Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 14, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100505
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpený zákonnou zástupkyňou: D. B., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom
Zádielska 2, 043 32 Košice, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/7963 zo
dňa 31.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných

príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/
SOC/2024/7963 zo dňa 31.05.2024, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok
č. KK1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/25552-5 zo dňa 28.02.2024 a vec vracia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“)
dňa 08.08.2024, sa žalobca, prostredníctvom jeho zákonnej zástupkyne, domáhal súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/7963 zo
dňa 31.05.2024 vo veci zamietnutia žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“), rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7965 zo
dňa 02.07.2024 vo veci zamietnutia žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a rozhodnutia žalovaného

č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7964 zo dňa 02.07.2024 vo veci zamietnutia peňažného
príspevkunakúpuosobnéhomotorovéhovozidla.Správnysúdpostupompodľa§66zákonač.162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), uznesením č. k. 20Sas/8/2024-41 zo dňa 04.10.2024
vylúčil preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného:
č. UPS/US6/ SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7965 zo dňa 02.07.2024 a
č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7964 zo dňa 02.07.2024
na samostatné konanie a v konaní vedenom pod sp. zn. 20Sas/8/2024 správny súd preskúmal

zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

2. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej aj ako „Úrad práce“) č. KK1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/25552-5 zo dňa 28.02.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) a vec
vrátil Úradu práce na ďalšie konanie.

II. Administratívne konanie

3. Úrad práce prvostupňovým rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho
preukazu zo dňa 07.02.2024, z dôvodu, že podľa vypracovaného lekárskeho posudku č. 2024/25552
zo dňa 20.02.2024, žalobca nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z.

z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“). Zo záverov
uvedeného lekárskeho posudku vyplynulo, že žalobca má mieru funkčnej poruchy (ďalej aj ako „MFP“)
na úrovni 50 % v zmysle prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v súvislosti
s diagnózou V.1.f – Centrálne neurogénne poruchy (poškodenie pyramídovej dráhy mozgu a miechy
pri dominantnej končatine hemiparesis). Proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu práce podal žalobca

odvolanie.

4. Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie odôvodnené závermi lekárskeho
posudku Úradu práce vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu a Úrad práce nezohľadnil
dostatočne objektívne zdravotný stav žalobcu v čase relevantnom pre posúdenie nároku na vyhotovenie

parkovacieho preukazu. Ku žiadosti boli predložené lekárske správy a informácie, ktoré mali podľa
žalobcu preukazovať ťažké zdravotné postihnutie žalobcu a jeho odkázanosť na individuálnu prepravu
motorovým osobným vozidlom, na ktoré Úrad práce pri rozhodovaní neprihliadol a vychádzal iba zo
záverov lekárskeho posudku.

5. Žalovaný následne napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu a odvolanie
žalobcuzamietol.Vnapadnutomrozhodnutípoukázalnazáverylekárskehoposudkuzodňa28.05.2024,
v zmysle ktorého žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj ako ŤZP“) a jeho
MFP bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie V.1.f stanovená na 60% podľa prílohy č. 3 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP pre centrálne neurogénne poruchy – poškodenie

pyramídovej dráhy mozgu a miechy, zvýšená o 10 % pri dominantnej končatine. Na základe záverov
uvedeného lekárskeho posudku mal žalovaný za to, že žalobca nemá zdravotné postihnutie uvedené
v prílohe č. 18 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, preto nesplnil kritéria pre
vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP.

III. Konanie pred správnym súdom

6. Zákonná zástupkyňa žalobcu správnou žalobou iniciovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.
V podanej správnej žalobe uviedla, že jej syn (žalobca) má značné ťažkosti s pohybom a chôdzou pre

spastickú detskú mozgovú obrnu, skrátenú jednu dolnú končatinu a celkovo nesprávnu techniku chôdze
v dôsledku snahy tela kompenzovať telesné postihnutie. Musí používať špeciálne ortézy, chôdza je pre
neho bolestivá, vysoko únavná, prejde maximálne 50 krokov, potom chôdzu odmieta, nevie sa presúvať
verejnou hromadnou dopravou bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jeho fyzické a psychické
zdravie. Uvedené je v rozpore so závermi Úradu práce a žalovaného, podľa ktorých žalobca nemá ťažkú

