Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/151/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200819

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7 BA-6S/151/2023

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.
D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci
žalobcu: G. L. Pharma Slovakia, s.r.o., so sídlom Stromová 13, 831 01 Bratislava – mestská časť
Nové Mesto, IČO: 46 898 506, zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.

r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36860891,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100860381/2023 zo dňa 22.03.2023, takto

r o z h o d o l :

7 BA-6S/151/2023

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

7 BA-6S/151/2023

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č.
103364273/2022 zo dňa 15.12.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa §155 ods. 1 písm. f) bod 2. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) uložená pokuta vo výške
234,70 Eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku,

a to za uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie marec 2016 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“).
V odôvodnení poukázal prvostupňový orgán na uplatnenie si nadmerného odpočtu žalobcom v daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške 10 112,96 Eur. Súčasne

prvostupňový orgán poukázal na vykonanú daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobia január
2016–december2016,kedynazákladejejvýsledkovboloprvostupňovýmorgánomvydanérozhodnutie
č. 101449502/2022 zo dňa 18. 05. 2022 (potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 102500198/2022 zo
dňa 19. 09. 2022), ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného
odpočtu v hodnote 624,- Eur (ďalej len „rozdiel odpočtu“), teda došlo k zníženiu nadmerného odpočtu
za predmetné zdaňovacie obdobie zo sumy 10 112,96 Eur na sumu 9 488,49 Eur. Prvostupňový orgán

s odkazom na príslušné ustanovenia § 154 a § 155 daňového poriadku uložil pokutu vo výške 10 %
ročne zo sumy, o ktorú prvostupňový orgán znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní. Prvostupňový
orgán v závere rozhodnutia uviedol výpočet pokuty, spočívajúci v súčine určeného rozdielu odpočtu,
sadzby a počtu dní a následného podielu tohto súčinu s počtom kalendárnych dní v roku.

2. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100860381/2023 zo dňa
22.03.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa §
74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Žalovaný odmietol námietky žalobcu, v ktorých tvrdil, že nebol
informovaný o konaní a že nemohol uplatňoval procesné práva. Doručením prvostupňového rozhodnutia
splnomocnenému zástupcovi žalobcu došlo podľa žalovaného k informovaniu žalobcu o konaní, o čom

svedčí aj využitie jeho práva na podanie odvolania. Žalovaný vyslovil súhlas s odvolacou námietkou
žalobcu, kedy uznal absenciu konkrétnych dátumov, z ktorých bol vypočítaný počet dní omeškania
a podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, doplnil prvostupňové rozhodnutie o časový údaj, v zmysle
ktorého sa pokuta počítala odo dňa 26.04.2016 do 29.01.2020, t. j. celkom 1374 dní. Žalovaný
ďalej uviedol, že žalobcovi bola uložená sankcia na základe daňovou kontrolou zisteného porušenia

ustanovení zákona o DPH. Uloženie pokuty žalobcovi bolo podľa žalovaného povinné, vyplývajúce
z ustanovení § 154 ods. 1 písm. g) a § 155 ods. 1 písm. f) bod 2. daňového poriadku, ktorá bola
vypočítaná z rozdielu odpočtu.

II.

Správna žaloba

3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 29. 05. 2023. Žalobca považoval rozhodnutie
žalovaného za nezákonné, a to v dôsledku viacerých porušení práv žalobcu daných najmä porušením

ustanovení daňového poriadku, tiež z dôvodu nedostatočného a nesprávneho skutkového zistenia vo
veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a vád samotného rozhodnutia.

4. V žalobných bodoch žalobca namietal, že nebol informovaný o začatí, priebehu a ukončení konania
a o zistených skutočnostiach. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie mu nebolo doručené

riadnym spôsobom z dôvodu, že na jeho zastupovanie v konaní o uložení pokuty absentovala plná
moc. Prvostupňový orgán podľa žalobcu akceptoval plnú moc žalobcu, ktorá sa týkala daňovej kontroly,
pričom táto plná moc sa netýkala konania o uložení pokuty a preto bolo potrebné vystaviť novú plnú moc.
Bez dispozície novej plnej moci bolo doručenie prvostupňového rozhodnutia uskutočnené v rozpore
s príslušnou právnou úpravou.

