Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2026

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1C/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202255
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Kunca

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2026:7823202255.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Filipom Kuncom v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo,

Rožňava, Budovateľská 49, 048 01 Rožňava, IČO: 31 686 966, zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Erika Simanová, s.r.o., Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. XXX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou, Štefánikovo námestie 5,
052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.653,37 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 300,- eur zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.353,37 eura, úrok z omeškania vo výške 9,25

% ročne zo sumy 1.653,37 eura od 26.9.2023 do 25.6.2025, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 1.553,37 eura od 26.6.2025 do 30.7.2025, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
1.453,37 eura od 1.8.2025 do 27.8.2025, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.353,37
eura od 28.8.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že splnením povinnosti žalovanej na základe tohto rozsudku zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
plnenia E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX C., ktorá mu bola uložená Platobným rozkazom
Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1C/94/2023 z 26. októbra 2023 a splnením povinnosti E. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX C., ktorá mu bola uložená Platobným rozkazom Okresného súdu
Rožňava, sp. zn. 1C/94/2023 z 26. októbra 2023 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej
na základe tohto rozsudku.

III. Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2023 žiadal, aby súd uložil pôvodne
žalovanému v 1. rade E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX C. a pôvodne žalovanej v 2. rade
A. B., nar. XX.XX.XXXX, D., C. XXX povinnosť zaplatiť mu sumu 1.653,37 eura s 9,25 % ročným úrokom

z omeškania z dlžnej sumy od 26.09.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že obaja žalovaní sú vlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v C. na ul. F. v
bytovom dome súp. č. XXX, č. bytu XX a žalobca zabezpečuje výkon správy pre predmetný bytový
dom. Podľa § 10 cit. zákona a zmluvy o výkone správy žalovaní sú povinní poukazovať na účet
bytového domu mesačne vopred vždy do 25. dňa každého mesiaca preddavky do fondu prevádzky,

údržby a opráv, za plnenia poskytované s užívaním bytu a za výkon správy. Raz ročne najneskôr
do 31.05. nasledujúceho roka vykoná žalobca vyúčtovanie skutočných nákladov a vyčísli preplatok,
resp. nedoplatok z preddavkových platieb. Za obdobie od 01.06.2023 do 30.09.2023 eviduje žalobca užalovaných nedoplatok vo výške 1.653,37 eura, ktoré žiada zaplatiť. Dlžnú sumu žalobca žiada uhradiť
spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 26.09.2023 do zaplatenia.

3. Tunajší súd platobným rozkazom zo dňa 26.10.2023 sp. zn. 1C/94/2023-33 podanej žalobe v celom
rozsahu vyhovel a uložil žalovaným povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.653,37 eura s ročným 9,25 % úrokom
z omeškania zo sumy 1.653,37 eura od 26. 09. 2023 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať
odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. Zároveň uložil žalovaným povinnosť do 15 dní odo dňa

doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne (k rukám právneho zástupcu
žalobcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 201,34 eura a ostatné trovy konania (súdny poplatok
zo žaloby) vo výške 49,50 eura. Keďže pôvodne žalovaný v 1. rade E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F.
XXX, XXX XX C. voči predmetnému platobnému rozkazu nepodal odpor, platobný rozkaz vo vzťahu
k pôvodne žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2023 a konanie voči nemu tak bolo
právoplatne skončené.

4. Pôvodne žalovaná v 2. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, D., C. XXX (ďalej iba „žalovaná“) proti
platobnému rozkazu podala včas vecne odôvodnený odpor. V odpore uviedla, že bytom dlhodobo
nedisponuje napriek tomu, že je vedená ako jeho spoluvlastník. Byt dlhodobo užíva pôvodne žalovaný
v 1. rade, ona sa odsťahovala do obce D.. Manželstvo žalovaných bolo rozvedené dňa 09.05.2018,

na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo.
Dňa 05.04.2018 bol vyhlásený konkurz aj na majetok žalovanej. Spochybnila preto správnosť zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti k predmetnému bytu. Podľa jej vedomostí pôvodne žalovaný
v 1. rade predmetný byt dlhodobo prenajíma, príjmy si ponecháva, preto podala na pôvodne žalovaného
v 1. rade aj trestné oznámenie, ako dôkaz predložila uznesenie povereného príslušníka PZ zo dňa

