Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 17, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725202044
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8725202044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8 29Cpr/4/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: MO Slovakia, s.r.o., so
sídlom Ľudové námestie 4/488, 831 03 Bratislava, IČO: 35 852 933, zast.: JUDr. Štefan Kočan, PhD.,
advokát so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX/X, XXX XX C., zast.: JUDr. Marcela Kuníková, advokátka so sídlom Bernolákova 1053/17, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 37 706 276 o určenie právnej skutočnosti a to neplatnosť ukončenia pracovného
pomeru výpoveďou v zmysle § 78 Zákonníka práce, takto

r o z h o d o l :

10 29Cpr/4/2025

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. V y l u č u j vzájomnú žalobu žalovaného na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

7 29Cpr/4/2025

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2025 žiadal určiť, že pracovný pomer žalovaného trvá
naďalej v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Žalobu
odôvodnil tým, že strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili pracovnú zmluvu s uvedením druhu práce:
skladník, mieste výkonu práce: A., s určením pracovného času: 40 hodín týždenne, uzatvoreného na
dobu neurčitú.

2. Dňa 16.04.2025 žalobca prevzal od žalovaného písomnosť s označením okamžité ukončenie
pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca mu nevyplatil
mzdu, resp. jej časť v súvislosti s nočnou prácou.

3. Žalobca dňa 07.05.2025 zaslal žalovanému oznámenie, že s uvedenou výpoveďou nesúhlasí a trvá,
aby žalovaný naďalej vykonával svoju prácu. Zároveň bol upozornený, že ak nenastúpi do práce dňa

02.05.2025, bude od neho požadovať náhradu škody.

4. Žalobca mu dňa 05.05.2025 pri osobnej návšteve navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou
čo žalovaný odmietol.5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vo februári
sa zamestnanci stretli so zástupcom žalobcu, kde žiadali navýšenie platu, avšak ich požiadavka bola

zamietnutástým,žemajúkráľovsképlatyapretosaničnavyšovaťnebude.Vreakciinatodoručilosobne
do pobočky žalobcu v A. zástupcom žalobcu ukončenie pracovného pomeru dohodou k 15.02.2025. V
dokumente bol nesprávne uvedený dátum a tak sa žalovaný vrátil s opraveným dátumom ukončenia
pracovného pomeru ku koncu februára 2025. Ukončenie pracovného pomeru žalovaný odmietol,
nakoľko žiadal doriešiť výplatu nočných príplatkov. V marci 2025 došlo na pracovisku k stretnutiu

zamestnancov a zástupcu žalobcu, kde bolo zamestnancom oznámené, že nakoľko pracovná smena na
pracovisku zamestnancom začína o piatej hodine, budú počnúc marcom uhrádzané príplatky za nočnú
prácu.

6. Odkedy bol žalovaný práceneschopný v mieste jeho bydliska ho 3 krát navštívili zástupcovia žalobcu.
Prvý krát prišli v 10. deň práceneschopnosti s odôvodnením, že prišli skontrolovať, či dodržiava liečebný

režim; druhý krát prišli začiatkom marca s vypracovanou dohodou o ukončení pracovného pomeru k
31.03.2025apredložilijužalovanémunapodpisazároveňodnehožiadalivráteniejehopracovnýchvecí
atretíkrátprišlizástupcoviažalobcu05.05.2025,opätovnesnávrhomnauzatvoreniedohodyoukončení
pracovného pomeru. Prostredníctvom nátlaku sa žalovaného snažili prinútiť, aby podpísal dohodu. Hoci
žalobca zaslal 07.05.2025 žalovanému oznámenie, že neakceptuje jeho výpoveď a trvá na tom, aby

naďalej vykonával svoju prácu, jeho konanie naznačuje, že v skutočnosti nemal záujem na ďalšom trvaní
pracovného pomeru.

7. Poukázal na to, že žalobca konal v rozpore so zákonom, keďže mu neposkytol písomnú informáciu o
ostatných podmienkach výkonu práce, vrátane výkonu nočnej práce. Od počiatku pracovného pomeru

jeho pracovné smeny začínali ráno medzi 4:30 až 5:00 hodinou. Na preukázanie toho, že vykonával pre
žalobcunočnúprácupredkladápotvrdenieozamestnanípodľauzneseniavládyč.695/2021,vktoromsa
uvádza, že pracovná doba je pohyblivá v čase od 05:00 do 20:00 hodiny, ako aj rozhodnutie a potvrdenie
zamestnávateľa z 01.03.2021, kde sa uvádza pracovná doba zamestnanca od 05:00 do 15:00 hodiny.

