Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124351673
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6124351673.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Metall Mont s.r.o. IČO: 47

387 629, so sídlom 094 34 Hermanovce nad Topľou 143, právne zastúpený: JUDr. Maroš Džuka, LL.M.,
advokát, IČO: 50 412 311, so sídlom Kalinčiakova 6, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému: Martin
Pešta MP team, IČO: 40 011 305, so sídlom Švábska 6726/45, 080 05 Prešov, právne zastúpený: JUDr.
MichaelMedviď,advokát,IČO:42245672,sosídlomWurmova4,04023Košice–mestskáčasťSídlisko
KVP, o zaplatenie 1 300 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 27.07.2024 sa žalobca domáhal na žalovanom
zaplatenia 1300 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.04.2024 zmluvu o dielo,
na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal uskutočňovať pre žalobcu, ako objednávateľa,
montérske práce podľa príslušnej dokumentácie a pokynov vedúceho montéra alebo objednávateľa.

3. Žalobca poukázal na to, že podľa článku II. bod 1. zmluvy sa žalovaný zaviazal plniť predmet zmluvy
v období od 22.04.2024 do 31.12.2024. Zároveň žalobca zdôraznil, že v článku VII. zmluvy si zmluvné
strany dohodli zmluvné pokuty a sankcie, pričom podľa bodu 1 tohto článku mal zhotoviteľ v prípade
nesplnenia predmetu zmluvy v určenom termíne zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50 Eur za každý deň
omeškania, a od 10. dňa omeškania vo výške 100 Eur denne.

4. Žalobca uviedol, že žalovaný vykonával práce v dohodnutom rozsahu, avšak v mesiaci jún opakovane
žiadal o uvoľnenie z prác z rôznych dôvodov. Z tohto dôvodu žalobca zaslal žalovanému výzvu zo
dňa 10.06.2024, doručenú 11.06.2024, aby si od 16.06.2024 plnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný na výzvu nereagoval a dňa 03.07.2024 doručil žalobcovi list zo
dňa 12.06.2024, v ktorom namietal platnosť uzavretej zmluvy o dielo s tvrdením, že nejde o zmluvu o
dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ale o závislú prácu podľa Zákonníka práce. Zároveň
žalovaný v uvedenom liste uviedol, že v prípade spochybnenia jeho námietky okamžite odstupuje od

zmluvy pre podstatné porušenie.5. Žalobca zdôraznil, že obaja sú účtovnými jednotkami a podnikateľmi, pričom žalovaný podniká od
01.12.2023 v oblasti prípravných prác k realizácii stavby a dokončovacích stavebných prác. Podľa
žalobcu bolo zjavné, že medzi stranami vznikol obchodnoprávny vzťah.

6. Žalobca si preto uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu podľa článku VII. bod 1. zmluvy za obdobie
od 16.06.2024 do odstúpenia od zmluvy žalovaným dňa 03.07.2024, v celkovej výške 1.300 Eur.

7. Upomínací súd v danej právnej veci vydal dňa 04.09.2024 platobný rozkaz sp. zn. 27Up/1352/2024,

proti ktorému podal žalovaný odpor.

8. Žalovaný svoj odpor odôvodnil tým, že (č. l. 22) nárok uplatnený žalobcom neuznáva. Poukázal na to,
že dňa 19.04.2024 uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo, na vykonávanie prác v Nemecku podľa pokynov
vedúceho montéra alebo objednávateľa. Namietal platnosť uzavretej zmluvy o dielo z dôvodu, že podľa
jeho názoru nešlo o zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ale o závislú prácu

podľa Zákonníka práce, ktorá mala byť vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, osobne
žalovaným, podľa pokynov a v určenom pracovnom čase. Poukázal, že žalobca ho uviedol do omylu
ohľadom vykonania diela, a preto namietal platnosť zmluvy.