23.09.2021. V minulosti už opakovane uhradila nedoplatky na predmetnom byte za pôvodne žalovaného
v 1. rade, o čom ako dôkaz predložila pokladničný doklad zo dňa 19.02.2020. Navrhla preto žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca k podanému odporu uviedol, že pre rozhodnutie je právne bezvýznamné, kto v byte skutočne

býva. Skutočnosť, že voči žalovanej bol vyhlásený konkurz oddlžením, ktorý už bol aj ukončený, nemá
význam pre rozhodnutie vo veci a to z dôvodu, že pohľadávka vznikla po skončení konkurzu a ak by
aj vznikla do vyhlásenia konkurzu, je to pohľadávka konkurzom nedotknutá, lebo ju uplatňuje veriteľ
zabezpečený zákonným záložným právom podľa § 15 zákona. č. 182/1993 Z.z. a do konkurzu ju
neprihlásil (neprihlasuje). Zánik BSM žalovaných vyhlásením konkurzu tiež nemá vplyv na oprávnenosť

uplatneného nároku, keďže zánikom BSM vlastníctvo žalovaných k predmetnému bytu nezaniklo.
Tvrdenie žalovanej, že nemá z vlastníctva predmetného bytu žiadny úžitok, je pre rozhodnutie právne
bezvýznamné, keďže jej záväzok v zmysle § 10 zákona č. 182/1933 Z. z. a zmluvy o výkone správy
nezanikol.

6. Žalovaná v duplike uviedla, že nemožno prihliadať len na formálnu evidenciu vlastníctva, ale na
reálne užívanie nehnuteľnosti. Opätovne poukázala na zánik BSM ex lege vyhlásením konkurzu. V
prípade vyhovenia žalobe poukázala na skutočnosť, že tento spor nevyvolala, roky už nemá prístup do
predmetného bytu a žiadala, aby súd tieto skutočnosti zohľadnil minimálne pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania.

7. Súd v poradí prvým rozsudkom sp. zn. 1C/94/2023 z 12.04.2024 rozhodol tak, že I. návrh žalovanej
(v 2. rade) na prerušenie konania zamieta, II. žalovaná (v 2. rade) je povinná spoločne a nerozdielne so
žalovaným v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1 653,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 1.653,37 eur od 26.09.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku a III. žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Co/98/2024 z 14.08.2025 zrušil rozsudok vo výrokoch II. a III. a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Druhým výrokom potvrdil rozsudok
vo výroku I., ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania. Uznesenie odvolacieho súdu sp. zn.

5Co/98/2024 z 14.08.2025 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2025.

9. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 5Co/98/2024 z 14.8.2025 okrem iného poukázal na to,
žemedzižalovanýminejdeotzv.nerozlučnéspoločenstvo.PoukázaltiežnajudikatúruNajvyššiehosúduSR (napr. rozhodnutie 4Cdo/203/2005, uznesenie NS SR z 6Cdo/544/2015 z 26.10.2016 a uznesenie
sp. zn. 5Cdo/1/2018 z 29.1.2018), ktorá potvrdzuje, že solidárni dlžníci sú v konaní samostatnými,
nie nerozlučnými spoločníkmi. Rozsudok sa preto nemusí vzťahovať na všetkých rovnako, keďže

právny základ záväzku a prípadné námietky sa posudzujú individuálne vo vzťahu ku každému z nich.
Z odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho súdu tiež vyplýva, že po vrátení veci je súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a musí odstrániť vytknuté nedostatky. Zohľadní,
že žalovaný v 1. rade nepodal odpor proti platobnému rozkazu a že nejde o nerozlučné procesné
spoločenstvo. Opätovne posúdi aj možnosť aplikácie § 257 CSP s ohľadom na odvolacie námietky.

Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a to žalobou,
Zmluvou o výkone správy č. 169/2015 zo dňa 14.08.2015, sumárnou analýzou platieb za obdobie od
31.12.2022 do 30.09.2023, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, uznesením Okresného súdu
Košice I sp. zn. 31OdK/6/2018 zo dňa 22.01.2018 (Obchodný vestník 19/2018 zverejnenie 26.01.2018),

odporom voči platobnému rozkazu, uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30OdK/73/2018 zo dňa
05.04.2018 (Obchodný vestník 70/2018 zverejnenie 11.04.2018), uznesením OR PZ v Rožňave sp. zn.
ORP-376/PL-RV-2021 zo dňa 23.09.2021, potvrdením SBD Rožňava zo dňa 20.10.2020, príjmovými
pokladničnými dokladmi, vyjadrením žalobcu k odporu, duplikou žalovanej, podaním žalovanej zo dňa
25.03.2024, potvrdením o podaní žaloby o vyporiadanie BSM, ďalším spisovým materiálom a zistil

nasledovný skutkový stav:

11. Zo Zmluvy o výkone správy č. 169/2015 zo dňa 14.08.2015 (ďalej len „Zmluva o výkone správy“)
vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
dome so súpisným č. XXX v C., zapísanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Predmetom Zmluvy

o výkone správy je v zmysle článku II. bodov 1 a 2 komplexné zabezpečenie výkonu správy domu, ktorou
je obstarávanie služieb a tovaru, a záväzok vlastníkov v dome uhrádzať za plnenie predmetu zmluvy,
poskytnuté plnenia a dodané služby náklady s nimi súvisiace, preddavky do fondu prevádzky, údržby a
opráv a dohodnutú odplatu za realizovaný výkon správy. Článok V. Zmluvy o výkone správy upravuje
Práva a povinnosti vlastníkov v dome, pričom v zmysle bodu 8 je vlastník v dome povinný mesačne do

25. dňa v bežnom mesiaci uhrádzať na bankový účet domu úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu
alebo nebytového priestoru a poplatok za výkon správy, a ďalej podľa bodu 9 je vlastník v dome povinný
mesačne do 25. dňa v bežnom mesiaci uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to
od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

12. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie 31.12.2022 do 30.09.2023, VS: 401301501 súd zistil, že za
obdobie od júna 2023 do septembra 2023 žalovaní nezaplatili žalovanú sumu 1.653,37 eura.

13. Z výpisu z Katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti v
katastrálnom území C., bytový dom G. H. XXX na parcele č. XXX/XX, I. X a to bytu č. XX, na X. poschodí

a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 845/10000 boli
v danom období žalovaní v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola Kúpna zmluva
N:63/2009, V 296/09-52/09.

14.ZuzneseniaOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.31OdK/6/2018zodňa10.04.2018vspojenísopravným

uznesením zo dňa 10.04.2018 vyplýva, že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26.01.2018.

15. Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Odk/73/2018 zo dňa 05.04.2018 vyplýva, že na
majetok žalovanej v 2. rade bol vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené

dňa 11.04.2018.

16. Z uznesenia ORPZ v Rožňave čvs. ORP-376/PL-RV-2021 zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že skrátené
vyšetrovanie vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného podnikania, ktorého sa mal dopustiť pôvodne
žalovaný v 1. rade bolo odovzdané na prejednanie právneho deliktu na Daňový úrad v Rožňave, pretože

nejde o trestný čin, ale o skutok ktorý by mohol byť prejednaný ako iný správny delikt.

17. Z príjmového pokladničného dokladu č. PP2000966/2020 zo dňa 19.02.2020 vyplýva, že žalovaná
uhradila žalobcovi sumu 358,26 eura. Účel platby uvedené nájomné J. E. D..18. Z príjmového pokladničného dokladu č. PP2000967/2020 zo dňa 19.02.2020 vyplýva, že žalovaná
uhradila žalobcovi sumu 1.231,91 eura. Účel platby uvedené nájomné J. E. D..

