc strohú a všeobecnú argumentáciu žalobcu v podanej správnej žalobe ohľadne

nesprávnosti záverov daňových orgánov o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH, správny súd
rovnako všeobecne uvádza, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky si platiteľ môže odpočítať
DPH za týchto podmienok
- právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 Zákona o DPH),
- daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 Zákona o DPH),
- daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH),
- musí mať faktúru od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar alebo služby dodané (§ 51 ods. 1 písm.

a/ zákona o DPH).

37. Dôkazné bremeno preukázania splnenia vyššie uvedených podmienok je nepochybne na strane
daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH. Toto dôkazné bremeno daňového
subjektu samozrejme nie je absolútne. Po predložení základných dokladov, ktoré správca dane žiada

predložiť od kontrolovaného daňového subjektu spravidla už pri oznámení o začatí daňovej kontroly, je
na správcovi dane, aby po vykonanom dokazovaní, ak má dôvodné pochybnosti o splnení podmienok
na odpočítanie DPH, napr. reálnosti dodania tovarov a služieb a vzniku daňovej povinnosti, tieto
pochybnosti adekvátne formuloval a oznámil kontrolovanému daňovému subjektu tak, aby mu umožnil
uniesť jeho dôkazné bremeno a ďalšími dôkazmi pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať

splnenie podmienok na odpočítanie DPH. V prípade žalobcu daňové orgány založili svoje závery na
spochybnení reálneho dodania tovarov a služieb dodávateľskou spoločnosťou M-Bio a tým aj vzniku
daňovej povinnosti. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že správca dane
v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, v rámci
ktorého sa snažil zabezpečiť informácie o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov prvotne na

základe výpovedí konateľov alebo bývalých konateľov spoločností v obchodnom reťazci. Následne
po vyhodnotení niektorých získaných informácií správca dane formuloval svoje pochybnosti a vyzval
žalobcu (v rámci daňovej kontroly, ale aj neskôr v rámci vyrubovacieho konania) na predloženie
konkrétnych dokladov, ktoré by mohol vyhodnotiť vo vzťahu k splneniu podmienok na odpočítanie
DPH zo sporných faktúr. Po predložení časti dokladov (napr. dodacie listy, objednávka, zmluva

o dielo) žalobcom správca dane následne pomerne rozsiahlo v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil,
prečo žalobcom predložené doklady, vo väzbe na iné skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania nepostačovali na prijatie záveru o unesení dôkazného bremena žalobcom
a splnení podmienok na odpočítanie DPH zo sporných faktúr. Rovnako tak napadnuté rozhodnutie
žalovaného obsahovalo podrobný priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a celkové zistenia

a závery správcu dane, ku ktorým žalovaný pripojil vlastné hodnotenie a všeobecné reakcie na
všeobecnú argumentáciu žalobcu uvedenú v podanom odvolaní.

38. V súvislosti s písomným podaním žalobcu zo dňa 24.10.2025, v ktorom namietal nedodržanie
zákonnejlehotynavykonaniedaňovejkontroly,správnysúdsohľadomnavyššieuvedenéuvádza,žena

túto námietku nemohol prihliadať, keďže ju žalobca nezahrnul do podanej správnej žaloby. Napriek tomu
správny súd dodáva, že ak by na ňu aj prihliadal, nemohol by vyhodnotiť ako dôvodnú, keďže v zmysle
prislúchajúcich ustanovení Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok
(§ 46 ods. 10 Daňového poriadku), predmetná daňová kontrola začala dňa 16.08.2018 a bola ukončená
doručením protokolu (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku) dňa 28.10.2019, avšak v rámci tohto

obdobia bola z dôvodu MVI daňová kontrola prerušená od 06.06.2019 do 21.08.2019 (77 dní). Keďže
počas prerušenia daňového konania lehoty neplynú (§ 61 ods. 5 Daňového poriadku), posunul sa aj
dátum možného ukončenia predmetnej daňovej kontroly v zákonnej lehote o 77 dní, teda do 01.11.2019,a preto v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly.

39. Keďže žalobca v podanej správnej žalobe neformuloval konkrétne dôvody, na základe ktorých
by správny súd mohol dospieť k záveru o splnení čo i len jednej z podmienok na zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP a správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby v rámci takto daného rozsahu súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, takéto
dôvody neidentifikoval, dospel správny súd k záveru, že žalovaný, ako aj správca dane postupovali pri

vydaní napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami tak hmotného, ako aj procesného charakteru, a v danom prípade nebol naplnený žiaden
zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd
správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP výrokom II. tohto rozsudku, pretože

žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli
žiadneodôvodnenétrovy,ktorébybolomožnéodžalobcuspravodlivopožadovať,správnysúdmunárok
na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehote30dníoddoručeniatohtorozhodnutia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožnoodpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.