9. Následne uviedol, že odstúpil od zmluvy listom zo dňa 10.06.2024, ktorý zaslal žalobcovi. Namietal,

že obsah zmluvy nezahŕňal podstatné časti ustanovené v základnom ustanovení pre tento typ zmluvy.
Zdôraznil, že podľa § 536 Obchodného zákonníka sa zmluvou o dielo zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité
dielo, zatiaľ čo v tomto prípade nešlo o vykonanie určitého diela, a preto zmluvu nebolo možné právne
posúdiť ako zmluvu o dielo.

10. Žalovaný uviedol, že pri uzatvorení zmluvy ho žalobca informoval, že práce budú vykonávané
vo dvojici, pričom žalovaný bude vykonávať pomocné práce a druhá osoba bude zodpovedná ako
vedúci pracovník. Po vycestovaní do Nemecka sa žalovaný stretol s osobou, ktorá mala byť jeho
spolupracovníkom, avšak zistil, že táto nemala dostatočné odborné zručnosti a neovládala pracovné
plány. Už prvý deň žalovaný pochopil, že s takýmto spolupracovníkom nemohol ďalej vykonávať práce,

pretože by sa dostali do problémov, napriek tomu dokončil turnus. Po ukončení pracovného cyklu sa
žalovaný vrátil na Slovensko. Následne ho pracovníčka žalobcu kontaktovala s požiadavkou nastúpiť
na ďalšie práce v Nemecku, tentoraz na výškové práce. Žalovaný túto ponuku odmietol, pretože nemal
záujemovýškovépráce.Krátkonatoobdržalpísomnéoznámenieodžalobcu,vktorommubolovytknuté
porušenie zmluvných podmienok, a následne výzvu na úhradu zmluvnej pokuty. Žalovaný reagoval

písomnou odpoveďou, v ktorej opísal uvedené okolnosti.

11. Žalovaný zmluvu o dielo považoval za neplatnú, a z toho dôvodu aj zmluvná pokuta nemohla byť
platne dojednaná. Žalovaný mal za to, že žaloba nebola dôvodná, a domáhal sa, aby ju súd zamietol a
priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného (č. l. 31) a okrem toho, že podal návrh na pokračovanie
v konaní na príslušnom súde, označil obranu žalovaného za účelovú zdôraznil, že žalovaný uzatváral
zmluvu o dielo slobodne, určite a vážne, bez skutkového či právneho omylu, čo potvrdil vlastnoručným
podpisom na zmluve zo dňa 19.04.2024.

13.Žalobcauviedol,žežalovanýbolvzmluvedefinovanýakopodnikateľpodobchodnýmnázvomMartin
Pešta MP team, registrovaný v živnostenskom registri, a bol uzrozumený, že záväzkový vzťah sa riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že žalovaný platnosť zmluvy nenamietal počas
jej trvania, keď vystavil faktúry za vykonané práce, ktoré žalobca riadne uhradil. Žalobca poprel tvrdenia

žalovaného o údajnom informovaní o práci vo dvojici a o nedostatočných odborných zručnostiach
vedúcej osoby, pričom zdôraznil, že žalovaný tieto tvrdenia nijako nepreukázal a nemajú vplyv na
uplatňovaný nárok. Žalobca poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy žalovaným bolo doručené dňa
03.07.2024, pričom účinky odstúpenia nastali momentom doručenia. Zdôraznil, že odstúpením od
zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikajú práva a povinnosti strán, avšak nedotýka

sa to nároku na náhradu škody ani zmluvných ustanovení, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR M Cdo 264/2002, podľa ktorého nárok na zmluvnú
pokutu nezaniká, ak vznikol pred odstúpením od zmluvy. Žalobca si preto uplatnil voči žalovanémuzmluvnú pokutu vo výške 1.300 Eur za obdobie od 16.06.2024 do doručenia odstúpenia od zmluvy dňa
03.07.2024, v súlade s článkom VII. bod 1 zmluvy.