19. Z potvrdenia žalobcu zo dňa 20.10.2020 vyplýva, že žalovaná uhradila nájomné do 19.10.2020 na
byt č. XX, F. XXX, C. v období od 19.03.2020 do 28.09.2020 spolu v sume 407,25 eura.

20. Na pojednávaní dňa 06.02.2026 súd na návrh žalovanej doplnil a vykonal dokazovanie

oboznámením sa s príjmovými dokladmi č. PP2502272/2025 z 25.6.2025, č. PP2502677/2025
z 30.7.2025 a č. PP2503028/2025 z 27.8.2025 (č.l. 228 a 229), z obsahu ktorých vyplýva, že na účet
žalobcu boli poukázané sumy po 100,- eur (v celkovom súčte 300,- eur) od J. E. D., F. XXX, XXXXX C.,
pričom platbu mala reálne vykonať žalovaná za účelom úhrady splátky na nedoplatku v rámci ročného
vyúčtovania.

21. Zástupkyňa žalobcu v tejto súvislosti na pojednávaní dňa 06.02.2026 potvrdila, že ide o platby
v celkovej výške 300,- eur započítavané na vymáhanú istinu v tomto konaní. Zároveň upravila žalobu
tak, že berie späť žalobu vo výške 300,- eur a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žiadala,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.353,37 eura s ročným 9,25 % úrokom z omeškania zo
sumy 1.653,37 eur od 26.9.2023 do 25.6.2025, zo sumy 1.553,37 eura od 26.6.2025 do 30.7.2025, zo

sumy 1.453,37 eur od 1.8.2025 do 27.8.2025 a zo sumy 1.353,37 eura od 28.8.2025 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že s poukazom na právoplatný platobný rozkaz
s plnením povinnosti žalovanej na základe tohto rozsudku zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
plnenia žalovaného v 1. rade uložená mu platobným rozkazom Okresného súdu Rožňava 1C/94/2023 zo
dňa 26.10.2023 právoplatným 21.11.2023 a s plnením povinnosti E. D. na základe tohto právoplatného

rozkazu zaniká povinnosť plnenia žalovanej v 2. rade na základe tohto rozsudku. Vo vzťahu rozhodnutiu
o trovách konania akceptovala názor odvolacieho súdu.

22. Z obsahu Potvrdenia obce D. o trvalom pobyte žalovanej (č.l. 230) a čestného vyhlásenia K. L. zo
dňa 13.10.2025 (č.l. 231) súd zistil, že žalovaná má od 11.06.2018 prihlásený trvalý pobyt v obci D.,

M. C. súp. č. XXX, orientačné číslo X, okres N., pričom na tejto adrese býva od roku 2017 v spoločnej
domácnosti s K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D..

23. Žalovaná na pojednávaní dňa 06.02.2026 prostredníctvom svojej zástupkyne namietala svoju
zodpovednosť za nedoplatky, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním bytu. Tvrdila, že byt po celý čas

užíva výlučne pôvodne žalovaný v 1. rade, pričom ona v ňom nebýva, nemá k nemu prístup ani z
neho nemá žiaden prospech. Skutočnosť, že je spoluvlastníčkou, podľa nej zakladá nanajvýš povinnosť
podieľať sa na nákladoch viazaných na vlastníctvo (napr. fond opráv), nie však na úhradách za plyn,
elektrinu, vodu a iné služby spojené s užívaním bytu. Zároveň poukázala na to, že pôvodne žalovaný
v 1. rade bol oboznámený s výškou platieb a nepodal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý sa tak

stal právoplatným. Napriek tomu sú nároky uplatňované aj voči nej, čo považuje za nesprávne po
hmotnoprávnej aj procesnej stránke. Namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie v časti týkajúcej
sa nedoplatkov za energie, nesprávne postavenie žaloby ako nerozdielneho procesného spoločenstva
a z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania. Vo vzťahu k trovám konania tvrdila, že existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, aby ich neniesla ona, keďže byt neužíva a doteraz uhrádzala dlhy vzniknuté

konaním pôvodne žalovaného v 1. rade, ktorý má z užívania bytu jediný prospech.