5. V ďalšej časti žalobných bodov žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k žiadnej skutočnosti, a že
nemohol predložiť akýkoľvek návrh a dôkazný prostriedok. Podľa žalobcu sa týmto jedná o závažné
porušenia zákonných povinností prvostupňovým orgánom, ktoré neboli napravené žalovaným, čo
znemožňuje realizáciu vyrubovacieho konania tak vo vzťahu k podstate, ako aj k súvisiacej sankcii.

Prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje špecifikáciu konkrétnych dátumov umožňujúcich
určenie počtu dní omeškania, a preto nie je možné overiť správnosť zvoleného počtu dní a teda
správnosť výpočtu, čo spôsobuje zmätočnosť a nesúlad s rozhodnou právnou úpravou. Nedostatky boli
podľa žalobcu síce doplnené rozhodnutím žalovaného, ale za roky 2016 a 2020 sa počíta s 366 dňovýmrokom, avšak vynásobenie obdobím uvádzaným v odôvodnení rozhodnutia (roky 2016 a 2020) nie
je totožné s reálne využitým počtom dní omeškania uplatneným pri vypočítaní pokuty. Ide preto podľa
žalobcu o zmätočnosť, keďže žalovaným nebola zodpovedaná otázka, koľko dní predstavuje základ

pre výpočet pokuty. Nezabezpečenie dvojinštančnosti konania v danej veci spôsobuje podľa žalobcu
nemožnosť ozrejmenia tejto otázky v riadnom správnom konaní s nevyhnutnosťou jej riešenia v súdnom
konaní.

6. V záverečnej časti žalobných bodov žalobca dodal, že rozhodnutie žalovaného je založené na

predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktoré spočíva na množstve nedostatkov, kedy
žalobcovi nebolo umožnené sa vyjadriť k oboznámeniu so zisteniami v rámci daňovej kontroly, v absencii
riadneho protokolu z daňovej kontroly, ktorý neobsahoval zákonné náležitosti a s tým súvisiaceho
vyrubovacieho konania, v znemožnení účasti žalobcu pri výsluchu svedkov, v selektívnom výbere
dôkazných prostriedkov v neprospech žalobcu a v nezákonnom hodnotení dôkazov a v nesprávnom
právnom posúdení veci.

7. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
spolu s prvostupňovým rozhodnutím a priznal mu právo na náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie k žalobe

8. K žalobe sa podaním doručeným dňa 23. 11. 2023 vyjadril žalovaný. Uloženie sankcie bolo podľa
neho obligatórne na základe určeného rozdielu dane po daňovej kontrole a bola uložená v súlade s §
155 ods. 1 písm. f) bod 2. daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového

poriadku. Podľa žalovaného mal žalobca o výsledku daňovej kontroly a aj o rozdiele odpočtu vedomosť,
o čom svedčí jeho podanie žaloby voči rozhodnutiu žalovaného č. 102500198/2022 na Krajský súd
v Bratislave (sp. zn. 6S/246/2022), ku ktorej sa žalovaný vyjadril podaním doručeným dňa 31.01.2023
a predložil všetky doklady týkajúce sa daňovej kontroly. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručované
podľa žalovaného splnomocnenému zástupcovi na základe plnej moci, ktorá mu bola doručená dňa

26.04.2021, a ktorá podľa obsahu bola udelená na výkon všetkých úkonov potrebných pre obranu
a uplatnenie nárokov v procese prebiehajúcej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za január
až december 2016 a pre konania súvisiace alebo nadväzujúce na daňovú kontrolu. Prvostupňové
rozhodnutie sa preto podľa žalovaného dostalo do sféry žalobcu, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca
voči nemu podal odvolanie.

9. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalovaný doplnil prvostupňové
rozhodnutie o výpočet dní, za ktoré bola uložená sankcia a uviedol celkový výpočet sankcie, ktorá sa
počíta od 26.04.2016 do 29.01.2020, t. j. celkovo 1374 dní (roky 2016 a 2020 279 dní, roky 2017 – 2019).
K námietke nezabezpečenia dvojinštančnosti konania žalovaný konštatoval, že zákonným spôsobom

doplnil prvostupňové rozhodnutie o prepočet sumy sankcie, čím nemohlo dôjsť k ujme žalobcu. V ďalšej
časti vyjadrenia žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

10. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

11. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15.01.2024, sa žalobca ďalej nevyjadril.

VI.
Relevantná právna úprava

12. Podľa § 16 ods. 9 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie
obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí
daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej
kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí
15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné

daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom
konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do
dňa ukončenia daňovej kontroly.13. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si
nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa
osobitných predpisov.

14.Podľa§155ods.1písm.f)bod2daňovéhoporiadkusprávcadaneuložípokutuvovýšketrojnásobku
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca dane znížil
uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).

15. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň
odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti
daneaždodňapodaniadodatočnéhodaňovéhopriznaniaalebodouplynutialehotyuvedenejv§16ods.
9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení
oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie
obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia

oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške
vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej
vety do dňa vyrubenia dane.

16. Podľa § 155 ods. 5 daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške 10%
ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7%, pokuta sa uloží vo výške 7% ročne z rozdielu
medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa
odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku

1 písm. g) nedosiahne 3%, pokuta sa uloží vo výške 3% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v
dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

17. Podľa § 155 ods. 7 daňového poriadku Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo

vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

VII.
Právne posúdenie žaloby

18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023
vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna
2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v
znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a
rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu.

19. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom k 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“) dňa 12. 12.
2025, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením jeho skráteného
písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v
súlade s § 493e SSP konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení SSP v znení účinnom k 30. júnu 2023.

20. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobcu týkajúce sa porušenia jeho procesných práv
počas administratívneho konania, absencie potrebných údajov v rozhodnutí, existencie vád rozhodnutia
žalovaného spočívajúcich v jeho nedostatočnom odôvodnení a nezrozumiteľnosti.

21. Správny súd uvádza, že nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho

doručovania prvostupňového rozhodnutia. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 26.
04. 2021, t. j. viac ako rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, bolo prvostupňovému orgánu
doručené žalobcom podpísané splnomocnenie, ktorým žalobca v rovnaký deň splnomocnil advokáta
na zastupovanie v tam určenom rozsahu. Rozsah splnomocnenia bol žalobcom vymedzený naviaceré hmotnoprávne a procesnoprávne úkony, pričom jeden z hlavných bodov splnomocnenia bolo
vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s daňovou kontrolou za obdobie január – december 2016
a naň súvisiacich ďalších konaní, t. j. daňových a iných konaní pred daňovými úradmi, Finančným

riaditeľstvom SR pred príslušnými súdmi zahŕňajúc konanie o kasačnej a ústavnej sťažnosti.

22. Správny súd sa preto stotožnil zo závermi žalovaného, ktorý považoval prvostupňové rozhodnutie
za riadne doručené, keďže právny zástupca žalobcu bol na základe predmetného splnomocnenia
splnomocnený (oprávnený) aj na súvisiace a iné konania pred daňovým úradom, v ktorom bolo vydané

rozhodnutie o uložení sankcie a teda aj na úkon doručenia (prijatia) prvostupňového rozhodnutia.