14. Po predložení spisu tunajšiemu súdu súd uznesením podľa § 167 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len CSP) zo dňa 12.11.2024
vyzval žalobcu spolu s poučeniami, aby sa vyjadril k odporu žalovaného.

15. Vyjadrenie žalobcu (č. l. 51).

16. Žalobca vo svojom druhom vyjadrení zopakoval, že žalovaný uzatváral zmluvu o dielo slobodne,... .
Ďalej uviedol, že žalovaný bol v úvodných ustanoveniach zmluvy definovaný ako podnikateľ.., pričom
na tento podnikateľský status žalovaného žalobca poukazoval už pri návrhu na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní. Žalobca tiež poprel tvrdenia žalovaného o údajnom telefonickom
kontakte pracovníčky žalobcu, pričom uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a sú účelové.

Žalobca uviedol, že si uplatňuje zmluvnú pokutu za obdobie od 16.07.2024 do 03.07.2024, (zatiaľ čo v
predchádzajúcom vyjadrení uvádzal obdobie od 16.06.2024 do 03.07.2024).

17. Následne súd uznesením podľa § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu
žalobcu.

18. Vyjadrenie žalovaného (č. l. 61)

19. Žalovaný uviedol, že zmluva o dielo predložená žalobcom bola podľa jeho názoru neplatná, keďže
predmet zmluvy bol definovaný neurčito. Poukázal na to, že podľa § 536 Obchodného zákonníka musí

byť predmet diela jasne a presne určený, pričom neurčitosť vedie k neplatnosti zmluvy. Zdôraznil, že ak
je zmluva neplatná, neplatné sú aj jej ustanovenia o zmluvnej pokute, a preto z nej nemôžu vzniknúť
žiadne nároky. Podľa žalovaného dojednaný predmet zmluvy – uskutočnenie montérskych prác podľa
dokumentácie a pokynov vedúceho montéra alebo objednávateľa – nepredstavoval určitý predmet diela,
ale závislú činnosť, čo je v rozpore s § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka.

20. Žalovaný poukázal na to, že charakter vykonávanej práce mal znaky závislej práce... Žalobca
formuloval predmet zmluvy široko, to umožňovalo zneužitie práv, najmä svojvoľné uplatňovanie
zmluvnej pokuty, čo bolo v rozpore s princípom právnej istoty.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že po návrate z Nemecka a po odmietnutí ponuky práce vo výškach mu
žalobca neponúkol žiadnu inú prácu, ani písomne, ani ústne. Následne obdržal až žalobu, pričom jeho
snahy o kontaktovanie žalobcu boli neúspešné.

22. K zmluvnej pokute žalovaný namietal jej platnosť z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy o dielo.

Zároveň namietal aj výšku pokuty, pričom poukázal na § 301 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
má súd moderačné právo primerane znížiť zmluvnú pokutu, ak je zjavne neprimeraná. Žalovaný označil
zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, najmä vzhľadom na to, že žalobca neurobil žiadne opatrenia
na zmiernenie škody a obmedzil sa len na jej uplatňovanie s cieľom profitovať z jej narastania, čo je
podľa žalovaného v rozpore s princípom poctivého výkonu práv.

23. Na záver žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov
konania v plnej výške.

24. Súd nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu

ako aj výsluchom žalovaného.

25. Z vykonaných listinných dôkazov bolo preukázané, že medzi žalobcom ako objednávateľom a
žalovaným ako zhotoviteľom bola dňa 19.04.2024 uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zo zmluvy vyplýva, že objednávateľom je žalobca (Metall Mont s. r. o.) a

zhotoviteľom je žalovaný (Martin Pešta MP team). Predmetom zmluvy bolo vykonanie montérskych
prác, pričom podľa čl. I bod 1 zmluvy: „Predmetom tejto zmluvy je uskutočnenie montérskych prác
podľa príslušnej dokumentácie a pokynov vedúceho montéra, alebo objednávateľa.“. Podľa čl. I bodu 3.
zmluvy: „Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť“.26. Zmluva zároveň upravovala zmluvné pokuty a sankcie v čl. VII., z ktorého súd vychádza najmä z
bodu 1, ktorý znie: „Ak zhotoviteľ bez zavinenia objednávateľa nesplní predmet zmluvy uvedený v článku