24. Ďalšie návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania, a to návrh na vypočutie svedka L. N. a O.
P. za účelom preukázania, kto a odkedy v predmetnom byte býval a okolnosti nájmu, resp. užívania
predmetného bytu súd nevykonal, pretože mal za to, že ich svedecká výpoveď by nebola pre daný

spor relevantná, nakoľko by sa ich výpoveďou neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti. Vykonanie
týchto navrhovaných dôkazov tak považoval súd za nadbytočné. Súd považoval taktiež za nadbytočné
vykonanie dôkazu a to vyžiadanie si správy z Daňového úradu Rožňava ohľadom prenajímania
predmetného bytu s ohľadom na už doteraz zistený skutkový stav veci. Súd konštatuje, že nevykonal
ani dokazovanie pripojením vyšetrovacieho spisu OO PZ v Plešivci ORP-376/PLRV-2021 za účelom

zistenia okolností užívania predmetného bytu z dôvodu, že dôkazy ani skutočnosti nimi preukázané
nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, sú teda bezpredmetné.25. Žalobca nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a poprel skutkové tvrdenie žalovanej, že
platila namiesto žalovaného úhrady spojené s užívaním bytu. V celom tomto konaní od roku 2023 o tom
žalovaná neprodukovala žiaden dôkaz, čo sa týka žalovanej sumy a zaplatila iba 3 úhrady, ohľadom

ktorých zobral žalobca žalobu späť. Ak vzrástol dlh na tomto byte v minulosti a správca zvolal schôdzu
vlastníkov bytov, aby odsúhlasili predaj bytu na dobrovoľnej dražbe, pretože presahoval dlh 2.000,- eur,
tak tento dlh zaplatil pôvodne žalovaný v 1. rade. Žalovaná neplatila nič a s poukazom na § 139 ods.
1 OZ v zmysle ktorého správnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
vlastníci spoločne a nerozdielne. Žalobu považoval za dôvodnú aj vo vzťahu k žalovanej.

26. Podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (v texte ďalej len ako "zákon o vlastníctve bytov") vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena
alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre

všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu
alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa
vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti
správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a

opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu
prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za
plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o
činnosti správcu podľa odseku 2.

27. Podľa § 8a ods. 7 prvá veta zákona o vlastníctve bytov s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.

28. Podľa § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred

tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;
ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv

domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo
terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení
domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

29. Podľa § 10 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad
zaplnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu
vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a
nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo

nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp,
užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností
a odvádzanie odpadových vôd.

30.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej iba „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

33. Vzhľadom na preukázané čiastočne vykonané úhrady žalovanou v prospech žalobcu v priebehu
konania vo výške 300, - eur a vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 300,-
eur, čo žalovaná nenamietala, súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti istiny 300,- eur v I. výroku
tohto rozsudku zastavil.

34. Pokiaľ sa týkalo zvyšnej časti uplatneného nároku, predmetom sporu ostala suma vo výške 1.353,37
eura s príslušenstvom titulom nedoplatku za výkon správy, do fondu opráv za obdobie 01.06.2023 do
30.09.2023.

35. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome v Plešivci a žalobcom došlo k uzavretiu Zmluvy o výkone správy č. 169/2015 v súlade

s ust. § 8a zákona o vlastníctve bytov. Žalobca vykonával správu v dome, ktorého súčasťou je aj byt
žalovanej a E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX C. ako pôvodne žalovaného v 1. rade.
Žalovaní si boli vedomí, že správu domu vykonáva žalobca, bol im známy obsah uzavretej zmluvy o
správe a k tejto zmluve pristúpili.

36. Z pripojenej sumárnej analýzy vyplynulo, že žalovaní si svoje povinnosti zo Zmluvy o správe neplnili
a za obdobie 01.06.2023 do 30.09.2023 vznikol podľa predloženej sumárnej analýzy platieb nedoplatok
v sume 1.653,37 eura, čo ani nebolo sporné. V priebehu konania žalovaná vykonala platbu vo výške
300,- eur, preto zvyšný nedoplatok predstavuje sumu rozdielu medzi dlhom 1.653,37 eura a uhradenej
sumy 300,- eur, teda 1.353,37 eura.