23. Žalobcove námietky o porušení jeho procesných práv, ktorými namietal neinformovanie o začatí
konania o uložení pokuty, jeho priebehu a ukončení, správny súd považoval za nedôvodné. Z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
v prípadoch, ak daňové sankčné konanie nasleduje po vyrubovacom konaní (v ktorom sa právoplatne a

s možnosťou participácie účastníka konania ustálila podstata daňového správneho deliktu) a sankcia je
zákonom určená pevnou sumou alebo vzorcom výpočtu (ktorý daňové orgány nemôžu ovplyvniť), nie je
neupovedomenie účastníka konania o začatí daňového sankčného konania takou vadou, ktorá by mala
vplyv na zákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty. (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 8Stk/9/2024, 1Asan/5/2021, príp. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Asan/3/2017, 2Sžf/30/2016). V posudzovanom prípade išlo o obdobnú právnu situáciu, kedy
podstata správneho deliktu bola ustálená v predchádzajúcom daňovom konaní, v ktorom bol žalobcovi
určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016. V následnom
sankčnom konaní bolo predmetom rozhodovanie uloženie sankcie, ktorá bola uložená pevnou sumou
a výšku ktorej sám žalobca v žalobe nenamietal. Orgány verejnej správy preto nepochybili, ak žalobcu

neinformovali o začatí konania o uložení pokuty, keďže takýto postup v rámci ustanovení o ukladaní
sankcie nie je zákonnom ani predpokladaný a ako vyplýva z citovanej judikatúry, nejde ani o porušenie
zásad správneho trestania.

24. Pokiaľ ide o námietky žalobcu voči vadám prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa uvedenia

špecifikáciepočtudníomeškaniajepotrebnékonštatovať,žetietoboliodstránenéžalovanýmnazáklade
postupu podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, kedy žalovaný doplnil a odôvodnil počet dní 1374 so
začiatkom plynutia obdobia od 26.04.2016 do 29.01.2020. Sám žalovaný vymedzil výpočet obdobia pre
výšku pokuty aj za prestupné roky 2016 a 2020, pričom v roku 2020 sa do počtu dní zarátavalo len prvých
29 dní mesiaca január 2020 a za rok 2016 len 250 dní. Žalobca v rámci žalobnej argumentácie namietal,

že vynásobenie uvádzaným obdobím nie je totožné s reálne využitým počtom dní omeškania, pričom
bližšie vysvetlenie tohto svojho záveru žalobca neuviedol. Správny súd preto konštatuje nedostatok
žalobnej argumentácie, ktorú jednak správny súd považoval za nejasnú a bližšie nešpecifikovanú.

25. Žalobca namietal aj porušenie jeho práv, kedy sa nemohol vyjadriť ku žiadnej skutočnosti, predložiť

akýkoľvek návrh, príp. dôkazný prostriedok. Uvedeným námietkam správny súd neprisvedčil, keďže
žalobca mal priestor svoje procesné práva uplatňovať po doručení prvostupňového rozhodnutia, a
to v rámci odvolacieho konania. Správny súd len poukazuje na skutočnosť, že práve v odvolacom
konaní na základe žalobcových odvolacích námietok, t. j. realizácie jeho procesných práv, došlo k
doplneniu odôvodnenia prvostupňového orgánu žalovaným ohľadne špecifikácie konkrétnych dátumov

umožňujúcich určenie počtu dní omeškania. V tejto spojitosti správny súd neprisvedčil ani námietke
žalobcu ohľadne nezabezpečenia dvojinštančnosti konania, keďže takéto konanie prebehlo na základe
žalobcompodanéhoodvolania,vktorommalžalobcapriestornauplatneniesvojichodvolacíchnámietok.

26. Záverom správny súd považoval za potrebné dodať, že žalobca namietal aj nesprávne právne

posúdenie veci a nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Okrem konštatovania
týchtovádaležalobcanepripojilžiadnunaňsúvisiacuargumentáciu,ktorúbysprávnysúdmoholnáležite
vyhodnotiť a ktorej uvedenie je základnou povinnosťou žalobcu pri podaní správnej žaloby (obdobne aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžk/46/2019, zo dňa 24.11.2020, bod 39,
príp. , sp. zn. 5Sžfk/40/2019 zo dňa 27.05.2021, body 28 - 30). Správny súd preto konštatuje nedostatok

žalobnej argumentácie, ktorá spôsobuje jej neopodstatnenosť.

27. Na základe uvedených skutočností preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, kedy
žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože

nezistil také dôvody, pre ktoré by takéto priznanie bolo možné spravodlivo požadovať.

29. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2 BA-6S/151/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.