I. bod 1 v termíne určeným zápisom v montážnom denníku, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 50,- Eur
za každý deň omeškania. Od 10. dňa omeškania sa výška zmluvnej pokuty zvyšuje na 100,- Eur za
každý deň omeškania.“.

27. Žalobca ako objednávateľ dňa 10.06.2024 žalovanému doručoval písomnosť označenú ako „Výzva“,

pričom z obsahu vyplýva, že žalobca žalovaného upozornil na existenciu Zmluvy o dielo zo dňa
19.04.2024, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonávať montérske práce podľa
príslušnejdokumentácieapokynovvedúcehomontéraaleboobjednávateľa,atovobdobíod22.04.2024
do 31.12.2024. Žalobca zároveň žalovaného vyzval na splnenie jeho zmluvných povinností, určil mu
nástup od 16.06.2024 a súčasne ho upozornil na sankčné následky pri omeškaní, výslovne odkazujúc
na čl. VII bod 1 zmluvy, podľa ktorého je zhotoviteľ pri nesplnení predmetu zmluvy včas povinný

uhradiť zmluvnú pokutu 50 Eur za každý deň omeškania, pričom od 10. dňa omeškania sa pokuta
zvyšuje na 100 Eur za každý deň. Z výzvy ďalej vyplýva, že žalobca žalovaného upozornil aj na to,
že zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody spôsobenej
porušením povinností zo strany zhotoviteľa.

28. Žalovaný písomne reagoval uvedené listom zo dňa 12.06.2024 (č. l. 12) a žalovaný uviedol, že dňa
19.04.2024 bola medzi stranami uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka,
ktorej predmetom malo byť vykonávanie prác v celom Nemecku podľa pokynov vedúceho montéra alebo
objednávateľa. Žalovaný v podaní namietal platnosť uzavretej zmluvy o dielo, a to z dôvodu, že podľa
jeho tvrdenia nejde o zmluvu o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, keďže vykonávanie prác malo

podľa neho vykazovať znaky závislej práce podľa Zákonníka práce (práca vo vzťahu nadriadenosti a
podriadenosti, podľa pokynov a v určenom pracovnom čase). Zároveň žalovaný uviedol, že bol podľa
jeho názoru uvedený do omylu ohľadom charakteru vykonávania prác, a preto namieta platnosť zmluvy.
Pre prípad, že by žalobca jeho námietky neakceptoval, žalovaný v záujme právnej istoty v uvedenom
podaní oznámil okamžité odstúpenie od zmluvy o dielo pre podstatné porušenie zmluvy.

29. Z výpisu zo živnostenského registra bolo preukázané, že žalovaný je podnikateľom zapísaným
v živnostenskom registri vedenom Okresným úradom Prešov. Z výpisu vyplýva, že žalovaný podniká
pod obchodným menom Martin Pešta MP team, s IČO: 40011305, medzi predmety jeho podnikania
patria najmä prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov

a interiérov.

30. Súd mal z faktúry č. 202401 (č. l. 33) preukázané, že žalovaný ako dodávateľ (zhotoviteľ) vystavil
žalobcovi ako odberateľovi faktúru za vykonané práce. Z faktúry vyplýva dátum vystavenia 12.05.2024,
dátum dodania 12.05.2024 a dátum splatnosti 15.05.2024, so spôsobom úhrady prevodom na účet.

Predmetom fakturácie boli „montážne práce v Nemecku“ v sume 1 349,00 Eur.