8. V zmysle ust. § 98 Zákonníka práce je nočnou prácou, práca vykonávaná v čase medzi 22:00 a 06:00
hodinou a v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej
mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie.

9. Žalovaný bol od 17.02.2025 práceneschopný. V zmysle bodu 10 pracovnej zmluvy, zamestnávateľ

vypláca zamestnancovi mzdu do 10. dňa nasledujúceho mesiaca. Lehota v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm.
v) Zákonníka práce pripadá na deň 25. marca 2025, teda lehota na okamžité skončenie pracovného
pomeru trvala do 25.04.2025.

10. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením

pracovnej zmluvy, mzdových dekrétov, rozhodnutím o pracovnej dobe, výplatnými páskami, evidenciou
dochádzky, okamžitým skončením pracovného pomeru, oznámením zamestnávateľa, výzvou na
upustenie od osobných návštev, rozhodnutím o pracovnej dobe, ako aj ďalším spisovým materiálom,
zistil tento skutkový stav:

11. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s uvedeným skúšobnej
doby 3 mesiace na druh práce: skladník závozník, miestom výkonu práce: A., dňom nástupu do práce:
XX.XX.XXXX a pracovným časom: 40 hodín týždenne.

12. Podľa bodu 10 zmluvy, mzdu bude zamestnávateľ vypláca zamestnancovi do 10. dňa nasledujúceho

mesiaca na bankový účet zamestnanca.

13. Podľa mzdového dekrétu zo dňa XX.XX.XXXX, základná mesačná mzda žalovaného bola 830 EUR
brutto. Súčasne v zmysle listiny kritéria k pohyblivej zložke mzdy zo dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému
na základe bodu 9 pracovnej zmluvy určená mesačná odmena od XX.XX.XXXX vo výške 0 % až 25 %

zo základnej mesačnej mzdy brutto.

14. Mzda žalovaného bola následne upravená mzdovým dekrétom zo dňa 01.07.2022 na 913 EUR
brutto, dňa 29.12.2023 na sumu 950 EUR brutto a dňa 30.12.2024 na sumu 1 000 EUR brutto.15. Na základe rozhodnutia a potvrdenia zamestnávateľa vystaveného dňa 01.03.2021 bola pracovná
doba žalovaného od 05:00 do 15:00 hodiny. Taktiež z potvrdenia o zamestnaní podľa uznesenia Vlády

SR č. 695/2021 vyplýva, že pracovná doba žalovaného bola pohyblivá v čase od 05:00 do 20:00 hodiny.

16. Žalovaný podaním zo dňa 14.04.2025 okamžite skončil pracovný pomer postupom podľa § 69 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že od začatia pracovného pomeru jeho pracovné smeny začínali v
čase od 4:30 alebo od 05:00 hod. s tým, že mesačne odpracoval 20 až 30 hodín nočnej práce. V zmysle

ust. § 98 ods. 1 Zákonníka práce je nočná práca vykonávaná v čase medzi 22:00 a 06:00 hodinou,
za ktorú v zmysle ust. § 123 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové
zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného právneho
predpisu. Momentálne je práceneschopný s tým, že od kolegov sa dozvedel, že v mesiaci marec boli zo
strany zamestnávateľa informovaní, že od apríla im vo výplatnej páske za mesiac marec sa premietne
mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Za nočnú prácu mu od samého začiatku pracovného pomeru

nebolo poskytované mzdové zvýhodnenie, ktoré malo byť vyplatené každý mesiac.

17. Žalobca podaním zo dňa 07.05.2025 oznámil nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru
s tým, že trvá na jeho pokračovaní.