37. Keďže ide o dlžnú sumu za obdobie 01.06.2023 do 30.09.2023, pričom žaloba bola podaná dňa
13.10.2023, s odkazom na § 101 Občianskeho zákonníka považuje súd žalovanou vznesenú námietku
premlčania za nedôvodnú.

38. Za nedôvodné považuje tvrdenia žalovanej týkajúce sa námietky jej pasívnej legitimácie v spore
uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a ďalších písomných vyjadreniach a teda o absencii jej
pasívnej legitimácie v spore, a to s poukazom na ust. § 10 ods. 1 a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov.
Žalovaná nepreukázala nesprávnosť zápisu na LV. K spochybneniu správnosti údajov zapísaných v
katastrinehnuteľností,odvolacísúdvuznesenísp.zn.5Co/98/2024z14.08.2025pripomenul,ževrámci

rozhodnutí vydaných v správnom konaní platí prezumpcia správnosti vydaného rozhodnutia. Princíp
prezumpcie správnosti znamená, že rozhodnutie je potrebné posudzovať ako správne, pokiaľ nie je
nahradené iným rozhodnutím. Preto správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, a tiež všetky právnické a
fyzické osoby musia rozhodnutie rešpektovať, hoci trpí vadami.

39. Uznesenie, ktorým bol vyhlásený na majetok jej resp. pôvodne žalovaného v 1. rade konkurz nijako
nespochybňuje, že je aj toho času vlastníkom predmetného bytu. Vyhlásením konkurzu totiž nezaniklo
jej vlastnícke právo, došlo len k zániku BSM a tiež nebolo preukázané, že v rámci konkurzného konania
došlo k speňaženiu tohto majetku, prípadne k zániku vlastníckeho práva žalovaných k predmetnému
bytu. Navyše podľa Obchodného vestníka č. 122/2018 zverejneného dňa 26.06.2018 bol konkurz na

majetok žalovanej rade zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a podľa
Obchodného vestníka č. 233/2020 zverejneného dňa 03.12.2020 bol konkurz na majetok pôvodne
žalovaného v 1. rade tiež zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

40. V tejto súvislosti súd odkazuje na závery prijaté odvolacím súdom v uznesení sp. zn. 5Co/98/2024

z 14.08.2025, ktorý uviedol, že je pravdou, že v zmysle § 167i zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením
konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí
všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho
vyporiadaniu. Z uvedeného vyplýva, že majetok patriaci do BSM bol súčasťou konkurznej podstaty,
avšak konkurz vyhlásený na majetok pôvodne žalovaného v 1. rade bol v zmysle § 167v ods. 1

zákona č. 7/2005 Z.z. ukončený oznámením v Obchodnom vestníku 3.12.2020 z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu. Predmetný byt nebol v konkurznom konaní speňažovaný a v
zmysle § 167v ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu
ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka. Byt nebol vkonkurznom konaní speňažený, preto vlastnícke právo žalovaných nezaniklo. Zánikom bezpodielového
spoluvlastníctva nedochádza k zániku vlastníckeho práva. V zmysle § 149 OZ je potrebné do troch
rokov od jeho zániku BSM vyporiadať dohodou, podaním návrhu na vyporiadanie na súd, inak platí,

že sa BSM vyporiada ex lege. V danom prípade, žalovaná podala návrh na vyporiadanie BSM
na súd, preto až do právoplatného skončenia veci BSM vyporiadané nie je. Navyše predmetná
pohľadávka sa týka obdobia, keď žalovaná bezpochyby bola vlastníčkou predmetného bytu. Právny
režim zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane úpravou
Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzájomné vzťahy manželov

týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase medzi zánikom a vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. OZ. Každý z manželov je do času
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať a spravovať ho a je
povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie spoločného majetku.