31. Z faktúry č. 202405 (č. l. 34) vyplynulo, že žalovaný ako dodávateľ vyúčtoval žalobcovi cenu
vykonanýchprácsdátumomvystavenia01.06.2024,dátumdodania02.06.2024asplatnosť15.06.2024,
spôsobom úhrady bankovým prevodom, „zámočnícke práce“ v rozsahu 46 hodín, pri jednotkovej cene

22,20 Eur/hod., spolu v sume 1 021,20 Eur.

32. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva a žalovaný na jej základe nastúpil do práce, kde
pracoval približne 3 a pol týždňa. Následne požiadal o voľno a opakovane sa nevrátil, pričom svoju

neprítomnosť odôvodňoval najmä rodinnými a zdravotnými dôvodmi (vrátane potvrdenia od lekára).
Štatutárny zástupca ďalej uviedol, že žalovanému boli ponúknuté aj výškové práce, ktoré odmietol, čo
žalobca akceptoval, a následne mu bola ponúknutá iná, jednoduchšia montážna práca (zámočnícke/
montážne práce), na ktorú žalovaný nenastúpil. Práce mali spočívať najmä v montáži pekárenských
liniek a konštrukcií (pod Stuttgartom), pričom objednávky a pokyny boli žalovanému zadávané ústne

a jeho prácu kontroloval nemecký majster, ktorý určoval pokyny aj režim práce a podpisoval hodinové
výkazy,žalovanýsanimimuselriadiťapracovnýčassisámurčovaťnemohol.Náradiemalkdispozíciina
mieste, oblečenie si zabezpečoval sám, osobitné ochranné prostriedky podľa výpovede neboli potrebné
a podnikateľské riziko žalobca osobitne neriešil (vyžadovaný mal byť certifikát A1). Odmena mala byťpevne dohodnutá v zmluve a žalovaný bol na pracovisku podriadený nemeckému majstrovi. Štatutárny
zástupca napokon uviedol, že absencia žalovaného mala pre žalobcu negatívne následky, keďže mal
stratiť kontrakt a nemecká firma mala s ním zmluvu zrušiť.

33. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že prácu pre žalobcu si „zobral“, išiel na turnus a pracoval
so spolupracovníkom, pričom práce dokončili a s vykonanou prácou bol spokojný. Po turnuse sa vrátil
domov a následne ho telefonicky kontaktovala zamestnankyňa žalobcu s ponukou výškových prác, ktoré
okamžite odmietol, keďže na to nemal oprávnenia a nechcel pracovať vo výškach. Uviedol, že iné práce

mu ponúknuté neboli a následne mu bola doručená písomnosť, ktorou od neho žalobca požadoval
zaplatenie zmluvnej pokuty, v ten deň sa podľa jeho slov pokúšal kontaktovať štatutárneho zástupcu
žalobcu, avšak bez úspechu.

34. K spôsobu výkonu práce v Nemecku žalovaný uviedol, že prácu zadával nemecký majster, ktorý
určoval, kto čo a kde bude robiť, a prácu musel vykonávať osobne. Uviedol, že pracoval na základe

pokynov a pod kontrolou majstra, ktorý im vysvetlil aj technologický postup. Pracovný čas bol podľa neho
pevne určený (ráno museli byť na pracovisku, mali určenú prestávku a následne určený čas práce). K
pracovným prostriedkom uviedol, že od žalobcu dostal rukavice a tričko, ďalšie pomôcky boli k dispozícii
(malichkolega).Zároveňuviedol,ženapracoviskumalnatričkufirmužalobcuanemoholsaprezentovať
ako vlastná firma.