18. Žalobca argumentoval aj tým, že žalovaný nikdy nežiadal preplatenie práce za noc, nikto nenariadil
zamestnancom spoločnosti prácu v noci s tým, že vedúci pracovníci boli žalobcom upozorňovaní na
to, aby zamestnanci nechodili do práce v nočnej dobe. Poukázal na to, že žiadne kritériá spoločnosti
neurčovali vykonávať nočnú prácu žalovanému, žalobca na poradách spoločnosti upozorňoval vedúcich
pracovníkov na skutočnosť, že žalovaný je skladník a nie je potrebné, aby chodil do práce tak skoro. Z

predloženej evidencie dochádzky zároveň vyplýva, že aj keď prišiel do práce o 4:48, tak odišiel z práce
po odpracovaní 8 hodín, a preto mu nevznikali akékoľvek nadčasové hodiny.

19. Z predloženej evidencie dochádzky za mesiac február 2025 vyplýva, že žalovaný v zmysle ust. §
98 ods. 1 Zákonníka práce vykonával nočnú prácu dňa 03.02.2025 s nástupom do práce 05:14 hod.,

04.02.2025 - 04:44 hod., 05.02.2025 - 04:15 hod., 06.02.2025 - 04:44 hod., 07.02.2025 - 04:46 hod.,
10.02.2025 - 05:44 hod., 11.02.2025 - 04:43 hod., 12.02.2025 - 04:42 hod., 13.02.2025 - 04:43 hod. a
14.02.2025 - 04:43 hod.

20. Podľa § 69 Zákonníka práce,

(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľhonepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní

po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať
prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď

sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

21. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia
ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.22. Podľa § 78 Zákonníka práce,
(1) Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho

pracovný pomer sa nekončí.
(2) Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru,
môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil
zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.
(3) Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec

u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že
pracovný pomer sa skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,
c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
(4) Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených

v odseku 3.

23. Podľa § 98 Zákonníka práce,
(1) Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
(2) Zamestnanec pracujúci v noci je na účely tohto zákona zamestnanec, ktorý

a) vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín
po sebe nasledujúcich, alebo
b) pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.
(3) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu
zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci

a) pred zaradením na nočnú prácu,
b) pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok,
c) kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej
práce,
d) ak o to požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena.

(4) Náklady za posúdenie zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 3 uhrádza zamestnávateľ podľa
osobitného predpisu.
(5) Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami na
poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku
pomoc.

(6) Zamestnávateľ je povinný pravidelne prerokúvať so zástupcami zamestnancov organizáciu práce v
noci. Zamestnávateľ je povinný zaistiť zamestnancom pracujúcim v noci bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci zodpovedajúcu charakteru ich práce a zabezpečiť, aby ochranné a preventívne služby alebo
zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli pre zamestnancov pracujúcich v noci
vždy k dispozícii a aby boli rovnocenné s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci.

(7) Zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov v noci, je povinný upovedomiť o tejto
skutočnosti príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú.
(8) Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný
pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch
kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny

zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.
(9) Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu,
alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem hodín
v priebehu 24 hodín. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov v súlade s právnymi
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzí okruh ťažkých telesných prác

alebo ťažkých duševných prác, alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia.

24. Podľa § 123 Zákonníka práce,
(1) Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové
zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a

ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume
50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje,
aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnancavykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však
35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,

b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.
decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú
nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

25. Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, §
130a ods. 1 písm. b), § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty,
súd prihliadne na zánik práva, aj keď to strana sporu nenamietne.

26.Nazákladeskutkovýchtvrdenížalobcu,popretískutkovýchtvrdenížalovaného,akoajoboznámením

listinných dôkazov nebolo medzi stranami sporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu
dňa XX.XX.XXXX na dobu neurčitú s uvedením druhu práce: skladník, závozník, miesta výkonu
práce: A., dňom nástupu do práce: XX.XX.XXXX, s uvedením pracovného času: 40 hodín týždenne a
výplatného termínu: vždy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca.

27. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný podaním zo dňa 14.04.2025 okamžite skončil
pracovný pomer na základe ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že mu nebola vyplatená
časť mzdy vo výške mzdového zvýhodnenia za prácu v noci podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce od
začiatku pracovného pomeru, teda od 09.09.2020.

28. Z oznámenia zamestnávateľa - nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru nesporne
vyplýva, že žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal 16.04.2025.