poruchu mobility a samostatnú chôdzu zvláda. Mala za to, že Úrad práce a žalovaný sa nedostatočne
vysporiadali s reálnymi dôsledkami diagnóz žalobcu a s tým súvisiacou potrebou a odkázanosťou
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V súvislosti s odkázanosťou na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom citovala § 14 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP a poukázala na ochorenia uvedené v prílohe č. 18. Mala za to, že napadnutým

rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím boli porušené práva žalobu vyplývajúce z Ústavy SR,
Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to:
- právo na zákonný postup orgánov verejnej správy (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR),
- právo rodičov starajúcich sa o deti na pomoc od štátu (čl. 41 ods. 5 Ústavy SR),
- právo na pomoc štátu pri zabezpečovaní osobitnej starostlivosti (čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach

dieťaťa),
- právo na špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím (čl. 7 Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím),
- právo na prístupnosť (čl. 9 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím),- právo na osobnú mobilitu (čl. 20 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím).

7. Podľa zákonnej zástupkyne žalobcu úrady nepostupovali zákonným spôsobom keďže riadne

neposúdili sociálne dôsledky zdravotného postihnutia žalobcu a zhoršili mu prístup k plnohodnotnému
životu na rovnakom základe s ostatnými. Mala tiež za to, že došlo k porušeniu § 3 ods. 5, § 46 ods. 1 a 3
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“), § 2 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, §
14ods.6a§17ods.1písm.a)ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP.Záveromnavrhla
zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce a vrátiť vec

Úradu práce na ďalšie konanie z dôvodu, že vyhodnotenie skutkového stavu sa javí neúplné a nelogické,
následkom čoho tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci
a sú v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným
postihnutím a ustanoveniami Správneho poriadku a Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 09.12.2024 uviedol, že správna žaloba žalobcu bola
podaná oneskorene, keďže napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené 06.06.2024 a správna
žaloba bola podaná 08.08.2024, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby. Keďže
nebola splnená základná procesná podmienky (včasnosť), žalovaný navrhol, aby správny súd správnu
žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, uznesením odmietol. Zároveň ku vyjadreniu pripojil vyjadrenie

posudkového lekára k správnej žalobe zo dňa 03.12.2024, v ktorom tento prebral závery lekárskeho
posudku a skonštatoval, že žalobca pre svoj zdravotný stav nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, pretože nespĺňa kritérií podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP na základe zhodnotenia jeho zdravotného stavu nemá
zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP,

preto nespĺňa kritéria na vydanie parkovacieho preukazu. Žalobnú argumentáciu označil za subjektívne
tvrdenie, ktoré nie je podložené v objektívnych lekárskych nálezoch. Žalobca nemá stredne ťažkú
alebo ťažkú parézu, keďže to nevyplýva z lekárskych nálezov, kde je uvedené len „špičkovanie“,
či „neobratnosť pri chôdzi“. Mal za to, že s reálnymi dôsledkami diagnózy žalobcu sa vysporiadal
objektívne, na základe doložených lekárskych nálezov.

9. Následne správny súd opätovne vyzval žalovaného na vyjadrenie k správnej žalobe s tým, že podľa
obálky, v ktorej bola doručená správna žaloba a podľa informácie o sledovaní zásielok Slovenskej
pošty, bola predmetná správna žaloba podaná na poštovú prepravu dňa 06.08.2024, teda v posledný
deň lehoty na podanie správnej žaloby a v danom prípade nebola splnená podmienka na odmietnutie

správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP tak, ako to navrhol žalovaný v jeho písomnom podaní zo
dňa 09.12.2024, na základe čoho mal správny súd preukázanú včasnosť podania predmetnej správnej
žaloby.