41. Tomu záveru zodpovedá aj judikatúra súdov SR. Je potrebné poukázať na to, že i keď Občiansky

zákonník nemá ustanovenie o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa spravujú vzťahy manželov
pokiaľ ide o veci, ktoré patria do BSM, najmä správa tohto majetku v období, keď toto spoluvlastníctvo
už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie, je potrebné v zmysle ustanovenia § 853
Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím
obsahom a účelom im najbližšie, a teda prax súdov správne vychádza z toho, že takýmito najbližšími

ustanoveniami sú ustanovenia o BSM a z týchto ustanovení aj analogicky vychádza (bližšie R 17/1967).

42. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že až do samotného vyporiadania BSM je treba
na oprávnenú a povinného naďalej hľadieť ako na rovnocenných vlastníkov rodinného domu, čo sa týka
kvantity a kvality bezpodielového spoluvlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Preto pokiaľ rodinný

dom ako spoločná vec nebola po zániku BSM vyporiadaná, jeden z bývalých manželov nemôže ani
úplne vylúčiť alebo obmedziť druhého z bývalých manželov z užívania spoločnej veci. Z uvedeného
teda vyplýva a je zrejmé, že každý z bývalých manželov má právo na celú vec, pričom toto právo
je obmedzené len rovnakým právom druhého z bývalých manželov. Tento právny záver sa opiera aj
o samotný článok 20 ods. 1 Ústavy SR, keď Ústava v čl. 20 ods. 1 síce neustanovuje absolútne

rovnaký obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov ku všetkým veciam, ktoré môžu byť predmetom
vlastníctva, určuje však rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, z čoho vyplýva,
že vlastníci druhovo rovnakej veci, musia mať rovnaký zákonom ustanovený obsah svojho vlastníckeho
práva (bližšie por. nález ÚS SR z 04.04.2002, sp. zn, PL. ÚS 26/00).

43. Nakoľko žalovaná nepreukázala, že by v rozhodnom období nebola vlastníčkou bytu
nachádzajúceho sa v C. Q. M. F. v bytovom dome súp. č. XXX, č. bytu XX, nárok žalobcu na zaplatenie
sumy vo výške 1.353,37 eura s príslušenstvom považuje súd aj voči nej za dôvodný. Ako už súd
uviedol vo svojom prvom rozhodnutí, ak v prípade zaniknutého BSM nedošlo ešte k úprave vzťahov
medzi bývalými manželmi a žalovaná tvrdí, že predmetný byt neobýva od roku 2017, žalovaná sa

môže domáhať svojich nárokov osobitnou žalobou proti pôvodne žalovanému v 1. rade. Vo vzťahu
k uplatnenému nároku žalobcu tieto tvrdenia žalovanej súd považuje za právne bezvýznamné. Zo
žalovanou predložených dôkazov nevyplýva, že by nebola vlastníkom predmetného bytu. Skutočnosť,
že byt je potenciálne užívaný tretími osobami nemá vplyv na plnenie si povinnosti vlastníka bytu podľa
zákona o vlastníctve bytov. Neobstojí ani námietka, že v rámci vymáhaného nároku sú uplatnené aj

platby za nedoplatky za plyn, za vodu a elektrinu s odkazom na § 10 ods. 6 veta tretia zákona o
vlastníctve bytov, a s ohľadom na to, že toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

44. Odvolací súd v uznesení sp. zn. 5Co/98/2024 z 14.08.2025 tiež konštatoval, že ani skutočnosť, že
pôvodne žalovaný v 1. rade prevzal od nájomcov finančné prostriedky určené na úhradu preddavkov

do fondu, údržby nezbavuje žalovaných ako spoluvlastníkov bytu povinnosti uhradiť preddavky do
fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaná ako vlastníčka bytu si má byť vedomá, že vlastnícke právo
zaväzuje, pričom okrem oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva z neho vyplývajú aj povinnosti s
vlastníckym právom k bytu je spojená aj povinnosť uhrádzať poplatky, platby vyplývajúce zo zmluvy o
výkone správy.