29. Napriek tomu, že žalobca uviedol v predmete žaloby, že sa domáha neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a určenia právnej skutočnosti podľa § 78 Zákonníka práce, z obsahu

žaloby, ani samotného žalobného návrhu nevyplýva, aby sa predmetnou žalobou domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným, podaním zo dňa 14.04.2025.
Žalobným návrhom sa totižto domáha iba určenia právnej skutočnosti podľa § 78 Zákonníka práce,
konkrétne určenia, že pracovný pomer trvá bez toho, aby namietal neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

30. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Súd nie je
oprávnený otázku neplatnosti skončenia pracovného pomeru riešiť ako otázku predbežnú bez toho, aby
bola podaná žaloba. Pokiaľ žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal žalobu o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru, jeho právo podľa § 36 Zákonníka práce zaniklo.

31. Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu
uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť
skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom,

trebavychádzaťztoho,žepracovnýpomerbolskončenýplatne.Platnosťskončeniapracovnéhopomeru
nemôže byť neskôr posudzovaná súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.08.2010 pod sp. zn.
2Cdo/116/2009).

32. Zároveň nevyhnutným predpokladom vzniku nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru

podľa § 77 a nasl. Zákonníka práce je existencia právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/81/2010, 6Cdo/32/2012 a
1Cdo/180/2009).

33. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okrem iného vyplýva, že nárok

na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru nemožno priznať skôr, kým nie je pre
právoplatným rozhodnutím súdu určené, že právny úkon, ktorým mal byť pracovný pomer skončený,
je neplatný.34. Pokiaľ žalobca v zákonom v stanovenej lehote podľa § 77 Zákonníka práce nepodal žalobu o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným zo dňa 14.04.2025, potom jeho právo
v zmysle ust. § 36 Zákonníka práce zaniklo, a preto je potrebné vychádzať z toho, že uvedeným právnym

úkonom žalovaného bol pracovný pomer skončený platne. Na základe vyššie uvedených skutočností sa
potom žalobca už nemôže domáhať nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, konkrétne
určenia právnej skutočnosti, že pracovný pomer trvá v zmysle ust. § 78 Zákonníka práce, a preto súd
I. inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

35. Podľa názoru súdu I. inštancie, ak by aj súd posudzoval platnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalovaného zo dňa 14.04.2025, dospel by k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
36. Žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že za celú dobu trvania pracovného pomeru mu nevyplácal
mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu v zmysle ust. § 123 Zákonníka práce. Argumentoval iba tým, že
mal byť zo strany vedúcich pracovníkov žalovaný upozorňovaný, aby nechodil do práce v čase nočnej
práce, ako aj tým, že si za celé obdobie trvania pracovného pomeru nároky na mzdové zvýhodnenie

za nočnú prácu neuplatňoval.

37. Súd I. inštancie uvedenú argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, keďže
každému zamestnancovi vykonávajúcemu nočnú prácu patrí mzdové zvýhodnenie vyplývajúce z ust. §
123 Zákonníka práce a to bez ohľadu na to, aký dlhý čas nočnej práce zamestnanec ten ktorý pracovný

deň vykonával. Pokiaľ žalobca ako zamestnávateľ uvedené mzdové zvýhodnenie zamestnancom
nevyplácal, postupoval v rozpore s ust. § 98 a 123 Zákonníka práce.

38. Podľa § 98 ods. 1 Zákonníka práce je nočná práca definovaná ako práca vykonávaná v čase medzi
22:00 a 06:00 hodinou. Napriek tomu, že žalovaný nemal postavenie zamestnanca vykonávajúceho

prácu v noci, v zmysle definície uvedenej v § 98 ods. 2 Zákonníka práce mal nárok na mzdové
zvýhodnenie za prácu v noci podľa § 123 Zákonníka práce. V prípade, že zamestnanec je len
nepravidelnezamestnávanýnočnouprácoualeboodpracujevnocimenejnež3hodiny,máprávnynárok
na mzdové zvýhodnenie, pretože pracoval v rámci nočnej práce, nemá však nárok na plnenie ďalších
osobitných povinností zamestnávateľa, ktoré má plniť vo vzťahu k zamestnancom pracujúcim v noci tak,

ako to vyplýva z ust. § 98 ods. 3 až 9 Zákonníka práce.