35. K podnikateľskému riziku uviedol, že určitá zodpovednosť za vykonanú prácu existovala, keďže pri
zlej práci by hrozilo, že zaplatené nedostane. Uviedol tiež, že na pracovisku pôsobil ako subdodávateľ v
tíme spolu s ďalšími firmami, a že bol v postavení podriadenosti voči nemeckému majstrovi. K ponukám
práce po turnuse zopakoval, že mu bola ponúknutá len práca vo výškach a po jej odmietnutí mu už

nebola ponúknutá žiadna iná konkrétna práca ani oznámené miesto a čas výkonu. Na otázku, prečo v
júni nenastúpil na ďalšie práce, uviedol, že ostal doma so synom a že bez objednávky a určenia miesta
výkonu práce nepovažoval za korektné nastúpiť, keďže podľa jeho slov nemal informácie, kde mal prácu
vykonávať.

36. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

37. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“),
právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno

riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

38. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu
sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ
nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

40. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

41. Podľa § 536 ods. 1 Obchodný zákonník, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

42. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

43. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahudiela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

44. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

45. Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť
cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

46. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

47. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo
jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v

mieste ustanovenom týmto zákonom.

48. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

49. Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu
určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

50. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej

zaplatení.

51. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej

zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

52. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

53. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na
náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl.

54. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

55. Podľa § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka, zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v
čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych
pomerov.

56. Podľa § 374 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na
dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

57. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na uplatnenom nároku, že žalobca si zo zmluvy
o dielo zo dňa 19.04.2024 uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu pre porušenie zmluvnej povinnosti

a omeškanie, a to vo výške 1 300 Eur s príslušenstvom. Navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.58. Právny zástupca žalovaného namietal neplatnosť zmluvy o dielo pre neurčitosť predmetu a uviedol,
že dojednanie zmluvnej pokuty bolo formulované príliš široko. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

59. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného smerujúcou k neplatnosti zmluvy o dielo
pre neurčitosť jej predmetu. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami bola
dňa 19.04.2024 platne uzavretá zmluva o dielo. Predmet plnenia bol v zmluve vymedzený rámcovo
ako uskutočňovanie montážnych prác podľa príslušnej dokumentácie a podľa pokynov objednávateľa/

vedúceho majstra, teda spôsobom typickým pre montážne a subdodávateľské vzťahy, kde sa konkrétny
rozsah prác spresňuje objednávkami a operatívnymi pokynmi na stavbe. Takéto vymedzenie súd
nepovažoval za neurčité, keďže predmet bol a mohol byť objektívne určiteľný podľa dokumentácie,
pokynov a reálneho priebehu plnenia.

60. Súd zároveň prihliadol na následné správanie strán, ktoré potvrdzovalo, že zmluvu považovali za

záväznú a podľa nej aj plnili. Žalovaný práce reálne vykonal, vykazoval ich a boli mu uhrádzané. Za tejto
situácie súd nevidel dôvod na záver o neplatnosti zmluvy, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že obsah záväzku bol v praxi dostatočne konkrétny a vykonateľný.

61. Súd pri posúdení námietky neplatnosti vychádzal aj z judikatúry dovolacieho súdu, najmä z

uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/73/2021 zo dňa 31.10.2022, v ktorom dovolací súd pri
aplikácii § 266 Obchodného zákonníka poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR o tom,
že prednosť má výklad vedúci k platnosti zmluvy pred výkladom vedúcim k jej neplatnosti, ak sú možné
oba výklady, pričom neplatnosť má byť výnimkou.

62. Žalovaný po námietke neplatnosti zmluvy namietal aj neprimeranosť a neurčitosť dojednania
zmluvnej pokuty, ďalej tvrdil, že k porušeniu povinnosti nedošlo, keďže mu mali byť ponúkané iba
výškové práce bez potrebných oprávnení, a napokon poukazoval na okolnosti nasvedčujúce závislej
práci (tzv. švarc systém).