45. Súd z vyššie uvedených dôvodov uložil v II. výroku tohto rozsudku žalovanej povinnosť zaplatiť
žalovanú istinu vo výške 1.353,37 eura spočívajúcu v nedoplatkoch na úhradách za výkon správy zaplnenia, ktoré boli poskytované s užívaním bytu a tiež v súvislosti s porušením povinnosti prispievať do
fondu opráv v súlade s ust. § 10 ods. 6 vyššie citovaného zákona o vlastníctve bytov.

46. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku v zmysle ust. § 517
tým, že nezaplatila mesačné preddavky v zmysle Zmluvy o výkone správy.

47. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Zhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
zaplatenia žalovanej sumy vrátane uplatneného úroku z omeškania, ktorého výšku po čiastočnom

späťvzatí žaloby upravil s ohľadom na čiastočne vykonanú úhradu vo výške 300,- eur v priebehu tohto
konania,tedapopodanížaloby.Pretosúduložilpovinnosťžalovanejzaplatiťžalobcoviúrokzomeškania
vo výške úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.653,37 eura od 26.9.2023 do 25.6.2025,
úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.553,37 eura od 26.6.2025 do 30.7.2025, úrok z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.453,37 eura od 1.8.2025 do 27.8.2025, úrok z omeškania

vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.353,37 eura od 28.8.2025 do zaplatenia.

50. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v predmetom spore vystupovali pôvodne dvaja žalovaní. Vo
veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 1C/94/2023 z 26. októbra 2023 ktorý uložil obom žalovaným
teda pôvodne žalovanému v 1. rade ako aj žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlhovanú sumu, ako aj

nahradiť žalobcovi trovy konania. Proti platobnému rozkazu podala odpor len žalovaná. Platobný rozkaz
voči pôvodne žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť. Poskytnutím plnenia jedného z pôvodne
2 žalovaných zaniká v danom rozsahu i povinnosť druhého žalovaného uhradiť jednak dlžnú istinu s
príslušenstvom, ako i trovy konania. Preto súd rozhodol, že splnením povinnosti žalovanej na základe
tohto rozsudku zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX,

XXX XX C., ktorá mu bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1C/94/2023
z 26. októbra 2023 a s plnením povinnosti E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX C., ktorá mu
bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1C/94/2023 z 26. októbra 2023
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej na základe tohto rozsudku.

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. O trovách konania vo vzťahu strán sporu bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257
CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Súd skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP a zisťoval existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ktoré by spočívali buď
v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Aplikácia tohto
ustanovenia totiž prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranejtvrdosti. Jeho účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného práva súdu. Ustanovenie § 257 CSP je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

56. Súd posúdil všetky okolnosti sporu a má za to, že v tomto prípade ide o výnimočný prípad a na

strane žalovanej, u ktorej súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach sporu, ktoré
odôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi.

57. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliadol na skutočnosť, že
napriek tomu, že obaja pôvodne žalovaní sú vlastníkmi predmetného bytu, medzi žalovanými prebieha
na tunajšom súde od roku 2020 konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené pričom predmetom vyporiadania je aj tento byt. Uvedený
byt žalovaná v rozhodnom období neužívala, čo bolo preukázané potvrdením o trvalom pobyte žalovanej
na adrese v obci D. a čestného vyhlásenia K. L., z ktorého vyplýva, že žalovaná v obci D. s ním býva
od roku 2017 v spoločnej domácnosti. Žalovaná nemala k bytu prístup, pôvodne žalovaný v 1. rade ho
užíval sám.

58. Súd tak vzal do úvahy podiel oboch žalovaných na vzniku tohto sporu a okolnosti jeho vzniku a má za
to,žeuvedenéokolnostiodôvodňujúaplikáciuvyššiespomínanéhoustanovenianatentoprípad.Navyše
nepriznanie náhrady trov konania voči žalovanej nebude citeľným zásahom do majetkovej sféry žalobcu,
nakoľko súd žalobcovi priznal voči pôvodne žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu. Z tohto dôvodu súd v III. výroku rozsudku žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§

127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný

predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)