10. Žalovaný sa následne v písomnom podaní zo dňa 12.02.2025 vyjadril k správnej žalobe. Vo svojom

vyjadrení uviedol, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vyhotovenia preukazu podľa §
2 ods. 3 v spojení s § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP
je odbornou medicínskou otázkou, resp. vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu
a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. Poukázal tiež na to, že zákonná
zástupkyňa žalobcu podala okrem vyššie uvedenej žiadosti v rovnakom čase aj žiadosť o poskytnutie

peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a žiadosť o poskytnutie peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla, ktoré boli rozhodnutiami Úradu práce zamietnuté vychádzajúc z komplexného
posudku zo dňa 04.06.2024, na základe ktorého žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) Zákona o peňažných príspevkoch

na kompenzáciu ŤZP a zároveň nespĺňa kritériá podľa § 14 ods. 10 písm. b) Zákona o peňažných
príspevkochnakompenzáciuŤZP.Tietorozhodnutiabolipopodanomodvolanípotvrdenérozhodnutiami
žalovaného. V ďalšom texte vyzdvihol hodnovernosť posudkovej činnosti a lekárskeho posudku, ktorú
laické názory prezentované v správnej žalobe nie sú spôsobilé spochybniť. V záverečnej časti vyjadrenia
žalovaný požiadal o to, aby bol oboznámený s termínom verejného vyhlásenia rozsudku, opätovne

poukázal na zákonnosť vydaných rozhodnutí a správnosť záverov v nich uvedených a nedôvodnosť
predmetnej správnej žaloby, na základe čoho navrhol predmetnú správnu žalobu postupom podľa § 190
SSP zamietnuť.11. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním (replika) zo dňa 12.03.2025,
v ktorom opätovne poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nekritické
preberanie záverov z posudkov, ktorým tiež vytkol strohosť. Zároveň predložil kópiu lekárskeho nálezu

neurologickej detskej ambulancie zo dňa 29.01.2025, v ktorom je odporúčanie schváliť individuálnu
dopravu, ZŤP a parkovací preukaz.

12. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 03.04.2025, v ktorom poukázal
na to, že lekárske správy a nálezy vydané po vydaní napadnutého rozhodnutia nemohli byť zohľadnené

a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP. V ďalšom zotrval na záveroch uvedených
v predchádzajúcom vyjadrení.

13. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre
ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až
e/ SSP, na základe čoho rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP)

postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a verejne vyhlásil rozsudok dňa 14.11.2025, ktorým zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce,, vec vrátil Úradu práce na ďalšie
konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

14. K požiadavke žalovaného, aby bol oboznámený s termínom verejného vyhlásenia rozsudku správny
súd uvádza, že oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 14.11.2025 bolo zverejnené
na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

IV. Relevantná právna úprava

15. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnej žaloby správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho
súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c), § 199 a nasl. SSP,
ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom

konaní.

16.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

17. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

18. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

19. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

20. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, príslušný orgán vyhotoví
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak
a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené
v prílohe č. 18,

b) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom.21. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, Na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie.

22. Podľa § 15 ods. 7 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, komplexný posudok
stráca platnosť, ak sa vypracoval nový komplexný posudok alebo nový lekársky posudok ako podklad
na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť;
príslušný orgán uvedie túto skutočnosť v novom komplexnom posudku alebo v novom lekárskom

posudku.

23. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1
odkázanánaindividuálnuprepravuosobnýmmotorovýmvozidlom,možnoposkytnúťpeňažnýpríspevok
na kúpu osobného motorového vozidla.

24.Podľa§55ods.7ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,podkladomnarozhodnutie
o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo
komplexný posudok, ak bol vypracovaný.

25. Podľa prílohy č. 18 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, zdravotným postihnutím
na účely parkovacieho preukazu sú:
- Neurologické ochorenia: stavy po náhlych cievnych mozgových príhodách, mozgových ochoreniach,
pri neurodegeneratívnych a degeneratívnych ochoreniach spojené so stredne ťažkými alebo ťažkými
parézami, plégiami, stredne ťažkým alebo ťažkým vertigom, ťažké záchvatovité ochorenia s

mnohopočetnými hybnými komplikáciami typu rigidity, hypokinézy, tremoru, ataxie, mimovoľných
pohybov alebo s poruchami vedomia.
- Ťažké poruchy pohyblivosti pri vrodených alebo získaných ochoreniach – svalových, metabolických,
miešnych, mozgových, reumatických, zápalových, endokrinných.
- Ortopedické ochorenia: anatomické straty končatín – dolné od predkolenia vyššie, horné od predlaktia