63. Zo zmluvného dojednania vyplynulo, že zmluvná pokuta vznikala iba za splnenia kumulatívnych
podmienok, a to ak zhotoviteľ bez zavinenia objednávateľa nesplnil predmet zmluvy v termíne určenom
zápisom v montážnom denníku. Žalobca však v konaní nepreukázal, že pre predmetné plnenie bol
termín splnenia vôbec určený relevantným zápisom v montážnom denníku, nepredložil montážny denník
anikonkrétnyzápis,zktoréhobybolomožnéjednoznačnezistiťurčenýtermín,rozsahprácviazanýchna

tentotermínajehozáväznosťprežalovaného.Zároveňžalobcanepreukázalanito,žežalovanýuvedený
termín nesplnil práve vo vzťahu k predmetu zmluvy tak, ako bol prípadne určený, a že omeškanie
nenastalo v príčinnej súvislosti s okolnosťami na strane objednávateľa.

64. Ani výpovede strán túto absenciu dôkazov nenahradili. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že zadávanie

a organizácia prác prebiehali prevažne operatívne a ústne, pričom žalobca tvrdil, že žalovanému boli
ponúknuté aj iné (nevýškové) montážne práce. Žalobca však nepreukázal, že žalovanému bola takáto
konkrétna práca skutočne zadaná spôsobom, ktorý by umožňoval overiť jej obsah, miesto výkonu a
termín. Naopak, žalovaný vo výpovedi uviedol, že po návrate z turnusu mu bola ponúknutá iba práca vo
výškach, ktorú odmietol, a následne mu už nebola oznámená žiadna konkrétna objednávka ani určené

miesto a čas výkonu ďalších prác. Súd pritom zdôrazňuje, že pri zmluvnej pokute viazanej na porušenie
konkrétnej povinnosti nemôže postačovať všeobecné tvrdenie o „možnosti prideliť prácu“; rozhodujúce
je, či bola povinnosť na konkrétne plnenie preukázateľne aktivovaná (zadaním alebo určením práce a
termínu v režime dohodnutom v zmluve).

65. Keďže žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že žalovaného preukázateľne vyzval
na uskutočnenie konkrétnych montérskych prác podľa nejakej dokumentácie prípadne konkrétnych
pokynov vedúceho montéra alebo objednávateľa, ani dôkaz o určení termínu plnenia zápisom v
montážnom denníku, súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok vzniku
nároku na zmluvnú pokutu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

66. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy to spôsobilo zánik zmluvy ex nunc, t. j. do budúcna, pričom sa
tým nedotklo práv a povinností, ktoré vznikli pred odstúpením, najmä nárokov z porušenia povinností,
ktoré nastali ešte počas trvania zmluvného vzťahu, ak boli splnené podmienky ich vzniku.67. V danom prípade však žalobca nepreukázal splnenie zmluvných predpokladov vzniku zmluvnej
pokuty (určenie termínu zápisom v montážnom denníku a preukázateľné zadanie montérskych prác

žalovanému), a preto súd dospel k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu nevznikol bez ohľadu na otázku
odstúpenia.

68. Žalovaný namietal aj to, že výkon prác mal znaky závislej práce, keď poukazoval najmä na
pokyny nemeckého majstra, kontrolu práce, určený režim na pracovisku a vystupovanie pod označením

žalobcu. Súd túto námietku posúdil ako nedôvodnú, keďže uvedené okolnosti sú v subdodávateľských
montážnychvzťahochtypickéasamyosebenepreukazovaliexistenciupracovnoprávnejsubordinácie.Z
vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by žalovaný bol začlenený do organizačnej štruktúry žalobcu
a vykonával prácu v režime pracovného pomeru, naopak, vzťah bol založený zmluvou o dielo a plnenie
bolo realizované ako dielo s odplatou. Žalovaný nepreukázal naplnenie rozhodujúcich znakov závislej
práce v takej intenzite, aby bolo možné dospieť k záveru o zastretom pracovnoprávnom vzťahu, a preto

súd vychádzal z obchodnoprávneho režimu zmluvy o dielo.

69. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Keďžežalovaný
mal vo veci plný úspech (žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá), súd mu priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

70.Vsúlades§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkusúdrozhodolonárokunanáhradutrovkonania
aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnenáv stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.