39. V tomto smere neobstojí argumentácia žalobcu, že zo strany vedúcich zamestnancov mal byť
žalovaný upozorňovaný na to, aby nechodil do práce v čase nočnej práce, pokiaľ sám rozhodnutím zo
dňa 01.03.2021 určil pracovnú dobu žalovaného ako zamestnanca v čase od 05:00 do 15:00 hodiny.

Zo samotného potvrdenia o zamestnaní podľa uznesenia Vlády SR č. 695/2021 vystaveného dňa
25.11.2021 žalobcom vyplýva, že pracovná doba žalovaného bola pohyblivá v čase od 05:00 do 20:00
hodiny. Pokiaľ žalobca svoje rozhodnutie o určení pracovnej doby žalovaného nezmenil alebo nezrušil,
potom neobstojí jeho obrana, že žalovaný mal byť upozorňovaný, aby nenastupoval do práce v čase
tzv. nočnej práce.

40. Žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného, že tento vykonával prácu v noci, za ktorú mu patrilo
mzdovézvýhodnenie,ktorémupočascelejdobytrvaniapracovnéhopomerunebolovyplácané,čopodľa
názoru súdu I. inštancie bolo nepochybne preukázané z evidencie dochádzky za mesiac január a február
roku 2025.

41. Ak zamestnávateľ neposkytoval žalovanému mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu po dlhší čas,
dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vzniká vždy po uplynutí 15. dňa od termínu
splatnosti každej mzdy, odkedy aj zamestnancovi plynie samostatná prekluzívna jednomesačná lehota
na postup podľa § 69 Zákonníka práce.

42. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom a
od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku. Z ust. § 119
ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné
obdobie a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Premlčujú sa

preto jednotlivé náhrady mzdy za ten-ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia
lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru teda začína
plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten-ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/243/2008).43. Pokiaľ žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.04.2025 formuloval tak, že
mzdové zvýhodnenie mu nebolo vyplácané od XX.XX.XXXX, potom za obdobie od vzniku pracovného

pomeru až do 31.01.2025 bolo okamžité skončenie pracovného pomeru realizované po uplynutí
prekluzívnej lehoty podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Z predloženej evidencie dochádzky za mesiac
február 2025 však nepochybne vyplýva, že žalovaný v dňoch 03. až 07.02., 10. až 14.02.2025 vykonával
nočnú prácu, za ktorú mu patrilo mzdové zvýhodnenie podľa § 123 Zákonníka práce, ktoré mu vyplatené
nebolo. V takomto prípade na strane žalovaného boli splnené podmienky pre okamžité skončenie

pracovného pomeru postupom podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Lehota v zmysle ust. § 69
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pripadá na deň 25. marca 2025 (výplatný termín za mesiac február
2025 bol 10.03.2025 + 15 dní), potom lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za nevyplatenie časti mzdy zodpovedajúcej mzdovému zvýhodneniu
za nočnú prácu vykonávanú v mesiaci február 2025 žalovanému uplynula 25.04.2025.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorých bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

48. Zo strany žalovaného 2 pracovné dni pred termínom nariadeného pojednávania bola doručená
vzájomná žaloba, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalobcovi vyplatiť mzdové nároky za prácu v

noci do 3 dní od právoplatnosti rozsudku za obdobie od 11.11.2022 do 16.04.2025. Keďže uvedený
návrh bol súdu I. inštancie doručený krátko pred termínom nariadeného pojednávania, pričom nespĺňal
náležitosti určitého žalobného návrhu, pre ktorý súd I. inštancie bude musieť realizovať postup podľa
§ 129 CSP, vrátane procesného postupu podľa § 167 CSP, rozhodol o vylúčení uvedenej vzájomnej
žaloby na samostatné konanie postupom podľa § 147 ods. 4 CSP. Keďže na nariadenom pojednávaní

konanom dňa 17.11.2025 boli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie o žalobe, avšak neboli
splnené procesné podmienky pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe, potom súd I. inštancie z dôvodu
hospodárnosti konania vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie.

Poučenie:

2 29Cpr/4/2025

Proti výroku I. a II. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.

Proti výroku III. odvolanie prípustné nie je.