vyššie, funkčné straty – strata opornej funkcie dolnej končatiny, postihnutie panvy sprevádzané
ťažkými parézami končatín alebo závažnou instabilitou panvového prstenca, postihnutie chrbtice
sprevádzanéťažkýmiparézamikončatín,ťažkédeformitychrbticespojenésporuchouexkurziíhrudníka,
stuhnutie jednotlivých úsekov chrbtice s koreňovým dráždením. Ťažké postihnutie váhonosných kĺbov
s obmedzením hybnosti, disproporčné poruchy rastu sprevádzané závažnými deformitami končatín a

hrudníka, nízka telesná výška do 120 cm.
- Obmedzenie pohyblivosti stredne ťažkého až ťažkého stupňa už pri ľahkom zaťažení pri interných
ochoreniach, zlyhávanie funkcie pľúc, srdca, obličiek, pečene.
- Geneticky podmienené ochorenia s polymorfným postihnutím.
- Ťažká porucha zvieračov, inkontinencia moču alebo stolice, stómie.

- Duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií, s často sa opakujúcimi závažnými
poruchami správania, orientácie, pri stredne ťažkých alebo ťažkých psychiatrických postihnutiach,
stredne ťažkých alebo ťažkých mentálnych postihnutiach vrátane pervazívnych vývinových porúch
stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm).
- Onkologické ochorenie počas akútnej onkologickej liečby a pri hematoonkologickom ochorení aj počas

udržiavacej liečby.
- Praktická slepota, úplná slepota.
- Strata sluchu podľa Fowlera viac ako 80 % obojstranne.

26. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na konanie vo veciach

kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom28. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že v danom prípade sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach podanú fyzickou osobou, ktorú správny súd v zmysle § 202 ods. 2 prvá veta
SSP posudzuje neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi, na základe

čohosprávnysúdnapadnutérozhodnutieaprvostupňovérozhodnutiepodrobilkomplexnémuprieskumu
zákonnosti aj nad rámec žalobnej argumentácie a dospel k záverom uvedeným v ďalších bodoch tohto
rozsudku.

29. V danom prípade nebolo sporným, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,

MFP bola stanovená na 60 % a za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 3 bolo
vyhodnotené pod V.1.f – Centrálne neurogénne poruchy – poškodenie pyramídovej dráhy mozgu
a miechy pri dominantnej končatine – hemiparesis. Sporným ostalo splnenie podmienok na vyhotovenie
parkovacieho preukazu, kedy mal Úrad práce, ako aj žalovaný za to, že v danom prípade nebola splnená
podmienka podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, teda
že žalobca nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 uvedeného zákona, viď bod 23 tohto

rozsudku.

30. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v § 17 upravuje dve alternatívne podmienky,
za splnenia ktorých príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ŤZP parkovací preukaz. Prvou
z podmienok je, že žiadateľ (fyzická osoba s ŤZP) má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18

uvedeného zákona. V lekárskom posudku zo dňa 20.02.2024 je k splneniu tejto podmienky uvedené
jednou vetou, že: „Na základe zhodnotenia zdravotného stavu maloletá FO s ŤZP nemá zdravotné
postihnutie uvedené v prílohe č. 18.“ Tento záver prevzal Úrad práce do prvostupňového rozhodnutia.
Rovnako tak v lekárskom posudku zo dňa 28.05.2024 je k splneniu tejto podmienky stroho uvedené,
že: „Na základe zhodnotenia zdravotného stavu maloletý posudzovaný nemá zdravotné postihnutie

uvedené v prílohe č. 18 zákona preto nespĺňa podmienky odkázanosti na parkovací preukaz.“ A rovnako
tak žalovaný tento záver bez ďalšieho prevzal do ním vydaného napadnutého rozhodnutia. Správny súd
takétoodôvodneniepovažovalzanedostatočnéaztohtodôvodunapadnutérozhodnutieaprvostupňové
rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďže v danom prípade odôvodnenie spočívalo len v konštatovaní,
že žalobca nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18, bez toho aby boli v rozhodnutiach

uvedené dôvody, na základe ktorých dospeli správne orgány k takémuto záveru. Pokiaľ sú v prílohe č. 18
ochoreniauvedenévšeobecnýmspôsobom,akonapr.-genetickypodmienenéochoreniaspolymorfným
postihnutím, je úlohou správneho orgánu zabezpečiť pred vydaním rozhodnutia také podklady, aby
mohol svoje rozhodnutie náležite, v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, odôvodniť vo vzťahu
k diagnózam žalobcu a následnému splneniu či nesplneniu podmienky podľa § 17 ods. 1 písm. a)

ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP.Vdanomprípadektomunedošloazuvedených
rozhodnutí nebol zrejmý spôsob vyhodnotenia zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k ochoreniam
uvedeným v prílohe č. 18.

31. V súvislosti s druhou z podmienok na vydanie parkovacieho preukazu správny súd uvádza, že je

zrejmé, že v zmysle § 15 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sa na účely
parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím vypracúva len lekársky posudok.
Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP však v § 17 ods. 1 písm. b) počíta s možnosťou,
že bol vypracovaný komplexný posudok, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom
príspevku na kompenzáciu, a podľa ktorého je fyzická osoba s ŤZP odkázaná na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom. Vzhľadom na to, že v danom prípade správna žaloba smerovala voči
trom rozhodnutiam žalovaného je správnemu súdu z vlastnej činnosti známe, že zákonná zástupkyňa
žalobcu podala na Úrade práce dňa 29.12.2023 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky, na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a dňa 07.02.2024 podala

žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Je teda
nepochybné, že Úrad práce mal vedomosť o týchto žiadostiach podaných v mene žalobcu a aj o tom,
že v danom prípade bude v zmysle § 34 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP vypracovaný komplexný posudok (bol vypracovaný dňa 23.02.2024), ktorého závery bude možné
vyhodnotiť vo vzťahu k splneniu podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods.

1 písm. b) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Úrad práce však danú skutočnosť
žiadnym spôsobom nezohľadnil a nevyhodnotil splnenie podmienky podľa § § 17 ods. 1 písm. b) Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Na tomto mieste je nevyhnutné zároveň uviesť, že
v komplexnom posudku zo dňa 23.02.2024 je konštatované, že žalobca nie je odkázaný na individuálnuprepravu osobným motorovým vozidlom. V zmysle § 15 ods. 7 Zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP však komplexný posudok stráca platnosť, ak sa vypracoval nový komplexný posudok
alebo nový lekársky posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Po

vydaní prvostupňového rozhodnutia a podanom odvolaní bolo nepochybné, že bude vypracovaný nový
komplexný posudok, v ktorom by prípadne mohol byť prijatý opačný záver o odkázanosti žalobcu na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný mal preto podľa správneho súdu vyčkať
na vyhotovenie nového komplexného posudku, aby mohol vyhodnotiť splnenie podmienky podľa § 17
ods. 1 písm. b) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, k čomu však nedošlo, keďže

podkladom napadnutého rozhodnutia bol len nový lekársky posudok a napadnuté rozhodnutie bolo
vydané dňa 31.05.2024, napriek tomu, že nový komplexný posudok bol vyhotovený už dňa 04.06.2024.
Na základe uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný svojim postupom, kedy vydal napadnuté
rozhodnutie skôr ako bol vypracovaný nový komplexný posudok, nesprávne, alebo skôr nedostatočne
vec právne posúdil, keďže nevyhodnotil prípadné splnenie podmienky podľa § 17 ods. 1 písm. b) Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, napriek tomu, že túto možnosť objektívne mal.

32. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby, keďže
identifikoval splnenie podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm. c) a d) SSP, teda pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie
veci. Vzhľadom na to, že správny súd mal za to, že obdobnými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie

Úradu práce, postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj toto rozhodnutie a teda rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou Úradu práce
vzhľadom na viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, opätovne
posúdiť žiadosť žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu fyzickej osobe s ŤZP náležite svoje
rozhodnutie odôvodniť, vyhodnotiť splnenie, či nesplnenie oboch podmienok, s ktorými počíta § 17

ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZPapostupovaťpritomvintenciáchúvahazáverov
správneho súdu uvedených v tomto rozsudku.

33. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na

úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu vsprávnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom

rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.